Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Štolcová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722203264
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3722203264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, deti rodičov: matky
D. A., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom E. XXX, zastúpenej právnou zástupkyňou
JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, so sídlom Železničná 12, Považská Bystrica a otca E. A., nar.
XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom C. XXX/XXX, F. G., zastúpeného právnou zástupkyňou
JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Tatranská 300/8, Považská Bystrica, o návrhu matky

na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 31P/2/2023-194 zo dňa 14. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. a v súvisiacom výroku III. m
e n í tak, že
- otec je povinný platiť na výživu maloletej B. zvýšené výživné za obdobie od 01.11.2022 do 31.08.2023
v sume 130,- Eur mesačne a od 01.08.2023 v sume 150,- Eur mesačne, vždy do každého 25. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky maloletej;

- zameškané výživné na maloletú B. za obdobie od 01.11.2022 do 31.10.2024 vo výške 1.240,- Eur
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur splatných spolu s bežným výživným,
pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastáva splatnosť celého zostatku dlhu na
výživnom;
- otec je povinný platiť na výživu maloletého C., nar. XX.XX.XXXX, s účinnosťou od 01.11.2022
zvýšené výživné v sume 130,- Eur mesačne vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletého;

- zameškané výživné na maloletého C. za obdobie od 01.11.2022 do 31.10.2024 vo výške 1.200,- Eur
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur splatných spolu s bežným výživným,
pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastáva splatnosť celého zostatku dlhu na
výživnom;
- týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 31P/10/2019-49 zo dňa 19.03.2019
v časti o výživnom na maloleté deti B. a C..

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že podľa výroku I. otcovi detí sa zvyšuje
vyživovacia povinnosť k maloletej B. A. z doterajších 90,- Eur mesačne na 180,- Eur mesačne a kmaloletému C. A. z doterajších 80,- Eur mesačne na 150,- Eur mesačne, ktoré je povinný prispievať
k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.11.2022. Výrokom II. dlh na
výživnom za obdobie od 01.11.2022 do 31.10.2024 na maloletú B. vo výške 2.160,- Eur a na maloletého

C. vo výške 1.680,- Eur povolil otcovi splácať k rukám matky popri bežnom výživnom na maloletú B.
v mesačných splátkach po 60,- Eur a na maloletého C. po 46,- Eur, s účinnosťou od nasledujúceho
mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Výrokom III. v časti výživného na maloleté deti B.
a C. zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 31P/10/2019-49 zo dňa 19.03.2019.

O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom IV. tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca k dcére na sumu 250,- Eur a k synovi na sumu 230,- Eur mesačne s účinnosťou od 11/2022
a jeho zdôvodnenie, na nesúhlas otca s návrhom matky, na vykonané dokazovanie výsluchom

účastníkov konania, stanoviskom kolízneho opatrovníka, oboznámením listinných dôkazov, obsahom
opatrovanského spisu sp. zn. 31P/2/2023 a z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za
aplikácie § 62 ods. 1 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods.1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine v spojení s §
217 ods. 2, § 232 ods. 4 CSP a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

3.Okresnýsúdzistil,žemaloletédetipochádzajúzmanželstvarodičov,ktorébolorozvedenérozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3P/10/2019-49 zo dňa 19.03.2019. Týmto rozsudkom súd
zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti matky a otec sa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej B. sumou 90,- Eur
mesačne a na výživu maloletého C. sumou 80,- Eur mesačne a jeho súčasťou je aj dohoda rodičov o

úprave styku otca s maloletými deťmi. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2019.

4. Ďalej poukázal na vyjadrenie matky, že v čase posledného rozhodovania o výživnom obe maloleté
deti navštevovali materskú školu a bola nezamestnaná. Je rozvedená, nemá iné vyživovacie povinnosti,
s deťmi žije v prenajatom dvojizbovom byte. Náklady na bývanie hradí vo výške 230,- Eur mesačne,

plus 25,- Eur elektriku, 10,- Eur plyn. Zamestnaná je na H. I. D. a dosahuje príjem cca 780,- Eur netto,
poberá daňový bonus a rodinné prídavky, spolu 140,- Eur. Iný príjem nemá. Trvala na zvýšení výživného
spätne, pretože predlžovanie konania je spôsobované prístupom otca. Uviedla, že mesačný predpis za
nájomný byt je 255,29 Eur, platí zálohové platby za elektriku a za teplo, čo je ročne 404,- Eur a platby
za komunálny odpad 90,- Eur. Poukázala na to, že počas necelých dvoch rokov, čo prebieha konanie,

otec vymenil 8 zamestnávateľov, z čoho sa javí pravdivé jej tvrdenie, že otec jej uviedol, že bude robiť
všetko preto, aby mal čo najnižší príjem, a aby jej na deti nemusel platiť viac. Matka zdokladovala, že
žije sama s deťmi a navrhla na dcéru od 01.11.2022 do 31.08.2023 zvýšiť výživné z 90,- Eur na 180,- Eur
a u syna od 01.11.2022 na 150,- Eur. Uviedla, že pri poslednom určení výživného bol syn v materskej
škole a dcéra v prvom ročníku ZŠ, čiže došlo k zmene pomerov na strane detí a všetky výdavky, na

ktoré poukazuje otec v súvislosti s exekúciou, majú prednosť pred výživným.

