Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010458
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324010458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov

senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. D., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 16.12.2024, sp. zn. 14T/27/2024, na verejnom zasadnutí
konanom 28.10.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvalé bydlisko G.. D. E. XXXX/XX, F. D.

o d s u d z u j e
podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon), s

použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 41 ods. 3 Trestného zákona na spoločný
trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa mu ukladá probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa mu ustanovuje skúšobná doba na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania omamných a psychotropných látok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 7 (sedem) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 16.12.2024, sp. zn. 14T/27/2024, uznal

A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z pokračovacieho prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 (ďalej len Trestný zákon)
na tom skutkovom základe, že1/ dňa 15.03.2023 v čase o 01:46 hodine po požití metamfetamínu ako vodič viedol v obci Tomášikovo
osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf s evidenčným číslom H., kde bol pred čerpacou
stanicou AVA-JET zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou a bol vyzvaný, aby sa podrobil

vyšetreniu na zistenie prítomnosti inej návykovej látky v organizme, s čím súhlasil, pričom mu bol
dňa 15.03.2023 v čase o 02:25 hod. odobratý biologický materiál - krv a moč, z ktorého bola zistená
prítomnosť metamfetamínu v krvi v koncentrácii 857 ng/ml a amfetamínu v krvi v koncentrácii 227 ng/ml,
pričom uvedená koncentrácia psychotropných látok mala závažný vplyv na jeho psychické, senzorické
a motorické funkcie do takej miery, že nebol v žiadnom prípade schopný viesť motorové vozidlo tak,

aby neohrozil seba či iných účastníkov cestnej premávky a vozidlo viedol v stave v štádiu akútnej
intoxikácie (otravy) metamfetamínom, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
metamfetamín a amfetamín patria do II. skupiny psychotropných látok, pričom bol Okresným súdom v
Györi sp. zn. Bpk: 1073/2022/4 zo dňa 15.11.2022, právoplatný dňa 14.12.2022 odsúdený za jazdu pod
vplyvom alkoholu alebo omamných látok,

2/ dňa 16.02.2023 v čase o 10:43 hod., v meste Veľký Meder, na Tichej ulici, viedol ako vodič
osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, EČV: H., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného
oddelenia Policajného zboru Veľký Meder, a nakoľko javil známky požitia návykových látok, tak bol
následne vyzvaný k odberu biologického materiálu, ktorému sa podrobil v čase o 11:30 hod., pričom
bolo zistené, že hladina metamfetamínu v jeho krvi v čase odberu krvi a v čase vedenia motorového

vozidla bola minimálne 158,2 ng/ml, ktorá hladina medicínsky jednoznačne vylučuje spôsobilosť vodiča
spoľahlivo a bezpečne viesť a ovládať motorové vozidlo, napriek tomu, že bol trestným rozhodnutím
Okresného súdu Györ sp. zn. Bpk: 1073/2022/4 zo dňa 15.11.2022, právoplatný dňa 14.12.2022
odsúdený za jazdu pod vplyvom návykovej látky podľa § 237 ods. 1 Btk. /Trestného zákona/,
3/ dňa 08.04.2023 v čase o 22:23 hod., v obci Dolný Štál, na Komárňanskej ceste, viedol ako vodič

osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, EČV: H., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného
oddelenia Policajného zboru Veľký Meder, a nakoľko javil známky požitia návykových látok, tak bol
následne vyzvaný k odberu biologického materiálu, ktorému sa podrobil v čase o 23:10 hod., pričom
bolo zistené, že hladina metamfetamínu v jeho krvi v čase odberu krvi a v čase vedenia motorového
vozidla bola minimálne 179,1 ng/ml, ktorá hladina medicínsky jednoznačne vylučuje spôsobilosť vodiča

spoľahlivo a bezpečne viesť a ovládať motorové vozidlo, napriek tomu, že bol trestným rozhodnutím
Okresného súdu Györ sp. zn. Bpk: 1073/2022/4 zo dňa 15.11.2022, právoplatný dňa 14.12.2022 uznaný
za vinného z prečinu vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky podľa § 237 ods. 1 Btk. /
Trestného zákona/,
2. Okresný súd obžalovanému za to uložil podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona s použitím §

