Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 19, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-4Csp/76/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121426796
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:6121426796.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti
žalovanému: A. B., nar: 19.5.1979, C. D. XXXX/XXXX, XXX XX E., zast.: JUDr. Mgr. Milan Vavrek, MSc.
A., F. X, XXX XX G., o zaplatenie 2.646,13 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z časti, a to ohľadne 30 eur s prísl. úrokmi z omeškania z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 2589,13 eur, úroky 1236,04 eur, úroky z omeškania 238,38
eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2619,13 eur od 19.06.2021 do 16.07.2021 a zo

sumy 2589,13 eur od 17.07.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške k rukám zástupcu
žalobkyne JUDr. Jána Šoltésa, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, o výške náhrady rozhodne
po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.07.2021 podala 365.bank a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890

(ďalej už len „banka“) na Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný na konanie podľa
zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej už len „Zákon o upomínacom konaní“ a „upomínací súd“) návrh na vydanie platobného
rozkazu, ktorým žiadala, aby upomínací súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej istinu 2.619,13 eur,
zmluvné úroky v kapitalizovanej sume 1.236,04 eur, úroky z omeškania v kapitalizovanej sume 4,07
eur a 234,31 eur (spolu 238,38 eur) a vo výške 5% ročne zo sumy 2.519.13 eur od 19.06.2021 do
zaplatenia, poplatky vo výške 27 eur a náhradu trov konania.

2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že dňa 18.09.2018 banka (pôvodné obchodné meno
Poštová banka a.s.) ako veriteľ uzatvorila s poručiteľom A. H. ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 1846481340 (ďalej už len „zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné
podmienky banky pre spotrebiteľské úvery uložené v registri upomínacieho súdu OpP pod sp.zn.
1OpP/78/2017 (ďalej len „zmluvné dokumenty“). Na základe tejto zmluvy o úvere banka poskytla
poručiteľke peňažné prostriedky vo výške 3.000 eur. Poručiteľka sa v zmluve o úvere zaviazala

vrátiť banke istinu úveru a zaplatiť jej úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných
dokumentov (ďalej už len spolu „úver“). Poručiteľka neplnila zmluvné povinnosti riadne a včas. Banka
upozornila poručiteľku podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru v dôsledku omeškania so zmluvnýmplnením. Nakoľko poručiteľka nereagovala, banka dňa 26.09.2019 vyhlásila úver za predčasne splatný.
Poručiteľka dňa XX.XX.XXXX zomrela. Banka pohľadávku zo zmluvy o úvere prihlásila do dedičského
konania. Žalovaná je zákonnou dedičkou poručiteľky. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka

dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom
poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli smrťou. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
poručiteľ a žalovaná vykonali nasledovné úhrady: dňa 08.11.2019 sumu 56 eur, 08.01.2020 sumu 56
eur, dňa 10.03.2020 sumu 56 eur, dňa 29.07.2020 sumu 20 eur, dňa 27.08.2020 sumu 20 eur, dňa
26.11.2020 sumu 20 eur a dňa 18.06.2021 sumu 30 eur. Jednotlivé zaplatené splátky sú uvedené

v listine „Aktuálny stav úveru k 31.05.2021, v časti „Zaplatené splátky“, vyhotovenej z bankového
informačného systému podľa § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 486/2001 Z.z. o bankách v platnom znení.
Banka pred podaním žaloby vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Žalobou
sa domáha na žalovanej ako na dedičovi pôvodného dlžníka vrátenia nevrátenej časti istiny úveru vo
výške 2.619,13 eur. Ďalej zmluvných úrokov vo výške 1.236,04 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi
výškouúrokov,ktorébyporučiteľka,resp.žalovaná,zaplatilizariadnehoplneniapovinnosti1.436,78eur,

a sumou započítanou bankou na úroky vo výške 200,74 eur. Platby zaplatené po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru banka započítala prednostne na istinu. V súvislosti s úročením nevrátenej istiny úveru
aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zástupca žalobkyne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, a to uznesenia sp.zn. 5Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020 a sp.zn. 8Cdo 125/2018 zo dňa
18.06.2020. Žalobou sa domáha zaplatenia aj úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru v kapitalizovanej sume 4,07 eur, za dobu od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vykonania
poslednej úhrady v kapitalizovanej sume 234,31 eur, a vo výške 5 % ročne zo sumy 2.619,13 eur od
19.06.2021 do zaplatenia. Ďalej tiež poplatkov vo výške 27 eur, ktoré sú zarátané do sumy 2.646,13 eur.

3. Spolu so žalobou banka predložila upomínaciemu súdu listiny označené ako: „Zmluva

ospotrebiteľskomúveredobrápôžička„č.1846481340,uznesenieOkresnéhosúduLučenecvdedičskej
veci po poručiteľke A. H. sp.zn. 2D 491/2020 zo dňa 04.05.2021, listinu „Aktuálny stav úveru ku dňu
31.05.2021“, listinu „Predžalobná výzva“ zo dňa 26.05.2021, listiny „Upozornenie – Výzva na splatenie
dlžnej časti úveru“ zo dňa 30.08.2019, listiny „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 26.09.2019, a
poštové podacie hárky.

4.Dňa26.07.2021upomínacísúdvydalvoveciplatobnýrozkazsp.zn.35Up/638/2021,ktorýmžalovanej
uložil povinnosti v súlade so žalobou žiadosťou. Žalovaná podala proti tomuto platobnému rozkazu
odpor, v ktorom navrhla jeho zrušenie a zamietnutie celej žaloby ako nedôvodnej. V odpore uviedla,
že banka zámerne neuviedla, že zmluvu o úvere uzatvorila aj s I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.,

v postavení spoludlžníka. Nároky zo zmluvy o úvere si z nepochopiteľných dôvodov uplatňuje len proti
nej. Poručiteľka A. H. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Podľa bankou predloženej korešpondencie poručiteľka
do jej smrti nebola upovedomená o tom, že veriteľ pohľadávku zo zmluvy o úvere predčasne zosplatnil,
o čom svedčí aj samotná skutočnosť, že veriteľ do dedičského konania po poručiteľke sp.zn. 2D
491/2020 prihlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere len vo výške 877,13 eur spolu s jej prísl.. Banka

mala povinnosť prihlásiť do dedičského konania pohľadávku v celej jej výške. Keďže tak neučinila, je
nesporné, že dlh zo zmluvy o úvere prešiel na ňu len do výšky prihlásenej pohľadávky 877,23 eur.
Žalovaná nemala možnosť oboznámiť sa so zmluvnými dokumentami a skutočným stavom prihlásenej
pohľadávky. Takéto konanie veriteľa považuje za úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Dňa 24.05.2021 ju vyzvala spoločnosť R COLLECTOR s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava,

IČO: 50 094 297, k úhrade pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1846481340 zo dňa 18.09.2018 podľa
dedičskéhopodieluvovýške3.534,09eur.Následneodvadnineskôrdňa26.05.2021žalovanáobdŕžala
predžalobnú výzvu od Advokátskej kancelária REVELANS s.r.o., ktorou bola vyzvaná na zaplatenie
2.877,13 eur spolu s úrokmi z omeškania a nákladmi konania do 02.06.2021. Keďže pohľadávka
nebola v predžalobnej výzve identifikovaná, požiadala advokátsku kanceláriu o zaslanie všetkých

podkladov, a to zmluvy, výpisu všetkých splátok zaplatených poručiteľkou a spoludlžníkom, a prihlášky
do dedičského konania, na čo kancelária nereagovala. Taktiež spoločnosť R COLLECTORS s.r.o.
požiadala o identifikáciu pohľadávky, ktorú si voči nej uplatňuje. Domnievala sa, že môže ísť aj o trestný
čin podvodu, keď tretí subjekt si od nej vymáha pohľadávku bez jej preukázania. Dňa 20.07.2021 jej
bola doručená SMS správa, že bola podaná žaloba a v ten istý deň jej bol doručený aj platobný rozkaz.

