Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010211
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6922010211.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD., LL.M a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovaného A.
B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.: 11T/49/2022 zo dňa 29. 05. 2025, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.: 11T/49/2022 zo dňa 29. 05. 2025 bol
obžalovaný A. B. uznaný vinným pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, na
tom skutkovom základe, že

dňa 08.02.2022 niekedy vo večerných hodinách bez povolenia vošiel na záhradný pozemok
nachádzajúcisanaparceleC3614/14naLVč.XXXvkatúzemímestaA.C.,D.E.,atotakýmspôsobom,
že preskočil bránu, následne prišiel k tam stojacej neobývanej záhradnej chatke bez popisného čísla,
na ktorej rozbil pomocou dreveného klátika, ktorý našiel na zemi, dvojitú sklenú výplň bočného okna
o rozmeroch cca 70 x 100 cm a cez tento otvor vošiel do vnútra tejto chatky, kde sa zdržal až do dňa
10.02.2022 asi do 12.00 h, keď ho tam našiel majiteľ chatky, ktorý následne zavolal políciu, pričom v

chatkeskonzumovaltamnájdenúkonzervuohmotnosti1240gprepsyznačkyDantevhodnote1,50eur,
1 ks fľaše 0,7 litra červeného vína značky Egri bikavér v hodnote 2,50 eur a 1,5 litra domácej slivovice v
hodnote 25 eur, čím svojím konaním pre F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C., A. XXX/X, spôsobil
celkovú škodu odcudzením a poškodením vecí vo výške nie menej ako 78,84 eur.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie

§ 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere tri mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému výkon trestu podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona bola určená skúšobná doba na 12 mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona bolo obžalovanému
uložené ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný zaplatiť poškodenému F. G.
spôsobenú škodu vo výške 49,84 eur.Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie
obhajca obžalovaného, proti ktorému sa vedie konanie ako proti ušlému.

V písomných dôvodoch odvolania doručených okresnému súdu dňa 12. 08. 2025 obhajca obžalovaného
poukázal na to, že obžalovaný už počas prípravného konania poukazoval na svoje psychické problémy,
uviedol že bol opakovane liečený na psychiatrii a viackrát bol na psychiatrii aj hospitalizovaný. Vo svojej
výpovedi v procesnom postavení obvineného dňa 11. 02. 2022 uviedol, že počuje hlasy, že si
chcel viackrát ublížiť a lieky ktoré užíva mu nepomáhajú. Na psychiatriu bol prevezený aj po zadržaní.

Mal za to, že zo strany znalkyne nebolo zodpovedané, či u obžalovaného mohla v čase spáchania
skutku, keď bol pod vplyvom návykových látok, nastať porucha vnímania alebo myslenia. Namietal, že
okresný súd na hlavnom pojednávaní jeho návrh na vypočutie znalkyne neakceptoval a jej znalecký
posudok oboznámil len prečítaním. Zo strany znalkyne neboli v dostatočnom rozsahu odprezentované
všetky skutočnosti týkajúce sa psychického stavu obžalovaného, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie
jeho trestnej zodpovednosti. Zároveň poukázal aj na procesné pochybenia v prípravnom konaní, kedy

obžalovaný, ako podozrivý bol zadržaný, pričom poverený príslušník PZ o zadržaní podozrivej osoby
neinformovalprokurátorapodľa§85ods.4Trestnéhoporiadku.Prokurátorbolinformovanývčase15:30
hod., t.j. len o obmedzení osobnej slobody, ale nie o zadržaní. Poverený príslušník po zadržaní A. B.
nevypočul ako podozrivého podľa § 85 ods. 4 Trestného poriadku, čím boli porušené práva na obhajobu.
Porušené právo na obhajobu bolo aj tým, že poverený príslušník mal požiadať o ustanovenie obhajcu,

nakoľko z výsluchu obvineného vyplynuli pochybnosti o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať,
kedy uviedol konkrétne psychické problémy aké má, čo viedlo povereného príslušníka k tomu, že do
konaniapribralznalcazodborupsychiatriazaúčelomskúmaniajehoduševnéhostavu.Záveromnavrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 18. 09. 2025.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa konalo za účasti obhajcu obžalovaného a prokurátora krajskej
prokuratúry. Poškodený sa na verejné zasadnutie nedostavil, pričom bol o jeho termíne riadne a včas
upovedomený. Z tohto dôvodu vykonal krajský súd verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodeného.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje rozsudok okresného súdu za zákonný a správny,

preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava dôvodov podaného odvolania
a navrhol, aby mu bolo vyhovené.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania
obžalovaného a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku,
a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal
všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného

poriadku, najmä však zásady zákonného procesu § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu § 2
ods. 9 Trestného poriadku, voľného hodnotenia dôkazov § 2 ods. 12 Trestného poriadku i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) § 2 ods. 14 Trestného poriadku.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadiac sa ustanovením § 168 ods. 1 Trestného

poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež
zrejmé ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými úvahami sa spravoval, keď posudzovaldokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský súd sa preto v týchto smeroch
stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom okresného súdu.