38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. 1) Trestného zákona spoločný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa §
51 ods. 1 Trestného zákona mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa §
51 ods. 2 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných

látok. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. i) Trestného zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe liečeniu závislosti od návykových látok. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm.
j) Trestného zákona okresný súd mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej
dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve za účelom zvládania emočne
záťažovýchsituácií.Podľa§51ods.2,ods.4písm.k)Trestnéhozákonamuuložilpovinnosťspočívajúcu

v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Zároveň
mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 7 (sedem) rokov.
3. Prokurátorka po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní si ponechala lehotu, obžalovaný
sa vzdal práva podať odvolanie a výslovne vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania inými na

to oprávnenými osobami. Následne prokurátorka písomným podaním doručeným okresnému súdu
17.12.2024, zahlásila voči rozsudku odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného s tým,
že ho bližšie písomne odôvodní po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.
4. Následne prokurátorka okresnému súdu doručila dňa 11.02.2025 odôvodnenie odvolania v ktorom
uviedla, že rozhodnutie okresného súdu nepovažuje za zákonné a primerané, pretože sa nestotožňuje

s jeho právnymi úvahami o dôvodoch uloženia trestu, a preto rozsudok vo výroku o treste (s výnimkou
uloženého trestu zákazu činnosti, s ktorým sa stotožňuje) považuje za nezákonný a zároveň aj za
nespravodlivý.4.1. Prokurátorka uviedla, že z ustáleného skutkové stavu je zrejmé, že obžalovaný viedol 15.03.2023
včaseo01:46hod.popožitímetamfetamínuosobnémotorovévozidlo,pričommubol15.03.2023včase
o 02:25 hod. odobratý biologický materiál krv a moč, z ktorého bola zistená prítomnosť metamfetamínu

v krvi v koncentrácii 857 ng/ml a amfetamínu v krvi v koncentrácii 227 ng/ml. Prokurátorka uviedla,
že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu a vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj osobu
páchateľa zastáva názor, že vhodným druhom trestu je v danom prípade nepodmienečný trest odňatia
slobody. Trest navrhovaný prokurátorkou a to nepodmienečný trest krátkeho trvania sa vzhľadom na
okolnosti prípadu nejaví ako neprimeraný k osobe páchateľa. Páchateľ bol v štádiu akútnej intoxikácie

metamfetamínom a to za hranicu absolútnej a nespochybniteľnej nespôsobilosti viesť motorové vozidlo
vo všeobecnosti sa považujú hodnoty rovné alebo vyššie ako 150 ng/ml a to sumárne pre amfetamín
ametamfetamín.Koncentráciametamfetamínuaamfetamínuvkrviobžalovanéhobolavysokonadtouto
hranicou.
4.2. Prokurátorka ďalej uviedla, že priznanie sa páchateľa a oľutovanie spáchania trestného činu je
všeobecne poľahčujúcou okolnosťou, ktorú súd správne vzal do úvahy, avšak pri skúmaní pomeru

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností toto automaticky nezakladá dôvod na podmienečný odklad
výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom na osobu páchateľa a okolnosti spáchaného trestného činu
je potrebné obžalovanému uložiť trest prísnejší a to nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý bude
možné považovať za taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Na záver prokurátorka uviedla, že okresným
súdom uložený trest považuje vzhľadom na všetky uvedené dôvody za neprimerane mierny v rozpore
s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, a preto navrhuje aby Krajský súd v Trnave (ďalej
len krajský súd) ako odvolací súdu s poukazom na § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) ods. 2 Trestného
poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku

rozhodol sám rozsudkom.
4.3. Obžalovaný sa k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátorky nevyjadril.
5. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 28.10.2025, na ktorý sa dostavil ako prokurátor krajskej prokuratúry a obžalovaný a taktiež aj
ustanovená tlmočníčka. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena

senátuabypodalsprávuostavevecisozameranímnaotázky,ktorétrebariešiť.Keďžežiadnenávrhyna
doplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor v plnom
rozsahu poukázal na odôvodnenie odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry Galanta, s ktorým sa
stotožňuje a uložený trest považuje za neprimerane mierny a navrhuje aby bol napadnutý rozsudok
zrušený vo výroku o treste a obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest na dolnej hranici zákonom

stanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný žiadal aby mu zostal uložený trest okresným súdom a aby bolo
odvolanie prokurátorky zamietnuté.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala prokurátorka ako oprávnená
osoba, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním

napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolanie prokurátorky je dôvodné. Krajský súd na tomto mieste pripomína, že v odvolacom konaní sa
na chyby odvolaním nevytýkané prihliada len vtedy, ak by zakladali niektorí z dôvodov dovolania podľa §
371 ods. 1 Trestného poriadku. Súčasne krajský súd na tomto mieste pripomína, že v konaní o odvolaní,
ktoré je dvojinštančné, platí, že rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu,

z ktorého dôvodu je okrem iného nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa uvedené
v napadnutom rozhodnutí duplikovať aj v odvolacom rozhodnutí, postačí na ne len poukázať.
Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo
7. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere
žiadne námietky prokurátorka v odvolaní nevzniesla a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným
prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie
ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na stavu veci a zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie.
K výroku o treste všeobecne

8. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré
teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
8.1. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných
pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiťochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba

páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest
ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný

zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
8.2. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