5. Okresný súd konštatoval, že otec sa pojednávania konaného dňa 02.05.2023 a 21.03.2024 osobne
nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil. Na pojednávaní konanom dňa 16.05.2024 otec uviedol, že ukončil
pracovný pomer v J. K. L., L., pretože to nezvládal fyzicky, poukázal na to, že na deň 30.10.2024

mal naplánovanú operáciu žíl, ktorú však musel z dôvodu zlého zdravotného stavu a hrozby straty
zamestnania odložiť. Ďalej uviedol, že najskôr bol zamestnaný v spoločnosti G. L. L. od 15.03.2022
do 14.03.2023 ako skladník a dosahoval príjem vo výške 800,- Eur, bol zamestnaný na dobu určitú,
odstupné nedostal. Potom sa zamestnal u M. G. a od 15.03.2023 do 28.09.2023 ako rozvozca jedál
na základe dohody o pracovnej činnosti a dosahoval príjem cca 200,- Eur mesačne. Od 25.09.2023

do 28.02.2024 bol zamestnaný v spoločnosti E. L., v tom čase bol PN od 20.11.2023 do 28.02.2024,
pričom za celé toto obdobie mu boli vyplatené nemocenské dávky 1.794,50 Eur. Od marca 2024 do
30.05.2024 pracoval v J. K. L. L., kde za jeden mesiac dosiahol príjem 1.397,01 Eur vrátane benefitu
a dňa 02.05.2024 podpísal zmluvu s E. L. s nástupom do práce 06.05.2024. Otec má ešte vyživovaciu
povinnosť k dcére D., a to vo výške 70,- Eur, dcéra bude mať XX rokov. Žije u rodičov v rodinnom dome,

ktorým prispieva sumou 250,- Eur na stravu a bývanie, na lieky dopláca 30,- Eur mesačne. V čase
poslednej úpravy výživného dosahoval príjem cca 900,- Eur, tiež mal zdravotné problémy, ale v menšom
rozsahu. Tiež uviedol, že z dôvodu zdravotných problémov sa s deťmi nestretával. Poukázal na to, že z
aktuálneho príjmu, keď zaplatí rodičom 250,- Eur a výživné na tri deti 240,- Eur, zostáva mu 410,- Eur, dopráce cestuje autom, čo ho stojí cca 100,- Eur. Otec nemá svoj bankový účet. Tiež si zobral úver vo výške
150.000,- Sk (4.979,09 Eur) na zachránenie rodinného domu, ktorý bolo potrebné dokončiť, aby mali kde
bývať, avšak úver nesplácal, pohľadávka je predmetom exekúcie, z ktorého dôvodu mu boli zablokované

zbraň, staré vozidlo, účty aj pozemky. Následne prostredníctvom vyjadrenia právnej zástupkyne otec
súhlasil so zvýšením výživného o 30,- Eur na dcéru a o 20,- Eur na syna od právoplatnosti rozhodnutia.
V súčasnosti (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pozn. krajského súdu) je otec zamestnaný v N.
N. O. L. L. L. od 15.08.2024 na dobu určitú do 31.03.2025. Výška hrubej mzdy je 1.311,- Eur brutto. Netto
príjem dosahuje od 711,- Eur do 1.020,- Eur. Od 01.07.2024 do 15.08.2024 bol otec práceneschopný

a poberal nemocenské dávky s denným výmerom cca 6,24 Eur. Otec nepoprel, že náklady na strane
maloletých detí vzrástli, ale rovnako vzrástli aj jeho náklady. Nikdy sa nevyhýbal práci, doteraz určené
výživné riadne platí, a to vďaka pomoci celej rodiny, pretože keď je PN a má vymeriavací základ 6,22
Eur na deň, nie je schopný vôbec platiť výživné.

6. Kolízna opatrovníčka uviedla, že výživné, s ktorým by súhlasil otec detí, je nepostačujúce a priklonila

sa k návrhu matky, a to 180,- Eur na dcéru a 150,- Eur na syna, od 01.11.2022 s tým, že výživné sa
nebude rozčleňovať.

7. Okresný súd skonštatoval, že maloletá B. má XX rokov, je žiačkou X. ročníka základnej školy, chodí
na florbalový a futbalový krúžok. Je zdravá. Maloletý C. má XX rokov, je žiakom X. ročníka základnej

školy, navštevuje florbalový, futbalový a hasičský krúžok. Matka v škole hradí poplatky za školský klub,
ktorý navštevuje syn v sume 15,- Eur mesačne, za krúžky pre obe deti 15,- Eur na jedno dieťa ročne,
ročný poplatok ZRŠ 30,- Eur na obe deti, plavecký výcvik syna 40,- Eur.

8. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni, ako aj z obsahu spisu okresnému súdu vyplynuli skutočnosti

týkajúce sa jeho zamestnaní, a to, že v čase od 18.07.2022 do 14.03.2023 bol zamestnancom
spoločnosti G. L. L.. F. G., ktorý pracovný pomer otec skončil dohodou, pretože ako uviedol,
zamestnávateľ mu vyčítal sústavné návštevy lekára a práceneschopnosti, jednalo sa o ťažkú fyzickú
prácu, ktorá mu spôsobovala bolesti. Z potvrdenia o príjme mal okresný súd za preukázané, že za
obdobie od 07/2022 do 03/2023 otec dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 571,17 Eur netto. V

čase od 13.03.2023 do 28.09.2023 bol zamestnaný u M. G. na základe dohody o pracovnej činnosti za
dohodnutú odmenu vo výške 4,023 Eur/hod brutto a dohodnutý rozsah pracovného času bol 10 hodín
týždenne, ktorý pracovný pomer otec skončil dohodou. V čase od 25.09.2023 do 29.02.2024 bol otec
zamestnaný v spoločnosti E. L.. F. s miestom výkonu činnosti P.. Z potvrdenia o príjme vyplývalo, že za
obdobie od 09/2023 do 11/2023 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 566,74 Eur netto. Tento

pracovný pomer sa skončil dohodou na vlastnú žiadosť zamestnanca. V čase od 01.03.2024
do 03.05.2024 bol otec zamestnaný v spoločnosti J. K. L. L.. F., ktorý pracovný pomer sa skončil
dohodou.Vobdobíod06.05.2024do30.06.2024boloteczamestnanývspoločnostiE.L..F.azvýplatnej
pásky bolo preukázané, že za 05/2024 dosiahol príjem vo výške 740,12 Eur netto. Dňa 28.06.2024
otec podpísal pracovnú zmluvu so spoločnosťou N. N. O. L. L. L.. G., išlo o pracovnú agentúru, ktorá

zabezpečovala prácu pre spoločnosti D. L. L. na obdobie od 01.07.2024 do 31.01.2025. Do tejto práce
však otec nenastúpil, pretože dňa 30.06.2024 bol fyzický napadnutý svojím strýkom, následkom čoho
bol práceneschopný. Z uvedeného dôvodu pracovná agentúra od zmluvy odstúpila. Neskôr zmluvu
uzatvorili znovu a otec od 15.08.2024 prostredníctvom pracovnej agentúry pracuje v spoločnosti D. L.
L. a dosahuje príjem cca 1.000,- Eur netto.

