Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121204686
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121204686.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: RED STONE NOW SK a.s., so sídlom
Žilinská 1, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 440 303, právne zastúpeného:
advokátska kancelária AKPF s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava – mestská časť
Karlova Ves, IČO: 55 032 800, proti žalovanej: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D.,
právne zastúpenej: Mgr. Martin Jankovič, advokát, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO:
42312230, o určenie neúčinnosti právneho úkonu prevodu nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 14C/43/2021-292 z 22.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva zo 16.11.2020 uzavretá medzi E.
B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.X.XXXX ohľadom nehnuteľností – parciel CKN XXXXX, XXXXX,
XXXXX/X, XXXXX/X a stavby – rodinného domu, súpisné č. 13272 na parcele CKN XXXXX/X je voči
žalobcovi neúčinná. Určil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca má voči osobe E. B., nar. XX.XX.XXXX, titulom nesplatených úverov
pôvodne pohľadávku, ktorá bola pôvodne vo výške 15.497,80 eur a aktuálne je v sume 15.237,30 eur
(15.497,80 eur mínus doposiaľ exekútorom vymožená suma v prospech žalobcu 260,50 eur). Existencia
pohľadávky vyplýva z tvrdení žalobcu podložených výpisom z účtu žalobcu o realizovaných prevodoch
za obdobie od 1.4.2020 do 20.11.2020 (čl. 71 spisu) a dokladov o poskytnutí úverov (na čl. 72 až 79),
rámcovej zmluvy o úvere zo dňa 19.10.2019 (čl. 82), ako aj dodatku k rámcovej zmluve o úvere zo
dňa 10.6.2020 (čl. 80). Pohľadávka 15.497,80 eur predstavuje nevrátené čiastkové úvery - v sume

7.655,90eursplatnej29.11.2020,vsume3.886,30eursplatnej29.11.2020,vsume3.581,40eursplatnej
30.11.2020 a v sume 374,20 eur splatnej 1.1.2021, a to z úverov čerpaných dňa 29.9.2020 v sume
7.414,70 eur, dňa 7.10.2020 v sume 3.759,- eur a 3.462,- eur a dňa 20.11.2020 v sume 364,- eur.

3. Na Okresnom súde Banská Bystrica pritom v prospech oprávneného - žalobcu proti povinným v 1.
rade N8R4 - Sofranek, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska Ves 305, IČO: 36 720 224 (pôvodne pod obchodným
menom ALEKO ageny, s.r.o.) a v 2. rade E. B., nar. XX.XX.XXXX, prebieha pod sp. zn. 14Ek/436/2021

exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 15.000,- eur na podklade exekučného titulu
- notárskej zápisnice Nz15080/2020, N51/2020 spísanej dňa 9.6.2020 notárkou G. E. H. so sídlom
v Prešove. Predmetná notárska zápisnica pritom slúžila ako vykonateľný exekučný titul obsahujúcizáväzok zaplatiť žalobcovi na základe zmenky za vzniknutú pohľadávku veriteľa, ktorú má predstavovať
celkovázmenkovásumaposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovnazákladezmenyvovýške15.000,-eur.

4. Predmetné exekučné konanie sp. zn. 14Ek/436/2021 je vedené súdnym exekútorom I. A. G. B. pod
sp. zn. 409EX 298/21 a doposiaľ v ňom bola vymožená celkom suma 342,76 eur, a to platbou zo dňa
11.11.2023 suma 301,96 eur a platbou dňa 27.11.2023 suma 40,80 eur, z čoho po odrátaní trov exekúcie
bolo oprávnenému poukázaných celkom 260,50 eur. V exekúcii nebol z dostupných registrov zistený
nehnuteľný ani hnuteľný majetok, z ktorého by mohla byť exekúcia uspokojená.

5. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Ek/436/2021 zo dňa 16.2.2022 vyplýva, že
súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že
exekučným titulom je zabezpečený záväzok strán na vystavenie zmenky ako nástroja zabezpečenia
prípadných pohľadávok z kauzálneho vzťahu, pričom oprávnený si vlastnou zmenkou zo dňa 9.6.2020
zabezpečil pohľadávky, ktoré vzniknú na základe rámcovej zmluvy, ktorú medzi sebou uzavreli

oprávnený a povinní. Oprávnený tak v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil pohľadávku, na ktorú má
právo na základe vykonateľného exekučného titulu a povinnými nebola uhradená.

6. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 16.11.2020 medzi E. B., J. G., nar. XX.XX.XXXX a F. B., J. B., nar.
XX.X.XXXX - ako predávajúcimi - a žalovanou - ako kupujúcou - predávajúci previedli vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre k. ú. D., a to:
a) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX - záhrada o výmere 866 m2,
b) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2,
c) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX/X - záhrada o výmere 553 m2,
d) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 189 m2,

e) stavba - rodinný dom - so súpisným číslom XXXXX na pozemku reg. C KN s parc. č. XXXXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 189 m2,
ktoré nehnuteľnosti mali v podielovom spoluvlastníctve, každý v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku,
na žalovanú. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu vo výške 10.000,- eur a súčasne
sa zaviazala, že najneskôr do jedného roka odo dňa podpisu zmluvy preberie na seba záväzok splácať

hypotekárny úver za predávajúcich, ktorý je zabezpečený právom na prevádzanej nehnuteľnosti (na
nehnuteľnosti ku dňu podpisu zmluvy i v čase rozhodnutia súdu viazne záložné právo v prospech
Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX).

7. Žalovaná je dcérou E. B., nar. XX.XX.XXXX.

8. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu v kúpnej zmluve zo dňa 16.11.2020 mali podľa odhadu
trhovej hodnoty nehnuteľnosti vypracovaného spol. STAVIAME BÝVANIE s.r.o. zo dňa 21.10.2024 ku
obdobiu novembra 2020 hodnotu 220.000,- eur.

9. Zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka refinančná“ reg. Č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/
XXX zo dňa 20.6.2017 vyplýva, že dlžníčke E. B. a F. B. bol poskytnutý úver na sumu 259.000,- eur pri
zriadení záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť v prospech banky VÚB banka, a.s. V predmetnej
zmluve sa uvádza, že hodnota predmetu zabezpečenia - rodinného domu súpisné č. XXXXX na parc.

č. XXXXXX/X a pozemkov parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX/X a parc. XXXXX/X - je
306.818,18 eur.

10.Zostatokhypotekárnehoúveru,ktorýbolposkytnutýkudňu28.6.2017E.B.aF.B.vovýške259.000,-
eur, bol ku dňu 31.12.2020 vo výške 237.763,27 eur (viď výpis z hypotekárneho úveru na čl. 261).

11. Z listu vlastníctve č. XXXX v k. ú. D. vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré sú zapísané
na tomto liste vlastníctva a ktoré boli predmetom prevodného úkonu - predaja zo dňa 16.11.2020
viaznu dve ťarchy, a to záložné právo v prospech VÚB banka, a.s. (V XXXX/XXXX) a vecné bremeno
doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností v prospech E. B. a F. B., ktorého vklad bol povolený

dňa 11.3.2021 (C./XXXX).

12. Súd pre ustálenie pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ v § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka
plne odkázal na argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.5.2022, v ktorom veľký senát ustálil, že „Vymáhateľná
pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú
možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.“. Pojem vymáhateľná pohľadávka veľký

senát nestotožnil s pojmom vykonateľná pohľadávka, ale s pojmom zrelá, či žalovateľná pohľadávka.
Vzhľadom na to, že z nesporných skutkových tvrdení oboch strán sporu vyplýva, že žalobca má voči
dlžníčke E. B. nesplatenú pohľadávku v sume 15.497,80 eur (resp. aktuálne už vzhľadom na čiastočné
vymoženie v sume 15.237,30 eur), súd mal za to, že predmetná podmienka odporovacej žaloby -
existencia vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi - je splnená. Navyše je v konaní preukázané, že

žalobca má voči dlžníčke i exekučný titul - notársku zápisnicu na pohľadávku 15.000,- eur titulom
zmenky, pričom na podklade tohto exekučného titulu sa voči dlžníčke vedie exekučné konanie, v ktorom
sa doposiaľ vymohlo iba 260,50 eur.

