Rozsudok · Výchovné opatrenia · Judgement

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621202264
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1621202264.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX a B. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, obe pobytom u matky, zastúpené
procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava,
matky: B. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale pobytom D. XXXX/XX, E., a otca: F. B. B., nar. X. XXXX
XXXX, trvale pobytom G. XX/X, E., zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária VERIONS,
s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava, IČO: 47 239 441, o uložení výchovného opatrenia, o odvolaní
otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 3. marca 2022 č.k. 7P/1/2021-530, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na uloženie výchovného opatrenia
zamietol a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 52, § 57, § 58, § 111 písm. l) z. č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), čl. 5, § 37 ods. 1 a ods.
2 písm. d) z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne
dôvodil, že otec sa návrhom v znení súdom prvej inštancie pripustenej zmeny (na pojednávaní 3.
marca 2022 - pozn. odvolacieho súdu) domáhal uloženia povinnosti maloletým A. a B., ako aj ich
matke podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v trvaní dvanásť mesiacov, v rozsahu
najmenej jednej hodiny každý kalendárny týždeň, za účelom odstránenia odmietania otca, starých
rodičov a maloletých súrodencov H. a B. maloletými, obnovenia osobného styku medzi maloletými
a otcom vrátane starých rodičov a ich maloletých súrodencov, a nápravy následkov dlhoročného

odlúčenia otca, starých rodičov a detí a konfliktov v rodine, ktoré maloleté v dôsledku ich rozvíjajúcej
sa psychiky nie sú schopné vo vnútornom prežívaní sami zvládnuť, a tým pomôcť maloletým prekonať
ich negatívne pocity, vyrovnať sa s nimi a napraviť aj ich zjavne narušené vzťahy k otcovi, starým
rodičom a maloletým súrodencom. Vo vzťahu k matke žiadal výchovné opatrenie uložiť aj za účelom
odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi vyplývajúcich najmä z jej výrazne negatívneho
vzťahu k otcovi manifestovaného aj pred maloletými a za účelom pomoci matke pochopiť a akceptovať
fakt, že vo výchove a individuálnom osobnostnom vývoji maloletých má otec, starí rodičia a maloletí

súrodenci nezastupiteľnú úlohu, čím môže dôjsť tiež k zlepšeniu riešenia problémov a konfliktov, ktoré
sa nebudú prenášať na maloleté a k zmierneniu tenzie medzi rodičmi. Matke žiadal uložiť i povinnosť
zabezpečiť účasť maloletých na realizácii výchovného opatrenia. Zároveň navrhoval žiadnemu z
účastníkov konania nepriznať nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, ženávrhu otca nie je možné vyhovieť z dôvodu, že takéto rozhodnutie by nenašlo oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania a nebolo by súladné s najlepším záujmom maloletých. Naviac by, vzhľadom
na zistenú situáciu týkajúcu sa prežívania maloletých a ich odmietavého postoja k otcovi, bolo zrejme

nevykonateľné. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by bol splnený niektorý z materiálnych
predpokladov pre uloženie výchovného opatrenia upravený v ustanovení § 37 ods. 1 Zákona o rodine.
Nebolo preukázané žiadne nevhodné správanie maloletých a matky. Maloleté s otcom nekomunikujú.
Z dokladov vystavených Základnou školou v I. k prvému polroku školského roka 2021/2022 vyplýva,
že obe maloleté majú veľmi dobré správanie, pričom A. bola udelená i pochvala od triedneho učiteľa.

Ich najhoršia známka je chválitebná. Nevhodným správaním nie je to, že si odmietajú prevziať od
otca dary k sviatkom, nakoľko odovzdanie týchto darov podmienil otec návštevou v jeho domácnosti,
čo je vzhľadom na dlhodobý postoj maloletých k otcovi nerealizovateľné. Nebolo preukázané ani
nevhodné správanie sa matky. Matka uviedla, že s otcom komunikuje prostredníctvom správ, v ktorých
ho informuje o maloletých a o ich voľnočasových aktivitách. O otcovi sa matka vyjadruje pozitívne,
čo korešponduje aj so závermi znalca Mgr. Balka v znaleckom posudku č. 46/2015. V konaní nebolo

taktiež preukázané porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností,
zneužívanie rodičovských práv a povinností zo strany rodičov, ani skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť
povinnosti vyplývajúce z ich rodičovských práv a povinností. Zároveň nebolo preukázané, že by sa
matka nestarala o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletých, resp. že by nechránila záujem
maloletých. Z lekárskych správ z 25. novembra 2021 a 23. decembra 2021 vyplynulo, že maloleté

sú v starostlivosti detskej psychiatričky B. J. G., ktorú navštevujú aj v rámci potrebných kontrol. Tiež
bolo preukázané, že maloletým matka zabezpečila aj psychologickú starostlivosť u K. L. z Centra
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Malacky a v prípade maloletej B. tiež v poradni
orientujúcej sa na otázky identity pohlavia u B. F. J. G. z Iniciatívy Inakosť. Zabezpečovanie výživy zo
strany matky medzi účastníkmi nebolo sporné. Otec mal v konaní za to, že pre uloženie výchovného

opatrenia postačuje výlučne splnenie podmienky v návetí ustanovenia § 37 ods. 2 Zákona o rodine, t. j.
uloženietakéhotovýchovnéhoopatreniajepotrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa.Súdprvejinštanciesa
s týmto izolovaným chápaním odseku 2 v kontexte celého ustanovenia § 37 Zákona o rodine nestotožnil.
Dodal však, že aj keby sa splnenie materiálnych požiadaviek nevyžadovalo, vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že je potrebné v záujme maloletých uložiť navrhované výchovné opatrenie. Zo

znenia ustanovenia § 37 ods. 2 Zákona o rodine zároveň nevyplýva obligatórna povinnosť súdu uložiť
výchovné opatrenie, a to i s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudského práva k čl. 8
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(napr.rozsudokvoveciM.protiČeskejrepublike
z 29. júna 2004, rozhodnutie vo veci G. proti Českej republike z 28. marca 2006, rozsudok vo veci
N. proti Českej republike z 18. júla 2006). Súd prvej inštancie vec posudzoval cez prizmu záujmu

maloletých s poukazom na čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s čl. 5 Zákona o rodine.
Z hľadiska kritéria úrovne starostlivosti o dieťa podľa čl. 5 písm. a) Zákona o rodine konštatoval, že
uloženie výchovného opatrenia by mohlo mať vplyv na úroveň starostlivosti o maloleté. Absolvovanie
navrhovaného výchovného opatrenia by si vyžiadalo zvýšenú zdravotnú a psychologickú starostlivosť
v súvislosti s neprimeraným tlakom na maloleté pre nanútenú účasť na poradenstve. Splnenie tohto

kritéria preto treba hodnotiť v neprospech maloletých. Uloženie navrhovaného výchovného opatrenia
by nebolo v záujme maloletých ani z hľadiska kritéria bezpečia a stability prostredia, v ktorom sa
zdržiavajú, v zmysle čl. 5 písm. b) Zákona o rodine. Maloleté sa môžu cítiť ohrozené tým, že ich
chce otec odňať matke, čo bude stále pretrvávať, ak bude otec matku spochybňovať, útočiť na jej
psychické zdravie, prejavovať voči nej nielen výraznú nedôveru a nepriateľské ladenie. Z dokazovania

nevyplynula na strane otca v tomto smere žiadna zmena. Rovnaký záver možno prijať aj vo vzťahu
ku kritériu podľa čl. 5 písm. c) Zákona o rodine, kedy v existujúcich okolnostiach, bez zmeny ktorú
otec dokazovaním nepreukázal, by bola narušená ochrana duševného, telesného a citového vývinu
maloletých. Vzhľadom na skutočnosť, že maloleté sú v starostlivosti detského psychiatra, faktor podľa
čl. 5 písm. d) Zákona o rodine svedčí v prospech nepodporovania vzniku situácií, ktoré budú zasahovať

do duševného a psychického stavu maloletých. Kritériá najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 5 písm. e)
Zákona o rodine tiež nie sú splnené, nakoľko nebola preukázaná žiadna zmena v prístupe, popísanom
znalcom a odporúčanom aj ostatnými zainteresovanými odborníkmi, a preto v aktuálnej situácii by
nútením do realizácie psychologického poradenstva proti vôli maloletých dochádzalo naďalej k zásahom
do ich duševnej, telesnej a citovej integrity. Kritérium podľa čl. 5 písm. g) Zákona o rodine svedčí

v prospech neuloženia navrhovaného výchovného opatrenia, pretože maloleté odmietajú navrhované
výchovné opatrenia. Vyjadrenia maloletých sú v zhode s vykonaným dokazovaním a ich dlhodobým
postojom. V prípade kritérií podľa čl. 5 písm. f) a i) Zákona o rodine tieto súd prvej inštancie vnímal
neutrálne. Iba kritérium podľa čl. 5 písm. h) Zákona o rodine vyznieva v prospech navrhovanéhovýchovného opatrenia, avšak len zdanlivo, pretože v ideálnom prípade by malo umožniť vyvíjanie
väzieb s otcom, súrodencami maloletých, ktoré má otec so súčasnou manželkou a starými rodičmi
z jeho strany. Možnosť rozvíjať tieto väzby s ohľadom na všetky okolnosti nie je však jediným

alebo rozhodujúcim faktorom, ale všetky treba vnímať vo vzájomnej spojitosti. Niet preto dôvodu
na vyhovenie návrhu v situácii, kedy matka s maloletými, ktoré sú už i tak v početnej starostlivosti
psychológov a psychiatra, by sa mali podrobiť výchovnému opatreniu, t. j. ďalšiemu poradenstvu, kým
otec, ktorý od ostatnej ingerencie súdu v konaní riešiacom styk s maloletými neprešiel vôbec žiadnou
sebareflexiou, by zatiaľ čakal na výsledok nanúteného poradenstva spolu so súčasnou manželkou,

maloletými deťmi z druhého manželstva a jeho rodičmi. Z toho, čo otec opakovane prezentoval na
pojednávaní sa javí, že otec má viac starosť o to, ako svojím maloletým deťom z aktuálneho manželstva
vysvetlí, že majú ďalšie dve staršie sestry (t. j. maloleté), čím do popredia umiestnil záujem svojich
mladších detí a svojich rodičov pred skutočnými potrebami maloletých. Mylné a nepreukázané je
tvrdenie otca, že stav maloletých je dôsledkom výchovného pôsobenia matky. Aktuálny stav maloletých
je výslednicou viacerých faktorov, nielen tráum z minulosti, na ktoré poukazovali maloleté, ale tiež

dôsledkom aktuálnych situácií v rodine, v škole, v súvislosti so zaradením do rovesníckej skupiny,
prvé lásky, a pod., ktoré súvisia s vekom a emočným prežívaním maloletých v období začiatku
dospievania. V rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 5. augusta 2020 č. k. 3P/15/2015-1702, v
ktorom sa rozhodovalo o návrhu otca na zverenie maloletých do jeho starostlivosti, bolo konštatované,
že vzťah otca s maloletými nemá potencionalitu napredovať a zlepšiť sa, ak bude otec pokračovať v

kontinuálnom obviňovaní matky a jej označovaní za jediného vinníka neželaného stavu, resp. stavu,
do akého dospel vzťah otca s maloletými bez toho, aby otec sebareflektívne rešpektoval pokyny a
odporúčania odborníkov. Zo znaleckého posudku znalca Mgr. Balka č. 45/2015 vyplynulo, že otec bol
v rámci interview ako súčasti vyšetrenia ťažšie usmerniteľný, naliehavejší, so zvýšenou tendenciou
podrobne popísať a ilustrovať vlastnú interpretáciu prežitých udalostí. O matke sa vyjadroval otvorene

kriticky, obviňujúco, upodozrievajúco a devalvujúco s výraznými negatívnymi sprievodnými emotívnymi
prejavmi, neodkloniteľne ju obviňoval z manipulácie maloletých voči nemu, pričom jeho nálada kolísala
do rozladenosti a dráždivosti. Celkový prejav otca pri vyšetrení vyhodnotil znalec ako emotívny až
hostilný najmä pri uľpievavom kritizovaní osobných charakteristík a rodičovských kompetencií matky. V
čase vyšetrenia pri konfrontácii s problematikou rodičovskej problematiky imponoval emočne nestabilne

s impulzívnou afektivitou a sklonom k verbálnej heteroagresivite. To korešponduje s tým, ako popísal
znalec vzťah maloletej A. k otcovi. Ten sa snažil komplikovaným spôsobom A. vysvetliť, aká je súčasná
situácia pre neho dôležitá, bol naliehavý, nevhodným spôsobom pred maloletými otváral problémy
súvisiace s rozdielnymi výchovnými predstavami rodičov (aj v správe Linky detskej istoty, n. o. z
asistovaných kontaktov z 10. novembra 2017 sa neodporúčalo, aby rodičovské nezhody neriešili v

prítomnosti detí). Pri presviedčaní A. menej citlivým spôsobom zdôrazňoval svoje potreby, pričom A.
nemohla rozumieť problematike nepriamo naznačovanej otcom. Jeho prejav vnímala ako nátlakový.
U otca bolo tiež v masívnej miere prítomné prenášanie zodpovednosti za nerealizovanie jeho styku
s maloletou A., ktorý matku obviňoval z ovplyvňovania a manipulácie maloletej vo vzťahu k nemu,
čo malo podľa otca viesť k odmietaniu kontaktu maloletej A. s ním. Zvýšené vzťahovačné nastavenie

