Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010162
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124010162.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška
a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, F. G., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek
1 Tr. zákona účinného
včasespáchaniaskutku,oodvolaniachprokurátorkykrajskejprokuratúryaobžalovanéhoprotirozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. apríla 2025, sp. zn. 6T/7/2024, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 29. októbra 2025 v Trenčíne, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolania obžalovaného A. B. a prokurátorky z a m i e t a j ú, pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. apríla 2025, pod sp. zn. 6T/7/2024, bol obžalovaný

A. B., nar. XX. XX. XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

„dňa 05. 08. 2022 v presne nezistenom čase na pozemku na adrese G. H. XXX, I. J. v blízkosti potoka,
pod vplyvom alkoholu sexuálne zneužil maloletú B.. K., nar. XX. XX. XXXX, takým spôsobom, že ju
začal objímať a obchytkávať takým spôsobom, že jej dal ruku spredu pod tričko, ktoré mala v tom čase

oblečené a hladil ju v oblasti prsníkov po lambade oblečenej pod tričkom, následne jej dal ruku pod
kraťasy a spodnú bielizeň a chytal v rozkroku, následne si pred maloletou stiahol svoje nohavice, pričom
obvinený ako strýko maloletej poznal jej vek a vedel, že v tom čase nedovŕšila 15 rokov.“

Za to bol odsúdený podľa § 201 odsek 1, § 36 písm. j), § 38 odsek 2 odsek 3 a odsek 8
Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, ktorého výkon

mu bol podľa § 51 odsek 1, odsek 2 a § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky, za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Obžalovanému bola podľa § 51 odsek 4 písm. a) Tr.
zákona, ako súčasť probačného dohľadu, uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k
poškodenej mal. B.. K. nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Podľa § 73 odsek 2 písm.
a), písm. b) a § 74 odsek 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 súd prvého stupňa uložil obžalovanému

aj ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadli
odvolaním obžalovaný, a to vo vzťahu k všetkým jeho výrokom a aj prokurátorka v neprospech
obžalovaného voči výrokom o vine a treste. Podané odvolanie obžalovaný bližšie odôvodnil písomne
podaním zo dňa 04. júla 2025 doslovne takto:

II.„Napadnutý Rozsudok považujem za nezákonný a nesprávny. Navyše ho považujem aj za
nepreskúmateľný.

V prvom rade mám za to, že vykonaným dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané,
že skutok, pre ktorý som stíhaný, sa stal.

Moje odsúdenie nemôže byť postavené len na výpovedi poškodenej ako jedinom priamom dôkaze.

Samotný súd prvého stupňa konštatuje, že z výpovede ostatných svedkov nevyplýva, že by videli
spáchanie skutku obžalovaným.

To, že výpovede svedkov zhodne potvrdzujú, že ja ako aj poškodená sme v daný deň boli na chate v
G., videli nás aj spolu, že som sa hral s poškodenou a bol som pozrieť deti pri potoku ešte automaticky
nedokazuje, že som stíhaný skutok spáchal. Samotný súd prvého stupňa toto konštatuje na str. 21

odôvodnenia. Výpovede svedkov len preukazujú, že
k spáchaniu skutku mohlo dôjsť, ako konštatoval aj súd prvého stupňa.

Popieram však, že by som spáchal skutok, pre ktorý som bol uznaný vinným zo zločinu sexuálneho
zneužívania.

V rámci dokazovania sa ani len nepodarilo ustáliť, v aký časový okamih dňa 05.08.2022 som sa mal
dopustiť stíhaného skutku. Toto považujem za kľúčové, kde mám byť odsúdený za zločin sexuálneho
zneužívania, ktorý som mal údajne spáchať na verejne dostupnom priestranstve. Tak ako súdu sa javí
nelogické, že spáchanie skutku žiadny zo svedkov nevidel, tak sa javí nelogické, že by som sa dopustil

tohto zločinu na verejnom priestranstve, kde mohol ktokoľvek a kedykoľvek prísť, obzvlášť keď sa konala
oslava niekoľko metrov od mieste údajného činu.