13. V danom prípade súd mal z kúpnej zmluvy uzavretej medzi dlžníčkou a žalovanou za preukázané,
že sa jednalo o odplatný prevod nehnuteľností, pričom žalovaná sa okrem zaplatenia kúpnej ceny

vo výške 10.000,- eur zaviazala prevziať na seba hypotekárny úver zabezpečený záložným právom
viaznucim na danej nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že odporovateľnosťou napádaný právny
úkon bol uzatvorený medzi dlžníčkou a jej dcérou, a teda medzi blízkymi osobami v zmysle ust. §
42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa predpokladá a blízku osobu
(žalovanú) ťaží bremeno dôkazu preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia

odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Podmienkou úspešnej
obrany osoby blízkej dlžníkovi je nielen tvrdenie, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym
úkonom veriteľa nevedela ani vedieť nemohla, ale aj v preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela
a ani vedieť nemohla napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti
predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na

obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe
odporovaného právneho úkonu musel byť, v ich výsledku spoznala. Nie je pritom významné, či dlžník
týmto právnym úkonom si plnil svoj morálny alebo právny záväzok (rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 21Cdo/1290/2001 zo dňa 7.5.2002 a sp. zn. 21Cdo/1912/2000 zo dňa 23.5.2011).

14. V prejednávanej veci mal súd za to, že žalovaná nepreukázala, že by nemala alebo nemohla mať
vedomosť o existencii dlhov svojej matky, pričom o úmysle formálneho prevodu majetku a formálneho
zbavenia sa vlastníctva zo strany dlžníčky nasvedčuje i skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti
žalovaná ani zjavne neužíva, pretože je dlhodobo v zahraničí a tieto nehnuteľnosti naďalej využíva
dlžníčka. Po prevode nehnuteľnosti bolo dokonca zriadené aj vecné bremeno doživotného užívania v

prospech matky žalovanej.

15. Je splnená aj podmienka realizácie odporovateľného právneho úkonu v rámci posledných troch
rokov, keď predmetná kúpna zmluva zo dňa 16.11.2020 bola uzavretá iba vyše pol roka pred podaním
žaloby a zároveň iba ani nie pol roka od vzniku pohľadávky žalobcu voči dlžníčke.

16. Čo sa týka posúdenia ekvivalentnosti právneho úkonu, v tomto smere súd poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/208/2019 zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého odporovateľnými
právnymi úkonmi sú také právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa
a sú dlžníkom urobené s takýmto ukracujúcim úmyslom. Z účelu právneho inštitútu odporovateľnosti

ani z doslovného znenia zákonnej úpravy podľa názoru dovolacieho súdu ale nevyplýva, že úspešne
odporovať možno iba tým právnym úkonom, ktorými sa objektívne zmenšuje dlžníkov majetok, čiže
iba neekvivalentným právnym úkonom, za ktoré nebola dlžníkovi poskytnutá rovnocenná náhrada.
Ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne vymedzuje iba, že veriteľ sa môže domáhať
odporovateľnosti právnych úkonov, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Pre

úspešné odporovanie je tak rozhodná tá skutočnosť, či odporovateľným právnym úkonom došlo k
ukráteniu uspokojenia veriteľa tak, že sa mu odňala možnosť reálne dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky, alebo aspoň jej časti z majetkovej sféry dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, z majetkovej sféry
dlžníka by sa uspokojil, a nie skutočnosť, či sa dlžník zbavil svojho majetku za hodnotu ekvivalentnú
alebo nižšiu; touto skutočnosťou sa zákon pri vymedzovaní predpokladov odporovateľnosti nezaoberá.

Z uvedeného vyplýva, že ukrátenie veriteľa sa má posudzovať z hľadiska postavenia veriteľa, a nie
zmenšenia majetku dlžníka. V praxi k ukráteniu uspokojenia veriteľov pohľadávky dochádza vo väčšine
prípadov práve vtedy, keď sa dlžník zbavuje svojho majetku bez primeraného protiplnenia, avšak tento
rezultát je skôr výsledkom následného empirického poznania.17. Hoci pri zdanlivo ekvivalentných právnych úkonoch - prevode majetku za adekvátne protiplnenie
- by sa javilo, že tu chýba ukracujúci úmysel z dôvodu, že sa len mení len štruktúra dlžníkovho

majetku, ale nie jeho celková hodnota, je potrebné brať na zreteľ i širšie súvislosti, a to, či sa
takýmto právnym úkonom nezhoršilo postavenie veriteľa a jeho šanca na uspokojenie pohľadávky.
Je potrebné prihliadať na ekonomické súvislosti a chrániť legitímne záujmy veriteľov pred rôznymi
sofistikovanými spôsobmi, ako sa dlžník môže naoko (formálne) ekvivalentným právnym úkonom snažiť
znevýhodniť veriteľov alebo priam vylúčiť veriteľov z uspokojenia ich pohľadávok. So zreteľom na takýto

