Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011060
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2117011060.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaných 1/ A. B. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. E. B. XXX, prechodne bytom F. XXXX/XX, C. a 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom F. XX, pre obzvlášť závažný zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 ods.
1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní

prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28.11.2024, č.
k. 6T/67/2020-873, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.11.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.RozsudkomOkresnéhosúduTrnava(ďalejlen„okresnýsúd“)zodňa28.11.2024,č.k.6T/67/2020-873
(ďalej lej „napadnutý rozsudok“) boli obžalovaní A. B. B. a B. B. (ďalej aj „obžalovaní“) podľa § 285 písm.

a) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trnava č. Kv 24/16/2200 zo dňa
30.05.2017, doručenej Okresnému súdu dňa 02.06.2017 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, vo vzťahu ku kvalifikačnému znaku podľa § 189 ods. 2 písm. d) Trestného zákona
v znení účinnom do 31. decembra 2020 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorého
sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

obžalovaní v presne nezistený deň v období od mesiaca marec 2008 do mesiaca november 2008
v obci G. F., H. I. J. XX, okres Trnava, vyhľadali osobu K. L., ktorej sa opýtali, či pozná osobu B. G.,
pričom po jeho kladnej odpovedi mu oznámili, že sú príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky
a prikázali mu, aby B. G. odkázal, že vedia o trestnej činnosti spáchanej B. G., a že ak obžalovaným B.
G. neodovzdá sumu vo výške 1 000 000,- Sk, t. j. 33 193,91 eura, tak sa na B. G. vykoná policajná akcia
za jeho trestnú činnosť, pri ktorej bude B. G. zadržaný a väzobne stíhaný, následne K. L. zo strachu

o B. G. uvedený odkaz B. G. odovzdal v ten istý deň v období od mesiaca marec do mesiaca november
2008 v C., H. D. XX, po čom B. G. v obave pred prípadným väzobným stíhaním odovzdal K. L. sumu vo
výške 100 000,- Sk, t. j. 3.319,39 eura, ako zálohu s tým, že zvyšok požadovanej sumy vyplatí neskôr,
potom peňažné prostriedky od B. G. podľa predchádzajúcich pokynov od obidvoch obžalovaných K. L.
zaniesol obžalovaným, avšak keď B. G. zistil totožnosť obžalovaných, prostredníctvom K. L. im odkázal,
že pozná ich pravú totožnosť a že chce, aby mu prostredníctvom K. L. predtým odovzdané peňažné

prostriedky vrátili späť, pričom následne obžalovaní poškodenému B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. D. XX, C., uvedenú sumu v plnej výške vrátili, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
sú obžalovaní stíhaní.
2. Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č. l. 873 – 883 spisu.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie výlučne prokurátor Krajskej
prokuratúry Trnava, namietajúc ním výrok o nevine obžalovaného v neprospech obžalovaného.

4. V písomnom zdôvodnení odvolania prokurátor okrem stručnej rekapitulácie obsahu napadnutého
rozsudku a spôsobu jeho vyhlásenia, uvádza (skrátene), že sa so záverom o nevine vyslovenýmv napadnutom rozsudku nestotožňuje, pretože okresný súd ani po vrátení veci odvolacím súdom nemal
správne vyhodnotiť dôkazy v predmetnej veci. Prokurátor je toho názoru, že okresný súd hodnotil
dôkazy selektívne, nekriticky v prospech obžalovaných a nezrozumiteľne a vo viacerých častiach sa

vyskytujú vnútorné rozpory. Konkrétne namietal, že okresný súd prílišnú váhu priložil hodnoteniu úkonov
v prípravnom konaní, pričom dôkazné prostriedky, ktoré tieto skutočnosti preukázali, z ktorých okresný
súd vychádzal nie sú podľa neho zákonne vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní, pričom súd
mal porušiť povinnosť oprieť svoje rozhodnutie len o dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, čo
je v rozpore so zásadou bezprostrednosti. Ďalej súd mal nesprávne vyhodnotiť závery znaleckého

dokazovania, keď hypotetizoval o tom, že svedok poškodený mohol vypovedať nepravdu, pretože takéto
závery podľa neho nevyplývajú z dokazovania. Ďalej k tomu uviedol, že svedok poškodený bol toho
času vo väzbe a krivou výpoveďou by si nepomohol, skôr uškodil. Z dokazovania malo byť zrejmé,
že medzi svedkom poškodeným a obžalovanými nepriateľský vzťah nebol, čo narušuje predstavu
motivácie svedka poškodeného krivo obviňovať obžalovaných. Naopak majetkový prospech vyplývajúci
zo samotnej skutkovej vety obžaloby bol jasnou motiváciou obžalovaných. Vo veci nemajú existovať

