Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010031
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324010031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre pokračovací prečin skrátenie dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 2 písm. d/ Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora OP Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11.11.2024,
č.k. 1T/3/2024 - 476, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o
uloženom treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. C.,
trvale bytom D., B. E. XXXX/XX,

o d s u d z u j e

Podľa § 276 ods. 2, § 36 písm. l), § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a určuje skúšobná doba v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti
vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky

podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej
osoby, prokuristu a zastávať funkciu v orgánoch družstva v trvaní 5 (päť ) rokov, 6 (šesť) mesiacov a 1
(jeden) deň.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom
tvare) zo dňa 11.11.2024, č.k. 1T/3/2024 - 476 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania
pokračovacieho prečinu skrátenie dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 2 písm. d/ Trestného
zákona (v znení účinnom v čase vyhlásenia rozsudku), na tom skutkovom základe, že

1. A. B. ako konateľ spoločnosti C. F., G., G. G. H. I. J. XXX, B. K., v podanom daňovom priznaní k dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2011, ktoré podal dňa 17.10.2011 na Daňovom
úrade Sládkovičovo, si neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za dodanie
tovaru a služieb na základe nasledovných faktúr od nasledovných dodávateľov:- od spoločnosti PAMI group, s.r.o., Kľačno č. 358, IČO: 45618127 (stavebné práce v hale umývacej
linky), faktúry
· č. 182011 zo dňa 31.07.2011, základ dane 28.603,-€, DPH: 5.726,-€,

· č. 212011 zo dňa 31.08.2011, základ dane 12.880,-€, DPH: 2.576,-€,
· č. 232011 zo dňa 30.09.2011, základ dane 19.370,-€, DPH: 3.874,-€,
-odpodnikateľskéhosubjektuL.M.,N.J.XXXX/X,G.,O.:XXXXXXXX(úpravaplastovýchboxov)faktúry
· č. 20/2011 zo dňa 15.07.2011, základ dane 8.103,-€, DPH: 1.620,60,-€r
· č. 22/2011 zo dňa 31.07.2011, základ dane 7.350,-€, DPH: 1.470,-€,

· č. 28/2011 zo dňa 31.08.2011, základ dane 7.798,-€, DPH: 1.559,60,-€,
· č. 33/2011 zo dňa 30.09.2011, základ dane 6.165,-€, DPH: 1.233,-€,
· č. 35/2011 zo dňa 30.09.2011, základ dane 11.350,-€, DPH: 2.270,-€,
-odspoločnostiMAXTRADE,s.r.o.,Krásnač.1462,Galanta,IČO:35829940(úpravaplastovýchboxov),
faktúry
· č. 212011 zo dňa 31.08.2011, základ dane 14.050,-€, DPH: 2.810,-€,

· č. 232011 zo dňa 24.09.2011, základ dane 8.304,-€, DPH: 1.660,80,-€,
pričom k deklarovaným plneniam v skutočnosti nikdy nedošlo, čím si A. B. neoprávnene skrátil vlastnú
daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty za III. štvrťrok roku 2011 za spoločnost' C. F., G. vo výške
24.800,- EUR a ukrátil tak štátny rozpočet Slovenskej republiky o sumu 24.800,- EUR,

2. A. B. ako konateľ spoločnosti C. F., G., G. G. H. I. J. XXX, B. K., v podanom daňovom priznaní
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2011, ktoré podal dňa 25.01.2012 na
Daňovom úrade Trnava, kontaktné miesto Sládkovičovo, si neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty za dodanie tovaru a služieb na základe nasledovných faktúr od nasledovných
dodávateľov:

- od spoločnosti PAMI group, s.r.o., Kľačno č. 358, IČO: 45618127 (stavebné práce v hale umývacej
linky), faktúry
· č. 242011 zo dňa 30.10.2011, základ dane 29.430,-€, DPH: 5.886,-€,
· č. 262011 zo dňa 30.11.2011, základ dane 32.650,-€, DPH: 6.530,-€,
· č. 272011 zo dňa 31.12.2011, základ dane 29.300,-€, DPH: 5.860,-€,

