Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124212610
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124212610.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnom spore žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. – A., právne zastúpená: Mgr. Juraj Frič, advokát so sídlom
Podhora 49, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 053 668, proti žalovanému: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. I. J. XXX, XXX XX E. K. L., o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa zásahu do súkromia žalobkyne nezákonným kontaktovaním
osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, zasielaním akýchkoľvek vecí alebo inými
prostriedkami, a to ani prostredníctvom tretej osoby z iných dôvodov okrem informovania ohľadom dcéry
mal. B. C., nar. XX.XX.XXXX, a to najskôr 24 hodím pred termínom stretnutia dcéry so žalovaným v čase

uloženom súdom.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa vyhotovovania fotografií, zvukových záznamov, obrazových
záznamov, zvukovoobrazových záznamov žalobkyne bez jej súhlasu s takýmto vyhotovovaním.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %.

V. Súd z r u š u j e uznesenie KS v Žiline č.k. 7Co/131/2024-149 zo dňa 15.10.2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2024 domáhala vydania rozsudku,
ktorým by súd rozhodol, že výrokom I. žalovanému sa ukladá povinnosť zdržať sa kontaktovania
žalobkyne osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, zasielaním akýchkoľvek vecí
alebo inými prostriedkami, a to ani prostredníctvom tretej osoby z iných dôvodov okrem informovania
ohľadom dcéry - maloletej B. C., nar. XX. XX. XXXX, a to najskôr 24 hodín pred termínom stretnutia

dcéry so žalovaným v čase uloženom súdom, výrokom II. žalovanému sa ukladá zákaz vyhotovovania
fotografií, zvukových záznamov, obrazových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov žalobkyne bez
jej súhlasu s takýmto vyhotovovaním, výrokom III. žalovanému sa ukladá povinnosť nepribližovať sa
k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov okrem úkonov priestupkového konania, trestného
konania, alebo iného súdneho konania, a to v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na
týchto úkonoch a z dôvodu realizácie styku s maloletou dcérou B. C., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej žiadala
priznať jej plnú náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu skutkovo odôvodnila tým, že podala žalobu v zmysle uznesenia Krajského súdu v
Žiline č. k. 7Co/131/2024-149 zo dňa 15. 11. 2024, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Žilina
č. k. 17C/66/2024-74 zo dňa 05. 08. 2024, pričom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi(žalovanému) uložil I. povinnosť zdržať sa kontaktovania navrhovateľky (žalobkyne) osobne, písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou, zasielaním akýchkoľvek vecí alebo inými prostriedkami, a to
ani prostredníctvom tretej osoby z iných dôvodov ako je informovanie ohľadom maloletej dcéry B.

C., nar. XX. XX. XXXX, a to najskôr 24 hodín pred stretnutím dcéry s odporcom (so žalovaným)
v čase uloženom súdom, II. zákaz vyhotovovania zvukových nahrávok, videozáznamov a fotografií
navrhovateľky (žalobkyne) bez jej sú hlasu s takýmto vyhotovovaním. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.
Žalobkyni Krajský súd v Žilne uložil povinnosť podať na príslušnom okresnom súde voči odporcovi
(žalovanému) v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti jeho uznesenia žalobu o ochranu osobnosti.

Nakoľko uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 01.11.2024, súdom určená lehota
na podanie žaloby o ochranu osobnosti trvá do 01.12.2024.

3. Vo vzťahu k dôvodom podanej žaloby ďalej žalobkyňa uviedla, že ju a žalovaného v roku 2019
súd rozviedol. Majú spoločnú dcéru B., narodenú XX.XX.XXXX, kvôli ktorej je žalobkyňa nútená sa
so žalovaným stretávať a komunikovať. Žalovaný je ťažký alkoholik, pijúci v pravidelných, niekoľko

týždňových ťahoch s niekoľko dňovými prestávkami. S nadmernou konzumáciou alkoholu mal problém
už pred svadbou, na chvíľu sa to upravilo, no po narodení dcéry sa alkoholizmus stupňoval. O
progredujúcom alkoholizme žalovaného svedčia aj opakované jazdy záchranky, ktorú mu privolávala
jeho matka alebo si ju privolával sám, opakované ošetrenia na urgentnom príjme v FNsP Žilina
a hospitalizácie, napr. na psychiatrickom oddelení v FNsP v Žiline, či v Poprade na metabolickej

JIS, kde bol prijatý vo vážnom stave s opakovanými epileptickými záchvatmi. V roku 2021 mu
bol na podnet primára psychiatrie v Žiline (kde bol v tom čase hospitalizovaný) odobratý vodičský
preukaz. K alkoholizmu žalovaného sa tiež v psychologickom posudku vyžiadanému súdom, dňa
18.02.2021 vyjadril znalec z oblasti klinickej psychológie, H. G. M., ktorý konštatoval: “Aktuálne nie je
z psychologického hľadiska vhodné, aby sa otec, ktorý ma t. č. rozvinutú závislosť, aktívnou formou

