Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124207752
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124207752.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcov:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., obidvaja žalobcovia zastúpení obchodnou spoločnosťou
RYBÁR advokát s. r. o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanému:

H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX E. F. G., o určenie neexistencie vlastníckeho
práva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 51C/64/2024-101 zo dňa
5. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 51C/64/2024-101 zo dňa 5. mája 2025 vo výroku II. mení tak,
že žalovaný je povinný nahradiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania na súde prvej
inštancie v rozsahu 100 %.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

III. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 51C/64/2024-101 zo dňa 5. mája 2025 vo výroku I. zostáva

nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný, zapísaný
ako podielový spoluvlastník pod por. č. B10, nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to
pozemku parcela KN-C č. 987/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 267 m2, nachádzajúcej sa
v k. ú. E. F. G., obec E. F. G., J. K., zapísanej na LV č. XXXX v rozsahu 4/80-tiny (výrok I.). Zároveň
žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí v merite veci vychádzal zo zistenia, že v katastri nehnuteľností sú
na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. E. F. G., obec E.
F. G., J. K., vo vzťahu k pozemku parcela KN-C č. 987/4 vedení ako podieloví spoluvlastníci (okrem
ďalších) aj žalobcovia 1/ a 2/ v podiele o veľkosti 4/80
(v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) pod B8 s titulom nadobudnutia: rozhodnutie o schválení
diela ROEP č. ROEP TE C 33/2019 zo dňa 12.03.2019, PKV XXXX, B5, kúpna zmluva V 8629/07 a

žalovaný v podiele o veľkosti 4/80 pod B10 s titulom nadobudnutia:
Z 5980/2022-Uznesenie č. 21D/555/2016. Pri obidvoch zápisoch je evidovaná poznámka: hodnovernosť
údajov o vlastníckom práve podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona je spochybnená. V
pozemkovoknižnej vložke č. XX bola pod por. č. 1 vedená parcela č. 108 s domom č. XX/X s tým,
že dvor je spoločný s domom č. XX/X. V pozemkovoknižnej vložke č. XXXX bola evidovaná parcela
č. 109 s domom č. XXX/ s poznámkou, že dvor je spoločný s domom č. XXX/, viď protokol č. XX.

V pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pod B5 bola vedená ako spoluvlastník L. M. v podiele 4/40, a
to na základe uznesenia Štátneho notárstva v Žiline zo dňa 25.10.1960 spis. zn. D 790/60 po H. M.zapísanom pôvodne pod B1f. V kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 23.10.2007 medzi predávajúcimi N.
O. a L. M., P. G. a kupujúcimi žalobcami 1/ a 2/ a L. D. bolo v čl. I. uvedené, že predávajúci N. O. je
podielovým spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 9/60 spoločného dvora s domom na pkn parcele č.

108 zapísanom v pozemkovoknižnej vložke č. XX v jednej polovici pod B9b, 9c, 9e, ktorý zodpovedá
GP č. 36683353-106/207 vyhotovenom SLOVGEO Žilina parcele KN-C č. 987/3 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 29 m2 a parcele KN-C č. 987/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 267
m2. Celkový vlastnícky podiel v uvedenej nehnuteľnosti sú X/XX-XXX k celku. Predávajúca L. M. je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele o veľkosti 4/40 spoločného dvora s domom na pkn parcele 109,

zapísanom v pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX v jednej polovici pod B5, ktorý zodpovedá podľa GP
č. 36683353-106/207 vyhotovenom SLOVGEO Žilina parcele KN-C č. 987/3 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 29 m2 a parcele KN-C č. 987/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 267 m2.
Celkový vlastnícky podiel v uvedenej nehnuteľnosti sú X/XX-XXX k celku. Podľa čl. II. zmluvy predala
L. M. kupujúcim žalobcom 1/ a 2/ svoj podiel 4/80 v pozemku parcela KN-C č. 987/4 do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (prevádzanému pozemku zodpovedá výmera 13 m2) a kupujúcej L. D. svoj

podiel 4/80 v pozemku parcela KN-C č. 987/3 (prevádzanému podielu zodpovedá výmera 1 m2).
Vklad vlastníckeho práva kupujúcich bol povolený rozhodnutím č. V 8629/07 zo dňa 27.12.2007. Podľa
Geometrického plánu č. 106/2007 vyhotoveného SLOVGEO Žilina pkn parcele č. 108 evidovanej v
pozemkovoknižnej vložke č. XX (LV č. XXXX) a pkn parcele č. 109
v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX zodpovedá parcela KN-C č. 987 o výmere 296 m2, ktorá bola

