Uznesenie – Rodina a mládež ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010515
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123010515.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom D. XXX, pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13.02.2025,
č. k. 10T/9/2023-714, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.10.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom
rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.02.2025, č. k. 10T/9/2023-714 (ďalej len napadnutý
rozsudok) bol obžalovaný A. B. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

od začiatku mesiaca júl 2022 až do 14.00 hod. dňa 17.9.2022 na adrese C., E. F. X, a taktiež na adrese

D. F. XXX ako druh C. G., nar. 1996 jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie a obavu o jej život a
zdravie tým, že ju opakovane verbálne atakoval, vulgárne jej nadával, bil ju na rôznych miestach po tele,
zakazoval jej stretávať sa s inými ľuďmi, neustále ju kontroloval, kde sa nachádza, kontroloval jej telefón
a všetky jej účty na komunikačných sieťach najmä,

- v presne nezistenom čase začiatkom mesiaca júl 2022 na ňu kričal, že s kým všetkým spala a vulgárne

jej pritom nadával,
- dňa 6.8.2022 jej povedal, že keď za ním nepríde do 19.00 hod., tak ju násilím natlačí do auta a odvlečie
do D.,
- dňa 11.8.2022 ju chytil pod krk, oprel ju o stenu, následne ju pustil a dal je facku na pravé líce,
následkom čoho spadla na zem,
- v presne nezistenom čase uvedeného obdobia jej zobral mobilný telefón a celú noc ju nútil vysvetľovať

každú správu v jej mobilnom telefóne,
- v presne nezistenom čase v mesiaci september 2022 ju počas hádky priebežne celý večer udieral do
rôznych častí tela, čím jej spôsobil modriny na rukách, nohách a na pravej sánke,
-vuvedenomobdobíjuprihádkachvulgárneaexpresívneoslovovalakeďsamuniečonepáčilovyhrážal
sa jej, že ju bude musieť za to zabiť,

a skutok spáchal napriek tomu, že už bol za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 1T13/2017 zo dňa 22.11.2018, právoplatným dňa 28.11.2019, pričom uznesením Okresného súdu Trnava
č. k. 12PP/69/2022 zo dňa 2.5.2022 právoplatným 2.5.2022 bol z výkonu tohto trestu odňatia slobody
podmienečne prepustený.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2
Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona obžalovaného výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

2. Okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkov H. I., A. I., C. I., J. K., B. B., čítaním zápisnice o výsluchu poškodenej C. G., čítaním zápisnice
o výsluchu L. B., výsluchom znalcov Mgr. Jolany Múdrej, MUDr. Ivana Karbulu, RNDr. Mgr. Dušana
Kešického, PhD., čítaním a oboznámením ostatných listinných a iných dôkazov.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vykonané dôkazy preukázali, že skutok spáchal
obžalovaný a že tento svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

4. Okresný súd uviedol v odôvodnení, že obžalovaný bol z protiprávneho konania usvedčovaný najmä

výpoveďou poškodenej z prípravného konania, podľa ktorej ju obžalovaný obmedzoval na osobnej
slobode a spôsoboval jej modriny na tele a to najmä na rukách a nohách, kontroloval jej pohyb,
kontroloval jej mobilný telefón, zamedzil jej v odcestovaní na Ukrajinu, a ďalšie. Z prečítanej zápisnice
o výsluchu poškodenej z prípravného konania vyplýva, že poškodená bola pred výsluchom poučená
okrem iného aj o jej práve odoprieť vypovedať podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku,

poškodená poučenie podpísala a uviedla, že vypovedať chce a bude a výslovne uviedla, že právo
odoprieťvypovedaťnevyužíva.Nahrávaciezariadeniebolozapnutépopodrobnompoučenípoškodenej.
Výpoveď poškodenej je podporená aj výpoveďami ďalších svedkov: svedkyne J. C., podľa ktorej
obžalovaný mal poškodenej spôsobovať modriny po tele a kontrolovať jej mobilný telefón, svedkyne H.
I., podľa ktorej obžalovaný mal kontrolovať a sledovať pohyb poškodenej, a taktiež jej mal spôsobovať

