Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125201862
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125201862.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Dáša Komková, advokátka so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, za účasti účastníkov konania: 1/ D. B., zastúpená Slovenským pozemkovým
fondom, 2/ E. C., zomrel, dedič a syn F. C., bytom C. XXX/X, XXX XX F., 3/ G. C., zomrel, potenciálni

dedičia, syn F. C., bytom H. XX, XXX XX F. a syn G. C., bytom I. C. XXX, XXX XX F., 4/ I. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX F. - J. J., 5/ A. K., L. A. a 6/ M. K., potenciálni dedičia účastníkov 5/
a 6/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., I. I., L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX
XX C., N. O., L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX F. a P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX,
XXX XX J., v konaní o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 15Vyd/1/2025 – 47 zo dňa 01.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd I. inštancie“) rozhodol tak, že:

I. Návrh na začatie konania o potvrdenie vydržania z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia vyplýva, že súd I. inštancie po právnej stránke aplikoval ust. § 134 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a ust. § 359a až 359k zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). V rozhodnutí zistil tento skutkový stav:

3. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.03.2025, doplneným dňa 07.05.2025,
domáhala, aby mu súd potvrdil, že nadobudla vydržaním vlastnícke právo podielu po nebohej D. B. v
podiele 12/216-ín, podielu po nebohej D. B. v podiele 12/216-ín, podielu po nebohom E. C. v podiele
8/216-ín, podielu po nebohom G. C. v podiele 8/216-ín, podielu C. I., nar. XX.XX.XXXX v podiele 8/216-
ín, vlastníckeho práva podielu po nebohej K. A., L. A. v podiele 27/216- ín a vlastníckeho podielu po

nebohom K. M. v podiele 9/216-ín, k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. C., parcelné číslo C
KN XXX/X k výmere 1120 m2 - zastavaná plocha a nádvorie.

4. Svoj návrh odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele
11/18-ín,ktorénadobudlanazákladeosvedčeniaodedičstvesp.zn.XXXXXX/XXXXzodňa28.09.2015.
Predmetnú nehnuteľnosť však užíva od roku 1996, kedy jej zomrel jej právny predchodca E. B. s

tým, že nemala vedomosť, že notár JUDr. Eva Loumová neprejednala predmetnú parcelu v pôvodnom
dedičskom konaní XXX XX/XX, K. XX/XX. O tom, že predmetná parcela nebola prejednaná som sadozvedela až v roku 2015, kde P. I. F. predmetnú nehnuteľnosť prejednal v dodatočnom dedičskom
konaní, ako novoobjavený majetok. Od roku 1996 predmetnú parcelu užívala tak, ako jej právni
predchodcovia, teda jej otec, ktorý si so svojou manželkou na predmetnej parcele postavili rodinný

dom a na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 30.05.2023. Na predmetnom pozemku
stojí rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX, súpisné číslo XXX, stojaci na parcele C KN XXX/X,
ktorý jej vlastníckym právom prináleží v celosti. Predmetná nehnuteľnosť v minulosti bola zapísaná v
pozemnoknižnej zápisnici č. XXX parc. číslo XXX/X - dom o výmere 1824 m2, pričom vlastníkom bol
podľa identifikácie parciel z 15.08.1986 č. jednania XXXX/XX K. M., a to k parcele XXX - súpisné číslo

XXX zastavaná plocha 409 m2 a parcela XXX - záhrada o výmere 286 m2 K. M. a k parcele XXX/
X zastavaná plocha o výmere 1120 m2 boli zapísaní vlastníci B. P., jej teta a B. E., ktorý bol jej otec.
Návrhom na určenie vlastníckeho práva zo strany M. K. a A. K. bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo
každému v 1-ci k parcelám EN XXX - záhrada o výmere 286 m2 a parcele EN XXX - zastavaná plocha,
ktorépôvodnebolizapísanévpozemnoknižnejzápisniciXXXabolirozdelenénazákladegeometrického
plánu znalca Q. P. H., zo dňa 10.08.1994 overeného pod č. XXXX/XX. Keďže K. M. si svoje nehnuteľnosti

vyporiadal v konaní pred Okresným súdom v Prešove sp. zn. 10C/150/94, jej právni predchodcovia túto
skutočnosť opomenuli a z tohto dôvodu, ako podieloví spoluvlastníci na uvedenej nehnuteľnosti XXX/
X zapísanej na LV XXXX k.ú. C. pod poradovým číslam 3 a 5 je vedená D. B., na neznámom mieste
v podiele 12/216-ín, pod poradovým číslom 7 vlastník C. E. v podiele 8/216-ín, pod poradovým číslom
8 C. G. v podiele 8/2016-ín, pod poradovým číslom 9 C. I. v podiele 8/216-ín a pod poradovým číslom