(relaps, ťahové pitie) a remisia choroby je otázna, aby sa stretával s dcérou bez prítomnosti matky.”
Na ďalšiu otázku sa vyjadril: “Otec je v súčasnej dobe v aktívnej forme závislosti. Máva pitie v ťahoch.
Abstinencia nie je v súčasnej dobe dodržiavaná, tým pádom spôsobilosť postarať sa o mal. dieťa je
značne znížená…” Voči žalobkyni sa správa opakovane útočne a agresívne, veľakrát sa jej postaví
do cesty, odsotí ju a potichu jej nadáva rôzne vulgarizmy. Pri stretnutiach otca a dcéry žalobkyni

a dcére pravidelne opakuje, že pôjde do väzenia alebo môže niekde havarovať na aute, lebo na
cestách sa stávajú rôzne nehody, že môže zomrieť a potom bude dcéra žiť s ním atď. Tieto jeho
slová zanechávajú na dcére a žalobkyni stopy strachu. Alkoholizmus žalovaného je vo veľmi vážnom
a progredujúcom stave, má dlhodobo nepredvídateľné správanie a vzhľadom k jeho aktívnemu pitiu
v dlhých fázach prijímania alkoholu je nebezpečný. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby

súd uložil žalovanému povinnosť zákaz priblíženia k žalobkyni. Žalovaný mal už v minulosti tendenciu
sledovať žalobkyňu a zisťovať ako trávi voľný čas, či je doma, v práci a podobne. Kde sa nachádza
pravidelne zisťoval a zisťuje opakovanými telefonátmi, či sms správami. Neúnosný počet telefonických
hovorov a sms správ, ale tiež nečakané stretnutie so žalovaným napr. v Námestove, keď vedel, že
v tom čase tam bude, žalobkyňu donútilo 1.10.2020 podať naňho oznámenie na polícii. Žalovaný bol

uznaný za vinného z priestupku voči občianskemu spolunažívaniu Rozhodnutie o priestupku je súčasťou
súdneho spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/66/2024. Telefonáty a sms-ky však ani po tomto
oznámení neprestávali. Dôvodom neustáleho prenasledovania je fakt, že sa v roku 2019 rozviedli a
žalovaný sa s touto skutočnosťou doteraz nevyrovnal, žiarli na žalobkyňu a neznesie, aby mala iného
muža. Má fázy, ktoré sú podmienené alkoholom, kedy jej nadbieha a potom zase nadáva a uráža

ju. Žalovaný žalobkyňu opakovane telefonicky kontaktuje. Ak mu telefón zdvihne, oplzlo jej nadáva a
ponižuje ju. Väčšinou sa to deje, keď je pod vplyvom alkoholu, čo je na hlase a jeho artikulácii veľmi
zreteľne počuť, ale aj za triezveho stavu. Tieto hovory prebiehajú súbežne s sms – správami.. Ataky
prostredníctvom telefonátov sú buď z jeho čísla alebo to sú čísla, ktoré nepozná, no po zdvihnutí sa je
predstavil on. V minulosti to bolo aj 100 - krát v priebehu dňa. Realizované telefonáty odchádzajúce z

mobilu žalovaného si on nahráva. Nahrávky vytrhnuté z kontextu posiela na súd v snahe poukázať, že
žalobkyňa marí súdne rozhodnutie o stretávaní sa otca s dcérou, čo nemá reálny podklad. Žalovaný si
realizuje nahrávky a videá (na telefón, diktafón alebo cez skrytú kameru zabudovanú v okuliaroch) počas
stretnutí s dcérou, s ktorými žalobkyňa nesúhlasí a vždy mu to aj povie, že si neželá, aby ju akoukoľvek
formou natáčal. On ju vopred neinformuje, že si nahrávky realizuje, je to zjavné len z jeho správania.

Približne hodinový záznam si vytvoril pri stretnutí s dcérou v byte žalobkyne, ktorý zaslal aj kolíznej
opatrovníčke do Tvrdošína. Tá sa na súdnom pojednávaní vyjadrila takto: „Nahrávka trvala cca 1 hodinu,
kedy sa mal otec venovať svojej dcére, avšak celú hodinu atakoval matku a stále jej niečo vyčítal.“
Vzhľadom na uvedené žiada o zákaz nahrávania žalobkyne na zvukový alebo video záznam a tiež zákazšírenia už zhotovených nahrávok a videí. Žalobkyňa je niekoľkokrát do dňa atakovaná sms správami
od žalovaného. Komunikáciu s ňou pravidelne začína opakovanou otázkou aký je zdravotný stav dcéry.
Vtedy vie žalobkyňa, že žalovaný už je pod vplyvom alkoholu a potrebuje vyvolať konflikt a obťažovať

ju správami. V správach tiež pravidelne poukazuje na jej imaginárneho milenca, s ktorým práve je alebo
jej nadáva, uráža a ponižuje. Pre žalobkyňu je to už neúnosné, pretože jej správy chodia v priebehu
celého dňa, cez deň, aj v noci. Žalobkyňa žalovaného nikdy nekontaktuje ako prvá, ani formou sms, ani
telefonicky,pokiaľnatonemávážnydôvodatendôvodsatýkanašejspoločnejdcéry,kedyjenapr.chorá
a stretnutia určeného súdom sa nemôže zúčastniť. Žalovaný tiež pravidelne v deň možného stretnutia

s dcérou zvýši frekvenciu správ. Tento čas využíva na siahodlhé komentáre. Pýta sa kde sa práve
nachádzajú, že tam nie sú, že on príde za dcérou a čaká ich pred bytovkou, pritom je v E. K. L.. V týchto
správach žalobkyňu uráža, nadáva jej, klame a zavádza, dopredu vie, že stretnutia sa nezúčastní, ale
aj tak jej vypisuje a obťažuje ju. Medzitým jej neustále volá a taktiež jej nadáva do telefónu a tvrdí, že
nie je tam, kde je alebo, že klame atď. Teror s týmito sms-kami je nekonečný, trvá odkedy sa rozišli a po
rozvode sa ich odosielanie znásobilo. Už nevládze viac tolerovať toto denno-denné šikanovanie. Žiada