V situácii „tvrdenia proti tvrdeniu" sú súdy povinné dôkladne posudzovať vierohodnosť jednotlivých proti
sebe stojacich výpovedí a postupovať obzvlášť starostlivo

a obozretne pri hodnotení týchto výpovedí a vyvodzovaniu skutkových záverov a to za prísneho
rešpektovania princípov prezumpcie neviny.

Poškodená v rámci výpovede v prípravnom konaní explicitne neuviedla, že by som ju mal hladiť na
intímnom mieste v rozkroku a takto odpovedala až na sugestívnu otázku pani prokurátorky, ktorá bola

zložená z dvoch sugestívnych otázok, pričom odpovedala áno, no nie je zrejmé, na čo konkrétne
odpovedala áno. Poškodená teda sama od seba neidentifikovala konkrétne intímne miesto v spodnej
časti tela. Toto je podľa môjho názoru dôležitá skutočnosť, ktorá mala byť zohľadnená pri rozhodovaní.
To, že znalkyňa konštatovala zachovanú špecifickú vierohodnosť poškodenej ešte neznamená, že
poškodená uvádza pravdu.

Súd síce sa v odôvodnení Rozsudku vysporiadaval s dôveryhodnosťou poškodenej, no na kľúčový
argument obhajoby neposkytol odpoveď. V rámci obhajoby som poukazoval na to, že poškodená
poukazovala aj na dve deti, ktoré sa mali nachádzať v potoku konkrétne L. a D., no ich prítomnosť na
oslave nebola potvrdená žiadnym zo svedkov, pričom svedkyňa M. B. vyslovene uviedla, že dieťa s

menom L. ani v rodine nemajú. V tomto smere je napadnutý Rozsudok nepreskúmateľný, pretože sa
súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

To znamená, že poškodená poukázala na dve osoby, ktoré sa mali nachádzať bezprostredne pred
skutkom v potoku, no tieto osoby sa tam reálne nenachádzali čo vyplynulo z vykonaného dokazovania.

Ak poškodená si vymyslela prítomnosť týchto dvoch osôb, tak nie je vylúčené, že si vymyslela aj stíhaný
skutok .

Preto mám za to, že poškodená neuvádzala pravdu pri svojej výpovedi.

Strohékonštatovaniesúdu,žesodstupomčasutakmôžedôjsťkpremiešaniuspomienokktokdepresne
bol nemôže v danom prípade pristúpenia ďalších dôkazov obstáť
v takto závažnej otázke! Zdôrazňujem, že poškodená vypovedá po 3 mesiacoch od údajného skutku a
teda nejde o prípad, kde by vypovedala so značným časovým odstupom.Pri prehratí audiovizuálneho záznamu z výsluchu poškodenej vyplynulo na hlavnom pojednávaní, že
poškodená na kľúčovú otázku „A dolu kde sa ťa chytal" poškodená uviedla: „No ... našťastie pod gate,

hore na lambadu, a dole pod gate." V prepise zápisnice z výsluchu táto časť výpovede bola prepísaná
nasledovne: XXX (nezroz.), čo považujem za účelové.

Toto vzbudzuje pochybnosti čo do dôveryhodnosti výpovede poškodenej. S týmto sa súd prvého stupňa
vôbec nevysporiadal, hoci viackrát bola na hlavnom pojednávaní zopakovaná nahrávka v tejto časti.

Pokiaľ ide o výpovede M. A. a N. E., tak súd uviedol, že tieto nepriamo potvrdzujú dôveryhodnosť
výpovede poškodenej, pričom výpovede preukazujú určitý vzorec môjho správania sa.

Mám za to, že týmto záverom súd hrubým spôsobom zasiahol do zásady prezumpcie neviny v inej
veci pri odôvodňovaní mojej viny v tomto trestnom konaní. Popieram tvrdenia týchto svedkýň, ktoré

boli zjavne účelové a namierené voči mojej osobe s cieľom pomôcť obžalobe vytvoriť o mne obraz
sexuálneho predátora, ktorý si v môj neprospech osvojil aj súd bez akéhokoľvek verifikovania dôkazov.
Tu si len dovolím povedať, že z výpovede svedkyne N. E. nakoniec vyplynulo, že išlo len o jej pocity,
no bližšie nevedela vysvetliť kedy a najmä konkrétne čoho som sa mal voči nej dopustiť. Jej výpoveď
ďalej obsahovala len hodnotiace úsudky vo vzťahu ku skutku, pre ktorým som obžalovaný a k správaniu

poškodenej.

