Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100747
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity

Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca
spravodajca), vo veci žalobcu (sťažovateľa): Axalnet, s. r. o., so sídlom Škultétyho 4720/2A, 955 01
Topoľčany, IČO: 36 549 096, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o,
so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100532437/2023 z 8. februára 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho
súdu v Banskej Bystrici č. k. 6Sf/62/2024-70 z 30. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu pre daň z
pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia február 2015, apríl 2015,
jún 2015, august 2015, september 2015, október 2015 a november 2015. O výsledku daňovej kontroly
bol vyhotovený Protokol č. 100486883/2021 z 24. marca 2021 (ďalej aj ako „Protokol“). Vo vzťahu k
zdaňovaciemu obdobiu apríl 2015 správca dane vydal rozhodnutie č. 101111194/2021 z 28. júna 2021,

ktoré bolo žalovaným na základe rozhodnutia č. 100193624/2022 z 28. januára 2022 zrušené z dôvodu,
že správca dane nesprávne kvalifikoval prijaté služby ako sponzorský príspevok a nie zdaniteľné plnenie
v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase zdaniteľného
plnenia (ďalej len „zákon o DPH“) a preto nárok na odpočítanie dane nevznikol.
2. Následne správca dane v poradí druhým rozhodnutím č. 102744003/2022 z 6. októbra 2022 (ďalej aj
ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“) vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „daňový poriadok“) za zdaňovacie obdobie apríl 2015 rozdiel
dane na DPH v sume 2 000,- eur za zabezpečenie reklamných služieb spoločnosťou NOBOX MEDIA,
s. r. o., a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že služby boli poskytnuté deklarovaným dodávateľom a
tiež nepreukázal, že cieľom prijatých služieb bola propagácia služieb žalobcu.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 100532437/2023 z 8. februára 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca v rámci daňovej
kontroly predložil správcovi dane v súvislosti s dodávateľskou faktúrou od spoločnosti NOBOX MEDIA,

s. r. o. (fakturované plnenie: „kúpa reklamného priestoru v súvislosti s podujatím DRACULA MUZIKÁL“),
Zmluvu o reklamných službách, hodnotiacu správu a CD. Z dokazovania vykonaného správcom dane
vyplynuli podľa žalovaného (okrem iného) podstatné nesporné skutočnosti: a) v mediálnej a reklamnej
kampani bolo prezentované logo „axalnet“ v spotoch medzi reklamnými partnermi a medzi hlavnýmipartnermi podujatia; b) v obchodnom registri sa nachádza 6 spoločností, ktoré obsahujú slovo „axalnet“.
Logo „axalnet“ je zverejnené na úvodnej webovej stránke axalnet.sk, prostredníctvom ktorej ponúkajú
svoje služby spoločnosti Axalnet, s.r.o., Axalnet BO, s.r.o., Axalnet Core, s.r.o., Axalnet WI, s.r.o.,

Axalnet Wireless, s.r.o. a Axalnet TV, s.r.o. Prezentované logo teda mohlo prezentovať ktorúkoľvek z
uvedených spoločností; c) hlavný cieľ reklamnej a mediálnej kampane bolo upozornenie na kultúrne
podujatia, a nie na služby žalobcu, ktorý nerozhodoval o miestach a dobe umiestnenia reklamy; d)
žalobca je regionálnym poskytovateľom internetového pripojenia rámci regiónu Topoľčany, Partizánske,
Bánovce nad Bebravou a reklamné podujatia sa konali v Bratislave, Košiciach a iných regiónoch bez

dosahu služieb žalobcu; e) vysielanie spotov v televíziách s celoslovenskou pôsobnosťou sa nejaví
ako „prostriedok s maximálnym účinkom“, spoločná prezentácia reklamných partnerov bola na obraze
2 sekundy; f) nebolo preukázané, že by predmetom kampane boli informácie o činnosti žalobcu, jeho
produktoch a poskytovaných službách; g) dodávateľ NOBOX MEDIA, s.r.o. bol dňa 20. decembra 2018
ex offo vymazaný z obchodného registra, a teda nebolo možné preveriť u dodávateľa informácie, ktoré
by potvrdili vierohodnosť spornej faktúry a ktoré uviedol v rámci svedeckej výpovede bývalý konateľ

