Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/145/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225201087
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2225201087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, dieťa rodičov –
matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, E., a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XX, E., v konaní zastúpený spoločnosťou: Bányi & Partner, s.r.o., so sídlom Nám. Bélu
Bartóka 5, Veľký Meder, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8P/29/2025-96 zo dňa

25.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 25.04.2025 súd prvej inštancie výrokom I. maloletého A. zveril do osobnej
starostlivosti matky maloletého s tým, že zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia.
Výrokom II. upravil styk otca s maloletým v každom týždni v roku v pondelok a v stredu od 14:00 hod.

do 18:00 hod., každý párny víkend od piatku od 14:00 hod. do soboty do 17:00 hod., každý nepárny
víkend od soboty od 14:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin
od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý párny rok na Veľkonočný pondelok od 08:00
hod. do 17:00 hod., každý nepárny rok 24.12. od 09:00 hod. do 19:00 hod., každý párny rok 25.12. od
09:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého pripraviť na styk s otcom v určený čas
a odovzdať ho otcovi v mieste jej bydliska a otec je povinný v mieste bydliska matky v určenom čase
maloletého odovzdať.

Výrokom III. súd uložil otcovi maloletého povinnosť platiť výživné na maloletého mesačne v sume 150,-
Eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, počnúc dňom 31.03.2025.
Výrokom IV. určil dlh otca maloletého na zročnom výživnom za obdobie od 31.03.2025 do 31.05.2025
v sume 304,80 Eur.
Výrokom V. uložil otcovi maloletého povinnosť zaplatiť dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach
po 10,- Eur, spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám matky
maloletého tak, že omeškanie s platením jednej splátky, má za následok splatnosť celého zročného

výživného.
Výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému.3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 24 ods. 1, 5, 6, § 25
ods. 1, 2, 4, § 28 ods. 1, 2, § 30 ods. 1, § 31 ods. 1, § 32 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65

ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ustanovenia § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej
domácnosti a ich práva a povinnosti k maloletému doposiaľ neboli upravené súdnym rozhodnutím.
Maloletý mal v marci tohto roka 2 roky a má bežné zdravotné problémy. Maloletý je v osobnej
starostlivosti matky, ktorá má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre maloleté dieťa. Maloletý
má bežné výdavky na hygienu cca 20,- Eur mesačne, na ošatenie cca 80,- Eur mesačne a na stravu
cca 80,- Eur mesačne. Matka žiadala maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti s čím otec súhlasil.

Matka maloletého je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa spolu
v sume 560,- Eur, iný príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. S maloletým býva v rodinnom
dome, ktorý je v jej vlastníctve. Iný majetok nemá. Mesačne má výdavky na telefón cca 24,88 Eur, vodu
30,- Eur, elektrinu 82,69 Eur, plyn 108,- Eur. K tomu platí trojmesačne poistenie na auto. Vypomáha jej
matka. Nemá žiadne pôžičky, úvery a neplatí žiadne splátky.

Otec maloletého je momentálne na PN, lebo mal úraz, ako sa vyjadril. Bude sa musieť vrátiť do práce,
lebo má nízky príjem. Doteraz mal príjem vo výške cca 800,- Eur. Iný príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu
povinnosť. Je nemajetný. Býva v prenajatom byte, kde platí 500,- Eur. Nemá pôžičky, úvery a neplatí
žiadne splátky.

5. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že maloletý sa nachádza v osobnej starostlivosti matky,
pričom otec súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. Matka maloletého má
aj podľa šetrenia kolízneho opatrovníka vytvorené podmienky na starostlivosť o maloletého.
Súd určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia, pretože nebol daný
zákonný dôvod na iné rozhodnutie v tomto smere.

