Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, May 5, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124207752
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124207752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcov: 1/ A. B., C.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, F. G. H., štátny občan SR, 2/ E. B., C. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. E. XXX/XX, F. G. H., štátny občan SR, obaja právne zast. RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom
Andreja Kmeťa 11, Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanému: J. F., C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXX/XX, F. G. H., štátny občan SR, o určenie neexistencie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalovaný zapísaný ako podielový spoluvlastník pod por. č. B10 n i e j e
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere
267 m2, zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúcej sa v k. ú. F. G. H., obec F. G. H., L. M., zapísanej

na LV č. XXXX v rozsahu 4/80-tiny.

II. Žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.07.2024 domáhali voči žalovanému
určenia, že žalovaný zapísaný ako podielový spoluvlastník pod por. č. B10 nie je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 267 m2,
zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúcej sa v k. ú. F. G. H., obec F. G. H., L. M., zapísanej na LV č.
XXXX v rozsahu 4/80-tiny. Zároveň žiadali priznať aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že sú vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu k pozemku - parcela C
KN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 267 m2, zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. F. G. H.,
vedený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor v 4/80 pod poradovým č. 8 a to právnym titulom
RozhodnutieoschválenídielaROEPč.ROEPTEC33/2019zodňa12.03.2019,Z2632/2019-117/2019
PKV XXXX, B5, Kúpna zmluva V8629/07-vz 6/08. K dotknutému spoluvlastníckemu podielu je zapísaná
na príslušnom liste vlastníctva poznámka: Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve je podľa §39 ods.

2 katastrálneho zákona spochybnená a podľa §71 ods. 3 katastrálneho zákona sa takéto údaje nesmú
používať. K predmetnému spoluvlastníckemu podielu žalobcov je zapísané pod por. č. 10 duplicitné
vlastníctvo svedčiace žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi právnym titulom Z 5980/2022 -
uznesenie č. 21D/555/2016 Dnot 296/16- 615/2022. Rovnako je zapísaná poznámka: Hodnovernosť
údajov o vlastníckom práve je podľa §39 ods. 2 katastrálneho zákona spochybnená a podľa §71 ods. 3
katastrálneho zákona sa takéto údaje nesmú používať. Žalobcovia nadobudli predmetný spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 4/80 spoločného dvora /vlastníctvo spojené s domom na pkn parcele číslo XXX/ na

podklade kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2007, ktorej vklad bol povolený pod V 8629/07 dňa 27.12.2007 od
predávajúcej v rade 2/. N. O. C. H.. Vlastnícke právo predávajúcej v podiele 4/40 v dome bolo evidované
v pkn vložke XXXX, kat. úz. F. G. H.. Spoločný dvor je evidovaný v 1/2 s domom na pkn parcele č. XXX
v pkn. vložke č. 71 a v 1/2 s domom na pkn parcele č. XXX v pkn. vložke 1141, teda podiel predávajúcejk celku bol X/XX-XXX. Geometrickým plánom . 36683353-106/2007 vyhotoviteľa Slovgeo s.r.o., Žilina,
zo dňa 30.08.2007 bola časť tohto spoločného dvora označená ako parcela C KN č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 29 m2 a parcela C KN c. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 267

m2, ktorá je predmetom tohto konania. Podľa názoru žalobcov tento spoluvlastnícky podiel o veľkosti
4/80 patrí im a to na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy, teda tento podiel nadobudli o 9 rokov
skôr ako žalovaný, naviac jedná sa o pozemok - zastavaná plocha a nádvorie pod ich domom, preto
podiel žalovaného, ktorý má zapísaný pod por. č. 10 žalovanému nepatrí. Ku chybe zrejme došlo pri
poskytnutí nesprávnej identifikácie parciel k dedičskému konaniu po neb. N. O.. Žalobcovia žiadosťou

zo dňa 28.07.2014 adresovanou Okresnému úradu Žilina, katastrálny odbor požiadali o opravu a
doplnenie spoluvlastníckych podielov. Okresný úrad odmietol tieto opraviť z dôvode prebiehajúceho
ROEP, nakoľko po dobu trvania ROEP sú všetky opravy pozastavené až do jeho ukončenia. Po
ukončení ROEP bola opravená veľkosť spoluvlastníckeho podielu avšak z dôvodu existencie verejnej
listiny - predmetného uznesenia č. 21D/555/2016 Dnot 296/16 - 615/2022 bola na predmetný LV
u dotknutých spoluvlastníckych podielov zapísaná duplicita. Žalobcovia písomnou výzvou zo dňa

17.06.2024sapokúsiliozmierlivéusporiadamepredmetnejveci.Žalovanýlistomzodňa27.06.2024toto
odmietol. Uvedenými duplicitnými zápismi pre akt vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vznikol v
právnych vzťahoch evidovaných v katastri nehnuteľností sporný stav, ktorý musí byť napravený, pretože
v opačnom prípade by vo sfére vlastníckych vzťahov dotknutých účastníkov pretrvával stav právnej
neistoty. Poznámka na LV má obmedzujúci charakter a teda s nehnuteľnosťou nemožno disponovať.

Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobcovia opierajú o súdnu prax napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/163/2005, sp. zn. 6Cdo/15/2017. Žalobcovia nakoľko
nemôžu dosiahnuť ochranu svojho vlastníckeho práva inak /dohodou so žalovaným/ žaloba o určenie
jeho vlastníckeho práva je efektívnym a jediným prostriedkom na odstránenie duplicity zápisu vlastníctva
v katastri nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti a tým aj neistoty v jeho právnom postavení, ale zároveň

aj neistoty v právnom postavení žalovaného. Okolnosť, že ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá
vzhľadomnaduplicitnýzápisspoluvlastníckehoprávažalobcova,žalovanéhosprihliadnutímnavýznam
zápisov vlastníckych práv v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži na preukázanie
vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky, odôvodňuje záver, že postavenie žalobcov je v tejto situácii
neisté a bez požadovaného určenia by ich vlastnícke právo mohlo byť ohrozené. Súdne rozhodnutie o

určení vlastníckeho (spoluvlastníckeho prával k nehnuteľnosti je vždy podkladom pre vykonanie zmien
v zápise katastra nehnuteľností. Práve negatívna určovacia žaloba má podľa žalobcov význam, nakoľko
sa ňou odstráni stav právnej neistoty už zapísaného vlastníckeho práva žalobcov t. j. ak je vlastnícke
právo zapísaného vlastníka spochybnené duplicitným zápisom vlastníckeho práva i v prospech iného
subjektu. Na základe negatívnej určovanej žaloby, pokiaľ by jej bolo vyhovené, by bolo možné dosiahnuť

opravu zápisu evidovaných údajov o vlastníkovi, a teda odstránenie duplicity. Žalobcovia, nakoľko chcú
žalobou dosiahnuť odstránenie duplicity zápisu vlastníctva (t.j. výmaz zápisu duplicitného spoluvlastníka
z listu vlastníctva), negatórne koncipujú výrok svojej žaloby voči žalovanému tak, aby v prípade jeho
úspechu v spore, bol právoplatný výrok súdu priamo podkladom pre výmaz žalovaného ako podielového
spoluvlastníka z listu vlastníctva Okresným úradom Žilina. Pokiaľ ide o okruh účastníkov konania o

určenie vlastníckeho práva v súdnych sporoch vyplývajúcich z evidencie duplicity vlastníctva v katastri,
okruh účastníkov je daný všetkými osobami, ktoré sú v katastri nehnuteľností v rámci duplicitného
vlastníctva zapísané napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. 3. 2007 sp. zn. 28 Cdo
208.3/2004 a sp. zn. 22Cdo 63/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3
Cdo 51/2009).

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 20.09.2024 poukázal, že N. O. C. H. bola
vlastníčkou X/XX-XXX parcely č. XXX/X o celkovej výmere 267m2, čo predstavuje 26,7m2. V roku 2009
bolo prejednávané dedičstvo po neb. N. O. C. H. pod č. 21D/572/2009 a túto parcelu KN reg.C č.XXX/
X o výmere 267m2 na LV3742 zdedila jeho matka P. F. C. O., dcéra zosnulej. Nikde na Katastrálnom

úrade nebola zapísaná kúpa inou osobou. V roku 2012 na Stavebnom úrade v Tepličke nad Váhom
podával námietku na vydanie stavebného povolenia pre žalobcu a na LV č. XXXX z 2.4.2012 je uvedená
p. P. F. C. O. s vlastníckym podielom 4/40 na p.č. XXX/X o výmere 267 m2. Až tam sa dozvedel o
existencii KZ č.8629/07 z 27.12.2007. V uvedenej kúpnej zmluve sa okrem iného uvádza, že p. N. O. C.
H. odpredala žalobcom podiel 4/80 v pozemku parcela registra CKN č. XXX/X, čo predanému podielu

zodpovedá výmera 13 m2. Na základe tejto informácie upozornil na tieto nezrovnalosti medzi KZ č.
8629/07z 27.12.2007 a LV č. XXXX z 2.4.2012 podľa ktorého je P. F. C. O. aj naďalej vlastníkom 4/40
parc.č.XXX/Xanavrhol,abyžalobcapodalpodnetnaprešetrenieuvedenýchskutočnostinaKatastrálny
úrad v Žiline. Pri dedičskom konaní po p. P. F. C. O. č. 21D/555/2016 nadobudol dedičstvom parcelu č.XXX/X v celkovej výmere 267m2 v podiele 4/80-tiny z celku. Mal za to, že došlo k náprave v zápise na
katastrálnom úrade, že žalobcovi bolo zapísané vlastníctvo 4/80-tiny pare. č. XXX/X o výmere 13 m2
v zmysle KZ č.8729/07 z 27.12.2007 5 rokov spätne a žalovaný je vlastníkom zostávajúceho podielu

4/80-tiny z parc. č. XXX/X.

4. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 12.11.2024 zotrvali na svojich vyjadreniach uvádzaných
v podanej žalobe. Predmetný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/80 spoločného dvora /vlastníctvo
spojené s domom na pkn parcele číslo XXX/ nadobudli na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2007,

ktorej vklad bol povolený pod V 8629/07 dňa 27.12.2007 od predávajúcej v rade 2/ - N. O. C. H.,
ktorá bola vlastníčkou X/XX-XXX parcely č. XXX/X o celkovej výmere 267 m2, podľa dedičstva pod
č. 21D 572/2009, Dnot 196/09 a túto parcelu zdedila p. P. F.. Predmetom osvedčenia o dedičstve
bola pozemkovoknižná (ďalej len „PKN“) parcela č. XXX zapísaná v pozemkovej knihe, PKN vložke č.
1141 vedená na meno N. O. pod radovým číslom B 5 v podiele 4/40 (t.j. podiel v PKN vložke). PKN
parcela č. XXX zodpovedá v katastri nehnuteľností - registri C parc. číslo XXX/X zastavaná plocha

o výmere 267 m2.V PKN vložke č. XXXX je pod č. 1 uvedené PKN parcela miestne č. XXX, do č.
XXX. Dvor je spoločný s domom č. XX/X viď ptorokol č. 71. Z uvedeného zápisu vyplýva, že PKN
parcela č. XXX je evidovaná ako v pkn. vložke č. XXXX, tak aj v pkn. vložek č. XX bez uvedenia výšky
podielov podľa pkn. vložiek. N. O. bola podielovou spoluvlastníckou zapísanou v PKN vložke č. XXXX
na podiel 4/40, celkový podiel s prihliadnutím, že išlo o spoločný dvor zapísaný v dvoch PKN vložkách