dodávateľa p. I.h.
4. Žalovaný ďalej poukázal na závery Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) v rozsudku vo
veci C-334/20 Amper Metal Kft. z 25. novembra 2021. Podľa žalovaného dodaná reklamná služba vo
forme, v akej bola poskytnutá (uvedenie slova „axalnet“), nemá potenciál efektívne prezentovať žalobcu
a jeho činnosť ako platiteľa DPH v súvislosti s dodávaním tovarov a služieb, prípadne osloviť jeho

budúcich odberateľov, či informovať spotrebiteľov o existencii a kvalite výrobku alebo služby s cieľom
zvýšiť predaj. Žalovaný skonštatoval, že len samotná prezentácia loga žalobcu bez ďalších informácií
nepreukazuje súvis prijatej služby s podnikaním žalobcu ako platiteľa DPH (nákup a predaj výpočtovej
techniky, poskytovanie software, poskytovanie služby prístupu do siete internet).

II. Konanie na správnom súde
5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu na Krajský súd v Trenčíne správnu žalobu, domáhajúc
sa preskúmania jeho zákonnosti ako aj zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Napadnutému
rozhodnutiu vytýkal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH, pričom nesúhlasil s
tvrdením správcu dane o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH podľa

§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Ďalej rozporoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré
považoval za nelogické, zmätočné, porušujúce právo na spravodlivý proces. Žalobca mal za nesporné,
že splnil zákonné podmienky na odpočet DPH, a že z judikatórnych záverov vzťahujúcich sa na danú
vec je možné vyabstrahovať a aplikovať princíp zákazu zneužitia práva, uplatniť korekčný mechanizmus
spočívajúci v odopretí nároku (nie neuznaní nároku) na odpočet dane.

6. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v
Trenčíne na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“).
7. Keďže žalobca jednou žalobou napadol spolu 7 rozhodnutí žalovaného, správny súd uznesením č. k.
TN-11S/37/2023-227 z 11. septembra 2024 vylúčil rozhodovanie o jednotlivých žalobách na samostatné

konania. Prerokúvanej veci - preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100532437/2023 z 8.
februára 2023 - bola pridelená spisová značka 6Sf/62/2024.
8. Správny súd rozsudkom č. k. 6Sf/62/2024-70 z 30. októbra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“)
žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
9. Správny súd skonštatoval, že z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH

bola existencia reklamnej služby ako zdaniteľného plnenia nesporná a preukázaná, t. j. bola preukázaná
prezentácia loga „axalnet“ v mediálnej a reklamnej kampani podujatia MUZIKÁL DRACULA.
10. Správny súd sa nestotožnil so záverom žalovaného o nepreukázaní dodania služieb dodávateľom
uvedeným na faktúre z dôvodu, že spoločnosť NOBOX MEDIA, s. r. o. nemala žiadnych
zamestnancov ani materiálno-technické zabezpečenie na dodanie služieb a nevedela uviesť žiadne

skutočnosti súvisiace s fakturovaných plnením. Podľa správneho súdu nebolo prekážkou, že dodávateľ
zabezpečoval splnenie záväzku (so žalobcom) pomocou ďalšieho subdodávateľa - obchodnej
spoločnosti JK Media s.r.o. Napriek tomu, že správny súd skonštatoval nesprávne právne posúdenie
v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí o tejto otázke, dospel k záveru o nedôvodnosti zrušenia
napadnutého rozhodnutia, keďže v prípadnom novom rozhodnutí by žalovaný musel dospieť k

rovnakému záveru o odopretí práva na odpočet DPH, a to pre nesplnenie tretej hmotnoprávnej
podmienky (viď nižšie).
11. Podľa správneho súdu z rozsudku SD EÚ vo veci C-334/20 Amper Metal vyplýva, že na účely
efektívneho uplatnenia práva na odpočítanie DPH je nevyhnutné jednoznačne preukázať, že cieľomprijatia reklamnej služby je propagácia uskutočňovanej ekonomickej činnosti, v rámci ktorej dochádza
k dodaniu tovarov alebo poskytovaniu služieb podliehajúcim tejto dani. Pokiaľ žalobca argumentoval
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/64/2016, v tam posudzovanej veci bolo