geometrickým plánom rozdelená na parcely KN-C: č. 987/3 o výmere 29 m2 a č. 987/4 o výmere 267
m2. V poznámke v geometrickom pláne sa uvádza, že časť právnych vzťahov
k parcele č. 987 je uvedená na LV č. XXXX v podiele 1/20 a časť ako spoločný dvor k domom parcela
č. 108 a č. 109 v pozemkovoknižných vložkách č. XX N. Q. XXXX. Z osvedčenia o dedičstve spis.
zn. 21D/572/2009 zo dňa 12.11.2010 po L. M., P. G. vyplynulo, že predmetom dedenia bol aj podiel

poručiteľky 4/40 pod B5 v pkn parcele č. 109 – parcela KN-C č. 987/4, pričom nadobúdateľom tohto
podielu sa stala N. E., P. M.. Uznesením o dedičstve spis. zn. 21D/555/2016 zo dňa 22.06.2022 po N.
E. P. M. nadobudol podiel 4/80 v parcele KN-C č. 987/4 na LV č. XXXX žalovaný. Žalobca 1/ požiadal
Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor dňa 28.07.2014 o doplnenie spoluvlastníckych podielov na LV
č. XXXX z dôvodu nesprávnej identifikácie parciel k dedičskému konaniu po L. M. s poukazom na

kúpnu zmluvu zo dňa 09.10.2007. Na uvedenom LV ku dňu 02.04.2012 boli totiž zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci parcely KN-C č. 987/4 žalobcovia v podiele 1/8 a N. E. v podiele 4/40. Predchodkyňa
žalovaného N. E. namietala proti žiadosti žalobcov na vydanie stavebného povolenia na prístavbu na
parcele KN-C č. 987/4 s poukazom na to, že od L. M. nebol odkúpený celý podiel 4/40, ale iba polovica
4/80. Žalobcovia zaslali žalovanému pokus o zmier dňa 17.06.2024, na ktorý žalovaný reagoval tak, že

podiel 4/80 z uvedenej parcely nadobudol on po svojej matke N. E..
3. V ďalšom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem na
podanej žalobe [§ 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], a to
aj v prípade negatívnej určovacej žaloby, ako je to v tomto prípade, ak sa ňou má odstrániť stav právnej
neistoty už zapísaného vlastníckeho práva. Duplicitný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo jej

častijenesporneskutočnosťou,ktorábráninakladaniusnehnuteľnosťou,atedaajprevoduvlastníckeho
právaknej.Predmetnáurčovaciažalobajespôsobiláodstrániťstavprávnejneistotyvzťahustránsporua
vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Vo vzťahu k účastníctvu súd prvej inštancie konštatoval, že
okruh strán sporu považoval za naplnený. Žalobcovia preukázali svoju aktívnu legitimáciu, ktorá vyplýva
zo zápisu na LV č. XXXX, k. ú. E. F. G., na ktorom sú žalobcovia vedení ako podieloví spoluvlastníci

pozemku parcela KN-C č. 987/4, a to pod B8 v podiele o veľkosti 4/80. Na uvedenom LV je ako
podielový spoluvlastník v totožnom podiele zapísaný pod B10 aj žalovaný, a teda žalovaný bol rovnako
správne označený ako pasívne vecne legitimovaný subjekt. Negatórna žaloba totiž musí smerovať voči
všetkým podielovým spoluvlastníkom vedených na listoch vlastníctva, ktorých sa duplicita týka, čo bolo
v danom prípade splnené, keďže poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov o vlastníckom práve

bola vyznačená iba vo vzťahu k podielu žalobcov pod B8 a k podielu žalovaného pod B10.
4. Na podklade vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že kúpnou zmluvou
zo dňa 23.10.2007 bol na žalobcov prevedený celý podiel patriaci L. M.. Vychádzajúc z identifikácie
parciel v geometrickom pláne č. 106/2007 bol podiel o veľkosti 4/80 celým podielom, ktorým L. M. mohla
disponovať. L. M. síce v zmysle zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pod B5 nadobudla dedením