Rodiča sa ohľadne styku otca s maloletým nevedeli dohodnúť. Matka navrhovala upraviť styk otca s
maloletým cez týždeň, napr. v utorok a vo štvrtok po obednom spánku a v sobotu celý deň, ale bez
prespania. Otec navrhoval styk upraviť každý pondelok a stredu, počas víkendu striedavo sobota nedeľa
s prespaním, počas jarných prázdnin s prespaním, počas vianočných sviatkov v nepárny rok na Štedrý
večer a v párny rok na 1. sviatok vianočný, párny rok počas Veľkonočného pondelka. Matka nesúhlasila

s prespaním a so stykom na Štedrý večer. Kolízny opatrovník navrhol styk upraviť aj s prespaním, lebo
mal za to, že otec sa vie o maloletého postarať. Na pojednávaní aj z vyjadrenia matky vyplynulo, že
otec zvykol maloletého kúpať, prebaľovať, kŕmiť. Uspával ho. Okrem toho uviedla, že ak otec prinesie
maloletého domov spiaceho, a ak sa maloletý potom náhodou zobudí, plače, lebo hľadá otca. Súd prvej
inštancie konštatoval, že z uvedeného možno mať za to, že otec sa o maloletého vie postarať, a to aj

v prípade jeho prespania u otca a za daného stavu, napriek útlemu veku maloletého dieťaťa, neobstojí
argumentácia matky, aby maloletý zatiaľ u otca neprespával, pretože na to neexistujú žiadne racionálne
dôvody, ktoré by boli v záujme maloletého dieťaťa. Naopak, je potrebné, aby sa vzťah medzi maloletým a
jehootcomzachovalvnezmenenejkvalite,pretožedobrývzťahsrodičom,ktorémudieťanebolozverené
je vždy na prospech a v záujme maloletého dieťaťa. Dal do pozornosti právo dieťaťa na oboch rodičov,

ktoré by mali rodičia dieťaťa rešpektovať. Matka musí hľadieť na záujem maloletého dieťaťa (teda aj
na prespanie a striedanie vianočných sviatkov), i keď z jej citového hľadiska je to pre ňu ťažké. Styk
dieťaťa s rodičom, ktorému dieťa zverené nebolo, však nie je o rodičovi, ktorému dieťa bolo zverené, ale
o maloletom. Úprava styku otca s maloletým reaguje na odôvodnené potreby maloletého a na jeho právo
mať blízke citové väzby a styk s oboma rodičmi, naviac, ak sa o neho vedia obaja postarať. Nebráni

tomu ani nízky vek maloletého, pretože je zvyknutý nielen na matku, ale aj na otca, ktorý sa o neho tiež
vie postarať. Styk otca s maloletým bol upravený aj s prespávaním maloletého u otca a so striedaním
počas vianočných sviatkov, keď právo byť s dieťaťom na Štedrý večer majú obaja rodičia.
Keďže maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, povinnosť platiť výživné na maloletého
bola určená otcovi. Pri výške výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého (bežné

výdavky na stravu, ošatenie, drogériu, pomerná časť výdavkov na bývanie a s tým spojené služby so
zreteľom na bežné zdravotné problémy maloletého dieťaťa) a zo zhodných prejavov oboch rodičov o
výške výživného. Okrem toho vzal do úvahy to, že otec má možnosti mať príjem vo výške, z ktorej bude
schopný platiť výživné v sume 150,- Eur mesačne na maloletého. Súd prvej inštancie mal za to, že suma150,- Eur, na ktorej sa zhodli obaja rodičia, je výškou primeranou nielen potrebám maloletého dieťaťa,
ale aj možnostiam a schopnostiam otca. S poukazom na Metodiku MS SR o určovaní výšky výživného,
pri jednej vyživovacej povinnosti otca a jeho mesačnom príjme v sume cca 800,- Eur by výška výživného

zo strany povinného rodičia mala predstavovať 18 % z jeho príjmu, t. j. cca 150,- Eur. Maloletý bude
mať okrem výživného od otca k dispozícii aj rodinné prídavky, ktoré na neho poberá matka. Na strane
matky súd prvej inštancie zohľadnil jej celodennú osobnú starostlivosť ako mieru, ktorou sa podieľa na
výžive dieťaťa.
Otec maloletého dieťaťa odo dňa podania návrhu, t. j. od 31.03.2025 do 31.05.2025 (výživné splatné

mesiac vopred do 15-teho dňa) neuhrádzal žiadne výživné na maloletého. Výška nedoplatku výživného
tak predstavuje sumu 304,80 Eur, t. j. pomerná časť výživného za 31.03.2025 150,- Eur : 31 dní x 1
deň = 4,80 Eur + výživné za mesiac apríl 2025 v sume 150,- Eur, ktoré bolo splatné do 15.03.2025 +
výživné za mesiac máj 2025 v sume 150, Eur, ktoré bolo splatné do 15.04.2025. Vzhľadom na výšku
výživného ako aj výšku dlhu na výživnom, súd prvej inštancie povolil zročné výživné zaplatiť v splátkach,
pod sankciou straty výhody splátok, ak nebudú splátky riadne a včas splácané.

