Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118216854
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5118216854.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. D. A., E. XXXX/XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom E., F.
XX, proti žalovanému Poľnohospodárske obchodné družstvo Radola, so sídlom Radoľa 340, IČO: 36
002 178, právne zastúpenému Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom C., G. XX, o určenie, že žalobca
bol užívateľom pozemkov, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
42C/96/2018-588 zo dňa 1. marca 2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Východiskovo konštatoval, že
je daná vecná legitimácia strán sporu, ako aj naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Z vykonaného
dokazovania uzavrel, že žalobca nikdy na dotknutých pozemkoch/pôdnych blokoch nehospodáril
a účelom jeho kooperácie s H. B. (jeho strýkom) bolo jedine získanie dotácie od Poľnohospodárskej
pôdnej agentúry (ďalej len PPA) pre menovaného, čo tento vo svojej výpovedi aj priznal. Žalobca

s H. B. si boli vedomí toho, že ak podajú žiadosť o poskytnutie dotácie na PPA cez žalobcu, nezíska
dotácie ani žalobca ani žalovaný, pre ktorého to však bude mať oveľa závažnejšie dôsledky, lebo
v prípade „križovania žiadosti“ PPA nevypláca dotácie na žiadne obhospodarované pozemky (ani v iných
katastrálnych územiach). Práve z daného dôvodu o dotácie nežiadal H. B., keďže poberal dotácie na
iné katastrálne územia.
2. Okresný súd vyslovil, že plnomocenstvo, na základe ktorého mal za žalobcu hospodáriť H. B., je
antedatované(dátumom1.1.2009),nakoľkožalobcahopodpísalaždňa28.9.2009.Nadväzneanivčase

vykonania kontroly plemenárskou inšpekciou (21.5.2009) nemohol H. B. konať na základe daného
plnomocenstva. Navyše, predmetná kontrola bola vykonaná vo vzťahu k H. B. (a nie k žalobcovi, ktorý
sám tvrdil, že začal hospodáriť až 22.5.2009) a je z nej zrejmé, že aj kontrolovaný dobytok patril H. B..
Táto kontrola nepreukazuje hospodárenie žalobcu na dotknutých pozemkoch/pôdnych blokoch taktiež
preto, že plemenárska inšpekcia nevykonáva kontrolu užívania poľnohospodárskej pôdy.
3. Okresný súd akcentoval nezrovnalosti a nejasnosti vo vyjadreniach samotného žalobcu. Tento
nedokázal uviesť, kde sa pôdne bloky/pozemky, ktoré sú predmetom žaloby, nachádzajú, nemal ani

základné znalosti o hospodárení s hovädzím dobytkom, rovnako nevlastnil žiaden dobytok a ani stroje.
Najskôr tvrdil, že hospodáril už pred rokom 2009, nadväzne v rámci tej istej výpovede zmenil toto
tvrdenie a uvádzal, že začal hospodáriť až dňa 22.5.2009 (bez ďalšieho by teda žaloba do obdobia
21.5.2009 bola nedôvodná). Žalobca zavádzal i o vlastníctve 50 kusov kráv, keďže tie – podľa protokoluo kontrole plemenárskou inšpekciou – patrili H. B.. Rovnako nevedel nič o knihe honov (samozrejme ju
ani neviedol), čo len potvrdzuje to, že nemal žiadne vedomosti o hospodárení/o chove dobytka.
4. Svoje oprávnenie hospodáriť na pozemkoch/pôdnych blokoch odvodzoval len od zmluvy

s pozemkovým spoločenstvom, hoci väčšinu blokov zastupuje Slovenský pozemkový fond a fyzické
osoby. Navyše svedok I., ktorý mal ako osoba konajúca za dané spoločenstvo podpísať nájomnú
zmluvu so žalobcom, uviedol, že sa nejedná o jeho podpis. Nadväzne „je zaujímavé“, že si svedok
pamätal presný dátum uzavretia zmluvy, ktorú sám nepodpísal. Okresný súd konkrétne poukázal na
výrazné nezrovnalosti i vo výpovediach ďalších svedkov, vrátane potvrdenia, že boli vo vzťahu k obsahu

