Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-4Csp/76/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121426796
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:6121426796.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti
žalovanému: A. B., nar: 19.5.1979, C. D. XXXX/XXXX, XXX XX E., zast.: JUDr. Mgr. Milan Vavrek, MSc.
A., F. X, XXX XX G., o zaplatenie 2.646,13 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu žalovanej JUDr. Mgr. Milana Vavreka, MSc.,

MBA, Baštová 6, Kežmarok, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o jej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.07.2021 podala 365.bank a. s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890
(ďalej už len „banka“) na Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný na konanie podľa
zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej už len „Zákon o upomínacom konaní“ a „upomínací súd“) návrh na vydanie platobného
rozkazu, ktorým žiadala, aby upomínací súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej istinu 2.619,13 eur,
zmluvné úroky v kapitalizovanej sume 1.236,04 eur, úroky z omeškania v kapitalizovanej sume 4,07
eur a 234,31 eur (spolu 238,38 eur) a vo výške 5 % ročne zo sumy 2.519.13 eur od 19.06.2021 do

zaplatenia, a poplatky za upomienky vo výške 27 eur.

2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že dňa 18.09.2018 banka ako veriteľ uzatvorila
s poručiteľkou A. H. ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1846481340, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú obchodné podmienky banky pre spotrebiteľské úvery uložené v registri upomínacieho
súdu OpP pod sp. zn. 1OpP/78/2017 (ďalej už len „zmluva o úvere“ a „zmluvné dokumenty“). Na
základe tejto zmluvy o úvere banka poskytla A. H. peňažné prostriedky vo výške 3.000 eur. Poručiteľka

sa v zmluve o úvere zaviazala vrátiť banke istinu úveru a zaplatiť jej úroky, poplatky a iné peňažné
plnenia podľa zmluvných dokumentov. Poručiteľka neplnila zmluvné povinnosti riadne a včas. Banka
upozornila poručiteľku podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru v dôsledku omeškania so zmluvným
plnením. Nakoľko poručiteľka nereagovala, dňa 26.09.2019 banka vyhlásila úver za predčasne splatný.
Dňa 13.12.2020 poručiteľka zomrela. Banka pohľadávku zo zmluvy o úvere prihlásila do dedičského
konania. Žalovaná je zákonnou dedičkou poručiteľky. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka

dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom
poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli smrťou. Po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru boli vykonané nasledujúce úhrady: dňa 08.11.2019 vo výške 56 eur, 08.01.2020 vo výške 56
eur, dňa 10.03.2020 vo výške 56 eur, dňa 29.07.2020 vo výške 20 eur, dňa 27.08.2020 vo výške20 eur, dňa 26.11.2020 vo výške 20 eur a dňa 18.06.2021 vo výške 30 eur. Jednotlivé zaplatené
splátky a úhrady sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru k 31.05.2021, v časti „Zaplatené splátky“,
vyhotovenej z bankového informačného systému podľa § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 486/2001 Z. z.

o bankách v platnom znení. Banka pred podaním žaloby vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy,
avšak bezvýsledne. Žalobou sa preto domáha na žalovanej ako dedičovi pôvodného dlžníka vrátenia
nevrátenej časti istiny úveru vo výške 2.619,13 eur a zmluvných úrokov v kapitalizovanej sume 1.236,04
eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi výškou úrokov, ktoré by poručiteľka, resp. žalovaná, zaplatili za
riadneho plnenia povinnosti 1.436,78 eur, a sumou započítanou bankou na úroky vo výške 200,74

eur. Úhrady zaplatené po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru banka započítala prednostne na istinu.
V súvislosti s úročením nevrátenej istiny úveru aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zástupca
žalobkyne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to uznesenia sp. zn. 5Cdo 42/2020 zo dňa
16.06.2020 a sp. zn. 8Cdo 125/2018 zo dňa 18.06.2020. Žalobou sa žalobkyňa domáha zaplatenia tiež
úrokov z omeškania do doby vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v kapitalizovanej sume 4,07 eur
a za dobu od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vykonania poslednej úhrady v kapitalizovanej

sume 234,31 eur, a vo výške 5 % ročne zo sumy 2.619,13 eur od 19.06.2021 do zaplatenia. Ďalej tiež
poplatkov za upomienky vo výške 27 eur.

3. Spolu so žalobou banka predložila upomínaciemu súdu listiny označené ako: „Zmluva
o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička„ č.1846481340, uznesenie Okresného súdu Lučenec v dedičskej

veci poručiteľky A. H. sp.zn. 2D 491/2020 zo dňa 04.05.2021, listinu „Aktuálny stav úveru ku dňu
31.05.2021“, listinu „Predžalobná výzva“ zo dňa 26.05.2021, listiny „Upozornenie – Výzva na splatenie
dlžnej časti úveru“ zo dňa 30.08.2019, listiny „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 26.09.2019, a
poštové podacie hárky.