na rozdiel od prejednávanej veci preukázané spojenie medzi mediálnou prezentáciou a podnikaním
žalobcu s predmetnými podujatiami, t. j. v citovanej veci mohol byť vytvorený pozitívny vnem existujúcich
i potenciálnych obchodných partnerov, spotrebiteľov a tento sa mohol prejaviť v rôznych oblastiach
súvisiacich s ekonomickou činnosťou žalobcu.
12. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že prezentované logo žalobcu - „axalnet“ - mohlo

predstavovať prezentáciu ktorejkoľvek zo šiestich správcom dane identifikovaných spoločností, ktorých
súčasťou obchodného mena je slovo „axalnet“. Uvedené spoločnosti majú všetky sídlo v Topoľčanoch a
okrem iného je ich predmetom podnikania poskytovanie služieb prístupu do siete Internet (rovnaký, ako
vykonáva žalobca). Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom zvolená forma propagácie (slovom axalnet)
sa nemôže automaticky bez ďalšieho preukazovania zo strany žalobcu považovať za šírenie informácie
o žalobcovi. Žalovaný podľa správneho súdu dôvodne konštatoval, že z dôkazov predložených k

výkonu daňovej kontroly automaticky nevyplývalo, že investície vložené žalobcom do zvolenej formy
propagácie vytvárali očakávania, vďaka ktorým bude práve žalobca (a nie niektorá z ostatných piatich
spoločností) dobre videný a žiadúci, aby potenciálni zákazníci prichádzali do budúcnosti práve a len k
žalobcovi, a nie k niektorej z ostatných piatich obchodných spoločností (cit. napadnutého rozhodnutia
str. 13: „Prezentované logo mohlo teda predstavovať prezentáciu ktorejkoľvek z týchto uvedených

spoločností.“).
13. Podľa správneho súdu sa žalovaný neobmedzil len na vyhodnotenie vizuálu loga „axalnet“, ale
posudzoval aj a) predmet podnikania žalobcu, b) či mohol byť vytvorený pozitívny vnem u obchodných
partnerov a spotrebiteľov a c) či prijatá reklama zodpovedá tomu, čo žalobca ponúka na trhu. Na
základe vyhodnotenia týchto kritérií dospel žalovaný k záveru, že reklamná služba v poskytnutej

forme nemala potenciál efektívnym spôsobom prezentovať žalobcu a jeho činnosť a informovať
spotrebiteľov o existencii a kvalite jeho výrobkov alebo služieb s cieľom zvýšiť predaj, resp. osloviť
jeho budúcich odberateľov. Tiež poukázal na konštatovanie žalovaného, že žalobca pôsobí ako
regionálny poskytovateľ internetového pripojenia len v rámci regiónu Topoľčany, Partizánske, Bánovce
nad Bebravou a niektoré reklamné podujatia sa konali v Bratislave, Košiciach a iných regiónoch bez

dosahu služieb žalobcu. Z tohto dôvodu sa investícia na zverejnenie loga žalobcu v iných mestách nejaví
správnemu súdu ako účelná z hľadiska podpory predaja služieb žalobcu.
14. Správny súd neprisvedčil ani žalobcovej námietke, že reklamné služby prijaté od deklarovaného
dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. mali vo vzťahu k celkovej ekonomickej činnosti žalobcu charakter
režijných nákladov. Z hľadiska nároku na odpočet DPH je rozhodné, či bolo prijaté zdaniteľné plnenie

použité k uskutočneniu zdaniteľného plnenia na výstupe podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Žalovaný svoj
záversprávnezaložilnavyhodnotenípreskúmaniatejskutočnosti,čiprijatáreklamnáslužbabolapoužitá
na dodávky tovarov a služieb daňového subjektu, a teda, či v konkrétnych okolnostiach bola prezentácia
žalobcu spôsobilá vyvolať asociáciu s určitými službami alebo tovarom poskytovanými žalobcom.
15. V ďalšej časti odôvodnenia správny súd reagoval aj na námietku nesprávnej aplikácie § 19 ods. 2

zákona o DPH - vznik daňovej povinnosti predstavuje rozdiel medzi daňou na výstupe a odpočítateľnou
daňou na vstupe, pričom vznik daňovej povinnosti je nevyhnutné v týchto intenciách posudzovať u
každej zdaniteľnej osoby samostatne. Uvedená námietka žalobcu bola správnym súdom vyhodnotená
ako dôvodná, keďže sa svojím obsahom viazala k splneniu prvej hmotnoprávnej podmienky pre odpočet
DPH (status dodávateľa).

