Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Tdo/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123010539
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8123010539.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej
a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obvinenému V. C. pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na neverejnom zasadnutí konanom 18. novembra
2025 v Bratislave o dovolaní obvineného V. C. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. februára
2025, sp. zn. 8To/39/2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného V. C. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 2. októbra 2024, sp. zn. 41T/21/2023, uznal
obvineného V. C. vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že
dňa 25. októbra 2022 v čase okolo 13.30 hod v Prešove, na Ul. M. Nešpora, na cyklochodníku pristúpil

z bočnej pravej strany k poškodenému B. K., oboma rukami ho sotil do oblasti hrudníka, následne
mu prehľadal vrecká na bunde a z ľavého vnútorného vrecka bundy poškodeného vytiahol priesvitné
plastové puzdro s hotovosťou 150 eur a z miesta činu ušiel, čím takto svojím konaním spôsobil B. K.,
nar. XX. B. XXXX, bytom H. č. XXX, okr. W. škodu vo výške najmenej 150 eur.

Zatomuokresnýsúduložilpodľa§188ods.1Trestnéhozákonaspoužitím§38ods.2,ods.5Trestného

zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2
písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obvinený napadol uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním. Krajský súd v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) rozsudkom z 27. februára 2025, sp. zn. 8To/39/2024, podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods.
3 Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste. Krajský súd na základe

§ 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od 6.
augusta 2024 s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov
a 8 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku krajského súdu, ktorý bol obvinenému doručený podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku 12.

júla 2024 a jeho obhajcovi 4. júla 2024, podal obvinený sám 5. mája 2025 (č. l. 487 - 487a) a následne
prostredníctvom na dovolacie konanie ustanoveného obhajcu 27. júna 2025 dovolanie (č. l. 506 - 507)
a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený uviedol, že sa uvedeného skutku
nedopustil, bol odsúdený hlavne z dôvodu silnej zaujatosti okresného prokurátora, ktorý poukázal, že

bol v minulosti viackrát trestaný. Podľa obvineného ďalším dôvodom je skutočnosť, že poškodený bol
vypočutý pod vplyvom alkoholu. Obvinený rovnako namietal, že súd nezohľadnil závery znaleckéhoposudku MUDr. H. z odvetvia psychiatria týkajúce sa osoby poškodeného s tým, že jeho výpovede nie
sú dôveryhodné, ako aj pochybenia zo strany vyšetrovateľa s tým, že uznesenie o vznesení obvinenia
bolo protizákonné. Rovnako sa podľa obvineného tak okresný ako aj krajský súd nevysporiadali s pre

neho vyviňujúcim úsekom výpovede poškodeného, že si nepamätá, či sa skutku dopustil obvinený. V
závere obvinený poukázal na to, že nie je pravdou vyjadrenie znalkyne MUDr. H., že je impulzívnym
typom osobnosti, teda, že súd nemôže toto vyjadrenie v žiadnom prípade považovať za dôkaz.
Ustanovený obhajca v doplnení dôvodov dovolania nad rámec vyššie uvedeného uviedol, že ho
odôvodnil naplnením dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Poznamenal, že v zmysle právnej teórie nesprávne právne posúdenie skutku ako dôvod pre dovolanie
bude v podobe popisu skutku premietnutého do jeho právneho posúdenia obsiahnutého vo výroku
napadnutého rozhodnutia, a teda aj či skutok vôbec je trestným činom. Dodal, že obvinený, ako to
vyplýva z jeho obhajoby v trestnom konaní a z ním podaného dovolania, trvá na tom, že sa žiadneho
trestného činu voči poškodenému nedopustil a akékoľvek jeho konanie v súvislosti s poškodeným
nenapĺňa žiadnu zo skutkových podstát trestných činov definovaných Trestným zákonom.