- od spoločnosti L. M., N. J. XXXX/X, G., O.: XXXXXXXX (úprava plastových boxov), faktúry
· č. 37/2011 zo dňa 31.10.2011, základ dane 6.284,-€, DPH: 1.256,80,-€,
· č. 38/2011 zo dňa 30.11.2011, základ dane 15.140,-€, DPH: 3.028,-€,
· č. 42/2011 zo dňa 30.12.2011, základ dane 9.750,-€, DPH: 1.950,-€,
-odspoločnostiMAXTRADE,s.r.o.,Krásnač.1462,Galanta,IČO:35829940(úpravaplastovýchboxov),

faktúry
· č, 252011 zo dňa 31.10.2011, základ dane 14.500,-€, DPH: 2.900,-€,
· č. 292011 zo dňa 31.12.2011, základ dane 17.796,-€, DPH: 3.559,20,-€,
- od spoločnosti YS Rent, s.r.o., Žlkovce č. 163, IČO: 44034636 (sprostredkovanie
obchodu), faktúra č. 2011/0013 zo dňa 08.11.2011, základ dane 47.666,-€, DPH: 9.533,20,-€,

pričom k deklarovaným plneniam v skutočnosti nikdy nedošlo, čím si A. B. neoprávnene skrátil vlastnú
daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2011 za spoločnost' C. F., G. vo výške
40.503,20 EUR a ukrátil tak štátny rozpočet Slovenskej republiky o sumu 40.503,20 EUR, a uvedeným
konaním neoprávnene skrátil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty za obdobia III. a
IV. štvrťrok 2011 za spoločnost' C. F., G. v súhrnnej výške 65.303,20 EUR a ukrátil tak štátny rozpočet

Slovenskej republiky o sumu v súhrnnej výške 65.303,20 EUR,
Za to mu prvostupňový súd uložil podľa § 276 ods. 2, § 36 písm. l, § 38 ods. 2 Trestného zákona (v znení
účinnom v čase vyhlásenia rozsudku) trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého
podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom v čase vyhlásenia rozsudku)
obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 60 ods. 1,

ods. 2, ods. 6 Trestného zákona (v znení účinnom v čase vyhlásenia rozsudku) uložil súd obžalovanému
trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho
organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky
podniku zahraničnej osoby, prokuristu a zastávať funkciu v orgánoch družstva v trvaní 5 (päť ) rokov
a 6 (šesť) mesiacov.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktoré následne doplnil písomným podaní zo dňa
10.12.2024, pričom uviedol najmä nasledovné (skrátene):
2.1. Prokurátor považuje napadnutý rozsudok pokiaľ ide o výrok treste za nesprávny a nezákonný,
nakoľko má za to, že odvolaním napadnutým výrokom o treste boli porušené ustanovenia § 34 a§ 61 odsek 6 Trestného zákona. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom —

potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Zmyslom a účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je
ochrana spoločnosti pred kriminalitou.
2.2. Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, trestom sa má zabezpečiť ochrana spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k

tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody
a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s

poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech, ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako

samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
2.3. Podľa § 61 odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až
desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest

môže byť trest zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného
činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je
potrebné. Podľa § 61 odsek 6 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 2, 3 alebo ods. 4, trestný čin daňového podvodu podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3, trestný

čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 2 alebo ods. 3 a trestný čin marenia výkonu správy
daní podľa § 278a ods. 2 alebo ods. 3, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby
uvedenej v odseku 2.
2.4. K spáchaniu trestného činu sa síce obžalovaný priznal, spáchanie trestného činu oľutoval, nebol
doposiaľ súdne trestaný, avšak s poukazom na charakter spáchaného trestného činu, ako aj na

spôsobenú výšku škody považuje prokurátor za spravodlivé uložiť trest odňatia slobody najmenej vo
výmere 2 roky a 8 mesiacov s podmienečným odložením na skúšobnú dobu 3 rokov, príp. spolu
s primeraným peňažným trestom. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí prihliadnuť nielen na
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ale aj na tú skutočnosť, či bol trestným činom spôsobený
škodlivý následok, resp. či páchateľ získal z tohto trestného činu majetkový prospech, a ak áno, v akej

výške.
2.5. Spáchaným trestným činom bol ukrátený štátny rozpočet Slovenskej republiky o 85.303.20 Eur.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný si neoprávneným spôsobom skrátil vlastnú daňovú povinnosť, čím
ukrátil štátny rozpočet, na druhej strane sa však o uvedenú sumu obohatil, keďže sa skrátením dane
vyhol vlastnej daňovej povinnosti. S poukazom na to, že súd neuložil obžalovanému trest postihujúci

ho na majetku, čím je obžalovaný evidentne vo výhodnejšej pozícii, mal obžalovanému uložiť trest
odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom v prísnejšej miere, keďže už aj samotný druh
trestu (podmienečný trest odňatia slobody) uložený obžalovanému reflektuje na prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností. Vzhľadom k uvedenému považujem uložený trest za neprimeraný. Vo vzťahu
k uloženému trestu zákazu činnosti prokurátor uviedol, že tento bol uložený v rozpore s ustanovením