10 K. A., L. A. v podiele 27/216-ín a pod poradovým číslom 11 K. M. v podiele 9/2016-ín. Potencionálny
dedič F. C., nar. XX.XX.XXXX, čestne vyhlásil, že uznáva titul vydržania, že uvedené nehnuteľnosti
spolu so svojimi rodičmi užívala tak, ako boli rozdelené geometrickým plánom Q. P. H. a z tohto titulu
jej uvedený spoluvlastnícky podiel po svojom právnom predchodcovi chcel darovať. Čestné vyhlásenie
dali aj potencionálni dedičia po M. K. a A. K. s tým, že čestne vyhlasujú, že uznávajú vlastnícke práva

rodiny B. a ich právnych nástupcov k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXX/X o výmere 1120 m2 -
zastavaná plocha a nádvorie a to bez náhrady, pričom súhlasia, aby bolo v prípade súdneho sporu
rozhodnuté o predmetných spoluvlastníckych podieloch k predmetnej nehnuteľnosti v prospech A. B.,
L. B.. Čestné vyhlásenie dali aj súrodenci E. C., G. C. a I. J. L. C., ktorí prehlásili, že svoj spoluvlastnícky
podiel k predmetnej nehnuteľnosti darujú jej právnemu predchodcovi, prehlásenie je zo dňa 10.02.1995.

Teda po smrti otca E. B. v roku 1996 vstúpila do užívacích práv svojho právneho predchodcu. Vlastník
nehnuteľnosti zapísaný pod poradovým číslom 3 na LV D. B. odišla v 30-tych rokoch 20. storočia
do USA, pričom s touto argumentáciou sa vyporiadal notársky úrad v Notárskej zápisnici R. XXX/
XX, R. XXX/XX, kde navrhovateľkou na vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV XXXX k.ú. C. požiadala účastníčka I. H., L. B.. To, že odišli pravdepodobne do USA

svedčí aj potvrdenie S. T. E. C., ktorý potvrdil, že D. B. nie je vedená v evidencii obyvateľov Obce C..
Nikdy sa žiadny z vlastníkov o spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach nezaujímal a
rovnako ani žiaden z ich prípadných právnych nástupcov. Navrhovateľka uviedla, že je teda zrejmé, že
predmetné nehnuteľnosti v celosti užívali a obhospodarovali jej právni predchodcovia už od roku cca
1951 a rovnako ich v súčasnosti užíva a obhospodaruje ona nerušene, uhrádza dane z nehnuteľnosti

v celosti. Ďalej uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť užíva od roku 1996 a to na základe osvedčenia
o dedičstve po E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom 16.01.1996, vedené pod sp. zn. XXX XX/XXXX.
Po uplynutí nepretržitej a nerušenej vydržacej doby oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo bez
ďalšieho,atosamostatnýmuplynutímvydržacejdoby.To,žeodroku1996nepretržiteužívalapredmetnú
nehnuteľnosť svedčí aj ten fakt, že nikto sa o túto nehnuteľnosť nestaral, ona ju kosila, odpratávala

sneh a podobne. Nikto ju v tejto držbe nerušil. Ako prílohy návrhu pripojila rozsudok OS Prešov, sp.
zn. 10C/150/94, identifikáciu parciel č. jednania XXXX/XX, notársku zápisnicu N XXX/XX, osvedčenie
o dedičstve XXX XXX/XXXX, čestné vyhlásenie K. K. a spol., zo dňa 13.05.2024, LV XXXX, k.ú. C.,
potvrdenie Obce C., zo dňa 20.11.2024, pozemnoknižný výpis F. XXX, čestné vyhlásenie F. C., čestné
vyhlásenie E. C., G. C. a I. J., L. C..