modriny po tele, svedka A. I., podľa ktorého obžalovaný sa mal nevhodne správať voči poškodenej,
mal jej zakazovať a obmedzovať jej pohyb a vycestovanie do zahraničia, svedkyne C. I., podľa
ktorej obžalovaný mal poškodenej zakázať vycestovať do zahraničia, svedka J. K., podľa ktorého mal
obžalovaný poškodenej spôsobovať modriny na tele a mal byť chorobne žiarlivý. Okresný súd ďalej
uviedol, že okrem toho je vina obžalovaného preukázaná oboznámenou zápisnicou o prehliadke tela

poškodenej s fotodokumentáciou, na ktorej má poškodená C. G. viditeľné modriny a zranenia na celom
tele, screenshootmi mobilného telefónu poškodenej, na ktorých má poškodená viditeľné modriny a
zranenia na celom tele. Ďalej súd pri uznaní viny vychádzal zo znaleckého posudku a výsluchu znalkyne
Mgr. Múdrej, podľa ktorej poškodená správanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie, ale aj A.
M. a MUDr. Kešického.

5. Okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o dôveryhodnosť výpovede poškodenej, ktorá bola obhajobou
napádaná z dôvodu, že k podaniu trestného oznámenia mala byť prinútená svojou rodinou, tak okresný
súd nezistil dôvody, pre ktoré by ju mal vyhodnotiť ako nedôveryhodnú. Okresný súd vyhodnotil výpoveď
poškodenej akoby sceľovala čiastkové svedecké výpovede jednotlivých svedkov, z ktorých každý

vnímal len určitý aspekt života poškodenej v danom období. V centre tohto diania bola samozrejme
poškodená a obsah jej výpovede je v podstatných rysoch v súlade s výpoveďami ostatných svedkov.
Dôveryhodnosť výpovede poškodenej vyhodnocoval okresný súd aj s ohľadom na ňou podané trestné
oznámenie, ktoré oboznámil na pojednávaní v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku ako dôkaz.
Rovnako zo znaleckého posudku Mgr. Múdrej vyplýva vierohodnosť poškodenej, pričom jej čiastočné

zníženie znalkyňa odôvodňuje tým, že poškodená sa pri svojej výpovedi snažila obžalovaného chrániť.
Okresný súd uviedol, že si všimol aj niektoré nezrovnalosti medzi výpoveďami poškodenej a svedkov
v tom smere, že poškodená správanie obžalovaného opisuje miernejšie a akoby menej nebezpečne,
ako ho vnímalo okolie - svedkovia, avšak tento stav práve zodpovedná vyššie uvedeným záverom o
jej čiastočne narušenej vierohodnosti z dôvodu, že sa snaží obžalovaného chrániť. Táto situácia je

zároveň v súlade i s celkovým postojom poškodenej, ktorá obžalovaného hodnotí aj napriek minulosti
(právoplatné odsúdenie za týranie jej osoby) za daných okolností značne nekriticky a sama uvádza, že
ho stále ľúbi.6. Okresný súd uviedol, že dôveryhodné považoval súd aj výpovede svedkov H. I., A. I. a C.
I., pretože tieto výpovede si navzájom korešpondujú, jedna druhú potvrdzujú alebo dopĺňajú a
zároveň potvrdzujú a dopĺňajú výpoveď poškodenej. Obhajobou prezentovaná snaha o kriminalizáciu a

odsúdenie obžalovaného týmito osobami nebola ničím potvrdená, a nie je zrejmý ani motív, ktorý by ich
k uvedenému prípadne viedol. Práve naopak, ak je pravdou, že niektorí z uvedených svedkov podnikli
kroky k tomu, aby poškodenú primäli k podaniu trestného oznámenia, tak takéto konanie by bolo pre
okresný súd len pochopiteľné. Okresný súd uviedol, že uvedení svedkovia totiž predstavujú najbližších
rodinnýchpríbuznýchpoškodenej,ktorísavtomčasezačalidozvedaťotom,žeútrapypoškodenej,ktoré

si prežila pred niekoľkými rokmi a za ktoré bol obžalovaný právoplatne odsúdený, sa znova opakujú.

