Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Dominika Rošková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 58Ek/1794/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122350089
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6122350089.7
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom
Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 639 proti povinným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX H., 2/ B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 951 15 Štefanovičová, 3/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom 951 15 Štefanovičová, o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Eva Rusnáková, so sídlom exekútorského úradu Ľ. Štúra 29, 934 01 Levice, pod sp.
zn. 388EX 1049/22, o sťažnosti povinných 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 58Ek/1794/2022 zo dňa 21. 03. 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinných 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
58Ek/1794/2022 zo dňa 21. 03. 2025 z a m i e t a.
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinných 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu
OkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.58Ek/1794/2022zodňa21.03.2025 nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. J. JUDr.
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13. 06. 2022 domáhal od
povinných 1/, 2/ a 3/ vymoženia nepeňažného plnenia s príslušenstvom spočívajúceho v povinnosti
vypratať nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, katastrálne územie H.,
zapísané na LV č. XXX ako stavba - rodinný dom s prístavbou, súp. č. 65 postavený na parcele reg.
„C“ parc. č. XX/XX, stavba - garáž, bez súpisného čísla, postavená na parcele reg. „C“ parc. č. XX/XX,
stavba - letná kuchyňa, bez súpisného čísla, postavená na parcele reg. „C“ parc. č. XX/XX, parcela reg.
„C“ parc. č. XX/X - záhrady o výmere 1 669 m2, parcela reg. „C“ parc. K. XX/XX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 774 m2, parcela reg. „C“ parc. K. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191
m2, parcela reg. „C“ parc. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2, parcela reg. „C“ parc.
č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 37 m2, súvisiaceho peňažného nároku - nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 906,66 Eur, a to na základe exekučného titulu - rozsudku
Okresného súdu Nitra, sp. zn. 25C/29/2020 zo dňa 14. 12. 2021, vykonateľného dňa 28. 02. 2022 v
spojení s uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. 25C/29/2020 zo dňa 03. 03. 2022, vykonateľného
dňa 21. 03. 2022. (ďalej ako „exekučné tituly“).
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 10. 11. 2022 poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Eva Rusnáková, so sídlom exekútorského úradu Ľ.
Štúra 29, 934 01 Levice, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 388EX 1049/22.3. Povinný 1/ podal prvý návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 07. 02. 2023. Spolu s týmto návrhom
predložil súdu plnomocenstvo na zastupovanie povinného 2/ a 3/, ale z predloženého plnomocenstva
súd nemal preukázané, že povinný 1/ je splnomocnený na zastupovanie povinného 2/ a 3/ v exekučnom
konaní, konkrétne na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Z toho dôvodu posudzoval návrh na
zastavenie exekúcie zo dňa 07. 02. 2023 podaný len povinným 1/, o ktorom rozhodol Okresný súd
Banská Bystrica uznesením sp. zn. 58EK/1794/2022 zo dňa 14. 07. 2023 tak, že návrh povinného
1/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.), oprávnenému
nepriznal právo na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu povinného 1/ na
zastavenie exekúcie (výrok II.), a nepriznal povinnému 1/ právo na náhradu trov exekučného konania v
súvislosti s podaním jeho návrhu na zastavenie exekúcie (výrok III.). Povinný 1/ podal proti uzneseniu
sp. zn. 58Ek/1794/2022 zo dňa 14. 07. 2023 v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. O podanej
sťažnosti povinného 1/ rozhodol Okresný súd Banská Bystrica ako sťažnostný súd uznesením sp.
zn. 58EK/1794/2022 zo dňa 15. 11. 2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 12. 2023, pričom
sťažnosť povinného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1794/2022 zo
dňa 14. 07. 2023 zamietol.
4. Povinný 1/ podal opakovaný návrh na zastavenie dňa 17. 07. 2024, kedy spolu s ním podali návrh
na zastavenie aj povinný 2/ a 3/.
5. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 58Ek/1794/2022 zo dňa 21. 03. 2025 zamietol opakovaný
návrh povinných na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k
ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 61l ods. 3, § 201 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 101, § 110 ods. 1 prvá veta , § 112 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“).Povecnejstránkeuviedol,žepreexekučnékonanievedenéna
Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie podstatná
skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a tým aj podmienky
vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie,
a to po formálnej ako aj materiálnej stránke. Tým bola splnená jedna zo základných podmienok na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom tieto predpoklady zostali nezmenené. Vyšší súdny
úradník ďalej konštatoval, že povinní 1/, 2/ a 3/ sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie dovolávajú
ochrany spotrebiteľa, avšak z obsahu spisu nevyplýva, že by medzi účastníkmi išlo o spotrebiteľský
vzťah. Povinní 1/, 2/ a 3/ zároveň nepredložili žiadne vecné dôkazy, ktoré by takýto charakter vzťahu
preukazovali. Vyšší súdny úradník preto dospel k záveru že povinní 1/, 2/ a 3/ vo svojom opakovanom
návrhu na zastavenie neuviedli žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli viesť k zastaveniu
exekúcie. V tejto súvislosti vyšší súdny úradník poukázal na to, že návrh na zastavenie exekúcie
je možné podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom v tomto návrhu
musí povinný uplatniť všetky jemu známe skutočnosti. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len
skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohol
povinný bez vlastnej viny uplatniť skôr. Na základe vyššie uvedeného vyšší súdny úradník konštatoval,
že povinní 1/, 2/ a 3/ mohli všetky skutočnosti, ktoré uvádzajú v opakovanom návrhu uviesť v prvom
návrhu na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník po preskúmaní návrhu povinných 1/, 2/ a 3/ na
zastavenie exekúcie dospel k záveru, že tento návrh je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko povinní 1/,
2/ a 3/ súdu nepreukázali ani jeden dôvod, pre ktorý by mal súd ich opakovanému návrhu na zastavenie
exekúcie vyhovieť. Na základe vyššie uvedených skutočností vyšší súdny úradník opakovaný návrh
povinných na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a nepriznal
povinným náhradu trov konania v súvislosti s opakovaným návrhom v zmysle § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.
6. Povinní 1/, 2/ a 3/ podali proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp zn. 58Ek/1794/2022 zo dňa
21. 03. 2025 v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. V sťažnosti poukázali na Rozsudok Súdneho
dvora č. 598/21 zo dňa 9. novembra 2023, ktorý sa zaoberal nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách - konkrétne Zmluvou zabezpečenou záložným právom na nehnuteľnosť a mimosúdnym
predajom obydlia spotrebiteľa. Uvedený rozsudok vyhlásil zosplatnenie úveru za nekalú klauzulu a teda
pre spotrebiteľa nezáväznú, pokiaľ uvedená klauzula nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej
predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly s ohľadom na kritériá
súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako
výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako
aj s možnosťou. že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu. že predajca alebo dodávateľ môžepristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v
mimosúdnom konaní. Z Rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-598/21 zo dňa 09. 11 .2023: „81 Súdny dvor
opakovane rozhodol, že na účely určenia, či zmluvná podmienka o predčasnej splatnosti hypotekárneho
úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, je relevantná najmä otázka, či právo
predajcu alebo dodávateľa požadovať splatenie celého Úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní
povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného vzťahu podstatná, či sa toto právo priznáva v
prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania
úveru a jeho výšky, či toto právo predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej
oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a
účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil
účinky takejto splatnosti úveru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, D. L., C-421/14,
EU:C:2017:60, bod 66 a citovanú judikatúru). 82 Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd pri posudzovaní
prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky musí najmä preskúmať proporcionalitu práva priznaného
veriteľovi požadovať na základe tejto podmienky všetky dlžné sumy, čo znamená, že tento súd
zohľadní najmä závažnosť nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, akými sú výška
nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej výške úveru a k dĺžke trvania zmluvy. 83 V tejto súvislosti
treba pripomenúť, že kritériá stanovené v rozsudku z 26. januára 2017, Banco Primus (C-421/14,
EU:C:2017:60),na posúdenie nekalej povahy zmluvnej podmienky týkajúcej sa splatnosti celého dlhu
z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníka v určitej obmedzenej lehote nie sú kumulatívne ani
alternatívne, ani taxatívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2022, Caisse régionale de