4. Dňa 26.07.2021 upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 35Up/638/2021, ktorým
žalovanej uložil povinnosti v súlade so žalobou žiadosťou. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaná
podala včas odpor, v ktorom navrhla jeho zrušenie a zamietnutie žaloby celkom. V odpore žalovaná
uviedla, že banka zámerne neuviedla, že zmluvu o úvere uzatvorila aj s I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K., v postavení spoludlžníka. Nároky zo zmluvy o úvere si z nepochopiteľných dôvodov uplatňuje

len proti nej. Poručiteľka A. H. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Podľa bankou predloženej korešpondencie
poručiteľka do jej smrti nebola upovedomená o tom, že veriteľ pohľadávku zo zmluvy o úvere predčasne
zosplatnil. O tom svedčí aj samotná skutočnosť, že veriteľ do dedičského konania po poručiteľke
sp. zn. 2D 491/2020 prihlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere len vo výške 877,13 eur spolu s jej
prisl.. Banka mala povinnosť prihlásiť do dedičského konania pohľadávku v celej jej výške. Keďže tak

neučinila, je nesporné, že dlh zo zmluvy o úvere prešiel na ňu len do výšky prihlásenej pohľadávky
877,23 eur. Namietla, že nemala možnosť oboznámiť sa so zmluvnými dokumentami a skutočným
stavom prihlásenej pohľadávky. Takéto konanie veriteľa považuje za úmyselné konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Dňa 24.05.2021 spoločnosť R COLLECTOR s. r. o. , Dvořákovo nábrežie 8A,
Bratislava, IČO:50 094 297, ju vyzvala k úhrade pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1846481340 zo

dňa 18.09.2018 podľa dedičského podielu vo výške 3.534,09 eur. O dva dni neskôr, dňa 26.05.2021,
obdŕžala predžalobnú výzvu od Advokátskej kancelária REVELANS s. r. o. , ktorou bola vyzvaná
na zaplatenie 2.877,13 eur spolu s úrokmi z omeškania a nákladmi konania do 02.06.2021. Keďže
pohľadávka nebola v predžalobnej výzve identifikovaná, požiadala advokátsku kanceláriu o zaslanie
všetkých podkladov, a to zmluvy, výpisu všetkých splátok zaplatených poručiteľkou a spoludlžníkom,

a prihlášky do dedičského konania, na čo kancelária nereagovala. Taktiež spoločnosť R COLLECTORS
s. r. o. požiadala o identifikáciu pohľadávky, ktorú si voči nej uplatňuje. Domnievala sa, že môže ísť
aj o trestný čin podvodu, keď tretí subjekt si od nej vymáha pohľadávku bez jej preukázania. Dňa
20.07.2021 jej bola doručená SMS správa, že bola podaná žaloba, a v ten istý deň jej bol doručený
aj platobný rozkaz. Bola ochotná zaplatiť sumu 877,13 eur prostredníctvom splátok vo výške 30 eur

mesačne. Nakoľko však po ukončení dedičského konania musela uhradiť viaceré pohľadávky veriteľov,
ktoré neboli prihlásené do dedičského konania, došlo k spotrebovaniu celého dedičstva. Je matkou
bez práce, ktorá sa stará o 3 mal. deti a nemá prostriedky na úhradu celej pohľadávky. Zároveň je
nepochybné, že povinnosť platiť mal aj spoludlžník. Preto pohľadávka prihlásená do dedičského konania
vo výške 877,13 eur musí byť znížená o platby zaplatené po smrti poručiteľky druhým spoludlžníkom.

Zároveň sama v mesiaci jún 2021 a júl 2021 uhradila po 30 eur. V prílohe podania predložila písomnú
odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 26.07.2021 a tlač textovej SMS správy.5. Zástupca banky na výzvu upomínacieho súdu na vyjadrenie k odporu a k prípadnému návrhu na
pokračovanie v konaní navrhol, aby konanie pokračovalo na súde príslušnom na prejednanie sporu
podľa Civilného sporového poriadku. Uviedol, že žalovaná v odpore nepoprela uzatvorenie zmluvy

o úvere, a ani čerpanie úveru. Samotné konštatovanie žalovanej, že jej nie je známa povinnosť plniť,
resp. že ide o neopodstatnený nárok, ako aj to, že v návrhu zámerne banka neuviedla, že zmluvu
o úvere dňa 18.09.2018 uzavrela s poručiteľkou v postavení spoludlžníka, možno považovať vzhľadom
na skutkový a právny stav za absurdné. Banka všetky tvrdenia v návrhu oprela a doložila relevantnými
listinnými dôkazmi, a tiež pohľadávku riadne identifikovala. Naopak, žalovaná svoje tvrdenia, vrátane

tvrdení o svojej zlej finančnej situácii, nepodložila žiadnymi dôkazmi. Ide tak iba o ničím nepodložené
tvrdenia. Poukázal na priloženú tlač z webovej stránky Slovenskej pošty a. s. www.tandt.posta.sk,
z ktorej vyplýva, že zásielky doručované podľa poštových hárkov predložených spolu so žalobou poštou
boli aj riadne doručené. V otázke dôjdenia prejavu vôle pri doporučených zásielkach, a to výzvach
aupozorneniachadresovanýchspotrebiteľom, poukázalnarozhodnutieNSČRsp.zn.26Cdo864/2004,
uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 32/2012 zo dňa 13.03.2012, a ďalšie. V prílohe predložil prihlášku

pohľadávky vo výške 2.877,13 eur do dedičského konania zo dňa 26.01.2021 s tvrdením, že nie je
pravdou tvrdenie žalovanej, že do dedičského konania bola prihlásená pohľadávka iba vo výške 877,13
eur. Tieto tvrdenia žalovanej však vzhľadom na ust. § 470 Občianskeho zákonníka považuje za právne
irelevantné.