žiadne dôvody na spochybňovanie vierohodnosti výpovede svedka poškodeného, čo je podopreté
znaleckými závermi o nepravdepodobnosti vykonštruovania obvinení zo strany svedka poškodeného
ako aj svedka K. L.. Preto navrhol prokurátor Krajskému súdu v Trnave napadnutý rozsudok zrušiť
a nariadiť okresnému súdu aby vec znovu prejednal a rozhodol.
5. Obžalovaný A. B. B. sa k odvolaniu prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava vyjadril podaním svojho

obhajcu (skrátene) tak, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý. Celé obvinenie
spočívalo len na tvrdeniach svedka poškodeného, ktorý bol sám obvinený z drogovej trestnej činnosti.
V snahe zlepšiť si svoje postavenie v tejto drogovej trestnej veci začal šíriť, že sa mal stať žalovaný
skutok. Podľa neho zo spisu vyplýva aj to, že mohol byť pritom navádzaný operatívcom NAKA M., ktorý
ho za účelom zisťovania tohto skutku navštívil v ÚVV Leopoldov dovedna 9-krát. Nepochybne mu za

prezradenie informácií o obžalovaných mal sľubovať výhody v jeho trestnej veci, ktoré i nastali, nakoľko
sa následne po podaní trestného oznámenia voči obžalovaným dostal z väzby na slobodu. Odhliadnuc
od toho svedeckú výpoveď svedka poškodeného v súvislosti s inými svedeckými výpoveďami vôbec
nemožno považovať za vierohodné, čo ustálil i okresný súd, nakoľko svedok poškodený od začiatku
nevypovedal koexistentne, výpovede počas trestného konania menil a svedkyňa A. G. a svedok L.

vypovedaliodlišneanebolopretozichvýpovedímožnévyskladaťucelenýpríbehopriebehuskutku.Súd
si aj správne povšimol nezrovnalosti v zápisnici o trestnom oznámení, kde časové údaje boli v rozpore
so záznamami ÚVV Leopoldov, pričom také isté rozpory sa týkali aj zápisnice o výsluchu z 15.03.2016.
Z časových súvislosti trestného oznámenia odvodil, že toto muselo byť svedkovi poškodenému dané
len na podpis. Podobné nezrovnalosti sa mali týkať i ďalších úkonov. Taktiež vnímal súvislosť medzi

návštevami svedkyne A. G. v ÚVV Leopoldov a zmenami výpovedí ohľadom časových súvislostí skutku
u svedka poškodeného a svedka L.. Takisto podľa neho súd vyhodnotil to, že trestné oznámenie svedok
poškodený podal po 9 rokoch a že dôkazy produkované obžalobou neboli spôsobilé ponad všetky
pochybnosti preukázať, že sa skutku mali obžalovaní dopustiť. Súd mal tiež správne poukázať na rozptyl
v časovej súvislosti, kedy svedkyňa A. G. vypovedala, že skutok sa musel stať v marci, zatiaľ, čo svedok

poškodený vypovedal, že skutok sa stal v jeseni alebo na začiatok zimy a svedok L., že sa skutok stal
na konci leta alebo začiatku jesene. Podľa obžalovaného je zjavné, že takýmto tvrdeniam súd neuveril.
Ďalej citoval hlbšiu analýzu z odôvodnenia napadnutého rozsudku. V závere preto navrhol odvolanie
Krajského prokurátora zamietnuť, pretože odvolanie podal krajský prokurátor len preto, že neuniesol
dôkazné bremeno.

6. K odvolaniu sa vyjadril aj obžalovaný B. B. osobitným podaním, v ktorom uvádza (skrátene),
že prokurátor v predchádzajúcom odvolaní akcentoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov, hoci
nevyhodnotil a nepoužil ani jediný dôkaz obhajoby. Dôkazy prokurátora, ktoré tento používa sa podľa
neho vôbec nevykonali a ak sa vykonali, vykonali resp. získali sa od svedka poškodeného donútením
pod hrozbou trestného stíhania, pričom upozorňuje, že svedka L. policajti NAKA zobrali pod hrozbou

spolupáchateľstva. Pokiaľ prokurátor namietal to, že sa okresný súd venoval okolnostiam spísania
trestného oznámenia poukázal na to, že týmto sa senát okresného súdu venoval až na hlavnom
pojednávaní, pričom ale z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že spísaním zápisnice o trestnom oznámení
sa trestné stíhanie nezačalo, tento úkon sa vykonal až na pokyn prokurátora, ktorý uznesením zrušil
uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť, z čoho teda je zrejmé, že trestné

stíhanie sa nezačalo podaním trestného oznámenia a obžalovaní sa opakovane dotazovali k tomu
ako sa začalo. Nie je totižto možné, aby sa spisový materiál začal opatrením ministra vnútra o určení
príslušnosti NAKA, ak podnet s realizačným návrhom na trestné stíhanie bol vydaný mesiac neskôr.
Taktiež poukazovali na to, že skutkové vety uznesení o začatí trestného stíhania sa odvolávajú naskutočnosti, ktoré nevyplývajú zo žiadneho vykonaného dôkazu datovaného ex ante (predchádzajúco)
tomuto uzneseniu. Trestné stíhanie nemožno začať nezákonne i keby neskoršie úkony už boli zákonné,
budú preto nezákonné. Ďalej poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní svedok poškodený a svedok