(aj v PKN vložke č. XX) je X/XX-XXX k celku. Spoluvlastnícky podiel X/XX-XXX k celku, ktorý patril
p, N. O., bol celý predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi p. N. O. a žalobcami. V čase smrti
už N. O. nebola podielovou spoluvlastníčkou PKN parcely č. XXX resp. CKN parcely XXX/X, avšak
podiel 4/40 len z PKN vložky bol nesprávne predmetom dedičského konania a zapísaný do katastra
nehnuteľností, kedy nebol LV č. XXXX uzatvorený na 100%. Pri zostavení registra ROEP bol zistený

nesprávne evidovaný spoluvlastnícky podiel vo výške 4/40 k celku, ktorý bol podľa metodického návodu
č. MN 74.20.73.47.00 z roku 2006 opravený na správny podiel 4/80-iny k celku, avšak z dôvodu, že
vlastnícke právo preukázané verejnou listinou (v tomto prípade Osvedčenie o dedičstve 21D 572/2009,
Dnot 195/09) nie je možné v konaní ROEP zrušiť, bola na uvedený podiel vyznačená poznámka
o spochybnení hodnovernosti údajov o vlastníckom práve. Podľa uvedeného metodického návodu, ak

listinyobsahujúchybyvpísanípočítamaleboinézrejménesprávnosti(napríkladnesprávnečísloparcely
alebo nesprávne vypočítaný resp. prepočítaný spoluvlastnícky podiel, ktorý z majetku poručiteľa prešiel
na dediča), do registra sa zapíše správny údaj zistený z iných dôkazov. Uznesením č. 21D/555/2016,
Dnot 293/16 podiel 4/80-iny k celku k nehnuteľnosti parcela registra „C parcelné číslo XXX/X zastavaná
plocha vo výmere 267 m2 podľa LV č. XXXX (t.j. s už vyznačenou poznámkou o spochybnení

hodnovernosti údajov o vlastníckom práve) nadobudol podľa platného listu vlastníctva žalovaný. Ide
o podiel, ktorý už právna predchodkyňa p. N. N. odpredala na základe kúpnej zmluvy, vklad ktorej
bol povolený dna 27.12.2007 pod číslom V 8629/07 žalobcom. Žalobcovia teda tento spoluvlastnícky
podiel nadobudli o 9 rokov skôr ako žalovaný naviac jedna sa o pozemok, na ktorom je postavený
dom žalobcov. Ku chybe teda došlo pri poskytnutí nesprávnej identifikácie parciel k dedičskému

konaniu po neb. N. O.. Takto je v dôsledku označenej duplicity daný sporný stav, teda stav právnej
neistoty. Poznámka na liste vlastníctva má obmedzujúci charakter, a teda s takouto nehnuteľnosťou
nemožno disponovať. Podaná žaloba je vhodný /účinný a správne zvolený/ procesný nástroj ochrany
práva žalobcov, takouto žalobou je možné dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Vyhovením takejto
žalobe sa zmení právne postavenie žalobcov /odstráni sa spornosť zápisu vlastníckeho práva, právna

neistota v právnom postavení žalobcov/. Žalobcovia nemôžu dosiahnuť ochranu svojho vlastníckeho
práva inak, žalovaný dohodu odmietol, žaloba o určenie jeho vlastníckeho práva je teda efektívnym
a jediným prostriedkom na odstránenie duplicity zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností k spornej
nehnuteľnosti a tým aj neistoty v jeho právnom postavení (ale zároveň aj neistoty v právnom postavení
žalovaného). Žalobcovia majú naliehavý právny záujme na negatívnom určení, že žalovaný nie je

vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Len takouto žalobou sa odstráni stav právnej neistoty už zapísaného
vlastníckehoprávažalobcov,jemožnédosiahnuťopravuzápisuevidovanýchúdajovovlastníkovi,ateda
odstránenie duplicity. V konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, pasívne legitimovaný
iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných
spoluvlastníkov sa toto konania netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu

nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv
a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho vzťahu.5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 28.11.2024 uviedol, že s poukazom na predložené doklady
je preukázané, že p. N. O. C. H. bola vlastníčkou parcele KN reg. C č.XXX/X o výmere 267 m2 na
LV č.XXXX v podiele 4/40-tiny, čo predstavuje 26 m2. Kúpnou zmluvou z 27.12.2007 odpredala 4/80-

tiny uvedenej parcely, čo činí 13 m2. Dedičským konaním č. 21D/555/2016 D not 293/16 nadobudol
žalovaný podiel 4/80-tiny z uvedenej parcely. Na predmetnom LV č. XXXX, katastrálne územie F. G.
H. je spochybnená hodnovernosť údajov nie len pri poradovom čísle 10, ale aj pri poradovom čísle 8,
kde je vlastník uvedený ako „Duplicitný vlastník“. Na kúpnej zmluve z 27.12.2007 pod číslom vkladu V
8629/07 meno N. N. ako predávajúca nie je uvedená, preto táto informácia nie je pravdivá.