5. Výzvou zo dňa 22.04.2025 súd I. inštancie vyzval navrhovateľku, aby v lehote 15 dní odo dňa
doručenia tejto výzvy 1./ opísala skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka splnil predpoklady
(predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba) dobromyseľnosti držiteľa o tom, že mu vec
alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam (vydržacia doba)

pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vydržaním, 2./ označila deň, keď navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti podľa §
359d ods. 2 CMP a 3./ osvedčila tieto skutočnosti.6. Dňa 07.05.2025 doručila navrhovateľka súdu I. inštancie vyjadrenie, v ktorom k bodu 1./ uviedla,
že jej právny predchodca bol zapísaný v pozemno-knižnej zápisnici XXX kat. úz. C. k parcele XXX/
X pánsky majetok dom číslo XX. Táto parcela tvorila väčší celok, kde boli zapísaní viacerí podieloví

spoluvlastníci, medzi ktorými boli aj M. K. a A. K.. Títo v roku 1994 podali návrh na súd na určenie
vlastníckeho práva, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 10C 150/94, v ktorom sa domáhali na základe
reálnej deľby a vypracovaného znaleckého posudku rozdelenia uvedenej parcely na parcelu XXX M.
XXX. F. XXX a XXX/X zostala v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov, ku ktorým sa práva vydržania
domáha. K žalobcom M. K. a A. K. súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi k parcele XXX a

XXX k.ú. C. n základe geometrického plánu znalca Q. P. H.. Ešte v roku 1986 bola vytvorená kópia
z pozemkovej mapy, ktorá parcelu XXX/X F. XXX rozdelila na parcely XXX a XXX, XXX M. XXX/X.
Jej právni predchodcovia si parcelu XXX a XXX/X právne nevysporiadali, nakoľko boli v domnení, že
došlo k reálnemu rozdeleniu a tak aj tieto parcely užívali. Ona ako navrhovateľka do držby po svojom
právnom predchodcovi E. B. vstúpila do jeho práv v roku 1996 na základe dedičského konania XXX
XX/XX, K. XX/XX zo dňa 02.06.1997. Je pravdou, že predmetná parcela zapísaná v PK XXX a to

parcela XXX a XXX/X bola opomenutá v dedičskom konaní, na čo prišla fakticky až v roku 2015, kedy
podávala návrh na novoobjavený majetok, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. XXX XXX/XXXX, K. XXX/
XXXX zo dňa 28.09.2015 bolo vydané osvedčenie o dedičstve k rodinnému domu a k uvedenej parcele,
ktorá je predmetom vydržania. Od roku 1996 po smrti jej otca túto parcelu užívala výlučne len ona, v
domnení, že ju v pôvodnom dedičskom konaní riadne zdedila. V držbe ju nikto nerušil, každý uznával

jej vlastnícke právo k predmetnej parcele. K bodu 2./ uviedla, že dňom 18.06.1997, kedy nadobudlo
právoplatnosť uznesenie o dedičstve po E. B., nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V pozemno-
knižnej zápisnici XXX k.ú. C. je ešte jej otec pod bodom 14 písm. f/ vedený ako maloletý E. B., avšak
pod bodom 15 je už vedený ako E. B. a to na základe uznesenia č. K. XXX/XX sa vymazala maloletosť
pre D. a E. B. bod B 14f, 15f. Jej právny predchodca E. B. predmetné nehnuteľnosti nadobudol na

základe dedenia, t. j. uznesenie č. K. XXXX/XX, ktorým súd povolil v pozemkovej knihe kat. Obce C.
zápisy v protokole č. XXX a nasledujúce v prospech pod písm. f/ nezletilého E. B.. Poznamenala ešte,
že na výpise z LV XXXX zo dňa 12.3.2025 je vedená maloletá B. D., ktorej maloletosť bola vymazaná
uznesením č. K. XXX/XX OS Prešov, pod poradovým číslom X P. vedená ako maloletá a pod poradovým
číslom 5 je už uvedená ako B. D. bez maloletosti, pričom sa jedná o tú istú osobu, ktorá sa nachádza na

neznámom mieste. Navrhovateľka uviedla, že podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 02.06.1997 č. XXX
XX/XXXX, K. XX/XX sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, resp. dedičstva po svojom právnom
predchodcovi, teda bola v tom, že aj uvedená nehnuteľnosť bola predmetom dedičského konania.