16. Záverom správny súd konštatoval, že postup správcu dane a žalovaného nebol vnútorne rozporný a
nezaznamenal porušenie práva na spravodlivý proces. Zároveň vysvetlil žalobcovi, že v danej veci nie
je možné argumentovať iným rozhodnutím správneho súdu, lebo sa týka odlišného skutkového stavu
veci (iný daňový subjekt, iné zdaňovacie obdobie, iná forma prezentácie).

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
17. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že zruší napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti správcovi dane

na ďalšie konanie.
18. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu, že jeho logo zverejnené na mediálnych nosičoch
nebolo schopné vyvolať asociáciu s určitými službami sťažovateľa. Uvedené sa podľa sťažovateľa míňa
účelu § 49 ods. 2 zákona o DPH a je v rozpore s ustálenou judikatúrou SD EÚ a judikatúrou slovenskýchsúdov. Zdôraznil, že v zmysle zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých
zákonov sa za produkt považuje aj obchodné meno.
19. Ďalej sťažovateľ dôvodil, že pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je nevyhnutné, aby náklady

na prijaté tovary alebo služby tvorili súčasť nákladov na uskutočnené zdaniteľné plnenia, tzn. že náklady
na prijaté služby nezaťažujú ako priame náklady konkrétnu transakciu na výstupe, u ktorej je daň
odpočítateľná, ale postačuje, aby náklady na tieto služby boli súčasťou všeobecných nákladov na
podnikanie ako celku (čl. 168 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj ako „Smernica o DPH“). Sťažovateľ opätovne poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci

C-334/20 Amper Metal, z ktorého podľa neho vyplýva, že právo na odpočítanie dane sa priznáva
zdaniteľnej osobe aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi konkrétnou transakciou na
vstupe a jednou alebo viacerými transakciami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočítanie dane,
ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou
a sú ako také podstatnými prvkami tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytuje.
Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej

osoby. Rovnako poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/64/2016 z
6. marca 2018, z ktorého okrem iného vyplýva, že daňové orgány nemôžu podmieňovať priznanie práva
na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov na vstupe efektívnosťou reklamy v tom zmysle, že právo
na odpočítanie dane by patrilo len z takých prijatých reklamných činností, ktoré priamo a bezprostredne
viedli k uzavretiu nových kontraktov, z ktorých dosiahol platiteľ obrat.

20. Sťažovateľ dal do pozornosti ďalšiu rozhodovaciu činnosť SD EÚ (veci C-696/22, C- 465/03,
C-408/98,C-16/00),zktorejpodľanázorusťažovateľavyplýva,ževšeobecnérežijnénákladyzdaniteľnej
osoby sú v princípe nákladovými položkami ekonomickej činnosti ako celku, a preto majú priamu a
bezprostrednú súvislosť s ekonomickou činnosťou tejto osoby ako celku. K pojmu „ekonomická činnosť“
sťažovateľ s poukazom na Smernicu o DPH a judikatúru SD EÚ uviedol, že ide o akúkoľvek aktivitu

v rámci podnikania, tzn. aj činnosti vyvíjané za účelom zviditeľnenia sa spoločnosti, ako hlavným
cieľom a súvisom s ekonomickou činnosťou. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že v uvedenom prípade
náklady vynaložené za dodanie služby vzhľadom na ich objektívny obsah je potrebné považovať za
všeobecné výdavky spojené s výkonom ekonomickej činnosti daňového subjektu, ktorých priamym
a bezprostredným cieľom bola propagácia spoločnosti na mediálnych nosičoch, na ktorých bola