9. Z potvrdenia E. E. D. zo dňa 26.03.2024 mal okresný súd za preukázané, že otec má zhoršujúce
sa zdravotné ťažkosti zo strany pohybového aparátu, v pláne má neurologické vyšetrenie, taktiež má
zdravotné ťažkosti s cievami, je objednaný na angiologickú operáciu.

10. Z potvrdenia o príjme matky dieťaťa od H. I. D. L.. L. A. o. vyplývalo, že za obdobie do 09/2022 do
02/2023 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 943,97 Eur netto, ďalej za obdobie od 03/2023
do 11/2023 vo výške 1.073,76 Eur netto.

11. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, z ktorého

vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v
pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane
povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výškyvyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje.

12. Zvýraznil okresný súd, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné
zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má
povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

13. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne,

nakoľko vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená v čase, keď maloleté deti boli oveľa mladšie, u
staršej dcéry dokonca došlo k opakovanej zmene pomerov nástupom do základnej školy a nástupom na
druhý stupeň základnej školy. Maloletý syn účastníkov v čase poslednej úpravy výživného navštevoval
materskú školu. Obe deti majú i záujmovú činnosť.

14. K zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletých detí, ktorá v čase posledného rozhodovania

o výživnom bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Matka všetky svoje výdavky riadne
preukázala.

15. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol zamestnaný a dosahoval príjem vo výške
798,- Eur, mal vyživovaciu povinnosť k najstaršej dcére a zdravotné problémy nedeklaroval.

16. Podľa okresného súdu vyživovacia povinnosť tak, ako bola platená zo strany otca, je absolútne
nepostačujúca na pokrytie odôvodnených potrieb maloletých detí s poukazom na to, že matka sa o deti
vzorne stará, čo mal za preukázané, pričom všetky zvyšné výdavky spojené s odôvodnenými výdavkami
a potrebami maloletých detí znáša sama.

17. Pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti okresný súd prihliadol na argumentáciu matky, že otec
opakovane mení zamestnania, z ktorých nemá vysoké príjmy. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k najstaršej dcére, pričom otec poukázal na to, že na toto staršie dieťa platí nízke výživné, lebo je
prihliadané na jeho životné náklady. Okresný súd nemohol prihliadať na výdavky, na ktoré poukazoval

otec v súvislosti s exekúciou, nakoľko si zobral úver, ktorý spláca on, pretože tento úver si zobral v
súvislosti s nehnuteľnosťou, ktorej on sám ani nie je vlastníkom. Otec sa tak sám zaťažil úverom, ktorého
splácanie podľa okresného súdu nemôže používať ako obranu voči plateniu výživného na deti, pretože
sa nejednalo o nevyhnutné výdavky, ktoré by musel pokryť úverom. Pokiaľ išlo o zdravotné problémy
otca, tieto preukázal, avšak nepreukázal, že by boli až takého charakteru, že by mal zníženú pracovnú

schopnosť, resp. že by si požiadal o invalidný dôchodok.

18. S poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť, nakoľko matka sa
osobne stará o maloleté deti, a teda jej výška vyživovacej povinnosti tým pádom má byť nižšia ako na
strane otca detí, ktorý i keď si vyživovaciu povinnosť riadne plní, neprispieva nad jej rámec, s deťmi sa

nestretáva. Výživné zvýšené na sumu 180,- Eur u dcéry a 150,- Eur na syna okresný súd považoval za
primerané odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam, majetkovým a zárobkovým
možnostiam rodičov maloletých detí.

19. Okresný súd vyhovel návrhu matky a výživné zvýšil s účinnosťou od 01.11.2022, pretože nevidel

dôvod na to, aby výživné zvyšoval s účinnosťou až po právoplatnosti rozsudku tak, ako to v konaní
žiadal otec, pretože matka si túto účinnosť zvýšenia výživného riadne uplatnila návrhom, ktorý podala
dňa 25.11.2022. Maloletým deťom v tomto smere nemôže byť na ťarchu dĺžka súdneho konania, kedy
okresný súd viackrát musel odročovať pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania, a to prevažne
za účelom preukázania pomerov na strane samotného otca detí.

20. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom vznikol otcovi dlh na
zameškanom zvýšenom výživnom k maloletej B. za obdobie od 01.11.2022 do 31.10.2024 vo výške
2.160,- Eur (24 mesiacov x 90,- Eur) a k maloletému C. vo výške 1.680,- Eur (24 mesiacov x 70,- Eur),
ktorý povolil otcovi splácať na maloletú B. v mesačných splátkach po 60,- Eur a na maloletého C. po

46,- Eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Výška splátok bola určená s
poukazom na bežnú justičnú prax tak, aby v priebehu troch rokov mal otec dlh zaplatený.21. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd v zmysle § 58 CMP v spojení s §
52 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

22.Protitomutorozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolanieotecmaloletýchdetí.Podľaotcasavkonaní
vôbec neriešil jeho kontakt s maloletými deťmi, pričom matka si blokuje telefónne číslo, on sa informuje,
či už v škole alebo u lekárky, čo je u maloletých detí nové. Tejto okolnosti sa okresný súd nevenoval a
nebral do pozornosti aj matku. Tvrdenie, že si hľadá iba prácu s najmenším platom, považoval za vrchol.
Za celú dobu od rozvodu na výživnom nedlhoval ani cent, peniaze chodili pravidelne. Položil otázku,