Táto svedecká výpoveď určite nepotvrdila dôveryhodnosť výpovede poškodene. Obdobne to platí aj pre
svedeckú výpoveď M. A., ktorú navyše vyvrátila výpoveď svedkyne M. B., ktorá poprela, že by sa jej táto
svedkyňa niekedy zverila o mojom správaní v minulosti.

Na strane druhej podľa súdu prvého stupňa dôveryhodnosť mojej výpovede spochybňujú závery
znaleckého posudku z odvetvia psychiatria vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného
zdravia a konzultantského posudku vypracovaného znalkyňou O. I., z ktorých zhodne vyplýva, že moja
sexualita je deviantná, pričom skutku som sa dopustil pod vplyvom tejto deviácie.

Som toho názoru, že závery súdu sú v tomto smere nesprávne. Tieto znalecký posudky sa nevenovali
dôveryhodnosti mojej výpovede a teda nie sú spôsobilé spochybniť dôveryhodnosť mojej výpovede.
Z uvedeného dôvodu napádam tento záveru súdu prvého stupňa. Namietam tiež, že znalci nemôžu
konštatovať, že som sa skutku dopustil pod vplyvom deviácie; znalci môžu konštatovať iba samotnú
deviáciu, no nemôžu prejudikovať, že som sa dopustil skutku.

Pokiaľ ide o iné nepriame dôkazy (svedecké výpovede), tak uvádzam nasledovné. Ak je u svedka,
či svedkov, ktorých výpoveď stojí proti výpovedi obvineného, objektívne prítomná pochybnosť o ich
nezainteresovanosti na výsledku konania. Svedkyňa F. K., ktorá sprostredkovanie na základe informácii
od poškodenej popisovala, čo jej uviedla poškodená niekoľko dní po skutku, má nepochybne záujem na

mojom odsúdení, keďže ako sama uviedla, nie je s ním ani len v blízkom vzťahu a preto voči nemu aj
vypovedala. Tu sa žiada dodať, že svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nie je celkom istá,
či jej poškodená uviedla, že som sa mal dotýkať poškodenej na prsiach aj dole v rozkroku. Pripomínam,
že svedkyňa nebola svedkom stíhaného skutku.

Ďalej z výpovede svedkyne vyplynulo, že poškodená sa na druhý deň po skutku nesprávala ani zvláštne
na rodinnej oslave, na ktorej bol aj obžalovaný. Poškodená neprotestovala a na rodinnú oslavu išla,
nezverila sa svedkyni o údajnom skutku a svedkyňa si ani nevšimla nič podozrivé. Som toho názoru, že
ak by som sa skutočne dopustil toho čo mi je kladené za vinu, tak poškodená by už na oslave na G.,
prípadne nasledujúci deň by sa vyhýbala mojej prítomnosti, čo sa však nestalo.

Svedkyňa M. B. počas oslavy, kedy sa mal stať stíhaný skutok si tiež nevšimla nič nezvyčajné, nevšimla
si, že by poškodená sa divne chovala, prípadne, že by sa obžalovaný choval divne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že vykonané dokazovanie nevyprodukovalo

ucelenú reťaz priamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť nespochybniteľný záver, že sa stíhaný skutok
stal.Mám za to, že moje odsúdenie vzhľadom na dôkaznú situáciu a právnu kvalifikáciu nemôže byť
postavené len na výpovedi poškodenej ako jedinom priamom dôkaze, ktorá je vyvrátená mojou
výpoveďou. Po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov ostali pochybnosti o mojej vine a tieto

pochybnosti sa týkajú skutkových zistení a preto je nevyhnutné aplikovať zásadu in dubio pro reo.

Vzhľadom na to, že napadám výrok o vine, tak tým napádam aj výroky o uložení ochranného liečenia či
zákazu priblíženia sa k poškodenej, keďže majú podklad vo výroku
o vine a z tohto dôvodu sú nesprávne a nezákonné.