6. Dňa 03.09.2021 bola vec upomínacím súdom postúpená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
Uznesením zo dňa 12.07.2022 súd podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku vyzval žalovanú
na vyjadrenie k vyjadreniu zástupcu banky k jej odporu a jeho prílohám v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia. Žalovaná požiadala o predlženie tejto lehoty s odôvodnením, že k výzve sa nevie
kvalifikovane vyjadriť a advokáta si nevie zaplatiť. Preto osloví Centrum právnej pomoci. Dňa 07.02.2023

bolo súdu doručené písomné plnomocenstvo udelené žalovanou advokátovi JUDr. Mgr. Milanovi
Vavrekovi. MSc. MBA, datované dňom 19.12.2022, podľa jeho obsahu udelené na základe rozhodnutia
Centra právnej pomoci, Kancelárie Prešov, o priznaní nároku žalovanej na poskytnutie právnej pomoci
zo dňa 09.12.2022 č. KaPO/21045/2022.

7. Uznesením zo dňa 26.01.2023 č. k. 4Csp 76/2021-119 súd na návrh banky pripustil, aby z konania
na strane žalobcu vystúpila banka a na jej miesto vstúpila žalobkyňa, a to s poukazom na zmluvu
o postúpení pohľadávok č. II/2022 zo dňa 03.10.2022. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
13.07.2023.

8. Dňa 21.05.2023 súd doručil zástupcovi žalovanej výzvu na vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne
k odporu, na ktorú zástupca žalovanej reagoval podaním doručeným súdu dňa 18.06.2023. V podaní
uviedol, že žalobu považuje za neopodstatnenú. Namietol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a nepreukázala konkrétne skutočnosti potrebné pre vznik nároku na zaplatenie žalovaných finančných
prostriedkov od žalovanej. V svojom návrhu sa obmedzila len na všeobecné konštatovania, ktoré

sami o sebe nepreukazujú opodstatnenosť jej nároku voči žalovanej. Žalobkyňa mala k žalobe priložiť
podrobnú špecifikáciu pohľadávky, z ktorej by bolo zrejmé, na aké časti pohľadávky boli započítané
jednotlivé platby, a teda či jej postup bol v súlade s právnymi predpismi. Žalobkyňa tak nepredložila
elementárny dôkaz, či žalovaná pohľadávka je odôvodnená a správne vyčíslená, a žalovaná tak nemala
možnosť oprávnenosť pohľadávky a jej výšky vyhodnotiť.

9. O žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom č. k. KK-4CSp 76/2021-183 zo dňa 19.01.2024 tak, že
výrokom I. konanie sčasti, a to o zaplatenie 30 eur s prísl. zastavil, výrokom II. žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.589,13 eur, úroky 1.236,04 eur, úroky z omeškania 238,38 eur a vo
výške 5% ročne zo sumy 2.619,13 eur od 19.06.2021 do 16.07.2021 a zo sumy 2.589,13 eur od

17.07.2021 do zaplatenia, a výrokom III. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Výrokom IV. žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške k rukám jej zástupcu s tým,
že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením súdny úradník. Výroky I. a III. nadobudli
právoplatnosť dňa 22.03.2024. Proti výroku I. žalovaná podala včas odvolanie, o ktorom Krajský súd
v Prešove (ďalej už len „odvolací súd“) rozhodol uznesením č. k. 20CoCsp 25/2024-229 zo dňa

29.05.2025 tak, že napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a IV. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ďalej už len „zrušujúce uznesenie“). Predmetom
ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie tak ostal nárok žalobkyne na zaplatenie 2.589,13 eur,
kapitalizovaných úrokov vo výške 1.236,04 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 238,38eur a vo výške 5% ročne zo sumy 2.619,13 eur od 19.06.2021 do 16.07.2021 a zo sumy 2.589,13 eur
od 17.07.2021 do zaplatenia, a súvisiaci výrok o náhrade trov konania.

10. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd skonštatoval, že v konaní nie je sporným,
že zmluva o úvere uzatvorená medzi bankou a spoludlžníkmi, I. J., nar. XX.XX.XXXX,bytom K. XX,
XXX XX K., a A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., dňa 18.09.2018 je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V prejednávanej veci ide o nárok
žalobkyne ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom právnom vzťahu založenom

touto spotrebiteľskou zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi bankou ako právnym predchodcom
žalobkyne a právnou predchodkyňou žalovanej, A. H.. Uviedol, že za rozhodujúcu otázku v spore
považoval posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne ako postupníka s ohľadom na platnosť
zmluvy o postúpenie pohľadávky bankou na žalobkyňu s tým, že nesúhlasí so záverom prijatým súdom
prvejinštancie,žepostupovanábankovápohľadávkabolavčasejejpostúpenianažalobkyňunazáklade
zmluvyopostúpenípohľadávokzodňa27.09.2022užsplatnou.Vytkolsúduprvejinštancie,ževovzťahu

k predčasnému zosplatneniu úveru vyvodil záver len s ohľadom na písomné upozornenie banky zo
dňa 30.08.2019 a nezaoberal sa písomnou výzvou banky zo dňa 26.09.2019. Tiež, že sa nezaoberal
konkrétnou splátkou, pre ktorú banka vyhlásila v prejednávanej veci predčasnú splatnosť celého úveru.
S poukazom na judikatúru vyslovil právny názor, že ak upozornenie spotrebiteľa podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka nevymedzuje konkrétnu splátku, ktorej nezaplatenie je určujúce pre využitie

oprávnenia zosplatniť celý úver, nie je možný iný záver, než konštatovanie neplatnosti daného právneho
úkonu pre jeho neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obdobne treba uvedené
aplikovať aj pre nadväzujúci právny úkon veriteľa, a to vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru
podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoCsp
14/2024 z 27.02.2025, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 2/2023 zo dňa 25.01.2024, uznesenie NS SR

sp. zn. 5Cdo 197/2022, uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 15/2023, uznesenie sp. zn. 6Cdo 152/2022.
Odvolací súd sa nestotožnil tiež s názorom súdu prvej inštancie, že za písomnú výzvu banky v zmysle §
92 ods. 8 Zákona o bankách možno v prejednávanej veci považovať písomnú výzvu zo dňa 30.08.2019.
Vyslovil právny názor, že za kvalifikovanú písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách je treba
považovať písomnú výzvu, ktorou banka jednak vyzýva dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením

lehoty 90 dní, a jednak ho upozorňuje, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude oprávnená postúpiť
bankovú úverovú pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka. V zrušujúcom
uznesení odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať aktívnou vecnou legitimáciou
žalobkyne ako postupníka s ohľadom na platnosť zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky a posúdiť, či
žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu všetkých zákonných predpokladov pre platné

postúpenie pohľadávky banky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to v intenciách uvedených
právnych záverov.

11. Tunajší súd vec opakovane prejednal na pojednávaní konanom dňa 09.09.2025 za prítomnosti iba
zástupcu žalovanej. Zástupca žalobkyne, ktorý bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný,

svoju neúčasť ospravedlnil dôvodom pracovnej zaneprázdnenosti a zásadou hospodárnosti konania.
Zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť s tým, že zotrváva na svojich doterajších
stanoviskách a plne sa stotožňuje s právnymi závermi odvolacieho sudu. Na tomto pojednávaní súd
nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie, nakoľko ani jedna zo strán žiadne ďalšie dôkazy vo veci
nenavrhla. Súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobkyne v spore zamietol. K skutkovému stavu, z ktorého súd vychádzal, ako aj k právnym
dôvodom svojho nového rozhodnutia, súd udáva:

12. Aj po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu ostalo nesporným, že dňa 18.09.2018 banka
v postavení veriteľa uzavrela s I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K. (ďalej už len „I. J.“) a

A. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX K. (ďalej už len „A. H.“) ako spoludlžníkmi štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, evidovanú veriteľom pod č. 1846481340, a že na
základe tejto zmluvy o úvere sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkom bezúčelový spotrebiteľský úver
vo výške 3.000 eur a obaja dlžníci sa zaviazali platiť banke pravidelne mesačné splátky vo výške
a za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Podľa listiny označenej ako „Zmluva o spotrebiteľskom

úvere dobrá pôžička“ (čl. 18 – 21 spisu) sa jednalo o spotrebiteľský úver s nasledujúcimi parametrami:
výška úveru 3.000 eur, počet mesačných splátok 96, termín konečnej splatnosti úveru 10.09.2026, výška
mesačnej splátky 46,23 eur, výška poslednej mesačnej splátky 44,93 eur, mesačné náklady spojené
s poistením schopnosti splácať úver 0, fixná úroková sadzba 10,50% p. a., RPMN banky: 11,10 %p. a., priemerná RPMN na trhu 8,87 % p. a., odplata za poskytnutie úveru 10,50 % p. a., najvyššia
prípustná hodnota odplaty 17,74 % p. a., celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť 4.436,78 eur, splatnosť
prvej mesačnej splátky 10.10.2018, poplatok za poskytnutie úveru 0 eur, doba trvania zmluvy určitá do

splatenia všetkých záväzkov dlžníka/spoludlžníka voči banke vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

13. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že dňa 18.09.2018
došlo v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere k čerpaniu úveru v celej dohodnutej výške 3.000
eur, a to na účet spoludlžníka I. J.. A tiež, že mesačné splátky dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom

úvere dlžníci vo výške 46,23 eur neplatili riadne a včas. Zástupca žalobkyne v podaní doručenom
súdu dňa 09.10.2023 uviedol, že do predčasného zosplatnenia celého úveru listami zo dňa 26.09.2019
spoludlžníci zaplatili celkom len 350,61 eur, z čoho bolo na istinu započítaných 122,87 eur, na
zmluvné úroky 200,74 eur, a na poplatky 27 eur, a že po predčasnom zosplatnení + boli vykonané
nasledovné úhrady: dňa 08.11.2019 sumu 56 eur, 08.01.2020 sumu 56 eur, dňa 10.03.2020 sumu 56
eur, dňa 29.07.2020 sumu 20 eur, dňa 27.08.2020 sumu 20 eur, dňa 26.11.2020 sumu 20 eur a dňa

18.06.2021 sumu 30 eur, teda úhrady vo výške celkom 258 eur, ktoré boli započítané len na istinu.
Tieto skutočnosti preukazuje listina „Aktuálny stav úveru ku dňu: 31.05.2021“, predložená zástupcom
žalobkyne, ktorú zástupca žalovanej dôvodne nespochybnil. Pokiaľ aj zástupca žalovanej namietol, že
žalobkyňa nepreukázala, aké platby boli poukázané na úver (vrátane platieb spoludlžníka I. J.), a na
aké časti pohľadávky boli jednotlivé platby započítané, skutočnosti tvrdené žalobkyňou poprel bez toho,

aby uviedol vlastné tvrdenia o nich. Preto popretie predmetných skutočností v súlade s § 151 ods. 2
Civilného sporového poriadku nemohol súd považovať za účinné. Vo vzťahu k prípadným plneniam
spoludlžníka I. J. súd iba zdôrazňuje, že na plnenie záväzkov zo zmluvy o úvere sa obaja dlžníci zaviazali
spoločne a nerozdielne, a pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci bolo právne irelevantné, ktorý
zo spoludlžníkov tie ktoré platby poukázal. Zo zhodných tvrdení strán ďalej vyplýva, že v mesiaci júl

2021 bola na úverový účet poukázaná ešte jedna platba vo výške 30 eur (vo vzťahu k tejto platbe
zástupca žalobkyne po podaní žaloby zobral žalobu späť a konanie bolo výrokom I. rozsudku zo dňa
19.01.2024 sčasti zastavené). Žalobkyňa tak preukázala, že do dňa rozhodovania súdu boli na úverový
účet poukázané úhrady v celkovej výške 638,61 eur (350,61 eur + 258 eur + 30 eur = 638,61 eur),
z čoho na istinu veriteľ započítal 410,87 eur (122,87 eur + 258 eur + 30 eur = 410,87 eur).

14. Z listín označených ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 30.08.2019
(čl. 13 – 14 spisu), poštových podacích hárkov a tlače z webovej stránky Slovenskej pošty a. s.
www.tandt.posta.sk vyplýva, že banka listami zo dňa 30.08.2019 upozornila oboch spoludlžníkov, že ku
dňu 30.08.2019 banka eviduje pohľadávku zo zmluvy o úvere splatnú viac ako 3 mesiace v celkovej

výške 202,92 eur, pozostávajúcu z omeškaných splátok vo výške 184,92 eur a poplatkov 18 eur. Vyzvala
obochnazaplatenieuvedenéhodlhudo15kalendárnychdníoddoručenialistuasúčasneichupozornila,
že v prípade, že nedôjde k úhrade uvedeného dlhu, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne
splatným a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky naraz. Podľa poštových podacích hárkov a tlače
z webovej stránky Slovenskej pošty a. s. listy doručované bankou prostredníctvom pošty boli obom

dlžníkom doručené dňa 04.09.2019.

15. Z listín označených ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 26.09.2019 (čl. 15 a čl. 24 spisu),
poštových podacích hárkov a tlače z webovej stránky Slovenskej pošty a. s. www.tandt.posta.sk vyplýva,
že banka listami zo dňa 26.09.2019 obom dlžníkom oznámila, že z dôvodu porušenia zmluvy o úvere

podstatným spôsobom úverová pohľadávka sa k 26.09.2019 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu.
Vyzvala oboch k úhrade dlžnej sumy v celkovej výške 3.021,65 eur, pozostávajúcej z istiny 2.877,13
eur, úrokov 117,52 eur a poplatkov za upomienky 27 eur do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
Podľa poštových podacích hárkov a tlače z webovej stránky Slovenskej pošty listy doručované bankou
prostredníctvom pošty boli obom dlžníkom doručené dňa 30.09.2019.