po O. M. podiel 4/40, avšak z uvedenej pozemkovoknižnej vložky zároveň vyplývalo, že pkn parcela č.
109, na ktorej stojí dom č. XX/X, je spoločným dvorom, ktorý je spoločný s domom č. XX/X zapísaným
v pozemkovoknižnej vložke č. XX. Rovnako v pozemkovoknižnej vložke č. XX bolo zapísané, že pkn
parcela č. 108, na ktorej stojí dom č. XX/X, je spoločným dvorom s domom č. XX/X. Obom uvedenýmpkn parcelám č. 108 a č. 109 zodpovedá jedna parcela č. 987, a teda spoluvlastníci pkn parciel č. 108
a č. 109 mohli mať v parcele č. 987 podiel iba v 1/2-ci ich pôvodného podielu zapísaného v pkn vložkách
č. XX N. Q. XXXX. Uvedené bolo vyjadrené aj v čl. I. kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2007 tak vo vzťahu k

podielu N. O., ktorého podiel v pozemkovoknižnej vložke č. XX sa krátil o 1/2 a rovnako aj vo vzťahu k
podieluL.M.,ktorejpodielvpozemkovoknižnejvložkeč.XXXXsakrátilo1/2,atedapovytvoreníparcely
KN-C č. 987 jej patril iba podiel 4/80 (1/2 z 4/40). V pozemku parcela KN-C č. 987 tak mala L. M. podiel
o veľkosti 4/80. Rozdelením tejto parcely geometrickým plánom č. 106/2007 bola parcela KN-C č. 987
rozdelená na dve parcely KN-C: č. 987/3 a č. 987/4, pričom v oboch novovytvorených parcelách mala L.

M. podiel 4/80, teda v parcele KN-C č. 987/3 podiel o veľkosti 4/80, ktorý previedla v zmysle uvedenej
kúpnej zmluvy na L. D. a podiel o veľkosti 4/80 v parcele KN-C č. 987/4, ktorý previedla na žalobcov 1/
a 2/. Tým bol celý podiel L. M. prevedený bezo zvyšku na žalobcov 1/ a 2/
a na L. D.. Pokiaľ o dva roky neskôr bol predmetom dedičského konania podiel L. M. o veľkosti 4/40 s
poukazom na LV č. XXXX a pkn parcelu č. 109 z pozemkovoknižnej vložky č. XXXX, je zrejmé, že došlo
k pochybeniu a prededeniu podielu po L. M., ktorý už nevlastnila v žiadnom rozsahu. Nemohlo preto

dôjsť k dedeniu podielu o veľkosti 4/40 N. E., predchodkyňou žalovaného a ani podielu o veľkosti 4/80
po N. E. žalovaným. Podiel L. M. nemal byť predmetom dedičského konania v žiadnom rozsahu.
5. Len na doplnenie súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaný navrhoval, aby sa celé uvedené
prešetrilo s tým, nech príde ten, kto urobil chybu, nebolo možné z tohto vyvodiť žiadny konkrétny
návrh na dokazovanie. Ak žalovaný navrhoval hľadať vinníka, súd prvej inštancie konštatoval, že

otázka zodpovednosti za škodu, resp. posúdenie zavinenia, či už katastra nehnuteľností alebo súdneho
komisára, nebolo predmetom konania, čo však nebráni žalovanému uplatniť v tomto smere jeho nároky
na náhradu škody inými právne prostriedkami.
6. Na podklade uvedeného súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP, pri aplikácii ust. § 257 CSP. Ako na dôvod hodný osobitného zreteľa súd prvej
inštancie prihliadal na okolnosti zistené v priebehu sporu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
duplicitný zápis vlastníctva vznikol administratívnou chybou, či už katastra nehnuteľností alebo súdneho
komisára
pri prejednávaní dedičstva už po L. M.. Žalovaný sa stal dedičom po N. E., pričom predmetný podiel bol

v dedičskom konaní už po L. M.
pri zisťovaní majetku zahrnutý do dedičstva a zapísaný na LV č. XXXX. S poukazom na ust.
§ 257 CSP potom súd prvej inštancie žalobcom voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci
by inak ako úspešná strana sporu mali na náhradu trov konania voči žalovanému nárok.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/

a 2/, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil tak, že im prizná nárok na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. Žalobcovia namietali naplnenie odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, čo
konkretizovali tým, že boli nesporne plne úspešní v posudzovanom spore. Žalobcovia však nesúhlasili
so záverom súdu prvej inštancie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP,