L. ako i svedkyňa G. zázračne zmenili svoje výpovede ohľadom času skutku potom, čo sa dozvedeli,
že spoluobžalovaný bol toho času PN. Svedok L. vykresľoval, ako ho zobrali policajti NAKA ako
spolupáchateľa, ako ho ovplyvňoval p. M., ktorý mu mal povedať, že toto sa stalo a bude musieť si
spomenúť. Svedok N. uviedol, že k tomu vypovedal 3-krát a o odovzdaní finančných prostriedkov od
B. G. nič nevie. Pána N. pred rekogníciou zobral do vedľajšej miestnosti p. M. a ovplyvňoval ho. Nové

výpovede svedkov a svedka poškodeného poslúžili na vylúčenie mesiaca zo skutku, ktorý si predtým
vymysleli. Namietal i to, že znalecký posudok p. Durdíka nebol vyhodnotený rovnako ako ten pána
Mathého. Svedok D. zároveň priznal, že zápisnice o rekognície osoby B. a B. B. nikdy spísané neboli
a uvedené úkony sa nikdy neuskutočnili, ale boli mu dané len na podpis v ÚVV Leopoldov a nezhodujú
sa s tamojšími záznamami o časoch predvedenia svedka D.. Skutočnosti, čo boli relevantné pre trestnú
vec od NAKA v E. nebolo možné získať, keďže na žiadosť súdu táto neodpovedala a ministerstvo

ohľadom zapožičania operatívneho spisu oznámilo, že tento bol skartovaný v roku 2022. Expozitúra
západ NAKA bola dožadovaná aj ohľadom požiadavky súdu na základe čoho bolo začaté druhé
trestné stíhanie. K tomu táto odpovedala, že išlo o podnet z 22.02.2016, v ktorom sa skutková veta
nezhoduje s uznesením o začatí trestného stíhania a ani so zápisnicou o podanom trestnom oznámení
z 10.03.2016. Ďalej poukázal na to, že NAKA nedokázala ustáliť dôkaz, z ktorého bolo ustálené

miesto skutku, teda do 07.04.2016, kedy bolo vydané opravné uznesenie k uzneseniu o vznesení
obvinenianebolaadresaI.XXvôbecvspise.Nahlavnompojednávanípredložilsvojediárenavyvrátenie
tvrdenia, že sa skutok stal v novembri 2008, ale ťažko sa obhajovať, ak si svedkovia môžu zmyslieť
zrazu iný mesiac, a či sa potom majú brániť aj voči tomu. Následne upozorňuje na to, že prokurátor
neuviedol všetko, ak tvrdí, že znalec ustálil u svedka poškodeného, že tento nevypovedal účelovo

nepravdu, pretože znalec PhDr. Mathé na strane 31 znaleckého posudku v ad 5 píše, že „Netrpí žiadnou
forenzne významnou psychopatológiou. Je nastavený na dosiahnutie prepustenia z vyšetrovacej väzby
na základe trestného konania voči nemu. Ak by sa vyšetrovaním dokázalo, že v súvislosti s trestnou
vecou obžalovaných hovorí nepravdu, motivácia tohto by priamo súvisela so zmieneným cieľom – úsilím
dosiahnuť prepustenie z väzby“. Opakovane poukázal na nesprávnosť jednotlivých tvrdení obžaloby,

poukazuje i teraz na najdôležitejšie, ktorými je jednak, že v žiadnom dôkaznom prostriedku sa skutková
veta nestotožňuje s tou v obžalobe. Miesto skutku I. XX sa nenachádza v žiadnom dôkaznom prostriedku
dopodaniaobžaloby,takistosatamnenachádzapoznatok,kdeavktoromdôkaznomprostriedkubratom
B. pán (svedok) L. odkazuje, že svedok poškodený spoznal totožnosť obžalovaných a chce aby mu
prostredníctvom svedka L. peniaze vrátili, takáto skutočnosť nie je nikde. Následne mali obžalovaní

peniaze vrátiť svedkovi poškodenému cez svedka N., pričom ale svedok N. ako i svedok L. to vylučujú.
Ďalej odkazuje aj na svoje záverečné reči, v ktorých aspoň v jednej podrobne popísal rozpory medzi
výpoveďami nielen svedka poškodeného, ale i svedka L..
Konanie na odvolacom súde
7. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaných a prokurátora Krajskej

prokuratúry Trnava.
8.Procesnépodmienkytohtobolisplnenéatakajustálené,kedydoručeniaboliriadnevykázanéalehoty
na prípravu zachované. Na verejnom zasadnutí boli obžalovaní zastúpení Mgr. Zinou Hlbočanovou,
pričom s takouto substitúciou obaja obžalovaní súhlasili.
9. Návrhy na doplnenie dokazovania strany na verejnom zasadnutí nemali.