Okresný prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry (ďalej len „prokurátor“) v písomnom vyjadrení k
dovolaniu obvineného uviedol, že námietky uvádzané obvineným sú právne irelevantné a ani jedna
z nich nezakladá dôvod dovolania. Samotné znalecké posudky nie sú podľa prokurátora podkladom
pre naplnenie dovolacieho dôvodu a konštatovanie obvineného v tomto štádiu, keď je vec právoplatne

súdomrozhodnutá,žeuznesenieovzneseníobvineniajenezákonné,nemáoporuvžiadnomustanovení
zákona. Dodal, že vo veci bolo vykonané rozsiahle a podrobné dokazovanie, na základe ktorého
dokazovania súd správne a zákonne rozhodol, preto navrhol dovolanie obvineného zamietnuť podľa §
392 ods. 1 Trestného poriadku.

Podaním doručeným okresnému súdu 23. júla 2025 k vyjadreniu prokurátora obvinený uviedol, že sa
s ním nestotožnil. Nad rámec vyššie uvedenej argumentácie uviedol, že ak by bolo vo veci vykonané
rozsiahle a podporné dokazovanie, tak by podľa neho okresný súd voči jeho osobe nemohol vyniesť
odsudzujúci rozsudok, a musel by byť v plnom rozsahu spod obžaloby oslobodený.

NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejtiež„najvyššísúd“)akosúddovolací(§377Trestnéhoporiadku)
posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako
oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, prostredníctvom obhajcu (§ 373
ods. 1 Trestného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného
poriadku], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Trestného poriadku, potom ako dovolateľ využil

svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372
ods. 1 Trestného poriadku), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku a s
uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia.

Dovolací súd ale zároveň zistil, že obvineným uplatnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i)

Trestného poriadku nie sú v posudzovanej veci zjavne splnené.

Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie a
štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a) až písm. n) Trestného
poriadku vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdu je určené na nápravu výslovne uvedených procesných alebo hmotnoprávnych chýb. Dovolanie
nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa
[primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 57/2007-II]. Povedané inými
slovami, dovolaním podaným z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku

sa nemožno domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu
predchádzajúce rozhodnutie, a ani prehodnotenia vykonaného dokazovania. Pritom platí, že obsah
konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia
určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto
dovolacieho dôvodu podľa § 371 Trestného poriadku. Nestačí, ak podané dovolanie len formálne

odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje
argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia
najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku najvyšší súd najprv
vo všeobecnosti uvádza, že predmetný dovolací dôvod je upravený alternatívne - buď je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo vychádza z nesprávneho použitia

iného hmotnoprávneho ustanovenia. V obidvoch prípadoch však platí existencia právnej chyby, nie
skutkovej. V dôsledku toho dovolací súd pri uplatnení tohto dôvodu nemôže skúmať a spochybňovať
skutkové zistenia, nakoľko ťažisko dokazovania v trestnom konaní je totiž pred prvostupňovým súdom
a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd. Pri posudzovaní
opodstatnenosti tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd hodnotí skutkový stav len z hľadiska, či

skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí
aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete
rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (pozri
rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 47/2008). Prostredníctvom tohto dôvodu
nemožno nahrádzať iné mimoriadne opravné prostriedky (obnovu konania a zrušenie právoplatných
rozhodnutí v prípravnom konaní), ktoré slúžia na nápravu nedostatkov v skutkových zisteniach.

Povedané inými slovami predmetný dovolací dôvod dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky
skutkové, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a
druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý
skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Ďalej predpokladá výlučne chyby právne,

ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, že tento bol v rozpore s Trestným
zákonom posúdený buď ako prísnejší alebo miernejší trestný čin, alebo že vôbec nemal byť posúdený
ako trestný čin pre existenciu niektorej Trestným zákonom predpokladanej okolnosti vylučujúcej trestnú
zodpovednosť páchateľa alebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj
nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s

právnym posúdením skutku, ale sa môže dotýkať, napr. rozhodovania o treste, či ochrannom opatrení
(pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 47/2014-II).