preto o zákaz kontaktovania žalobkyňu sms správami s výnimkou kontaktovania ju za účelom zrušenia
stretnutia s dcérou nariadeného súdom a to max. 24 - hodín pred stretnutím a to iba formou sms správy,
ktorá sa bude týkať výlučne stretnutia. Po presťahovaní žalobkyne s dcérou do Ružomberka (september
2023) ju fyzicky prenasleduje a kontroluje tam. Prechádza sa popred bytovku alebo kontroluje jej auto a
hľadá po Ružomberku, kde sa nachádza. Opakovane sa jej vyhráža bezdôvodným privolaním polície do

bytudoRužomberka,poukazujenato,akotourobilvTvrdošíne.Píšejejrodine,kontaktujenafacebooku
jej priateľov, susedov a dokonca aj kolegov, vymýšľa si na žalobkyňu, aká je zlá matka a čo všetko robí.
Žalobkyňa sa domnieva, že ju žalovaný dal sledovať. Žalovaný jej zasiela do práce alebo domov dary.
Žalobkyňa si nepraje, aby ju akoukoľvek formou kontaktoval a niečo jej posielal a žiada, aby mu súd
nariadil zdržať sa takéhoto konania.

4. Žalovaný sa na výzvu súdu podľa § 167 ods. 2 CSP v určenej lehote k podanej žalobe nevyjadril.

5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 25.09.2025 a to za účasti žalobkyne, jej právneho zástupcu
a žalovaného. Na konanom pojednávaní súd na návrh žalovaného vykonal výsluch žalobkyne.

6. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že žalovaný žalobkyňu kontaktoval telefonicky opakovane, bežne to
bolo zhruba 20, 30 telefonátov denne, niekedy 100 v priebehu jedného dňa do 12-tej hodiny. Žalobkyňa
si vtedy telefón zablokovala tak, aby jej mohli telefonovať iba ľudia v jej telefónnom zozname. V takomto
prípade však príde sms o tom, že sa niekto pokúšal dovolať, čo v predmetnom prípade aj nastalo.

Zvýsluchužalobkyneďalejvyplynulo,žežalovanýtvrdenýmspôsobomkonalajpovydaníneodkladného
opatrenia, až keď dostal od exekútora finančnú pokutu, jej to ešte oznámil a následne prestal. Na
stretnutí, ktoré bolo dňa 21.09. ako súdom určené stretnutie s dcérou sa jej vyhrážal, že tieto veci bude
riešiť a si to ešte nejako odskáče.

7. Žalovaný na nariadenom pojednávaní uviedol, že priznáva, že opakovane volal žalobkyni a to aj po
nariadení neodkladného opatrenia. Ďalej uviedol, že jemu vôbec nejde o obťažovanie žalobkyne, ide mu
len o to, aby vedel, ako je na tom jeho dcéra. Ďalej uviedol, že má problém s alkohol a dosť s tým bojuje.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval zmienené právne

ustanovenia.

9. Podľa ust. § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky zákonník“ alebo
„OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

10. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

11. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy
na úradné účely na základe zákona.12. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na
vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie

však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

13. Podľa ust. § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

14. Podanou žalobou sa žalobkyňa tzv. negatórnou žalobou domáhala upustenia od neoprávnených
zásahov zo strany žalovaného a zdržania sa vykonávania týchto zásahov do osobnostných práv
žalobkyne.

15. Na to, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu žalobkyne a teda aby súd aplikoval následky

občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby, t.j. žalobkyne,
museli byť v konaní preukázané zákonné predpoklady. Jedná sa o preukázanie existencie zásahu, ktorý
je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti
fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, pričom tento zásah musí byť neoprávnený a musí byť
daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi.

16. Vo vzťahu k výroku I. rozsudku súd uvádza, že žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaný ju opakovane
slovne atakuje a to ako osobne, tak aj telefonicky, elektronickými, ako aj inými prostriedkami, čím
zasahuje do jej práva na súkromie. Svoje tvrdenia podporila predložením snímok zoznamu hovorov
realizovaných na jej mobilné číslo z neznámeho čísla, ako aj snímky SMS komunikácie medzi

žalobkyňou a žalovaným. Žalovaný v konaní nepoprel žalobkyňou tvrdené skutočnosti, že ju opakovane
kontaktuje rôznymi formami, dokonca v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní vyjadril rozhorčenie
o tom, že žalobkyňa si dala neznáme číslo, z ktorého ju telefonicky opakovane kontaktoval (v rámci
dňa tomu bolo aj radovo v desiatkach telefonických hovorov) zablokovať. Žalovaný sa aj na konanom
pojednávaní odvolával na svoje rodičovské povinnosti, ktoré má voči dcére zverenej do starostlivosti

matky. Po oboznámení sa s obsahom písomnej komunikácie žalobkyne a žalovaného je však zrejmé, že
táto nesmeruje len k otázkam o maloletej dcére žalobkyne a žalovaného (v rámci plnenia si rodičovských
povinností, ako na to žalovaný v konaní poukazoval), ale je namierená prevažne voči osobe žalobkyne
a má v sebe dokonca prvky invektív (napr. „si na smiech“, „psychicky narušená matka“, „už si konečne
navštívila odbornú pomoc. Tvoja závislosť od mobilu a sexe či chronickom klamstve“, „si chorá“, „pekný