10. Prokurátor na verejnom zasadnutí odkázal na skutočnosti prezentované predsedníčkou senátu
v rámci správy o stave veci a podstatného obsahu spisu, napadnutého rozsudku, odvolania voči nemu
a vyjadrení k tomuto. Vzhľadom k tomu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu
na nové konanie a rozhodnutie.
11. Obhajkyňa obžalovaných uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za zákonné

a spravodlivé, nakoľko nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, či sa skutok vôbec stal, pre
ktorý boli obžalovaní stíhaný, títo sa plne pridržiavajú svojich písomných vyjadrení a žiadajú, aby krajský
súd odvolanie Krajskej prokuratúry zamietol.
12. Obžalovaný A. B. B. sa so slovami obhajkyne stotožnil a nechcel viac nič dodať.
13. Obžalovaný B. B. sa plne stotožnil s rozsudkom okresného súdu, ktorý ich zákonne a správne

oslobodil spod obžaloby, dodal, že v procese dokazovania, ako tvrdí prokuratúra podľa § 2 ods. 12
Trestného poriadku nebol použitý jediný ich dôkaz.
K odvolacím námietkam prokurátora14. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané včas (ihneď po vyhlásení napadnutého rozsudku),
oprávnenou osobou (prokurátorom), voči výroku rozsudku, voči ktorému bolo odvolanie prípustné
(výrok o vine) nebol daný dôvod na odmietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku

a zároveň nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku,
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, proti ktorému podal odvolateľ odvolanie, ako aj konanie,
ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, pokiaľ by tvorili
dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a tak zistil, že odvolanie krajského prokurátora

nie je dôvodné.
15. V prvom rade krajský súd konštatuje, že je ustálenou rozhodovacou činnosťou, že v dvojinštančnom
konaní rozhodnutie druhostupňového súdu tvorí určitú jednotu s rozhodnutím súdu prvého stupňa, a
preto krajský súd aj pre hospodárnosť nebude opakovať obsah argumentov okresného súdu, pretože
tieto sú stranám aj tak už známe (obdobne II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, I. ÚS 336/2016,
III.ÚS 447/2016, uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).

16. Pri preskúmaní odvolaním napadnutého výroku o nevine krajský súd zistil, že tento výrok je
správny a zákonný. Krajský súd tiež zistil, že okresný súd po vrátení veci krajským súdom postupoval
procesne správne a ani na základe odvolacích námietok krajského prokurátora nezistil v procesnom
postupe okresného súdu v prejednávanej veci žiadnu nezákonnosť ani konkrétne porušenie ustanovení
Trestného poriadku upravujúce konanie pred súdom alebo trestné konanie všeobecne.

17. Krajský súd sa stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným napadnutým rozsudkom
okresného súdu vo vzťahu k výroku o vine a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti
treba dodať, že toto konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok prokurátora vo
vzťahu k výroku o vine (resp. o oslobodení obžalovaných) v rozsahu, v akom sú dôvody odvolania
uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania prokurátora sú v podstate viac-menej súhrnom obžalobných

tvrdení prezentovaných v celom doterajšom konaní. S námietkami krajského prokurátora; skutkovými
a právnymi sa ale súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vysporiadal dostatočne a procesne
súladným spôsobom a v podstate nenechal, pokiaľ ide o otázku viny, resp. neviny, otvorenú žiadnu
spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.
18. Vzhľadom k tomu tak v predmetnom prípade, ale i vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že skutočnosť,

že odvolateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi okresného súdu v napadnutom rozsudku,
nemôže sama osebe viesť krajský súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených okresným súdom v napadnutom rozsudku. Krajský súd naviac zdôrazňuje a opakuje, že
krajský prokurátor v prevažujúcej miere primárne vo svojom odvolaní namieta hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa, a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov (rozvedených

v písomnom odvolaní) a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní. Odvolanie je v podstate založené na opakovaní dôvodov (dôkazov) prokurátora
použitej v konaní pred okresným súdom prvého stupňa (m. m. uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS
78/05).
19. Krajský súd ako súd odvolací sa zaoberal odvolacími námietkami prokurátora a vo všeobecnosti

odkazuje na odôvodnenie okresného súdu, pričom považuje za dôležité toto doplniť vzhľadom na jeho
odvolacie námietky.
20. V prvom rade krajský súd musí konštatovať, že odvolacia námietka v úvode odvolacích námietok
krajského prokurátora, v ktorej sa uplatňuje v podstate porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov
je v značnej miere všeobecná, čo krajskému súdu nepochybne sťažuje na ňu adekvátne reagovať.

K tejto námietke v tejto časti prokurátor neuviedol žiadne konkrétnosti a krajskému súdu tak nie je úplne
zrejmé, na základe akých konkrétnych bodov napadnutého rozsudku sa k takým záverom prokurátor
dopracoval, že by okresný súd bol hodnotil dôkazy selektívne, jednostranne v prospech obžalovaných,
nekriticky a nie je úplne zrozumiteľné ani to v akých oblastiach si má hodnotenie dôkazov okresným
súdom vnútorne odporovať s inými vykonanými dôkazmi navzájom.