jazykový a teleologický výklad predmetných ustanovení je možné uzavrieť, že objektívne zmenšenie
dlžníkovho majetku ako dôsledok odporovateľného právneho úkonu nie je skutočnosťou rozhodujúcou
pre úspešné uplatnenie odporového práva veriteľom. Súčasná občiansko-právna doktrína uvádza, že pri
odporovateľnosti právnych úkonov nie je významné, či dlžník scudzil vec za protihodnotu ekvivalentnú
alebo nižšiu, ale či sa veriteľ môže na protihodnote uspokojiť rovnako dobre ako na scudzenej veci.
Ukrátenie veriteľa, teda poníma ako zhoršenie veriteľovho postavenia, resp. zhoršenie jeho vyhliadky

na uspokojenie z dlžníkovho majetku vzhľadom na jeho zmenenú štruktúru. Rozhodujúcou pre právne
posúdenie odporovacej žaloby veriteľa je tak skutočnosť, či za splnenia ďalších zákonných podmienok
odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť odporovaného právneho úkonu aktuálne priestor na
zlepšenie právneho postavenia veriteľa v tom zmysle, že umožňuje úplné, alebo čiastočné uspokojenie
jeho inak neuspokojenej pohľadávky.

18. Je bezpredmetné, či matka žalovanej ako dlžníčka žalobcu scudzila svoj podiel na nehnuteľnostiach
za ekvivalentnú protihodnotu, alebo nižšiu, ale rozhodujúce je, že žalobca ako veriteľ sa na protihodnote
nemôže uspokojiť rovnako dobre ako na scudzených spoluvlastníckych podieloch k nehnuteľnostiam.
Keďže matka žalovanej - dlžníčka nepoužila utŕžené finančné prostriedky na splatenie svojho dlhu voči

žalobcovi a z aktuálne prebiehajúcej exekúcie je zrejmé, že dlžníčka nemá iný majetok, z ktorého by
si veriteľ - žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku, je možné konštatovať, že došlo predmetným
právnym úkonom - kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2020 došlo k zhoršeniu postavenia žalobcu a k
zhoršeniu jeho vyhliadky na uspokojenie z majetku dlžníčky vzhľadom na zmenenú štruktúru majetku
dlžníčky. Dlžníčka do času realizácie prevodného úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2020 vlastnila

aspoň spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré ku dňu 20.6.2017 (poskytnutie úveru bankou)
mali hodnotu 306.818,18 eur a vzhľadom na v tom čase stále rastúci vývoj cien nehnuteľností možno
iba sťažka predpokladať, že by sa ich hodnota prepadla ku dňu 16.11.2020 na sumu 220.000,- eur,
ako sa to uvádza v žalovanou predloženom odhade trhovej hodnoty nehnuteľností. Navyše zohľadňujúc
i neskorší vývoj cien nehnuteľností je nevyhnutné konštatovať, že predmetným prevodným úkonom

zo dňa 16.11.2020 sa absolútne vylúčil žalobca s možností uspokojenia svojej pohľadávky (keďže nie
je známy žiaden iný majetok dlžníčky), kdežto pri vyslovení neúčinnosti tohto právneho úkonu sa mu
aktuálne jednoznačne vytvára priestor pre zlepšenie jeho právneho postavenia a možnosť čiastočného,
či úplného uspokojenia jeho inak neuspokojenej pohľadávky (podľa výsledku speňaženia tohto ušlého
majetku).

19. Žalovaná pritom nepreukázala, že by jej matka ako dlžníčka disponovala akýmkoľvek iným
majetkom, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku rovnako dobre ako z majetku, ktorý
kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2020 nadobudla.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel.

21. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

22. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t. j., že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. §
365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.24. Poukázala na to, že súd pripustil do konania dôkaz predložený žalovanou označený ako K. L. M.
C. K. D. – C. z 21.10.2024, čím na odhad nehnuteľností tvoriacich predmet tohto konania bolo nutné

nahliadať ako na tzv. odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby. Na strane druhej však súd prvej
inštancie tento dôkaz a skutočnosti v ňom uvedené negoval, prehodnocoval, pokiaľ uviedol, že možno
iba ťažko predpokladať, že by cena nehnuteľností vzhľadom na stále rastúci vývoj cien prepadla ku
dňu 16.11.2020 na sumu 220.000,- eur. Konajúci súd mimo svojej prieskumnej právomoci a odbornej
kompetencie je oprávnený vykladať len právo, zaoberať sa právnym otázkami, sám svojvoľne bez

akéhokoľvek podkladu vykonaného dôkazu, ktorý by bol v rozpore s predloženým odborným vyjadrením
zo strany žalovanej, sám bez ďalšieho spochybňoval odbornú činnosť odborne spôsobilej osoby –
spoločnosti STAVIAME BÝVANIE, s.r.o., D.. Súd teda nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