otca a upodozrievanie matky bolo zvýraznené do miery brániacej otcovi racionálne a konštruktívne
vyhodnotiť situáciu maloletej, jej psychické ťažkosti vyžadujúce si odbornú intervenciu. V tomto zmysle
sa konanie otca znalcovi javilo ako nedostatočne reflektujúce potreby maloletého dieťaťa, viac sa
zameriaval na devalvovanie charakteristík a kompetencií matky. V správe Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, referátu poradensko-psychologických služieb pre pracovisko Bratislava I z 26. júna 2018 je

uvedené, že od podania priebežnej správy nedošlo k žiadnej výraznej zmene v postojoch ovplyvňujúcich
komunikáciu medzi rodičmi maloletých a vytváraní vzťahových väzieb medzi maloletými a otcom. Z
vykonaného dokazovania nebolo nijako preukázané, že by sa na strane otca na uvedenom kritickom
prístupe k matke a na naliehavom prístupe k maloletým čokoľvek zmenilo. Podľa znaleckého posudku
znalca Mgr. Balka č. 17/2017 osobnosť otca vykazuje znaky abnormnej organizácie s impulzívnymi a

narcistickými rysmi, s ktorými viac korešponduje jeho sebapresadzujúce, egocentrické a konfliktogénne
správanie. Preto sa správanie otca javí v kontexte znaleckého posudku Mgr. Balka č. 46/2015 ako stále
nedostatočne reflektujúce potreby maloletého dieťaťa. Podľa súdu prvej inštancie k zmene nemôže
dôjsť, kým nedôjde k zmene správania na strane otca. Aj v znaleckom posudku č. 10/2018 znalec PhDr.
Karol Kleinmann vyslovil predpoklad, že otec je zameraný skôr na výkon a zisk, než na interpersonálne

vzťahy.Podľaznalcamáoteczníženúschopnosťpripúšťaťsiemócieaprejavovaťichvočidruhým.Môže
klásť zvýšený dôraz na jednoduché a neosobné aspekty. Podľa súdu prvej inštancie bolo preukázané,
že maloleté sú silne emočne viazané na matku, hľadajú u nej oporu, dôverujú jej. Vyplýva to napr. zo
znaleckého posudku Mgr. Balka č. 46/2015, ale aj správy Linky detskej istoty, n. o. z 10. novembra2017. Zo správ odborníkov, v starostlivosti ktorých sú v súčasnosti maloleté, bolo zistené, že predmetom
tejto starostlivosti nie je poradenstvo smerujúce k obnoveniu vzťahu medzi otcom a maloletými. Podľa
správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Malacky z 22. februára 2022

obe maloleté prezentujú dlhodobo na stretnutiach veľmi negatívny vzťah k otcovi a odmietajú o otcovi
hovoriť. Ich stretnutia boli a sú zamerané na riešenie ich aktuálneho emočného stavu, rovesníckych
vzťahov, školských problémov. Vzhľadom na dlhodobý stav maloletých a sústavné odmietanie kontaktu
s otcom nie je vhodné, ani potrebné nariadenie povinného odborného psychologického poradenstva za
účelom odstránenia odmietania otca s maloletými. Tento záver korešponduje s vyjadrením F. B. J. G.,

psychológa z Iniciatívy Inakosť z 23. februára 2022, ktorý uviedol, že stav maloletej B. je veľmi krehký
a akýkoľvek tlak, ktorý ide proti jej rozhodnutiam, bude mať na ňu negatívne psychické dôsledky. Tieto
závery sa nijako neodchyľujú od skutočností zistených z dôkazov, ktoré predložil k návrhu otec a z
ktorých viaceré boli predmetom dokazovania aj v iných konaniach prebiehajúcich medzi účastníkmi. Z
vykonaného dokazovania teda nebola nijako preukázaná potreba pre uloženie výchovného opatrenia
tak, ako to predpokladá návetie § 37 ods. 2 Zákona o rodine. Uloženie samostatného výchovného

opatrenia matke by za týchto okolností nemalo taktiež žiaden zmysel. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletých z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný

sporový poriadok“) a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Namietal, že súd prvej inštancie
sa pri znaleckom posudku Mgr. Balka č. 45/2015, správy Linky detskej istoty, n.o. a správy Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-psychologických služieb pre pracovisko Bratislava
I sústredil iba na časti vytrhnuté z kontextu, ktoré ho vykresľujú v negatívnom svetle a ako jediného,
kto mal svojim správaním a postojmi zapríčiniť súčasný stav. Argumentácia súdu prvej inštancie, že

maloleté sa môžu cítiť ohrozené tým, že ich chce odňať matke, neobstojí, nakoľko v predmetnej veci sa
nerozhoduje o úprave styku otca s maloletými. Predmetom konania je vytvorenie reálnych predpokladov
preobnoveniekontaktumaloletýchsotcom,ichsúrodencamiasostarýmirodičmi,pričombyakceptoval,
ak by sa kontakt začal obnovovať najprv na úrovni maloletých s ich súrodencami. Obavy maloletých
nesúvisia s predmetom konania. Informácie o konaniach môžu mať výlučne od matky, ktorá v nich

vzbudzuje bezdôvodne obavy, čo môže u maloletých vyvolať konflikt lojality. Jedná sa teda o ďalší
dôvod na uloženie výchovného opatrenia matke. Vyššie uvedená konštatácia súdu prvej inštancie
je navyše nepreskúmateľná z dôvodu absencie špecifikovania konkrétneho konania otca. Nakoľko
maloleté navštevujú detského psychiatra, navrhoval v konaní, aby výchovné opatrenie bolo realizované
psychológom so špecializáciou na detskú klinickú psychológiu. Realizácia takéhoto výchovného

opatrenia by sa tak stala súčasťou zdravotnej starostlivosti o maloleté. S poukazom na ustanovenie
§ 2 ods. 1 z. č. 199/1992 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení
neskorších predpisov a bod 38 písm. c) Prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 84/2016 Z.
z. je poskytovanie psychoterapie a odbornej klinicko-psychologickej činnosti špecializovanou činnosťou,
ktorou sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Otec ďalej uviedol, že zmyslom a účelom navrhovaného

výchovného opatrenia nie je len sanácia vzťahu maloletých k nemu, ale aj voči ich súrodencom a starým
rodičom. V konaní preukázal existenciu silného rodinného puta medzi ním a maloletými počas striedavej
osobnej starostlivosti rodičov. Od zverenia maloletých do výlučnej starostlivosti matky sa však jeho
osobný kontakt s maloletými postupne redukoval až do štádia, že sa styk už viac ako štyri roky vôbec
nerealizuje. Rodinné puto medzi ním a maloletými je nepochybne preukázané, je ich biologický i právny

otec, čo nebolo ostatnými účastníkmi konania spochybnené. Nie je preto zrejmé, prečo sa súd prvej
inštancie snaží vytvoriť dojem, že uloženie výchovného opatrenia nemá zmysel, keďže otec s maloletými
nemá vzťah či rodinné puto. Porušenie puta je zapríčinené vydávaním, potvrdzovaním či zmenou
rozhodnutí o nariadení neodkladných opatrení zo strany Okresného súdu Bratislava I a Krajského
súdu v Bratislave. Neurčenie styku a časové obmedzovanie účinnosti vydaných neodkladných opatrení

spolu s prieťahmi v konaní viedlo k porušovaniu základných práv a slobôd maloletých i otca. Nie je
pravdou,žebyodovzdaniedarovmaloletýmpodmieňovalosobnýmstretnutímsnimi.Uvedenévyplývaz
elektronickejkomunikáciesmatkou,ktorúpredložilsvyjadrenímz24.februára2022arozporovaltoajna
pojednávaní. Nestotožnil sa s konštatáciou súdu prvej inštancie, že navrhované výchovné opatrenie má
charakter sankcie namierenej voči matke a maloletým, pričom on, ktorý neprešiel žiadnou sebareflexiou,

by pri takto nariadenom výchovnom opatrení iba čakal na výsledok nanúteného poradenstva s členmi
svojej rodiny. V konaní sa opakovane vyjadril, že je pripravený poskytnúť akúkoľvek potrebnú súčinnosť
v rámci realizácie výchovného opatrenia. V konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 3P/15/2015 a sp. zn. 3P/219/2016 sa dobrovoľne podrobil výchovnému opatreniu realizovanémuÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBratislava,nakoľkomatkapodmienilasvojuúčasťnavýchovnom
opatrení jeho účasťou. Návrh nepodal z dôvodu spôsobenia ujmy účastníkom konania, ale z dôvodu
vyčerpania všetkých prostriedkov, na základe ktorých by mohlo dôjsť k dobrovoľnému obnoveniu

styku. Súd prvej inštancie sám konštatoval, že aktuálna odborná pomoc poskytovaná maloletým nie
je žiadnym spôsobom zameraná na sanáciu a obnovenie vzťahov v rodinách oboch rodičov a ani sa
nezameriava na príčiny rozpadu týchto vzťahov. Počas trvania osobnej starostlivosti matky o maloleté
nedošlo k zlepšeniu ich psychického stavu. Maloletá A. sa koncom roka 2021 dobrovoľne za účasti
matky dostavila k svojej ošetrujúcej psychiatričke, pričom udávala, že rozmýšľa, že si sama ublíži a

dobrovoľne sa dožadovala hospitalizácie na klinike detskej psychiatrie (v tejto súvislosti opisovala svoje
školské problémy a stav v rodine matky). Súd prvej inštancie mohol uložiť výchovné opatrenia aj v
kratšom trvaní a/alebo nižšej frekvencii poskytovania odbornej pomoci, pričom ho mohol aj zrušiť, ak
by k splneniu jeho účelu došlo skôr. Súd prvej inštancie stanovil tri podmienky, za splnenia ktorých
tvrdí, že štát je zbavený povinnosti vyvíjať snahu alebo vynucovať účasť maloletých na výchovnom
opatrení, a to že zainteresovaní odborníci účasť na ďalšom poradenstve neodporúčajú, spoluprácu

maloletých nemožno v žiadnom prípade očakávať a že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
uloženie výchovného opatrenia nie je v ich záujme. Pod zainteresovanými odborníkmi mal súd prvej
inštancii zrejme na mysli B. L. a B. F. G.. Ošetrujúca psychiatrička maloletých B. G. sa k veci na
výzvu súdu prvej inštancie nevyjadrila. B. L. a B. G. však nie sú odborne spôsobilí poskytovať potrebnú
psychoterapiu ani vykonávať klinickú psychologickú činnosť, keďže na to nemajú potrebnú kvalifikáciu

ani prax. B. L. sa v rámci jej výsluchu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
3P/15/2015, vyjadrila, že je školskou psychologičkou a nevykonáva psychoterapeutickú prax. Uvedené
potvrdzuje taktiež absencia ich zápisu v Slovenskej komore psychológov. Obaja zhodne uviedli, že
v rámci poskytovaného poradenstva nepracujú v smere zistenia príčin odmietania otca maloletými a
predmetom poradenstva (nie terapie) nebolo ani nie je obnovenie kontaktu otca s maloletými. Stretnutia

s nimi nevedú k náprave negatívneho vzťahu maloletých voči ich súrodencom ani k akejkoľvek sanácii
predtým pozitívneho vzťahu maloletých voči ich starým rodičom. B. L. sa vôbec nevyjadrila k zvyšným
dôvodom na uloženie výchovného opatrenia (odmietanie súrodencov a kontaktu so starými rodičmi).
Otec v konaní namietal formuláciu otázky položenej zo strany súdu prvej inštancie vyzvaným subjektom
(„či stav maloletých odôvodňuje uloženie výchovného opatrenia v nasledujúcom znení...“), nakoľko ide

o právne posúdenie veci. Naviac k tejto otázke by sa mohol kvalifikovane vyjadriť iba odborník z oblasti
detskej klinickej psychológie, príp. detskej psychiatrie, nie poradenský psychológ, resp. osoba, ktorá
vôbec nie je odborníkom v danej oblasti. Vyjadrenie B. G. k tejto otázke preto nemal súd prvej inštancie
vôbec brať do úvahy pri hodnotení vykonaných dôkazov. Súdom prvej inštancie uvádzaná psychologická
intervenciainiciovanámatkoujerealizovanáuškolskejpsychologičkyK.L.,ktorásaopakovanevyjadrila,