zverejnená vo forme loga, ktoré predstavovalo názov spoločnosti v grafickom prevedení.
21. Sťažovateľ na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/31/2019 z 31. januára 2022, bod 40., ktorý cituje judikatúru SD
EÚ a kde sa uvádza, že ak raz vznikne právo na odpočítanie danie, zostáva zachované aj vtedy, ak
sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným

plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu
dane v rámci zdaniteľných plnení z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle. Sťažovateľ argumentoval
aj závermi rozsudkov Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/204/201-131 a BA-1S/205-210/2021 z
19. novembra 2024, pričom podľa sťažovateľa ide o identický skutkový stav.
22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoju predošlú argumentáciu. Stotožnil sa

s napadnutým rozsudkom a kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. ods. 2 písm.

a) SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané
náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, ktorého súčasťou bol súdny spis správneho súdu ako aj administratívny spis, kasačný súd

dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte:
25. Kľúčovou otázkou v danej veci bolo, či sťažovateľ uniesol svoje dôkazné bremeno pri preukazovaní
toho, ako reklamné plnenia - propagácia jeho loga v súvislosti s kultúrnymi podujatiami - súvisia s jeho
ekonomickou činnosťou a jeho ďalšími obchodmi, ktoré realizuje ako platiteľ dane.
26. Kasačný súd v rámci svojej činnosti zistil, že identické kasačné námietky totožného sťažovateľa

boli už skôr predmetom konania o inej kasačnej sťažnosti, pričom išlo o konanie vychádzajúce zo
záverov totožnej daňovej kontroly, týkajúce sa dodania reklamných služieb s rovnakým obsahom, len
iného zdaňovacieho obdobia, avšak obsahovo rovnakého kultúrneho podujatia, ku ktorému sa reklamné
služby viazali (DRACULA MUZIKÁL), pričom kasačný súd v tejto inej veci kasačnú sťažnosť sťažovateľazamietol. Kasačný súd rozhodujúci v práve prejednávanej veci sa stotožnil s argumentáciou skôr
rozhodujúceho senátu Najvyššieho správneho súdu obsiahnutou v rozsudku sp. zn. 2Sfk/14/2025 z 22.
augusta 2025, pričom zohľadnil iné zdaňovacie obdobie (november 2015), za ktoré bol nárok na odpočet

DPH uplatnený.
27. Aplikujúc ustanovenie § 464 ods. 1 SSP kasačný súd poukazuje na podstatnú časť právneho
posúdenia veci v rozsudku sp. zn. 2Sfk/14/2025 z 22. augusta 2025:
„15. Kasačný súd v názorovej zhode so správnym súdom konštatuje, že správca dane a žalovaný
nesprávne právne vec posúdili, ak nepriznali sťažovateľovi právo na odpočítanie dane z dôvodu

nesplnenia formálnej podmienky - dodania reklamnej služby dodávateľom uvedeným na faktúre.
Správny súd v tejto súvislosti poskytol dostatočné vysvetlenie i s poukazom na rozhodovaciu prax
tunajšieho súdu. V prejednávanej veci zostalo sporné splnenie hmotnoprávnej podmienky podľa § 49
ods. 2 zákona DPH spočívajúcej v preukázaní súvislosti medzi prijatým zdaniteľným plnením (reklamnou
službou) a jej použitím v rámci ekonomickej činnosti sťažovateľa. Išlo o zodpovedanie otázky, či
obstaraná reklamná služba na vstupe bola spôsobilá vyvolať nadobudnutie tovarov alebo služieb na

výstupe,resp.čibolomožnépovažovaťreklamnúslužbuzasúčasťvšeobecnýchnákladov,ktorésúviseli
s ekonomickou činnosťou sťažovateľa.
16. V prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, dôkazné
bremeno nesie daňový subjekt, ktorého úlohou je správcovi dane uviesť relevantné tvrdenia a v
nadväznosti na ne predložiť dôkazy potvrdzujúce opodstatnenosť vzniku práva na odpočítanie dane