6. Na pojednávaní konanom dňa 05.05.2024 súd vec prejednal a rozhodol v prítomnosti právneho
zástupcu žalobcov a žalovaného.

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia nemali iný právny nástroj nápravy
ako podanie žaloby na súde, nakoľko žalovaný odmietol mimosúdne vec usporiadať. Kataster nemohol

pre existenciu súdneho rozhodnutia vec opraviť, a teda žalobcovia nemali iný efektívny nástroj
nápravy. Existencia duplicitného zápisu na predmetnom LV bráni, či už žalobcom, alebo žalovanému
s predmetným spoluvlastníckym podielom akokoľvek ako s vlastníkom disponovať. Pokiaľ sa jedná
o skutkové a právne zdôvodnenie samotného uplatneného nároku, poukázal na písomné podania, kde
skutkovo odôvodnili chybu, ktoré nastala pri zápise predmetných spoluvlastníckych podielov na LV, aj

v nadväznosti na uzatvorenú kúpnu zmluvu a osvedčenie o dedičstve. Poukázal na prílohu vyjadrenia
z 12.11.2024, ktorú spracovali s odborne spôsobilou osobou, ktorá v týchto veciach katastra, pozemkov
pracuje a má vzdelanie. Z tejto chronológie je zrejmá časová súslednosť nadobúdacích titulov, či už
žalobcov, resp. samotného žalovaného. Je z tohto zrejmé, že predmetom tejto kúpnej zmluvy bol
spoluvlastnícky podiel od O. N. 4/80, čo sa vlastne aj definuje v tom článku I. V pkn. vložke č. XXXX je

pod bežným číslom 1 uvedené pkn. parcela miestne číslo XXX, dom č. XXX, a čo je rozhodné, dvor je
spoločný s domom č. XX/X, viď. protokol č. 71. Z uvedeného potom vyplýva, že pkn. parcela č. XXX,
ktorá bola evidovaná v pkn. vložke č. XXXX, a ktorá je zhodná so žalovanou parcelou XXX/X. Bola
zapísaná aj v pkn. vložke č. 71. Teda predávajúca N. O. bola podielovou spoluvlastníčkou zapísanou
v pkn. vložke 1141 na podiel 4/40-tiny. Celkový podiel s prihliadnutím, že išlo o spoločný dvor zapísaný

v 2 pkn. vložkách je teda 4/80-tiny v celku, čo sa zobrazilo aj v článku I. ods. 2 posledná veta, celkový
vlastnícky podiel, uvedené nehnuteľnosti sú 4/80-tiny v celku. Poukázal na obsah predmetnej kúpnej
zmluvy a skutočnosť, že žalobcovia nadobudli sporný spoluvlastnícky podiel na podklade tejto kúpnej
zmluvy o 9 rokov skôr, ako ho nadobudol žalovaný na základe osvedčenia o dedičstve.

8. Žalovaný na pojednávaní poukázal na vlastníctvo zo dňa 7. júna 1961, kedy bol vlastníkom O. Q., jeho
starý otec. Po ňom dedila manželka N. O.. Po N. O. dedila P. F., v 4/40-tinách. To bolo v dedičskom 2009.
Keď prišli na to, že to zdedila v 4/40-tinách, pán B. žiadal stavebné povolenie, to je taký spoločný dvor,
a teda kde bola v podiele jeho matka P. F. a boli predvolaní na Obecný úrad v F., kde sa im dostala do rúk
kúpnazmluva,sadozvedeli,žetomedzitýmbolopredané.Ztých4/40-tinkúpiližalobcovia1,13m2,teda

polovičku z tej výmery a výmera bola 26,7 metra. Poukázal na to, že na obecný úrad podal námietku proti
žiadosti o umiestnenie stavby a vydanie stavebného povolenia prístavby obytnej miestnosti na pozemku
č. XXX/X, v k.ú. F.. Nakoľko existujú nezrovnalosti medzi zápisom v katastri nehnuteľnosti v Žiline a z
uvedenej kúpnej zmluvy jasne vyplýva, že od N. O. nebol odkúpený celý spoluvlastnícky podiel 4/40-
tiny, ale len jeho polovica, čiže 13 m2, upozornili, že na jeho matku bolo prededené viac. Tak sa to

napravilo v katastri. Súčasnosť je taká, matka zomrela a podľa LV ,á žalovaný 4/80-tiny, čiže to je druhá
polovička tých 4/40-tin - 13,35 metra. Upozornil žalobcov, aby si to odkúpili, ani oni tvrdili odjakživa,
že to kúpili všetko. Realita je taká, že hodnovernosť údajov o vlastníctve je spochybnená, ale nie iba
na mene žalovaného, ale aj na mene žalobcov. Zdôraznil, že chce iba pravdu, lebo tých 13 metrov je
stále na neho. Žalobcovia nikdy za ním neprišli, veď sú vzdialená rodina. Ak spravil niekto chybu, tak ho