Bola ochotná zaplatiť sumu 877,13 eur prostredníctvom splátok vo výške 30 eur mesačne. Nakoľko po
ukončenídedičskéhokonaniamuselauhradiťviacerépohľadávky,ktoréneboliprihlásenédodedičského
konania, došlo k spotrebovaniu celého dedičstva. Je matkou bez práce, ktorá sa stará o 3 mal. deti
a nemá prostriedky na úhradu celej pohľadávky. Zároveň je nepochybné, že povinnosť platiť mal ajspoludlžník. Preto pohľadávka prihlásená do dedičského konania vo výške 877,13 eur musí byť znížená
o platby zaplatené po smrti poručiteľky druhým spoludlžníkom. Zároveň sama v mesiaci jún 2021 a júl
2021 uhradila po 30 eur. V prílohe podania predložila písomnú odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa

26.07.2021 a tlač textovej SMS správy.

5. Zástupca banky na výzvu upomínacieho súdu na vyjadrenie k odporu a k prípadnému návrhu na
pokračovanie v konaní navrhol, aby konanie pokračovalo na súde príslušnom na prejednanie sporu
podľa Civilného sporového poriadku. Uviedol, že žalovaná v odpore nepoprela uzatvorenie zmluvy

o úvere, a ani čerpanie úveru. Samotné konštatovanie žalovanej, že jej nie je známa povinnosť plniť,
resp. že ide o neopodstatnený nárok, ako aj to, že v návrhu zámerne banka neuviedla, že zmluvu
o úvere dňa 18.09.2018 uzavrela s poručiteľkou v postavení spoludlžníka, možno považovať vzhľadom
na skutkový a právny stav za absurdné. Banka všetky tvrdenia v návrhu oprela a doložila relevantnými
listinnými dôkazmi, a tiež pohľadávku riadne identifikovala. Naopak, žalovaná svoje tvrdenia, vrátane
tvrdení o svojej zlej finančnej situácii, nepodložila žiadnymi dôkazmi. Ide tak iba o ničím nepodložené

tvrdenia. Poukázal na priloženú tlač z webovej stránky Slovenskej pošty a.s. https://tandt.posta.sk,
z ktorej vyplýva, že zásielky doručované podľa poštových hárkov predložených spolu so žalobou poštou
boli aj riadne doručené. V otázke dôjdenia prejavu vôle pri doporučených listoch (výzva a upozornenie)
poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 26Cdo 864/2004, uznesenie ÚS SR sp.zn. II. ÚS 32/2012 zo dňa
13.03.2012, a ďalšie. V prílohe predložil tiež prihlášku pohľadávky vo výške 2.877,13 eur do dedičského

konania zo dňa 26.01.2021 s tvrdením, že nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že do dedičského konania
bola prihlásená pohľadávka iba vo výške 877,13 eur. Navyše, tieto tvrdenia žalovanej vzhľadom na ust.
§ 470 Občianskeho zákonníka považuje za právne irelevantné.

6. Dňa 03.09.2021 bola vec upomínacím súdom postúpená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Uznesením zo dňa 12.07.2022 súd podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku vyzval žalovanú
na vyjadrenie k vyjadreniu zástupcu banky k jej odporu a jeho prílohám v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia. Žalovaná požiadala o predlženie tejto lehoty s odôvodnením, že k výzve sa nevie
kvalifikovane vyjadriť a advokáta si nevie zaplatiť. Preto osloví Centrum právnej pomoci. Dňa 07.02.2023
bolo súdu doručené písomné plnomocenstvo udelené žalovanou advokátovi JUDr. Mgr. Milanovi

Vavrekovi, MSc. MBA, datované dňom 19.12.2022, podľa jeho obsahu udelené na základe rozhodnutia
Centra právnej pomoci, Kancelárie Prešov, o priznaní nároku žalovanej na poskytnutie právnej pomoci
zo dňa 09.12.2022 č. KaPO/21045/2022.

7. Uznesením zo dňa 26.01.2023 č.k. 4Csp 76/2021-119 súd na návrh banky pripustil, aby z konania

na strane žalobcu vystúpila 365.bank a.s. a na jej miesto vstúpila žalobkyňa, a to s poukazom na
zmluvu o postúpení pohľadávok č. II/20022 zo dňa 03.10.2022 . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.07.2023.

8. Dňa 21.05.2023 súd doručil zástupcovi žalovanej výzvu na vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne

k odporu, na ktorú zástupca žalovanej reagoval podaním doručeným súdu dňa 18.06.2023. V podaní
uviedol, že žalobu považuje za neopodstatnenú. Namietol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a nepreukázala konkrétne skutočnosti potrebné pre vznik nároku na zaplatenie finančných prostriedkov
od žalovanej. V svojom návrhu sa obmedzila len na všeobecné konštatovania, ktoré sami o sebe
nepreukazujú opodstatnenosť jej nároku voči žalovanej. Žalobkyňa mala k žalobe priložiť podrobnú

špecifikáciu pohľadávky, z ktorej by bolo zrejmé, na aké časti pohľadávky boli započítané jednotlivé
platby, a teda či jej postup bol v súlade s právnymi predpismi. Žalobkyňa tak nepredložila elementárny
dôkaz, či žalovaná pohľadávka je odôvodnená a správne vyčíslená, a žalovaná nemala možnosť
oprávnenosť pohľadávky a jej výšky vyhodnotiť.

9. Podaním zo dňa 08.09.2023 súd spolu s nariadením prvého pojednávania vo veci na deň 10.10.2023
doručil zástupcovi žalobkyne vyjadrenie zástupcu žalovanej a oznámil mu predbežné právne posúdenie
veci tak, že predbežne nepovažuje za preukázané splnenie povinnosti banky preskúmať schopnosť
oboch spoludlžníkov úver splácať s odbornou starostlivosťou, uloženú ust. § 7 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov, s čím tento

zákon v § 11 ods. 2 spája sankcie pre veriteľa. Poukázal na judikatúru Krajského súdu v Prešove
a vyzval zástupcu žalobkyne na doplnenie rozhodných tvrdení a predloženie všetkých dokladov, na
základe ktorých bola úverová bonita spoludlžníkov skúmaná v lehote 10 dní od doručenia podania.
Podaním doručeným súdu dňa 09.10.2023 zástupca žalobkyne doplnil žalobu o následné tvrdenia tak,že jej právna predchodkyňa poskytla predchodcom žalovanej úver vo výške 3.000 eur dňa 18.09.2018,
čo preukazuje predložený výpis z účtu. Predchodcovia žalovanej sa zaviazali zaplatiť 95 pravidelných
mesačných splátok po 46,23 eur a poslednú splátku splatnú dňa 10.09.2026 vo výške 44,93 eur.

Platobnú disciplínu a započítanie poukázaných plnení preukazuje predložený výpis z úverového účtu,
podľa ktorého predchodcovia žalovanej do zosplatnenia úveru zaplatili celkom 350,61 eur, z čoho
bolo započítané na istinu 122,87 eur, na zmluvné úroky 200,74 eur a na poplatky 27 eur. Z dôvodu
neplnenia platobných povinností predchodcami žalovanej úver bol v súlade so zmluvou o úvere a ust.
§ 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka predčasne zosplatený. Ako dôkaz boli

predložené výzvy pred zosplatnením zo dňa 30.08.2019, ktorými predchodcovia žalovanej boli vyzvaní
na zaplatenie omeškaných splátok v sume 202,92 eur a upozornení na možnosť zosplatnenia celého
úveru v prípade ich nezaplatenia. Výzva zaslaná I. J. poštou pod č. zásielky RE650217338Sk bola
menovanému doručená dňa 04.09.2019, čo preukazuje tlač z webovej stránky Slovenskej pošty a.s..
Výzva zaslaná A. H. poštou pod č. zásielky RE650217341Sk bola menovanej doručená dňa 04.09.2019,
čo taktiež preukazuje tlač z webovej stránky Slovenskej pošty a.s.. Nakoľko spoludlžníci omeškané

splátky nezaplatili, čo preukazuje predložený výpis z účtu, právna predchodca žalobkyne vyhlásila úver
za predčasne splatný listami zo dňa 26.09.2018, ktoré boli poštou I. J. pod č. zásielky UC232647106Sk
a A. H. pod č. zásielky UC232647410 doručené dňa 30.09.2019. Týmito listami boli obaja menovaní
vyzvaní na zaplatenie celej úverovej pohľadávky s prísl. naraz, čím boli splnené aj zákonné predpoklady
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie bankovej pohľadávky na žalobkyňu. Ďalej uviedol, že