25. Je nedôvodné zamietnutie výsluchu žalovanej, ak táto aj s ohľadom na rovnosť strán v spore mala
možnosť sa osobne vyjadriť v predmetnom spore, ak jej výpoveď zo strany sporu nie je možné nahrádzať
písomnými vyjadreniami.

26. Súd v prejednávanej veci založil svoje rozhodnutie na jedinom rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/208/2019 z 25.11.2020, z ktorého obsahu má vyplývať, že odporovať
je možné aj tzv. ekvivalentným právnym úkonom. Treba uviesť to, že nejde o zovšeobecňujúce
rozhodnutie s paušálnymi závermi a podstatné je, že oproti prejednávanej veci sa v prípade
4Cdo/208/2019 jednalo o iné skutkové okolnosti prípadu.

27. Treba upriamiť pozornosť na fakt, že ide o ojedinelé rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré je v rozpore
s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.11.2008, sp. zn. 3Obo/258/2007, z ktorého
vyplýva záver, že k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka
je prevedený na základe odplatného právneho úkonu a cena plnenia je ekvivalentná.

28. Tiež treba poukázať na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/247/2013 z 9.7.2014,
z ktorého vyplýva, že v prípade, ak dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku,
nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky.

29. Z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky vyplýva, že k záveru, že kúpna zmluva, ktorou dlžník

predalspornénehnuteľnostikupujúcemu,jeukracujúcimprávnymúkonomdlžníka,nemožnodospieťlen
na základe jednoduchého konštatovania, že z dohodnutej (formálne ekvivalentnej) kúpnej ceny kupujúci
zaplatil iba časť.

30. Skutočne po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2020 došlo medzi účastníkmi tohto zmluvného

vzťahu aj k uzatvoreniu samostatnej zmluvy o zriadení vecného bremena, kde vklad vecného bremena
bol riadne zavkladovaný na príslušnom Okresnom úrade Prešov. Jednalo sa o samostatný právny
úkon uzatvorený vo forme samostatnej právnej listiny odlišnej od kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2020
a zároveň uzatvorenej úplne iného dňa ako kúpna zmluva. Preto, ak tomuto ďalšiemu právnemu úkonu
žalobca neodporoval, tento právny úkon je vo vzťahu k žalobcovi účinný a toho času nenapadnuteľný

odporovacou žalobou, nakoľko uplynula prekluzívna lehota 3 rokov na podanie takejto žaloby. Preto
je potrebné vychádzať z reálneho podkladu, že na nehnuteľnostiach tvoriacich predmet sporu viazne
vecné bremeno v podobe doživotného užívania predmetných nehnuteľností rodičmi žalovanej. Žalobca
si je plne vedomí tejto ťarchy viaznucej na nehnuteľnostiach a je si vedomí skutočnosti, že ak aj mal
záujem odporovať tomuto právnemu úkonu, tak zároveň okruh strán sporu by bol iný.

31. Súd prvej inštancie na viacerých miestach, najmä v bodoch 38. a 39. odôvodnenia rozsudku uviedol,
že je potrebné brať na zreteľ i širšie súvislosti, a to, či sa takýmto právnym úkonom nezhoršilo postavenie
veriteľa a jeho šanca na uspokojenie pohľadávky. Súd taktiež uviedol, že pri vyslovení neúčinnosti
tohto právneho úkonu sa veriteľovi – žalobcovi aktuálne jednoznačne vytvára priestor pre zlepšenie

jeho právneho postavenia a možnosť čiastočného alebo úplného uspokojenia jeho inak neuspokojenej
pohľadávky.32. Možno sa však dôvodne pýtať akým spôsobom sa môže zlepšiť postavenie veriteľa na uspokojenie
jeho pohľadávky, ak okrem toho, že na predmetných nehnuteľnostiach tvoriacich predmet sporu
viazne záložné právo v prospech banky (VÚB, a.s.) a súčasne vo vzťahu k žalobcovi je potrebné

počítať s hodnotou vecného bremena – práva dožitia v predmetných nehnuteľnostiach zo strany
rodičov žalovanej. Ak súd tieto okolnosti nebral pri svojom rozhodnutí do úvahy, a to jednak zostatok
hypotekárneho úveru vo VÚB, a.s. a hodnotu vecného bremena, tak v končenom dôsledku vytvoril
akademický a formálny rozsudok bez akéhokoľvek reálneho dopadu na samotného žalobcu.