Crédit mutuel de Loire-Atlantique et du Centre Ouest, C-600/21, EU:C:2022:970, body 30 a 31). 84
Z toho vyplýva, že súdne preskúmanie proporcionality tejto podmienky sa musí prípadne na základe
dodatočných kritérií. Vzhľadom na účinky, ktoré môže mať klauzula o predčasnej splatnosti vložené do
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenom nehnuteľnosťou slúžiacou ako rodinné obydlie, o akú
ide vo veci samej, vnútroštátny súd pri posudzovaní nekalej povahy práva, ktoré táto klauzula priznáva
veriteľovi,musívosvojompreskúmaníprípadnejzmluvnejnerovnováhyspôsobenejuvedenouklauzulou
zohľadniť okolnosť, že jej uplatnenie môže prípadne viesť k tomu, že veriteľ bude vymáhať sumy
dlžné na základe tejto klauzuly predajom tejto nehnuteľnosti v mimosúdnom konaní. Z tohto hľadiska
je tento súd pri svojom posúdení prostriedkov umožňujúcich spotrebiteľovi odvrátiť účinky splatnosti
všetkých súm dlžných na základe zmluvy o úvere povinný zohľadniť dôsledky vysťahovania spotrebiteľa
a jeho rodiny z obydlia, v ktorom majú hlavné bydlisko. V práve Únie predstavuje právo na obydlie
základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní
smernice 93/13. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil dôležitosť toho, aby tento súd disponoval
predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho exekučného
konania týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade. keď je prijatie takýchto opatrení
potrebné na zabezpečenie účinnosti ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok
z 10. septembra 2014, Farkas, C-34/13, EU:C:2014:2189, body 63 až 66). 86 Ak by na základe vyššie
uvedených kritérií vnútroštátny súd v rámci svojho posúdenia nekalej povahy klauzuly o predčasnej
splatnosti konštatoval, že v prejednávanej veci právo priznané banke VÚB požadovať predčasné
splatenie celého zostatku dlhu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o úvere. zabezpečeného rodinným
obydlím žalobcov vo veci samej, umožňuje tomuto predajcovi alebo dodávateľovi vykonať toto Právo
bez toho. aby musel zohľadniť závažnosť nesplnenia povinnosti zo strany spotrebiteľov vo vzťahu
k poskytnutej sume a dĺžke trvania úveru. toto konštatovanie by tento súd mohlo viesť k tomu. že by
musel uznať túto klauzulu za nekalú keďže s ohľadom na všetky okolnosti. za ktorých bola táto zmluva
uzavretá a o ktorých mohol predajca alebo dodávateľ vedieť v čase ich uzavretia, spôsobila značnú
nerovnováhu ku škode spotrebiteľov napriek požiadavke dobrej viery. 90 Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1. článok 4 ods. 1. článok 6 ods.
1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkami 7 a 38 Charty sa máju vykladať v tom zmysle,
že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahe klauzuly
o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu
možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo. ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly,
s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinnosti zo strany
spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke
trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo
dodávateľmôžepristúpiťkvymáhaniusúmdlžnýchnazákladetejtoklauzulypredajomrodinnéhoobydlia
spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.“ Podľa povinných 1/, 2/ a 3/ na základe nekalej klauzuly v zmluve
o spotrebiteľskom úvere prišlo k neplatnému zosplatneniu úveru a všetky nasledujúce právne úkony sú
neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorýsvojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Okrem toho uviedli, že oprávnený uvedený v Upovedomení o začatí exekúcie vypratať nehnuteľnosti,
nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku podľa exekučného titulu - rozhodnutia súdu č.
25C/29/2020, ktorý vydal Okresný súd Nitra, pretože ide o formálny, nevykonateľný exekučný titul. Z
neprávanemôževzniknúťprávo.Povinní 1/,2/a3/považovalizanesprávnypostupsúdu,aknepovažuje
za novú skutočnosť, ktorá nastala po vzniku vymáhaného nároku najnovší Rozsudok Súdneho dvora
EÚ.Vtejtosúvislostipovinní 1/,2/a3/poukázalinaNálezÚSSRsp.zn.I.ÚS462/2022,bod19,20,ktorý
stanovuje precedentnú záväznosť Rozsudkov Súdneho dvora EÚ pre vnútroštátne súdy SR: „Len na
záver je vhodné podotknúť, že predmetné rozhodnutie Súdneho dvora je pre súdy precedentne záväzné,
a to odvtedy, ako je uverejnené vo Vestníku Európskej únie v tom ktorom jazyku členského štátu.“ Podľa
povinných 1/, 2/ a 3/ neplatné zosplatnenie úveru spôsobuje neplatnosť následných právnych úkonov,
a spochybňuje vecnú legitimáciu oprávneného. Poukázali na to, že súd z úradnej povinnosti preveruje
aktívnu aj pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu. Podľa povinných 1/,2/ a 3/sa súd nevysporiadal s
námietkou povinných 1/,2/ a 3/, keď poprel aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného. Povinní sa vyjadrili,
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa povinných 1/,2/ a 3/ je
rozsudok vnútroštátneho súdu SR v rozpore s najnovším rozsudkom Súdneho dvora EÚ a porušuje
základné práva a právom chránené záujmy. Povinní 1/,2/ a 3/ poukázali na skutočnosť, že oprávnený
vydražil nehnuteľnosť aj napriek tomu, že povinní 1/, 2/ a 3/ jasne preukazovali, že nesúhlasia s
dobrovoľnou dražbou a majú za to, že ju nenadobudol v dobrej viere. Na základe vyššie uvedeného
povinní 1/, 2/ a 3/ žiadali zrušiť napadané uznesenie a vec vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na
nové rozhodnutie.