či žiačka druhého stupňa potrebuje výživné vo výške 250,- Eur, pričom matka má 120,- Eur rodinné
prídavky a ešte daňový bonus na jedno dieťa 140,- Eur, od nového roka 100 ,- Eur. Jeho 18 ročná dcéra,
ktorá chodí na strednú zdravotnú školu, má výživné v sume 70,- Eur a viac od neho nepýta. Čo sa
týka práce, túto mení, pretože keď si nejakú nájde, nastúpi, zistí, že to po zdravotnej stránke nezvláda,
hlavne kvôli chrbtici a žile na nohe, kde mu neustále hrozí trombóza. Teda hľadá a skúša. Namietal, že
využíva PN-ky, pretože práve nimi je poškodený, keď zo zákona má nárok na 6,224 Eur/deň. K poukazu

na poľovačky uviedol, že nie je členom žiadneho združenia, chodí na poľovačky len, keď ho prizvú ako
hosťa. Čo sa týka dedičstva, po jeho otcovi zostalo veľa dlhov, mama ich nechcela zaťažiť a všetko
vzala na seba. Celá rodina, každý z jeho piatich bratov pomáhal, ako vedel, jemu sa vtedy nedalo,
narodili sa malé deti, úroky ho dobehli, čo bude musieť riešiť. Odkedy skončil strednú školu, nebol ani
len evidovaný na úrade práce. Síce mení zamestnania, avšak hľadá a skúša niečo na jeho zdravotné

problémy. Poukázal na to, že 28.6.2024 podpísal pracovnú zmluvu so spoločnosťou N. N. O. L. L. L..
G., ide o pracovnú agentúru, ktorá zabezpečovala prácu pre spoločnosť D. L. L. na obdobie od 1.7.2024
do 31.01.2025 v P., avšak mal úraz, ktorý utrpel od svojho strýka, v dôsledku ktorého mal znehybnené
celé rameno, bol PN viac ako 45 dní a poberal nemocenské. Uviedol, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov, ale u neho je táto úroveň hrozivá. Poukázal prehľad za každý mesiac u rodičov, a

to matka: mesačný príjem + 1000,- Eur; nájomné - 255,30 Eur; plyn – 5,- Eur; elektrika – 24,- Eur; vodné,
stočné – 9,- Eur; ŠKD – 20,- Eur; CVČ – 2,50 Eur; rodinné prídavky + 120,- Eur; bonus + 200,- Eur;
výživné + 170,- Eur; ZRŠ – 15,- Eur obe deti za rok, spolu zostatok 1.159,20 Eur; otec: mesačný príjem
+ 900,- Eur; nájomné – 250,- Eur; plyn – 25,- Eur; elektrika – 20,- Eur; voda – 20,- Eur; výživné D. 70,-
Eur; D. Žilina – 96,-Eur; E. – 8,50 Eur; výživné – 170,- Eur; mobil – 25,- Eur, spolu zostatok 215,50 Eur. Z

uvedeného nechápe, ako mohol okresný súd dospieť k verdiktu navýšenia jeho vyživovacej povinnosti
o 100% a odmietol uhradiť zameškané výživné, ktoré si exmanželka uplatnila od roku 2022 vo výške
3.840,-Eur. Je ochotný prispievať na každé dieťa po 25,- Eur na výživné naviac, bez doplatku výživného
od roku 2022. Zvýraznil, že sa doteraz s výživným nikdy neomeškal, a to aj keď bol v ťažkej situácii. K
priloženému odvolaniu doložil listiny na č.l. 205 a až 285 spisu.

23. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za vecne správne, zákonné, spravodlivé a sledujúce
záujmy maloletých detí. K invektívam otca sa nevyjadrovala. Poprela, že by bránila otcovi v kontakte s
maloletými deťmi. Poukázala na to, že viackrát otec deťom sľuboval, že si po ne príde, pôjdu na výlet,

avšak stretnutia zrušil. Nikdy deťom nekúpil žiadne ošatenie, bol to jeho brat asi pred dvoma rokmi, od
otca nedostali žiaden darček na narodeniny, meniny, deň detí, Mikuláša, Vianoce, pričom väčšinou si pre
ne počas týchto sviatkov ani nechodil. Pred koncom roka 2024 ju kontaktoval otcov brat s tým, čo by si
prialC.naVianoceadarčekmuajkúpil.Okremtohtodaruodexmanžela nedostalaničanisynanidcéra,
darček (peniaze) dostali od babky - matky otca. Tvrdenie, že deti bráva na výlety je nepravdivé. Potvrdila,

že telefón otcovi nedvíha, nakoľko ju v ňom neustále uráža. Napriek tomu, že si deti nebráva, nebráni sa
neustálemu šikanovaniu matky pred detskou lekárkou, učiteľkami, kde im telefonuje, že deti zanedbáva,
že sa o ne nestará, čo nie je pravdou a bolo vyvrátené aj správu riaditeľky ZŠ a kolíznym opatrovníkom.
Za absurdné považovala tvrdenie otca, že mu s platením výživného pomáha jeho matka, nakoľko, keď
jej zaplatí 250,- Eur na nájom, 25,- Eur na plyn, 20,- Eur na elektriku a 20,- Eur na vodu, čo predstavuje

mesačne 315,- Eur, tak je čudné, že mu vzápätí jeho matka poskytne výživné na ich deti. Uviedla, že
sa otec viackrát vyjadril, že bude zámerne meniť zamestnávateľov, bude pracovať bez zmluvy, teda
načierno,abyplatilčonajmenšievýživné.Zadvarokydokázalzmeniť8zamestnávateľov,čojuutvrdzuje
v tom, že záujmom otca nie je pracovať a platiť výživné, ale komplikovať život deťom a matke. Čo sa týka
otcovej dcéry D. je pravdou, že jej matka od otca nepýta zvýšenie výživného, nakoľko sama povedala,

že chce mať od neho pokoj. Pokiaľ otec poukazuje na exekučné konania, tieto mal pred uzatvorením
manželstva a na tvrdenie, že si požičal finančné prostriedky v súvislosti s rodičovským domom, súd
nemôže prihliadať, pretože je nepravdivé. To, že okresný súd určil otcovi zameškané výživné, bolo
práve z dôvodu, že zámerne maril súdne pojednávania, týchto sa nezúčastňoval, nepredkladal listiny,ku ktorým bol zaviazaný, a preto sa konania viackrát odročovali, čo v žiadnom prípade nemôže byť na
ťarchu maloletých detí, keď návrh podala už v roku 2022. Napriek tomu, že otcovi bolo zvýšené výživné
a rozsudok mu bol riadne doručený, od jeho doručenia zvýšené výživné neplatí, hoci mu táto povinnosť

vyplýva zo zákona. Dcéra B. je na druhom stupni základnej školy, C. na prvom stupni základnej školy
a od roku 2019 zvýšené výživné nebolo, hoci na strane maloletých detí došlo k zmene, čo okresný súd
správne vyhodnotil. Navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

24. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý namietal okresným súdom

nesprávne zistený skutkový stav a neobjektívne hodnotenie dôkazov. Tvrdenie matky, že úmyselne
mení zamestnávateľov s cieľom vyhýbať sa plateniu výživného, považoval za nepravdivé. To, že v
posledných rokoch menil zamestnania, bolo spôsobené objektívnymi dôvodmi. Podľa otca okresný súd
nesprávne vyhodnotil reálne finančné možnosti oboch rodičov, dospel k nespravodlivému rozhodnutiu o
zvýšení vyživovacej povinnosti o 100 %, hoci matka disponuje podstatne vyšším disponibilným príjmom.
Z tabuľky v odvolaní vyplýva, že zatiaľ čo matka má po zaplatení všetkých nákladov zostatok 1.159,20

Eur, otcovi zostáva po odpočítaní nákladov 215,50 Eur, čo je rozdiel 947,70 Eur mesačne. Namietal
uplatnenie nedoplatku na výživnom vo výške 3.840,- Eur. Pokiaľ matka tvrdí, že od rozsudku okresného
súdu neplatí výživné, nie je to pravdou. Vzhľadom k tomu, že sa voči rozsudku odvolal, platí výživné
tak, ako doposiaľ. Tvrdenie, že s platením výživného mu pomáha jeho matka, nie je absurdné, lebo
aj keď na poplatky otec dá, vzápätí mu ich poskytne na výživné. Okrem toho podľa predložených

dokladov úraz sa mu stal 30.06.2024 a hlásenie o úraze, ako aj regres boli vystavené 01.07.2024. Nie
je žiadnym členom poľovného zväzu, o čom predložil doklad. Exekučné konania, ktoré sú voči nemu
vedené, sú pravdivé. Mal za to, že okresný súd sa v rozhodnutí opiera najmä o tvrdenia matky, bez
riadneho preukázania ich pravdivosti a neboli zohľadnené dôkazy vyvracajúce tvrdenia o jeho údajnej
nespolupráci pri starostlivosti o deti a financovaní ich potrieb. Navrhol rozsudok Okresného súdu zrušiť,

alternatívne zmeniť.

25. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že pokiaľ otec namietal
nesprávne vyhodnotenie reálnych finančných možností oboch rodičov a poukázal na finančnú bilanciu,
kde v príjme matky uvádza 1.000,- Eur, tak zabudol, že daňový bonus má zahrnutý v mesačnom

príjme, ktorý otec zahrnul 2 krát a zároveň uviedol výživné 436,-Eur, ktoré však vôbec neplatí. Otec
si nepreberá deti v čase, ako mu bolo súdne určené, naposledy bol pre ne 30.12.2024 na pár hodín.
Dlh na výživnom otcovi vznikol v dôsledku toho, že konanie svojím prístupom predlžoval. Uviedla, že
neuvádzala, že by otec neplatil výživné vôbec, ale že toto platí vo výške 170,- Eur na obe deti, no
výživné určené súdom vo výške 330,- Eur na obe deti neplatí, hoci v časti výživného je rozsudok

dňom doručenia vykonateľný, a teda mu vznikol dlh za každý mesiac 160,- Eur. Napriek tomuto postoju
otca musí všetky potreby detí zabezpečovať, platiť všetky náklady z jej finančných prostriedkov, ako
aj prostriedkov jej príbuzných. Podľa matky zvýšenie výživného je opodstatnené, výdavky na deti sa
nielenže rokmi zvyšujú, ale aj rôznymi školskými a mimoškolskými aktivitami, deti rastú, potrebujú lieky,
vitamíny, náklady na cestovanie, ošatenie, rôzne výdavky na krúžky, čo otec nevidí. Namietala, že by

otec platil nájomné, elektriku, vodu pri svojej matke a táto mu vzápätí peniaze dávala obratom naspäť,
aby zaplatil výživné. Matka uviedla, že v nákladoch neuvádzala mobil ani cestu do práce, hoci mobil má
a do zamestnania musí chodiť hromadnou dopravou. Ak otec poukazuje na exekúciu, táto mu vznikla
za čias, keď sa ešte nepoznali. Uviedla, že očakávala, že sa s otcom detí dohodne, že si uvedomí
zodpovednosť za deti a nebude ju nechávať len na matke. Rozhodnutie okresného súdu považovala

za zákonné a spravodlivé.

26. Postupom okresného súdu bolo vyjadrenie matky doručené na vedomie otcovi, kolíznemu
opatrovníkovi. Kolíznemu opatrovníkovi bolo doručené odvolanie otca, vyjadrenie matky, vyjadrenie otca
s možnosťou sa k nemu vyjadriť, ktorú nevyužil.

27. Do momentu rozhodnutia krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

28. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP),
prejednal vec na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to

otcom maloletých detí a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP
a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý
verejný záujem za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie napadnutých výrokoch I., II. a súvisiacom výroku III. podľa § 388CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3: 0.

29. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez
nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.15CoP/28/2025-325
zo dňa 21.10.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 21.10.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe

čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

30. Za rešpektovania ustanovenia § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie
bolo odvolanie podané otcom maloletých detí B. a C. proti výrokom I. a II. rozsudku okresného súdu,
ktorými bolo určené zvýšené výživné a vyjadrený nedoplatok na výživnom, a tým aj súvisiaci výrok III.
rozsudku súdu prvej inštancie.

31. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku
a argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre
zvýšenie výživného na maloleté deti, odkedy a v akom rozsahu. Podstatou odvolania otca bola
námietka nesprávnych skutkových zistení, a tým nesprávneho právneho záveru o jeho možnostiach

a schopnostiach platiť zvýšené výživné.