33. Súd prvej inštancie taktiež opomenul závery najvyššieho súdu vyplývajúce z rozhodnutia 4Cdo
208/2019 spočívajúce v tom, že rozhodujúcou pre právne posúdenie odporovacej žaloby veriteľa je
skutočnosť, či za splnenia ďalších zákonných podmienok odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť
odporovaného právneho úkonu aktuálne priestor na zlepšenie právneho postavenia veriteľa v tom
zmysle, že umožňuje úplne alebo čiastočné uspokojenie jeho inak neuspokojenej pohľadávky.

34. Treba zvýrazniť fakt, že aj uvedené dve ťarchy v podobe záložného práva v prospech VÚB,
a.s. a v podobe vecného bremena sú zároveň ťarchami s právom prednosti, keď exekučne konanie
na vymoženie žalobcovej pohľadávky začalo prebiehať až v roku 2021 a bez akéhokoľvek významu
ostávajú ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, že žalovaná mala uzatvoriť kúpnu zmluvu 16.11.2020 v
rámci prebiehajúcej exekúcie, a to za situácie, že k začatiu exekučného konania došlo 1.4.2021.

35. Nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnom výklade ust. § 42a a nasl. OZ, ak konajúci
súd zovšeobecňujúco len na základe jedného citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu založil svoje
súdne rozhodnutie na právnom závere, že aj ekvivalentným právnym úkonom možno všeobecne a bez
ďalšieho odporovať, a to bez toho, aby zohľadnil špecifické skutkové okolnosti posudzovaného prípadu.

36. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

37. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

38. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutie má podklad v zistení skutkového stavu. Na
týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho

konania, nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom
prvej inštancie a neboli zistené vady procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade
žalovanej), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

39. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby
súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

40. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj

pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

41. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo

d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

42. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

43. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

44. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

45. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že matka žalovanej – E. B., nar. XX.XX.XXXX,
je dlžníčkou žalobcu, kde výška pohľadávky voči nej predstavuje sumu 15.237,30 eur so zreteľom na
prebiehajúcu exekúciu, pričom ide o pohľadávku vyplývajúcu z rámcovej zmluvy o úvere z 19.10.2019
ako aj z dodatku k rámcovej zmluve o úvere z 10.6.2020. Táto pohľadávka predstavuje nevrátené časti

úverov.

46. V tejto súvislosti prebieha exekúcia vo vzťahu k matke žalovanej, a to pod sp. zn. 14Ek/436/2021
na podklade notárskej zápisnice pod sp. zn. Nz15080/2020, N51/2020 z 9.6.2020 u notárky G. H., a to
v prospech žalobcu ako oprávneného.

47. Predmetná kúpna zmluva, ktorá je predmetom tohto konania bola uzavretá 16.11.2020
a nehnuteľnosti, ktoré boli jej predmetom, teda parcely CKN XXXXX, XXXXX, XXXXX/X N. XXXXX/X
ako aj stavba – rodinný dom súpisné č. XXXXX na parcele CKN XXXXX/X, boli prevedené na žalovanú
za kúpnu cenu vo výške 10.000,- eur a záväzok nadobúdateľky, že najneskôr do jedného roka preberie

na seba záväzok splácať hypotekárny úver za predávajúcich.

48. Podľa názoru odvolacieho súdu je správny názor a záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom,
že nie je podľa aktuálne aplikovateľnej judikatúry (4Cdo 208/2019) právne významné či právny úkon,
ktorý je predmetom žaloby o odporovateľnosť tohto právneho úkonu, bol tzv. ekvivalentný, teda či predaj

určitej veci (napr. nehnuteľnosti) zo strany dlžníka veriteľa (v danom prípade žalobcu) bol vykonaný za
reálnu kúpnu cenu, pretože rozhodujúce je to, že samotným týmto predajom sa zhoršuje postavenie
veriteľa pri vymáhaní pohľadávky. Tento názor je logický a aktuálny a v tomto kontexte preto nemožno
vychádzať z judikatúry, o ktorú sa opiera odvolacia argumentácia žalovanej, teda 3Obo 258/2007,
nakoľko ide o judikatúru skoršiu, ktorá so zreteľom na aktuálne vyslovený názor najvyššieho súdu už nie