(pozri § 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.
5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).
17. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019,
body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí
súdov pod R 6/2020).
18. Podstata sťažovateľovej argumentácie vychádza z názoru, že prijatá reklamná služba tvorila súčasť

všeobecných nákladov, resp. nákladov vynaložených sťažovateľom na celkovú ekonomickú činnosť.
Svoje tvrdenia opiera o rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20, Amper Metal zo dňa 25. novembra 2021.
Súdny dvor Európskej únie v uvedenom rozsudku, okrem iného, uviedol nasledovné:
38. Vzhľadom na okolnosti vo veci samej musí vnútroštátny súd s prihliadnutím na objektívny obsah
reklamných služieb v prejednávanej veci posúdiť, či tieto služby priamo a bezprostredne súvisia s

transakciou na výstupe, ktorá zakladá právo na odpočítanie, alebo ak nejde o takýto prípad, s celkovou
hospodárskou činnosťou spoločnosti Amper Metal ako súčasť jej všeobecných nákladov na takúto
činnosť, alebo či sú predmetné služby výdavkami na reprezentáciu, ktoré nemajú výlučne podnikateľskú
povahu v zmysle článku 176 prvého odseku smernice o DPH.
39. Vnútroštátnemu súdu predovšetkým prináleží posúdiť, či cieľom umiestnenia nálepiek na automobily

pri príležitosti majstrovstiev automobilových pretekov, o ktoré ide vo veci samej, bola propagácia tovarov
aslužiebuvádzanýchnatrhspoločnosťouAmperMetalaztohtodôvodubyhobolomožnézaradiťmedzi
všeobecné náklady podniku, alebo či výdavky vynaložené v tomto smere jednoznačne nepatrili medzi
podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou činnosťou uvedeného podniku. V
súlade so záverom uvedeným v bode 35 tohto rozsudku, okolnosť, že služby nadobudnuté spoločnosťou

Amper Metal nezvýšili jej obrat, nie je na účely uvedeného posúdenia relevantná.“
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súvislosti s posudzovaním naplnenia hmotnoprávnych
podmienokprevznikprávanaodpočítanieDPH,akjezdaniteľnýmplnenímnavstupereklamnáslužba,v
minulosti dospel k záveru, že pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a
bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou

činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku (rozsudok sp. zn. 2 Sžfk 31/2019
z 31. januára 2022 (publikované v ZNSS 2/2022 pod č. 17/2022 ZNSS)).
20. Kasačný súd uvádza, že sťažovateľ v rámci kasačnej sťažnosti, ani na inom mieste v rámci
administratívneho, či súdneho konania, nešpecifikuje, akým konkrétnym spôsobom sa premietli náklady
na posudzovanú reklamnú službu do jeho ekonomickej činnosti. Sťažovateľ nepreukázal, či prijatá

reklamná služba viedla k zisku nových obchodných partnerov, aký vplyv mala mať reklamná služba
na jeho dovtedajších odberateľov, resp. vo všeobecnosti aký vplyv mala reklamná kampaň na jeho
podnikanie. Sťažovateľ tiež nepreukázal v akej miere sa prijatá služba premietla do výsledných cien
tovarov a služieb, ktoré poskytuje svojim odberateľom. Všetky uvedené aspekty sú relevantné z hľadiskaposúdenia, či reklamná služba skutočne tvorí súčasť všeobecných nákladov podnikateľa alebo ide
o osobitnú službu, ktorej priama a bezprostredná súvislosť s konkrétnymi zdaniteľnými plneniami na
výstupe alebo ekonomickou činnosťou podnikateľa ako celku musí byť preukázaná. V posudzovanom

prípade išlo o propagáciu loga sťažovateľa (nie jeho produktov či služieb), o ktorom nebola preukázaná
jeho všeobecná známosť, a to len na podujatí DRACULA MUZIKÁL, ktoré len ťažko možno prepojiť s
podnikaním sťažovateľa.
21. Pokiaľ ide o sťažovateľovu argumentáciu právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/64/2016zodňa6.marca2018,kasačnýsúduvádza,žežalovaný,