treba zavolať, nech sa zodpovedá. On pri dedičskom konaní zaplatil, nediktoval notárovi, čo chce dediť.
On to zdedil. Odniekiaľ to asi nabral ten notár, a ak on urobil chybu, tak treba si ho zavolať prípadne
treba zavolať toho človeka, ktorý urobil chybu. Žalovaný chybu nespravil len za to, že niečo zdedil. Oni
upozornili na to, že nie je to dobré podľa kúpnej zmluvy, že to nebolo, tu je napísané, aby stavebník A.
B. podal podnet na prešetrenie týkajúcich sa skutočností na katastrálny úrad. Nikdy nemal záujem o tú

polovičku, ktorú odkúpili žalobcovia, ale tá druhá polovička ostala. Uviedol, že to sú spoločné dvory a
v tých spoločných dvoroch mal kúsok jedna osoba, jeho brat mal ďalší kúsok, to boli také švíky a preto
to tak aj ostalo tých 27 metrov. A žalobca to kúpil a urobil z toho ubytovňu, tak to potreboval zväčšiť tú
chalupu, ktorú kúpil, ale či zastaval aj predmetný pozemok, či nezastaval, či to je priamo vyčlenené, že toje ono, uviedol, že nechodí do spoločných dvorov. Sú tam postavené dve ubytovne a tých vlastníkov tam
je ešte E. a ďalší. Podiel žalobca kupoval od p. O. lebo to asi chcel mať na poriadku, lebo tam postavil tú
ubytovňu, ale kúpil len polovičku a tam bola tá chyba, na ktorú žalovaný upozorňuje teraz. Nech žalobca

ukáže, ako nadobudol ten zvyšok. V rámci záverečnej reči navrhoval, aby sa to znova všetko prešetrilo,
na všetkých úradoch, ktoré s tým majú čo spoločné, a aby sa našiel vinník. On nebude platiť za niekoho
súdne trovy, on chybu nespravil. Nie je chyba, keď niekto niečo zdedí. Súdne trovy nemieni platiť.

9.Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,ktorésanachádzajúvspisovommateriáli,pričom

na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

10. Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX ( k 17.06.2024 aj ku dňu vyhlásenia rozsudku) k. ú. F. G.
H., obec F. G. H., L. M., sú vo vzťahu k pozemku – parcela registra „C“ parc. č. XXX/X zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 267 m2 podielovými spoluvlastníkmi (okrem ďalších) aj žalobca v podiele 4/80 (v
BSM) pod B 8 s titulom nadobudnutia Rozhodnutie o schválení diela ROEP č. ROEP TE C 33/2019

zo dňa 12.03.2019, PKV XXXX, B 5, Kúpna zmluva V 8629/07 a žalovaný v podiele 4/80 pod B 10
s titulom nadobudnutia Z 5980/2022-Uznesenie č. 21D/555/2016. Pri podiele žalobcov aj žalovaného
je vyznačená poznámka: Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve podľa § 39 ods. 2 katastrálneho
zákona je spochybnená (č. l. 7-8 spisu).

11. V pkn. vložke č. XX je po por. č. 1 vedená parcela XXX s domom XX/X s tým, že dvor je spoločný
s domom č. XX/X. V pkn. vložke č. XXXX je evidovaná parcela č. XXX s domom č. 97b/ s poznámkou,
že dvor je spoločný s domom XXX/ viď protokol č. XX. V pkn. vložke č. XXXX pod B 5 je vedená
ako spoluvlastník N. O. v podiele 4/40 a to na základe uznesenia Štátneho notárstva v Žiline zo dňa
25.10.1960 D 790/60 po J. O. zapísanom pôvodne pod B 1písm. f/ (č. l. 22-26 spisu)

12. V kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 23.10.2007 medzi predávajúcimi - P. Q. v rade 1/ a N. O.
C. H. v rade 2/ a kupujúcimi v rade 1/ a 2/ A. B. a E. B. a v rade 3/ N. E. je v čl. I. uvedené, že
predávajúci 1/ P. Q. je podielovým spoluvlastníkom v podiele 9/60 spoločného dvora s domom na pkn.
parcele XXX zapísanom v pkn. vložke č. XX v jednej polovici pod B 9b,9c, 9e, ktorý zodpovedá GP

č. 36683353-106/207 vyhotovenom SLOVGEO Žilina parcele registra CKN č. XXX/X zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 29 m2 a parcele registra CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
267m2.CelkovývlastníckypodielvuvedenejnehnuteľnostisúX/XX-XXXkcelku.Predávajúca2/N.O.je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 4/40 spoločného dvora s domom na pkn. parcele XXX zapísanom
v pkn. vložke č. XXXX v jednej polovici pod B 5, ktorý zodpovedá podľa GP č. 36683353-106/207

vyhotovenom SLOVGEO Žilina parcele registra CKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29
m2 a parcele registra CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 267m2. Celkový vlastnícky
podiel v uvedenej nehnuteľnosti sú 4/80- iny k celku. Podľa čl. II. zmluvy predala N. O. kupujúcim
– žalobcom svoj podiel 4/80 v pozemku parcela CKN č. XXX/X do BSM ( prevádzanému pozemku
zodpovedá výmera 13m2) a E. N. svoj podiel 4/80 v pozemku CKN č. XXX/X (prevádzanému podielu

zodpovedá výmera 1m2). Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V 8629/07 zo dňa 27.12.2007. (č.
l. 13 rub – 14 rub spisu).