21. Krajský súd sa tiež nestotožnil ani s námietkou prokurátora vzťahujúcu sa k hodnoteniu
dôveryhodnosti výpovede svedka poškodeného v kontexte znaleckého dokazovania jeho hodnovernosti
znalcom PhDr. Mathéom. Nie je možné sa stotožniť s názorom krajského prokurátora, že závery
okresného súdu o možnosti nepravdivej výpovede svedka poškodeného sú hypotetické. Tieto sú
naopak podložené závermi znaleckého dokazovania, kedy znalec PhDr. Mathé na strane 30 znaleckého

posudku síce priznáva, že je málo pravdepodobné, že by svedok poškodený bez akéhokoľvek
dôvodu krivo obvinil obžalovaných. Krajský súd však považuje za podstatné zdôrazniť, že nízka
pravdepodobnosť krivého obvinenia zo strany svedka poškodeného je teda naviazaná na neexistenciu
dôvodu takto konať. Vzhľadom k tomu krajský súd považuje námietku krajského prokurátora, že medzisvedkompoškodenýmaobžalovanýmineexistovalnepriateľskývzťahakoirelevantnú,pretožeajkrajský
súd nie je toho názoru, že motivácia možného krivého obvinenia zo strany svedka poškodeného
k obžalovaným by bola daná najmä nepriateľstvom, ale z iného dôvodu. Treba povedať, že ide

o dôvod, ktorý za pravdepodobný považoval sám znalec ak na totožnom mieste ďalej uviedol, že sa
zo psychologického hľadiska javí byť pravdepodobnejšie, že svedok poškodený k vypovedaniu daných
skutočností pristúpil na základe priamej, či nepriamej výzvy k poskytnutiu informácií týkajúcich sa
eventuálnej trestnej činnosti zmienených osôb, pričom znalec uviedol v znaleckom posudku doslovný
prepis vyhlásenia svedka poškodeného: „Keby mi neokysličili hlavu, tak to nepoviem.“ Vzhľadom k tomu

aj krajský súd je toho názoru, že výpovede svedka poškodeného mohli byť motivované jeho snahou,
ktorú aj znalec ustálil ako jeho primárny tohočasný záujem, čím bolo dosiahnuť jeho prepustenie z väzby
v jeho drogovej trestnej veci. Sám znalec k tomu uviedol, že ide o pravdepodobnejší scenár, ktorým by
dosiahol nielen istú odvetu obžalovaným za údajné vydieranie, ale i benefity vo svojej kauze. V prípade
preukázania, že svedok poškodený vypovedá klamlivo, išlo by o následok presne tejto motivácie
dosiahnuť prepustenie z väzby.

22. Je zrejmé, že v takomto prípade dôveryhodnosť svedka poškodeného je potrebné vnímať zvlášť
kriticky z pohľadu súdu v trestnom konaní. Zdôrazniť treba, že obžalovaní boli v čase páchania skutku
príslušníci policajného zboru Slovenskej republiky, pričom svedok poškodený sám bol v čase jeho
trestného oznámenia vo výkone väzby v trestnej veci, kde bol stíhaný za drogovú trestnú činnosť.
Motivácie svedka poškodeného v týchto okolnostiach si vyžadujú osobitný a komplexný rozbor zo

strany súdu a svedeckú výpoveď takéhoto svedka poškodeného v takejto situácii je nevyhnutné
vnímať v širších súvislostiach s vyšším dôrazom na skúmanie dôveryhodnosti a potenciálnych rozporov
a pravdovravnosti svedka poškodeného, ako i súvislosť s inou možnou trestnou činnosťou svedka
poškodeného a jeho možné snahy spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní pre seba dosiahnuť
benefityvinýchsvojichtrestnýchstíhaniach.Súdmápretozásadnépovinnostivtomtosmerepristupovať

zvlášť opatrne najmä pri hodnotení dôkazov vo vzájomnej súvislosti ale i jednotlivo. V predmetnej veci
je potrebné ustáliť, že okresný súd si túto povinnosť splnil.
23. Vinu obžalovaných v žiadnom prípade nie je možné preukázať len svedeckou výpoveďou svedka
poškodeného, najmä nie v takýchto okolnostiach ako v predmetnom prípade (svedok poškodený
je vo väzbe stíhaný za inú trestnú činnosť, údajný páchatelia sú policajti, od skutku uplynulo pred

podaním trestného stíhania 9 rokov, svedka pred podaním trestného oznámenia opakovane navštevoval
operatívec polície).
24. Vzhľadom k tomu potom je dôraz nutné klásť na iné dôkazy pochádzajúce najmä z dôkazných
prostriedkovnezávislýchodosobysvedkapoškodeného,ktorémusiapreúspešnosťobžalobypreukázať
hoc i nepriamo pravdivosť tvrdení svedka poškodeného o trestnej činnosti obžalovaných.

25. V predmetnej veci okrem výpovede svedka poškodeného v spise bolo viacero vykonaných dôkazov,
avšak celkom na rozdiel od názorov krajského prokurátora, krajský súd vôbec nedospel k záveru, že
by z nich bolo možné vyskladať taký príbeh, aký prezentoval v obžalobe a vo svojom odvolaní krajský
prokurátor.
26. V prvom rade nie je možné ignorovať značné rozpory medzi výpoveďami jednotlivých svedkov

a svedkov poškodeného, pričom vôbec nejde o situácie, kedy by stálo napr. slovo obžalovaného proti
slovu svedka poškodeného. Naopak značné rozpory existujú medzi jednotlivými výpoveďami samotných
svedkov obžaloby, ktoré by mali potvrdzovať skutkový dej prezentovaný krajským prokurátorom,
namiesto toho však výsluchy svedka poškodeného, svedka L. a svedkyne G. naopak vniesli do
dokazovania na hlavnom pojednávaní značné nezrovnalosti ohľadom kľúčových bodov dejovej línie