deň psycho matka“, „manželkin priateľ obchytkáva moju dcéru“, „K tvojej diagnóze sa vyjadria v krátkom
čase odborníci, nemaj obavu“), vyhrážok rôzneho druhu (napr. „zvažujem aj medializáciu!“, „budem to
nútený veľmi vážne riešiť, a nie len cez úrady!“, „Už dlho sa všetko ťahá a ja pritvrdzujem!“, „Už som
oslovil aj pár novinárov so svojim príbehom“, „Nevylučujem t. oznámenie pre psychický a duševný stav
mojej dcérky spôsobený tebou“, „Včera to bola bodka na ulici! Zapojím dnes to toho všetky organizácie“,

„čoskoro príde reakcia“) a kritiky jej osoby, či už v postavení matky (napr. „celá zboroveň sa v škole na
tebe smeje“, „ničíš Gabiku“, „mám pocit, že je podvýživená“, „prečo opäť zanedbávaš Gabiku? Vôbec
sa jej nevenuješ. Dávaš prednosť milencovi“?, „Ty mojej dcérke ubližovať už viac nebudeš“, „prídem
skontrolovať, či je Gabika v poriadku“, „Boh ochraňuj B. od psychicky chorú matku“, „Ukľudni sa akože
matka, čo ničí dcérku!“, „Nezabudni dnes zase B. N....a ísť si užívať“) alebo ženy (napr. „v nedeľu si sa

smiala ako sprostá hus keď som sa informoval“, „Len hlúpej žene to dôjde až keď bude dosť neskoro“,
„si vážne šibnutá žena“). Z obsahu týchto správ vyplýva, že dotazy, resp. poznámky žalovaného (hoci už
nie je manželom žalobkyne) zjavne motivované žiarlivosťou sa týkajú aj jej súkromného života, pričom
podporujú aj tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný stále chorobne žiarli a vymýšľa si jej neexistujúceho
partnera (napr. „evidentne spala u Teba s Tvojim priateľom“, „na rovinu napíš, že si s priateľom“, „a

stabilného partnera, nielen na jednu vec“, „nabudúce spomeň svojho priateľa“, „opätovne ťa žiadam
aj tvojho milenca“, „nech si dá Tvoj milenec pokoj od B.“, „venuj sa hlavne milencovi“, „dobre vieš, že
máš priateľa“). Z uvedenej komunikácie vyplýva, že niekedy prebieha len formálne, bez reálneho účelu.
Príkladom je deň 08.03.2024 (č. l. 6 rub spisu), keď sa odporca s odstupom približne piatich hodín (o
16:34hod.anásledneo21:49hod.)opakovanepýtalnatúistúvec–požadovalinformáciuozdravotnom

stave dcéry, hoci mu navrhovateľka túto informáciu už o 16:48 hod. v ten istý deň poskytla. Žalovaný
posiela žalobkyni nelogické sms správy adresované jej dcére s tým, že si ich v budúcnosti prečíta (napr.
SMS správa dňa 01.11.2024 o 18:21 hod. (č.l. 72 spisu). Obsahom komunikácie je aj otázka tvrdenej
„dohody stretnutia“ s maloletou dcérou (napr. komunikácia zo dňa 04.02.2025, č.l. 74 rub spisu), ktoráskutočnosťjevšakvyriešenározhodnutímsúduvydanýmvporučenskomkonaní(OkresnýsúdLiptovský
Mikuláš, č.k. 20P/47/2024).

17. Pokiaľ žalovaný opiera nutnosť opakovane kontaktovať žalobkyňu o svoje práva otca voči
svojej maloletej dcére, k tomu súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
20P/47/2024-448, ktorým bola matka zaviazaná povinnosťou informovať otca dvakrát mesačne vždy
v párny kalendárny týždeň v mesiaci v nedeľu formou SMS správy zaslanej na telefónne číslo otca
o zdravotnom stave maloletej vrátane návštevy odborných lekárov (č.l. 65 spisu). Z výroku uvedeného

rozhodnutia ďalej vyplýva právo otca stretávať sa s maloletou dcérou v rozsudku určený čas, ako
aj povinnosť oboch rodičov navzájom sa informovať o okolnostiach, pre ktoré sa nemôže styk otca
s maloletou realizovať, a to minimálne 24 hodín vopred formou SMS správy. Súd v danom konaní
o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletou posudzoval rodičovské práva a povinnosti oboch
manželov a vyhodnotil potrebu uloženia povinnosti matke, t.j. žalobkyni, informovať otca, t.j. žalovaného
o zdravotnom stave maloletej dcéry v určený čas, ako aj potrebu vzájomnej informačnej povinnosti

o nemožnosti realizácie styku.

18. Z uvedeného vyplýva, že rodičovské práva medzi žalobkyňou a žalovaným vo vzťahu k maloletej
dcére sú upravené rozsudkom a nie je teda dôvod, aby žalovaný napriek rozhodnutiu súdu žalobkyňu
pri tvrdenej realizácii jeho rodičovských práv a povinností nad rámec opakovane kontaktoval. O to viac

za okolností, ak je zrejmé, že jeho komunikácia je útočná a nesmeruje len k otázkam o maloletej dcére.
Je nutné zdôrazniť, že maloletá dcéra je rozhodnutím súdu zverená do osobnej starostlivosti matky, kde
súd dôkladne zvažoval ako zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, tak aj rozsah
styku a informačnej povinnosti. Pokiaľ dospel k záveru o potrebe stanovenia termínu, v ktorom je matka,
t.j. žalobkyňa povinná otca, t.j. žalovaného o maloletej dcére informovať, bolo tomu tak po vykonanom

dokazovaní v predmetnom konaní.