§ 61 odsek 6 Trestného zákona, keďže bol uložený vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, teda presne v
polovici trestnej sadzby určenej pre trest zákazu činnosti, a nie v hornej polovici trestnej sadzby, tak ako
to obligatórne ukladá § 61 odsek 6 Trestného zákona. Pre zákonné uloženie trestu zákazu činnosti sa
vyžaduje, aby bol tento trest uložený vo výmere najmenej 5 rokov 6 mesiacov a 1 deň.
2.6. S poukazom na uvedené považuje prokurátor súdom uložený trest zákazu činnosti za nezákonný.

Vzhľadom k vyššie uvedenému prokurátor navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“
v príslušnom gramatickom tvare) v zmysle § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e) Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený a sám rozhodol postupom
podľa § 322 odsek 3 Trestného3. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril vo svojom podaní zo dňa 03.02.2025, pričom uviedol,
že prvostupňový súd rozhodol podľa názoru obžalovaného správne vecne i právne a dokonca v súlade
so záverečným návrhom OP na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom k uvedenému, ale aj k okolnostiam

priebehu trestného konania a k prístupu obžalovaného k trestnému konaniu sa domnieva, že je ďalšie
konanie nadbytočné. Obžalovaný je bezúhonnou osobou, čo preukázal svojim životom pred spáchaním
trestného činu i po ňom, pričom poznamenáva, že skutku malo dôjsť v roku 2011 a teda uplynulo už od
jeho spáchania viac ako 14 rokov a to nie zavinením obžalovaného, tento bol naopak pri objasňovaní
svojej trestnej činnosti veľmi ústretový. Aj vzhľadom k uvedenému navrhuje obžalovaný odvolanie

prokurátora ako nedôvodne zamietnuť.
4. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní
prokurátora, prokurátor v celom rozsahu odkázal na odôvodnenie odvolania a navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnutý výrok o treste a sám rozhodol postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku.
Obhajca obžalovaného zotrval na písomnom vyjadrení a pokiaľ by súd bol toho názoru, že uloženie
trestu zákazu činnosti vo výmere aspoň 5 rokov, 6 mesiacov a 1 deň by bolo správne a zákonné, tak

proti takémuto postupu nemá obhajoba námietky. Obžalovaný sa následne priklonil k návrhu obhajcu
a dodal, že spáchanie skutku ľutuje.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti

treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
6. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316

Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátora nie je dôvod na jeho zamietnutie
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov,v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, ako aj konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné.
7. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že pri úvahe o

treste súd vychádzal z ustanovení § 34, § 36 písm. l), § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného v čase
vyhlásenia rozsudku. Ako poľahčujúce okolnosti súd konštatoval priznanie obžalovaného a oľutovanie
spáchaného žalovaného skutku. Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol. V minulosti bol riešený 6-
krát pre priestupky na úseku cestnej premávky, všetky vybavené napomenutím. Z miesta bydliska je
všeobecne hodnotený. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery predovšetkým zobral do úvahy

spôsob spáchania prečinu, jeho zavinenie a následok, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trestná sadzba odňatia slobody podľa § 276 ods. 2 Trestného
zákona je 1 rok až 5 rokov. Súd v prípade obžalovaného zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť to, že
sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento aj oľutoval § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd uložil
obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na
skúšobnú dobu 30 mesiacov. Zároveň súd s poukazom na § 60 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného

zákona uložil obžalovanému i trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku
2, t. j. trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, ktorý spočíva v zákaze vykonávať funkciu člena štatutárneho
orgánu,členadozornéhoorgánu,vedúcehoorganizačnejzložkypodniku,vedúcehopodnikuzahraničnej
osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, prokuristu a zastávať funkciu v
orgánoch družstva. Tieto druhy a výmery uložených trestov podľa názoru súdu dostatočne spĺňali