eviduje plnenie na žalovanú pohľadávku vo výške 30 eur a žalobu v tejto časti spolu s prislúchajúcim
úrokmi z omeškania berie späť s tým, že trvá na zaplatení istiny iba vo výške 2.589,13 eur s prísl. tak, ako
ho v podaní špecifikoval. Vo vzťahu k prevereniu bonity oboch menovaných uviedol, že ich príjmy boli
preverené Sociálnou poisťovňou a.s. ako externým zdrojom. Výsledkom preverenia bolo zistenie príjmu
minimálne 245 eur mesačne u žiadateľa o úver a minimálne 342 eur mesačne u spolužiadateľky. Právny

predchodca preveril aj úverovú zaťaženosť menovaných dopytom do Spoločného registra bankových
informácií, podľa ktorého žiadateľ o úver bol úverovým dlžníkom v jednej finančnej inštitúcii s výškou
mesačnej splátky 50 eur, spolužiadateľka nebola v čase podania žiadosti evidovaná ako úverový
dlžník. Žiadateľ v žiadosti uviedol rodinný stav: ženatý a žiadne vyživované povinnosti, spolužiadateľka
rodinný stav: vdova a žiadne vyživované deti. Finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca

pre poskytnutie úveru vo výške 3.000 eur na 8 rokov s mesačnou splátkou vo výške 46,23 eur. Právna
predchodkyňa, ktorá je bankou, tak preukázateľne pred poskytnutím úveru postupovala s odbornou
starostlivosťou. Iný ako štandardný postup pri poskytovaní úveru zo strany právnej predchodkyne
žalobkyne ako banky podliehajúcej dozoru NBS neprichádzal do úvahy. V prílohe podania (okrem listín
predložených už spolu so žalobou) predložil výstupy zo Sociálnej poisťovne a.s., zo spoločného registra

klientskych informácií a tlač z webovej stránky Slovenskej pošty a.s..

10. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie

zastaví.

12. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo prvé

pojednávanie.

13. V prejednávanom spore zástupca žalobkyne zobral žalobu sčasti, a to ohľadne 30 eur s príslušnými
úrokmi z omeškania späť pred otvorením prvého pojednávania v spore, resp. predbežného prejednania
sporu. Súd preto rešpektoval tento jeho dispozitívny úkon so žalobou a konanie sčasti, v ktorej bola

žaloba vzatá späť, zastavil. Predmetom konania tak naďalej ostala istina 2.589,13 eur, kapitalizované
zmluvné úroky v sume 1.236,14 eur, kapitalizované úroky z omeškania v sumách 4,07 eur a 234,31
eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.619,13 od 19.06.2021 do 16.07.2021 a zo sumy
2.589,13 od 17.07.2021 do zaplatenia, a poplatky vo výške 27 eur.

14. Súd spor prejednal na pojednávaní konanom dňa 19.01.2024 v prítomnosti iba zástupcu žalovanej.
Zástupca žalobkyne svoju neúčasť ospravedlnil dôvodom pracovnej zaneprázdnenosti a zásadou
hospodárnosti konania. Zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal žalobu celkom alebo sčasti
zamietnuť. Tvrdil, že právna predchodkyňa žalobkyne porušila svoju povinnosť veriteľa posúdiť preduzatvorením zmluvy o úvere s odbornou starostlivosťou úverovú bonitu spoludlžníkov. Zákonodarca
uložil veriteľovi povinnosť zistiť ich sociálno-ekonomickú situáciu, teda ako príjmy, tak aj výdavky.
Žalobkyňanepredložilaaniminimálnepotvrdeniezamestnávateľadlžníkov.Namietalpremlčanienároku.

Tiež neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k skutočnosti, že žalovaná nie je jediným dlžníkom.
Tvrdil, že vymáhanie pohľadávky len od žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi. Súd na tomto
pojednávaní po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe vyhovel sčasti. K dôvodom
svojho rozhodnutia súd udáva:

15. Súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti o tvrdeniach zástupcu
žalobkyne, že dňa 18.09.2018 Poštová banka a.s. (ďalej už len „banka“) v postavení veriteľa uzavrela
s I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K. (ďalej už len „I. J.“) ako dlžníkom a A. H.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K. (ďalej už len „Marta Víglaská“) ako spoludlžníkom zmluvu
o úvere evidovanú žalobkyňou pod č. 1846481340, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť
bezúčelový úver na vo výške 3.000 eur a obaja dlžníci sa zaviazali zaplatiť banke 96 pravidelných

mesačných splátok po 46,23 eur a 96. splátku splatnú 10.09.2026 vo výške 44,93 eur. Zástupca
žalovanej skutočnosť, že došlo k uzavretiu tejto zmluvy o úvere, nepoprel. Pokiaľ ide o tvrdenie, že
žalobkyňa v žalobe zámerne neuviedla, že zmluvu o úvere uzatvorila aj s ďalším dlžníkom I. J., súd
poukazuje jednak na obsah podania zástupcu žalobkyne doručeného súdu dňa 09.10.2023, v ktorom
zástupca žalobkyne ako reakciu na obranu žalovanej doplnil svoje tvrdenia v žalobe, a v ktorom oboch

spoludlžníkov označuje ako „predchodcov žalovanej“. Jednak na listinu predloženú spolu so žalobou
označenú ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička“, podľa ktorej A. H. ako spoludlžník sa
zaviazala na plnenie záväzkov zo zmluvy o úvere spoločne a nerozdielne s dlžníkom I. J.. Podľa listiny
„Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička“ jedná sa úver s nasledujúcimi parametrami: počet
mesačných splátok 96, termín konečnej splatnosti úveru 10.09.2026, výška mesačnej splátky 46,23 eur,

výška poslednej mesačnej splátky 44,93 eur, mesačné náklady spojené s poistením schopnosti splácať
úver 0, fixná úroková sadzba 10,50 % p.a., RPMN banky: 11,10 % p.a., priemerná RPMN na trhu 8,87
% p.a., odplata za poskytnutie úveru 10,50 % p.a., najvyššia prípustná hodnota odplaty 17,74 % p.a.,
celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť 4.436,78 eur, splatnosť prvej mesačnej splátky 10.10.2018,
poplatok za poskytnutie úveru 0 eur, doba trvania zmluvy určitá, do splatenia všetkých záväzkov dlžníka/

spoludlžníka voči banke vyplývajúcich zo zmluvy o úvere (ďalej už len „zmluva o úvere“).

16. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané aj ďalšie skutočnosti tvrdené
zástupcom žalobkyne, a to, že dňa 18.09.2018 v súlade so zmluvou o úvere došlo k čerpaniu úveru
v celej dohodnutej výške 3.000 eur na účet dlžníka I. J., a tiež, že zmluvné mesačné splátky dlžníci

neplatili riadne a včas. Zástupca žalobkyne v podaní doručenom súdu dňa 09.10.2023 uviedol, že do
predčasného zosplatnenia úveru listami zo dňa 26.09.2019 spoludlžníci zaplatili celkom 350,61 eur,
z čoho bolo na istinu započítaných 122,87 eur, na zmluvné úroky 200,74 eur a na poplatky 27 eur, a
po 26.09.2019 boli vykonané nasledovné úhrady: dňa 08.11.2019 sumu 56 eur, 08.01.2020 sumu 56
eur, dňa 10.03.2020 sumu 56 eur, dňa 29.07.2020 sumu 20 eur, dňa 27.08.2020 sumu 20 eur, dňa

26.11.2020 sumu 20 eur a dňa 18.06.2021 sumu 30 eur, teda úhrady vo výške celkom 258 eur, ktoré
boli započítaná len na istinu. Zo zhodných tvrdení strán vyplýva, že v mesiaci júl 2021 bola poukázaná
ešte jedna platba vo výške 30 eur. Vo vzťahu k tejto platbe zástupca žalobkyne po podaní žaloby zobral
žalobu späť a konanie bolo sčasti zastavené. Spolu teda boli poukázané platby v celkovej výške 638,61
eur (350,61 eur + 258 eur + 30 eur = 638,61 eur), z toho na istinu bolo započítaných 410,87 eur (122,87

eur + 258 eur + 30 eur = 410,87 eur). Tieto skutočnosti preukazuje listina „Aktuálny stav úveru ku dňu:
31.05.2021“, predložená zástupcom žalobkyne, ktorú zástupca žalovanej dôvodne nespochybnil. Pokiaľ
aj zástupca žalovanej namietol, že žalobkyňa nepreukázala, aké platby boli poukázané na úver (vrátane
platiebspoludlžníkaI.J.)anaakéčastipohľadávkybolijednotlivéplatbyzapočítané,skutočnostitvrdené
žalobkyňou poprel bez toho, aby uviedol vlastné tvrdenia o nich. Preto popretie predmetných skutočností

v súlade s § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku nemohol súd považovať za účinné. Vo vzťahu
k plneniu spoludlžníkom I. J. súd zdôrazňuje, že na plnenie záväzkov zo zmluvy o úvere sa obaja
dlžníci zaviazali spoločne a nerozdielne, a preto pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci bolo právne
irelevantné, ktorý zo spoludlžníkov tie ktoré platby poukázal.