19. Súd je potom toho názoru, že nie je na mieste a ani dôvodné, aby ani pod eventuálnou „zásterkou“
plnenia si rodičovských práv a povinností žalovaný ako otec, opakovane dopytoval žalobkyňu, ako
matku, ako sa má, či čo robí jeho maloleté dieťa (niekoľkokrát, radovo desiatky-krát denne).

20. V konaní bolo preukázané, že žalovaný sa voči žalobkyni viackrát dopustil spáchania priestupkov
proti občianskemu spolunažívaniu a to rozhodnutím Okresného úradu Námestovo, odbor všeobecnej
vnútornej správy č.: OU NO-OVVS-2020/018429-002 zo dňa 15.10.2020 (č.l. 50 spisu), ktorým bol
odporca uznaný vinným preto, že v presne nezistených dňoch a časoch od marca 2019, ale hlavne

v mesiacoch júl a august 2020 mal opakovane robiť schválnosti a obťažovať svoju bývalú manželku
(t.j. navrhovateľku), a to tým spôsobom, že jej mal opakovane volať na mobilný telefón a zasielať
jej SMS-správy a to aj napriek tomu, že ho upozornila, že si to nepraje, rozkazom Okresného úradu
Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy č.: OU-NO OVVS-2023/018567-004 zo dňa 31.10.2023
(č.l. 56 spisu), ktorým bol odporca uznaný vinným preto, že dňa 05.08.2023 a dňa 06.08.2023 v presne

nezistených časoch v priebehu dňa opakovane , každý deň približne 20-krát, volal na telefónne číslo
svojej bývalej manželky (t.j. navrhovateľky), a to aj napriek tomu, že mu navrhovateľka dňa 05.08.2023
v čase o 09.43 hod. odoslala SMS správu s textom „Obťažuješ ma opakovanými telefonátmi a 5
min., prestaň to robiť, som v práci. Musím byť dostupná na mobile, tak mi láskavo neblokuj hovory!
Prestaň mi volať, rovnako nevolaj mojej rodine. Inak to pôjdem riešiť cez políciu!!“, kde navrhovateľku

toto konanie odporcu obťažuje, sťažuje a strpčuje jej život. Nstržm. F. O. F. č.u.:XXX.XX/XXX vydal
dňa 17.03.2024 na žiadosť navrhovateľky o doplnenie informácií k výjazdu zo dňa 16.12.2023 vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa na základe právoplatného rozsudku potvrdenie, v ktorom sa uvádza, že
navrhovateľka dňa 16.12.2023 okolo 09:20 hod. kontaktovala linku polície z dôvodu, že pri stretnutí ex
manžel (t.j. odporca) vulgárne nadával a odmietal opustiť byt, pričom kopol do zárubne a ostal sedieť

medzi dverami. Po kontaktovaní tiesňovej linky navrhovateľkou sa odporca z dverí zdvihol a približne po
5 minútach odišiel pred bytovku čakať hliadku polície. Naposledy sa navrhovateľka obrátila na políciu
dňa 29.07.2024 za účelom podania oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého
sa má opakovane dopúšťať odporca s tým, že navrhovateľka má už vyše troch mesiacov podozrenie,
že ju sleduje odporca cez neznámeho muža (Záznam OR PZ v Ružomberku – odbor poriadkovej polície

č.: ORPZ-RK OPP3-P-319/2024 – č.l. 99 p.v. - 100 p.v. spisu).

21. Krajský súd v Žiline vydal dňa 15.10.2024, č.l. 7Co/131/2024-149 neodkladné opatrenie, ktorým
uložil povinnosť zdržať sa kontaktovania navrhovateľky osobne, písomne, telefonicky, elektronickoukomunikáciou, zasielaním akýchkoľvek vecí alebo inými prostriedkami, a to ani prostredníctvom tretej
osoby z iných dôvodov ako je informovanie ohľadom maloletej dcéry B. C., nar. XX.XX.XXXX,
a to najskôr 24 hodín pred stretnutím dcéry s odporcom v čase uloženom súdom. Napriek

uvedenému právoplatnému rozhodnutiu žalovaný opätovne žalobkyňu kontaktoval, ktorá skutočnosť
vyplýva z predložených snímok komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným, ktoré boli podkladom
pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Žalovaný v konaní ani nerozporoval, že žalobkyňu
kontaktoval a to ako pred vydaním neodkladného opatrenia, tak aj po ňom. Na pojednávaní konanom
dňa 25.09.2025 dokonca uviedol, že „sa párkrát nechal uniesť, aj aj počas exekúcie napísal“. Až

podanie návrhu na vykonanie exekúcie a následné konanie exekútora v podobe uloženia peňažnej
pokuty bolo dôvodom pre zastavenie konania žalovaného smerujúceho k opakovanému obťažujúcemu
kontaktovaniu žalobkyne rôznou formou.