výpovedí inštruovaní zo strany žalobcu. Zároveň svedok H. B. potvrdil, že jednoznačným záujmom
tvrdeného hospodárenia žalobcu bolo získať dotáciu a súčasne zabrániť dotácii pre žalovaného.
Okresný súd v tomto smere zdôraznil, že postúpenie práv a povinností pri poskytovaní podpory a dotácie
v poľnohospodárstve je vylúčené a bez súhlasu PPA neplatné.
5. O trovách konania rozhodol tak, že v spore plne úspešný žalovaný má voči žalobcovi nárok na ich
náhradu v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené. Poukazoval na to, že pozemkové spoločenstvo vypovedalo
nájomnú zmluvu žalovanému (čo potvrdil svedok I.); súčasne však uviedol, že nie je podstatné,
či išlo o platnú výpoveď, lebo rozhodujúce je, kto v skutočnosti v roku 2009 pôdne bloky užíval.

Žalobca zopakoval, že dňa 13.5.2009 uzatvoril nájomnú zmluvu s pozemkovým spoločenstvom, ktorú
za spoločenstvo podpísal svedok A.. V tejto spojitosti doplnil, že v inom konaní bol zamietnutý návrh
žalovaného o neplatnosť dotknutej zmluvy.
7. Odvolateľ mal za to, že nie je podstatné, kedy bol overený jeho podpis na plnomocenstve pre H.
B.; rozhodujúce je, že menovaný žalobcovi vypomáhal pri obhospodarovaní pôdnych blokov s tým,

že obhospodarovateľom je žalobca. Potvrdil, že oprávnenie na podnikanie v poľnohospodárstve získal
22.5.2009, pričom na dotknutých pôdnych blokov sa dalo hospodáriť až od mája (dovtedy bola pôda
pokrytá snehovou prikrývkou). Naďalej mal za to, že výpoveďami svedkov bolo preukázané, že žalovaný
v roku 2009 predmetné pôdne bloky neužíval a že tieto užíval žalobca. Je to zrejmé tiež z kontroly
PPA, ktorá vytýkala nedostatky pri hospodárení; čo však nemá vplyv na okolnosť (faktického) užívania

pozemkov/pôdnych blokov žalobcom.
8. Žalobca poukazoval na svoju výpoveď a výpoveď H. B., ktoré preukazujú vlastníctvo žalobcu
hovädzieho dobytku v počte 50 kráv. Knihu honov za žalobcu viedol práve H. B.. Rovnako ďalší
svedkovia potvrdzovali, že pôdne bloky obhospodaroval žalobca (svedkovia J. a J. jasne uviedli, že
žalobca pozemky užíva od 2009, svedok H. videl na pozemkoch pred 12 až 15 rokmi pásť kravy H.

B., svedok A. vypovedal, že v roku 2009 pásol hovädzí dobytok v počte 50 kusov žalobca a potvrdil aj
podpis nájomnej zmluvy žalobcu s pozemkovým spoločenstvom, bezprostredne podpis zmluvy potvrdil
aj svedok A.). Žalobca rozhodne poprel, že by svedkov inštruoval o obsahu ich výpovedí.

9. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Stotožňoval sa s odôvodnením napadnutého

rozsudku, v rámci ktorého – okrem iného – bolo dôsledne vyhodnotené vykonané dokazovanie
so zdôraznením nezrovnalostí vo výpovediach samotného žalobcu i jednotlivých svedkov. Žalovaný
akcentoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že v roku 2009 („de facto ani v žiadnom období“)
niekde hospodáril. Oprávnene sa je možné domnievať, že konanie žalobcu spolu s H. B. smerovalo len
k získaniu dotácie a poškodeniu žalovaného.

10. Žalobca právo odvolacej repliky nevyužil.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.

