Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122497985
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6122497985.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v spore žalobcu: Alektum Capital II
AG, CHE-496.825.067, so sídlom Alpenstrasse 9, 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, zastúpeného:
Momentum legal s.r.o., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanej: A.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, v konaní o zaplatenie 231,30 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 5Csp/20/2023-67 zo dňa 15.
decembra 2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči výroku I. napadnutého rozsudku.

ZrušujerozsudokokremvýrokuI.avecvraciasúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 165,- eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
zo sumy 7,50 eur od 29.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 7,50 eur od 29.10.2020 do zaplatenia, zo sumy
7,50 eur od 28.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 7,50 eur od 29.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 135,- eur
od 29.1.2021 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti
súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,68

%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
došlo dňa 20.12.2019 k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, prostredníctvom ktorých
žalobca poskytol žalovanej možnosť využívať elektronické komunikačné služby a žalovaná sa zaviazala
za tieto poskytnuté služby zaplatiť. Dňa 21.5.2020 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili

kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu dodať
žalovanému Samsung Galaxy A20e čierny a záväzok žalovanej dodaný tovar prevziať a zaplatiť zaň
dohodnutú kúpnu cenu. Uvedené zmluvy majú spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom
vzťahu založenom uvedenými zmluvami vystupovala žalovaná ako spotrebiteľka, ktorej boli žalobcom
poskytnuté služby a žalobca mal postavenie dodávateľa, ktorý telekomunikačné služby dodával v rámci
výkonu svojej podnikateľskej činnosti. V predmetnom konaní sa súd vysporiadal s otázkou aktívnej

vecnej legitimácie na podanie žaloby a ďalšie vedenie predmetného sporového konania žalobcom v
tomto konaní a skúmaním tejto otázky dospel k záveru, že pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky v časti
165,- eur vyplývajúcej z kúpnej zmluvy predstavujúcej neuhradenú kúpnu cenu za zariadenie (mobilný
telefón), toto nepredstavuje pohľadávku za služby podľa zákona o elektronických komunikáciách, a
preto na jej postúpenie nebolo potrebné splniť špeciálne podmienky podľa zákona o elektronických
komunikáciách. Za neuhradenú kúpnu cenu právny predchodca žalobcu žalovanej vyúčtoval faktúry,

ktoré žalovaná riadne a včas neuhradila. Súčet nezaplatených súm predstavujúcich neuhradenú kúpnu
cenu za zariadenie, ktoré mala žalovaná uhradiť žalobcovi na základe vyúčtovaných faktúr predstavujecelkovo sumu 165,- eur; (fa č. 1570529619 vo výške 7,50 eur, fa č. 1340536086 vo výške 7,50 eur, fa č.
1540644492 vo výške 7,50 eur, fa č. 1500644143 vo výške 7,50 eur a fa č. 1330615190 vo výške 135,-
eur). Súd preto priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok v tomto rozsahu.

3. Čo sa týka uplatnenej pohľadávky vo výške 66,30 eur z titulu zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko na strane
žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia v tomto spore. V danom prípade nebolo preukázané,
že medzi obchodnou spoločnosťou E. F., F. ako pôvodným veriteľom pohľadávky a jej príslušenstva,

ktorej úhrady sa voči žalovanej v tomto spore domáha žalobca a samotným žalobcom došlo k platnému
postúpeniu uvedenej pohľadávky vo výške 66,30 eur. Žalobca v danom spore nepreukázal doručenie
výzvy na plnenie žalovanej v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011, tak aby sa dalo posúdiť splnenie
požiadaviek § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.. Vzhľadom na nesplnenie podmienok vyžadovaných
§ 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z a síce podmienky preukázateľného zaslania písomnej výzvy
na splnenie dlhu zo strany E. F., F. žalovanej nie je cesia tejto pohľadávky vo výške 66,30 eur podľa

tohto osobitného predpisu (t.j. Zákona o elektronických komunikáciách) dovolená, v dôsledku čoho ani
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a prípadná Zmluva o postúpení pohľadávok by tak v časti
týkajúcej sa pohľadávky obchodnej spoločnosti E. F., F. voči žalovanej, ktorá pohľadávka je predmetom
tohto sporu, bola absolútna neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom
na absolútnu neplatnosť postúpenia by musel prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak

totiž dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej
neplatnosťniejemožnézhojiť.Súdpretožalobužalobcuvčastipohľadávkyvovýške66,30eurzamietol.

4. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s platením svojich peňažných záväzkov, zaviazal ju súd
na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3

naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti faktúry, t.j. vo výške
5 % ročne.

5. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a súčasne v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci namietajúc, že zo strany súdu nebol žalobca žiadnym spôsobom vyzvaný
na doplnenie žaloby napriek tomu, že vzhľadom na jej zamietnutie a odôvodnenie rozsudku súd
považoval žalobu za neúplnú. Súd prvej inštancie postupom podľa § 129 CSP žalobcu na doplnenie
jeho podania nevyzval, žalobca nemal možnosť doložiť dôkazy, ktoré súd považoval za potrebné
a nemohol si tak uplatniť jemu patriace práva v zmysle CSP. Nekonaním súdu došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, keďže žalobcovi nebol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k tejto skutočnosti.
Žalobca nesúhlasí ani s právnym posúdením súdu v zmysle ktorého má 90-dňová lehota začať plynúť
až dňom nasledujúcim po dni odoslania výzvy na úhradu žalovanému. Podľa názoru žalobcu táto lehota
začína plynúť už od momentu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu voči E. F.. Žalovaný
si svoj dlh nesplnil do dňa splatnosti jednotlivých faktúr, teda včas. Dostal sa teda do omeškania, ktoré

dokonca presiahlo lehotu 90 dní, ako predpokladá § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z.. Splatnosť
poslednej vystavenej a nesplatenej faktúry č. 1330615190 nastala dňa 29.1.2021. Výzva na úhradu bola
žalovanému odoslaná dňa 12.11.2021, pričom sa E. F. vrátila späť, a to z dôvodu „zásielka neprevzatá
v odbernej lehote“. Ak by bola úmyslom zákonodarcu interpretácia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011
Z.z. taká, že dlžník musí byť v omeškaní 90 dní po odoslaní výzvy na úhradu, bolo by to v znení

ustanovenia explicitne uvedené. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci, kedy nesprávne interpretoval právnu normu obsiahnutú v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011
Z.z.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému,
alternatívne, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie

v celom rozsahu a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako

aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že v časti je odvolanie žalobcu
potrebné odmietnuť a v časti je napadnutý rozsudok potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

10. Žalobca svojim odvolaním výslovne napadol všetky tri výroky rozsudku súdu prvej inštancie, teda aj
výrok I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 165,- eur s príslušenstvom.
V tomto prípade však ide o výrok, ktorým súd žalobe v časti vyhovel, žalobca bol v tejto časti uplatneného
nároku úspešný, a teda vo výroku I. bol napadnutý rozsudok vydaný v prospech žalobcu. Žalobca

v zmysle § 359 CSP nebol oprávnený proti tejto časti prvoinštančného rozsudku podať odvolanie, preto
odvolací súd jeho odvolanie smerujúce voči výroku I. napadnutého rozsudku odmietol ako podané
neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b) CSP.

11. Žalobca sa v danom prípade žalobou domáha zaplatenia sumy 231,30 eur s príslušenstvom na

základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.12.2019 a na základe Kúpnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 21.5.2020, uzatvorenými medzi spoločnosťou E. F. F. a žalovanou. Uvedené
zmluvy majú spotrebiteľský charakter, čo v konaní nebolo sporné.

12. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu v konaní. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Ak žalobca v podanej
žalobe žiada určiť, že on sám je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, je jeho
povinnosťou uvedenú skutočnosť preukázať.

13. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky v časti 165,- eur vyplývajúcej z kúpnej zmluvy predstavujúcej
neuhradenú kúpnu cenu za zariadenie, mobilný telefón, súd prvej inštancie dospel k záveru, že
toto nepredstavuje pohľadávku za služby podľa zákona o elektronických komunikáciách a preto na
jej postúpenie nie je potrebné splniť podmienky podľa zákona č. 351/2011 Z.z., preto súd priznal
žalobcovi uplatnený nárok v tomto rozsahu. Žalovaná rozsudok odvolaním nenapadla a odvolanie

žalobcu bolo v tejto časti podané neoprávnenou osobou, odvolací súd preto nemal právomoc tento výrok
preskúmavať.

14. Vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke vo výške 66,30 eur z titulu zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pre nesplnenie

podmienok podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z., kde však žalobca v odvolaní namieta, že
súd prvej inštancie ho mal vyzvať na preukázanie doručovania výzvy podľa § 43 ods. 13 zákona č.
351/2011 Z.z., pokiaľ jej preukázanie predstavovalo z pohľadu konajúceho súdu podstatnú skutočnosť
pre ustálenie aktívnej legitimácie žalobcu.

15. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok NS SR sp. zn.
2Cdo/205/2009 z 29.6.2010). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť,

či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z
ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Vecnú legitimáciu má
zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Na to, aby sa

niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní
ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či
on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobouuplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho
sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma
žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný

účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný),v skutočnosti
objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok NS SR sp.

zn. 3Cdo/192/2004).

16. V danom prípade žalobca v podanej žalobe uviedol, že spoločnosť E. F., F. pohľadávku vo výške
231,30 eur postúpila na žalobcu. Žalobca však v konaní nepreukázal, že je nositeľom uplatneného
hmotnoprávneho nároku. V konaní nebol predložený žiadny dôkaz, že došlo k postúpeniu pohľadávky
zo spoločnosti E. F., F. na žalobcu.

17. Odvolací súd je toho názoru, že až po preukázaní postúpenia pohľadávky zo spoločnosti E. F.,
F. na žalobcu, bude možné zaoberať sa právnym posúdením, či výzva na úhradu zo dňa 4.11.2021
adresovaná spoločnosťou E. F., F. žalovanej, ktorá bola predložená žalobcom až v odvolacom konaní
spĺňa požiadavky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. a osvedčuje tak aktívnu vecnú

legitimáciu žalobcu a prípadne aj ním uplatnený nárok v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá.

18. Súd prvej inštancie s ohľadom na doposiaľ uvedené rozhodol predčasne, bez toho, aby mal
osvedčenú aktívnu legitimáciu žalobcu titulom postúpenia pohľadávky, ktorá vznikla na základe zmlúv
uzatváraných medzi žalovanou a spoločnosťou E. F., F.. Uvedený záver by bolo možné vysloviť aj

voči výroku I. napadnutého rozhodnutia, tento však nebol napadnutý odvolaním zo strany žalovanej
a úspešný žalobca nebol oprávnený v tejto časti odvolanie podať v zmysle § 359 CSP. Vzhľadom na
vyššieuvedenéodvolacísúdpostupom podľa§389ods.1písm.b)CSProzhodoltak,žezrušilrozsudok
okrem nenapadnutého výroku I. a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
nakoľko zo strany súdu prvej inštancie išlo o nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené

stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

19. Preto úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vykonať dokazovanie dôkladným oboznámením
sa s obsahom všetkých listín predložených žalobcom, prípadne inými dôkazmi, ak tieto strany sporu

predložia alebo ich súd prvej inštancie vykoná (§ 295 CSP). Súd prvej inštancie posúdi splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka a následne
prijme záver aj o aktívnej vecnej legitimácií žalobcu podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách a svoje rozhodnutie odôvodni tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. §
220 ods. 2 CSP.

20. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).