ženemázáujemospoluprácusotcomavovzťahukotcovivychádzalalenzinformáciípodanýchmatkou
a maloletými. Nakoľko B. L. ani B. G. nie sú psychoterapeutmi, ani detskými klinickými psychológmi,
maloletým nie je poskytovaná dostatočná odborná psychologická pomoc. Súd prvej inštancie bližšie
neskúmal, či sa na základe poskytovaného poradenstva psychický stav maloletých zlepšuje a či je táto
psychologická pomoc skutočne odbornou pomocou tak, ako ju definuje legislatíva. Vychádzajúc aj z

obsahu spisu v konaní sp. zn. 3P/15/2015 dochádza k zhoršovaniu psychického zdravia maloletých. Z
vyjadrenia B. L. je zrejmé, že maloletá B. si k nej zjavne nevybudovala taký vzťah, aby ďalej pokračovala
v stretnutiach, ktoré sa viac ako rok nerealizujú. Z lekárskej správy pedopsychiatričky B. G. vyplýva, že
B. L. maloletej A. nepomohla, nakoľko jej zdravotný stav sa po psychickej stránke zhoršil natoľko, že
sa dožadovala hospitalizácie na klinike detskej psychiatrie a ošetrujúca detská psychiatrička jej zvýšila

psychofarmakologickú liečbu. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že spoluprácu maloletých nemožno
v prípade uloženia výchovného opatrenia očakávať. Podľa otca nie je známe, akým spôsobom bola táto
skutočnosť v konaní preukázaná. Ak to maloleté uviedli v rámci ich výsluchu, ide o dôkaz, ku ktorému
sa z dôvodu nezákonného postupu súdu nemohol vyjadriť. Maloleté deti častokrát prejavujú neochotu
k mnohým činnostiam, ktoré sú však pre ich rozvoj prospešné, čo však nie je zákonným dôvodom pre

zamietnutie návrhu. Ak je negatívnom prvkom vo vzájomných vzťahom, ako je možné, že nedošlo k
zlepšeniu zdravotného stavu maloletých, ak s ním nemajú žiadnu interakciu už viac ako štyri roky a
takmersedemrokovsúpodvýlučnýmvýchovnýmpôsobenímmatky.Vkonanísp.zn.3P/57/2017nebolo
zatiaľ meritórne rozhodnuté o úprave styku starých rodičov s maloletými. Na jeho strane i jeho rodiny
neexistuje žiadna prekážka (napr. skutočnosti odôvodňujúce zákaz styku alebo výraznejšie obmedzenie

rodičovských jeho práv), ktorá by mohla brániť uloženiu výchovného opatrenia. Matka v maloletých
nepodporuje zmenu správania sa a ich postoja k nemu a jeho rodine. Súd prvej inštancie selektívne
vybral iba tie časti a hodnotenia dôkazov vykonané súdom v konaní sp. zn. 3P/15/2015, ktoré vyznievajú
v neprospech otca bez toho, aby ich konfrontoval so závermi tohto dokazovania a preukázanýmaktuálnym (ne)konaním ostatných účastníkov konania. Zároveň opomenul, že výchovné opatrenie malo
smerovať aj k obnoveniu vzťahu maloletých k starým rodičom a vytvoriť základ pre vznik vzťahu s ich
súrodencami. Negatívny postoj maloletých voči týmto rodinným príslušníkom nebol súdom preskúmaný

a z odôvodnenia ani nevyplýva, že by postoj maloletých voči nim bol dôvodný. Súrodenci H. a B. majú
právo poznať a budovať si vzťah s maloletými. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či
súd prvej inštancie vykonal test proporcionality medzi najlepším záujmom maloletých B. a H. a údajným
najlepším záujmom maloletých. Súd prvej inštancie bližšie nešpecifikoval, k akej zmene správania by
na strane otca malo dôjsť a aký subjekt následne vyhodnotí, či zmena na strane otca je dostatočná, aby

bolo možné uvažovať o ďalších krokoch pre obnovenia jeho kontaktu s maloletými. Znalec Mgr. Balko v
konaní sp. zn. 3P/15/2015 uviedol, že je v záujme maloletých, aby sa s otcom stretávali aj v prípade, ak
tento svoje názory a postoj nezmení. Podľa otca nemožno očakávať, že matka bez uloženia a realizácie
výchovného opatrenia svoj postoj k nemu zmení. Jej výchovné prostredie je zodpovedné za súčasné
názory maloletých na neho a jeho rodinu. Ak súd prvej inštancie považoval za jeden z rozhodujúcich
dôkazov vyjadrenia odborníkov, mal vykonať dokazovanie prostredníctvom odborníkov z oblasti detskej

klinickej psychológie alebo detskej psychiatrie postupom podľa § 206 a nasl. Civilného sporového
poriadku. Zákonné kritériá pre odborné vyjadrenie nespĺňa ani vyjadrenie procesného opatrovníka,
ktorého nie je možné zamieňať za odborne spôsobilú osobu v zmysle procesnoprávnych predpisov
na podávanie vyjadrení pre potreby posudzovania skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Z
odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že

znalecké posudky, lekárske správy vrátane prepúšťacej správy maloletej A. z kliniky detskej psychiatrie,
ako aj správy z asistovaných kontaktov vykonané v konaní sp. zn. 3P/15/2015 odporúčali, že je v
záujme maloletých, aby mali s otcom dobrý vzťah a nie je žiaden dôvod na tak negatívny postoj
maloletých voči otcovi a jeho rodine. V tejto súvislosti otec poukázal na uznesenie Okresného súdu
Bratislava I z 4. mája 2015 č. k. 3P/15/2015-122, uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. júna

2015 č. k. 11CoP/285/2015-194, uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 24. septembra 2015 č. k.
3P/15/2015-230, uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2015 č. k. 11CoP/620/2015-249,
uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 9. septembra 2016 č. k. 20CoP/113/2016-461 a uznesenie
Okresného súdu Bratislava I z 14. júna 2017 č. k. 3P/15/2015-714. Súd prvej inštancie si zo znaleckého
posudku PhDr. Kleinmanna účelovo vybral jednu časť, ktorá ani nebola uvedená v závere znaleckého

posudku,pričomsúdprvejinštancienevyhodnotildanéskutočnostivsúvislostiscelkovýmzáveromtohto
posudku. Podľa znalca osobnostné charakteristiky otca nevykazujú patologické znaky, nenasvedčujú
pre poruchu osobnosti a otec má primerané osobnostné predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy
maloletých dcér vrátane relatívne dobrej emocionálnej diferencovanosti so zastúpením vyššími citmi,
ako i schopnosťou komunikovať i hrať sa s deťmi. Otec mal za to, že súd prvej inštancie by nemal

brať do úvahy závery znalca Mgr. Balka v znaleckom posudku č. 17/2017, ktoré uviedol v napadnutom
uznesení, nakoľko otec sa so znalcom v rámci prípravy vypracovania posudku č. 17/2017 nestretol,
preto ho znalec ani nemohol hodnotiť a už vôbec ho nemohol hodnotiť inak, ako ho hodnotil v posudku
č. 46/2015. Súd prvej inštancie by mal snahu znalca Mgr. Balka negatívne vykresliť otca vnímať vo
vzťahu k výsledku prešetrenia sťažnosti otca na znalca Ministerstvom spravodlivosti SR, keď bol Mgr.

Balko upozornený na chyby pri vypracovávaní znaleckého posudku a dôsledky, ktoré to pre neho v
budúcnosti bude mať. Otec sa nestotožnil ani s tvrdeniami súdu prvej inštancie o jeho útokoch na
psychické zdravie matky. V konaní sp. zn. 3P/15/2015 matka predložila nepravdivé písomné vyjadrenie
psychiatra B. N. o tom, že nie je psychiatrickým pacientom a nie je u neho liečená, hoci neskôr
sa preukázalo, že matka bola týmto psychiatrom aj psychofarmakologicky liečená. Matka explicitne

zamlčala v časti rodinnej anamnézy maloletej A., že ona sama je dlhoročný psychofarmakologicky
liečený psychiatrický pacient v zásade s podobnou možno až rovnakou psychiatrickou diagnózou.
Rovnako nič neuviedla ani pediatričke. Upozornenie na tieto skutočnosti zo strany otca nie je možné
považovať za útok na psychické zdravie matky. Nie možné sa taktiež stotožniť s právnym názorom
súdu prvej inštancie, že navrhované výchovné opatrenie je možné uložiť iba za predpokladu splnenia

aspoň jednej z podmienok ustanovených v § 37 ods. 1 Zákona o rodine. Ustanovenie § 37 ods. 2
Zákona o rodine žiadnym spôsobom neodkazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 Zákona o rodine a v
úvodnej vete ako všeobecnú podmienku pre možnosť uloženia rôznych výchovných opatrení v tomto
ustanovení upravených, stanovuje iba podmienky „záujmu maloletého dieťaťa“ a „potreby“ uloženia
takéhoto opatrenia. Ustanovenie § 37 ods. 1 Zákona o rodine neurčuje, za akých podmienok je možné

výchovné opatrenie uložiť, ale len upravuje podmienky, za akých určitý okruh osôb môže oznámiť
rozhodujúce skutočnosti súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, prípadne obci. V konaní
preukázal splnenie oboch zákonných podmienok podľa ustanovenia § 37 ods. 2 veta prvá Zákona
o rodine. Je v záujme maloletých, aby bol obnovený ich vzťah k rodine z otcovej strany. V konanínebolo zatiaľ preukázané, že zo strany maloletých nie je možné hovoriť o nevhodnom správaní, resp.
zo strany matky o porušovaní jej rodičovských povinností. Za nevhodné a nežiadúce správanie je však
možné považovať aj neprejavovanie žiadneho záujmu maloletých o svojich príbuzných zo strany otca,

pričom práve navrhované výchovné opatrenie môže byť účinným prostriedkom na zistenie a odstránenie
príčin tohto správania maloletých. Ak maloleté bez reálneho dôvodu odmietajú stretnutia so starými
rodičmi, ako aj stretnutia a budovanie vzťahu so svojimi súrodencami, je takéto ich správanie nevhodné
a vyžaduje výchovné opatrenie. Maloleté kopírujú negatívne názory a správanie matky smerom k
otcovi. Voči otcovi neprejavujú žiadnu úctu ani rešpekt, ako to predpokladá ustanovenie § 43 ods. 2

Zákona o rodine. Rovnako s ním žiadnym spôsobom a v ničom nespolupracujú, nie sú ochotné ani len
vzdialene komunikovať, preto je zrejmé, že neplnia svoje povinnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie §
43 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine. Otec namietal špekuláciu súdu prvej inštancie, že by sa domáhal
voči maloletým uloženia takých opatrení, ktoré by mali viesť k poškodeniu ich zdravia alebo rozvoja.
Opätovnepoukázalnato,žerealizáciavýchovnéhoopatreniaosoboušpecializovanounadetskúklinickú
psychológiu je zároveň poskytovaním zdravotnej starostlivosti, preto nemôže viesť k poškodzovaniu

ich zdravia a rozvoja. Výchovné opatrenie môže maloletému dieťaťu alebo rodičom uložiť aj orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom zákonnou podmienkou pre uloženie podľa § 15
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele je iba existencia potreby
jeho uloženia v záujme maloletého dieťaťa. Nie je zrejmý racionálny dôvod, pre ktorý by zákonodarca
stanovil rozdielne materiálne podmienky pre možnosť uloženia toho istého typu výchovného opatrenia v

závislosti od orgánu verejnej moci, ktorý ho ukladá. Otec zároveň namietal nesprístupnenie zvukového
záznamu z výsluchu maloletých z 25. januára 2022, čo súd prvej inštancie v uznesení z 31. januára 2022
odôvodnil tým, že maloleté neudelili súhlas, aby bol zvukový záznam sprístupnený účastníkom konania
a zároveň za zohľadnenia požiadavky upravenej v čl. 5 písm. g) Zákona o rodine nie je možné umožniť
účastníkom konania aplikovať ich práva podľa ustanovenia § 97 ods. 1 Civilného sporového poriadku

vo vzťahu k obsahu záznamu, pretože by tým boli narušené oprávnené záujmy maloletých účastníkov
konania. Po pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 7. februára 2022 opätovne žiadal súd prvej inštancie o
sprístupnenie obsahu výsluchu maloletých. Súd prvej inštancie poslal účastníkom konania iba písomný
záznam o výsluchu maloletých, pričom zápisnica o tomto procesnom úkone podľa ustanovenia § 99 ods.
1 Civilného sporového poriadku nebola spísaná. Z obsahu zaslaných záznamov je zrejmé len miesto

a čas vykonania výsluchu, identifikácia prítomných osôb a opis priebehu výsluchu bez toho, aby bol
bližšie opísaný obsah výpovede maloletých. Oba záznamy obsahujú poznámku, že „Maloletá neudelila
súhlas so sprístupnením záznamu rodičom a ostatným účastníkom.“, pričom nie je zrejmé, či išlo o
spontánne vyjadrenie maloletých alebo sa tak maloleté vyjadrili na podnet súdu prvej inštancie, príp.
prítomného procesného opatrovníka. Z procesnej úpravy nevyplýva možnosť, aby účastník konania dal

či nedal súhlas na to, aby sa ďalší účastníci konania oboznámili s vykonaným dôkazom (napr. výsluchom
maloletých detí). V tejto súvislosti otec poukázal na ustanovenie čl. 9, § 97 ods. 1, § 98 ods. 1 a ods.
2, § 188 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 195 ods. 3 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy
a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018 sp. zn. 5Cdo/103/2018. Zákonná ani podzákonná

úprava nedáva súdu možnosť obmedziť prístup účastníka konania k vykonaným dôkazom a k možnosti
vyjadriť sa k nim, najmä v prípade, keď je takýto dôkaz kľúčovým pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Súdne rozhodnutia, na ktoré sa súd prvej inštancie v uznesení o odmietnutí sprístupnenia zvukového
záznamu z výsluchu maloletých odvoláva, nie sú skutkovo ani právne podobné predmetnej veci, nakoľko
v nich išlo o obmedzenie prístupu k obsahu vykonaných dôkazov z dôvodu existencie utajovaných

skutočnostíaverejnéhozáujmu,nejednalosaovecirodinnoprávnejagendyamožnostiobmedziťprístup
ostatných účastníkov konania k výsluchu maloletých detí. Súdom prvej inštancie mu bolo znemožnené
vyjadriť sa k dôkazu a prípadne vyvrátiť skutočnosti, ktoré mohli byť obsiahnuté vo výpovediach
maloletýchalebonavrhnúťdoplneniedokazovaniasúdom,prípadnezabezpečiťďalšiedôkazy.Súdprvej
inštancie nemal právomoc rozhodnúť o nesprístupnení zvukového záznamu. Otec v odvolaní poukázal

tiež na to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené. Súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s jeho argumentáciou o naliehavosti veci v súvislosti s pokračujúcim porušovaním
základnýchprávotcaamaloletýchdetí.Nevysporiadalsasdôvodmi,prektorénavrhovaluložiťvýchovné
opatrenie aj matke ani neodôvodnil, z akých príčin nie je účelné a potrebné uložiť výchovné opatrenie pre
obnovu vzťahu maloletých detí s ostatnými členmi jeho rodiny. Dostatočne nevysvetlil, z akého dôvodu

nepokladal jeho tvrdenia a ním predložené dôkazy za dostatočne presvedčivé na preukázanie splnenia
podmienok pre uloženie výchovného opatrenia. Neuviedol, na základe čoho si z dokazovania vybral iba
skutočnosti svedčiace v neprospech otca. Taktiež nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s naplnením princípu
najlepšieho záujmu maloletých za konkrétnych skutkových okolností prejednávanej veci a nevysporiadalsa ani s otázkou najlepšieho záujmu maloletých B. a H. vo vzťahu k údajnému najlepšiemu záujmu
maloletých. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie zamietol aj návrh na
nariadenie výchovného opatrenia za účelom napraviť vzťahy maloletých k súrodencom a k ich starým

rodičom. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal žiadnemu z účastníkov
nepriznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3.Podanímz29.septembra2022otecdoplnilsvojeodvolanie,keďuviedol,ževovecisp.zn.3P/15/2015