Odvolaním napádam aj výrok o treste pre prípad, že by odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa ma správne uznal za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania.
K tomuto uvádzam, že uložený trest považujem za neprimeraný. Mám za to, že boli splnené podmienky
pre uloženie nižšieho trestu než na spodnej hranici trestnej sadzby, pričom nižší trest by v rámci
individuálnej a generálnej prevencie bol dostatočný. Poukazujem na zníženú príčetnosť vyplývajúcu so

znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 95/2023, vypracovaný
Centrom duševného zdravia, s.r.o., z ktorého vyplýva, že v dôsledku sexuálnej deviácie boli moje
ovládacie schopnosti boli v dôsledku sexuálnej deviácie znížené na polovicu. Súd sa pri rozhodovaní
s touto skutočnosťou nevysporiadal, hoci som na to poukazoval v záverečnej reči. V mojom prípade
bolo možné mimoriadne znížiť trest aj preto, že som už osobou vyššieho veku, čo chvíľa nadobudnem

dôchodkový vek, doposiaľ som nikdy nebol trestaný dokonca ani len postihnutý za priestupok.

Z uvedených dôvodov by postačovala aj kratšia skúšobná doba ako 4 roky.

III.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd zrušil Rozsudok Okresného
súdu Trenčín č. k. 6T/7/2024 zo dňa 16.04.2025 a vo veci sám rozhodol tak, že ma oslobodzuje spod
obžaloby.“

Prokurátorka svoje písomné odvolanie v neprospech obžalovaného voči výrokom o vine a treste bližšie
čo do dôvodov doplnila podaním zo dňa 07.07.2025, v ktorom uviedla, že vo vzťahu k výroku o vine
napadnutého rozsudku sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného tak, ako ju ustálil
súd prvého stupňa. Podľa jej názoru vzťah obžalovaného s mal. poškodenou odôvodňoval naplnenie
znaku blízkej osoby podľa § 127 odsek 4 Tr. zákona. Poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho

súdu (5Tdo49/2011) a ústavného súdu ČR (II. ÚS 955/18) vo vzťahu k okolnostiam posudzovaným pri
hodnotení naplnenia znaku blízkej osoby. Je toho názoru, že s prihliadnutím na vykonané dokazovanie
a zistené vzťahové väzby v rámci rodiny obžalovaného a mal. poškodenej uvedený znak naplnený bol,
čo následne odôvodňuje právne posúdenie konania obžalovaného podľa § 201 odsek 2 písm. b) Tr.
zákona. Taktiež poukázala v otázke ukladania primeraného trestu na následky konania obžalovaného

na psychiku mal. poškodenej. Namietala tiež vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, že uložený trest
z pohľadu jeho výmery a formy nereflektuje závažnosť konania obžalovaného a jeho následky, a to aj
pri zohľadnení doterajšej bezúhonnosti obžalovaného. Záverom navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a sám obžalovaného uznal za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania
podľa

§ 201 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona a uložil mu
primeranýtrestodňatiaslobodysozaradenímnajehovýkondoústavusminimálnymstupňomstráženia.

K odvolaniu prokurátorky sa vyjadril písomne obžalovaný prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 21.
júla 2025, v ktorom uviedol, že s odôvodnením odvolania prokurátorky sa nestotožňuje. Je toho názoru,

že zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynul taký vzťah medzi obžalovaným a poškodenou, ktorý
by odôvodňoval konštatovanie súdu o naplnení znaku spáchania skutku na blízkej osobe. Práve naopak,
napriek skutočnosti, že sa súd prvého stupňa riadne touto otázkou zaoberal, v súlade s vykonanými
dôkazmi, dospel k správnemu právnemu záveru, že medzi obžalovaným a poškodenou, ktorý nie sú ani
pokrvnými príbuznými, neexistuje žiadna bližšia citová väzba. Vo vzťahu k prokurátorkou namietanej