skutku, akou tento skutok mal prebiehať. Svedkovia sa najmä nedokázali nezávisle ale dokonca i v
konfrontáciách presvedčivo zhodnúť na okolnostiach, pri akých malo byť svedkovi poškodenému zo
strany svedka L. oznámené, že chcú od neho obžalovaní 1 milión slovenských korún, inak bude na neho
vykonaná policajná akcia a bude väzobne stíhaný. Existujú dôvodné pochybnosti o tom, či sa svedok L.
a svedok poškodený stretli na chodbe, alebo v byte svedka poškodeného, či pritom bola aspoň v určitú

chvíľu alebo nie aj svedkyňa G., či peniaze boli svedkovi L. odovzdané v obálke, voľne alebo inak, či
mu ich dal svedok poškodený, alebo svedkyňa G., alebo na tom svedok poškodený so svedkyňou G.
spolupôsobili. Ďalej sú rozpory aj v tom, čo sa malo odohrať pri McDonalde, kde na parkovisku mal
svedok L. odovzdať obžalovaným 100.000 korún, ktoré mal svedok poškodený hneď po ruke a odovzdal
ich svedkovi L. s tým, aby ich odovzdal obžalovaným. Tu sú rozumné pochybnosti v tom, či obžalovaní

prišli na jednom alebo dvoch autách, či stáli spolu alebo sa priamo so svedkom L. stretol len jeden z nich
a druhý bol neďaleko na svojom aute a tiež to, či peniaze boli odovzdávané v obálke alebo nie.
27. Najmarkantnejší problém v príbehu obžaloby, o ktorej chce krajský prokurátor súd presvedčiť tkvie
však v otázke, kedy vlastne aspoň približne sa skutok mal stať. Kým svedok poškodený tvrdil, že sa takstalo v novembri, neskôr tvrdil, že na prelome jesene a zimy, svedok L. vypovedal, že to bolo na prelome
leta a jesene. Naopak ale svedkyňa G. trvala na tom, že sa skutok stal v marci, každopádne predtým
ako sa narodila jej dcéra, čo sa stalo XX.XX.XXXX. Medzi príbehmi svedka poškodeného a svedka L. je

jednak vnútorný rozpor, pretože prelom leta a jesene k prelomu jesene a zimy resp. novembru je dosť
veľký rozdiel, avšak rozdiel pol roka, k výpovedi týchto dvoch svedkov so svedkyňou G. je už zásadný
problém pre celkovú vierohodnosť skutkovej vety obžaloby, ktorý už nie je možné nijakým spôsobom
prehliadnuť, aj napriek tomu, že svedkovia vypovedajú o skutku, ktorý sa mal stať so značným časovým
odstupom. Uvedené zdôrazňuje najmä to, že samotní svedkovia sú o svojich úplne rôznych výpovediach

relatívne presvedčení, teda skôr nepripúšťajú, že by sa mohli mýliť.
28. Nie každý deň sa niekomu stane, že jeho alebo jeho blízkeho alebo priateľa vydierajú údajne policajti.
Tak zásadnú životnú udalosť si človek podľa názoru krajského súdu zapamätá síce možno nie na deň
presne,aleaspoňnaročnéobdobieatoajpodesaťročí.Aktupotomsúnezrovnalosti3rôznychsvedkov
o tom, kedy sa tak stať malo, je celkový príbeh poznačený značnou nedôveryhodnosťou, čo už súd
začína odôvodnene viesť potom k rozumným pochybnostiam o skutkovom priebehu.

29. Pravdivosti skutkovej vety nepomáha potom ani to, že svedok poškodený nevedel spolu so
svedkyňou G. vyvrátiť presvedčivo, či potom ako mal byť svedkom odovzdania peňazí svedkom L.,
nenavštívil celú noc kasíno a peniaze nemohol skôr prehrať hazardnou hrou, ale najmä svedkyňa G.
nevedela potvrdiť, že peniaze boli svedkovi poškodenému neskôr vrátené. Treba zdôrazniť, že síce
možno pravdivé, avšak súdu ťažko uveriteľné vzhľadom už na iné rozpory a problematiky v predmetnej

veci sú tvrdenia, že svedok poškodený svedkyni G. ako svojej manželke nemal povinnosť vrátenie
peňazí oznámiť, lebo ich možno chcel použiť pre inú vec, o čom svedkyňa G. ako jeho manželka
nemusela byť upovedomená. Je ťažké krajskému súdu uveriť, že v navonok dobre fungujúcom
manželskom zväzku by bolo normálne zatajiť manželke skutočnosť, že 100.000 slovenských korún,
o ktoré bol manžel vydieraný, sa tomuto vrátili.

30. Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedôveryhodnosť svedkov nemusí byť v zásade
odôvodnená výhradne tým, že existuje dôvodnosť výpoveď svedkov hodnotiť ako klamlivú alebo
konfabulačnú. Svedok nemusí vôbec klamať, ale v prípade rozporov medzi jednotlivými výpoveďami,
ak ten istý svedok svoju výpoveď v podstatných okolnostiach zmení alebo dokonca zmení opakovane,
najmä ak zmení svoju výpoveď tak, že vypovedá vlastne z pohľadu formálnej logiky opačne, teda niečo,

čo predtým vlastne vylučoval zrazu pripúšťa a naopak, je opodstatnené, aby súdu vznikli rozumné
pochybnosti v hodnotení pravdovravnosti svedka. To isté platí vtedy, ak svedeckú výpoveď o tej
istej dejovej udalosti svedecká výpoveď iného svedka v nie nepodstatnej skutočnosti nepotvrdzuje,
ale naopak skôr alebo celistvo vylučuje. V právnom štáte ucticom si zásadu in dubio pro reo (v
pochybnostiach v prospech obžalovaného) potom súd v takom prípade nemôže takéto nezrovnalosti

vo výpovedi svedka alebo svedkov ignorovať, naopak musí ich dôrazne preskúmať. Pokiaľ potom tieto
rozpory nie je možné racionálne vysvetliť v presvedčivej miere a najmä nie je abduktívnym usudzovaním
možné skutkový dej udržať, nie je možné na takejto svedeckej výpovedi samostatne a ani v spojení
s inými dôkazmi, pokiaľ tieto iné dôkazy takéto rozpory neeliminujú, odôvodniť odsudzujúci verdikt súdu
vtrestnomkonaní.Súdtedanemôžepoužiťsvedeckúvýpoveďnaodsúdenieobžalovanéhonielenvtedy,

ak svedok klame, ale ani vtedy, ak sú pochybnosti o tom, že skutočne vypovedal o skutočnostiach, ktoré
vlastnými zmyslami vnímal.
31. Už tu možno hovoriť nevyhnutne o rozumných pochybnostiach, ktoré okresnému súdu vznikli a aj
vzniknúť z pohľadu krajského súdu mali. Preto nebolo nesprávne, ak okresný súd sa začal zaujímať aj
otázkami okolo prípravného konania, ktorými by sa inak možno nezaoberal.

32. Nezrovnalosti, ktoré vznikli v dôsledku správneho vyhodnotenia potupu orgánov činných v trestnom
konaní v rámci prípravného konania okresným súdom tento viedli potom opodstatnene k nevyhnutnému
záveru, že krajský prokurátor dôkazné bremeno k preukázaniu, že sa skutok stal tak, ako to tento tvrdil
v obžalobe pred súdom, neuniesol.
33. V daných okolnostiach prípadu potom skutočnosť, že svedok poškodený mal trestné oznámenie

v ÚVV Leopoldov podľa zápisnice o trestnom oznámení podať dňa 10.03.2016 v čase medzi 9:15
hod. a 9:55 hod., pritom v skutočnosti podľa záznamov ÚVV Leopoldov (č. l. 538) vyšetrovateľ bol
u svedka poškodeného spolu s operatívcom NAKA p. M. však len v čase od 9:18 hod. do 9:25 hod.,
čo po zohľadnení obsahu trestného oznámenia nemôžu súd viesť k inému záveru než tomu, že trestné
oznámenie svedok poškodený vôbec nepodal svojimi slovami pri tomto procesnom úkone a nebol ani

riadne plnohodnotne poučený pri tomto procesnom úkone, ale trestné oznámenie bolo neznámymi
príslušníkmi orgánov činných v trestnom konaní pripravené vopred a svedkovi poškodenému dané už
len na podpis. Takúto možnosť podporujú záznamy o návštevách ÚVV Leopoldov, z ktorých vyplýva, že
operatívec p. M. tam navštívil vo výkone väzby svedka poškodeného predtým 6-krát.34. V tomto smere neudržateľný je aj názor krajského prokurátora, ktorý v podstate s poukazom na
zásadu bezprostrednosti sa domáha, aby súd na tieto okolnosti prípravného konania vôbec neprihliadal.
Zásada bezprostrednosti však neznamená, že je vylúčené prihliadať na prípravné konanie v konaní

pred súdom. Táto zásada len požaduje, aby v konaní pred súdom boli riadne tzv. sprocesnené všetky
podklady, ak majú byť použité na rozhodnutie súdu. Účelom tohto je, aby sa súd riadne oboznámil
s dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní a pri tomto postupe mal adekvátnu možnosť tieto preskúmať
a vyhodnotiť sám ako nezávislý a nestranný orgán spravodlivosti. Účelom zásady bezprostrednosti
však istotne nie je izolovať súd pred vyšetrovacím spisom. Koniec koncom v obžalobe sám prokurátor

navrhuje súdu vykonať v konaní pred súdom dôkazy z vyšetrovacieho spisu.
35. K danej veci treba doplniť aj to, že svedok poškodený na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2017
vypovedal aj to, že v minulosti sa zúčastnil na podvodnej trestnej činnosti s obžalovaným B. B., súčasne
ale odmietol sa k tomu vyjadriť s tým, že o tom bude hovoriť v závislosti od toho, ako skončí táto
trestná vec, uviedol, že potom podá ďalšie trestné oznámenie, teraz to riešiť nebude. Krajský súd
zdôrazňuje,žezdanejskutočnostijezrejmé,žemotiváciousvedkapoškodenéhonemôžetedabyťtúžba

po spravodlivosti a spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní na plnohodnotnom odkrytí svojej
trestnej činnosti. Naopak svedok poškodený zjavne k veci pristupuje strategicky a takticky selektuje,
kedy sa k akej údajnej trestnej činnosti seba a iných vyjadrí. Vzhľadom k tomu je nutné výpoveď svedka
poškodeného aj s ohľadom na okolnosti, v akých jeho tvrdenia prvýkrát boli orgánom činným v trestnom
konaní oznámené hodnotiť ako nedôveryhodnú.