účel zabezpečenia ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov ako aj vytvorenie podmienok
na nápravu obžalovaného, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložené tresty sú podľa súdu
primerané z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o treste
a spôsobe jeho výkonu, v dostatočnom rozsahu a zistenia uvedené v bode 7 tohto rozhodnutia, považuje

za správne a relevantné vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu. Rovnako považuje odvolací súd za správne
aj závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel z vykonaného dokazovania a ktoré sú citované v bode 7.
tohto rozhodnutia s jedinou výnimkou týkajúcou sa uloženia trestu zákazu činnosti. Vzhľadom na inak
úplnosť odôvodnenia tejto časti napadnutého rozsudku a jeho vecnú správnosť, nepovažuje odvolací
súd za potrebné opakovať správnu argumentáciu prvostupňového súdu, preto na ňu na tomto mieste

iba odkazuje a následne túto argumentačne dopĺňa.
9. Odvolacou námietkou prokurátora bolo, že uložený trest zákazu činnosti považuje za nezákonný,
nakoľko tento mal byť uložený vo výmere prevyšujúcej 5 rokov a 6 mesiacov aspoň o jeden deň. K
tomuto odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu o uložení trestu zákazu činnosti v hornej polovici
zákonnej sadzby, pričom zákonná sadzba je stanovená od 1 do 10 rokov, už bolo judikatúrou súdov SR

riešené a to opakovane. V zásade je možné prisvedčiť názoru prokurátora v tom, že pokiaľ ide o výmeru
prvostupňovým súdom uloženého trestu zákazu činnosti (5 rokov a 6 mesiacov), táto nie je v súlade s
§ 61 ods. 2, ods. 6 Trestného zákona. Podľa § 61 ods. 6 Trestného zákona hornou polovicou sadzby
uvedenej v § 61 ods. 2 Trestného zákona je sadzba nad 5 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov (k tomu
viď napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: 23To/22/2017 zo dňa 24.04.2017, obdobne

aj uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26.01. 2015, sp. zn. 23 To 158/2014 -ZSP 46/2018). Právne
v sadzbe prevyšujúcej 5 rokov a 6 mesiacov bolo nutné zohľadniť okolnosti prípadu a okolnosti na strane
obžalovaného a tomuto uložiť trest na spodnej hranici zákonnej výmery po jej obligatórnej modifikácií.
Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil výrok o treste a tento navýšil o jediný deň, pričom obhajoba takýto
postup ani nenamietala.

10. Pokiaľ ide o výrok o treste odňatia slobody a jeho podmienečnom odklade, vrátane dĺžky
určenej skúšobnej doby, odvolací súd udáva nasledovné. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Rozhodnutie uložiť tento druh trestu je teda výlučne na zvážení súdu. Uvedené je prejavom sudcovskej
individualizácie trestu, kedy môže súd v plnej miere vyhodnotiť okolnosti spáchania trestného činu,

ako aj osobu páchateľa a rozhodnúť, či je potrebné takýto trest uložiť. Tak ako pri rozhodovaní o vine,
aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na
zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných
súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať
na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri

rozhodovaní o treste.
11. V prípade ak prvostupňový súd pristúpil napriek vykonanému vyhlásenie obžalovaného o vine
k uloženiu trestu vo výmere 2 roky s jeho podmienečným odkladom na 30 mesiacov, teda trestu
nie mimoriadne zníženému, navyše nie na samom spodnom okraji trestnej sadzby, nemožno taktouložený trest, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, považovať za trest neprimerane mierny,
keďže ani odvolací súd po preskúmaní hodnotenia vykonaných dôkazov vykonaných prvostupňovým
súdom nezistil, že by súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval v zmysle § 2 ods.

12 Trestného poriadku a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v prospech alebo neprospech
obžalovaného. Hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom zároveň neodporuje základným princípom
logického myslenia, a preto odvolací súd na odôvodnenie prvostupňového súdu ako vecne správne
odkazuje, pričom skutočnosť, že trestný čin bol spáchaný ešte v roku 2011 možno vyhodnotiť opakovane
len v prospech požiadavky miernejšieho trestanie obžalovaného. Vzhľadom na výmeru uloženého trestu

a aj na odstup času nepovažoval súd za potrebné ukladanie ďalšieho (peňažného) trestu obžalovanému
tak, ako požadoval prokurátor. Ak prokuratúra argumentuje faktom, že obžalovaný bol v porovnaní
s ďalšími podnikateľskými subjektami nenáležite zvýhodnený, v tomto smere je nutné poukázať, že tento
jav prvostupňový súd zohľadnil tak, že obžalovanému prihliadnuc na stav vec uložil pomerne prísny
podmienečný trest, ktorý ako postačujúci hodnotí aj odvolací súd.
12. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora

ako v časti dôvodné, preto napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol o treste pre
osobu obžalovaného.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.