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom
rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo môže spočívať

v kvalifikácii zisteného skutku ako iného trestného činu, než ako zodpovedá správnemu použitiu zákona,
alebožeobvinenýboluznanýzavinnéhozprísnejšiehotrestnéhočinu,nežktoréhosasúdenýmskutkom
dopustil. Právnym posúdením skutku sa rozumie jeho hmotnoprávne posúdenie. Podstatou správneho
posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok ustálený v napadnutom rozhodnutí súdu
v pôvodnom konaní bol subsumovaný (podriadený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu

upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie
tohto dovolacieho dôvodu. Východiskom pre zistenie tohto dovolacieho dôvodu je opis skutku, ako bol
ustálený v príslušnom výroku, t. j. v tzv. skutkovej vete napadnutého rozhodnutia vo veci (primerane
uznesenie najvyššieho súdu z 10. februára 2010, sp. zn. 3 Tdo 39/2009). Predmetom tohto dovolacieho
dôvodu tak (ako už bolo vyššie uvedené) môže byť len nesprávne právne posúdenie v skutkovej vete

rozhodnutia ustáleného skutku, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie
je možné akokoľvek dopĺňať a meniť (pozri tiež stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu
zverejnené v Zbierke pod č. 3/2011).

Nesprávnosť právnych úvah uvedených v odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia nie je

dôvodom na konštatovanie splnenia dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného
poriadku,akskutkovávetavýrokuovinezodpovedápodľahodnoteniadovolaciehosúdupoužitejprávnej
kvalifikácii. Ak dovolacie námietky (sčasti) smerujú proti skutkovým zisteniam a tomu zodpovedajúcim
dôkazným hodnotiacim úvahám súdu, tak v celom tomto rozsahu ich nemožno v dovolacom konaní (na
rozdiel od konania odvolacieho) preskúmavať. Relevantné (preskúmateľné) sú námietky voči samotnej

právnej kvalifikácii, ale len v tom rozsahu, v ktorom túto kvalifikáciu spochybňujú z hľadiska reálií súdom
zisteného skutku (teda nie z hľadiska iných skutkových zistení) (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu
zverejnené v Zbierke pod č. 49/2013-I).

V rámci tohto dovolacieho dôvodu rovnako nemožno účinne namietať ani hodnotenie vykonaných

dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu, keďže aj to by
odporovalo viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom, ktorá je výslovne zakotvená v § 371 ods.
1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku a ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho
konania iniciovaného obvineným alebo generálnym prokurátorom (§ 369 ods. 2 Trestného poriadku)je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.
Námietky skutkovej povahy sú pritom uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3
Trestného poriadku, ktorý je oprávnený použiť iba minister spravodlivosti. Dovolací súd sa preto s týmto

okruhom námietok obvineného nemohol zaoberať (primerane rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené
v Zbierke pod č. 7/2011 a 14/2015).

Najvyšší súd (ako jeho judikatúra už chronicky zdôrazňuje) teda v zmysle dovolacieho dôvodu podľa §
371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku len posúdi, či skutok zistený súdom zodpovedá použitej právnej

kvalifikácii (všetkým jej znakom). Nevstupuje do procesu hodnotenia dôkazov, teda dôkazy nehodnotí
aninepreskúmavasprávnosťúvahskôrvovecikonajúcichsúdovprihodnotenídôkazov.Jepotrebnétiež
zdôrazniť, že podoba skutku uvedená vo výroku rozsudku (správnosť kvalifikácie ktorej sa preskúmava)
sa nemôže považovať za doplnenú obsahom odôvodnenia rozsudku a dovolací súd musí pri svojom
kvalifikačnom prieskume vychádzať výlučne zo skutkovej vety odsudzujúceho výroku napadnutého
rozsudku (pozri odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 22/2015).

Najvyšší súd v kontexte vyššie uvedeného ako aj vo vzťahu k správnosti právnej kvalifikácie konania
obvineného, ktoré okresný súd kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona,
poukazuje na argumentáciu a závery krajského súdu, že okresný súd v podrobnostiach poukázal
v dostatočnom rozsahu a korektne na podrobné skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov a

rozviedol aj svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Krajský súd zhrnul, že hoci
obvinený V. C. vyhlásil svoju nevinu a k napadnutiu sa vyjadril v podstate tak, že on s poškodeným nemal
žiaden konflikt a nič mu nezobral a že poškodený v čase spáchania údajného činu, resp. aj v súčasnosti,
trpí na závažnú psychickú poruchu, ktorá mu bráni správne vnímať a následne reprodukovať prežité
udalosti,takpriamo,opakovaneapodrobneodprvejvýpovedejeusvedčovanývýpoveďoupoškodeného