a teda s aplikáciou tohto ustanovenia na posudzovaný prípad. Mali za to, že takéto dôvody neboli v spore
preukázané. V posudzovanej veci nešlo ani o odstránenie neprimeranej tvrdosti, keďže rozhodnutie
o náhrade trov konania by nemalo zásadný negatívny dopad na majetkové pomery žalovaného.
Žalobcovia považovali
za neprípustné, aby za účelom nastolenia právnej istoty po neochote žalovaného

na mimosúdne usporiadanie veci boli nútení podať určovaciu žalobu, a zároveň uhradiť trovy konania,
ktorého začatie zavinil žalovaný a tento neznášal žiadne trovy konania. Žalobcovia tak považovali
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku za nesprávne, neodôvodnené a nemajúce
podklad v spisovom materiáli.
10.Žalovanýsakodvolaniužalobcovpísomnenevyjadrilaodvolaciemusúdunebolidoručenéanižiadne

iné podania strán v odvolacom konaní.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti
rozsudkusúduprvejinštancievovýrokuII.bolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom
– žalobcami, ktorým nebola proti žalovanému priznaná náhrada trov konania (§ 359 CSP) a smerovalo
proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s §

357 písm. m) CSP], preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP, t. j. v rozsahu výroku II. a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSPbez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §
388 CSP v napadnutom výroku zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia odvolacieho
súdu. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výroku I., zostal rozsudok súdu prvej inštancie

nedotknutý.
12. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o náhrade trov konania nie je rozhodnutím vo
veci samej, a preto má charakter uznesenia (§ 212 ods. 1 v spojení s ust. § 234 ods. 1 CSP). Z tohto
dôvodu aj keď bolo o náhrade trov konania v posudzovanej veci rozhodnuté súdom prvej inštancie
rozsudkom, teda rozhodnutie o náhrade trov konania bolo súčasťou rozhodnutia vo veci samej, odvolací

súd rozhoduje o odvolaní strany proti rozsudku súdu prvej inštancie len čo do jeho výroku o náhrade
trov konania vo forme uznesenia.
13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku II. vychádzalo totiž z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP].

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. V posudzovanom spore bolo žalobe žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovené (výrok I. rozsudku
súdu prvej inštancie), a preto možno bezpochybne vychádzať z toho, že žalobcovia boli v spore plne
úspešní a v prípade neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP im mal
byť priznaný proti žalovanému nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). To vo svojej podstate
konštatoval aj súd prvej inštancie v odseku č. 36 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V ďalšom však

súd prvej inštancie dospel k záveru, že v posudzovanom prípade existovali dôvody hodné osobitného
zreteľa,apretožalobcom1/a2/výnimočnepodľaust.§257CSPnáhradutrovkonaniaprotižalovanému
nepriznal.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že duplicita zápisu
vlastníckehoprávastránkspornémuspoluvlastníckemupodieluvkatastrinehnuteľnostíbolaspôsobená

administratívnou chybou, či už príslušného orgánu katastra nehnuteľností alebo súdneho komisára pri
prejednaní a rozhodnutí dedičskej veci
po poručiteľke L. M.. Žalobcovia tento záver súdu prvej inštancie v odvolaní namietali, pričom
poukazovali na to, že žalobu podali z dôvodu, že žalovaný odmietol ich predchádzajúci pokus o zmierlivé
usporiadanie veci, a teda ak chceli nastoliť právnu istotu, boli nútení domáhať sa ochrany svojho práva

žalobou v civilnom sporovom konaní.
16. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu podľa ust.
§ 255 CSP a od zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania podľa ust. § 256 ods. 1
CSP. Súd podľa ust. § 257 CSP výnimočne neprizná náhradu trov konania, len ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať procesne neúspešnú stranu sporu na

náhradu trov konania protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohoto dôvodu musí aplikácia daného zákonného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výsostne výnimočný
charakter. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti nešpecifikuje. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, pričom ust. § 257 CSP nemožno považovať

zaustanovenie,ktorébyzakladalovoľnúmožnosťaplikácie.Totoustanovenieniejemožnéinterpretovať
tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
Dôvodom osobitného zreteľa môže byť napríklad neprimeraná tvrdosť, podiel obidvoch strán na vzniku
a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť
prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy a osobné pomery strany sporu. Takéto okolnosti však musia byť