7. Svoje rozhodnutie takto právne odôvodnil:

8. Navrhovateľka žiadala súd o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu
12/216 a 12/2016 D. B., X/XXX E. C., X/XXX G. C., X/XXX I. C., XX/XXX A. K., X/XXX M. K., na
nehnuteľnostiach - pozemkoch a rodinnom dome, v katastrálnom území C., na LV č. XXXX, parcelné
číslo C KN XXX/X k výmere 1120 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Na výzvu súdu navrhovateľka

v podaní doručenom súdu dňa 07.05.2025 uviedla s poukazom na návrh vo veci samej ako deň
nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorého sa domáha, ako 18.06.1997, kedy nadobudlo právoplatnosť
uznesenie o dedičstve po E. B.. Ohľadne nadobúdacieho titulu žalobkyňa poukázala na to, že ešte v
roku 1986 bola vytvorená kópia z pozemkovej mapy, ktorá parcelu XXX/X F. XXX rozdelila na parcely
XXX, XXX, XXX M. XXX/X. Jej právni predchodcovia si parcelu XXX M. XXX/X právne nevysporiadali,

nakoľko boli v domnení, že došlo k reálnemu rozdeleniu, a tak aj tieto parcely užívali. Poukázala
na to, že už po svojom právnom predchodcovi E. B. vstúpila do jeho práv v roku 1996 na základe
dedičského konania XXX XX/XX, K. XX/XX zo dňa 02.06.1997. Uznáva, že predmetná parcela zapísaná
v F. XXX a to parcela XXX M. XXX/X bola opomenutá v dedičskom konaní. Až v roku 2015 podala
návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, ktoré sa viedlo pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX a dňa

28.09.2015 bolo vydané osvedčenie o dedičstve k rodinnému domu a k uvedenej parcele, ktorá má byť
predmetom vydržania. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa poukazuje na to, že nadobúdacím titulom
pre uplatnenie vydržania podľa nej má byť uznesenie o dedičstve po E. B. XXX XX/XX, K. XX/XX zo
dňa 02.06.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.06.1997. V zmysle tohto predloženého Osvedčenia
o dedičstve parcela KNC XXX/X pre k.ú. C. (o vydržanie ktorej v tomto konaní ide), nebola predmetom

dedičského konania. Nakoľko nehnuteľnosti poručitelia nadobúdajú ku dňu smrti poručiteľa, už o to viac
sa nemožno stotožniť s tým, že by šlo o deň nadobudnutia predmetných podielov. Súd tiež poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/169/2020 z 28.10.2020, podľa ktorého dobrá viera
musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovisa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie
tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať
v oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej

opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne
nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v
skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností,
takéto právo nesvedčí.

9. Je potrebné tiež konštatovať, že navrhovateľka sa odvoláva na vydržanie predmetného
spoluvlastníckeho podielu ako jeden z právnych nástupcov jej rodičov, právnych predchodcov, ktorých
nešpecifikuje.Jepotrebnédodať,žekonanieopotvrdenívydržaniajetypickýmmimosporovýmkonaním,
ktoré zo svojej podstaty nemôže nahrádzať konania sporové smerujúce k určeniu vlastníckeho práva
ku dňu smrti poručiteľa. Na uvedenom závere nič nemení ani fakt, že navrhovateľka je podľa svojich
tvrdení potomkom - právnym nástupcom osôb, ktoré mali predmetný spoluvlastnícky podiel vydržať, a

to aj berúc do úvahy to, že podľa § 134 ods. 3 OZ do vydržacej doby sa započítava aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

10. Nakoľko navrhovateľka neosvedčila, že splnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd I. inštancie podľa §

359e ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania I. výrokom tohto uznesenia zamietol,
keďže zistil, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP.

11. O nároku na náhradu trov konania súd I. inštancie rozhodol II. výrokom tohto uznesenia podlˇa § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko ustanovenia § 359a až

§ 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania, neustanovujú inak.

12. Proti uzneseniu súdu I. inštancie podala odvolanie navrhovateľka. Podané odvolanie odôvodňovala
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) Civilného sporového poriadku. V podanom
odvolaní uviedla, že sa rozhodnutie súdu I. inštancie javí ako predčasné, neúplné a nezrozumiteľné.

Súd I. inštancie svoje rozhodnutie oprel len o jednu vetu na str. 7 „nakoľko nehnuteľnosti poručiteľa
nadobúdajúkudňusmrtiporučiteľaužotoviacsanemožnostotožniťstým,žebyišloodeňnadobudnutia
predmetných podielov.“ Následne poukazuje na Uznesenie NS SR, ako aj na právne vety o vydržaní.