13. Podľa Geometrického plánu č. 106/2007 vyhotoveného SLOVGEO Žilina, PK parcele č. XXX
evidovanej v pkn. vložke č. XX (LV XXXX) a PK parcele č. XXX (v pkn. vložke č. XXXX) zodpovedá CKN

parcela XXX o výmere 296 m2, ktorá bola geometrickým plánom rozdelená na parcely CKN č. XXX/
X o výmere 29 m2 a CKN č. XXX/X o výmere 267 m2. V poznámke GP sa uvádza, že časť právnych
vzťahov k parcele č. XXX je uvedená na LV č. XXXX v podiele 1/20 a časť ako spoločný dvor k domom
parcela XXX a XXX v pkn. vložke XX a XXXX (č. l. 15-16 spisu).

14. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 21D/572/2009 zo dňa 12.11.2010 po N. O. C. H. súd zistil, že
predmetom dedenia bol aj podiel poručiteľky 4/40 pod B 5 v parcele č. XXX – KNC č. XXX/X na LV č.
XXXX zast. pl. 267 m2, pričom nadobúdateľom tohto podielu sa stala P. F. C. O. (č. l. 17-21 spisu).

15. Uznesením o dedičstve sp. zn. 21D/555/2016 zo dňa 22.06.2022 po P. F. C. O. nadobudol podiel

4/80 v parcele CKN č. XXX/X na LV č. XXXX žalovaný (č. l. 54- 61 spisu)

16. Žalobca požiadal Okresný úrad Žilina katastrálny odbor dňa 28.07.2014 o doplnenie
spoluvlastníckych podielov na LV č. XXXX z dôvodu nesprávnej identifikácie parciel k dedičskémukonaniu po N. O. s poukazom na kúpnu zmluvu zo dňa 9.10.2007 (č. l. 9 spisu). Na uvedenom LV ku dňu
02.04.2012 boli totiž zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parcely CKN č. XXX/X žalobcovia v podiele
1/8 a P. F. v podiele 4/40 (č. l. 50 spisu). Predchodkyňa žalovaného P. F. namietala proti žiadosti

žalobcov na vydanie stavebného povolenia na prístavbu na parcele XXX/X s poukazom na to, že od N.
O. nebol odkúpený celý podiel 4/40, ale iba polovica - 4/80 (č. l. 53 spisu).

17. Žalobcovia zaslali žalovanému pokus o zmier dňa 17.06.2024, na ktorý žalovaný reagoval tak, že
podiel 4/80 z uvedenej parcely nadobudol on po svojej matke P. F. (č. l. 10-13 spisu).

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa § 132 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), vlastníctvo
veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho

orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 38 katastrálneho zákona, poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie

vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

Podľa § 39 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona, okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia
súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo
účastníka súdneho konania alebo iného konania. Okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že

hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Okresný úrad zruší poznámku
bez návrhu alebo na návrh toho, kto podal návrh na jej zápis, ak sa preukáže, že pominuli dôvody jej
zápisu.

Podľa 71 ods. 3 katastrálneho zákona, údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú

používať.

Podľa § 29 ods. 3 vyhl. č. 461/2009 Z. z., hodnovernosť údajov katastra podľa § 39 ods. 2 zákona je
spochybnená, ak je v katastri zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti.

19. Predmetom sporu je určenie, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa k. ú. F. G. H., okres M., a to pozemku registra „C“ parc. č. XXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 267 m2 v podiele 4/80 vedenej na LV č. XXXX. Vo
vzťahu k predmetnému spoluvlastníckemu podielu je v katastri nehnuteľností vyznačená poznámka
o spochybnení hodnovernosti údajov katastra. Dotknutý spoluvlastnícky podiel je na LV č. XXXX

duplicitne zapísaný tak v prospech žalobcov 1/ a 2/ pod B 8, ako aj v prospech žalovaného pod B 10.

20. Podľa § 137 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či

tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

21. Vzhľadom k tomu, že predmetná žaloba je žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je, žalobcovia

mali povinnosť preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže naliehavý právny
záujem v tomto prípade nevyplýva z osobitného predpisu.22. Naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia, a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Naliehavý právny záujem na

požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby
a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Zmyslom súdneho konania
je totiž vyriešiť existujúci spor a predísť súčasne vzniku ďalších súdnych sporov. Určovacia žaloba

má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v
právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho
vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou
odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva

žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Procesná povinnosť preukázať, že v
čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje
toho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobcaosvedčiťsvojnaliehavýprávnyzáujem,
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná

žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo
vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí
zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania,
pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania (napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/264/2007, 5Cdo/31/2011, 4Cdo/111/2008).

23. Určovacia žaloba je prípustná rovnako v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných
katastrom nehnuteľností, pričom stav spornosti môže byť okrem iného vyvolaný tiež omylom katastra
pri identifikácii nehnuteľnosti, prípadne existenciou duplicitného zápisu, t.j. že určitá nehnuteľnosť,
resp. jej časť je zapísaná v prospech dvoch odlišných vlastníkov. Je nepochybné, že duplicitným

zápisom vznikol v právnych vzťahoch evidovaných v katastri nehnuteľností sporný stav, ktorý musí
byť napravený, pretože v opačnom prípade by vo sfére vlastníckych vzťahov dotknutých účastníkov
pretrvával stav právnej neistoty. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo 15/2017 z 30.5.2018 (publikované pod R 31/2019), z ktorého vyplýva, že ak je nehnuteľnosť
v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj žalovaného, má žalobca naliehavý

právny záujem (§ 137 písm. c) CSP) na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom tejto
nehnuteľnosti. Rovnako súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 9Cdo/251/2021
zo dňa 30.06.2022, v zmysle ktorého v otázke danosti naliehavého právneho záujmu na určovacej
žalobe v sporoch o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade duplicitného zápisu v katastri
nehnuteľností možno vyvodiť právny záver, že duplicitne zapísaný vlastník má vždy naliehavý právny