17. Podľa listín označených ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa
30.08.2019, poštových podacích hárkov a tlače z webovej stránky Slovenskej pošty a.s. banka listami
zo dňa 30.08.2019 upozornila oboch spoludlžníkov, že ku dňu 30.08.2019 banka eviduje pohľadávku
zo zmluvy o úvere vo výške 202,92 eur, pozostávajúcu z omeškaných splátok vo výške 184,92 eura poplatkov 18 eur, viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Vyzvala ich na zaplatenie dlhu do 15
kalendárnych dní od doručenia listu a súčasne ich upozornila, že v prípade, že nedôjde k úhrade
uvedenej dlžnej sumy, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať od nich úhradu

celej úverovej pohľadávky. Podľa poštových podacích hárkov a tlače z webovej stránky Slovenskej pošty
a.s. listy adresované na adresy trvalého pobytu boli obom dlžníkom doručené dňa 04.09.2019.

18. Podľa listín označených ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 26.09.2019, poštových podacích
hárkov a tlače z webovej stránky Slovenskej pošty a.s .„ banka listami zo dňa 26.09.2019 obom

dlžníkom oznámila, že z dôvodu porušenia zmluvy o úvere podstatným spôsobom úverová pohľadávka
sa k 26.09.2019 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu. Vyzvala oboch k úhrade dlžnej sumy
3.021,65 eur, pozostávajúcej z istiny 2.877,13 eur, úrokov 117,52 eur a poplatkov za upomienky 27
eur do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Podľa poštových podacích hárkov a tlače z webovej
stránky Slovenskej pošty listy adresované na adresy trvalého pobytu boli obom dlžníkom doručené dňa
30.09.2019.

19. Podľa obsahu dedičského spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 2D 491/2020 dlžník A. H. dňa
XX.XX.XXXX zomrela (ďalej už len „poručiteľka“). Prihláškou zo dňa 26.01.2021 (čl. 21 – 26 dedičského
spisu) banka do dedičského konania prihlásila o.i. aj pohľadávku voči poručiteľke vyplývajúcu zo zmluvy
o úvere vo výške ku dňu smrti poručiteľky 2.877,13 eur s príslušenstvom. Uznesením zo dňa 04.05.2021

č.k. 2D 491/2020 – 45 Okresný súd Lučenec aktíva dedičstva ustálil na hodnotu 11.250 eur, výšku dlhov
na 5.785,43 eur a čistú hodnotu dedičstva na 5.465,57 eur. Nadobudnutie dedičstva v celosti potvrdil
žalovanejakojedinejdedičkepoporučiteľovi,atodcéreporučiteľky.Uznesenienadobudloprávoplatnosť
dňa 04.05.2021.

20. Vo vzťahu k obrane zástupcu žalovanej, že do dedičského konania bola prihlásená pohľadávka
zo zmluvy o úvere len vo výške 877,13 eur, súd udáva, že podľa obsahu dedičského spisu banka do
dedičského konania po poručiteľke prihlásila dve úverové pohľadávky. Prihláškou zo dňa 18.01.2021
(čl. 15 spisu) pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 1870573863 uzavretej dňa 25.09.2018 vo výške ku dňu
smrti poručiteľky 4.297,30 eur, a prihláškou zo dňa 26.01.2021 pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere

zo dňa 18.09.2018 vo výške ku dňu smrti poručiteľky 2.877,13 eur. Teda spolu pohľadávky vo výške
7.174,53 eur. V rozpore s prihláškou zo dňa 21.06.2021 dedičský súd právoplatným uznesením zo
dňa 04.05.2021 však ustálil výšku dlhov poručiteľky len na 5.785,43 eur, a to z dôvodu, že v uznesení
síce výšku prvej pohľadávky banky prihlásenej do dedičského konania ustálil v súlade s prihláškou na
4.297,30 eur, avšak u druhej pohľadávky banky prihlásenej do dedičského konania vo výške 2.877,13

eur pohľadávku pojal iba vo výške 877,13 eur, čo spolu s nákladmi pohrebu vo výške 611 eur zodpovedá
stanovenej výške dlhov 5.785,43 eur (4.297,30 eur + 877,13 eur + 611 eur). Z odôvodnenia rozhodnutia
pritom nevyplýva žiadny rozumný dôvod pre takýto určenie výšky pasív dedičstva, a javí sa, že pri
vyhotovovaní rozhodnutia došlo k omylu (namiesto 2.877,13 eur je v ňom uvedených len 877,13 eur).

21. Dňa 27.09.2022 uzavrela banka a žalobkyňa písomnú Zmluvu o postúpení pohľadávok č. II/ 2022,
predmetom ktorej je postúpenie pohľadávok banky na žalobkyňu špecifikovaných v Prílohe č.1 tejto
zmluvy. Podľa výpisu z Prílohy č.1 pod por. č. 1069 je vedená pohľadávka banky voči I. J. zo zmluvy
o úvere v celkovej výške ku dňu 26.09.2022 2.877,13 eur.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere,
tzn. ku dňu 18.09.2018 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v prejednávanej veci (ďalej už len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa.

27. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

28. Vychádzajúc z cit. ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je
osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom,

Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná
zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ
a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je
spotrebiteľ.

29. Medzi stranami nebolo sporné a súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že zmluva o úvere
v prejednávanej veci má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že obaja dlžníci majú v právnom
vzťahu založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľov. Záver, že obaja dlžníci zmluvu
o úvere uzavreli ako spotrebitelia, teda že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonali v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, vyplýva zo samotného označenia zmluvy o úvere ako zmluvy o

„spotrebiteľskom“ úvere, označenia druhu úveru v zmluve o úvere ako bezúčelového „spotrebiteľského“
úveru, označenia oboch dlžníkov v zmluve o úvere údajmi fyzických osôb – občanov, ako aj z obsahu
samotnej zmluvy o úvere (základné parametre „spotrebiteľského úveru“ a pod.). Niet pochýb, že
žalobkyňa ako banka pri poskytovaní úveru konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Tu
súd len dodáva, že na spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere nemôže nič zmeniť ani následná

zmena v osobe dlžníka.

30. Jedným z druhov spotrebiteľských zmlúv sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské
úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere v danej veci upravoval špeciálny Zákon o spotrebiteľských
úveroch, ktorý vo vzťahu k Občianskemu zákonníku má postavenie lex špecialis. Súd zastáva názor,

že úver poskytnutý bankou dlžníkom na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere v prejednávanej veci
má charakter spotrebiteľského úveru tak, ako ho definujú cit. ust. § 1 a § 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, a spotrebiteľská zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

31. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere v prejednávanej veci ako spoludlžníci uzavreli I. J. a poručiteľka
A. H., ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela. Žalobou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia celej pohľadávky
vyplývajúcej z tejto zmluvy o úvere spolu s jej príslušenstvom len voči žalovanej ako dedičke po
poručiteľke ako jedného z dlžníkov. Otázkou, ktorou sa súd musel najprv v konaní v prejednávanej veci
zaoberať, bola otázka, či veriteľ zo zmluvy o úvere má nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej

zo zmluvy o úvere voči žalovanej ako dedičovi jedného zo spoludlžníkov, tzn. či žalovaná je v konaní
pasívne legitimovaná, a ak áno, v akej výške žalovaná zodpovedá za dlhy poručiteľky, a vzhľadom na
obranu žalovanej aj tým, či uspokojenia pohľadávky sa môže veriteľ domáhať len na žalovanej, tzn. bez
tohto, aby sa jej uspokojenia domáhal aj na ďalšom dlžníkovi I. J..

32. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

33. Podľa § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na nehoprešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za
dlhy podľa pomeru tohto, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

34. Podľa § 579 ods.1 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, iba že jej obsahom
bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

35. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má

tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

36. Podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný

bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

37. Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil,

je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov
svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

38. Smrťou dlžníka záväzok v zásade nezaniká, práva a povinnosti prechádzajú na jeho právnych
nástupcov. Podľa cit. § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka smrť dlžníka spôsobuje zánik záväzku

len vtedy, ak bol záväzok svojim obsahom viazaný výhradne na osobu dlžníka. Smrť dlžníka nemá
teda v zásade sama osebe žiaden vplyv na veriteľovo právne postavenie. Podľa cit. § 470 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka dedič však veriteľovi zodpovedá za poručiteľove dlhy iba do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva (§ 460 Občianskeho zákonníka), a ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy
podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Pod dedičstvom je pritom treba

rozumieť majetkové práva a povinnosti, ktoré patrili poručiteľovi, a to vrátane dlhov poručiteľa, tzn.
všetky práva a povinnosti majetkovej povahy a záväzkové práva, ktoré ku dňu smrti poručiteľa patrili
poručiteľovi,svýnimkoutýchpráv,ktorépodľaosobitnejprávnejúpravynepatriadodedičstvaaleboktoré
vzhľadomnasvojupovahunemôžuprejsťnainúosobu(§579Občianskehozákonníka).Dedičstvodedič
nadobudne okamihom smrti poručiteľa priamo zo zákona, bez zreteľa na jeho vôľu (hoci tieto účinky

môže dedič odvrátiť odmietnutím dedičstva), a nie je podmienené žiadnymi ďalšími skutočnosťami. Ten,
kto zodpovedá za poručiteľove dlhy, dlhy „preberá“ v stave, v akom boli v čase smrti poručiteľa, a pre
právne postavenie veriteľa je samo osebe nerozhodné, či je povinný uspokojiť pohľadávku ako dlžník
poručiteľ alebo ten, kto zodpovedá za poručiteľove dlhy. Z uvedeného teda vyplýva, že pre uplatnenie
pohľadávky veriteľa nemá právny význam sama osebe skutočnosť, či dlžník zomrel, teda okolnosť, či

má pohľadávku uspokojiť samotný dlžník alebo dedič, a smrť dlžníka sama osebe nepredstavuje právnu
prekážku uplatneniu pohľadávky na súde.

39. V prejednávanej veci si žalobkyňa žalobou uplatnila voči žalovanej ako dedičke jedného z pôvodných
spoludlžníkov A. H. pohľadávku vo výške 2.589,13 eur, spolu s jej príslušenstvom. Právoplatným

uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 04.05.2021 bola všeobecná hodnota majetku poručiteľky
pozostávajúceho z bytu ustálená na 11.251 eur. Žiadna zo sporových strán hodnotu majetku poručiteľky
ustálenú v dedičskom konaní nespochybnila. Preto súd vychádzal zo záveru, že žalovaná ako jediný
dedič poručiteľky, ktorému bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva v celosti právoplatným rozhodnutím
dedičského súdu, zodpovedá za dlhy poručiteľky do výšky 11.251 eur. A preto pokiaľ sa žalobkyňa

žalobou domáha na žalovanej zaplatenia dlhu, ktorý podľa jej tvrdení ku dňu smrti poručiteľky
predstavoval 2.589,13 eur s prísl., s prihliadnutím aj na existenciu ďalšieho záväzku poručiteľky z titulu
ďalšej pohľadávky banky prihlásenej do dedičského konania vo výške 4.297, 30 eur s prísl. a na
náklady pohrebu vo výške 611 eur, nemožno prijať iný záver, než že žalovaná zodpovedá aj za dlh
poručiteľky z titulu zmluvy o úvere v prejednávanej veci, tzn., že žalovaná je osobou vecne pasívne

legitimovanou v konaní. Tu súd len dodáva, že rozsah zodpovednosti žalovanej môže byť predmetom
aj konania o zastavenie exekúcie. Vo vzťahu k obrane zástupcu žalovanej týkajúcej sa prihlásenia
úverovejpohľadávkydodedičskéhokonanialenvovýške877,13eur,akoajvýškypohľadávkyzozmluvy
o úvere ustálenej výrokom právoplatného dedičského rozhodnutia, súd zdôrazňuje, že k prechodu dlhovporučiteľa na dediča dochádza za splnenia zákonných podmienok priamo zo zákona, bez ohľadu na to,
či tieto dlhy boli do dedičského konania prihlásené a v dedičskom konaní prejednané. Preto je potrebné
prisvedčiť zástupcovi žalobkyne, že táto obrana žalovanej je v prejednávanej veci právne irelevantná.

40. Cit. ust. § 511 Občianskeho zákonníka upravuje o.i. stav, kedy viac dlžníkov má tomu istému
veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne. Tak tomu je vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere aj
v prejednávanej veci. Ak viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne,
znamená to, že veriteľ má oprávnenie požadovať uspokojenie pohľadávky od ktoréhokoľvek z nich.

V prejednávanej veci to znamená, že veriteľ má oprávnenie požadovať uspokojenie pohľadávky zo
zmluvy o úvere ako od žalovanej ako dedičky jedného zo spoludlžníkov, tak aj od druhého spoludlžníka
I. J.. V judikatúre súdov nie sú však pochybnosti o tom, že ak aj viac osôb je zaviazaných spoločne
a nerozdielne, tieto osoby majú postavenie samostatných spoločníkov podľa § 76 Civilného sporového
poriadku. Podľa tohto ust. o samostatné spoločenstvo ide vtedy, ak má každý spoločník svoje právo
a svoju povinnosť, ktorá je nezávislá od osudu práv alebo povinnosti ostatných spoločníkov, s ktorými

stoja na rovnakej strane sporu (porovnaj napr. uznesenie NS ČR sp.zn. 21 Cdo 3335/2009, sp.zn.
20Cdo 2599/98, sp.zn 20Cdo 670/2006 a ďalšie). Preto pokiaľ sa v prejednávanej veci veriteľ domáha
uspokojenia pohľadávky len na žalovanej, nie aj na I. J. ako spoludlžníkovi, takémuto procesnému
postupu nemožno nič vytknúť. Rozhodnutie súdu v prejednávanej veci nebude mať žiadny vplyv na
vzájomné vzťahy medzi žalovanou a spoludlžníkom I. J., ktoré upravuje cit. ust 511 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ak niektorý zo spoludlžníkov plnil veriteľovi viac, ako zodpovedá jeho podielu,
má voči ostatným dlžníkom právo regresu, a to v rozsahu zodpovedajúcom jeho podielu.

41. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

42. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

43. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

44. Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch na výpočet ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

45. Podľa § 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval
hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).

46. Podľa § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len
ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

47. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10 zo 14. novembra 2017 v znení

účinnom k 18.09.2018, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver (ďalej už len „Opatrenie NBS“), ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel
výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa ods. 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa
podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa ods. 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítajú na
obdobie jedného mesiaca. Limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže

prekročiť hodnotu 1.

48. Podľa § 2 ods. 4 Opatrenia NBS celková výška čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm.
a) sa vypočíta ako aritmetický priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie
bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať.

49. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely ods. 1 určuje najmenej vo výške sumy
životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má

spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím
súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou
nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety,
zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so

spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosťvovýškeurčenejprávoplatnýmrozhodnutímsúdu;akrozhodnutímsúduniejeurčenévýživné,
vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.

50. Podľa § 2 ods. 10 Opatrenia NBS na účely § 7 ods. 20 písm. d) zákona sa pri určení peňažných

záväzkov súvisiacich s existujúcimi úvermi, pri ktorých je spotrebiteľ spoludlžníkom, na tieto úvery hľadí
ako keby bol spotrebiteľ jediným dlžníkom. Ak spoludlžník pri inom úvere žiada o úver spoločne so
spotrebiteľom, splátka iného úveru sa započíta iba raz.