je aktuálna a predovšetkým aj podľa názoru odvolacieho súdu nezabezpečuje reálnu ochranu veriteľa
pri vymáhaní svojej pohľadávky vrátane právnych krokov týkajúcich sa domáhania sa odporovateľnosti
právneho úkonu. Je totiž nepochybné, že peniaze v hotovosti (aj keby boli poskytnuté v ekvivalentnej
hodnote k hodnote nehnuteľnosti) sú len ťažko postihnuteľné pri exekúcii a nepredstavujú v žiadnom
prípade spoľahlivý predmet (zdroj), z ktorého je možné dosiahnuť uspokojenie vymáhanej pohľadávky.

Preto judikatúra aktuálna (spomínané 4Cdo 208/2019) dospela k záveru o nerozhodnosti toho, či
odporovateľný právny úkon bol tzv. ekvivalentný alebo neekvivalentný. V každom prípade zbavenie sa
nehnuteľnosti v prospech inej osoby, ktorá nie je viazaná právnymi úkonmi, ktoré zaväzujú pôvodného
dlžníka, je krokom, ktorý marí a znemožňuje uspokojenie pôvodnej pohľadávky veriteľa vo vzťahu
k pôvodnému žalovanému (t. j. žalobcu vo vzťahu k právnej predchodkyni žalovanej).

49. V tejto súvislosti súd prvej inštancie všetky svoje úvahy náležite vysvetlil, pričom jeho argumentácia
je presvedčivá a jasná a v jej kontexte nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovanej
spočívajúcou v tom, že odhad nehnuteľností vykonaný obchodnou spoločnosťou STAVIAME BÝVANIE
s.r.o. Prešov je takým rozhodujúcim dôkazom, ku ktorému by sa súd prvej inštancie nemohol vyjadriť,

prípadne ho spochybniť, napriek tomu, že ide o tzv. odborné vyjadrenie. Aj odvolací súd je toho názoru,
že takéto úvahy súdu prvej inštancie sú možné z pohľadu tzv. voľného hodnotenia dôkazov. Tento dôkaz
napokonniejerozhodujúcipriposudzovaníodporovateľnostipredmetnéhoprávnehoúkonu,tedakúpnej
zmluvy zo 16.11.2020.50. Nemožno prikladať právny význam odvolacej argumentácii žalovanej spočívajúcej v tom, že na
predmetných nehnuteľnostiach viazne ťarcha – vecné bremeno spočívajúce v oprávnení právnej

predchodkyne žalovanej – jej matky užívať predmetné nehnuteľnosti právom doživotného bývania,
nakoľko voči tomuto oprávneniu právnej predchodkyne žalovanej zriadenému osobitnou zmluvou nebol
podaný návrh na odporovateľnosť takéhoto právneho úkonu.

51. Posudzovanie ťarchy na predmetnej nehnuteľnosti nie je predmetom tohto konania a je vecou

žalobcu ako veriteľa ako sa s touto okolnosťou pri vymáhaní svojej pohľadávky vyporiada, nakoľko
rozhodujúcou okolnosťou je to, že kúpna zmluva zo 16.11.2020, ktorou boli predmetné nehnuteľnosti
prevedené na žalovanú je rozhodne odporovateľným právnym úkonom s ukracujúcim dopadom
na žalobcu ako veriteľa pohľadávky popísanej vyššie. Všetky ďalšie úvahy týkajúce sa tiarch na
predmetných nehnuteľnostiach, ktoré by eventuálne znižovali hodnotu týchto nehnuteľností, nie
sú predmetom tohto konania a nemajú právny význam pri posudzovaní základnej právnej otázky

odporovateľnosti predmetného právneho úkonu.

52. Nemožno preto konštatovať, že napadnutý rozsudok vydaný súdom prvej inštancie je akademicky
a formálny a bez akéhokoľvek dopadu na samotného žalobcu napriek tomu, že na predmetných
nehnuteľnostiach existuje aj ďalšia ťarcha, a to v podobe záložného práva zriadeného v prospech banky

– VÚB, a.s.

53. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel v zmysle výroku napadnutého
rozsudku a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach

poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

54. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu

trov tohto štádia konania proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).