záujem na určení vlastníctva, nakoľko rozhodnutie o takej určovacej žalobe bude podkladom pre
riadny zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu podľa ustanovenia § 34 ods. 1 katastrálneho
zákona. Súdna prax, vychádzajúc vždy z konkrétnych okolností prejednávaného sporu, pripúšťa tak
pozitívny určovací petit (súd určuje, že žalobca je vlastníkom), ako aj negatívny určovací petit (súd
určuje, že žalovaný nie je vlastníkom), v oboch prípadoch súd rozhodne o spornosti zápisu vlastníckeho

práva spočívajúcej v jeho duplicite a rozhodne, kto z duplicitne zapísaných vlastníkov je vlastníkom
nehnuteľnosti. Ak sa žalobca domáha určenia, že niekto iný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej
má on sám evidované vlastnícke právo, je daný naliehavý právny záujem, pretože aj takáto žaloba
je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi
účastníkmi.

24. Dôvodnosť žaloby a teda aj naliehavý právny záujem žalobcovia odôvodňovali duplicitným zápisom
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 4/80, ktorý je vyznačený na LV č. XXXX s poznámkou
„Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve bola spochybnená“ a bráni nakladať so spoluvlastníckym
podielom.

25. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, a to aj v prípade
negatívnej určovacej žaloby, ako je to v tomto prípade, ak sa ňou má odstrániť stav právnej neistoty
už zapísaného vlastníckeho práva. Duplicitný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo jej častije nesporne skutočnosťou, ktorá bráni nakladaniu s nehnuteľnosťou, a teda aj prevodu vlastníckeho
práva k nej. Predmetná určovacia žaloba je spôsobilá odstrániť stav právnej neistoty vzťahu účastníkov
konania a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie.

26. Vo vzťahu k účastníctvu súd konštatuje, že okruh účastníkov považoval za splnený. Žalobcovia v
konaní preukázali svoju aktívnu legitimáciu, ktorá vyplýva z LV č. XXXX pre kat. územie F. G. H., kde
sú žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti – parcely registra „C“ parc. č. XXX/X zapísaní
pod B 8 v podiele 4/80. Na uvedenom LV je ako podielový spoluvlastník v totožnom podiele zapísaný

pod B 10 aj žalovaný, a teda žalovaný je rovnako správne označený ako pasívne vecne legitimovaný.
Žaloba (negatórna žaloba) musí smerovať voči všetkým podielovým spoluvlastníkom vedených na
listoch vlastníctva, ktorých sa duplicita týka, čo bolo v danom prípade splnené, nakoľko poznámka
o spochybnení hodnovernosti údajov o vlastníckom práve je iba vo vzťahu k podielu žalobcov pod B 8
a podielu žalovaného pod B 10.

27. Súd následne konštatuje, že v konaní bol nesporne preukázaný duplicitný zápis spoluvlastníckeho
podielu 4/80 na pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX/X zapísaného na LV č. XXXX. Žalovaný v
konaní poukazoval na to, že podiel pôvodnej spoluvlastníčky a jeho právnej predchodkyne N. O. bol
4/40 a na žalobcov 1/ a 2/ previedla kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 8629/07 iba podiel
4/80. Zvyšný podiel 4/80 preto mal ostať N. O. a následne ho nadobudli jej dedičia.

28. Súd sa zaoberal identifikáciu parciel, keďže N. O. bola podielovou spoluvlastníčkou PK parcely XXX
a predmetom sporu je podiel na parcele registra „C“ č. XXX/X. V zmysle predloženého geometrického
plánu č. XXX/XXXX, ktorý bol podkladom pre vyhotovenie Kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2007, bola CKN
parcela č. 987 pôvodne vedená v dvoch pkn. vložkách a to: 1/ v pkn. vložke č. XXXX ako PK parcela

XXX vymedzená ako spoločný dvor s domom č. XX/X a 2/ v pkn. vložke č. XX ako PK parcela XXX
vymedzená akospoločnýdvorsdomomXXX.Obepozemnoknižnévložkyodkazujúnato,žePKparcely
č. XXX a č. XXX sú spoločným dvorom pre domy č. XX/X a XX/X. V zmysle predmetného geometrického
plánu zodpovedajú obe pozemnoknižné parcely jednej parcele CKN parc. č. XXX. Z8roveň citovaným
geometrickým plánom bola táto parcela CKN č. XXX rozdelená na dve parcely a to CKN č. XXX/

X o výmere 29 m2 a CKN č. XXX/X o výmere 267 m2. Žalovaný túto identifikáciu nerozporoval
ani nenavrhoval v tomto smere vykonanie dokazovania.

29. Argumentácia žalovaného smerovala k tvrdeniu, že predmetom prevodu spoluvlastníckeho podielu
N. O. bol len podiel 4/80 a nie celý podiel 4/40 a preto je dôvodne zapísaný na LV č. XXXX žalovaný

ako spoluvlastník v uvedenom podiele 4/80, ktorý predstavuje kúpnou zmluvou neprevedenú polovicu
z celkového podielu 4/40 patriaceho N. O.. Súd sa preto v konaní zaoberal posúdením spornej otázky,
v akom rozsahu došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu patriaceho N. O. na žalobcov kúpnou
zmluvou.