36. Navyše na hlavnom pojednávaní dňa 28.02.2019 svedok poškodený uviedol, že dnes už vie, že za
všetkým mal stáť svedok N., ktorý obžalovaným skutok spáchať nakázal. Vraj mu to povedal operatívec
M. na NAKE. Došlo mu to v podstate vtedy, keď mu peniaze vrátil svedok N., ktorý túto skutočnosť
nepotvrdil, keď uviedol, že si to nepamätá. Bolo mu divné, prečo by mu obžalovaní peniaze vracali
prostredníctvom svedka N., a nie svedka L..

37. S odvolacou námietkou krajského prokurátora, že by svedok poškodený nemal žiadnu motiváciu
krivo obviniť obžalovaných sa teda krajský súd stotožniť nemohol. Motív naopak z dokazovania celkom
zjavne vyplýva, bola ním snaha svedka poškodeného spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní
dosiahnuť prepustenie z väzby vo svojej drogovej kauze. Existujú teda zásadné vyššie popísané dôvody
nedôverovať svedeckej výpovedi svedka poškodeného.

38. V súhrne tieto všetky skutočnosti vedú k tomu, že sú dané viaceré zásadné rozumné pochybnosti
o trestnom stíhaní a z dokazovania na hlavnom pojednávaní možno skonštatovať, že skutková veta
obžaloby sa nepreukázala. Je teda pravdou, že dokazovanie prinieslo niekoľko nejasností, pričom
svedectvá sa vzájomne aspoň sčasti vyvracali, preto aj podľa názoru krajského súdu okresný súd
dôvodne zhodnotil, že z dôkazov nevyplýva bez pochybností, že obžalovaní konali tak, ako je im

kladené za vinu, preto konštatoval nedostatok dôkazov na uznanie viny. Preto bol oslobodzujúci verdikt
okresného súdu zákonný a správny.
39. Samotná skutočnosť, že prokurátor zhodnotil vykonané dokazovanie inak ako príslušný okresný súd,
a že je presvedčený o iných záveroch, ktoré z tohto dokazovania vyplývajú, že je o vine obžalovaných
presvedčený, a preto má za to, že oslobodzujúci verdikt okresného súdu je nesprávny, nie je dôvodom

na zrušenie tohto verdiktu.
40. Je zrejmé, že prokurátor v odvolaní presadzuje iné hodnotenie dôkazov, než k akému dospel okresný
súd. Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že hodnotenie vykonaných dôkazov rozsudku okresného
súdu zodpovedá zákonným kritériám uvedeným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Krajský súd nemôže
napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že prokurátor na základe svojho presvedčenia poukazuje na

možnosťhodnoteniatýchistýchdôkazovsinýmdoúvahyprichádzajúcimvýsledkom.Ajkebyprichádzali
do úvahy dva či viac výkladov na základe vykonaných dôkazov, nie je možné urobiť záver, ktorý najviac
zaťažuje obžalovaných, a to práve s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, ktorý vyžaduje, aby to bol
štát, ktorý nesie konkrétne dôkazné bremeno a tam, kde sú akékoľvek pochybnosti, musia byť vyložené
v prospech obžalovaného (Uznesenie NS SR sp. zn. 3To/11/2014 zo dňa 25.02.2015).

41. Krajský súd konštatuje, že napadnutému rozsudku nemožno vytknúť žiadnu vadu v zmysle
ustanovenia Trestného poriadku upravujúceho hodnotenie dôkazov.
42. Z pohľadu vyššie uvedeného krajský súd dodáva, že uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti
nie je možné založiť na rozporuplných výpovediach svedkov, z ktorých niektorí mali zásadnú motiváciu
orgánom činným v trestnom konaní „pomôcť“. Pre takýto výrok musí byť daná istota, o ktorej,

vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení
všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do
otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaných. Inak povedané, ak v konkrétnej trestnej
veci vykonané dôkazy pripúšťajú alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v zmysle princípu „indubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) obžalovaných spod podanej obžaloby
oslobodiť.Tentoprincípsaodvíjaodjednejznajzákladnejšíchzásadtrestnéhokonania,ktoroujezásada
prezumpcie neviny (lat. praesumptio boni viri). Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych

prvkov do trestného procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazne
bremeno v otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť
k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre
obžalovaných priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania „in dubio
pro reo“, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľade ten najvyšší

možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného
pravidla ,,preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť“.
43.Okresnýsúdsprávnevyhodnotil,ževdanomprípadesanepreukázalo,žebyobžalovaníbolispáchali
skutok, ktorý sa im kládol v obžalobe za vinu mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť.
44. Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie krajského prokurátora za nedôvodné,
a preto vo vzťahu k jeho odvolaniu rozhodol zamietavo.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.