7. Oprávnený sa vyjadril k podanej sťažnosti povinných 1/, 2/ a 3/ a považuje ju za nedôvodnú,
nepreskúmateľnú a podanú účelovo, rovnako ako samotný návrh povinných 1/, 2/ a 3/ na zastavenie
exekúcie. Oprávnený zastáva názor, že vyšší súdny úradník uznesením rozhodol o opakovanom návrhu
na zastavenie exekúcie v súlade s platnou legislatívou, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil,
v dôsledku čoho považuje uznesenie v celom rozsahu za vecne správne. Z toho dôvodu žiadal, aby
súd sťažnosť zamietol. Poukázal na to, že povinní 1/, 2/ a 3/ v sťažnosti opakovane namietajú
nevykonateľnosťexekučnéhotitulu,ktorýjepodľanichvymáhanýnezákonne.Svojuargumentáciuopreli
o ochranu spotrebiteľa a v tejto súvislosti len poukázali na unijné právo a niektoré rozhodnutia Súdneho
dvora, pričom sami nijako bližšie nešpecifikujú v čom má spočívať nekalá povaha zmluvnej podmienky
aplikáciou na daný prípad, neuvádzajú žiadne rozhodné skutkové tvrdenia, a ani nepredložili jediný
vecný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu oprávnený považuje sťažnosť za
neurčitú a neodôvodnenú, v dôsledku čoho sa k nej ani nevie relevantne vyjadriť. Oprávnený ani nebol
účastníkomžiadnejspotrebiteľskejzmluvyvovzťahukpredmetnýmnehnuteľnostiam,anižiadnychiných
zmluvnýchvzťahov,čojeďalšímdôvodomprektorýsanedokážerelevantnevyjadriťkužajtakneurčitým
tvrdeniam obsiahnutých v sťažnosti. Pokiaľ by sa však malo jednať o zmluvu o úvere uzatvorenú medzi
veriteľom OTP Banka Slovensko, IČO: 31 318 916, a dlžníkom M. G., nar. XX.XX.XXXX, tak účastníkmi
tejto zmluvy neboli ani povinní 1/, 2/ a 3/ z tejto exekúcie. Povinní 1/, 2/ a 3/ dokonca nikdy neboli ani
vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktorých vypratania sa oprávnený domáha. Oprávnený sa v celom
rozsahu stotožňuje s názorom súdu „Povinní vo svojom opakovanom návrhu na zastavenie neuviedli
žiadne tvrdenie ani vecné dôkazy, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená.“, ako vecne správnym.
Na záver možno už len uviesť, že v Exekučnom konaní neexistuje žiadny zákonný dôvod na zastavenie
predmetného konania a ide len opäť o špekulatívny a účelový postup povinných 1/,2/ a 3/, ktorým sa
snažia oddialiť vypratanie nehnuteľností, ktoré nezákonne už niekoľko rokov bezodplatne obývajú.
8. Súdny exekútor sa k sťažnosti povinných 1/, 2/ a 3/ vyjadril tak, že povinní v 1/,2/ a 3/ podanom
opätovnom návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanej sťažnosti voči rozhodnutiu súdu neuviedli
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie predmetnej exekúcie. Naopak, už využili všetky
možnosti ochrany, ktoré im umožňuje súčasne platný právny poriadok a to ako podanie návrhu na
zastavenie exekúcie v 15 dňovej lehote, tak aj žiadosti o odklad exekúcie na dobu 3 mesiacov, v
ktorej im bolo plne vyhovené a počas ktorej prisľúbili riešiť svoje budúce bývanie. Podľa vyjadrenia
súdneho exekútora však povinní 1/, 2/ a 3/ namiesto riešenia svojej bytovej otázky pristúpili k podávaniu
opätovných návrhov na zastavenie exekúcie, ktoré opierajú o tie isté už nimi tvrdené skutočnosti. Súdny
exekútorzároveňuviedol,že jepripravenýstanoviťtermínvyprataniapredmetnejnehnuteľnosti,nakoľko
podľa jeho názoru je už hrubo porušované právo oprávneného užívať ním vlastnenú nehnuteľnosť a
slobodne s ňou nakladať.9. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučný poriadok, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak
ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.