ani správca dane nezaložili svoje rozhodnutia na posúdení efektívnosti reklamnej služby z hľadiska
jej reálneho vplyvu na ekonomickú situáciu daňového subjektu, resp. vplyvu na obrat spoločnosti
alebo dosahovanie zisku. Podstata odôvodnenia žalovaného a správcu dane spočívala, s prihliadnutím
na formu prezentácie sťažovateľa, v nesplnení hmotnoprávnej podmienky na priznanie práva na
odpočítanie dane z dôvodu absencie potenciálu reklamnej služby viesť k zabezpečeniu zdaniteľných
plnení na výstupe. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto nie je v rozpore s názorom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky deklarovaným v uvedenom rozsudku.
22.NaúčelyposúdeniasplneniahmotnoprávnychpodmienokprepriznanieprávanaodpočítanieDPHje
pri reklamných službách nevyhnutné posúdiť ich objektívny obsah z toho hľadiska, či sú spôsobilé viesť
k uzatvoreniu nových obchodov objednávateľa reklamy (porovnaj rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20,
Amper Metal zo dňa 25. novembra 2021, bod 38., rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Sfk/60/2023 zo dňa 21. februára 2025, bod 19. až 21.). Uvedené platí bez ohľadu na
to, či ide o nepravidelné obstaranie služby alebo súčasť všeobecných nákladov podnikateľa.
23. Ekonomická súvislosť s konkrétnym jedným alebo viacerými zdaniteľnými plneniami na výstupe
alebo všeobecnou ekonomickou činnosťou podnikateľa, ako jedna zo základných hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH musí byť daná

vždy. V opačnom prípade, ak takúto súvislosť reklamné služby nemajú, ide o obstaranie služieb na konci
reťazca, pri ktorých právo na odpočítanie DPH nevzniká, pretože na prijatú službu nenadväzuje pridaná
hodnota.
24. Objektívny obsah reklamnej služby sa posudzuje z toho hľadiska, či služba vykazuje znaky
reálnej možnosti, že bude smerovať k zvýšeniu dopytu po tovare a službách objednávateľa reklamy.

Uvedené je nevyhnutné posudzovať vždy individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.
Kasačný súd má rovnako ako správny súd za to, že žalovaný svoje odôvodnenie správne založil na
skúmaní skutočnosti, či bola prezentácia žalobcu spôsobilá vyvolať asociáciu so službami alebo tovarom
poskytovanými žalobcom. Takýto prístup smeruje k zodpovedaniu otázky, či existuje ekonomická
súvislosť reklamnej služby na vstupe so zdaniteľnými plneniami na výstupe, a teda či je splnená

hmotnoprávna podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH.
25. Posudzovaná reklamná služba spočívala v prezentácii loga „axalnet“ bez ďalších prívlastkov, či
odkazov na podnikateľskú činnosť sťažovateľa. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že
takto vymedzený obsah reklamnej služby nie je spôsobilý vyvolať asociáciu so zdaniteľnými plneniami
na výstupe. Sťažovateľ zároveň v rámci administratívneho konania, ani konania pred správnym súdom,

nepreukázal, akým spôsobom mali byť náklady na prijatú reklamnú službu premietnuté do všeobecných
nákladov.
26. K priloženému rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/204/201 - 131 a
BA-1S/205-210/2021 zo dňa 19.11.2024 možno uviesť, že skutkový stav je odlišný ako v prípade
posudzovanej veci (žalovaný a správca dane v tom prípade založili svoje rozhodnutia na nesprávnom

právnom posúdení veci z dôvodu rozlišovania medzi sponzoringom a reklamou na účely priznania
práva na odpočítanie DPH). Uvedené rozhodnutie nie je navyše v rozpore s ustálenou súdnou praxou
tunajšieho súdu. Na dodatok kasačný súd uvádza, že nie je viazaný právnym názorom správneho súdu.“
28. Vychádzajúc z argumentácie rozsudku sp. zn. 2Sfk/14/2025 z 22. augusta 2025 kasačný súd
zdôrazňuje, že v kontexte deklarovanej reklamnej služby išlo o propagáciu loga sťažovateľa (nie jeho

produktov či služieb), o ktorom nebola preukázaná jeho všeobecná známosť, a aj to len v rovine
reklamného partnera (ktorých bolo väčšie množstvo) na podujatí (DRACULA MUZIKÁL), ktoré vlastným
obsahovým zameraním len ťažko možno prepojiť s podnikaním sťažovateľa (regionálne poskytovanie
internetového pripojenia). Z týchto dôvodov neobstojí argumentácia sťažovateľa postavená v
podstatnom len na tom, že bol reklamným partnerom a propagoval sa logom.

29. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval v kasačnej sťažnosti ďalšou rozhodovacou činnosťou SD EÚ, z
tejto je možné vyzdvihnúť dôraz SD EÚ na to, aby vnútroštátny súd vždy prihliadal na objektívny
obsah reklamných služieb, čo vyplýva napr. z rozsudku SD EÚ z 10. novembra 2016 vo veci C-432/15
Pavlína Baštová: „(45.) Okrem toho skutočnosť, že určenie priamej a bezprostrednej súvislosti medziposkytnutou službou a celkovou zdaniteľnou ekonomickou činnosťou sa musí vykonať so zreteľom
na objektívny obsah tejto poskytnutej služby, nevylučuje zohľadnenie výlučného dôvodu dotknutej
transakcie, lebo tento dôvod treba považovať za kritérium na určenie objektívneho obsahu. Ak je

preukázané, že transakcia nebola uskutočnená na účely zdaniteľných činností zdaniteľnej osoby, túto
transakciu nemožno považovať za bezprostredne a priamo súvisiacu s uvedenými činnosťami v zmysle
judikatúry Súdneho dvora, aj keby vzhľadom na svoj objektívny obsah podliehala zdaneniu DPH
(rozsudok z 21. februára 2013, Becker, C-104/12, EU:C:2013:99, bod 29). (46.) V rámci posudzovania
kritéria priamej a bezprostrednej súvislosti s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby, ktoré

prislúcha daňovým orgánom a vnútroštátnym súdom, týmto orgánom a súdom prináleží zohľadniť všetky
okolnosti, za ktorých došlo k predmetným transakciám (pozri v tomto zmysle rozsudok Midland Bank,
C-98/98, EU:C:2000:300, bod 25) a prihliadať iba na transakcie, ktoré objektívne súvisia so zdaniteľnou
činnosťou zdaniteľnej osoby (rozsudok z 21. februára 2013, Becker, C-104/12, EU:C:2013:99, bod
22).“ S uvedenými závermi sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS
48/2024-12 zo dňa 06.02.2024.

30. Vyhodnotiac aj vyššie uvedené skutočnosti v tomto prípade právo na odpočítanie dane nevzniklo,
pričom na prerokúvanú vec nie sú aplikovateľné ani závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp.
zn. 2Sžfk/31/2019 z 31. januára 2022, v ktorom kasačný súd primárne riešil otázku právnej povahy
sponzoringu (reklama vs. sponzoring). Kasačný súd síce v uvedenom rozsudku vytkol správnemu súdu,
že nedal odpoveď na základnú otázku, či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími

zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do reklamnej prezentácie formou umiestnenia loga
na rôznych nosičoch (plagáty, letáky, vstupenky) mohla premietnuť do jeho všeobecných ekonomických
nákladov, avšak v práve posudzovanej veci bolo pre rozhodnutie daňových orgánov okrem iného
relevantné to, že samotné logo bolo ťažko prepojiteľné s podnikaním sťažovateľa, ktorá skutočnosť
zásadne odlišuje danú vec od veci vedenej pod sp. zn. 2Sžfk/31/2019 z 31. januára 2022.

V. Záver
31. Kasačný súd, súc viazaný textom kasačnej sťažnosti, nezistil dôvodnosť kasačných námietok
sťažovateľa. So závermi správneho súdu v napadnutom rozsudku sa v celom rozsahu stotožnil a preto
kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

32. O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd rozhodol v zmysle § 467 ods. 1 SSP
v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
Kasačný súd urobil tak z dôvodu, že sťažovateľ úspech v kasačnom konaní nemal a kasačný súd
súčasne nezistil výnimočné dôvody (§ 168 SSP), pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať

náhradu trov konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.