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. júna 2022 č. k. 11CoP/141/2021-1917 zrušil rozsudok
Okresného súdu Bratislava I z 5. augusta 2020 č. k. 3P/15/2015-1702 a vec vrátil tomuto súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V reakcii na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave ho
kontaktovalacezsociálnusieťmatka.ZároveňmuzaslalaúradnýzáznamzvýsluchumaloletýchÚradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, v ktorých sa zjavne odráža fakt, že maloleté nevnímajú
pozitívne jeho prítomnosť vo svojom živote i v dôsledku toho, že si ho matka pravidelne blokuje, čím sa

znemožňuje jeho kontakt s maloletými. Maloletá B. spomenula, že nevedela, že otec sa s ňou vždy snaží
skontaktovať a že má pre ňu aj darčeky. V žiadnom konaní nebolo podľa otca preukázané, že by sa
bol voči maloletým dopúšťal toho, čo mu je kladené za vinu. Maloleté voči nemu nevyslovujú konkrétne
námietky. Tieto zostávajú vo všeobecnej rovine, pričom celkom zjavne kopírujú negatívne vyjadrenia a
postoje matky voči jeho osobe, alebo boli preukázateľne vyvrátené. Dlhoročný negatívny vplyv matky

je dôsledkom toho, že ho maloleté odmietajú.

4. V podaní z 21. decembra 2022 otec namietal, že vo veci rozhodol vylúčený sudca (§ 365 ods. 1 písm.
c) Civilného sporového poriadku). Uviedol, že 14. decembra 2022 mu bola doručená výzva Ústavného
súdu SR na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľov (vrátane jeho osoby). Prílohou uvedenej

výzvy bolo vyjadrenie v tom čase zákonného sudcu Mgr. Róberta Bardača, PhD. z 14. septembra
2022, z ktorého vyplývajú dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti. V rámci vyjadrenia k podaniu
ústavnej sťažnosti pre prieťahy v konaní sp. zn. 3P/57/2017 sudca Mgr. Bardač, PhD. (v tom čase
zákonný sudca i v prejednávanej veci - pozn. odvolacieho súdu) uviedol, že maloleté vypočúval aj
v konaní sp. zn. 7P/1/2021, pričom ich názor na otca a jeho rodinu je výrazne negatívny. Samotné

podanie ústavnej sťažnosti označil za „bizarné“. Zároveň mal za to, že nakoľko sťažovateľkami boli aj
maloleté, je potrebné, aby bolo podanie ústavnej sťažnosti schválené poručenským súdom, nakoľko
nejde o bežný úkon, ale o spor medzi rodičmi. Podľa otca sa vyjadrenie v tom čase zákonného
sudcu Mgr. Bardača, PhD. vyznačuje netolerovanou mierou hodnotenia právnych úkonov účastníkov
konania, osobitne otca. Vyhodnotiť využitie právneho nástroja ústavnej sťažnosti ako „bizarné“ nemožno

považovať za konformné s tzv. teóriou zdania nestrannosti. Jeho vyjadrenie je potrebné vnímať aj v
kontexte jeho hodnotenia prípustnosti ústavnej sťažnosti, ktorú Ústavný súd SR dňa 25. augusta 2022
prijal na ďalšie konanie. Už z odvolania podaného 13. apríla 2022 možno vyvodiť, že dôvody zaujatosti
boli dané už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pričom zaujatosť v tom čase zákonného sudcu
Mgr. Bardača, PhD. je jediným vysvetlením mnohých pochybení, ktorých sa súd prvej inštancie v konaní

dopustil a ktoré boli namietané už v odvolaní. Napr. namietané vyjadrenie v tom čase zákonného sudcu
o tom, že otec neprešiel žiadnou sebareflexiou, sa javí ako názor sudcu, ktorý sa silno vyhraňuje voči
osobe otca, pričom je zrejme vedený osobnou zaujatosťou; nedostatočné a nesprávne realizované
dokazovanie;nesprávnehodnoteniedôkazov,vrátanedôkazovzkonaniasp.zn.3P/15/2015;nesprávne
hodnotenie výchovného pôsobenia matky a vyjadrení otca vo vzťahu k matke; nesprávne právne

posúdenie a porušenie práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti otec poukázal aj na bangalórske
zásady správania sa sudcov. Podľa otca sa v tom čase zákonný sudca Mgr. Bardač, PhD. dopustil
i formálneho pochybenia, keď Ústavnému súdu SR navrhol, aby ústavnú sťažnosť zamietol. V čase
vyjadrenia k ústavnej sťažnosti muselo byť Mgr. Bardačovi, PhD. známe, že ústavná sťažnosť bola
prijatá na ďalšie konanie, preto o nej musí byť rozhodnuté nálezom, ktorým sa ústavnej sťažnosti vyhovie

alebo nevyhovie. Mgr. Bardačom, PhD. konštatované vnútorné presvedčenie, že „nestačí plná moc na
zastupovanie udelená sťažovateľom v 5. rade“, vzbudzuje pochybnosti, či sudca svoju funkciu vo veci
konajúceho sudcu vykonáva nezaujato a nestranne. Otec ako sťažovateľ je otcom maloletých, ku ktorým
vykonáva všetky rodičovské práva a povinnosti. To, či boli alebo neboli porušené práva maloletých,
nemožno považovať za vec spornú medzi rodičmi, najmä ak namietajú porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd SR navyše už o ústavnej sťažnosti maloletých sťažovateliek
raz konal, pričom v prípade uvedenej ústavnej sťažnosti boli maloleté zastúpené právnym zástupcom,
ktorému plnú moc udelil otec. V súvislosti s tvrdením v tom čase zákonného sudcu Mgr. Bardača, PhD.
o výrazne negatívnom názore maloletých na otca a jeho rodinu poukázal otec na lekársky správy od O.E. z kliniky detskej psychiatrie z 4. apríla 2015. V neposlednom rade v tom čase zákonný sudca Mgr.
Bardač, PhD. vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti vylúčil, že by mohlo dôjsť k zásahom do práv
sťažovateľov na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa

čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dané konštatovanie Mgr. Bardača, PhD. odôvodňuje
pochybnosti o jeho záujme rozhodnúť vo veci spravodlivo. Ústavný súd SR v náleze z 28. januára 2021
sp. zn. II. ÚS 406/2020 totiž konštatoval zásah do uvedených práv sťažovateľov s ohľadom na dĺžku
konania a na zbytočné prieťahy.

5. Podaním z 20. apríla 2023 otec uviedol, že v konaní sp. zn. 3P/15/2015 boli vykonané nové dôkazy.
Okresný súd Bratislava I uskutočnil 1. februára 2023 pohovor z maloletými. Z vyjadrenia matky a
procesného opatrovníka na pojednávaní 10. februára 2023 a z vyjadrenia ošetrujúcej pedopsychiatričky
jednoznačne vyplýva, že ošetrujúca pedopsychiatrička i procesný opatrovník vnímajú to, že maloleté
odmietajúotca,pričomtentoichpostojvčasepodaniajehonávrhunebolaniujednejzmaloletých.Matka

sa začala aktivizovať až po jeho oznámení, že ak budú pokračovať nezhody medzi rodičmi v zásadných
otázkach a nebudú z jej strany dodržiavané dohodnuté termíny pre maloleté (napr. pri vyšetreniach
lekárov), bude z jeho strany nutné podať návrh na súd. Postoj maloletých voči nemu sa začal kontinuálne
zhoršovať najmä po podaní návrhu v konaní sp. zn. 3P/15/2015. Ich psychický stav sa začal zhoršovať
po nariadení neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 3P/15/2015, ktorým boli maloleté zverené do

osobnej starostlivosti matky. Matka síce verbalizuje, že maloleté postupujú adekvátnu liečbu, avšak
ošetrujúcapedopsychiatričkamaloletýmpredpisujemedikamentóznuliečbusosporadickýmikontrolami,
pričom psychologická liečba je iba podľa maloletými identifikovanej potreby. Starostlivosť poskytovaná
maloletým nie je dostatočná ani adekvátna a nesmeruje k riešeniu toho, že maloleté odmietajú otca
a celú jeho rodinu. Obsah údajne psychologickej pomoci si určujú maloleté samy, pričom matka doň

odmieta vstupovať. Na pojednávaní 27. marca 2023 matka predložila komunikáciu maloletých, z ktorej
má vyplývať, že maloletá A. nie je ochotná s otcom komunikovať. Matkou predložená komunikácia
iba potvrdzuje nutnosť odborného psychologického poradenstva v zmysle navrhovaného výchovného
opatrenia. I keď matka tvrdí, že ide o komunikáciu a názor maloletých na otca, v skutočnosti zo správ
vyplýva, že ide o komunikáciu výlučne matky s maloletou A., pričom žiaden názor maloletej B. matka

súdu nepredložila. V súvislosti s pohovorom maloletých z 1. februára 2023 otec odmietol tvrdenia, že
ich bil a že skoro vytrhol dvere z pántov iba preto, že chcela byť maloletá B. sama, čo sú jediné faktické
tvrdenia, ktorými maloleté odôvodňujú odmietanie jeho osoby. Všetky ostatné vyjadrenia maloletých
o jeho nevhodnom správaní sa je možné považovať za hodnotiace úsudky maloletých, ku ktorým sa
nie je možné relevantne vyjadriť. Otec poukázal na vývoj názorov maloletých v rámci konania sp. zn.

3P/15/2015. Taktiež zdôraznil, že predbežné opatrenie nariadené uznesením z 24. septembra 2015 č.
k. 3P/15/2015-230 o jeho styku s maloletou A. za asistencie psychológa Linky detskej istoty, n.o. bolo
v platnosti tri mesiace. Predbežné opatrenie o jeho styku s maloletými za asistencie psychológa Linky
detskejistoty,n.o.nariadenéuznesenímz14.júla2017č.k.3P/15/2015-714sanerealizovalozdôvodov
na strane akreditovaného subjektu, pričom bolo v platnosti po dobu šiestich mesiacov. Otec zároveň

poznamenal, že voči Mgr. Kataríne Škultétyovej ako zákonnej sudkyni po prípadnom zrušení a vrátení
veci odvolacím súdom podal 20. apríla 2023 námietku zaujatosti.

6. Otec v podaní zo 14. septembra 2023 uviedol, že maloleté s ním naďalej nekomunikujú, resp.
maloletá A., na ktorú má telefonický kontakt, s ním komunikuje veľmi obmedzene. Komunikácia s

matkou neprináša žiadne pozitívne výsledky, nakoľko matka maloleté podporuje v tom, aby s ním
nekomunikovali, lebo sa s ich názorom stotožňuje. V konaní sp. zn. B1-3P/57/2017 bol 31. júla 2023
návrh starých rodičov na určenie styku s maloletými zamietnutý, pričom písomné vyhotovenie rozsudku
zatiaľ vypracované nebolo. V danom konaní sa uskutočnil pohovor s maloletými, z ktorého vyplýva, že
maloletá B. nemá vôbec záujem o kontakt so starými rodičmi, zatiaľ čo maloletá A. má záujem o kontakt

so starým otcom. Potom, čo maloletá A. akceptovala termín stretnutia so starým otcom, k stretnutiu
nedošlo z dôvodu, že bola na dovolenke, o ktorej však musela vedieť vopred. Ide o ilustráciu toho, že
napriektomu,žemaloletádoistejmieryvýlučneverbálnedeklarujezáujemokontakt,vskutočnostikjeho
realizácii nedochádza. Preukazuje to i komunikácia s maloletou A., ktorá s otcom začala komunikovať
iba preto, aby mu oznámila, že so stretnutím so starým otcom súhlasila iba preto, že ich stále ťahajú

po súdoch. Následne si otca zablokovala. Postoj maloletej A. k nemu dokumentuje i jej komunikácia
s matkou predložená v konaní sp. zn. B1-3P/15/2015 týkajúca sa podpísania prihlášok maloletej na
strednú školu zo strany otca. Ak by mala byť jednou z podmienok uloženia výchovného opatrenia i
nevhodné správanie sa detí, tak táto podmienka bola a je naplnená. V prípade, ak s ním maloletéprakticky nekomunikujú a ani ho nerešpektujú, pričom je zrejmé, že matka ich v tomto postoji podporuje,
a zároveň nič objektívne neospravedlňuje existenciu tohto stavu, je na mieste, aby sa domáhal uloženia
výchovného opatrenia a je úlohou súdu, aby toto výchovné opatrenie uložil, čo vyplýva aj zo súdnych

rozhodnutí (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 30. novembra 2021 sp. zn. 6CoP/42/2021,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2022, sp. zn. 2Cdo/130/2022, rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci C. proti Fínsku z 9. mája 2006 č. 18249/02).