51. Podľa § 5 ods. 2 Opatrenia NBS na účely overovania údajov o príjmoch sa za externé zdroje

informácii o prijme spotrebiteľa považujú
a) potvrdenie o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa nie staršie ako tri mesiace,
b) výpisy z platobného účtu spotrebiteľa, za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktorý nie je vedený u
veriteľa, a na ktorom sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa,
c) informácie o jednom alebo viacerých platobných účtoch spotrebiteľa poskytnuté spôsobom, ktorý

umožňuje ukladať a reprodukovať nezmenené informácie,8) za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktoré
nie sú vedené u veriteľa, a na ktorých sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za
príjem spotrebiteľa,
d) pracovná zmluva vrátane jej dodatkov,
e) potvrdenie správcu dane o výške príjmov zistených z podaného daňového priznania k dani z príjmov

a súčasne doklad preukazujúci príjmy spotrebiteľa v období medzi podaním posledného daňového
priznania a posúdením schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
f) aktuálne potvrdenie o výške dávky spotrebiteľa podľa osobitných predpisov9) spravidla nie staršie
ako tri mesiace,
g) overenie výšky príjmu spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,10)

h) iný doklad preukazujúci výšku príjmov spotrebiteľa.

52. Podľa § 5 ods. 3 Opatrenia NBS čestné vyhlásenie spotrebiteľa o výške príjmu nie je preukázaním
príjmu spotrebiteľ.53. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

54. Podľa cit. ust § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch banka ako pôvodný veriteľ bola pred uzavretím
zmluvy o úvere povinná posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť oboch dlžníkov ako spotrebiteľov
splácať spotrebiteľský úver, pričom vynaloženie tejto odbornej starostlivosti bola žalobkyňa povinná v
spore aj hodnoverne preukázať (cit. § 7 ods. 16 písm. b) zákona). Zákon s nepreukázaním vynaloženia

odbornej starostlivosti veriteľom spájal dôsledky vo forme sankcií veriteľa uvedených v cit. § 11 ods.
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. vo forme straty oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie celého spotrebiteľského úveru, a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti
aj bezpoplatkovosť a bezúročnosť spotrebiteľského úveru. Táto vnútroštátna úprava je dôsledkom
transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, ktorá však priamo

neupravuje podrobnosti pri postupe veriteľa pri plnení tejto povinnosti. Úpravu podrobnosti ponecháva
na právomoci členských štátov. V prejednávanej zástupca žalovanej namietal, že žalobkyňa neuniesla
vkonanídôkaznébremenovovzťahuksplneniutejtopovinnostibankouako pôvodnýmveriteľom.Avšak
aj bez ohľadu na túto procesnú obranu žalovanej podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ a vcelku ustálenej
vnútroštátnej judikatúry (aj judikatúry súdov ČR) súd v záujme ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany je vždy povinný zaoberať sa okolnosťami splnenia tejto povinnosti veriteľom z úradnej povinnosti
(ex offo), tzn. bez ohľadu na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany strán (porovnaj napr.
rozhodnutia Súdneho dvora (EÚ) vo veciach C-679/18, C-449/13 a C -58/18), nález ÚS ČR sp.zn. III. ÚS
4129/18 zo dňa 26.02.2019, rozsudky NS ČR sp.zn. 33Cdo 2178/2018 zo dňa 25.08.218 a sp.zn. 33Cdo
201/2018 zo dňa 20.03.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16CoCsp 14/2022 a pod).

Podľa záverov vyplývajúcich napr. z rozsudku Súdneho dvora EÚ veci C-679/18 zo dňa 05.03.2020
čl. 8 a 23 Smernice 2008/48/ES sa majú vykladať tak, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť
preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 tejto smernice a vyvodiť dôsledky,
ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve. Možnosť takéhoto postupu pri
dokazovaní nakoniec priamo vyplýva z § 295 Civilného sporového poriadku, upravujúceho osobitné

ustanovenia o dokazovaní v spotrebiteľských sporoch.

55. V prejednávanej veci si zástupca pôvodnej žalobkyne nesplnil svoju procesnú povinnosť a v žalobe
neuviedol žiadne tvrdenia vo vzťahu k skúmaniu úverovej bonity spoludlžníkov. Po oznámení
predbežného právneho posúdenia veci súdom a výzve súdu na doplnenie prostriedkov procesného

útoku v tomto smere reagoval písomným podaním doručeným súdu 09.10.2023 , v ktorom uviedol, že
príjmy oboch spoludlžníkov boli preverené Sociálnou poisťovňou a.s. ako externým zdrojom. Výsledkom
preverenia bolo zistenie príjmu minimálne 245 eur mesačne u žiadateľa o úver a minimálne 342 eur
mesačne u spolužiadateľky. Banka ďalej preverila úverovú zaťaženosť oboch dopytom do Spoločného
registra bankových informácií, podľa ktorého žiadateľ o úver bol úverovým dlžníkom v jednej finančnej

inštitúcií s výškou mesačnej splátky 50 eur, spolužiadateľka nebola v čase podania žiadosti evidovaná
ako úverový dlžník. Žiadateľ v žiadosti uviedol rodinný stav: ženatý a žiadne vyživované povinnosti,
spolužiadateľka rodinný stav: vdova a žiadne vyživované deti. Finančná analýza platná v tom čase bola
vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 3.000 eur na 8 rokov s mesačnou splátkou vo výške 46,23
eur.

56. Podľa výsledkov dopytu banky do Sociálnej poisťovne a.s. zo dňa 18.09.2018 (čl. 148 a čl. 149 spisu)
obaja spoludlžníci boli v čase dopytu poberateľmi dôchodkov. Žiadateľ o úver I. J. vo výške 245 eur
mesačne a poručiteľka ako spolužiadateľka vo výške 342 eur mesačne. Preto pokiaľ zástupca žalovanej
namietal, že banka nemala k dispozícii potvrdenie zamestnávateľa spoludlžníkov, súd uvádza, že pokiaľ

vychádzala z príjmov 245 eur a 342 eur mesačne, vychádzala z výšky dôchodkov oboch spoludlžníkov,
ktorú mala riadne overenú v Sociálnej poisťovni a.s.. Podľa tvrdení zástupcu žalobkyne I. J. bol ženatý
a poručiteľka vdovou, pričom obaja už nemali žiadne vyživovacie povinnosti. Tieto skutočnosti plne
korešpondujú s údajmi v spisoch (viď lustrácia na čl. 138 spisu a obsah dedičského spisu sp.zn. 2D491/2020). Podľa výpisov zo spoločného registra klientskych informácií (čl. 142 – 143 spisu) zo dňa
18.09.2018 I. J. v čase dopytu mal evidovaný jeden existujúci úver v celkovej v zostatkovej hodnote
4.018 eur s mesačnou splátkou 50 eur. Poručiteľka nebola v čase dopytu evidovaná ako úverový dlžník.

Podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere životné minimum na jednu plnoletú osobu predstavovalo
205,07 eur mesačne. Žalobkyňa tak hodnoverne preukázala celkové príjmy spoludlžníkov vo výške
spolu 587 eur mesačne. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb na oboch spoludlžníkov
vo výške zodpovedajúcej životnému minimu na dve plnoleté osoby, t.j. 2 x 205,07 eur, predstavovali

410,14 eur mesačne (podľa rozdielnych adries na zmluve o úvere sa nejednalo o osoby, ktoré by bolo
dôvodne posudzovať spoločne). Peňažné záväzky z úverov znižujúce príjmy spoludlžníkov boli výške
50 eur mesačne. Spolu so splátkou predmetného úveru vo výške 46,23 eur mesačne a 20 % navýšením
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spoludlžníkov podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS
o 34,37 eur (20 % z rozdielu medzi 587 eur a 410,14 eur) celkové náklady predstavovali 541,42 eur
mesačne, čo neprevyšovalo mesačné príjmy spoludlžníkov.

57. Preto súd nemohol prisvedčiť obrane zástupcu žalovanej, že veriteľ v prejednávanej veci porušil
svoje povinnosti stanovené v cit. ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch a Opatrení NBS. Súd
zastáva názor, že žalobkyňa hodnoverne preukázala, že banka ako pôvodný veriteľ postupovala pred
poskytnutím úveru pri skúmaní schopnosti oboch spoludlžníkov úver splácať s dostatočnou odbornou

starostlivosťou, a že limit ukazovateľa schopnosti spoludlžníkov splácať úver záväzný pre banku
neprekračoval hodnotu 1. Preto súd nevidel dôvod sankcionovať veriteľa sankciami podľa cit. ust. § 11
ods.2Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,atočiužstratouoprávneniavyžadovaťjednorazovésplatenie
úveru, alebo bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru pre porušenie povinnosti podľa § 7 Zákona
o spotrebiteľských úveroch.