7. Okresný súd konštatoval, že z dokazovania na hlavných pojednávaniach vyplynulo, že obžalovaný sa
fyzického a psychického násilia voči poškodenej skutočne dopúšťal. Na základe vykonaných dôkazov
okresný súd ustálil skutkový dej tak, že obžalovaný sa od začiatku mesiaca júl 2022 dopúšťal opakovane
konaní, ktoré predstavujú objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý je stíhaný, tak

ako sú tieto konania demonštratívne uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Je však samozrejmé,
že existencia samotného násilia ešte neznamená, že došlo k spáchaniu trestného činu týrania blízkej
a zverenej osoby.

8. Okresný súd uviedol, že konanie obžalovaného netrvalo iba krátky čas ani prechodný čas a v

tomto ohľade považoval posúdenie trvalosti (sústavnosti) konania obžalovaného za otázku právnu.
Keďže skutok sa mal stať v období 3 mesiacov, môže sa konanie obžalovaného javiť ako krátkodobé
alebo prechodné, súd to však vyhodnotil inak. Dôležité je pripomenúť, že obžalovaný bol právoplatne
uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa dopustil práve
voči poškodenej. Poškodená teda už z predchádzajúcej skúsenosti mohla poznať, kedy sa obžalovaný

dopúšťa trestnej činnosti, resp. kedy konanie obžalovaného jej spôsobuje psychické alebo fyzické
utrpenie a teda mohla to rozpoznať už po troch mesiacoch, pričom sama poškodená uvádza: „nechceli
sme to nechať zájsť tak ďaleko“, čo je podľa okresného súdu logické. Keďže poškodená už raz
následkom zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby zo strany obžalovaného vystavená bola a celé
si to už raz zažila, je na mieste sa spýtať, do kedy mala poškodená s podaním trestného oznámenia

čakať. V tomto konkrétnom prípade mal teda v zmysle vyššie uvedeného súd za to, že konanie
obžalovaného sa vyznačovalo sústavnosťou a nepriaznivo ovplyvňovalo každodenný život poškodenej,
vyvolávalo u nej sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania obžalovaného a toto konanie
pre svoju bezohľadnosť, hrubosť či bolestivosť pociťovala poškodená ako fyzické a psychické utrpenie
v podobe ťažkého príkoria.

9.Okresnýsúdohľadomvýrokuotrestuuviedol,žeuobžalovanéhonezistilžiadnupoľahčujúcuokolnosť
ani žiadnu priťažujúcu okolnosť vzhľadom na to, že podľa odpisu registra trestov sa na obžalovaného v
3 prípadoch hľadí, akoby nebol odsúdený a odsúdenie Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 1T/13/2017
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/27/2019 je zákonným znakom aktuálne

spáchaného trestného činu, preto okresný súd na neho neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť, ani na
okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Okresný súd uviedol, že dospel k záveru,
že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov (t. j. na samotnej dolnej
hranici trestnej sadzby trestného činu podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, keď trest mohol ukladať v
sadzbe 7 až 15 rokov). Keďže horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 208 ods.

3 Trestného zákona prevyšuje osem rokov a keďže obžalovaný sa trestného činu dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, súd obžalovanému uložil trest
odňatia slobody nepodmienečný. Tento (primárny) trest súd považoval za primeraný vzhľadom k vyššie
prezentovaným okolnostiam prípadu a mal za to, že trest uložený na samotnej spodnej hranici trestnej
sadzby bude pre obžalovaného dostatočný s ohľadom na spôsobom spáchania činu, najmä s ohľadom

na dĺžku spáchaného trestného činu, kedy tento trval v rozmedzí 3 mesiacov, a na to, že poškodenej
nebol spôsobený následok v podobe ublíženia na zdraví alebo rozvinutia posttraumatickej stresovej
poruchy ani syndrómu týranej osoby a s ohľadom na osobu obžalovaného, ktorý, ako sa zdá, napriek
recidíve aktuálne zmenil svoj životný štýl, má novú priateľku, venuje sa športovým činnostiam, v ktorých
dosiahol úspechy. Okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil pre

výkon uloženého trestu do ústavu na výkon so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v
posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin a to konkrétne trestu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/13/2017 a iné zaradenie sa v jeho
prípade súdu nejavilo ako vhodné (§ 48 ods. 4 Trestného zákona).10. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní obžalovaný po porade s obhajkyňou ihneď podal
odvolanie voči všetkým výrokom uvedeného rozsudku a aj konaniu ktoré mu predchádzalo a prokurátor

sa vzdal práva na podanie odvolania.

11. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Jitky Hasíkovej
(ďalej len obhajkyňa) písomným podaním doručeným okresnému súdu 15.04.2025. v ktorom uviedla,
že nestotožňuje s napadnutým rozsudkom. Obhajkyňa uviedla, že v konaní pred okresným súdom

bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že skutková veta rozsudku presahuje rámec
dôkazmi podložených tvrdení a je postavená na nedostatočne overených a vo viacerých bodoch
rozporných výpovediach. V zásade je možné bezpečne skonštatovať, že k jednotlivých častiach
skutkovej vety nebol vyprodukovaný ani jeden relevantný dôkaz. Svedecké výpovede H. I., C. I. a A.
I. (ďalej len usvedčujúci svedkovia), ktoré sa podľa prvostupňového súdu stali nosnými dôkazmi pre
uznanie viny, predstavujú iba sprostredkované opakovanie tvrdení, ktoré im mala oznámiť poškodená.

Pokiaľ tieto osoby vypovedali o skutočnostiach, ktoré mali vnímať vlastnými zmyslami, ich výpovede
sú v rozpore s inými vykonanými dôkazmi. Svedkovia z radov príbuzných síce uvádzali, že na tele
poškodenej videli modriny, avšak nevedeli uviesť pôvod modrín a hodnoverne ich potvrdiť, uvádzané
modriny mali byť pozorované s odstupom času a taktiež niektorí svedkovia potvrdili, že poškodená C.
mala predispozíciu k tvorbe modrín aj pri bežnom mechanickom podnete.

12. Obhajkyňa uviedla, že považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že skutky, ktoré sa obžalovanému
kladú za vinu vo vzťahu k poškodenej sa neodohrávali v spoločnej domácnosti ani v spoločnom
obydlí. Poškodená v inkriminovanom čase bývala v byte jej sestry, do ktorého nemal obžalovaný
prístup, nevlastnil kľúče a ani sa tam nezdržiaval. Relevantné je v danej súvislosti aj to, že počas

výkonu trestu odňatia slobody to bola práve poškodená, ktorá iniciatívne sa usilovala o obnovenie
ich vzťahu. Obhajkyňa poukázala, že ak by skutočne dochádzalo k fyzickému a psychickému násiliu
v miere a intenzite popísanej v rozsudku, neexistuje rozumné vysvetlenie, prečo by sa ku obžalovanému
poškodená opakovane vracala a vedome s ním obnovila kontakt.

13. Obhajkyňa poukázala aj na výpovede znalcov, podľa ktorých neboli u poškodenej zistené znaky
syndrómu týranej osoby ani posttraumatickej stresovej poruchy. Znalec Kešický navyše uviedol, že
z psychologického hľadiska sa u poškodenej neprejavil pokles schopnosti vzdorovať, ktorý je typickým
znakomrozvinutéhotýrania.Ajtietopoznatkypodporujúzáver,žetrojmesačnéobdobieniejedostatočné
na to, aby naplnilo požadovaný kvalitatívny znak dlhodobej sústavnosti. Z uvedených dôvodov považuje

právny záver okresného súdu o dostatočnosti trojmesačného obdobia pre naplnenie objektívnej stránky
skutkovej podstaty zločinu podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona za nesprávny, vybočujúci z výkladu
podaného Ústavným súdom Slovenskej republiky a nezodpovedajúci obsahu vykonaného dokazovania.