30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že kúpnou zmluvou z 23.10.2007 bol na žalobcov
prevedený celý podiel patriaci N. O. bez zvyšku. Vychádzajúc z identifikácie parciel v Geometrickom
pláne č. 106/2007 bol podiel 4/80 celý podiel, ktorým mohla disponovať N. O.. N. O. síce v zmysle
zápisu v pkn. vložke č. XXXX pod B 5 nadobudla dedením po Q. O. podiel 4/40, avšak ako už súd
uviedol vyššie, z uvedenej pozemnoknižnej vložky vyplýva, že parcela XXX na ktorej stojí dom XX/

X je spoločným dvorom, ktorý je spoločný s domom č. XX/X zapísanom v pozemnoknižnej vložke č.
XX. Rovnako v pozemnoknižnej vložke č. XX je zapísané, že parcela XXX, na ktorej stojí dom XX/
X je spoločným dvorom s domom č. XX/X. Obom uvedeným parcelám XXX a XXX zodpovedá jedna
CKN parcela XXX a teda spoluvlastníci parciel XXX aj XXX mohli mať v CKN parcele XXX podiel iba
v 1 ich pôvodného podielu zapísaného v pkn. vložkách XX a XXXX. Uvedené je vyjadrené aj v čl. I.

Kúpnej zmluvy z 23.10.2007 tak vo vzťahu k podielu P. Q., ktorého podiel v pkn. vl. XX sa krátil o 1
a rovnako aj vo vzťahu k podielu N. O., ktorej podiel v pkn. vl. XXXX pôvodne vo výške 4/40 sa krátil
o 1 a teda po vytvorení parcely CKN XXX jej patril iba podiel 4/80 (1/2 z 4/40). Súd konštatuje, že z GP
č. 106/2007 vyplýva identifikácia parciel, v zmysle ktorej PK parcely č. XXX z pkn vl. XX a PK parcela
č. XXX vedená z pkn. vl. XXXX sú totožné s CKN parcelou XXX o výmere 296 m2. V parcele CKN

XXX mala N. O. podiel 4/80. Rozdelením tejto parcely geometrickým plánom č. 106/2007 bola parcela
CKN XXX rozdelená na dve CKN parcely XXX/X a XXX/X, pričom v oboch novovytvorených parcelách
mala N. O. podiel 4/80, teda v CKN č. XXX/X podiel 4/80, ktorý previedla v zmysle uvedenej kúpnej
zmluvy na N. E. C. E. a podiel 4/80 v parcele CKN č. XXX/X, ktorý previedla na žalobcov 1/ a2 /. Týmbol celý podiel N. O. prevedený bez zvyšku na žalobcov 1/ a 2/ a na N. E.. Pokiaľ o dva roky neskôr bol
predmetom dedičského konania podiel N. O. 4/40 s poukazom na LV XXXX a pkn. parcelu XXX z vložky
1141 je zrejmé, že došlo k pochybeniu a prededeniu podielu po N. O. ktorý už nevlastnila v žiadnom

rozsahu, nakoľko bol predtým predmetom prevodu na žalobcov a N. E.. Nemohlo preto dôjsť k dedeniu
podielu 4/40 P. F., predchodkyňou žalobcu a ani podielu 4/80 po P. F. žalovaným. Podiel N. O. nemal
byť predmetom dedičského konania v žiadnom rozsahu.

31. Ako súd uviedol, iný návrh na identifikáciu parciel nebol vznesený a teda pokiaľ žalovaný tvrdil, že

ostal aj po prevode na žalobcov ešte podiel 4/80, ktorý zdedil on, bolo na ňom dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení, a teda mohol podať návrh na identifikáciu parciel. Keďže v tomto prípade
ide o sporové konanie, súd nemôže sám uvedené dokazovanie iniciovať. Pokiaľ žalovaný navrhoval,
aby sa uvedené celé prešetrilo s tým, nech príde ten kto urobil chybu, nemožno z uvedeného zistiť
žiadny konkrétny návrh na dokazovanie, pričom súd zdôrazňuje, že aj návrh na dokazovanie vznesený
stranou sporu musí byť jednoznačný a určitý. Pokiaľ žalovaný navrhoval hľadať vinníka, súd konštatuje,

že otázka zodpovednosti za škodu resp. posúdenie zavinenia či už katastra alebo súdneho komisára
nie je predmetom tohto konania, čo však nebráni žalovanému uplatniť v tomto smere jeho nároky na
náhradu škody inými právne prostriedkami.

32. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku,

keď ustálil, že existuje duplicitný zápis vlastníctva v prospech odlišných vlastníkov a zároveň ustálil
vlastníckeprávovprospechžalobcov1/a2/ stým,ženazákladenegatívnehourčeniažalobnéhonávrhu
rozhodol o tom, že žalovaný nie je vlastníkom pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X v duplicitne
zapísanom podiele 4/80.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP, pri aplikácii § 257 CSP. Ako na dôvod hodný osobitného zreteľa súd prihliadal na

okolnosti zistené v priebehu sporu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že duplicitný zápis vlastníctva
vznikol administratívnou chybou, či už katastra alebo súdneho komisára pri prejednávaní dedičstva už
po N. O.. Žalovaný sa stal dedičom po P. F., pričom predmetný podiel bol v dedičskom konaní už po N.
O. pri zisťovaní majetku zahrnutý do dedičstva a zapísaný na LV č. XXXX. S poukazom na § 257 CSP
potom súd rozhodol tak, že žalobcom voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci by inak ako

úspešná strana sporu mali na náhradu trov konania voči žalovanému nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu aaby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.