6.Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§52CMP,pretoženeboldôvodnaaplikáciu§54a§55CMP.

7. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Uviedla, že súdu navrhla upraviť styk otca s maloletým zatiaľ bez

jeho prespávania u otca, a to vzhľadom na útly vek maloletého. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie nereflektuje na to, že maloletý má dva roky a určitý denný režim, a teda je v rozpore s jeho
záujmom.Namyslimalanajmävečernéhodiny,keďotecprinesiemaloletéhodomovprevažnespiaceho,
kedy sa večera i kúpanie posúva oproti normálnemu režimu a niet divu, že dieťa potom plače, keď sa
zobudí. Mala za to, že postup, keď dieťa zaspí na jednom mieste pri otcovi a zobudí sa doma na inom

mieste, kde už otec nie je a až so značným časovým odstupom oproti normálnemu režimu nasleduje jeho
kúpanie a večera, nereaguje na odôvodnené potreby maloletého. Tvrdila, že ako matka si uvedomuje,
že vzťah otca a maloletého musí byť čo najvyváženejší a harmonický, preto (síce s ťažkým srdcom)
súhlasí s tým, aby mal maloletý príležitosť prespať u otca, avšak určený časový úsek nesmie narúšať
jeho každodenný životný rytmus. Bola toho názoru, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa vo veku dvoch

rokov patrí stabilný denný životný režim, vrátane spánkového režimu, pretože jeho narušenie vyvoláva
u maloletého nespokojnosť, plač, fyzické a psychické vyčerpanie, ktoré súd prvej inštancie nebral do
úvahy pri určení časového rozpätia upraveného styku.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým v každom týždni v roku v pondelok a v stredu od 14:00 hod. do

18:00 hod., každý párny víkend od soboty od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý nepárny rok
počas jarných prázdnin od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý párny rok na Veľkonočný
pondelok od 08:00 hod. do 17:00 hod., každý nepárny rok 24.12. od 09:00 hod. do 17:00 hod., každý
párny rok 25.12. od 09:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že jej uloží povinnosť maloletého pripraviť na styk
s otcom v určený čas a odovzdať ho otcovi v mieste jej bydliska a otcovi uloží povinnosť v mieste jej

bydliska v určenom čase maloletého odovzdať.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, tak, že v plnom rozsahu súhlasí s rozhodnutím súdu
prvej inštancie. Uviedol, že styk dieťaťa s rodičmi je jedným z dôležitých práv pre dieťa a aj pre rodiča.
Pri úprave styku si rodičia musia uvedomiť, že pravidelný styk dieťaťa s rodičom, s ktorým dieťa nežije

v spoločnej domácnosti, je v jeho najlepšom záujme. Dôležitým faktorom je, aby obaja rodičia správne
vnímali potreby dieťaťa a jeho najlepší psychický vývin. Úpravu a dĺžku styku dieťaťa s rodičom vždy
navrhuje určiť tak, aby bol zohľadnený vek dieťaťa, jeho režim a potreby.

9. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil a odvolanie matky v plnom rozsahu zamietol, a to aj z toho dôvodu, že už po vyhlásení rozsudku
mu matka robí problémy so stykom s maloletým v dôsledku čoho môže plynutím času dôjsť k citovému
ochladnutiu maloletého voči nemu, a to pričinením matky. Uviedol, že problémy so stykom s maloletým
nemal pred podaním návrhu matkou na súd a aj počas jeho PN bol každý deň s maloletým. Problém
nastal vtedy, keď matku požiadal o to, aby maloletý mohol u neho prespať. Keď je maloletý u neho jeho