3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12.Predmetaobsahkontradiktórnehosúdnehosporu,ktorýmjeiprejednávanýprípad,definuježalobca.
Zároveň je žalujúca strana tou, ktorú prvotne zaťažuje bremeno (konkrétnych) skutkových tvrdení a naň
bezprostredne nadväzujúce dôkazné bremeno. V konkrétnostiach súdenej veci uvedené – okrem iného

– znamená, že žalobca bol/je povinný tvrdiť a preukázať, že bol užívateľom (obhospodarovateľom)
spornýchpôdnychblokovvroku2009;tedaniepreukazovať,žeichužívateľomnebolžalovaný.Pokiaľby
sa aj preukázalo, že užívateľom/obhospodarovateľom nebol žalovaný, neznamenalo by to automaticky,že skutočným užívateľom bol žalobca. Z hľadiska dokazovania tak prioritným boli skutočnosti viažuce
sa k žalobcovi a nie k žalovanému.

13. Žalobca za jeden z určujúcich dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia označoval „Zmluvu o podnájme
pozemkovej nehnuteľnosti“, ktorú mal uzavrieť nájomca – „Pozemkové spoločenstvo súkromných
vlastníkov lesov, 023 33 Povina“ (v texte odôvodnenia tohto rozhodnutia označované aj len ako
pozemkové spoločenstvo) so žalobcom ako podnájomníkom. Podľa článku III. má ísť o zmluvu uzavretú
na dobu určitú už odo dňa 1.1.2009; zmluva je však podpísaná až dňa 13.5.2009. Navyše žalobca

podľa jeho vlastného vyjadrenie bol zapísaný ako samostatne hospodáriaci roľník až 22.5.2009; čo
je zdôraznené aj v označení žalobcu priamo v zmluve. Predovšetkým však zmluva mala byť za
pozemkové spoločenstvo uzatváraná jeho predsedom pánom I., ktorý ale jednoznačne poprel, že podpis
na predmetnej zmluve by bol jeho podpisom. F. K. I. je pritom v predmetnej listine/zmluve označená ako
jediná osoba konajúca za pozemkové spoločenstvo.
14. Ide o tak závažné deficity konkrétnych skutkových súvislostí, ktoré žalujúca strana žiadnym

spôsobom nedokázala vysvetliť (v podstate sa o to ani reálne nepokúšala), že nie je z dotknutej zmluvy
prípustné prijať záver o existencii právneho základu, ktorý by umožňoval žalobcovi hospodáriť na
dotknutých pôdnych blokoch v roku 2009.

15. Ešte výraznejšie deficity vykazuje argumentácia žalobcu odkazujúca na protokol o kontrole č.

80/05/2009BB zo dňa 21.5.2009, ktorú (taktiež) akcentuje žalobca v súvislosti s preukázaním (jeho)
hospodárenia v danej lokalite. Hneď na úvod jej vyhodnotenia krajský súd zdôrazňuje, že išlo o kontrolu
F. L. M. G. D., a nie o kontrolu Poľnohospodárskej platobnej agentúry; ako zavádzajúco tvrdí žalobca
v odvolaní.
16. Z protokolu o kontrole je úplne nepochybné, že kontrolovaným subjektom bol H. B. (nie žalobca).

Kontrola bola zameraná na dodržiavanie predpisov o chove hospodárskych zvierat; teda nie na
súvislosti hospodárenia/užívania pôdnych blokov. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca bol zaevidovaný
ako samostatne hospodáriaci roľník až od 22.5.2009, čiže logicky kontrola dňa 21.5.2009 sa nemohla
týkať jeho; o to viac, že bolo kontrolované predchádzajúce obdobie (od 1.1.2007 ku dňu kontroly).
17. Z dotknutej kontroly tiež vyplýva, že v danom čase (a aj v lokalite minimálne čiastočne sa

prekrývajúcej so spornými pôdnymi blokmi) choval svedok H. B. (fyzicky) celkom 55 kusov hovädzieho
dobytku (evidenčne vykazoval 61 kusov zvierat). Žalobca vypovedal, že až po získaní zmluvy na
pozemky (čo nebolo skôr ako 13.5.2009) začal podnikať ostatné kroky na to, aby mohol reálne
hospodáriť. Podľa jeho vlastných tvrdení mal byť vlastníkom 50 kusov kráv, k čomu neposkytol žiadne
bližšie tvrdenie o tom, od koho, kedy a akým spôsobom tieto zvieratá nadobudol. Taktiež z vyjadrení

svedkov nevyplýva, že by v období po predmetnej kontrole došlo k zásadnému navýšeniu počtu
chovaných/pasúcichsazvierat.Pokiaľbymaloísťonadobudnutiedobytkaodtretiehosubjektu,pripočte
ďalších 50 kusov zvierat (oproti predtým chovaných 55 kusov) by šlo jednoznačne o výrazný nárast.