10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
11. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
13. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.
15. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
16. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
17. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
18. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
19. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy (ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenými osobami - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť povinných 1/, 2/ a 3/ má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243
CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti povinných
a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že
sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
21. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca k veci uvádza, že
vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny
právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahustotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. K zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinných 1/, 2/ a 3/ sudca považuje za potrebné nad rámec
ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku zopakovať, resp. doplniť ešte nasledovné.
22. Sudca uvádza, že v danom prípade ide o opakovaný návrh na zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti
súd poukazuje na ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, kde je vyjadrená koncentračná zásada
rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie t.z., že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom
stanovenej lehote. Povinní sú pod ťarchou neprihliadnutia na ich procesný úkon povinní uviesť všetky
relevantné tvrdenia v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podajú
oneskorene napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť
účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Zákonodarca v novej úprave exekučného konania a to najmä
v návrhoch na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním, v ktorom sa
riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť už judikovaný nárok priznaný exekučným titulom.
Tento nárok má byť vymožený čo najskôr v súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, a preto, ak chcú
povinní iniciovať exekučný spor, zákonodarca im na to stanovil určité limity a pre prípadné prekročenia
nedodržania týchto medzí zároveň stanovil, ako má súd ( 61 k ods. 2 Exekučného poriadku), resp. majú
povinní (61l ods. 3 posledná vec Exekučného poriadku) postupovať. Tomuto zodpovedá aj stanovisko
Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v uznesení č. k. II. ÚS 483/2023-13 zo dňa 24. októbra
2023. V súlade s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku môžu povinní v neskôr podaných návrhoch na
zastavenie exekúcie namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinní namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinní bez vlastnej viny nemohli skôr uplatniť.
23. V podanej sťažnosti povinný 1/, 2/ a 3/ opätovne argumentovali nevykonateľnosťou exekučného
titulu - rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 25C/29/2020 zo dňa 14. 12. 2021 a namietali nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie oprávneného. Aj napriek koncentračnej zásade uvedenej v § 61k ods. 3
Exekučnéhoporiadku,sudcapodporneuvádza,žerozsudokOkresnéhosúduNitra,sp.zn.25C/29/2020
zodňa14.12.2021jemateriálneajformálnevykonateľnýmexekučnýmtitulom.Formálnavykonateľnosť
je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty
na plnenie a o podaní resp. nepodaní riadneho opravného prostriedku. Materiálnym predpokladom
vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne
existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), a teda či nejde o rozhodnutie
voči „non subjektu". Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú
účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o
koho ide. Exekučný súd skúma exekučný titul pri preskúmavaní návrhu na vykonanie exekúcie, tiež pri
prípadnom návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený
preskúmavať vecnú správnosť exekučných titulov, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych
záverov orgánu, ktorý exekučné tituly vydal. (uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k.
III. ÚS 41/2011-31). V súvislosti s namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie oprávneného
z exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 25C/29/2020 zo dňa 03. 03. 2022,
sudca napriek vyššie uvedenému dopĺňa, že aktívna vecná legitimácia je pojmom procesného práva
a vo všeobecnosti znamená možnosť domáhať sa ochrany práva na súde. Aktívna vecná legitimácia
na podanie (procesného) návrhu na súde vychádza z práva hmotného, kedy len subjekt, ktorý je v
skutočnosti držiteľom hmotného práva, môže byť v konaní pred súdom úspešný. Nedostatok práva
v zmysle hmotnoprávnych ustanovení právneho poriadku vyústi do zamietnutia, resp. nevyhovenia
procesnému návrhu dotknutej osoby. Takejto osobe totiž právo nesvedčí. Vecná legitimácia sa na
začiatku sporu (exekučného konania) tvrdí, pričom to, či označené subjekty sú skutočne oprávnené,
resp. povinné z exekučného titulu, vyplynie zo skutočností súdu doložených a/alebo preukázaných.