32. V súvislosti s napadnutými výrokmi I. a II. rozsudku okresného súdu odvolací súd poukazuje na to, že
podstatnou otázkou bolo posúdenie, či od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov,
ktorú by bolo potrebné premietnuť do rozhodnutia o zvýšení výživného, resp. úpravy výživného. V rámci

vykonaného dokazovania tak súd prvej inštancie posudzoval odôvodnené potreby maloletých detí,
zárobkovémožnosti,schopnostiamajetkovépomeryobidvochrodičov,vykonaldostatočnédokazovanie
a v rámci neho zistenie a porovnanie pomerov tak na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov
v čase od poslednej úpravy, t.j. od roku 2019 s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej
veci, t.j. v roku 2024. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery, že na strane maloletých detí

a rodičov oproti poslednému rozhodnutiu k zmene pomerov došlo.

33. Okresný súd pri svojom rozhodovaní správne vychádzal z § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za tieto je v zmysle tohto zákonného
ustanovenia potrebné považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo detí, pričom musí ísť

o podstatnú zmenu pomerov. Inak povedané, zmena pomerov je stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý
bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní.

34. Krajský súd zvýrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť(§62ods.1Zákonaorodine),pričomkonkrétna

výška výživného je ovplyvňovaná viacerými faktormi. Na strane výživou oprávneného sú to odôvodnené
potreby a na strane povinného jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery (75 ods. 1 Zákona
o rodine). Účelom výživného je uhrádzanie nielen základných životných potrieb dieťaťa ako je strava,
odievanie, hygiena, zdravotná starostlivosť, bývanie, ale aj zabezpečovanie ďalších životných potrieb
potrebných pre všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc náklady na uspokojovanie

jeho športových, sociálnych a kultúrnych potrieb. Za odôvodnené potreby treba pritom pokladať nielen
pravidelné mesačné výdavky, ale aj odôvodnené nepravidelné a náhodné výdavky. Pri určovaní
konkrétnej výšky výživného pre dieťa v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd vychádza jednak zo
všeobecných hľadísk, t.j. skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom
na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z

reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma
kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov,
platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť
na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Na strane povinného rodiča je nevyhnuté prihliadnuť na jeho
schopnosti a možnosti prispievať na výživu, s ohľadom na vek, zdravotný stav, dosiahnuté vzdelanie

a objektívne možnosti dosahovania určitého príjmu vzhľadom na existujúcu situáciu na trhu práce. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča sa nezohľadňujú tie výdavky, ktoré nie
je nevyhnuté vynaložiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods.
5 Zákona o rodine).35. Vychádzajúc z uvedených teoretických východísk krajský súd po oboznámení sa so spisovým
materiálom, odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolacie argumenty vo vzťahu

k okresným súdom určenej výške zvýšenej vyživovacej povinnosti ako čiastočne dôvodné.

36. Zo spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd zisťoval
aktuálne pomery tak na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov. Matkou uvádzané výdavky
na starostlivosť a na zabezpečovanie bežných potrieb maloletých detí, okresný súd považoval za

opodstatnené. Odôvodnené potreby a výšku výdavkov maloletých, ktoré boli prezentované matkou
a okresný súd ich popísal v odseku 8. odôvodnenia, otec v konaní pred súdom prvej inštancie a ani
v odvolaní relevantne nespochybnil. Hoci v záujme vyššej miery presvedčivosti by bolo vhodné a je na
mieste v odôvodnení rozhodnutia o zvýšení vyživovacej povinnosti podrobnejšie poukázať na jednotlivé
výdavky súvisiace s potrebami detí, zásadná okolnosť nárastu veku detí, a to u B. jej postupu z prvého na
druhý stupeň základnej školy a u C. z materskej školy na prvý stupeň základnej školy, s čím je objektívne

spojenýnárastvýdavkov,jenepochybná.Súčasnesadodáva,ževrámcivýdavkovmatky(odseky5.a8.
odôvodnenia)bolizahrnuténielenvýdavkynadomácnosť,aleajpravidelnévýdavkynašportazáujmovú
činnosť maloletých, práve ktoré slúžia k ich všestrannému rozvoju, ako i výdavky nepravidelné.

37. Okresný súd správne posúdil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, t.j. od roku 2019

k času rozhodovania v predmetnej veci, t.j. v roku 2024 došlo na strane maloletých detí k podstatnej
zmene pomerov, ktorá odôvodňovala jej zvýšenie, nielen samotným uplynutím doby, ale aj tým, že
maloletí sú starší a vyspelejší. V čase posledného rozhodnutia o výživnom, bola schválená dohoda
rodičov, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na mal. B. výživným v sume 90,- Eur a na mal. C.
v sume 80,- Eur mesačne. V tom čase mal. B. mala X rokov a navštevovala prvý stupeň základnej školy

a k času rozhodnutia je už žiačkou druhého stupňa základnej školy (X. ročník) a mala XX rokov. K času
posledného rozhodnutia mal. C. mal X rokov a navštevoval materskú školu, pričom k času rozhodnutia
mal XX rokov a bol žiakom prvého stupňa základnej školy (X. ročník). Od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti, došlo k zmene spojenej nielen s vyšším vekom maloletých detí a nástupom do základnej
školy, resp. druhého stupňa základnej školy, ale aj k zvýšeniu výdavkov na zabezpečovanie základných

potrieb detí, ako strava, oblečenie, obuv a hygiena, ale aj výdavkov na uspokojovanie ich sociálnych
potrieb (šport, záujmové aktivity).

38. Správne okresný súd postupoval, keď pri posudzovaní výšky výživného vykonal dokazovanie za
účelom zistenia pomerov na strane rodičov. Okresný súd konštatoval, že v čase posledného rozhodnutia

o výživnom v roku 2019 otec dosahoval príjem cca 798,- Eur a mal vyživovaciu povinnosť k dcére. Matka
v tom čase bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce.
V čase rozhodovania mal okresný súd zistený príjem u otca cca 1.000,-Eur, avšak s tým, že otec
opakovane mení zamestnania, ktoré zistenia podrobne popísal v odseku 9. odôvodnenia, v ktorých
nedosahuje vyššie príjmy. Mal preukázané, že u otca vyživovacia povinnosť k dcére trvá a ako aj, že

má zhoršujúce sa zdravotné ťažkosti.
U matky mal okresný súd zistené, že za obdobie roku od 09/2022 do 2/2023 dosiahla príjem zo
zamestnania v sume 943,97 Eur netto a za obdobie od 03/2023 do 11/2023 v sume 1 073,76 Eur netto.

39. Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že okresný súd z vykonaného dokazovania ustálil

skutkový stav ohľadom oprávnených výdavkov mal. detí a rovnako ohľadom príjmov a výdavkov na
strane otca ako povinného rodiča, ako i matky.

40. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením otázky výšky okresným súdom zvýšeného
bežného výživného a z neho vyplývajúcej výšky nedoplatku na výživnom. Krajský súd sa s určením

výšky výživného okresným súdom nestotožnil, pričom je potrebné zvýrazniť, že odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie nie je v tejto časti dostatočné, keď okresný súd svoj výpočtový postup, t.j. ako dospel
k určenej výške dostatočne neodôvodnil. Ak okresný súd vychádzal z výšky aktuálne ustáleného príjmu
otca, a to v sume 1.000,- Eur, ktorý bol vecne správne zistený z vykonaného dokazovania a zároveň
zvýraznil zodpovednosť otca za plnenie si vyživovacej povinnosti, tak podľa názoru odvolacieho súdu

výška okresným súdom určeného zvýšeného výživného na mal. B. a C. nezodpovedala objektívnym
okolnostiam nielen na strane maloletých, ale aj otca.41.Krajskýsúd,akosúdodvolací,vychádzajúczoskutkovýchzistenísúduprvejinštanciepotompristúpil
k odlišnému právnemu posúdeniu tohto skutkového stavu a relevantnú otázku určenia výšky zvýšeného
výživného posúdil inak, a preto pristúpil k zmene odvolaním napadnutých výrokov I. a II. rozsudku.

42. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne ustálený skutkový stav nesprávne právne
posúdil, pričom odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom stanovená výška zvýšeného
výživného nezodpovedá výdavkom spojenými so starostlivosťou o maloleté deti, ale i príjmovej situácii
otca, so zohľadnením jeho dôvodných výdavkov (nedôvodné výdavky ohľadne exekúcie - splácanie

úveru). Krajský súd, ako súd odvolací, tak nedospel k odlišným skutkovým zisteniam a dôkazy vykonané
pred súdom prvej inštancie nehodnotil odlišne od súdu prvej inštancie, ale okresným súdom zistený
skutkový stav právne posúdil inak, a preto pristúpil k zmene odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

43. Ako už bolo odvolacím súdom konštatované, okresný súd správne ustálil tak príjmové pomery

na strane otca a matky, ako aj odôvodnené a veku maloletých detí primerané náklady. Rovnako tak
okresný súd vecne správne ustálil zmenu pomerov, vo vzťahu ku ktorej bolo aj odvolacím súdom
konštatované, že došlo k určitému zvýšeniu výdavkov u mal. detí z dôvodu ich vyššieho veku a zmenou
školského zariadenia. Krajský súd však poukazuje na to, že u mal. B. okresný súd uviedol aj to (odsek
5. odôvodnenia), že pri poslednom určení výživného bola žiačkou prvého ročníka základnej školy, t.j.

do 31.8.2023 bola žiačkou prvého stupňa základnej školy (s čím sa však nevysporiadal), ktorú okolnosť
reflektovala i matka v stanovisku podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. mája 2024 (konkrétne na č.l.
123 spisu) s ,,pôvodne“ návrhom na rozčlenenie výživného. Podľa odvolacieho súdu za tohto okresným
súdom zisteného a účastníkmi nespochybneného stavu, bolo potrebné u mal. B. diferencovať obdobia
nárastu nákladov, resp. životných potrieb, a tým i výšku zvýšeného výživného. Práve v hodnotení

tejto skutočnosti sa krajský súd čiastočne odchýlil (pri nezmenenom skutkovom stave) od záverov
súdu prvej inštancie, keďže podľa jeho názoru je nástup mal. B. na druhý stupeň základnej školy od
1.9.2023 okolnosťou spojenou s vyššou mierou rastu nákladov, v dôsledku čoho považoval za potrebné/
adekvátne pristúpiť k rozčleneniu období zvýšenia vyživovacej povinnosti. U maloletého C. došlo
k nárastu výdavkov práve prechodom z materskej školy na základnú školu. U oboch maloletých detí je

v zhode s okresným súdom potrebné konštatovať, že kvalifikovanou zmenou pomerov bol objektívny
nárast celkových odôvodnených nákladov v dôsledku ich vyššieho veku, ako i záujmovej činnosti, avšak
za rešpektovania zároveň i druhého zásadného kritéria pre určenie vyživovacej povinnosti - možnosti
a schopnosti výživou povinnej osoby (otca).

44. Na strane otca možno konštatovať počas posudzovaného obdobia to, že na jednej strane vynakladal
snahu sa zamestnať, avšak na strane druhej tieto zamestnania menil (8 zamestnaní), čo malo
premietnutie v kolísajúcej výške jeho príjmu, ktorý sa oproti pôvodnému rozhodnutiu naposledy zvýšil
na cca 1.000,- Eur (naposledy dosahovaný v spoločnosti D.). So záverom súdu prvej inštancie sa tak
možno stotožniť, čo do právneho posúdenia otázky naplnenia zákonných predpokladov pre zmenu

výšky výživného na mal. deti v podobe zvýšenia tohto výživného. Odvolací súd pri posudzovaní zmeny
pomerov otca však vychádzal aj z preukázanej skutočnosti, že jeho zdravotný stav je podľa potvrdení
E. D. zo dňa 17. októbra 2023 a 26.03.2024 (č.l. 77, 112 spisu) zmenený v tom, že má zhoršujúce sa
zdravotné ťažkosti zo strany pohybového aparátu, chronické bolesti LS chrbtice a s cievami dolných
končatín. Pokiaľ aj otec nepreukázal, že by mal zníženú pracovnú schopnosť, tak je uveriteľné jeho