Preskúmaním spisového materiálu, ako aj napadnutého rozsudku, krajský súd zistil, že
dňa 25. 04. 2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota pod sp.zn.: 1Pv/63/22/6609
obžalobu na obvineného A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na
skutkovom základe tam uvedenom.

Opatrením zo dňa 16. 12. 2024 bolo začaté konanie proti obžalovanému ako proti ušlému z dôvodu, že
obžalovaný sa presťahoval s rodinou do H. do mesta C., pričom presnejšiu adresu sa nepodarilo zistiť.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu
obžalovaného z prípravného konania, prečítaním zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného F.
G., výsluchom svedka - poškodeného F. G., ktorý sa na hlavné pojednávanie dostavil oneskorene,

prečítaním záverov znaleckého posudku I. G. G. G., J., prečítaním listinných dôkazov, najmä zápisnice
o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, pokladničného dokladu a prečítaním správ k osobe
obžalovaného.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného

nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. b) Trestného zákona.
Vina obžalovaného bola preukázaná najmä výpoveďou samotného obžalovaného v prípravnom konaní
(v postavení obvineného), kedy sa dňa 11. 02. 2022 k spáchaniu trestného činu priznal a svoje konanie
oľutoval. Zápisnica o tomto výsluchu bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa § 258

ods. 4 Trestného poriadku a vyplýva z nej, že našiel jednu chatku, ktorú si vybral lebo bola sama a
nebola spoločne s inými. Bolo to za tmy, aby ho nikto nevidel. Najskôr preskočil bránu a išiel priamo ku
chatke. Zapaľovačom si posvietil na okno, videl tam posteľ a deky, takže vedel že tam môže prespať.
Vybil okno, ktoré rozbil drevom, ktoré našiel vedľa chatky na zemi. Cez vybité okno vošiel dnu do chatky.
Chatka bola riadne zariadená bola tam jedna izba a kuchyňa. V tú noc išiel v chatke hneď spať, lebo už

bol vyčerpaný. Ľahol si tam na posteľ a prikryl sa dekou čo tam bola. Ráno, keď sa zobudil, začal piť
pálenku, ktorú tam našiel. Potom našiel krmivo pre psa, to si zohrial, posolil a zjedol. Z chatky nevyšiel
von, aby ho nikto nezbadal a dva dni bol vnútri chatky, aby ho nenašli. Ešte vypil fľašu červeného vína.
Odišiel až keď ho našli, bolo to 10. 02. 2022, niekedy cez deň. Našiel ho majiteľ chatky a zavolal políciu.
On majiteľovi povedal, že ľutuje, že sa mu vlámal do chaty.

Výpoveď obvineného bola potvrdená aj výpoveďou svedka-poškodeného F. G., ktorý vypovedal, že keď
prišiel ku chatke všimol si, že je rozbité okno. Vstupné dvere do chatky neboli poškodené. V chate
zbadal ležať na váľande neznámu osobu, muža ktorý bol zabalený v spacáku. Neskôr sa mu tento muž
ospravedlňoval. Povedal mu, že bol hladný tak zjedol čo našiel, bola to konzerva pre psa. Vypil ešte

jedno červené víno a domácu slivovicu. Rovnako mu uviedol aj to, že sa dostal dnu tým, že rozbil bočné
okno, cez ktoré vošiel dovnútra. V chatke aj prespal, prikryl sa spacákom a aby mu nefučalo cez okno,
oprel oň matrace.

K námietkam obhajcu ohľadne neakceptovania návrhu na výsluchu znalkyne je potrebné uviesť, že

zo zápisnice o hlavnom pojednávaní ako aj z nahrávky vyplýva, že na otázku samosudcu, obhajca
obžalovaného súhlasil s čítaním znaleckého posudku, čím boli splnené podmienky pre jeho čítanie
v zmysle ustanovenia § 268 ods. 2 Trestného poriadku, a to aj napriek vyjadreniu obhajcu, že bude
navrhovať aj výsluch znalkyne. Z ustanovenia § 268 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že namiesto
výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak

znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a
úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.
Pokiaľ obhajca so závermi znaleckého posudku nesúhlasil, prípadne mal o ich správnosti pochybnosti
a chcel znalkyňu vypočuť, bolo namieste s čítaním znaleckého posudku nesúhlasiť a v takom prípade
by okresný súd nemal inú možnosť ako znalkyňu predvolať a vypočuť, v rámci ktorého výsluchu by

jej mohol obhajca klásť otázky, avšak vzhľadom na predchádzajúci už vyššie uvedený súhlas obhajcu
boli splnené podmienky pre čítanie znaleckého posudku a následné zamietnutie návrhu na vypočutie
znalkyne nie je v rozpore s citovaným ustanovením Trestného poriadku (§ 268 ods. 2). V znaleckomposudku bolo dostatočne zodpovedané na všetky položené otázky a ani krajský súd nemal žiadne
pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku a s jeho závermi sa plne stotožnil.

Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že obžalovaný aktuálne nemá žiadne poruchy
vnímania a ani myslenia, netrpí a netrpel ani v čase spáchania trestného činu takou duševnou
chorobou alebo poruchou, pre ktorú by nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo nemohol
svoje konanie ovládať, zároveň je schopný chápať a dostatočne chápe zmysel trestného konania. V
čase skutku netrpel duševnou chorobou a ani poruchou v pravom zmysle slova, netrpel psychózou,

jeho rozpoznávacie schopnosti neboli v tom čase chorobne zmenené, boli zachované. Rovnako ani
jeho ovládacie schopnosti neboli chorobne zmenené boli zachované. U obžalovaného bola zistená
zmiešaná a iná porucha osobnosti spôsobená 20 ročným pitím a drogovaním. Má zníženú mieru pre
zodpovednosť, nerešpektuje spoločenské normy a pravidlá, má tendencie zvádzať vinu na okolie,
na iné osoby. Svoje problémové správanie zdôvodňuje účelovo a neracionálne, zavádza, manipuluje.
Obžalovaným uvádzané hlasy, ktoré má počuť sú vymyslené a účelové. Vzťah k realite nemá chorobne

narušený. Pitie alkoholu a užívanie legálnych drog má u obžalovaného charakteristiky plne rozvinutej
psychickej a telesnej závislosti.

K námietkam ohľadne zadržania obžalovaného je potrebné uviesť, že zo spisového materiálu vyplýva,
že osobná sloboda obžalovaného (podozrivého) bola obmedzená podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku

dňa 10. 02. 2022 o 12:30. V zmysle ustanovenia § 85 ods. 3 Trestného poriadku policajt, ktorý
zadržanie vykonal alebo ktorému bola odovzdaná zaistená osoba podľa osobitného zákona alebo
odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine podľa odseku 2 bezodkladne oznámi vykonané zadržanie
prokurátorovi a spíše o ňom zápisnicu, čo sa v danom prípade aj stalo, keďže policajt, ktorému bola
podozrivá osoba odovzdaná, oznámil zadržanie prokurátorovi Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote

dňa 10. 02. 2022 o 15:30 hod. Dňa 10. 02. 2022 o 16:50 došlo k výsluchu zadržaného podozrivého, o
čom svedčí aj zápisnica o tomto výsluchu.

Vovzťahuknamietanémuneustanoveniuobhajcuobvinenémuzdôvodupochybnostíojehospôsobilosti
náležite sa obhajovať je potrebné poukázať na zápisnicu o jeho výsluchu zo dňa 11. 02. 2022, kedy

vypovedal podrobne, konzistentne, logicky, bez toho aby vznikli pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite
sa obhajovať, preto nebol daný dôvod na ustanovenie obhajcu podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku.
Z dôvodov, ktoré uvádzal pri svojom výsluchu a ktoré uviedol ku svojej osobe, že sa liečil na psychiatrii,
má samovražedné sklony, počuje neznáme hlasy a je užívateľ omamných látok bola podaná žiadosť o
vydanie príkazu na vyšetrenie jeho duševného stavu, ktorému súd vyhovel a dňa 22. 02. 2022 vydal

príkaz na vyšetrenie duševného stavu obvineného A. B. znalcom z odboru zdravotníctvo, farmácia,
odvetvie psychiatria. Závery z tohto vyšetrenia premietnuté do znaleckého posudku boli už vyššie
uvedené.

Vo vzťahu k výroku o treste dospel krajský súd k rovnakému záveru ako okresný súd, a preto si osvojil

dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o

dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest
by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke
osoby.Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo
aj viac trestov popri sebe.

Krajský súd uložený trest odňatia slobody okresným súdom vo výmere tri mesiace s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 12 mesiacov považuje za správny, zákonný, primeraný

a spravodlivý, zodpovedajúci nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania
páchateľa, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným
rozhodným kritériám podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona. Okresný súd dôsledne hodnotil
všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom
o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne
vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Správne priznal obžalovanému

jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l/) Trestného zákona - priznanie a oľutovanie trestného činu)
a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený).

Okresnýsúdsprávnerozhodolouloženíochrannéholiečeniaprotitoxikomanickéhoaprotialkoholického,
vzhľadom na dlhodobú závislosť obžalovaného od alkoholu a drog. Uvedené ochranné liečenie spolu

s uloženým trestom je aj v záujme ochrany spoločnosti pred trestnou činnosťou obžalovaného.

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody krajský súd uvádza, že tento netrpí žiadnymi vadami. Poškodený si
uplatnil škodu riadne a včas, čo do dôvodu aj výšky, o ktorej ani krajský súd nemal žiadne pochybnosti.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd, nezistiac dôvod na zmenu rozsudku okresného súdu,
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.