8.3. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti.Spravodlivéavčasnéuloženietrestudáva ostatnýmčlenomspoločnostinajavo,žekonanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a

posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,

negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
8.4. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
8.5. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia
trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia

trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne

tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
K výroku o treste konkrétne
9. Prokurátorka v odvolaní uloženému trestu vytýkala neprimeranú miernosť a žiadala nepodmienečný

trest odňatia slobody pre obžalovaného.
9.1. Pokiaľ ide o povahu spáchaného činu, prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 3 Trestného zákona je ohrozovací trestný čin. Objektom tejto skutkovej podstaty je ochrana
života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo podvplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou
spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné,
keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým

zraneniam poškodených. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v
stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie alebo
inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku.Pokiaľideometamfetamín(tzv.pervitín) aamfetamíntátohranicapodľalekárskejvedyčiní150
ng/ml látky v krvnom sére. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný), z hľadiska

subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
9.2. Krajský súd opakovane vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že pokiaľ páchateľ viedol motorové
vozidlo v cestnej premávke pod vplyvom návykovej látky v stave vylučujúcom spôsobilosť, tak nie je
v zásade jedno, v akom stupni opojenia návykovou látkou sa nachádzal, resp. o akú hodnotu páchateľ
prekročil kľúčové hranice jedného promile alkoholu v krvi, resp. 150 ng/ml krvi (krvnom sére) pri
metamfetamíne. Krajský súd zastáva názor, že každé ovplyvnenie návykovou látkou znižuje schopnosť

k vedeniu motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych
a včasných vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je
dôležité vedieť, k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, došlo. Z logiky
veciplatí,žečímvyššiajehladinanávykovejlátkyvkrvipáchateľatohtočinu,týmjejehoschopnosťviesť
motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia, obmedzenejšia) a naopak potenciálne

riziko ohrozenia záujmov chránených zákonom vyššie. Na základe uvedeného je preto krajský súd
toho názoru, že stupeň ovplyvnenia páchateľa návykovou látkou je potrebné vždy zohľadňovať v rámci
skúmania závažnosti prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a mal by byť zohľadnený aj pri
individualizácii trestnej sankcie.
9.3. V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné

motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok - amfetamínu a metafetamínu, ktorých hladina v krvi
u neho činila pri metamfetamíne 857 ng/ml a 227 ng/ml pri amfetamíne. Zistená hladina týchto
látok bola vyššie od kľúčovej hranice 150 ng/ml, preto podľa krajského súdu závažnosť prečinu
spáchaného obžalovaným v rámci kategórie týchto trestných činov bola vyššia oproti priemeru. Krajský
súd poukazuje, že aj keď v danom prípade bola zistená vyššia hodnota návykových látok tak závažnosť

prečinu, resp. okolnosti prípadu si tak podľa názoru krajského súdu ukladanie nepodmienečného trestu
odňatia slobody nevyžadovali, avšak podľa nameraných hodnôt u obžalovaného považoval krajský súd
uložený trest okresným súdom za mierny ohľadom výmery uloženého trestu. Podľa názoru krajského
súdu bolo potrebné sprísniť uložený trest, a preto podmienečný trest zvýšil z 8 mesiacov na 12 mesiacov.
Krajský súd uvádza, že v tomto zvýšení premietol viac čiastkových skutkov pokračovacieho trestného

činu a najmä ich závažnosť.
9.4. Pokiaľ ide o pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy tak, ako boli zistené okresným
súdom, tak podľa názoru krajského súdu si ani tieto nevyžadovali ukladanie nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Z výsluchu obžalovaného, na ktorý okresný súd primárne v tomto ohľade poukazoval,
vyplynulo podľa krajského súdu len toľko podstatného, že mal problém s užívaním návykových látok

prestať, ktorá okolnosť mala byť skôr signálom pre skúmanie podmienok na uloženie ochranného
protitoxikomanického liečenia a nie pre uloženie nepodmienečného trestu, ktorý sleduje iný zámer než
primäť páchateľa k abstinencii.
9.5. Pokiaľ ide poľahčujúce/priťažujúce okolnosti, ktoré bol okresný súd v zmysle ust. § 38 ods. 2
Trestného zákona povinný skúmať, tak je možné konštatovať, že okresný súd správne u obžalovaného

zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Zvlášť ak ide o mladého
človeka, ktorý dosiaľ nebol vo výkone trestu, nie je kriminálne narušený a je riadne zamestnaný
bolo potrebné uprednostniť podľa názoru krajského súdu podmienečný trest odňatia slobody. Na
základe uvedených skutočností sa krajský súd nestotožňuje s názorom prokuratúry o nevyhnutnosti
uloženia nepodmienečného trestu. Tento podmienečný trest zodpovedá zákonnej požiadavke na

prednostné ukladanie trestov nespojených s odňatím slobody a dôslednejšie zohľadňuje aj okolnosť,
že sa obžalovaný k trestnej činnosti od začiatku priznával, túto úprimne oľutoval a v konaní pred
súdom realizoval vyhlásenie o vine, ktoré bolo okresným súdom prijaté. Inak vyjadrené, ukladanie
nepodmienečného trestu odňatia slobody si v tomto prípade podľa názoru krajského súdu skutočne
nevyžadovala ani účinná ochrana spoločnosti a ani náprava tohto konkrétneho páchateľa.