7. V podaní z 29. januára 2024 otec doplnil, že v konaní sp. zn. B1-3P/15/2015 bol 11. októbra

2023 vyhlásený rozsudok, ktorým boli maloleté zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že
právo zastupovať maloleté a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. Styk otca s maloletými
zostal neupravený. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie. Ďalej uviedol, že jeho komunikácia
s maloletými neexistuje. Maloletá A. si ho zablokovala a ďalšie pokusy o kontakt odmietla. Maloleté
nejavia žiaden záujem o súrodencov H. a B.. Poukázal na závery, ku ktorým dospeli súdy v konaní sp.
zn. B1-3P/15/2015. V súdnych konaniach neboli nikdy spochybnené jeho rodičovské kompetencie, čo

potvrdil aj rozsudok vo veci sp. zn. B1-3P/15/2015, ktorý mu rodičovské práva neodňal.

8. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
9. Odvolací súd rozsudkom z 31. januára 2024 č. k. 12CoP/24/2023-1067, sp. zn. 12NcP/2/2023
výrokom I. uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok

na náhradu trov konania. Konštatoval, že v danom prípade súd prvej inštancie správne uzavrel, že
nebola splnená hmotno-právna podmienka uloženia výchovného opatrenia, keď nebolo preukázané, že
to vyžaduje záujem maloletých detí. Poukazujúc na nález Ústavného súdu SR z 19. septembra 2018
sp. zn. I. ÚS 216/2018 súd prvej inštancie správne vyhodnotil záujem maloletých, nielen mechanicky
a formálne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti a to vzhľadom na zdravotný stav maloletých,

zdravý psychický vývoj a na emocionálne väzby maloletých k otcovi. V predmetnej veci by i podľa
názoru odvolacieho súdu vzhľadom na dlhodobo nepriaznivé vzťahy otca s maloletými, vzhľadom
na zhoršený psychický stav maloletých, navštevovanie psychiatra i psychológa uloženie výchovného
opatrenia mohlo ešte viac negatívne ovplyvniť ich vzťah s otcom a ešte viac narušiť ich dôveru k otcovi.
Pokiaľ maloleté deti explicitne odmietajú psychologické poradenstvo a toto si spájajú so vzťahom k

otcovi, a teda, že len z dôvodu správania otca musia podstupovať psychologické poradenstvo, nie
je splnená hmotnoprávna podmienka uloženia výchovného opatrenia, a teda, že výchovné opatrenie
bude v záujme maloletých detí. Výchovné opatrenie nie je v súčasnosti vhodným prostriedkom nápravy
vzťahu maloletých detí k otcovi. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie teda zastával
názor, že pri riešení aktuálnej situácie nie je vhodná odborná intervencia spočívajúca v pomoci

pri budovaní kultivovanej a konštruktívnej komunikácie a korektných vzťahov formou nariadeného
výchovnéhoopatrenia.Vsúvislostisnámietkouotcaohľadomnedostatočnéhoodôvodneniarozhodnutia
a nesprávneho hodnotenia dôkazov poukázal na to, že v odôvodnení uznesenia sú uvedené komplexne
skutkovézisteniavspojitostisčiastkovýmizisteniami,ktorémajúlogickúnadväznosťavsúhrneumožnili
vytvoriť záver o celkovom skutočnom stave vo vzťahu k výchovnému opatreniu. Z odôvodnenia sú

zrejmé relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto spôsobu
rozhodnutia. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu
pre náležité zistenie skutočného stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 z. č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Námietku otca, že súd prvej inštancie si selektívne vybral iba tie

dôkazy, ktoré vyznievajú v jeho neprospech, vyhodnotil odvolací súd ako nepreukázanú, vyplývajúcu
len v konaniach vo veci maloletých detí B. prezentovaným nekritickým postojom otca. Odvolací súd v
nadväznosti na námietku otca týkajúcu sa neoznámenia mu vyjadrenia sa maloletých ďalej dôvodil, že
zákonný sudca rešpektoval a umožnil otcovi plné uplatnenie jeho procesných práv v celom rozsahu a
otcovi maloletých nebolo znemožnené podieľať sa na konaní a vplývať na výsledok konania. Výsluch

maloletých, ktorý bol vykonaný súdom prvej inštancie v neprítomnosti rodičov je bežnou aplikačnou
praxou. Odvolací súd uviedol, že podľa ustálenej judikatúry platí, že takýto postup súdu prvej inštancie
(zisťovanie názoru maloletých detí v neprítomnosti rodičov bez následného sprístupnenia zvukového
záznamu z tohto výsluchu) nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom,
pretože v súlade s § 38 Civilného mimosporového poriadku súd názor maloletého zisťuje spôsobom

zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti, pričom podľa povahy veci je možné ho zistiť aj bez prítomnosti
iných osôb aj s prihliadnutím na možný konflikt lojality maloletého. Za danej situácie, preto súd prvej
inštancie svojím postupom nevylúčil otca z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Civilný
mimosporový poriadok priznáva. V tejto súvislosti tiež zdôraznil, že súd prvej inštancie správne prihliadolna názor maloletých, ktoré sú už schopné podať autonómne, samostatné rozhodnutie s ohľadom na
dlhotrvajúcu vzťahovú situáciu v rodinnom prostredí, dokážu samé vypovedať o skutočnostiach, ktoré
prežívajú a vyjadriť svoj názor. Za danej situácie bolo preto práve potrebné mimo iného akceptovať aj

názor maloletých detí. Vzhľadom na to, že otec maloletých detí v doplnení odvolania vzniesol námietku
zaujatosti zákonného sudcu Mgr. Róberta Bardača, PhD. vzhľadom na jeho postup a vyjadrenia po
rozhodnutívovecivrámcivyjadreniasakústavnejsťažnosti,odvolacísúduviedol,žezovšetkýchotcom
prezentovaných skutočností je zrejmé, že nim tvrdenú zaujatosť vyvodzuje len z vyjadrení zákonného
sudcu k ústavnej sťažnosti podanej otcom a maloletými deťmi vo veci vedenej pôvodne na Okresnom

súde Bratislava I podľa sp. zn. 3P/57/2017 po rozhodnutí danej veci. Podľa súdu prvej inštancie otcom
maloletých detí prezentované námietky zaujatosti zákonného sudcu sa týkajú postupu súdu v inom
konaní. Taktiež vyvodzovanie zaujatosti súdu vzhľadom na jeho vyjadrenie, že „otec neprešiel žiadnou
sebareflexiou“ je irelevantné. Takéto konštatovanie nepreukazuje, že by vzťah sudcu k otcovi dosahoval
takú intenzitu a povahu, že by sudca nebol schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Je potrebné
však uviesť, že subjektívna nespokojnosť otca maloletých detí s právnym názorom konajúceho súdu

a následným rozhodnutím vo veci samej nie je objektívnym dôvodom pre vylúčenie, resp. vyslovenie
pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

10. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal otec dovolanie, v ktorom ako prvé namietal rozhodovanie
veci na súde prvej inštancie zaujatým zákonným sudcom, ktorý nebol vylúčený. Uviedol, že dôvodom

uplatnenia námietky zaujatosti počas konania boli primárne excesívne vyjadrenia sudcu Mgr. Róberta
Bardača, PhD. prezentované najmä vo vyjadrení k jeho ústavnej sťažnosti, ako i na pojednávaní či v
napadnutom rozhodnutí, ktoré okrem iného viedli vo viacerých prípadoch k nesprávnemu procesnému
postupu spočívajúcemu nedostatočnom a nesprávnom realizovaní dokazovania za účelom preukázania
podmienok pre uloženie výchovného opatrenia, nesprávnom hodnotení jednak dôkazov vrátane

dôkazov vykonaných v súvisiacej právnej veci vedenej pod sp. zn. 3P/15/2015, ale i výchovného
pôsobenia matky a jeho vyjadrení ako otca vo vzťahu k matke, nesprávnom právnom posúdení či
porušení práva na spravodlivý proces. Otec ďalej poukazoval na nepreskúmateľnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu majúc za to, že odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odmietol
zaoberať podrobne ním konkretizovanými námietkami týkajúcimi sa nesprávnych skutkových zistení,

resp. nedostatočne zisteného skutočného stavu ohľadom prekážok na jeho strane brániacich realizácii
kontaktu s maloletými deťmi, ako aj nemožnosti oboznámiť sa a vyjadriť k obsahu vykonaného
dôkazu výsluchom maloletých, ktorý mu nebol sprístupnený napriek opakovaným žiadostiam, a to i v
kontexte namietanej zaujatosti zákonného sudcu. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že súdy nižšej
inštancie nesprávne aplikovali judikatúru, keď nepostupovali v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/153/2022. Otec sa nestotožnil s argumentáciou odvolacieho súdu k
námietke nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie uvedenej v bodoch 36. - 41.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa otca žiadne z ustanovení Civilného sporového poriadku
alebo Civilného mimosporového poriadku, ale ani Dohovoru o právach dieťaťa nedáva súdu možnosť
nesprístupniť otcovi ako účastníkovi konania zvukový záznam z pohovoru s maloletými ako úkonu súdu

a ak tak napriek tomu urobí, porušuje práva otca na spravodlivý proces tým, že je otcovi znemožnené
oboznámiť sa s dôkazom – výsluchom maloletým v jeho zákonom predpísanej podobe. Prípadné
vyhotovenie zápisnice z pohovoru s maloletými a jej sprístupnenie nemožno považovať za možnosť
nahrádzajúcu sprístupnenie zvukového záznamu, a to z dôvodu, že v zmysle § 99 ods. 1 Civilného
sporového poriadku je zápisnica niečo, čo sa vyhotovuje popri zvukovom zázname, nie namiesto neho.

V súvislosti s nesprávnou interpretáciou § 37 ods. 1 a 2 Zákona o rodine poukázal na to, že ak si maloleté
neplnia svoje povinnosti definované v § 43 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, in concreto nespolupracujú
so svojím otcom, ako mu ani neprejavujú rešpekt, primeranú úctu a ide o zjavne nevhodné správanie
maloletých, podmienky uvedené § 37 ods. 1 Zákona o rodine sú tým splnené. Zároveň uviedol, že
sa odvolací súd flagrantne vyjadril, že uloženie výchovného opatrenia nie je možné s ohľadom na to,

že maloleté jeho uloženie odmietajú. Podľa otca súladnosť uloženia výchovného opatrenia nemožno
posudzovať so záujmami maloletých v kontexte nesúhlasu maloletých s navrhovaným výchovným
opatrením, čiže odmietnutie uložiť výchovné opatrenie, ktoré otec navrhuje, preto nemožno založiť len
na tom, že maloleté s ním, ako aj s jeho ďalšími deťmi a svojimi súrodencami nekomunikujú a ako otca
a súrodencov ich odmietajú, keďže účelom uloženia tohto výchovného opatrenia je odstránenie tohto

nepochybneneželanéhostavuanevhodnéhosprávaniasamaloletých.Niejemožnérozhodnúťonávrhu
na uloženie výchovného opatrenia, ktorého obsahom je návrh na uloženie opatrení vedúcich k obnove
vzťahu medzi súrodencami, bez vykonania testu proporcionality, keďže medzi záujmami maloletých je
konkurenciaajepretopotrebnéposúdiť,ktorémuzáujmutrebadaťprednosťaprečo.Záveromdovolaniaotec upriamil pozornosť na skutočnosť, že vo veci úpravy výkonu práv a povinností k maloletým, ktorá
bola vedená pod sp. zn. B1-3P/15/2015 pred Mestským súdom Bratislava II, bol 11. októbra 2023
vyhlásený rozsudok, v zmysle ktorého je styk otca a maloletých neupravený, a teda rozhodujúci súd

v danej veci neurobil nič, aby vzťah maloletých a otca napravil najmä s ohľadom na ich vek a s ním
súvisiace možnosti nápravy, hoci posledné pokusy o sanáciu tohto stavu sa uskutočnili v roku 2017.