tvrdenie v tom, že zmena zamestnaní (a s tým spojený nižší príjem na strane výživou povinnej osoby)
je práve v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, a s tým spojeného dosahovaného nižšieho príjmu.
V prípade otca sa však nejedná o osobu snažiacu sa vyhnúť svojej zákonnej vyživovacej povinnosti,
pretože aj za stavu jeho dočasnej práceneschopnosti, príp. v období, keď nemal príjem zo zamestnania,
resp. nižší príjem, výživným (dohodnutým) na maloleté deti pravidelne prispieval, čo spochybnené

nebolo. I keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a výšku výživného, je v zmysle
zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, odvolací súd prihliadol i
naMetodikuprevýpočetvýživnéhozverejnenúMinisterstvomspravodlivostiSR,ktorájesícemateriálom
odporúčacieho charakteru, avšak z ktorej vyplýva, že v prípade existencie troch vyživovacích povinností
v rozhodujúcom čase vo veku cca XX, XX (XX rokov najstaršia dcéra), predstavuje primerané výživné

cca 13% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča na 1 dieťa, čiže za vzatia do úvahy,
ako pomocného kritéria, aj uvedenú metodiku, potom za primerané výživné by bolo potrené považovať
sumu cca 130,- Eur (13% zo sumy čistého príjmu 1.000,- Eur). Vychádzajúc však z relevantnej právnej
úpravy Zákona o rodine odvolací súd posudzoval všetky skutkové okolnosti a zákonné kritériá určujúcevýšku vyživovacej povinnosti komplexne a z tohto aspektu posudzoval tak negatívnu zmenu na strane
otca, ako aj to, že okrem určeného výživného inak na deti neprispieva.

45. Odvolací súd poznamenáva, že obe zásadné kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti t.j. možnosti
a schopnosti výživou povinnej osoby (v súdenej veci otca) a odôvodnené potreby výživou oprávnených
osôb sú „právne“ rovnocenné a je potrebné vykladať ich vo vzájomnej súvislosti/korelácii. Z tohto
pohľadu platí, že potenciálne odôvodnené potreby výživou oprávnených osôb sú obmedzené/určované
tým, akou mierou dokáže výživou povinná osoba uvedené potreby reálne pokryť. Inými slovami, výživné

môže byť stanovené len v takom rozsahu, ktorý zodpovedá bezprostredným majetkovým pomerom
výživou povinnej osoby, hoci odôvodnené potreby výživou oprávnených osôb môžu byť aj vyššie. Za
primerané výživné schopnostiam a možnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí,
keď deti sa majú podieľať na životnej úrovni rodičov, považoval odvolací súd výživné, a to na mal. B.
za obdobie od 1.11.2022 do 31.08.2023 v sume 130,- Eur a v období od 01.09.2023 v sume 150,-
Eur a u mal. C. v sume 130,- Eur, ktoré zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 62 ods. 1

až 5 spojení s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré čiastky primeranejšie zohľadňujú celkovú výšku
odôvodnených výdavkov na strane maloletých, za vzatia do úvahy poberanie rodinných prídavkov
matkou i nárastu jej príjmu, ktorá okolnosť nepochybne zvyšuje mieru (ktorá bola podielovo nižšia v čase
posledného rozhodnutia, keď príjem zo zamestnania nemala, bola nezamestnaná) podieľania sa matky
na (finančných) výdavkoch detí.

46. Pokiaľ ide o zameškané výživné, tak v dôsledku rozdielneho stanovenia (zvýšeného) výživného, bolo
potrebné zmeniť i nadväzujúci výrok o nedoplatku na zameškanom výživnom u maloletej B. a u mal. C..
U maloletej B. zvýšenie výživného za obdobie od 1.11.2022 do 31.08.2023 zodpovedá sume 400,-
Eur (rozdiel medzi zvýšeným výživným 130,- Eur a doteraz určeným výživným 90,- Eur) a za obdobie

od 01.09.2023 do 31.10.2024 (k času rozhodnutia okresného súdu) zodpovedá mesačne sume 840,-
Eur (rozdiel medzi zvýšeným výživným 150,- Eur a doteraz určeným výživným 90,- Eur). Predmetný
nedoplatok na zvýšenom výživnom spolu v sume 1.240,- Eur krajský súd povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným.
U mal. C. zvýšenie výživného za obdobie od 1.11.2022 do 31.10.2024 zodpovedá sume 1.200,- Eur

(rozdiel medzi zvýšeným výživným 130,- Eur a doteraz určeným výživným 80,- Eur), ktorý nedoplatok
na zvýšenom výživnom krajský súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur mesačne
spolu s bežným výživným.
Predmetná výška povolených splátok je v možnostiach otca a v primeranom časovom horizonte
umožní vyrovnať dotknutý dlh, pričom postupné splácanie nedoplatkov na zvýšenom výživnom neohrozí

ani bezprostredné zabezpečovanie potrieb mal. B. a mal. C., ktoré prioritne pokrýva matka tak
osobnou starostlivosťou, ako aj nevyhnutnými finančnými plneniami. Splatnosť prvej splátky sa odvíja
od právoplatnosti tohto rozsudku odvolacieho súdu. To znamená, že pokiaľ rozsudok nadobudne
právoplatnosť od 25. dňa v mesiaci vyššie, potom prvá splátka zameškaného výživného bude splatná
v nasledujúcom mesiaci. Ak rozsudok nadobudne právoplatnosť do 24. dňa v mesiaci, je otec povinný

prvúsplátkuzaplatiťeštevdanomkalendárnommesiaci.Zároveňvprípadeomeškaniačoilensplnením
jednej splátky sa stáva splatným celý (v danom čase aktuálny) dlh.

47. Týmto rozhodnutím sa mení predchádzajúce rozhodnutie o výške výživného na maloleté deti B. a C.,
t.j. rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 31P/10/2019-49 zo dňa 19.03.2019.

48. Na základe uvedeného, vyhodnotiac odvolanie ako čiastočne dôvodné, krajský súd rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. a v súvisiacom výroku III. podľa § 388 CSP zmenil tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

49. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 CSP
v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.