22. Po vyhodnotení všetkých okolností súd dospel k záveru, že frekvencia a spôsob komunikácie
zo strany žalovaného – najmä opakované telefonáty a SMS správy – prekračujú hranice primeranej

a zdravej komunikácie. Takéto konanie by bolo neprimerane obťažujúce pre každého rozumne
uvažujúceho človeka, osobitne pokiaľ jeho cieľom nie je vecná a konštruktívna výmena informácií,
ale narúšanie osobného priestoru druhej strany. Počet a intenzita správ zasielaných žalovaným
výraznepresahujúmieruzodpovedajúcubežnémuakorektnémumedziľudskémukontaktu.Súdzároveň
zdôrazňuje, že každý jednotlivec má právo na rešpektovanie svojho súkromia a osobnej integrity; tieto

práva musia byť zo strany druhej osoby bezvýhradne rešpektované. Súd preto vyhodnocuje uvedený
spôsob komunikácie ako konanie, ktoré nielenže narúša bežné fungovanie žalobkyne v osobnom aj
pracovnom živote, ale už hraničí s psychickým nátlakom a predstavuje zásah do jej práva na súkromie.

23. Žalobkyňa už v podanej žalobe tvrdila, že žalovaný ju kontaktuje ako doma, tak aj v práci, pričom jej

posiela nevyžiadané dary, či donášku jedla. Žalovaný žiadnu z týchto skutočností nepoprel a preto ich
súd v súlade s § 151 ods. 2 CSP považoval za nesporné.

24. Z kvantity telefonátov a obsahu správ dospel súd k záveru, že spôsob komunikácie zvolený
žalovaným nie je akceptovateľný v žiadnej slušnej spoločnosti a v žiadnom korektnom vzťahu, z čoho

možno vyvodiť záver, že existuje taký zásah do súkromia žalobkyne, ktorý je objektívne spôsobilý
vyvolať nemajetkovú ujmu a spočíva v ohrození osobnosti žalobkyne v jej fyzickej a morálnej integrite.
Súd je toho názoru, že takýto zásah je nutné vzhľadom na jeho rozsah a intenzitu vyhodnotiť ako
neoprávnený. Súd ako dôvod oprávnenosti zásahu nemôže považovať rodičovské práva žalovaného,
keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rôzne formy kontaktovania žalovaného žalobkyne smerujú

k samotnej žalobkyni, nielen k otázkam o dieťati. Okrem toho aj vykonávanie rodičovských práv za
situácie, že je maloleté dieťa zverené do starostlivosti iného rodiča, za súčasného súdom určeného styku
a informačnej povinnosti má svoje medze, ktoré však žalovaný svojím konaním jednoznačne prekročil.

25. S výnimkou výkonu práva žalovaného na styk s maloletou dcérou a jeho práva byť primeraným a

bežným spôsobom informovaný o jej živote – čo však nezahŕňa požiadavku každodenných podrobných
„reportov“ – neexistuje žiadny legitímny dôvod, aby žalovaný kontaktoval žalobkyňu proti jej vôli,
či už osobne, písomne, telefonicky, prostredníctvom elektronickej komunikácie, zasielaním rôznych
predmetov,inýmiformamikontaktualeboprostredníctvomtretíchosôb.Rešpektovanietejtozdržanlivosti
v kontakte predstavuje základný prejav úcty k súkromiu, právam, osobnej integrite a hraniciam druhého

človeka.

26. Súd je toho názoru, že v predmetnom prípade je pre zamedzenie neoprávneného konania
žalovaného voči žalobkyni nevyhnutné vydanie rozhodnutia vo forme zákazu zásahu do osobnostných
práv žalobkyne, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný ustúpil od svojho

neoprávneného konania až po uložení peňažnej pokuty zo strany exekútora, pri výkone právoplatného
rozhodnutia, ktorý zákaz uložený bol.

27. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku súd uvádza, že cielené (úmyselné) nahrávanie inej osoby bez
jej súhlasu sa vždy dostáva do konfliktu s ustanovením § 12 Občianskeho zákonníka. Vyhotovenie

obrazovej snímky alebo obrazového záznamu fyzickej osoby bez jej výslovného súhlasu predstavuje
zásah do jej práva na ochranu osobnosti, a to bez ohľadu na účel či spôsob, akým je takýto
záznam zhotovený. Typickým príkladom porušenia tohto práva je napríklad úmyselné a opakované
fotografovanie osoby na verejnom priestranstve bez jej vedomia a súhlasu. Ustanovenie § 12Občianskeho zákonníka má svoje opodstatnenie, keďže štát nechce pripustiť, aby dochádzalo k
vzájomnému špehovaniu či sledovaniu medzi súkromnými osobami, ani k tomu, aby si jednotlivci
svojvoľne prisvojovali činnosť orgánov činných v trestnom konaní. Rovnako nie je prípustné, aby

bez súhlasu konkrétnej fyzickej osoby dochádzalo k zámernému vyhotovovaniu jej podoby (fotografií,
videozáznamov) a k ich následnému využívaniu na akékoľvek účely.