v konaní preukázané (musia vyjsť najavo), pričom nie je povinnosťou procesného súdu takéto okolnosti
zisťovať iniciatívne ex offo.
17. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia
pred podaním žaloby na súd prvej inštancie (dňa 08.07.2024) doručili žalovanému list datovaný dňa
17.06.2024 označený ako „Pokus o zmier – výzva pred podaním žalobného návrhu“, ktorým navrhli

duplicitu zápisu vlastníckeho práva k spornému spoluvlastníckemu podielu v katastri nehnuteľností
riešiť dohodou tak, že vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu zostanú zapísaní v katastri
nehnuteľností žalobcovia. V opačnom prípade žalovaného upozornili, že ak nedôjde k odstráneniu
duplicity vlastníctva dohodou, budú nútení sa domáhať ochrany svojich práv určovacou žalobouna príslušnom všeobecnom súde a budú si v ňom uplatňovať nárok na náhradu trov konania.
Žalovaný na výzvu žalobcov reagoval listom datovaným dňa 27.06.2024 označeným ako „Stanovisko
k Vášmu návrhu“, v ktorom im oznámil, že dedičstvo (sporný spoluvlastnícky podiel) má nadobudnuté

súdnym rozhodnutím a zrušiť ho môže len nové súdne rozhodnutie. Zároveň uviedol, že L. M. bola
spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti v podiele o veľkosti 4/40, pričom žalobcom odpredala len časť
svojho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/80 a zvyšnú časť o veľkosti 4/80 nadobudol po nej on.
Vo vyjadrení k žalobe, v duplike (§ 167 ods. 4 CSP), ako aj na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa
05.05.2025, žalovaný v zásade len zopakoval svoj postoj prezentovaný v odpovedi na predžalobnú

výzvu žalobcov.
18. Ako aj konštatoval súd prvej inštancie, v posudzovanom prípade došlo k duplicitnému zápisu
vlastníckeho práva strán k spornému spoluvlastníckemu podielu v katastri nehnuteľností chybou
štátnych orgánov, čo v konečnom dôsledku ani jedna strana sporu nenamietala. Odvolací súd akcentuje,
že žalobcovia sa pred podaním žaloby na súd prvej inštancie snažili právnu neistotu v zápise
vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností odstrániť mimosúdne dohodou, na čo však žalovaný

kladne nereflektoval. Tento postoj žalovaného tak bol dôvodom podania žaloby na súd prvej inštancie.
Podľa odvolacieho súdu potom nebolo možné administratívnu chybu v konaní štátnych orgánov
vztiahnuťvrovinenáhradytrovkonanianaťarchužalobcovavprospechžalovaného,keďžepredmetnou
administratívnou chybou boli negatívne dotknuté obe strany sporu. Žalobcovia však svoje právo v spore
proti žalovanému úspešne uplatnili. Preto bol odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, toho

názoru, že uvedenú skutočnosť (dôvod zápisu duplicitného vlastníctva v katastri nehnuteľ-ností) nebolo
možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by ako výnimočná okolnosť bol spôsobilý
privodiť žalovanému výhodu vo forme neuloženia mu povinnosti nahradiť trovy konania žalobcom, hoc
títo mali plný úspech v spore (§ 255 ods. 1 CSP).
19. V nadväznosti na uvedené bol odvolací súd toho názoru, že v posudzovanom prípade skutočnosti,

ktoré považoval súd prvej inštancie za dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, takýmito dôvodmi nie sú
a zároveň v konaní nevyplynuli ani ďalšie iné skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za takéto
dôvody.Preto,konštatujúcdôvodnosťodvolaniažalobcov,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievo
výroku II. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
(ako nerozlučným spoločníkom v spore, § 77 CSP) trovy konania na súde prvej inštancie v rozsahu

100 %. Vo zvyšnom odvolaním nenapadnutom výroku I. zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcom ako úspešnej
procesnej strane v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 % proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Pri formulácii výroku o priznaní
nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobcom 1/ a 2/ vychádzal opätovne odvolací súd z toho,
že žalobcovia 1/ a 2/ boli vo veci nerozluční spoločníci, a preto žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže ani
v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP. O výške

náhrady trov konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].