16. Z písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok, vrátane jej Prílohy č.1 (čl. 105 a nasl. spisu) súd zistil,
že dňa 27.09.2022 banka a žalobkyňa uzavreli písomnú zmluvu o postúpení pohľadávok označenú
ako „Zmluva o postúpení pohľadávok č. II/2022“, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávok banky na
žalobkyňu špecifikovaných v Prílohe č. 1 tejto zmluvy. Podľa výpisu z Prílohy č. 1 pod por. č.1069 je

evidovaná pohľadávka banky voči I. J. zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prejednávanej veci úvere
v celkovej výške ku dňu 26.09.2022 2.877,13 eur (ďalej už len „zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
27.09.2022“).17. Z obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2D 491/2020 vyplýva, že
dlžník, A. H., dňa XX.XX.XXXX zomrela (ďalej už len „poručiteľka“). Prihláškou zo dňa 26.01.2021 (čl.
21 – 26 dedičského spisu) banka do dedičského konania prihlásila, o. i., aj pohľadávku voči poručiteľke

vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to vo výške ku dňu smrti poručiteľky 2.877,13 eur
s príslušenstvom. Uznesením zo dňa 04.05.2021 č. k. 2D 491/2020 – 45 Okresný súd Lučenec aktíva
dedičstva ustálil na hodnotu 11.250 eur, výšku dlhov na 5.785,43 eur, a čistú hodnotu dedičstva na
5.465,57 eur. Nadobudnutie dedičstva v celosti potvrdil žalovanej ako jedinej dedičke po poručiteľke,
dcére poručiteľky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2021. Vo vzťahu k obrane zástupcu

žalovanej, že do dedičského konania bola prihlásená pohľadávka zo zmluvy o úvere len vo výške
877,13 eur, súd udáva, že podľa obsahu dedičského spisu banka do dedičského konania po poručiteľke
prihlásila dve úverové pohľadávky. Prihláškou zo dňa 18.01.2021 (čl. 15 dedičského spisu) pohľadávku
zo zmluvy o úvere č. 1870573863 uzavretej dňa 25.09.2018 vo výške ku dňu smrti poručiteľky 4.297,30
eur, a prihláškou zo dňa 26.01.2021 (čl. 21 dedičského spisu) pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere
zo dňa 18.09.2018 vo výške ku dňu smrti poručiteľky 2.877,13 eur. Teda spolu pohľadávky vo výške

7.174,53 eur. V rozpore s prihláškou zo dňa 21.06.2021 dedičský súd právoplatným uznesením zo
dňa 04.05.2021 však ustálil výšku dlhov poručiteľky len na 5.785,43 eur, a to z dôvodu, že v uznesení
síce výšku prvej pohľadávky banky prihlásenej do dedičského konania ustálil v súlade s prihláškou na
4.297,30 eur, avšak u druhej pohľadávky banky prihlásenej do dedičského konania vo výške 2.877,13
eur pohľadávku pojal iba vo výške 877,13 eur, čo spolu s nákladmi pohrebu vo výške 611 eur zodpovedá

stanovenej výške dlhov 5.785,43 eur (4.297,30 eur + 877,13 eur + 611 eur). Z odôvodnenia rozhodnutia
pritom nevyplýva žiadny dôvod pre takéto určenie výšky pasív dedičstva, a javí sa, že pri vyhotovovaní
rozhodnutiadošlo komylu(namiesto2.877,13eurjevňomuvedenýchlen877,13eur).Tusúdudáva,že
v záujme hospodárnosti konania sa nezaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v spore
v nadväznosti na uvedené skutočnosti týkajúce sa dedičského konania po dlžníčke A. H., a to vzhľadom

na záver o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobkyne v spore.

18. Tak, ako to skonštatoval odvolací súd v zrušujúcom uznesení, nakoľko nárok žalobkyne
v prejednávanej veci je nárokom postupníka, ktorý má svoj hmotnoprávny základ v pôvodnom právnom
vzťahu založenom spotrebiteľskou zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou medzi bankou ako jej

právnympredchodcomžalobkyneaprávnoupredchodkyňoužalovanej,A.H.,rozhodujúcimvsporebolo
posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne s ohľadom na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 27.09.2022, a z toho pohľadu posúdenie, či žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno vo vzťahu
k splneniu všetkých zákonných predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle cit. ust.
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to v intenciách uvedených právnych záverov odvolacieho súdu.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

22. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.26. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá a druhá veta zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len „Zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu
klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.

27. Všeobecnú právnu úpravu postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení (ktorá sa

vzťahuje aj na banky), obsahuje Občiansky zákonník v cit. ust. § 524 a § 525 Občianskeho Zákonníka.
Tieto všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka pre postúpenie pohľadávky vyžadujú vždy
písomnú formu. Ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripúšťa, aby osobitné predpisy upravili
osobitné podmienky, ktorých splnenie je potrebné na platné postúpenie pohľadávky. Takýmto osobitným
predpisom je, o. i. , aj Zákon o bankách, ktorý v cit. ust. § 92 ods. 8 upravuje osobitné podmienky, za

ktorých možno postúpiť bankovú pohľadávku buď inej banke alebo inému subjektu, ktorý nie je bankou.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom je vylúčené
(zakázané). Preto postúpenie pohľadávky, ktoré je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je
v rozpore so zákonom, a podľa cit. ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Na absolútnu
neplatnosť zmluvy zmysle cit. § 39 Občianskeho zákonníka je súd povinný prihliadať aj bez námietky,

z úradnej povinnosti (ex offo).