11. Na základe podaného dovolania Najvyšší súd SR ako dovolací súd uznesením z 21. decembra 2024
sp. zn. 7CdoR/12/2024 zrušil rozsudok odvolacieho súdu z 31. januára 2024 sp. zn. 12CoP/24/2023

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V súvislosti s dovolacou námietkou otca, že na súde prvej
inštancie vo veci rozhodoval zaujatý zákonný sudca Mgr. Bardáč PhD., ktorý nebol vylúčený, dovolací
súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebol daný reálny dôvod pochybovať o nezaujatosti
sudcu. Z vyjadrenia zákonného sudcu Mgr. Bardáča, PhD., ktoré mal podľa otca sudca predostrieť
na pojednávaní a tiež priamo v prvoinštančnom rozhodnutí, rovnako aj z vyjadrenia tohto sudcu k
ústavnej sťažnosti otca maloletých detí, nemožno bez ďalších relevantných skutočností dovodiť, že by

sudca prechovával voči otcovi subjektívne nepriateľský postoj. Napokon ani z obsahu spisu, okrem
namietaných vyjadrení sudcu, ktorých intenzita neprekračuje z pohľadu profesijnej povinnosti hranicu
akceptovateľnosti, nevyplývajú žiadne iné konkrétne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že existuje
určitý dôvod, pre ktorý by bolo možné usudzovať pomer zákonného sudcu k otcovi ako účastníkovi
konania v zmysle § 52 a nasl. Civilného sporového poriadku. Odvolací súd v napadnutom rozsudku

aplikoval výklad jednoduchého práva, keď z hľadiska objektívneho má pri posudzovaní námietky
zaujatosti kľúčový význam aj ním použité ustanovenie § 53 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
Odvolací súd otcom uplatnené dôvody zaujatosti zákonného sudcu posúdil za také, ktoré sa týkajú
práve postupu v konaní, čo nič nemení na tom, že dovolacia námietka otca podľa § 420 písm. e)
Civilného sporového poriadku nemohla byť považovaná za dôvodnú. Vo vzťahu k otcom namietanému

porušeniu práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu dovolací
súd uviedol, že odvolací súd sa napriek výslovnému príkazu urobenému súčasťou § 387 ods. 3 Civilného
sporového poriadku nevysporiadal s takými tvrdeniami otca z jeho odvolania, ktoré bez ďalšieho nejde
označiť za nepodstatné. Odvolací súd nezaujal k otázkam otca v odvolaní i k jeho argumentácie zo
štádia konania predchádzajúceho rozhodnutiu súdu prvej inštancie objektívne presvedčivé stanovisko,

keď iba všeobecne konštatoval preskúmateľnosť napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu. Otec
v tomto smere v dovolaní osobitne zdôraznil, že oba nižšie súdy mu nepodali žiadne vysvetlenie,
ako sa pri rozhodovaní vysporiadali s naplnením princípu najlepšieho záujmu všetkých súrodencov
B. navzájom, teda prečo súd zamietol návrh na nariadenie výchovného opatrenia aj vo vzťahu k
náprave zjavne narušených vzťahov medzi maloletou A. a B. a ich súrodencami B. a H. B., ktorí

pochádzajú zo súčasného manželstva otca a tiež medzi B. a A. a ich starým rodičom, čo už samé o
sebe spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd dokonca sám argumentáciu
použitúnímisúdomprvejinštancienapodporuzvolenéhospôsoburozhodnutiaprinajmenšomčiastočne
spochybnil záverečnou apeláciou na matku, aby si uvedomila, že ako preferenčný rodič, ktorému boli
maloleté zverené do osobnej starostlivosti je povinná okrem riadneho zabezpečovania tejto osobnej

starostlivosti vyvinúť maximálne úsilie o vytvorenie priestoru na to, aby sa maloleté stýkali s otcom.
Podľa dovolacieho súdu argumentácia odvolacieho súdu rozvinutejšia len vo vzťahu k odvolacím
námietkam otca (i) o nesprávnych skutkových zisteniach, ktorá nemôže byť považovanú za inú, než
za ničím nepodloženú, (ii) o nesprístupnení mu zvukového záznamu z výsluchu maloletých pred
súdom prvej inštancie v neprítomnosti rodičov, ktorá je bez ďalšieho objasnenia konkrétnych okolností

daného prejednávaného prípadu, (iii) o zaujatosti sudcu, ktorý vec prejednal a rozhodol na súde prvej
inštancie (doplnená dovolacím súdom) a (iv) o nesprávnom právnom posúdení veci, opäť definovaním
predovšetkým teoretických a zákonných východísk inštitútu východných opatrení, bez ich použitia na
konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci, s následným odkazom, že ďalšie odvolacie argumenty
otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné, možno považovať za nesprávny procesný

postup zakladajúci namietanú zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku.

12. Po vrátení veci odvolaciemu súdu otec podaním z 30. júna 2025 doplnil svoje odvolanie. V doplnení
odvolania otec vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni Mgr. Kataríne Škultétyovej a žiadal, aby
odvolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

vylúčil Mgr. Škultétyovú z ďalšieho prejednania a rozhodovania veci. Poukazoval na to, že Mgr.
Škultétyová nepredložila dovolania podané otcom vo viacerých konaniach dovolaciemu súdu, voči
otcovi sústavne prejavovala svoje vnútorné presvedčenie, subjektívne názory a zaujatosť, najmä ich
verbalizovaním navonok v kontexte svojho správania sa na pojednávaniach, negatívne komentovalaotcovu aktivitu, opakovane prejudikovala svoje rozhodnutie, neumožnila otcovi nahliadnuť do súdneho
spisu. Otec zároveň uviedol, že sudkyňa Mgr. Škultétyová bola Najvyšším správnym súdom SR
rozhodnutím z 4. júna 2024 uznaná za disciplinárne vinnú. Súčasťou doplnenia odvolania bol i návrh

otca na zmenu návrhu na začatie konania, ktorým sa otec domáhal, aby súd nariadil maloletej A.,
maloletej B. a ich matke podrobiť sa v súdom určenom trvaní a v potrebnom rozsahu odbornému
psychologickému poradenstvu za účelom odstránenia odmietania otca, starých rodičov F. B. B., C., nar.
XX. XXXXX XXXX a F. P. B., nar. XX. XXXX XXXX, a svojich súrodencov maloletého B. B., nar. XX.
XXXXXXX XXXX, maloletej H. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX a maloletej I. B., nar. XX. XXXX XXXX,

obnovenia vzťahu medzi maloletými deťmi, otcom a starými rodičmi a nápravy následkov dlhoročného
odlúčenia otca a detí a konfliktov v rodine, ktoré maloleté deti v dôsledku ich rozvíjajúcej sa psychiky
nie sú schopné vo vnútornom prežívaní samy zvládnuť, a tým pomôcť maloletým deťom prekonať ich
negatívne pocity, vyrovnať sa s nimi a napraviť aj ich zjavne narušené vzťahy s otcom, starými rodičmi
a maloletými súrodencami. Vo vzťahu k matke sa výchovné opatrenie ukladá aj za účelom odstránenia
komunikačných problémov medzi rodičmi vyplývajúcich najmä z jej výrazne negatívneho vzťahu k otcovi

manifestovaného aj pred maloletými deťmi, pomoci matke pochopiť a akceptovať fakt, že vo výchove a
individuálnomosobnostnomvývojiichspoločnýchdetímáotecnezastupiteľnúúlohu,čímmôžedôjsťtiež
k zlepšeniu riešenia problémov a konfliktov, ktoré sa nebudú prenášať na maloleté deti a k zmierneniu
tenziemedzirodičmi.MatkajepovinnázabezpečiťúčasťmaloletýchdetíA.aB.narealizáciivýchovného
opatrenia. Návrh na zmenu návrhu na začatie konania otec odôvodnil zmenou skutkových okolností

a vývojom rozhodovacej činnosti súdov vo všetkých veciach rodiny B.. Otec taktiež žiadal, aby boli
do konania pribratí ďalší účastníci konania – maloleté deti B., H. a I. B., a starí rodičia B. a P. B..
Uvedený návrh odôvodnil tým, že návrh na uloženie výchovného opatrenia smeruje taktiež k náprave
vzťahu medzi maloletou deťmi a ďalšími súrodencami, ako aj starými rodičmi. Otec v doplnení odvolania
v neposlednom rade žiadal, aby odvolací súd nariadil výsluch maloletých dcér s možnosťou kladenia

otázok maloletým.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – otcom maloletých detí (§ 359 a
§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (uznesenie § 355 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65
Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku),
viazaný názorom dovolacieho súdu a doplnením dokazovania o zisťovanie názoru maloletých detí, o

výsluch otca a kolízneho opatrovníka maloletých detí a dospel k záveru, že odvolaniu otca nemožno
priznaťúspechanapadnutéuzneseniejedôvodnépotvrdiť(§387ods.1 Civilnéhosporovéhoporiadku).

14. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je uloženie výchovného opatrenia matke a
maloletým deťom podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu po dobu 12 mesiacov.

15. Predmetom odvolacieho konania v dôsledku odvolacích námietok otca je posúdiť správnosť postupu
i rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh otca na uloženie výchovného opatrenia zamietol.

16. Odvolací súd doplnil dokazovanie zisťovaním názoru maloletých detí v rámci pojednávania 2. júla

2025 v miestnosti určenej na výsluch maloletých detí. Maloletej A. a B. boli pred termínom pojednávania
prostredníctvom matky doručené informačné letáky Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré im mali
poskytnúť primerané informácie a odbúrať ich potenciálne negatívne emócie súvisiace s prebiehajúcim
súdnym konaním. Názor maloletých detí bol zisťovaný bez prítomnosti rodičov a ich splnomocnených
zástupcov. Prítomný bol iba kolízny opatrovník. Odvolací súd vyhotovil zo zisťovania názoru maloletých

zvukový záznam v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 a 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný
trestný súd a vojenské súdy. Maloleté deti uviedli, že si neprajú, aby bol obsah rozhovoru zverejnený
(jedná sa o participačné právo maloletého dieťaťa), preto odvolací súd na pojednávaní iba stručne
oboznámil obsah rozhovoru s maloletými deťmi v znení, že maloletá A. bola rozrušená a uviedla, že už

nechce chodiť na pojednávania a opakovanie vyjadrovať svoje názory. Zotrvala na tom, že sa s otcom
ani s členmi jeho rodiny nechce stretávať, keďže má zlé spomienky z detstva. Taktiež mala záujem
kontaktovať sa so starými rodičmi, avšak z e-mailovej komunikácie vyplýva, že podmieňujú stretávanie
stále nejakými dôvodmi. Maloletá B. sa vyjadrila v tom zmysle, že je nahnevaná, že musí stále chodiťpo pojednávaniach a že správanie jej otca jej nepríde ako správanie zrelého muža. Tento by sa mal za
svoje správanie k ním ospravedlniť a budovať si vzťah priamo a nie násilne cez súdne rozhodnutia.

17. Otec v rámci výsluchu pred odvolacím súdom nesúhlasil s vyjadrením maloletej A., že sa s ním
ani s členmi jeho rodiny nechce stretávať. So starou mamou sa najprv chcela stretnúť, minulý rok
sa chcela stretnúť aj so starým otcom, pričom následne sa s ním stretnúť nechcela. B. A. s ním
nekomunikuje, jeho správy nečíta a keď jej zavolá, hovor zruší. Treba si všimnúť koreláciou s termínmi
pojednávania. V súvislosti s vyjadrením maloletej B. uviedol, že ak má niekto záujem o budovanie

vzťahu, mal by umožniť aspoň nejakú komunikáciu, nemusí sa jednať o stretnutia. Poukázal na to,
že maloleté majú aj povinnosti. Už desať rokov nemá možnosť ich vychovávať. Otec ďalej nesúhlasil
s tým, že ďalší súrodenci starších dcér nie sú účastníkmi konania. Výchovným opatrením sa má
zabezpečiť, aby maloleté rešpektovali práva svojich ďalších súrodencov. V súlade s jeho garantovaným
právom na výchovu detí je, aby kým sú deti maloleté, budovali si medzi sebou pozitívny vzťah. Maloletí
súrodenci sa začínajú zaujímať o situáciu v rodine. Otec ďalej uviedol, že maloleté nemali nariadené

výchovné opatrenie. Nariadený bol len asistovaný kontakt, ktorý sa nerealizoval z dôvodov na strane
súdom stanoveného subjektu, ktorý asistovaný kontakt odmietol z kapacitných dôvodov. Podľa otca za
účelom spravodlivého rozhodnutia je potrebné zistiť skutočný stav veci, a preto je potrebné vypočuť
maloleté dcéry v prítomnosti ostatných účastníkov konania. Tieto totiž ako účastníčky konania nemajú
iba procesné práva, ale aj povinnosti. Výchovné opatrenie je akoby jednou z foriem výchovy, keď nielen

rodič, ale aj iná autorita povie maloletým deťom, že ich doterajšie správanie nie je správne.

18. Kolízny opatrovník v rámci výsluchu pred odvolacím súdom navrhol návrh otca na nariadenie
výchovného opatrenia zamietnuť. Podľa jeho názoru zlyhali rodičia, avšak súdne konania nevymôžu
otcovi vzťah s dcérami, tieto majú úplne opačný účinok. Na to, aby deti rodiča rešpektovali, je potrebné

mať s nimi vzťah, ktorý je treba budovať a keď rodič spraví nejakú chybu, treba na ňu reflektovať a aj
sa ospravedlniť. To, že výchovné opatrenie, ktoré otec navrhuje, sa nijakým spôsobom netýka aj priamo
otca, poukazuje na to, že otec nemá dostatok sebareflexie. Maloleté deti sú veľmi vyspelé a dostatočne
spôsobilé na to, aby vyjadrili svoj názor. Otec by sa mal poradiť v rámci psychologickej konzultácie, akým
spôsobom sa priblížiť k dcéram a ako s nimi vhodne komunikovať.

19. Právny zástupca otca na pojednávaní žiadal o sprístupnenie zvukového záznamu z vykonaného
pohovoru s maloletými deťmi.

20. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný

vyjadriťsamostatnesvojnázor,súdnajehonázorprihliadne(1).Názormaloletéhozisťujesúdspôsobom
zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti
iných osôb (2).

21. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 98 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak strana požiada súd o kópiu záznamu, súd ju
vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
spravodlivosti.

23. Podľa čl. 5 písm. g) Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a
následnému pocitu viny.

24.Podľačl.4ZákladnýchprincípovCivilnéhomimosporovéhoporiadkusúdaplikujeainterpretujeprávo
rovnakovovzťahukuvšetkýmúčastníkomkonania.Akjeúčastníkomkonaniamaloletédieťa,konásúdv
jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa
priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí

súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

25. Odvolací súd konštatuje, že zisťovanie názoru maloletého dieťaťa v neprítomnosti rodičov je bežnou
aplikačnou praxou. Podľa ustálenej judikatúry platí, že takýto postup (zisťovanie názoru maloletýchdetí v neprítomnosti rodičov bez následného sprístupnenia zvukového záznamu z tohto výsluchu)
nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v súlade s § 38 Civilného
mimosporového poriadku súd názor maloletého dieťaťa zisťuje spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a

vyspelosti, pričom podľa povahy veci je možné ho zistiť aj bez prítomnosti iných osôb aj s prihliadnutím
na možný konflikt lojality maloletého dieťaťa či vystavenie dieťaťa tlaku rodičov.

26. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2023 sp. zn. 5Cdo
3/2023, kde Najvyšší súd SR uviedol: „Nedôvodná je aj námietka dovolateľa, že súd prvej inštancie

mu nesprístupnil písomný záznam z pohovoru s maloletou. Na tomto mieste dovolací súd poukazuje
na uznesenie najvyššieho súdu z 28. mája 2020 sp. zn. 2Cdo/74/2020, v ktorom uviedol nasledovné:
„V posudzovanej veci s odkazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, s poukazom na najlepší
záujem dieťaťa ako základné kritérium pri všetkých úkonoch súdu, ktoré sa týkajú detí, za zohľadnenia
čl. 5 písm. g/ Základných zásad Zákona o rodine dovolací súd dospel k záveru, že v prípade zvukových
záznamov z pohovorov s maloletými deťmi sledujúc uvedenú zásadu, implementovanú do Základných

princípov mimosporového konania (čl. 4 Civilného mimosporového poriadku) nie je možné automaticky
aplikovať ustanovenie § 98 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na absenciu osobitného
ustanovenia v tomto smere v rozhodujúcom procesnom predpise (Civilného mimosporového poriadku)
má dovolací súd za to, že za použitia čl. 3 ods. 2 Základných princípov Civilného mimosporového
poriadku a v súlade s ustanoveniami čl. 1, 2 a 4 Základných princípov Civilného mimosporového

poriadku s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, postup rodičov detí v konaní, ich pretrvávajúci
rodičovský konflikt a prežívanie maloletej preukázané v konaní, že v dôsledku vyhovenia žiadosti otca by
mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletej konfliktu lojality a následnému pocitu viny, preto súdy
nižších inštancií postupovali správne, keď otcovi maloletej nesprístupnili záznamy z jej výsluchu, a teda
námietka dovolateľa je v tejto časti nedôvodná.“ Tento právny záver je možné analogicky aplikovať aj v

súdenej veci. Je plne v súlade s najlepším záujmom maloletej, predovšetkým v kontexte vystavovania
maloletej konfliktu lojality k rodičom, že dovolateľ nebol oboznámený s obsahom pohovoru/pohovorov
s maloletou.“

27. Za účelom zistenia skutočného stavu veci bolo potrebné v odvolacom konaní zistiť názor

maloletých detí na situáciu v rodine, ich vzťah k otcovi a ostatným členom rodiny otca a možnosť
uloženia výchovného opatrenia. Maloleté deti nesúhlasili so zverejním obsahu z vykonaného pohovoru.
Vzhľadom na dlhodobo nepriaznivú situáciu v rodine, výrazne napäté vzťahy medzi maloletými
deťmi a otcom, zhoršený psychický stav maloletých vyžadujúci si psychologickú a psychiatrickú
intervenciu dospel odvolací súd k záveru, že v najlepšom záujme maloletých je nesprístupnenie

obsahu z vykonaného pohovoru. Zverejnenie výpovede maloletých detí by totiž mohlo vyeskalovať
už aj tak negatívny vzťah medzi otcom a maloletými dcérami. Maloleté by mohli byť vystavené
prípadnému nežiadúcemu tlaku zo strany otca, ktorý i na nariadenom pojednávaní žiadal ich výsluch
s možnosťou klásť maloletým otázky. Vzhľadom na okolnosti preskúmavanej veci ako najmä dlhodobo
vážne narušené vzťahy, narušený zdravý psychický vývin maloletých a vyjadrený názor maloletých

nesprístupniť obsah ich pohovoru je v súlade s ich najlepším záujmom, aby rodičia neboli oboznámení s
obsahom pohovoru s maloletými deťmi. Procesné právo otca (i matky) v zmysle ustanovenia § 98 ods.
2 Civilného sporového poriadku tak musí ustúpiť najlepšiemu záujmu ich maloletých dcér.

28. Ako už bolo vyššie uvedené, otec sa v podaní z 30. júna 2025 domáhal pripustenia zmeny návrhu

na začatie konania.

29. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku navrhovateľ môže počas konania so
súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd
doručí zmenu návrhu na začatie konania ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na

pojednávaní, na ktorom došlo k zmene (1). V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd zmenu
návrhu na začatie konania nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie
o zmene návrhu. Po vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje v konaní o
pôvodnom návrhu (2).

30. Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom
konaní prípustná.31. Konania podľa Civilného mimosporového poriadku sú charakteristické tým, že sa môžu začať na
návrh aj bez návrhu. V osobitnej časti Civilného mimosporového poriadku sú vymedzené konania, ktoré
môžu začať len na návrh (napr. konanie o rozvod manželstva, konanie vo veciach výživného plnoletých

osôb). Konanie o uloženie výchovného opatrenia patrí medzi konania, ktoré možno začať i bez návrhu
(jedná sa o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých), preto nie je dôvodné pripúšťať zmenu
návrhu na začatie konania, t. j. ustanovenie § 28 Civilného mimosporového poriadku sa v danom prípade
neaplikuje. Súd v konaní o výchovnom opatrení nie je návrhom viazaný. Výrok rozhodnutia súdu sa
totiž viaže na výsledky dokazovania a ich právne posúdenie. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd

o návrhu otca na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania nerozhodoval.

32. Súčasťou podania otca z 30. júna 2025 bol (vychádzajúc z obsahu predmetného podania) i návrh
otca na pribratie ďalších účastníkov konania, a to maloletých súrodencov B., H. a I. B., ako aj starých
rodičov B. a P. B.. Odvolací súd na pojednávaní konanom 2. júla 2025 rozhodol o tomto návrhu otca tak,
že uznesením maloletého B., maloletú H., maloletú I. a starých rodičov B. a P. B. nepribral do konania

ako účastníkov konania.

33. Podľa § 10 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak sa niekto z tých, o ktorých právach a
povinnostiach sa má konať, nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie,
uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka.

34. Vyššie citované ustanovenie § 10 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku je potrebné v súlade
s právnou metodológiou, s poukazom na nižšie citované ustanovenie § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o
rodine vysvetľovať i z hľadiska objektívnej a subjektívnej teleológie tak, že práva a povinnosti pokiaľ ide o
výchovného opatrenia sa upravujú len vo vzťahu rodičov a maloletých detí. Otcom navrhované výchovné

opatrenie má len výrazne v širšom rozsahu vplyv aj na nesúrodných maloletých súrodencov a starých
rodičov (ako blízke osoby maloletej A. a B.), avšak títo sa nestávajú účastníkmi konania, nakoľko sa
nekoná priamo o ich právach a povinnostiach.

35. Odvolací súd nevyhovel ani návrhu otca na vykonanie výsluchu maloletých detí. Vzhľadom na

rodinnú, dlhodobo nepriaznivú situáciu, výrazne napäté vzťahy medzi maloletými deťmi a otcom,
zhoršenýpsychickýstavmaloletýchvyžadujúcisipsychologickúapsychiatrickúintervenciunepovažoval
výsluch maloletých s možnosťou kladenia otázok za vhodný. Obe maloleté (najmä však citlivejšia A.)
by výsluchom na pojednávaní mohli byť vystavené neprimeranej psychickej záťaži. Názor maloletých
detí bol zo strany odvolacieho súdu náležite zistený v rámci vykonaného pohovoru vo výsluchovej

miestnosti bez prítomnosti iných osôb (s výnimkou kolízneho opatrovníka). Vzhľadom na nepriaznivé
psychické rozpoloženie maloletej A., bola pri pohovore prítomná aj jej sestra B., teda pohovor, zisťovanie
názoru maloletej A., prebehol za prítomnosti B. a taktiež zisťovanie názoru B. prebehlo za prítomnosti
A.. Rodičia boli zo stručným obsahom pohovoru maloletých detí riadne oboznámení na pojednávaní.
Výsluch maloletých detí tak nebol potrebný.

36. Otec v doplnení odvolania z 21. decembra 2022 vzniesol námietku zaujatosti zákonného sudcu Mgr.
Róberta Bardača, PhD. s ohľadom na jeho postup a vyjadrenia po rozhodnutí vo veci v rámci vyjadrenia
sa k ústavnej sťažnosti.

37. V zmysle § 49 ods. 1 Civilného sporového poriadku je sudca vylúčený z prejednávania a
rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám
zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

38. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu

k stranám, resp. účastníkom, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež
predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá
aj právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú.
Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: a/ k sporu (veci), v rámci ktorého
vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia sporu

alebo konania, b/ k stranám sporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo
rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, c/ k zástupcom strán sporu, ktorý by
bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom b/, alebo d/ k osobám
zúčastneným na konaní. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmusudcu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia
ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

39. Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť
každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania
veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie sporu nestranným súdom je len

povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania
a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (porovnaj Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 73/97, I. ÚS
27/98, II. ÚS 121/03).

40. Odvolací súd dodáva, že o nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva
má zachovať vecný prístup za každých okolností. Svojim správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť

nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopností ovládať svoje konanie aj sféru svojich
vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanému sporu a k stranám sporu
je napr. aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami strán v priebehu i mimo
konania, ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (porovnaj judikát
R 47/1998). Treba pripomenúť, že nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou sudcu sú podmienkami

kvalitnéhorozhodovaniaajehopredvídateľnostiasledujútakvýznamriadnehonapĺňania(poskytovania)
spravodlivosti.

41. Zo všetkých otcom prezentovaných skutočností je zrejmé, že nim tvrdenú zaujatosť vyvodzuje len
z vyjadrení zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti podanej otcom a maloletými deťmi vo veci vedenej

pôvodne na Okresnom súde Bratislava I podľa sp. zn. 3P/57/2017 po rozhodnutí danej veci. V prvom
rade treba uviesť, že otcom maloletých detí prezentované námietky zaujatosti zákonného sudcu sa
týkajú postupu súdu v inom konaní. Taktiež vyvodzovanie zaujatosti súdu vzhľadom na jeho vyjadrenie,
že„otecneprešielžiadnousebareflexiou“jeirelevantné.Takétokonštatovanienepreukazuje,žebyvzťah
sudcu k otcovi dosahoval takú intenzitu a povahu, že by sudca nebol schopný nezávisle a nestranne

rozhodovať. Je potrebné však uviesť, že subjektívna nespokojnosť otca maloletých detí s právnym
názorom konajúceho súdu a následným rozhodnutím vo veci samej nie je objektívnym dôvodom pre
vylúčenie, resp. vyslovenie pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

42. Aj Najvyšší súd SR v uznesením z 12. decembra 2024 sp. zn. 7CdoR/12/2024 dospel k záveru,

že v prejednávanej veci nebol daný reálny dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu Mgr. Bardača,
PhD. Podľa Najvyššieho súdu SR z vyjadrenia zákonného sudcu Mgr. Róberta Bardača, PhD. o tom,
že: „...navrhovaná dĺžka a frekvencia výchovného opatrenia má charakter sankcie namierenej voči
matke a maloletým deťom a že otec, ktorý podľa názoru súdu neprešiel žiadnou sebareflexiou, by
pri takto nariadenom výchovnom opatrení iba „čakal“ na výsledok nanúteného poradenstva s členmi

svojej rodiny“, ktoré mal podľa otca sudca predostrieť na pojednávaní a tiež priamo v prvoinštančnom
rozhodnutí, rovnako aj z vyjadrenia tohto sudcu k ústavnej sťažnosti otca maloletých detí, o tom,
že sťažnosť považuje za „bizarnú“, pri súčasnom stanovisku sudcu k vyjadreniu druhého v poradí v
tom smere, že slovo bizarný použil len v tom význame, aký má toto slovo v slovenskom jazyku, čo
znamená v rámci synoným tohto slova v slovnej podobe „čudný, podivný, zvláštny“, v posudzovanom

prípade nemožno bez ďalších relevantných skutočností dovodiť, že by sudca prechovával voči otcovi
subjektívne nepriateľský postoj. Napokon ani z obsahu spisu, okrem namietaných vyjadrení sudcu,
ktorých intenzita neprekračuje z pohľadu profesijnej povinnosti hranicu akceptovateľnosti, nevyplývajú
žiadne iné konkrétne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že existuje určitý dôvod, pre ktorý by bolo
možné usudzovať pomer zákonného sudcu k otcovi ako účastníkovi konania v zmysle § 52 a nasl.

Civilného sporového poriadku.

43. V súvislosti s námietkou zaujatosti otca uplatnenej v podaní z 30. júna 2025 voči sudkyni
Mgr. Kataríne Škultétyovej odvolací súd poukazuje na to, že nakoľko napadnuté uznesenie, ktoré
je predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vydal sudca Mgr. Bardáč, PhD., pričom sudkyňa Mgr.

Škutétyová vo veci zatiaľ nekonala a nerozhodovala (keďže spis jej bol pridelený až po podaní odvolania
zo strany otca) a ani vzhľadom na výsledok tohto odvolacieho konania konať a rozhodovať už nebude,
nie je dôvodné o ďalšej námietke zaujatosti otca uplatnenej voči Mgr. Škultétyovej rozhodovať. Odvolací
súd, ale predovšetkým poukazuje na to, že z otcom uplatnenej námietky zaujatosti z 30. júna 2025nevyplýva, kedy sa otec o dôvode vylúčenia sudkyne Mgr. Škultétyovej dozvedel, pričom uvedený údaj
predstavuje zákonnom stanovenú náležitosť námietky zaujatosti v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2
Civilného sporového poriadku, ktorej absencia má za následok neprihliadanie na uplatnenú námietku

zaujatosti. Ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti,
že uznesením z 31. januára 2024 č. k. 12Ncp/6/2024-1080 odvolací súd rozhodol, že sudkyňa Mgr.
Škultétyová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Mestskom súde Bratislava
II pod sp. zn. B1-7P/1/2021.