13. Zákonné predpoklady vydržania sú: spôsobilý subjekt. Subjektom oprávneným k vydržaniu je

akákoľvek osoba spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo – fyzická, právnická alebo aj štát. Spôsobilý
predmet je akákoľvek vec spôsobilá byť predmetom vlastníctva. Ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti hlási
i k tej časti parcely, ktorú inak nenadobudol môže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že vlastní i túto časť.

14. Oprávnenosť držby a dobromyseľnosť – vydržateľom sa stáva ten, kto je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí. Právne akceptovateľnou je aj skutočnosť, ktorá má
objektívne znaky titulu domnelého nadobudnutia vlastníctva – určitá skutočnosť má síce navonok znaky
riadneho nadobúdacieho titulu, chýba pri nej však niektorá stránka, ktorú objektívne právo vyžaduje
pre nadobudnutie vlastníctva. Domnelým titulom môže byť aj napr. dedičské rozhodnutie o nadobudnutí

pozemku, ktorý však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatril do jeho majetku. Vydržacia doba musí
byť nepretržitá a Občiansky zákonník zároveň umožňuje, aby sa do vydržacej doby započítala aj doba,
počas ktorej mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca vydržateľa.

15. Z návrhu a predložených dôkazov bolo preukázané, že právny predchodca – otec navrhovateľky

bol sám v dobrej viere, že mu patrí celý pozemok, ktorý zdedil z pozemno-knižného zápisu po svojich
rodičoch, teda jej starých rodičov. Tento pozemok riadne oplotil, platil zaň dane a po jeho smrti v roku
1996 vstúpila navrhovateľka do jeho držby s tým, že celý pozemok patrí do jej výlučného vlastníctva.
Bola presvedčená, že nekoná bezprávne, pretože ako to užívali jej starí rodičia od roku 1937, kedy túto
nehnuteľnosť odkúpili, takto užíval aj jej otec a následne po jeho smrti užíva výlučne ona - navrhovateľka.

16. Dobromyseľnosť je možné preukázať aj historickými okolnosťami ako sa mala predmetná vec
– nehnuteľnosť nadobudnúť do vlastníctva. Tento historický vývoj navrhovateľka riadne dôkazmipredložila, zároveň predložila aj čestné vyhlásenia, v ktorom formálni spoluvlastníci uznali jej právo, teda
nebola nikým rušená od roku 1996 až doposiaľ.

17. Podľa § 129 ods. 1 OZ držbou vo všeobecnosti sa rozumie stav, kedy osoba fakticky ovláda určitú
vec, s touto vecou nakladá ako so svojou vlastnou, reálne ju obhospodaruje a rozhoduje o jej osude.

18. Z dôkazov, ktoré navrhovateľka predložila súdu I. inštancie jednoznačne vyplýva, že ju reálne
obhospodaruje, riadne sa o ňu stará takmer 30 rokov, platí za ne dane a za celú túto dobu držby nebola

nikým rušená v reálnej držbe.

19. Podľa judikatúry titul nadobudnutia veci, ktorý nemusí byť právne dokonalý môže byť aj domnelý, ale
musí objektívne vzbudzovať dôvodné presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva. Právny titul je len
jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok
pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby, rozhodujúcim bude vždy či

držiteľ konal poctivo.

20. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka konala poctivo, vstúpila do oprávnenej držby jej otca, ktorý
predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe dedičského rozhodnutia po svojich rodičoch, ktorí túto
nehnuteľnosť kúpili v roku 1937.

21. Obdobné právne veci boli riešené Okresným súdom Prešov sp. zn. 9Vyd 1/2023 a 16Vyd 1/2022,
podľa ktorých bolo potvrdené vydržanie vlastníckeho práva podielu, ako aj vlastníckeho práva do BSM.

22.Navrhovateľkamápretozato,žesplnilazákonnépodmienkyvzmysle§134Občianskehozákonníka,

ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným
držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve
so stavom vlastníckym.

23. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 484/2015 okrem iného uviedol, a contrario výklad,

ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom nemôže byť považovaný za
ústavne komfortný. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v
súlade s dobrými mravmi. Nedostatok registrácie v katastri nehnuteľnosti alebo neprejedaniu dedičstva
nemá vplyv na oprávnenosť držby, ak splnil všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníctva
nehnuteľnosti.

24. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd I. inštancie poukazuje na to, že navrhovateľka
nešpecifikovala právnych predchodcov, pričom na druhej strane uvádza, že na uvedenom závere nič
nemení ani fakt, že navrhovateľka je podľa svojich tvrdení potomkom – právnym nástupcom osôb, ktoré
mali predmetný spoluvlastnícky podiel vydržať, a to aj berúc do úvahy to, že podľa § 134 ods. 3 OZ do

vydržacej doby sa započítava aj doba, po ktorú vec mal v oprávnenej držbe právny predchodca.

25. V dôsledku podania odvolania Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení,
že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu I.
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 59 ods. 1 CMP), vec preskúmal v medziach daných

ustanoveniami § 65 až § 67 CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1
CSP „a contrario“ v spojení s § 359e CMP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

27. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „Občiansky zákonník“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.28. Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva

ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

29. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

30. Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

31.Podľa§865ods.1,3Občianskehozákonníka,pokiaľniejeuvedenéinak,spravujúsaustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného
v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho
právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo

zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí
skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

32. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj

nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

33. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „CMP“), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

34. Podľa § 359c ods. 1, 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Účastníkom konania je
a/ navrhovateľ,

b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
c/ správca lesného pozemku a
d/ Slovenský pozemkový fond.

35. Podľa § 359d ods. 1, 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na
začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie
skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti
podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k

nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety
musí navrhovateľ osvedčiť.

36. Podľa § 359e ods. 1, 2, 3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti

alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie
konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie

vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania
o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia
pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.37.Návrhnazačatiekonaniaopotvrdenívydržaniavzmysleust.§359aanasl.CMPjeoprávnenýpodať
ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti (ust. § 359c ods. 1 CMP).

38. Odvolací súd po preskúmaní veci, uznesenia súdu I. inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd I. inštancie vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania (§ 191
CSP), v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, so skutkovými závermi súdu I. inštancie sa odvolací
súd stotožňuje a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako

ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP). Súd
I. inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu I. inštancie má všetky
náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd po preskúmaní veci je názoru, že podané odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu I. inštancie ako vecne správne potvrdil.

39. Odvolací súd konštatuje, že podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení
vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých
vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra
nehnuteľnostíaoznačeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávo

zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
Konanie o potvrdení vydržania bolo do Civilného mimosporového poriadku zavedené jeho novelizáciou
vykonanou zákonom č. 68/2021 Z.z.. Dôvodová správa k § 359d objasňuje, že: napriek skutočnosti, že
konanie o potvrdení vydržania je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku, ide o civilné konanie,
ktoré je možné začať len na návrh a začatie konania „ex offo“ sa nepripúšťa. Upravujú sa základné

obligatórne náležitosti návrhu na začatie konania a rozsah bremena tvrdenia a dôkazného bremena
navrhovateľa, keď navrhovateľ je povinný osvedčiť (preukázať relevantnými, zväčša listinnými dôkazmi)
skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania, a
teda že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vydržaním. Základným účelom a cieľom právnej úpravy je zabezpečiť rýchle a efektívne posúdenie

splnenia hmotnoprávnych podmienok vydržania navrhovateľa súdom na základe skutočností uvedených
v návrhu na začatie konania a na základe najmä listinných dôkazov preukazujúcich navrhovateľom
tvrdené skutočnosti. Toto „predprípravné“ štádium má za cieľ vylúčiť z konania neodôvodnené a
neopodstatnené návrhy na začatie konania o potvrdení vydržania, pri ktorých je jednoznačne zrejmé,
že k vydržaniu nedošlo a súčasne nezaťažovať ostatných účastníkov konania (ich účasť v tomto štádiu

konania nie je potrebná a preto sa nevyžaduje). Z osobitného charakteru a zmyslu konania o potvrdení
vydržania právna úprava vyžaduje náležitú pozornosť a dôslednosť navrhovateľov už pri podaní návrhu
podľa § 359d CMP, z ktorého súd pri hodnotení naplnenia hmotnoprávnych podmienok vydržania
vychádza (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/147/2023 zo dňa 31.
júla 2024).

40. Odvolací súd uvádza, že vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
priamo zo zákona („ex lege“) pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: musí
ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená, držba musí byť nepretržitá počas celej
zákonom ustanovenej doby. U nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná. Do plynutia tejto

doby sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa. Ak dôjde k prerušeniu
vydržacej doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, plynutie
takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej veci; v
takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba.