28. Súd v konaní oboznámil zápisnicu o súdnom pojednávaní zo dňa 14.02.2024 vo veci vedenej na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 20P/95/2023, z ktorej vyplynulo, že žalovaný si nahráva

„nie všetky“ stretnutia s dcérou. Žalovaný aj v súdenej veci súdu predložil nahrávku z telefonickej
komunikácie so žalobkyňou. Súd uvedenú nahrávku z telefonickej komunikácie so žalobkyňou v konaní
vykonal, avšak pri vyhodnocovaní dôkazov na ňu neprihliadol s ohľadom na tú skutočnosť, že pri jej
prehrávaní z jej obsahu nevyplynulo, že by bola nahrávka uskutočnená so súhlasom žalobkyne, pričom
ona sama neuviedla, že by súhlas udelila. Žalovaný v konaní nepopieral, že by si opakovane nahrával
komunikáciu so žalobkyňou a to napriek tomu, že mu k tomu neudelila súhlas. Pritom v konaní nebolo

preukázané, že by boli zvukové a obrazové záznamy žalobkyne vyhotovované žalovaným na úradné
účely na základe zákona (výnimka z privolenia podľa § 12 ods. 2 občianskeho zákonníka), či dôvody
pre aplikáciu § 12 ods. 3 občianskeho zákonníka (vyhotovenie zvukových a obrazových záznamov bez
privolenia fyzickej osoby na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne
spravodajstvo), tzn. nebolo preukázané splnenie podmienok pre aplikáciu tzv. zákonných licencií. Potom

je zrejmé, že vyhotovenie a použitie zvukových a obrazových záznamov žalobkyne žalovaným, bolo
možné len s jej súhlasom. Je vždy iba na vôli dotknutej osoby či súhlas udelí alebo neudelí, za akých
podmienok a v akej forme.

29. Súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by si žalovaný mal a mohol vyhotovovať zvukové

aobrazovénahrávkyžalobkyneotoviaczasituácie,pokiaľžalobkyňaopakovanežalovanémuoznámila,
žesozaznamenávanímsvojejosobyvýslovnenesúhlasí.Idetotižozásahdojejprávanasúkromie,ktorý
nie je nijakým spôsobom právne aprobovaný. K tomu súd poukazuje na skutočnosť, že aj podľa záveru
Krajského súdu v Žiline, vyjadreného v neodkladnom opatrení, č.k. 7Co/131/2024-149, nie je možné
takýto zásah podriadiť niektorej z výnimiek uznávanej právnym poriadkom, ako je napríklad svojpomoc

podľa § 6 Občianskeho zákonníka, či analogické použitie § 85 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré sa týka
výlučne dokumentovania trestnej alebo inej protiprávnej činnosti.

30. Zároveň súd zdôrazňuje, že v rámci bežných medziľudských vzťahov a osobného kontaktu
nie je zvykom, a pre väčšinu ľudí ani prijateľné, aby priebeh stretnutia bol akýmkoľvek spôsobom

zaznamenávaný alebo dokumentovaný. Takéto konanie je o to problematickejšie, ak ide o súkromné
nahrávky vyhotovované skrytým či utajeným spôsobom, ktoré môžu vyvolávať pocity narušenia dôvery
a zásadným spôsobom zasahovať do osobnej integrity a práva na súkromie druhej osoby. Súd preto
považuje takéto konanie žalovaného za neprimerané a právne neospravedlniteľné.

31. Vzhľadom teda na skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný si vyhotovuje zvukové
a obrazové záznamy žalobkyne, pričom žalobkyňa s takým vyhotovovaním nesúhlasí a žalovaný
nedisponuje právnym dôvodom pre ich vyhotovovanie bez jej súhlasu, je súd toho názoru, že žaloba
žalobkyne je aj v tejto časti dôvodná. Žalovanému potom súd uložil v súlade s § 13 občianskeho
zákonníka povinnosť zdržať sa vyhotovovania fotografií, zvukových záznamov, obrazových záznamov,

zvukovoobrazových záznamov žalobkyne bez jej súhlasu s takýmto vyhotovovaním. Takýto súdom
stanovený zákaz má teda limity tam, kde by zásah do práva na súkromie bol v súlade s právom.

32.SúdtedapokiaľsatýkavýrokuI.aII.rozsudkuzhodneuvádza,ževzhľadomnaopakovanénesporne
uskutočňované protiprávne konanie žalovaného, je možné očakávať, že pre prípad, pokiaľ by súd

žalobe v uvedenej časti nevyhovel, by žalovaný v konaní zasahujúcom do práv žalobkyne pokračoval.
Podľa názoru súdu, uskutočneného na základe prejavov žalovaného v súdenej veci, existuje dôvodný
predpokladopokračovanížalovanéhovžalobkyňounapádanomkonaní,keďsajaví,žesajednáobežný
spôsob jeho riešenia rôznych životných situácií (napr. opakované nahrávanie žalobkyne).

33. Vo vzťahu k výroku III. rozsudku súd uvádza, že žalobkyňa v konaní žiadala okrem iného uložiť
žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov okrem úkonov
priestupkového konania, trestného konania, alebo iného súdneho konania, a to v rozsahu nevyhnutnompre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a z dôvodu realizácie styku s maloletou dcérou B. C.,
nar. XX. XX. XXXX.