primeranosti uloženého trestu poukázal na svoju doterajšiu bezúhonnosť, menšiu intenzitu zásahu do
intímnej sféry poškodenej a prepojenie uloženého trestu na ochranné liečenie. Podľa obžalovaného
v prípade preukázania viny obžalovanému by uložený trest preto napĺňal zásady ukladania sankcií a
trestov v zmysle Trestného zákona. Práve naopak, uloženie takého trestu, aký navrhuje prokurátorka,by bolo potrebné považovať za trest neprimerane prísny. Ukladanie nepodmienečného trestu, tak ako to
bolo navrhnuté v odvolaní prokurátorky, by sa s prihliadnutím na vek obžalovaného, ale aj časový odstup
od skutku míňalo účelu. Z uvedeného dôvodu navrhol odvolanie prokurátorky zamietnuť ako nedôvodné.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila aj prokurátorka, ktorá vo svojom písomnom podaní
zo dňa 14. júla 2025 uviedla, že sa nestotožňuje s dôvodmi uvádzanými obžalovaným v jeho odvolaní
vo vzťahu k spochybneniu výpovede mal. poškodenej. Zdôraznila, že vierohodnosť jej výpovede bola
potvrdená oboma forenznými posudkami znalkýň, A. E. a D. P., pričom jej výpoveď nie je ani v rozpore

s inými vykonanými svedeckými výpoveďami. Skutočnosť, že maloletá poškodená vo svojej výpovedi
nesprávne uviedla meno jednej osoby, ktorá sa na oslave mala nachádzať, žiadnym spôsobom nie
je spôsobilá spochybniť jej výpoveď ako celok. Poukázala pritom na skutočnosť, že aj svedkyňa E.
a aj samotný obžalovaný neuvádzali presné mená účastníkov oslavy. Vo vzťahu k vine obžalovaného
uviedla, že u poškodenej bola zistená traumatická symptomatika, ale podporne aj obsah výpovedí
dcér obžalovaného v spojení so závermi sexuologického znaleckého posudku k osobe obžalovaného

vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich vinu obžalovaného. Vo vzťahu k výroku o treste
zdôraznilazávažnosťkonaniaobžalovanéhoajehonásledky,pričomvzhľadomnatietookolnostinavrhla
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Verejné zasadnutie odvolacieho krajského súdu bolo dňa 14. októbra 2025 vykonané za splnenia

všetkých procesných podmienok (§ 293 odsek 5, odsek 7 Tr. poriadku) v neprítomnosti opatrovníka
poškodenej, ktorý mal upovedomenie o termíne verejného zasadnutia riadne vykázané so zachovaním
lehoty na prípravu, pričom svoju neúčasť neospravedlnil.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu

uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania prokurátorky krajskej prokuratúry a jeho
odôvodnenia. Žiadal rozhodnúť spôsobom v ňom uvedeným a vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného, toto
navrhol podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že

sa v plnom rozsahu sa pridržiava ich podaného odvolania ako aj jeho písomného doplnenia s tým, že
navrhol rozhodnúť spôsobom v ňom uvedeným, a teda obžalovaného po zrušení napadnutého rozsudku
spod obžaloby oslobodiť. Vo vzťahu k odvolaniu prokurátora sa odkázal na ich písomné vyjadrenie
k nemu a navrhol toto odvolanie podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný sa
v rámci konečného návrhu stotožnil s konečným návrhom jeho obhajcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316
Tr. poriadku, na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov
podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného
súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací

súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 odsek 1 Tr. poriadku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných
medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora, ktoré boli inak
prípustné, podané oprávnenými osobami, včas a na správnom mieste, nie sú však dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami obžalovaného
a prokurátora napádaného rozsudku, z obsahu odvolaní a ich dôvodov vyplýva, že podanými
odvolaniaminiesúvytýkanéchybytakéhotoprocesnéhocharakteru.Odvolacísúdpritomanisámnezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo v súlade s Tr. poriadkom, a v ktorom nedošlo k žiadnym relevantným pochybeniam, ktoré by

mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
(vykonaním všetkých dostupných
a relevantných dôkazov) v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a urobil z neho správne skutkové, ale
i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku,teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, bez ohľadu na to, kto vykonané dôkazy zadovážil a dospel
k logicky správnym a odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením § 168 odsek 1

Tr. poriadku aj podrobne a vecne správne i presvedčivo v napadnutom rozsudku odôvodnil.