41. Jedným z esenciálnych predpokladov vydržania vlastníckeho práva k veci je dobromyseľnosť
držby. Pri posúdení toho, či je držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že

užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda
vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak
si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ
zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patríalebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného
držiteľa, zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, a
preto s ňou nakladá ako s vlastnou vecou. Posúdenie toho, či držiteľ bol so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo
vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Oprávnená
držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý (putatívny)
právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu

taký právny titul svedčí. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť,
ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik
vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne
právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci,
ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu
určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na
okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol
mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať
predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy
sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom,

že mu vec alebo právo patrí, a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o
svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto
skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou,
či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu e nevyhnutné,
aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.

42. Odvolací súd konštatuje, že súd I. inštancie správne návrh navrhovateľky zamietol pre neosvedčenie
podmienok vydržania. Zo zisteného skutkového stavu totiž vyplýva, že navrhovateľka odvodzuje svoje
vlastnícke právo od svojich právnych predchodcov (rodičov – starých rodičov), ktorí mali vstúpiť do
dobromyseľnej držby predmetného pozemku. Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že už jej starí rodičia

od roku 1937 predmetný pozemok dobromyseľne a nepretržite užívali, kedy nehnuteľnosť odkúpili.
Z dôkaznej stránky, resp. prostredníctvom čestných prehlásení navrhovateľka osvedčovala, že jej
právni predchodcovia predmetný pozemok užívali dlhodobo. Navrhovateľka však v návrhu neuviedla
na základe akého právneho titulu vstúpili jej právni predchodcovia do dobromyseľnej držby vo vzťahu
k predmetnému pozemku resp. spoluvlastníckym podielom iných zapísaných vlastníkov k nemu.

Navrhovateľka v tomto smere neosvedčila existenciu platného ani putatívneho právneho titulu, ktorý by
svedčil o dobromyseľnom uchopení držby predmetného pozemku zo strany jej právnych predchodcov.
V rámci podaného odvolania navrhovateľka tvrdila, že je potrebné vychádzať z toho, že predmetný
pozemok užívali už jej starí rodičia, mali ho riadne oplotený a platili zaň dane. Odvolací súd hodnotí
predmetnú odvolaciu argumentáciu ako nedôvodnú a uvádza, že preukázanie dobromyseľnosti držby

nie je možné založiť len na subjektívnej domnienke navrhovateľa, pretože dobromyseľnosť držiteľa musí
byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. V tomto ohľade bolo povinnosťou navrhovateľa
produkovať také relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by aj pri absencii právneho (príp. putatívneho)

titulu, so zreteľom na všetky skutkové a právne okolnosti prípadu, poskytovali pre súd hodnoverný, resp.
osvedčený záver o preukázaní dobromyseľnosti držby právnych predchodcov navrhovateľa, prípadne
priamo u navrhovateľa. Z produkovaných skutkových tvrdení a predložených dôkazov nebola ani podľa
názoru odvolacieho súdu osvedčená dobromyseľnosť držby u právnych predchodcov navrhovateľky a
ani u navrhovateľky. Osobitne k dobromyseľnosti samotnej navrhovateľky odvolací súd akcentuje na

skutočnosť, že navrhovateľka v podanom návrhu neuviedla žiadne také skutkové okolnosti, z ktorých by
bolo možné zistiť od ktorého momentu vstúpila samotná navrhovateľka do držby predmetného pozemku
a či ide o držbu dobromyseľnú.

43. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd hodnotí záver súdu I. inštancie o nepreukázaní

dobromyseľnosti držby, ako podmienky pre vydržanie, za vecne správny.

44. V naznačenom smere dáva odvolací súd do pozornosti, že medzi základné okolnosti, ktoré
nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako držiteľ vec nadobudol, t.j. čimu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Užívanie nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá titul
oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/17/2016 zo dňa 24.04.2017, v zmysle ktorého: „Pri posudzovaní

oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré
sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi
základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec
nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám

osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenosti držby práva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/260/2008)“.

45. Pokiaľ navrhovateľka predkladala v konaní čestné vyhlásenia právnych nástupcov podielových
spoluvlastníkov pozemku, ku ktorému sa domáhala vydržania, odvolací súd uvádza, že vydržateľ
neodvodzuje svoje vlastnícke právo od právnych predchodcov, jedná sa o originálny spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva.

46. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu I. inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

47. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, pretože uvedený zákon vo vzťahu ku konaniu o potvrdení
vydržania neustanovuje inak.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).