14. Obhajkyňa uviedla, že za závažnú chybu pri hodnotení dôkazov považuje spôsob, akým sa okresný

súd vysporiadal s dôkazom v podobe obrazovo-zvukového záznamu, na ktorom je zachytené, ako
si poškodená skúša svadobné šaty a otvorene žiada, aby sa s ňou obžalovaný po desiatych rokoch
oženil. Odôvodnenie okresného súdu, že z uvedeného záznamu nič podstatné nevyplynulo považuje
obhajoba za právne a logicky neudržateľné. Taktiež sa okresný súd žiadny spôsobom nevysporiadal so
svedeckou výpoveďou N. M., pretože okresný súd iba stroho konštatoval, že daná výpoveď nepriniesla

nič podstatné, s čím nie je možné súhlasiť, pretože daná svedecká výpoveď predstavuje závažný dôkaz,
ktorý priamo spochybňuje vierohodnosť dôvodov podania trestného oznámenia zo strany poškodenej
a poukazuje na možnú motiváciu konať pod tlakom matky a nie v dôsledku reálneho prežitého násilia.
Taktiež okresný súd sa nevysporiadal s výpoveďou J. K., ktorá obsahovala zásadné skutočnosti, ktoré
vyvracajú kľúčové tvrdenia rodinných príslušníkov poškodenej o plánovanom výlete na Ukrajinu a iných

skutočností.

15. Obhajkyňa uviedla, že za závažnú chybu považuje spôsob, akým sa okresný súd vysporiadal
so závermi znaleckých posudkov znalcov RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. a Mgr. Jolanou
Múdrou. Napriek tomu, že tieto posudky predstavovali odborné dôkazy s vysokou dôkaznou hodnotou,

okresný súd ich obsah bagatelizoval, alebo zámerne vyňal z právnej argumentácie v neprospech
obžalovaného. Z posudku znalca Kešického jednoznačne vyplýva, že správanie obžalovaného nebolo
z psychologického hľadiska prejavom tyranského vzorca správania, pretože mu chýbala základná
charakteristika dlhodobého a cieleného ovládania druhej osoby. Obhajkyňa poukázala, že rovnakézistenia boli potvrdené aj v posudku Mgr. Múdrej, ktorá výslovne uviedla, že u poškodenej nebol zistený
syndróm týranej osoby a že prítomné boli len tri zo siedmich znakov posttraumatickej stresovej poruchy,
navyše len v čiastočnej forme.

16. Obhajkyňa uviedla, že odvolanie opiera aj o nové skutočnosti a dôkazy, kde predkladá krajskému
súdu nový listinný dôkaz a to rukou písaný list s úradne overeným podpisom autora J. J., kde opisuje
agresívne správanie poškodenej voči novému partnerovi J. M., ktorého bol osobne svedkom a zároveň
sa vyjadruje k závislostiam poškodenej. Taktiež predložila listinný dôkaz rukou písaný list s úradne

overenými podpisom autorky E. A., kamarátky poškodenej, ktorého obsahom je opis zištnej motivácie
poškodenej podať trestné oznámenie na obžalovaného a taktiež sa vyjadruje k závislostiam poškodenej.
Obhajkyňa uviedla, že v úmysle nemá nahrádzať svedecké výpovede, nakoľko si je vedomá zásady
bezprostrednosti a ústnosti v trestnom konaní, avšak dané dôkazy predkladá ako listinné dôkazy, ktoré
môžu slúžiť ako podklad na doplnenie dokazovania výsluchom uvedených osôb.

17. Na záver uviedla, že na základe uvedených skutočností žiada krajský súd, aby napadnutý rozsudok
zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku a podľa § 322 Trestného
poriadku sám rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodí spod
obžaloby, nakoľko skutok pre ktorý je stíhaný nie je trestným činom.

18. K písomne odôvodnenému odvolaniu sa prokurátorka ku dňu konania neverejného zasadnutia
nevyjadrila

19. Spisový materiál bol predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) na rozhodnutie o
odvolaní obžalovaného dňa 29.04.2025.

20. Obhajkyňa dňa 09.10.2025 doručila krajskému súdu čestné prehlásenie poškodenej C. G., z ktorého
vyplynulo, že poškodená uviedla, že skutok pre ktorý je obžalovaný uznaný vinným sa nestal, pričom
priznáva, že v pôvodnom konaní nevypovedala pravdu a žiada aby jej čestné vyhlásenie bolo založené
do súdneho spisu a jeho obsah bol zohľadnený pri rozhodovaní súdu o odvolaní obžalovaného proti

napadnutému rozsudku.

21. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
22. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané

oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu
podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku,
proti ktorému nie je prípustné.
23. Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
24. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
25. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

26. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebof) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
27. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku, ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej
jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom
bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania
obžalovaného v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku

podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, lebo odvolanie podal obžalovaný vo svoj prospech, v zákonom
stanovenej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Krajský súd
postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je dôvodné.
29. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol

zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

30. Podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku, súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany
majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
31. Citovanými základnými zásadami trestného konania sa okresný súd v posudzovanej trestnej veci
dôsledne neriadil. Náležité zistenie skutkového stavu je conditio sine qua non spravodlivého rozhodnutia
vo veci. V rámci náležitého zisťovania skutkového stavu veci je potrebné s rovnakou starostlivosťou

objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, aby
bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Za každých okolností je potrebné vec objasniť minimálne
v takom rozsahu, aby bolo bez dôvodných pochybností zrejmé, že sa skutok stal, že vykazuje všetky
znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a v neposlednom rade, že žalovaný skutok spáchal
práve obžalovaný.

32. Čo sa týka skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 Trestného zákona, je potrebné uviesť, že poškodená osoba musí pociťovať protiprávne konanie
obvineného ako príkorie, zlo, bezprávie, krivdu, t. j. ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje
jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania obvineného.
33. Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom

stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z
odôvodneniamusíbyťzrejmé,akosasúdvyrovnalsobhajobou,prečonevyhovelnávrhomnavykonanie
ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba

odôvodniť aj tieto výroky.

34. Odvolací súd sa pri prieskume napadnutých výrokov ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
zameral na skúmanie toho, či okresný súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k
objasneniu stíhaného skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné

a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo
ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky
uvedené aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému
dospel a to aj v prípade, ak by krajský súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa
prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

35. Voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané
dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov a v neposlednom rade tiež
o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri
hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený
výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná

požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami
súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. (viď. III. ÚS 332/2009).
36. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existenciapomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň
uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú -

ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam
pre posúdenie, či sa obžalovaná trestného činu skutočne dopustila. Súd je tak povinný abstrahovať tie

skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti
boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pre reo“.
37. Krajský súd uvádza, že okresný súd svojím výrokom v napadnutom rozsudku konštatoval,
že predmetný skutok uvedený v obžalobe je trestným činom a uznal obžalovaného za vinného.

K napadnutému výroku o odsúdení obžalovaného považuje za potrebné krajský súd uviesť, že
v skutkovej vete podanej obžaloby bolo premietnuté konanie obžalovaného, ktorého sa mal dopustiť
voči poškodenej, avšak obhajoba v podanom odvolaní namietala priebeh jednotlivých konaní a ustálenie
priebehu skutku na základe výpovede svedkov, ktorí neboli prítomní pri uvedenom protiprávnom konaní
obžalovaného. K týmto skutočnostiam sa okresný súd vo svojom odôvodnení opomenul vyjadriť, čo

považuje krajský súd za chybu okresného súdu. Hodnotenie jednotlivých svedeckých výpovedí, na
ktoré poukázala obhajoba, bolo zo strany okresného súdu podľa názoru krajského súdu nedostatočné.
Krajský súd považuje za potrebné uviesť, aby okresný súd opätovne vyhodnotil jednotlivé svedecké
výpovede a najmä skutočnosti, ktoré z nich vyplývajú. Krajský súd poukazuje, že v danom prípade
konanie obžalovaného nebolo posúdené zo strany okresného súdu vo vzájomných súvislostiach s inými

dôkazmi.
38. Podľa názoru krajského súdu okresný súd žiadny spôsobom neprihliadol na skutočnosti vyplývajúce
zo svedeckých výpovedí svedka B. B., svedkyne N. M., svedka J. K. a okresný súd iba stroho
konštatoval, že svedecké výpovede nepriniesli nič podstatné. Okresný súd mal širším spôsobom
spracovať informácie z uvedených vykonaných dôkazov. Taktiež okresný súd žiadnym spôsobom

nereflektoval na prehratý kamerový záznam týkajúci sa vzťahu poškodenej a obžalovaného ohľadom
svadobných šiat a požiadavky poškodenej.