34. Žalobkyňa na rozdiel dôvodov pre uloženie ostatných zákazov (výrok I. a výrok II.), k vyhoveniu
návrhu na zákaz priblíženia v konaní neuniesla dôkazné bremeno. Už v uznesení o nariadení
neodkladného opatrenia vydaného Krajským súdom v Žiline, č.k. 7Co/131/2024-149 odvolací súd
konštatoval, že žalobkyňa ani pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia v tejto časti neosvedčila
dôvody pre nariadenie zákazu priblíženia. K tomu súd uvádza, že žalobkyňa v podanej žalobe aj v tejto

časti uviedla rovnaké argumenty a predložila rovnaké dôkazy, ako tomu bolo v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia. Pre účely vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd uložil zákaz priblíženia, pritom je
potrebné dokazovaním preukázať tvrdené skutočnosti za situácie, že ich žalovaný v tejto časti popiera.
Žalovaný na nariadenom pojednávaní výslovne uviedol, že skutočnosti, že by sa žalobkyni vyhrážal, sú
klamstvá, lži. Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na skutočnosť, že bola sledovaná neznámou
osobou, ktorú si mal „objednať“ žalovaný, túto skutočnosť žalovaný poprel a v trestnom konaní začatého

na podnet žalobkyne (na ktoré poukázal žalovaný), takáto skutočnosť ani preukázaná dodnes nemala
byť (uviedol žalovaný a žalobkyňa predmetné tvrdené skutočnosti nerozporovala).

35. Je nutné uviesť, že zákaz priblíženia sa k inému je v systéme právnej úpravy spojený s ochranou
psychického a fyzického zdravia oprávneného a jeho využitie prichádza do úvahy v prípade potreby

zasiahnuť a chrániť dotknutý subjekt pred „útočníkom“. Súd nemôže rozhodnúť o zákaze priblíženia
sa k žalobkyni zo strany žalovaného, bez riadne preukázaného dôvodu pre ochranu jej psychického
a fyzického zdravia v tomto smere. Zákaz priblíženia má charakter trvalého obmedzenia výkonu práva
na slobodu pohybu. V zmysle Čl. 23 ods. 1, 3 Ústavy, sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje a môže byť
obmedzená zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu

zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.

36. K tomu súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané také násilné konanie žalovaného, ktoré by
ohrozovalo psychickú integritu žalobkyne, ako jednej zo zložiek práva na ochranu osobnosti jednotlivca
chránenej § 11 občianskeho zákonníka, ktoré konanie tým zasahovalo aj do jej práva na vytváranie

harmonických rodinných väzieb predstavujúcich súčasť práva na súkromie. Je pravdou, že násilím
nemožno rozumieť len samotný fyzický útok. Násilie a akékoľvek zneužitie fyzickej či psychickej
prevahy nad inými zahŕňajú v sebe formu zastrašovania používaním negatívnych slovných spojení
znamenajúcich osočovanie dotyčnej osoby, slovné vyhrážky, či inú formu psychického násilia, ktoré
narušuje sebaúctu a sebaovládanie iného človeka. Súd však zamedzil správaniu žalovaného smerujúce

k eventuálne možnému zastrašovaniu formou sms správ, na ktoré poukazovala žalobkyňa v podanej
žalobe. Pritom iné formy obťažovania v konaní preukázané neboli. Súd teda nezistil dôvody pre
„doživotné“ obmedzenie zákazu pohybu žalovaného vo forme, ktorú žalobkyňa v konaní požadovala (k
tomu súd uvádza, že prípadným vyhovením žalobe v tomto smere, by rozhodoval o nároku žalobkyne
na základe okolností zistených v čase vyhlásenia rozhodnutia, no uložený zákaz priblíženia má účinky

pro futuro, tzn. jedná sa o konštituovanie povinnosti žalobcu nepribližovať sa k žalobkyni pre budúcnosť,
bez zreteľa na prípadnú zmenu okolností medzi stranami sporu, s doživotnými následkami pre žalobcu
– s ohľadom na § 230 CSP, pri obmedzení jeho slobody pohybu).

37. Okrem vyššie zmieneného súd zdôrazňuje, že právnym prostriedkom ochrany podľa § 13

občianskeho zákonníka je tzv. negatórna žaloba, t.j. právo domáhať sa upustenia od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu osobnosti (okrem toho právo na odstránenie následkov a primerané
zadosťučinenie,ktorýchprostriedkovochranysavšakžalobkyňanedomáhala).Zákazpriblíženiavtomto
smere ani nereflektuje právnym prostriedkom ochrany vyplývajúcim z predmetného ustanovenia. K tomu
súd dodáva, že skutkové tvrdenia žalobkyne (vyhrážky..), ktorými odôvodnila svoj nárok a žiadala

výslovne o uloženie zákazu priblíženia sa žalovanému k jej osobe, nezadávajú ani priestor na právne
posúdenie nároku podľa iných právnych noriem.

38. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu v tejto časti zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.41. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. Výrokom IV. rozsudku súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol na základe ustanovenia §
255 až 257 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Súd pri určovaní miery úspešnosti vychádzal z tej
skutočnosti, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozsudku, ktorými by súd uložil tri
druhy zákazov žalovaného (3 petity). Súd týmto rozsudkom žalobe žalobkyne vyhovel čo do prvého
adruhéhonavrhovanéhopetitu(priúpravepetituvsúlades§13občianskehozákonníka)ačodotretieho

navrhovaného petitu žalobu zamietol. Pri posudzovaní miery úspechu potom súd dospel k záveru, že
žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 66,67 % a neúspešná čo do 33,33 %, jej čistá miera úspechu je teda
33,34 %. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 33,34 %.

44. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník, samostatným
rozhodnutím v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

45. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

46. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

47. Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobe vyhovel v rovnakej časti, ako tomu bolo vo vydanom
neodkladnom opatrení Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/131/2024, súd v súlade s § 337 ods. 3 CSP
uznesenie o neodkladnom opatrení výrokom V. rozsudku zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).