58. Súd následne podrobil preskúmaniu samotnú zmluvu o úvere, pričom zistil, že zmluva má zákonom
požadovanú písomnú formu a obsahuje všetky náležitosti, s ktorých absenciou Zákon o spotrebiteľských
úveroch v ust. § 11 ods. 1 písm. b) až g) spájajú sankciu veriteľa spočívajúcu v bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Tu súd len dodáva, že žalovaná v konaní neuviedla žiadne okolnosti, ktoré

by viedli súd k záveru o obsahových nedostatkoch zmluvy o úvere, príp. o existencii neprijateľných
zmluvných podmienok v tejto spotrebiteľskej zmluve. Hodnota RPMN uvedená v zmluve o úvere
11,10 % neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty za obdobný úver stanovenú podľa osobitných
predpisov, ktorá podľa L. v 2. štvrťroku 2018 predstavovala 17,74 %. Preto súd vychádzal zo záveru, že
spotrebiteľský úver v prejednávanej veci je potrebné považovať za úver s úrokmi a poplatkami.

59. Podľa zmluvy o úvere obaja spoludlžníci sa zaviazali zaplatiť veriteľovi 96 pravidelných mesačných
splátok so splatnosťou poslednej splátky dňa 10.09.2026. Žalobou sa žalobkyňa domáhala na žalovanej
zaplatenia celej úverovej pohľadávky zo zmluvy o úvere naraz s tvrdením, že ku dňu 26.09.2019 došlo k
predčasnému zosplatneniu úverovej pohľadávky. Žalovaná v odpore namietala, že poručiteľka do svojej

smrti nebola upovedomená o tom, že veriteľ celú úverovú pohľadávku predčasne zosplatnil. Zaplatenia
celej úverovej pohľadávky sa pritom žalobou nedomáhala banka ako pôvodný veriteľ, ale žalobkyňa,
a to s tvrdením, že celá zosplatnená pohľadávka zo zmluvy o úvere jej bola bankou postúpená na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2022. Bolo preto na žalobkyni, aby preukázala
svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, vrátane účinného predčasného zosplatnenia celej úverovej

pohľadávky.

60. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

61. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

62. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

63. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá a druhá veta zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len „Zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čolen časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu

klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.

64. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

65. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

66. Všeobecnú právnu úpravu postúpenia pohľadávky, ktorá sa vzťahuje aj na banky, obsahuje

Občiansky zákonník v cit. ust. § 524 a nasl. Tieto všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka
pre postúpenie pohľadávky vyžadujú vždy písomnú formu. Ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka
pripúšťa, aby osobitné predpisy upravili osobitné podmienky, ktorých splnenie je potrebné na platné
postúpenie pohľadávky. Takýmto osobitným predpisom je, o.i, aj Zákon o bankách, ktorý v cit. ust. § 92
ods. 8 upravuje osobitné podmienky, za ktorých možno postúpiť bankovú pohľadávku buď inej banke

alebo inému subjektu, ktorý nie je bankou. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie
pohľadávky v rozpore so zákonom je vylúčené (zakázané). Preto postúpenie pohľadávky, ktoré je
v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je v rozpore so zákonom, a podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné. Na absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka je
súd povinný prihliadať aj bez námietky, z úradnej povinnosti (ex offo).

67. Cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách definuje niekoľko podmienok pre postúpenie pohľadávky
bankou, ktoré musia byť všetky kumulatívne splnené. Základnou podmienkou je to, aby postupovaná
banková pohľadávka bola v čase postúpenia splatnou. Ďalšou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce
omeškanie klienta so splnením či i len časti splatného peňažného záväzku voči banke, a to napriek

riadnej písomnej výzve banky, aby pohľadávku splnil. Druhá veta § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje
situáciu, kedy banka aj napriek splneniu uvedených podmienok postúpiť pohľadávku nebude môcť,
a to vtedy, keď klient v čase medzi splnením uvedených podmienok a uzavretím zmluvy o postúpení
pohľadávky svoj splatný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní. To však
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke bude trvať kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Tzn. znamená, že právo postúpiť pohľadávku
v prípade omeškania presahujúceho jeden rok aj pri splnení omeškaného peňažného záväzku v plnom
rozsahu veriteľovi ostáva.

68. V prejednávanej veci žalobkyňa preukázala, že obaja spoludlžníci boli bankou pred uplatnením

práva na zaplatenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere naraz podľa § 565 Občianskeho zákonníka
upozornení na omeškané splátky istiny vo výške 184,92 eur (4 mesačné splátky vo výške 46,23
eur) listami zo dňa 30.08.2018, ktoré boli obom poštou aj riadne doručené dňa 04.09.2019. Listami
boli zároveň obaja upozornení na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade nezaplatenia dlžnej
sumy do 15 kalendárnych dní od doručenia listu. Z listiny „Aktuálny stav úveru k 31.05.2021“

vyplýva, že omeškané splátky v stanovenej lehote neboli zaplatené. Preto pokiaľ banka listami zo
dňa 30.08.2019, riadne doručenými obom spoludlžníkom dňa 30.09.2019, v súlade s dojednaním
v zmluvných podmienkach oboch spoludlžníkov vyzvala na zaplatenia celej pohľadávky naraz pre
omeškanie so splátkami splatnými počnúc splátkou za mesiac máj 2019, predčasné zosplatnenie
úverovej pohľadávky je potrebné považovať za právne účinné. Súd nemohol preto prisvedčiť obrane

žalovanej, že poručiteľka do svojej smrti nebola upovedomená o tom, že veriteľ celú úverovú pohľadávku
predčasne zosplatnil. Postupovaná pohľadávka teda v čase jej postúpenia bankou na žalobkyňu na
základe zmluvy o postúpení zo dňa 27.09.2022 bola už splatnou. Je potrebné prisvedčiť zástupcovi
žalobkyne, že za písomnú výzvu banky v zmysle cit. § 92 ods. 8 Zákona o bankách možno považovaťvýzvu zo dňa 30.08.2019. Posledná úhrada bola na úverový účet poukázaná v mesiaci júl 2021, teda
viac ako jeden rok pred postúpením pohľadávky. Preto súd prijal záver, že postúpenie pohľadávky nie
je v rozpore s cit. právnou úpravou a žalobkyňa je v konaní aktívne vecne legitimovaná.

69. Žalobou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia jednak nevrátenej časti istiny úveru vo výške 2.589,13
eur (suma 2.616,13 pozostáva aj z poplatkov vo výške 27 eur), ktorá podľa výsledkov dokazovania
zodpovedá rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru 3.000 eur a sumou započítanou veriteľom na
istinu úveru 104,87 eur tak, ako to súd vyššie špecifikoval. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel

a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť istinu úveru v celej žalobkyňou požadovanej výške.