28.Cit.ust.§92ods.8Zákonaobankáchdefinujeniekoľkozákonnýchpodmienokpreplatnépostúpenie
pohľadávky bankou, ktoré musia byť všetky kumulatívne splnené. Základnou podmienkou je to, aby
postupovanábankovápohľadávkabolavčasepostúpeniasplatnou.Ďalšímipodmienkamisúnepretržité

viac než 90 dní trvajúce omeškanie dlžníka so splnením či i len časti splatného peňažného záväzku voči
banke, a to napriek riadnej písomnej výzve banky, aby pohľadávku splnil.

29. V prejednávanej veci súd prijal záver, že úverová pohľadávky banky v čase jej postúpenia bankou na
žalobkyňu na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2022 nebola splatnou, čím

nebolasplnenázákladnápodmienkaprejejplatnépostúpeniebankounažalobkyňu,vyžadovanácit.ust.
§92ods.8Zákonaobankách.Žalobkyňasícepreukázala,žeobajaúverovíspoludlžnícibolivzmyslecit.
§53ods.9Občianskehozákonníkabankoupreduplatnenímprávabankynazaplateniecelejpohľadávky
zozmluvyospotrebiteľskomúverepodľacit.§565Občianskehozákonníkaupozornenínaomeškanieso
zaplatením dohodnutých mesačných splátok viac ako 3 mesiace listami zo dňa 30.08.2018. Žalobkyňa

tiež preukázala, že listami zo dňa 26.09.2019 boli obaja dlžníci bankou následne upozornení na možnosť
zosplatnenia celého úveru v prípade nezaplatenia špecifikovanej dlžnej istiny, úrokov a poplatkov do 15
kalendárnych dní od doručenia listu. Upozornenia banky zo dňa 30.08.2018, a ani výzvy banky zo dňa
26.09.2019, však neobsahujú identifikáciu tej konkrétnej mesačnej splátky, ktorej nezaplatenie bolo
určujúce pre využitie oprávnenia banky ako veriteľa predčasne zosplatniť celý spotrebiteľský úver, a pre

ktorú banka aj celý úver predčasne zosplatnila. Preto súd právnym úkonom banky vo veci predčasného
zosplatnenia celého bankového úveru, a to ako písomným upozorneniam zo dňa 30.08.2019, tak aj
výzvam zo dňa 26.09.2019, nemohol priznať právne účinky, a oba tieto právne úkony pôvodného
veriteľa súd považoval za absolútne neplatné z dôvodu ich neurčitosti v zmysle cit. § 37 Občianskeho
zákonníka. K posúdeniu určitosti, a s tým spojenej absolútnej neplatnosti právnych úkonov veriteľa vo

vecipredčasnéhozosplatneniaspotrebiteľskéhoúveruvzmyslecit.ust.§53ods.9a§565Občianskeho
zákonníka súd ďalej uvádza:

30. Podľa judikatúry súdov vyšších autorít totiž ak Občiansky zákonníka v cit. ust. § 53 ods. 9 hovorí
o možnosti uplatnenia práva podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí byť vždy
zrejmé, o ktorú konkrétnu splátku sa jedná. Len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná
zákonom stanovená lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Pokiaľ upozornenie
veriteľa obsahuje len všeobecnú informáciu o celkovej dlžnej sume po splatnosti, príp. o celkovej dlžnejsume omeškaných splátok (tak, ako tomu bol aj v prejednávanej veci, v ktorej banka v upozornení
zo dňa 30.08.2019 uviedla len celkovú výšku pohľadávky zo zmluvy o úvere 202,92 eur a celkovú
výšku omeškaných splátok 184,92 eur), nie je z neho možné zistiť, z akých jednotlivých položiek sa

táto suma skladá alebo konkrétnu mesačnú splátku, ktorej nezaplatenie bolo určujúce pre využitie
oprávnenia banky ako veriteľa predčasne zosplatniť celý spotrebiteľský úver, a pre ktorú banka aj celý
úver predčasne zosplatnila. V prípade uvedenia len celkovej dlžnej sumy omeškaných splátok nie je
možné spoľahlivo určiť, či a pri ktorej splátke bola splnená podmienka omeškania viac ako 3 mesiace.
Spotrebiteľ je v takomto prípade uvedený do stavu neistoty, nakoľko nevie, zaplatením akej konkrétnej

sumy (splátky) môže odvrátiť zosplatnenie, a súd tak tiež nemá možnosť preskúmať zákonnosť postupu
veriteľa. Podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je totiž právom
(nie povinnosťou) veriteľa. Veriteľ tak môže učiniť pre ktorúkoľvek omeškanú splátku, a to aj jedinú
omeškanú splátku (samozrejme za splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok). Závažný
dôsledok, ktorý tak môže veriteľ dosiahnuť pre nezaplatenie čo i len jednej splátky, podmieňuje nutnosť
náležitého zadefinovania tej konkrétnej splátky, od ktorej včasného nesplnenia sa zosplatnenie celého

úveru má odvíjať. Zadefinovanie konkrétnej splátky je dôležité jednak z dôvodu, že účelom ust. § 53
ods.9Občianskehozákonníkajeo.i.ajposkytnutiemožnostispotrebiteľoviodvrátiťdôsledokvyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru zaplatením splátky, pre ktorú k takémuto mimoriadnemu úkonu zo strany
veriteľa môže dôjsť. Aby bol naplnený zmysel a účel cit. ust. slúžiacich ochrane spotrebiteľa, musí byť
spotrebiteľovi poskytnutá reálna a jednoznačná možnosť odvrátiť nepriaznivé následky zosplatnenia.