životospráva je taká, že aj poobede spí, lebo sa s ním hrá a chodí do parku na detské ihrisko, teda sa
unaví a najlepšie by bolo, aby mohol u neho prespávať. Pokiaľ by maloletý nevedel spať, prípadne by
nastal akýkoľvek iný problém, tak by to matke oznámil a maloletého jej priniesol, pretože mu nechce
spôsobovať akúkoľvek traumu. Poukázal na to, že keď bude maloletý u neho cez deň a aj u neho prespí,takjehorežimnebudenarušený.Matkinerozhodnutietýkajúcesatoho,abyunehomaloletýneprespával
považoval za nedôvodné, navyše, keď ani netvrdila, že by sa o maloletého nevedel postarať. V jeho
domácnosti má maloletý všetko potrebné (oblečenie, hračky, plienky, jedlo, a pod.). Vnímal to tak, že

matka mu chce brániť v riadnom styku s maloletým, na čo má podľa jeho názoru vplyv jej matka. Ďalej
poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní, ktorý navrhol upraviť styk maloletého
s ním aj s prespaním, keďže mal za to, že sa o maloletého vie postarať i na vyjadrenie matky, ktorá
uviedla, že ak prinesie maloletého domov spiaceho a maloletý sa potom zobudí, tak plače, lebo ho hľadá.
Mal za to, že napriek útlemu veku maloletého neobstojí argumentácia matky, aby maloletý u neho zatiaľ

neprespával, lebo na to neexistujú žiadne racionálne dôvody, ktoré by boli v záujme maloletého. Naopak
je potrebné, aby sa vzťah medzi ním a maloletým zachoval v nezmenenej kvalite, pretože dobrý vzťah
s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené, je vždy na prospech a v záujme maloletého dieťaťa. Bol toho
názoru, že jeho styk s maloletým upravený rozsudkom súdu prvej inštancie reaguje tak na odôvodnené
potreby maloletého ako i na jeho právo mať blízke citové väzby nielen s matkou, ale aj s ním.

10. Kolízny opatrovník v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že styk dieťaťa s rodičmi je jedným
z dôležitých práv pre dieťa a aj pre rodiča. Pri úprave styku si rodičia musia uvedomiť, že pravidelný styk
dieťaťa s rodičom, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti, je v jeho najlepšom záujme. Dôležitým
faktorom je, aby obaja rodičia správne vnímali potreby dieťaťa a jeho najlepší psychický vývin. Úpravu
a dĺžku styku dieťaťa s rodičom vždy navrhuje určiť tak, aby bol zohľadnený vek dieťaťa, jeho režim

a potreby.

11. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec tak, že s ním súhlasí, pretože nielen on, ale
aj kolízny opatrovník vidí, že rozsudok súdu prvej inštancie je v prospech maloletého. Uviedol, že
o maloletého sa vie plnohodnotne postarať.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila

zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

13. Predmetom konania vedenom na súde prvej inštancie je návrh matky na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v odvolateľkou napadnutej časti o úprave styku otca s maloletým.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie návrhom uplatnenej požiadavky a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne

závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto
v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už
iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku týkajúce sa úpravy styku otcas maloletým. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:

17. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku zhodne so závermi svojej skoršej rozhodovacej praxe
v obdobných veciach považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému
dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia
riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa, a to

tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie
svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného pôsobenia na dieťa a tiež na čo
najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto pohľadu významných. Styk rodiča s maloletým dieťaťom
sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a čo v
najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú
mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s

maloletým dieťaťom má zaistiť vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového
puta k obom rodičom tak, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej
rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých
podmienokbezohľadunaexistenciurozporovmedzinimi.Vtejtosúvislostinemožnoopomenúťanito,že
záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené

do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní
nahradiť výchovu týmto rodičom. Keďže možnosti rodiča nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti
sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla
charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý
má dieťa v osobnej starostlivosti, žiadúcou je taká úprava, ktorá sa čo najviac priblíži požiadavke

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a zároveň ktorá bude
rešpektovať konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa.

18. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie potom odvolací súd mal za to, že je potrebné rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Z vykonaného dokazovania bez akejkoľvek pochybnosti

vyplynul záver, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je úprava jeho styku s otcom v čo najširšom
rozsahu, ktorého súčasťou bude aj pravidelné prespávanie v jeho domácnosti. Vzťahy medzi otcom
a maloletým dieťaťom sú veľmi dobré a v záujme maloletého je tieto väzby udržiavať a rozvíjať,
pričom zároveň otcove rodičovské kompetencie neboli v konaní ničím spochybnené.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolacích námietok a vyjadrení protistrany,
akoajpo preskúmaníceléhoobsahuspisovéhomateriáludospelzáveru,žesúdprvejinštancierozhodol
správne a režim stretávania otca s maloletým, ktorý nastavil, považuje aj odvolací súd s ohľadom na
okolnosti prípadu na optimálny. V predmetnom konaní bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bol zaviazaný

prispievať na jeho výživu a zároveň bol upravený styk otca s maloletým v každom týždni v roku v
pondelok a v stredu od 14:00 hod. do 18:00 hod., každý párny víkend od piatku od 14:00 hod. do
soboty do 17:00 hod., každý nepárny víkend od soboty od 14:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý
nepárny rok počas jarných prázdnin od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý párny
rok na Veľkonočný pondelok od 08:00 hod. do 17:00 hod., každý nepárny rok 24.12. od 09:00 hod. do

19:00 hod., každý párny rok 25.12. od 09:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého
pripraviť na styk s otcom v určený čas a odovzdať ho otcovi v mieste jej bydliska a otec je povinný v
mieste bydliska matky v určenom čase maloletého odovzdať. Matka nesúhlasila s úpravou styku otca
s maloletým zahŕňajúcou aj prespávanie maloletého v domácnosti otca počas noci, namietala, že súd
prvej inštancie nezohľadnil útly vek maloletého a jeho denný režim, resp. každodenný životný rytmus,

keď otec vo večerných hodinách prinesie maloletého domov prevažne spiaceho, kedy sa potom večerné
kúpanie a večera posúva oproti normálnemu režimu a dieťa potom, keď sa zobudí plače. Podľa matkinho
názoru súd dostatočne vo svojom rozhodnutí nerešpektoval najlepší záujem maloletého.

20. Vo vzťahu k vyššie uvedenému nesúhlasu matky s prespávaním maloletého v domácnosti otca

odvolací súd konštatuje, že matka neuviedla žiadne relevantné okolnosti, pre ktoré by prespávanie
maloletého dieťaťa u svojho otca nemalo byť v jeho najlepšom záujme, keď na pojednávaní pred súdom
prvej inštancie uviedla len to, že podľa jej názoru to maloletého vyrušuje a ona nechce, aby u otca
prespával. Pokiaľ ide o tvrdenia matky ohľadom toho, čo maloletého vyrušuje, uviedla, že keď otecprinesie maloletého domov spiaceho a maloletý sa potom zobudí, tak hľadá otca. Z uvedeného preto
možno usudzovať, že plač dieťaťa po jeho zobudení spôsobuje jeho odlúčenie od otca a nie narušenie
jeho režimu, ako sa to matka snaží prezentovať v podanom odvolaní, pričom režim maloletého dieťaťa

ani nešpecifikovala. Vágne tvrdenia matky o (nešpecifikovanom) režime maloletého dieťaťa sa prejavili
najmä v petite jej odvolania, v ktorom navrhovala upraviť styk otca s maloletým tak, aby tento končil
počaspracovnéhotýždňa(vpondelokavstredu)o18:00hod.,avšakpočasvíkendu,sviatkovaprázdnin
už o 17:00 hod.. Čo sa týka útleho veku maloletého, sama matka potvrdila, že otec sa od malička
k maloletému správal tak, aby mal maloletý k nemu vytvorený vzťah, kŕmil ho, kúpal, uspával, teda matka

žiadnym spôsobom nespochybnila, že by sa otec o maloletého nevedel postarať, preto jej argument
o útlom veku maloletého, ktorý by mal brániť stanovenému rozsahu ich styku odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodný. Odvolací súd záverom uvádza, že rozsah styku otca s maloletým upravený súdom
prvej inštancie poskytne maloletému benefity spočívajúce v rozvíjaní a prehlbovaní jeho vzťahu s otcom,
ktorý je pre dieťa – chlapca dôležitým identifikačným vzorom, čo nepochybne bude na prospech jeho
riadnemu psychickému a fyzickému vývinu.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže matka ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne také
podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1,
2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

22. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovení § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).