70. Žalobou sa žalobkyňa ďalej domáhala zaplatenia úrokov z úveru dojednaných vo výške 10,50 %
ročne v kapitalizovanej sume 1.236,14 eur. Výšku tejto sumy dôvodila tak, že veriteľ má nárok na
úroky v sume 1.436,78 eur, čo zodpovedá úrokom, ktoré by spoludlžníci boli zaplatili pri riadnom
plnení povinnosti. Listinou na čl. 10 spisu presne špecifikovala výpočet tejto sumy. Nakoľko na úroky

započítala sumu 200,74 eur, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania, žalovaná je povinná zaplatiť
úroky v kapitalizovanej sume 1.236,14 eur (1.436,78 eur – 200,74 eur). Súd žalobe aj v časti týchto
zmluvných úrokov celkom vyhovel. Súd tu poukazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 16.06.2020 sp.zn. 5Cdo 42/2020 publikované v zbierke súdnych rozhodnutí ZSP 1/2021, podľa
ktorého: „V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru patrí veriteľovi úrok z istiny vo výške,

akú by pri riadnom plnení povinností zaplatil dlžník ako cenu peňazí“. Podľa poznámky k tomuto
rozhodnutiu: „Najvyšší súd v danom rozhodnutí riešil odbornou verejnosťou dlhodobo diskutovanú,
v praxi všeobecných súdov mimoriadne frekventovanú, súdmi rozdielne rozhodovanú a pre širokú
laickú verejnosť značne citlivú právnu otázku. Ide o otázku, či v spotrebiteľských veciach, v ktorých
banka poskytla spotrebiteľovi úver a vzhľadom na porušenie povinností spotrebiteľa rozhodla o

predčasnej splatnosti (o "zosplatnení") úveru, možno alebo nemožno kumulovať zmluvné úroky a
úroky z omeškania. Po vysvetlení podstaty troch skupín rozhodnutí, ktoré sa časom vyprofilovali v
rozhodovacej praxi krajských súdov (ako aj spôsobov riešenia tejto právnej otázky krajskými súdmi),
najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, prečo dospel k záveru, že ak veriteľ (banka)
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, patrí mu úrok z istiny vo výške, akú by dlžník zaplatil (ako cenu

peňazí) pri riadnom plnení svojich povinností. Pre úplnosť možno uviesť, že s právnymi závermi, na
ktorých spočíva komentované rozhodnutie, sa stotožnili dovolacie senáty najvyššieho súdu vo viacerých
ďalších skutkovo a právne obdobných prípadoch, napríklad vo veciach sp.zn. 2 Cdo 241/2019, 8
Cdo 147/2020 a 9 Cdo 24/2020. Ukazuje sa však, že časť dovolacích senátov pristupuje k riešeniu
danej problematiky z iných hľadísk (v tejto súvislosti pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo

186/2020). V rozhodnutiach sp.zn. 1 Cdo 94/2019 a 1 Cdo 208/2019 najvyšší súd konštatoval, že
inštitút predčasného "zosplatnenia" úveru veriteľom v dôsledku omeškania dlžníka predstavuje zmenu
záväzkovo-právneho vzťahu. Táto zmena spočíva v tom, že sa mení obsah pôvodne dohodnutého
záväzku (zmluvy o úvere) v časti práv a povinností zmluvných strán. Pôvodný záväzok obsahoval
povinnosť dlžníka splácať predmet zmluvy v mesačných splátkach. Pri uzavretí zmluvy sa dlžník

s veriteľom dohodli, že veriteľ má okrem iného právo pri omeškaní dlžníka predčasne "zosplatniť"
nesplatený zostatok predmetu zmluvy a žiadať od dlžníka jeho zaplatenie naraz. To znamená, že
omeškanie dlžníka so splácaním splátok spôsobí (ak veriteľ využije toto právo) zmenu v povinnosti
dlžníka vrátiť predmet zmluvy, pričom zmena tejto povinnosti spočíva v zmene formy vrátenia zostatku
predmetu zmluvy zo splátkovej na jednorazovú. Nesprávny je preto záver, že veriteľ nemá nárok na

úroky z úveru aj po termíne predčasnej splatnosti, pretože si to účastníci výslovne nedohodli v zmluve,
resp. to neobsahujú všeobecné obchodné podmienky veriteľa. Úrok z úveru a úrok z omeškania sú
dva odlišné inštitúty, ktoré treba dôsledne odlišovať a nemožno ich zamieňať. Po "zosplatnení" úveru
tak z nesplatenej istiny ďalej beží úrok z úveru (ako odmena za poskytnuté finančné prostriedky, ktoré
dlžník v dohodnutej dobe nevrátil) až do ich vrátenia a v prípade omeškania dlžníka beží zároveň taktiež

úrok z omeškania (ako sankcia za omeškanie s úhradou peňažného záväzku). Opačný názor vedie k
absurdnému dôsledku, že dlžník (spotrebiteľ), ktorý po dobu trvania zmluvy platil dohodnutý úrok z úveru
(napr. 19,53% ročne), by po porušení jeho zmluvných povinností a po "zosplatnení" úveru platil zákonný
úrok z omeškania (napr. 9% ročne). V dôsledku toho by pre dlžníka bolo výhodnejšie byť v omeškaní
než úver riadne splácať. V inom rozhodnutí (sp. zn. 6 Cdo 113/2019) najvyšší súd poukázal na rozsudok

SD EÚ zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v zmysle ktorého cieľom úrokov
z omeškania je sankcionovať nesplnenie povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách ustanovených v
zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu,
ktorámuvzniklazdôvoduomeškaniasplnenímpeňažnéhozáväzku.Bežnéúroky(úrokyzposkytnutéhoúveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia.
Aj z tohto hľadiska je preto opodstatnený záver nielen o nároku na bežné úroky až do skutočného
splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania (porovnaj

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 113/2018)“.

71. Vzhľadom na vyššie uvedené výsledky dokazovania súd obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení
o nepreukázaní dôvodnosti výšky uplatnenej pohľadávky čo do istiny, ako aj čo do zmluvných úrokov,
nepovažoval za opodstatnenú. Žalovaná strana neuviedla v tomto smere žiadne vlastné tvrdenia

a vychádzajúc z § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd len samotné popretie tvrdení žalobkyne
nemohol považovať za účinné.

72.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

73. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

74. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

75. Žalobou žalobkyňa požadovala zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne za dobu od

poskytnutia úveru do predčasného zosplatnenia úveru v kapitalizovanej sume 4,07 eur, 5 % ročne
za dobu od predčasného zosplatnenia úveru do zaplatenia úhrady vo výške 30 eur dňa 18.06.2021
v kapitalizovanej sume 234,34 eur, ďalej 5 % ročne zo sumy 2.619,13 eur od 19.06.2021 do 16.07.2021,
kedy bola zaplatená posledná úhrada vo výške 30 eur, a vo výške 5 % ročnej zo sumy 2.589,13 eur od
17.07.2021 do zaplatenia. Súd mal preukázané, že dlžníci sa dostali do omeškania so zaplatením celej

úverovej pohľadávky, na zaplatenie ktorej boli riadne vyzvaní listami zo dňa 26.09.2019. Preto pokiaľ
žalobkyňa žalobou požadovala úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne tak, ako to súd uviedol,
súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.

76. Súd žalobkyni nepriznal nárok na poplatky vo výške 27 eur a žalobu v tejto časti zamietol. Zástupca

žalobkyne nárok v tejto časti nešpecifikoval. Nie je zrejmé, v čom má spočívať jeho právny základ.
Žiadne upomienky súdu neoznačil ani nepredložil, a výšku požadovaných poplatkov 27 eur neodôvodnil.
Navyše, podľa výsledkov dokazovania z platieb poukázaných na úverový účet do predčasného
zosplatnenia úveru v celkovej výške 350,61 eur veriteľ už započítal na nejaké poplatky 27 eur.

77. Záverom súd k obrane zástupcu žalovanej spočívajúcej v premlčaní nároku udáva, že uplatnený
nárok nepovažoval za premlčaný. K predčasnému zosplatneniu celej pohľadávky zo zmluvy o úvere,
ktorá bola predmetom konania, došlo listami zo dňa 26.09.2019, doručenými obom spoludlžníkom
dňa 30.09.2019. Prvou omeškanou mesačnou splátkou bola splátka splatná dňa 10.05.2019, od ktorej
tri mesiace uplynuli dňa 10.08.2019. Preto pokiaľ žalobkyňa žalobu podala na upomínací súd dňa

20.07.2021, žalobu podala v 3-mesačnej premlčacej dobe upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka.

78. Súd žalovanej uložil povinnosť peňažného plnenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zástupca žalovanej počas celého konania nepodal návrh na prípadné povolenie plnenia v splátkach
žalovanej a dôvody pre takýto postup súdu nepreukázal. Nič však žalovanej nebráni obrátiť sa na

žalobkyňu so žiadosťou o dohodu na splátkach súdom priznaného dlhu.

79. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

80. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.81. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

82. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

83. Žalobkyňa žalobu podanú na súd dňa 20.07.2021 zobrala sčasti, a to ohľadne 30 eur späť z dôvodu
zaevidovania platby zo dňa 16.07.2021. Vo zvyšnej časti žaloby bola vcelku úspešná s tým, že jej

neúspech bol nepatrný, iba čo do poplatkov vo výške 27 eur. Preto súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu trov v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti výrokom I. – IV. toho rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).