18. Zásadné disproporcie a nedostatky vykazuje aj samotné plnomocenstvo, ktoré malo preukazovať

hospodárenie žalobcu na sporných pôdnych blokoch prostredníctvom H. B.. Žalobca ním splnomocnil
menovaného na „zastupovanie vo veškerých veciach týkajúcich sa činnosti súkromne hospodáriaceho
roľníka (SHR), ako sú právne úkony a veškeré veci týkajúce sa poľnohospodárstva“. Plnomocenstvo je
datované dňom 1.1.2009, ale – čo správne zdôraznil už okresný súd – žalobcom bolo podpísané až dňa
28.9.2009. Z osvedčovacej pečiatky je jednoznačné, že v uvedený deň nešlo „iba“ o overenie podpisu

(ako sa snaží tvrdiť žalobca aj v odvolaní), ale o bezprostredné podpísanie listiny. Konštatované jasne
vyplýva z prečiarknutia predvolenej alternatívy „uznal za svoj podpis“ a ponechania alternatívy „podpísal
túto listinu“.

19. Napokon výraznou nepresvedčivosťou bezprostredne trpí i výpoveď žalobcu, ktorý hneď v jej

úvode tvrdil, že hospodáril už pred rokom 2009. Po konfrontácii s časovými údajmi vyplývajúcimi (aj)
z rozoberaných listín, zmenil svoje tvrdenie na začatie hospodárenia v neskoršom období. V odvolaní
žalobca uvádza, že knihu honov za neho viedol H. B.; v rámci svojej výpovede jednak výslovne
konštatoval, že ani nevie „čo to je“ a jednak uviedol (v množnom čísle zahŕňajúcom aj H. B.), že knihu
honov neviedli.

20. Z rozoberaných zistení je zrejmé, že žalobca nepreukázal reálne hospodárenie na dotknutých
pôdnych blokoch ako samostatne hospodáriaci roľník v roku 2009. Naopak, je plne dôvodným záver
okresného súdu, že motiváciou tvrdenej konštrukcie hospodárenia žalobcu prostredníctvom H. B. bolozískanie dotácie a (snáď až prioritne) zabránenie prideleniu dotácie žalovanému; čo sa v prípade
žalovaného týkalo nielen dotácií vo vzťahu k sporným pôdnym honom, ale aj dotácií na všetky ďalšie
lokality, v ktorých hospodáril.

21. Stanovisko o nepreukázaní užívania/obhospodarovania dotknutých pôdnych blokov žalobcom nie sú
spôsobilé zvrátiť ani výpovede svedkov. Rozhodne z nich nevyplývajú závery prezentované žalobcom
v odvolaní. Pokiaľ by sa aj prehliadlo, že svedkovia si presne spomínajú na rok 2009 (niektorí dokonca
na konkrétny deň), ale pri doplňujúcich otázkach odkazujú na to, že ide o udalosti spred veľa rokov,

prioritne sa vyjadrujú k hospodáreniu pána B. (bez náležitého rozlišovania či malo ísť o žalobcu alebo
o jeho strýka H. B.). Uvedené stotožňovanie žalobcu s H. B. sa ešte výraznejšie prejavuje v tom, že
svedkovia hovoria o pokračovaní hospodárenia od roku 2009 až do súčasnosti, hoci bolo preukázané
(a výslovne to uviedol i samotný žalobca), že on hospodáril len v rokoch 2009 a 2010.

22.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné

a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

23. Žalobca síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania,
ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím

žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť
odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od nej závislého výroku
o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu
plného úspechu v spore

24. O náhrade trov aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný
voči nemu nárok na náhradu trov v (plnom) rozsahu – 100%.
25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.