9.6. Krajský súd nezdieľa názor prokurátorky, že páchateľa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, u ktorého bola zistená prítomnosť omamných
a psychotropných látok, nemožno potrestať trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu, ak sú na to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňaprítomnosti metamfetamínu majúceho vplyv na závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj
možnosti nápravy páchateľa týmto druhom trestu. A práve táto ostatná zákonná podmienka v prípade
obžalovaného podľa názoru krajského súdu stále splnená je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie

nepodmienečným trestom odňatia slobody v zmysle návrhu prokurátorky. Trestnú a priestupkovú
minulosť zohľadnil okresný súd v tom smere, že obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Trestného zákona, teda že by viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ako aj
v samotnej výške uloženého trestu odňatia slobody. Zároveň okresný súd v prospech obžalovaného
zohľadnil aj skutočnosť, že od spáchania stíhanej trestnej činnosti sa obžalovaný viac žiadneho

priestupku ani trestného činu nedopustil. Podľa názoru krajského súdu už samotné odhalenie trestného
činu, jeho odstíhanie, negatívne zhodnotenie osoby páchateľa a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom
majú z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie také účinky, aké sleduje účel trestu v zmysle
Trestného zákona, pričom sú znásobené potenciálnou hrozbou premeny trestu pri nevedení riadneho
života v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
9.7. U takéhoto páchateľa trestnej činnosti je aj podľa názoru krajského súdu možné celkom racionálne

očakávať, že už uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným
dohľadom a zákazom užívania návykových látok spolu s trestom zákazu činnosti naplnení účel trestu
sledovaný ust. § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Nemožno tiež
opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania.
9.8. Inak vyjadrené, pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd z dôvodov rozvedených vyššie v texte

postupoval správne a zákonne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu a uložením probačného dohľadu. Ani krajský súd nepovažoval za nevyhnutné na
obžalovaného vplývať výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, avšak krajský súd sa stotožnil
s názorom prokurátorky ohľadom miernosti uloženého trestu, a preto sprísnil trest odňatia slobody na
1 rok pri zachovaní pôvodnej skúšobnej doby na 3 roky. Krajský súd nevzhliadol potrebu ukladania

nepodmienečného trestu pre obžalovaného, pretože takýto postup si nevyžaduje ani účinná ochrana
spoločnosti a ani náprava tohto konkrétneho páchateľa. V tejto časti teda krajský súd nevzhliadol
dôvodnosť odvolania prokurátorky.
9.9. Krajský súd sa však pri ukladaní trestu nestotožnil s názorom okresného súdu ohľadom
uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo

zúčastniť sa na psychologickom poradenstve za účelom zvládania emočne záťažových situácií
a tiež povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe liečeniu závislosti od návykových látok. Krajský
súd uvádza, že v predmetnom trestnom konaní nebolo vykonané znalecké dokazovanie ohľadom
predmetných závislosti u obžalovaného, a preto krajský súd nevzhliadol potrebu ukladania daných
povinností obžalovanému počas skúšobnej doby. Taktiež krajský súd považuje za nadbytočnú povinnosť

spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie,
pretože uvedená povinnosť nesúvisí s trestnou činnosťou za ktorú bol obžalovaný trestne stíhaný.
Krajský súd považuje za dostatočné obmedzenie pre obžalovaného zákaz požívania omamných
a psychotropných látok počas uloženej skúšobnej doby.
9.10. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke

podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, okresný súd ho obžalovanému správne uložil,
nakoľko uloženie tohto druhu trestu si nepochybne vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä
ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi takejto úmyselnej trestnej činnosti v doprave.
Práve tento druh trestu predstavuje účinný nástroj v boji proti takejto kriminalite. Čo sa týka výmery tohto
trestu, túto prokurátorka v odvolaní nenamietala a keďže ju aj krajský súd považoval za primeranú a

žiadne iné pochybenia v tomto ohľade nezistil, tak tento výrok ako stavu veci a zákonu zodpovedajúci
prevzal z napadnutého rozsudku.
9.11. Práve takto uložené tresty považuje krajský súd vo vzájomnej kombinácii za nielen zákonné,
ale aj primerané a spravodlivé, od ktorých možno dôvodne očakávať, že splnia svoju funkciu nielen z
hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie. Zároveň vyjadrujú aj morálne odsúdenie konania

obžalovaného spoločnosťou.
9.12. Tento rozsudok bol prijatý senátom jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.