B. K., ktorá je tak zjavne stabilná v otázke toho, že bol obvineným najprv napadnutý fyzicky a hneď na
to, boli mu obvineným odcudzené predmetné veci, že pokiaľ znalkyňa [MUDr. K. H.] konštatovala, že
poškodený sa v čase skutku, nachádzal v tzv. kombinovanej opitosti, za predpokladu, že užil alkohol v
kombinácií s liekmi, ktoré sú mu predpisované a ktoré užíva ráno a že v jeho organizme sa v čase skutku
nachádzal aj liek cisordinol, ktorý mu je podávaný injekčnou formou raz mesačne a že nevylúčila, že

okrem psychoaktivných látok, teda psychiatrických liekov a alkoholu, sa mohol v čase skutku nachádzať
aj pod vplyvom ilegálne získaných psychiatrických návykových liekov zo skupiny benzodiazepínov,
a to lieku neurol s účinnou látkou alprazolam a že schopnosť poškodeného správne vnímať alebo
vypovedať po skutku, vzhľadom k užitej kombinácii psychiatrických liekov s alkoholom pri duševnej
poruche, ktorou trpí, mohla byť skreslená a že situáciu pravdepodobne mohol nesprávne vyhodnotiť pod

vplyvom skresleného vnímania reality po užití kombinácie alkoholu a psychiatrických liekov, ale vysoko
pravdepodobne porúch myslenia (paranoidity), tak dodala, že v čase skutku bol poškodený vyľakaný,
vyvedenýzmieri,takakosámuvádzal,žesamutoeštenestalo,azároveňuviedla,žepriprvomvýsluchu
mohol skresľovať skutočnosti, ktoré sa mu v čase skutku prihodili, tak nespochybňovala, že pri svojich
ďalších výpovediach v hrubých rysoch vypovedal zhodne. Krajský súd konštatoval správny postup

okresného súdu, keď poškodenému odôvodnene uveril oproti popieraniu skutku zo strany obvineného,
keďže k tejto úvahe sa odvolací súd pripája o to viac, že jednak znalkyňa nevylúčila možnosť pravdivosti
výslednej usvedčujúcej výpovede a jednak poškodený bezprostredne po skutku išiel vec oznámiť polícii
a bolo aj nad všetku pochybnosť preukázané, že v čase skutku mal odcudzené veci a po skutku ich už
nemal. Výpoveď poškodeného bola takisto v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi (správa 365.bank,

a. s. z 21. septembra 2023, fotodokumentácia displeja mobilného telefónu poškodeného, a výpoveď
svedkyne V. A.).

Na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 Trestného zákona sa
vyžaduje, aby sa páchateľ za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, pričom táto činnosť

slúži páchateľovi ako prostriedok na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu napadnutej
osoby, snažil zmocniť cudzej veci. Povedané zjednodušene, pri lúpeži je násilie prostriedkom na
zmocnenie sa cudzej veci. Dôležitou podmienkou na vznik trestnej zodpovednosti je, že násilie alebo
hrozba bezprostredným násilím musia predchádzať zmocneniu sa veci. Dovolací súd sa stotožnil s
závermi nižších súdov, že obvinený tak ako znie skutková veta napadnutého rozsudku, spáchal zločin

lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Čo sa týka námietky dovolateľa, že poškodený bol vypočutý pod vplyvom alkoholu, najvyšší súd
poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, že poškodený bol v čase svojho prvého výsluchupod vplyvom alkoholu (0,94 mg/L) a aj napriek tomu, keď bol pri svojich ďalších výsluchoch triezvy (27.
októbra 2022, 14. decembra 2022 a 25. augusta 2023), vypovedal o hlavnej dejovej línii zhodne. Na
základe uvedeného má preto súd zato, že skutočnosť, že v čase činu bol pod vplyvom alkoholu, resp.

omamných látok, toto nemalo vplyv na jeho schopnosť správne vnímať a následne reprodukovať prežité
skutočnosti a teda jeho vnímanie nebolo skreslené.

Tieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že v posudzovanej veci dôvody dovolania nie sú zjavne
splnené, a preto dovolanie obvineného V. C.L. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom

zasadnutí odmietol.

Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.