39. Podľa názoru krajského súdu okresný súd nedostatočným spôsobom sa vysporiadal zo
závermi vypracovaných znaleckých posudkov v danej trestnej veci ako na to poukázala obhajoba

vpodanomodvolaní.Okresnýsúdjepovinnýrelevantnýmspôsobomvyhodnotiťskutočnostivyplývajúce
z vykonaných znaleckých posudkov.

40. Taktiež krajský súd považuje za podstatné, aby sa okresný súd vysporiadal s predloženými novými
listinnými dôkazmi a to od J. J. a E. A. a najmä čestného prehlásenia poškodenej C. G.. Okresný

súd by mal zvážiť prípadné vypočutie daných svedkov a následne pristúpiť k vyhodnoteniu výsledkov
dokazovania. Nie je pritom vylúčené vykonať aj ďalšie dokazovanie, či už v rozsahu dôkazných návrhov
procesných strán alebo také, ktorého potreba vyplynie z doplnenia dokazovania. Alternatívne, ak
okresný súd dospeje k záveru, že navrhnuté dôkazy nie je potrebné vykonať, odmietne ich a svoje úvahy
o odmietnutí bližšie rozvedie v odôvodnení meritórneho rozhodnutia.

41. Až na základe takto zisteného skutkového stavu môže objektívne konajúci okresný súd rozhodnúť,
či obžalovaný po subjektívnej ako aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona, prípadne
či jednotlivé útoky, ktoré okresný súd ustálil, nenapĺňajú znaky iného trestného činu, resp. priestupku

(okresný súd sa potom musí vysporiadať aj s otázkou, či jednotlivé útoky boli obžalovanému nepochybne
preukázané).

42. Po vrátení veci bude povinnosťou okresného súdu vykonané dôkazy precízne vyhodnotiť v súlade s
ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a následne rozhodnúť spôsobom zodpovedajúcim stavu

veci a zákonu, pričom je potrebné sa dôsledne riadiť zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového
stavu veci tak, aby bez dôvodných pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť (v prípade
potreby dôkazy opakovať). Nemenej dôležitou povinnosťou okresného súdu bude rozsudok aj náležitým
spôsobom odôvodniť (§ 168 ods. 1 Trestného poriadku) tak, aby všetky skutkové i právne zistenia,závery a úvahy okresného súdu boli zrozumiteľné pre strany trestného konania a preskúmateľné v
rámci odvolacieho konania (bude potrebné sa vysporiadať aj s námietkami prokurátora prednesenými
v odvolacom konaní). Keďže krajský súd súčasne dospel k záveru, že dokazovanie bude potrebné

v určitom smere aj doplniť, tak napadnutý rozsudok zrušil aj s poukazom na ust. § 321 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku. Pokiaľ ide o rozsah dokazovania, ktoré treba po vrátení veci vo vzťahu k meritu
doplniť, tak okrem riadneho oboznámenia listinných dôkazov alebo prípadne doplniť dokazovanie aj
výsluchom svedkov.

43. Ďalší rozsah dokazovania už ale krajský súd záväzným spôsobom určovať nebude, nakoľko by
suploval úlohu okresného súdu, ktorý si sám musí uvážiť, či sa s diskrepanciami rozvedenými vyššie
v texte bude možné vyrovnať na podklade už tých dôkazov, ktoré boli doposiaľ vykonané alebo
bude potrebné niektoré dôkazy opakovať, či vykonať ďalšie dôkazy. Okresný súd totiž v zmysle ust.
§ 2 ods. 11 Trestného poriadku môže na správne ustálenie skutkového stavu vykonať aj dôkazy
stranami nenavrhnuté. Alternatívne, ak okresný súd dospeje k záveru, že navrhnuté dôkazy nie je

potrebné vykonať, odmietne ich a svoje úvahy o odmietnutí bližšie rozvedie v odôvodnení meritórneho
rozhodnutia.

44. Pri vyrovnávaní sa so všetkými vyššie uvedenými povinnosťami musí mať okresný súd na pamäti
dve veci. Po prvé, že v zmysle ust. § 327 ods. 1 Trestného poriadku je súd, ktorému vec bola vrátená na

nové prejednanie a rozhodnutie, viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací
súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

45. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b),
písm. c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a podľa § 322

ods. 1 Trestného poriadku vrátil súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

46. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.