Skutočnosť, že sa obžalovaný a prokurátorka nestotožňujú so skutkovými, či právnymi závermi súdu
prvého stupňa v napadnutom rozsudku (obžalovaný navrhuje oslobodiť ho spod obžaloby a na druhú
stranu prokurátorka žiada posúdiť konanie obžalovaného podľa prísnejšej kvalifikovanej skutkovej

podstaty daného trestného činu), nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Je potrebné poukázať na to, že súd
prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku, správne vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a
jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný a presvedčivo
zistený skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako

aj objektívnej stránky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Tr. zákona účinného v čase
spáchania skutku. Odvolací súd nezistil pochybenie ani pri právnej kvalifikácii skutku súdom prvého
stupňa, kedy prokurátorka nielen v rámci konania pred súdom prvého stupňa, ale aj v rámci odvolania
žiadala konanie obžalovaného subsumovať (podriadiť) pod (prísnejšiu) kvalifikovanú skutkovú podstatu
zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §

139 odsek 1 písm. c)
Tr. zákona.

Súd prvého stupňa postupoval procesne správne, a preto vzhľadom na ním vykonané dôkazy,
zahŕňajúce najmä výpoveď mal. poškodenej B.. K. (ktorej vierohodnosť nebola žiadnym z vykonaných

dôkazov relevantne spochybnená), podporenú závermi znaleckého skúmania A. E. k osobe mal.
poškodenej,aleajD.P.,kzistenejtraumatickejsymptomatikeumal.poškodenejaďalejtaktiežvzhľadom
na svedecké výpovede F. K. (hlavne vo vzťahu k zmenám v správaní mal. poškodenej po skutku),
svedkyne M. B. (hlavne vo vzťahu k ovplyvneniu obžalovaného alkoholom v čase skutku), a taktiež
závery znaleckého dokazovania znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia (v spolupráci

s konzultantkou D. I.) vo vzťahu k sexuálnej deviácii zistenej u obžalovaného, ale s prihliadnutím na
ďalšie vykonané dôkazy, odvolací súd považuje obranu obžalovaného a jeho tvrdenia uvádzané v
odvolaní, pokiaľ ide o jeho vinu vo vzťahu k žalovanému skutku, za vyvrátené.

Podľa § 127 odsek 4 Tr. zákona sa blízkou osobou na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom

pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby
v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 127 odsek 5 Tr. zákona sa blízkou osobou na účely trestných činov vydierania podľa § 189,

znásilnenia podľa § 199 odsek 2, sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 2, sexuálneho zneužívania
podľa § 201 odsek 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 2, nebezpečného prenasledovania podľa
§ 360a, nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b alebo financovania terorizmu podľa
§ 419c odsek 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá

je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v
spoločnej domácnosti.

Odvolací súd v zhode so skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa dospel
k záveru, že konanie obžalovaného, tak ako vyplynulo zo správne zisteného skutkového stavu súdom

prvého stupňa, vykazuje znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Tr. zákona a nie
ako zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona. Je to odôvodnené tým, že nie je možné konštatovať preukázanie
existencie vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou majúceho charakter blízkych osôb. Je zrejmé, že
vzájomný vzťah obžalovaného s poškodenou nespadá pod okruh blízkych osôb podľa § 127 odsek 5 Tr.

zákona. K naplneniu znaku blízkej osoby podľa § 127 odsek 4 Tr. zákona je nevyhnuté (vzhľadom na
neexistenciu jednej z taxatívne vymedzených blízkych väzieb) preukázanie takej vzájomnej väzby medzi
obžalovaným a poškodenou, pre ktorú by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala
ako ujmu vlastnú. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že obžalovaný sa s poškodenou stretávalpri rodinných stretnutiach a oslavách, avšak krajský súd sa stotožňuje s konštatovaním okresného
súdu, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by medzi obžalovaným a poškodenou
došlo k vybudovaniu osobného vzťahu relevantnej intenzity. Práve naopak, v tejto otázke krajský súd

poukazuje na výpoveď svedkyne M. B., z ktorej vyplynulo, že vzťah obžalovaného a poškodenej bol
neutrálny, poškodená v domácnosti obžalovaného neprespávala, nehrávali sa spolu, nevyhľadávali
svoju prítomnosť, nemali hlbšie rozhovory a pod. Je tak zjavné, že nemali vybudovaný žiaden hlbší
vzájomný vzťah, a preto zjavne nie je možné hovoriť o vzťahu takej intenzity, ktorý by odôvodňoval
vyhodnotenie, že sú si osobami navzájom blízkymi.