44. Podľa § 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných
náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa
strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia,
ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa
náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

45. K veci samej odvolací súd uvádza, ž i po doplnení dokazovania má za to, že súd prvej inštancie
správne návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

46. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd

uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

47. S poukazom na Čl. 3 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa pri rozhodovaní súdu je záujem dieťaťa vždy
prvoradým hľadiskom, pričom súd berie ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, ktorí majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a robí pre to všetky potrebné opatrenia, vrátane pomoci
rodičom pri plnení ich úlohy výchovy detí.

48.PodľaČl.24ods.2ChartyzákladnýchprávEurópskejúnieprivšetkýchopatreniachprijatýchorgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy

najlepšie záujmy dieťaťa.

49. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

50. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi

rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad
dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že budú
dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre zabezpečenie riadneho výchovného prostredia pre
dieťa. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktorým je záujem
maloletého dieťaťa.

51. V prejednávanej veci navrhované výchovné opatrenie o povinnosti podrobiť sa matke i maloletým
deťom psychologickému poradenstvu sa všeobecne v obdobných prípadoch javí veľmi účinným. V
danom prípade však ako správne uzavrel súd prvej inštancie nebola splnená hmotno-právna podmienka
uloženia výchovného opatrenia, keď nebolo preukázané, že to vyžaduje záujem maloletých detí.

52. Záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej
úpravy vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom, ako i z Dohovoru o právach dieťaťa. Európsky súd pre ľudské
práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsťspravodlivá rovnováha, čo vyplýva aj z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko
č. 10465/83. Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a
závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča. Uvedené konštatovanie predstavuje potrebu nájdenia

určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme
jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je,
prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť teda vždy postavený
na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo
rozvoj dieťaťa, s poukazom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Elsholz vs. Nemecko č.

25735/94,Ignaccolo-Zenidevs.Rumunskoč.31679/96aNuutinenvs.Fínskoč.32842/96(viď.rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne z 24. apríla 2018 sp. zn. 27CoP/18/2018).

53. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne vyhodnotil záujem maloletej A. a B., nielen
mechanicky a formálne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti a to vzhľadom na zdravotný stav
maloletých, zdravý psychický vývoj, na emocionálne väzby maloletých k otcovi. V tejto súvislosti

viď. nález Ústavného súdu SR z 19. septembra 2018 sp. zn. I. ÚS 216/2018. Maloleté aj v konaní
pred odvolacím súdom jasne prezentovali svoj odmietavý postoj k otcovi. Maloletá A. bola rozrušená
a plačlivá, pričom uviedla, že sa s otcom ani s členmi jeho rodiny nechce stretávať. Maloletá B. bola
nahnevaná, správanie otca nepovažovala za správanie zrelého muža a mala za to, že by sa im mal
ospravedlniť a nebudovať si s nimi vzťah násilne cez súdne rozhodnutia. Odvolací súd je názoru, že

reparácia vzťahu maloletých dcér s otcom je možná len postupným obnovovaním dôvery detí v otca,
aniecestouuloženiavýchovnéhoopatrenia.Výchovadetíastarostlivosťoichvývoj,ichochranabymala
byť stredobodom neustáleho záujmu celej spoločnosti. Maloleté deti pre svoje slabšie právne postavenie
potrebujú osobitnú ochranu a starostlivosť. Táto ochrana by im mala byť poskytovaná predovšetkým v
prostredí rodiny. Vo formovaní osobnosti detí predstavuje vzťah k rodičom nezastupiteľné miesto. Ak

rodina neplní svoje funkcie a ak je vzťah detí k rodičovi (tu k otcovi) narušený, je vyžadovaná pomoc zo
strany spoločnosti, t.j. v danom prípade súdu, napríklad prostredníctvom inštitútu výchovného opatrenia.
Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že nemocenská intervencia štátu do rodiny v povahe výchovného
opatrenia je namieste len vtedy, ak to vyžaduje ochrana a všestranný rozvoj dieťaťa, ak je to v jeho
záujme. Rozhodujúcim je tiež princíp adekvátnosti, t.j. nachádzanie miery intervencie do rodiny v záujme

maloletých detí blížiacich sa k veku dospelosti a zároveň nachádzanie prostriedkov tejto intervencie
tak, aby tieto prostriedky boli primerané s ohľadom na záujem dieťaťa i práva jeho rodičov. O zaistenie
najlepšieho záujmu maloletých detí musia v prvom rade usilovať rodičia. Cieľom je napomôcť navráteniu
riadneho výchovného prostredia a nie prípadne do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom neadekvátne
zasahovať.

54. V danej veci by i podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na dlhodobo nepriaznivé vzťahy otca
s maloletou A. a B., vzhľadom na zhoršený psychický stav maloletých, navštevovanie psychiatra i
psychológa uloženie výchovného opatrenia mohlo ešte viac negatívne ovplyvniť ich vzťah s otcom
a ešte viac narušiť ich dôveru k otcovi. Pokiaľ maloleté deti, blížiace sa veku dospelosti, explicitne

odmietajú psychologické poradenstvo formou výchovného oparenia (keď psychologické poradenstvo
im navyše je i dlhodobo poskytované) a toto si spájajú so vzťahom k otcovi, a teda, že len z dôvodu
správaniaotcamusiapodstupovaťpsychologicképoradenstvo,niejesplnenáhmotnoprávnapodmienka
uloženia výchovného opatrenia, a teda, že výchovné opatrenie bude v záujme maloletých detí. Je
potrebné si uvedomiť, že maloleté deti sú takmer plnoleté (maloletá A. v A. XXXX nadobudne plnoletosť

a maloletá B. mala v P. XXXX šestnásť rokov), preto ich názor vyjadrený v súvislosti s uložením
výchovného opatrenia musí byť zohľadnený vzhľadom na ich rozumovú a vôľovú vyspelosť ako prioritný
a relevantný pri posudzovaní ich záujmu. Ako správne uviedol súd prvej inštancie v aktuálnej situácii
by nútením maloletých do realizácie výchovného opatrenia formou psychologického poradenstva proti
ich vôli dochádzalo naďalej k zásahom do ich duševnej, telesnej a citovej integrity. Výchovné opatrenie

tak nie je v súčasnosti vhodným prostriedkom nápravy vzťahu maloletých detí k otcovi. Odvolací súd
v zhode so súdom prvej inštancie, s vyjadrením kolízneho opatrovníka, zastáva názor, že pri riešení
aktuálnej situácie nie je vhodná odborná intervencia spočívajúca v pomoci pri budovaní kultivovanej a
konštruktívnej komunikácie a korektných vzťahov formou nariadeného výchovného opatrenia.

55. Odvolací súd dodáva, že nie je v záujme maloletých ani uloženie výchovného opatrenia vo vzťahu
k starým rodičom a ďalším súrodencom maloletých. Pokiaľ maloletá A. a B. explicitne odmietajú
psychologické poradenstvo a toto si spájajú so vzťahom k otcovi, rozhodne nie je v ich záujme, aby
boli nútené podrobovať sa odbornému psychologickému poradenstvu i vo vzťahu k starým rodičoma ďalším súrodencom zo strany otca. Odvolací súd nespochybňuje, že je potrebné, aby sa vzťahy
v rodine vytvárali a rozvíjali, avšak vzhľadom na skutočnosť, že maloleté sú už vo veku, kedy sú
dostatočne schopné posúdiť dopad svojich rozhodnutí a so zreteľom na ich zhoršený psychický stav, nie

je žiadúce, aby boli nútené podrobovať sa výchovnému opatreniu i vo vzťahu k otcovým rodičom a jeho
ďalším deťom. Rovnako ako v prípade otca i v prípade starých rodičov by sa uložením výchovného
opatrenia maloletým deťom mohol ešte viac zhoršiť vzťah medzi maloletými a starými rodičmi. Pokiaľ ide
o súrodenecké vzťahy, odvolací súd je toho názoru, že vzťahy medzi súrodencami, ktorí sa nepoznajú,
by mali vznikať prirodzene, čo by však v dôsledku uloženia výchovného opatrenia nebolo možné,

a to vzhľadom na postoj maloletých detí k otcovi, ktorý logicky ovplyvňuje aj postoj maloletých detí
k ďalším deťom otca –B., H. a I., s ktorými sa maloleté ešte nestretli. Uloženie výchovného opatrenia
za súčasného nastavenia maloletej A. a B. a vnímania ich vzťahu s otcom a ostatnými členmi jeho (aj
ich) rodiny by naopak mohlo zabrániť tomu, aby maloletá A. a B. v budúcnosti boli ochotné spoznať
a nadviazať kontakt aj so svojimi ďalšími súrodencami, čo v konečnom dôsledku nie je v záujme ani
týchto ostatných detí.

56. Nakoľko vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom bolo
preukázané, že nie je v záujme maloletých uložiť im výchovné opatrenie vo vzťahu k otcovi, starým
rodičom a ďalším súrodencom, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že uloženie
samostatného výchovného opatrenia matke by nemalo žiaden zmysel.

57. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že výchovné opatrenia vo všeobecnosti majú plniť ochrannú funkciu
vrátane napomáhania navrátenia riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že dieťa sa bude
vyvíjať zdravo v súlade s akceptovateľnými, všeobecne uznávanými princípmi a zásadami. Vzhľadom na
dlhodobo nepriaznivú situáciu v rodine, negatívny postoj maloletých k otcovi spôsobený jeho správaním

voči nim i ich matke, vzhľadom na zdravotný stav maloletých detí, ako i vzhľadom na ich vek blížiaci
sa veku dospelosti, by podľa názoru odvolacieho súdu výchovné opatrenie aj v prípade jeho nariadenia
bolo už bez akéhokoľvek významu a zmyslu.

58. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie si selektívne vybral iba tie dôkazy, ktoré vyznievajú

v jeho neprospech, s touto námietkou otca sa odvolací súd nestotožňuje. Pri ustálení skutočného
stavu veci súd prvej inštancie vychádzal z viacerých vykonaných dôkazov, ktoré v odôvodnení
rozsudku aj uvádza (bod 5.) a ktoré vyhodnotil jednotlivo, ale aj súhrnne v zmysle zásad vyplývajúcich
zustanovenia§191Civilnéhosporovéhoporiadku.Súdprvejinštancietedavykonalvovecidokazovanie
v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutočného stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa

§ 191 Civilného sporového poriadku a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Súd prvej inštancie zisťoval tiež názor maloletých detí podľa § 38 Civilného mimosporového poriadku
za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Nielen znalecké posudky, ale aj ďalšie listinné dôkazy (najmä
správy kolízneho opatrovníka, odborné vyjadrenie Centra pedagogicko-psychologického poradenstva
a prevencie Malacky z 22. februára 2022 a F. B. J. G. z Iniviatívy Inakosť z 23. februára 2022), výsluch

rodičov, zisťovanie názoru maloletých detí, obsahujú dostatok informácii potrebných pre prijatie záveru,
že v preskúmavanej veci nie je daná potreba uloženia výchovného opatrenia. Vzhľadom na uvedené
je tiež nedôvodná námietka otca, že súd prvej inštancie by nemal brať do úvahy závery Mgr. Balka
v znaleckom posudku č. 17/2017.

59. V súvislosti s námietkou otca k odbornej spôsobilosti B. L. z Centra pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie Malacky a F. B. G. z Iniciatívy Inakosť, ktorí nemajú podľa otca potrebnú
kvalifikáciu na poskytovanie psychoterapie maloletým deťom, sa odvolací súd stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, že v kontexte znalostí, ktoré títo odborníci majú po komunikácii s maloletými, sú
oprávnení posúdiť potrebu odborného poradenstva, resp. vedia k jeho obsahu a rozsahu zaujať postoj.

60. Ani námietka otca týkajúca sa porušenia práva na spravodlivý proces v dôsledku neoznámenia
mu vyjadrenia sa maloletých detí súdom prvej inštancie nie je dôvodná. Zákonný sudca rešpektoval
a umožnil otcovi plné uplatnenie jeho procesných práv v celom rozsahu a otcovi nebolo znemožnené
podieľať sa na konaní a vplývať na výsledok konania. V súvislosti s nesprístupnením obsahu pohovoru

súdom prvej inštancie odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na bod 20. až 27. svojho odôvodnenia
a opätovne konštatuje, že vzhľadom na situáciu v rodine, výrazne napäté vzťahy medzi maloletými deťmi
a ich otcom, zhoršený psychický stav maloletých vyžadujúci si psychologickú a psychiatrickú intervenciu
bolo v najlepšom záujme maloletých nesprístupnenie obsahu z vykonaného pohovoru. Zverejnenievýpovedemaloletýchdetíbytotižmohlovyeskalovaťužajtaknegatívnyvzťahmedziotcomamaloletými
dcérami. Maloleté by mohli byť vystavené prípadnému nežiadúcemu tlaku zo strany otca.

61. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť uloženie výchovného opatrenia, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

62. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil vrátane
rovnako správneho závislého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania účastníkov,
ktorý inak odvolaním ani spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné

dôvody ich nesprávnosti.

63. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

64. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 16, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Výchovné opatrenia , Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Rozsudok – Výchovné opatrenia ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025