Vecná legitimácia je základným predpokladom pre začatie a ďalšie vedenie súdneho konania. Vecnej
legitimácii v exekučnom konaní v zmysle § 35 ods. 1 Exekučného poriadku zodpovedá procesné
postavenie účastníkov konania - povinný a oprávnený. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní
je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a
koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo
pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný
v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Z predloženého exekučného titulu - uzneseniaOkresného súdu Nitra sp. zn. 25C/29/2020 zo dňa 03. 03. 2022 má súd jednoznačne preukázané, že
oprávnený je aktívne legitimovaný v exekučnom konaní.
24. Povinní 1/, 2/ a 3/ podali opakovaný návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko tvrdili, že s prihliadnutím
na Rozsudok Súdneho dvora č. C-598/21 zo dňa 09. 11. 2023 je potrebné prihliadať na nekalú
klauzulu o predčasnej splatnosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako na novú skutočnosť, ktorá
nastala po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Na základe
tejto klauzuly prišlo k neplatnému zosplatneniu úveru a všetky nasledujúce právne úkony sú neplatné
s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Sudca v tomto kontexte uvádza, že sa nemohol stotožniť
s argumentáciou povinných 1/, 2/ a 3/ ohľadom toho, že majú v konaní postavenie spotrebiteľov,
keďže uvedené skutočnosti súdu nevyplynuli z dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise.
Sudca dodáva, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52
Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Súd pritom uvádza, že medzi oprávneným
a povinnými 1/, 2/ a 3/ nikdy nevznikol spotrebiteľský vzťah. Oprávnený nemal postavenie dodávateľa
(osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti) a neposkytoval povinným 1/, 2/ a 3/ žiadne služby (a tým neboli
naplnené pojmové znaky spotrebiteľskej zmluvy). Súd vzhľadom na uvedené nemohol v rámci tohto
konania poskytnúť povinným 1/, 2/ a 3/ ochranu spotrebiteľov a prihliadať na predložený Rozsudok
Súdneho dvora č. C-598/21 zo dňa 09. 11 .2023.
25. Sudca považuje za potrebné zdôrazniť, že exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom
súd musí vychádzať z vykonávaných rozhodnutí, ktoré sú exekučnými titulmi, pretože sa len vykonáva
to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v
jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutiami vo veci samej, ktoré sú vykonávané,
a ktoré zakladajú oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu.
26. Sudca v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatnými
a vykonateľnými exekučnými titulmi, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa
súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje práva
priznané mu vykonateľnými exekučnými titulom, ktoré neboli povinnými splnené dobrovoľne, t.j. realizujú
svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
27. Záverom sudca uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a
Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Sudca
preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinných 1/, 2/ a 3/, ktoré nie sú
právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri
napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).
28. S poukazom na uvedené má súd konajúci sudcom za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne
a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol opakovaný návrh povinných 1/, 2/ a 3/ na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že povinní 1/, 2/ a 3/ nepreukázali ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie v
zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade so zákonom,
súd sa nemohol stotožniť s názormi povinných 1/, 2/ a 3 uvádzanými v sťažnosti. Sudca dopĺňa, že
povinní 1/, 2/ a 3/ nepreukázali existenciu takých okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučných titulov
a mali by za následok zánik vymáhaného nároku, alebo že by boli exekučné tituly zrušené, alebo že by
tu boli také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučných titulov a teda povinní nepreukázali
žiadne dôvody, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli
zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučných titulov, pričom súd nezistil ani žiadny
iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinných 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1794/2022 zo dňa 21. 03. 2025 v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.29. Keďže povinní 1/, 2/ a 3/ iniciovali návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným,
sudca rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného
konania s tým súvisiacich.
30. Pretože sudca sťažnosť povinných 1/, 2/ a 3/ zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti
by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v
súvislosti so sťažnosťou povinných 1/, 2/ a 3 proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, riadne a včas
neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného
konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je
ovládanédispozičnouzásadou,jevýlučnevdispozíciioprávneného,akýnároksivočipovinným1/,2/a3
v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku
oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený.
Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o sťažnosti povinných 1/, 2/ a 3 proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku v rámci dodatku k
povereniunavykonanieexekúcie)oďalšíchtrováchexekúcie,súdoprávnenémutrovykonaniasúvisiace
so sťažnosťou povinných 1/, 2/ a 3/ proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nepriznal, tak ako je
to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné
(§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.