Pred súdom prvého stupňa správne vyhodnotený skutkový stav, s ktorým sa aj odvolací súd stotožnil, nie
jemožnépovažovaťvzťahobžalovanéhospoškodenouzataký,ktorýbyodôvodňoval,žebyobžalovaný
a maloletá mali byť hodnotení ako blízke osoby. Konanie obžalovaného a okolnosti skutku preto
nebolo možné, napriek námietkam prokurátorky, považovať za také, ktoré by odôvodňovali naplnenie
kvalifikačného znaku spáchania skutku na blízkej osobe podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr.

zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona.

Následne odvolací súd, keď nezistil dôvod na zrušenie výroku o vine, ďalej preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad (§ 317 odsek
2 Tr. poriadku). Zistil, že pri ukladaní trestu odňatia slobody súd prvého stupňa dôsledne prihliadol na

všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 odsek 1 až 4
Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy,pričomsprávneobžalovanémupriznalexistenciujednejpoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.
j) Tr. zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) pri absencii (neprítomnosti) akejkoľvek

priťažujúcej okolnosti. Pre pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (1:0) bolo nevyhnutné pri
ukladaní trestu odňatia slobody vychádzať z upraveného rozpätia trestnej sadzby (3 roky až 7 rokov a
8 mesiacov), nakoľko bolo potrebné znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu (§ 38 odsek 3 Tr. zákona vo vzťahu k ustanoveniu § 201 odsek 1 Tr. zákona).

Po ustálení skutkového stavu a právneho záveru preskúmavanej trestnej veci odvolací súd dospel
k záveru, že súdom prvého stupňa obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
roky, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v určenej skúšobnej dobe a tiež aj uloženia
povinnosti spočívajúcej v zákaze priblíženia sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov,

zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 odsek 1, odsek
3 a odsek 4 Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti
spáchaného trestného činu a jeho následky, zistenú poľahčujúcu okolnosť, nezistenú priťažujúcu
okolnosť ako aj pomery obžalovaného, jeho doterajšiu bezúhonnosť ako aj možnosti jeho nápravy z
hľadiska účelu trestu s prihliadnutím na súčasne ukladané ochranné liečenie. S prihliadnutím na všetky

vyššie uvedené okolnosti, aj podľa názoru odvolacieho súdu, uložený trest odňatia slobody v takto
stanovenej výmere dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovaného
spoločnosťou.

Ochranné sexuologické liečenie v súdom prvého stupňa uloženej ambulantnej forme zasa vystihuje

základné zásady ukladania tohto ochranného opatrenia (§ 35 odsek 1, odsek 2 a odsek 5 Tr. zákona),
predovšetkým tie skutočnosti, že takto špecifikované ochranné opatrenie v spojení s vyššie uvedeným
trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom a obmedzením, zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným účinnejšie ako samotný
výkon trestu odňatia slobody, pričom prihliada aj na potrebu liečenia obžalovaného a dovŕšenia jeho

nápravy.

Uložený trest a ochranné opatrenie bude vplývať na obžalovaného, aby počas plynutia skúšobnej
doby viedol riadny život (predovšetkým nedopúšťal sa akýchkoľvek úmyselných trestných činov a
priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu) s tým, že súčasne bude dôsledne dodržiavať súdom

prvého stupňa uloženú povinnosť a podrobí sa uloženému ochrannému (sexuologickému) liečeniu.
Negatívne konštatovanie tejto skutočnosti (neosvedčenie sa v skúšobnej dobe) zo strany súdu by potom
následne znamenalo, že obžalovaný by si trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, musel skutočne vykonať.Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody v rámci adhézneho konania, krajský súd konštatuje, že poškodená
si nárok na náhradu škody v adhéznom konaní neuplatňovala, preto takýto výrok správne absentoval

už aj v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov krajský súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
odsek 1 Tr. poriadku.

Podľa § 319 Trestného poriadku krajský súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže
s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky v neprospech
obžalovaného a odvolanie obžalovaného nie sú dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.