To predpokladá, že spotrebiteľ je schopný z upozornenia bez akýchkoľvek pochybností identifikovať,
splnenie ktorej konkrétnej povinnosť (zaplatenie ktorej splátky) od neho veriteľ požaduje na to, aby
k zosplatneniu nepristúpil. Len takto informovaný spotrebiteľ môže účinne uplatniť svoje právo a zabrániť
strate výhody splátok. Jednak z hľadiska časovej limitácie možnosti využitia oprávnenia veriteľa
podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšej splátky. Veriteľ si totiž má právo

vybrať, pre nezaplatenie ktorej splátky bude požadovať úhradu celého úveru. Tento výber je však
spojený s povinnosťou dodržať zákonnú lehotu uvedenú v § 565 Občianskeho zákonníka. A jednak
z hľadiska súdnej kontroly, aby súd bol schopný spoľahlivo a objektívne preskúmať, či boli kumulatívne
splnené všetky zákonné podmienky pre platnosť právnych úkonov vo veci predčasného zosplatnenia
spotrebiteľského úveru. Napokon, vymedzenie nesplnenej splátky je významné tiež vo vzťahu k plynutiu

premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka (porovnaj napr. uznesenie NS SR zo dňa
24.01.2024 sp.zn. 7Cdo 268/2022 publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR R
29/2023). Z uvedených dôvodov preto podľa ustálenej judikatúry ak upozornenie veriteľa podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka nevymedzuje splátku, ktorej nezaplatenie je určujúce pre využitie oprávnenia
zosplatniť úver, nie je možný iný záver, než konštatovanie neplatnosti daného právneho úkonu pre jeho

neurčitosť. Obdobne je potrebné aplikovať aj na nadväzujúci právny úkon, a to samotné uplatnenie práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je
možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom určených podmienok. Právne
úkony nekonkretizujúce splátku sú tak nedostatočne určité a sankcionované neplatnosťou podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31. Na podporu tohto právneho záveru súd dáva pozornosti predovšetkým uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo do 152/2022 z 13.02.2025, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 3/2025 pod č. 34/2025, podľa ktorého: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú
prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň

zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.

32. Ďalej napr. závery konštatované NS SR v uznesení sp. zn. 5Cdo 2/2023 zo dňa 25.01.2024:

„...14.2...V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh...“. Tiež napr. závery vyslovené NS SR v uznesení sp. zn. 5Cdo 197/2022 zo dňa
26.06.2024: „ ...12.2... V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný,

a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže
zosplatniť celý dlh.12.3. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutiapremlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu
úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia
najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne

tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý.
Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť
spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený“. Uznesenie NS SR
sp.zn. 6Cdo 15/2023 zo dňa 25.09.2024, podľa ktorého: „...19...Neuvedenie konkrétnej splátky, pre
ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako
aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou
predchodkyňoužalobkyneSlovenskousporiteľnoua.s.akopostupcomažalobkyňouakopostupníkomv
zmysle§39vspojenís§525ods.2Občianskehozákonníkazdôvodunesplneniazákonnýchpodmienok
postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá
veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej

legitimáciežalobkynevspore“.Ďalejnapr.rozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.20CoCsp25/2024
zo dňa 29.05.2025, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10CoCsp 14/2024 zo dňa 27.02.2025,
a pod.. Tu súd len dodáva, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 123/2022 zo dňa 30.01.2024 síce túto
otázku rieši odlišne, v kontexte vyššie uvedených rozhodnutí NS SR však ide o ojedinelé rozhodnutie,
na ktoré nenadväzujú žiadne ďalšie rozhodnutia NS SR. Preto súd mal za to, že v tejto otázke možno

hovoriť o ustálenej praxi najvyšších súdnych autorít.

33. Keďže v prejednávanej veci upozornenia banky zo dňa 30.08.2019, a ani výzvy banky zo
dňa 26.09.2019, identifikáciu konkrétnej splátky, ktorá bola rozhodujúca pre predčasné zosplatnenie
celého bankového úveru neobsahovali, a z toho dôvodu je potrebné tieto úkony banky považovať za

absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákona, úkony nemohli vyvolať zamýšľané právne
následky. Ak nedošlo k platnému a účinnému predčasnému zosplatneniu celého bankového úveru,
nebola splnená ani podmienka pre platné postúpenie celej pohľadávky bankou na žalobkyňu na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2022. Preto súd prijal záver, že žalobkyňa nie je v spore
aktívne vecne legitimovaná a žalobu zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

36. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku aj k strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

40. Žalobkyňa žalobu zobrala sčasti, a to ohľadne 30 eur s prísl., zobrala späť z dôvodu zaplatenia
tejto sumy žalovanou po začatí konania na úverový účet. Zastavenie konania v tejto časti tak procesne
zavinila svojim správaním žalovaná, a podľa cit. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobkyni
tak v tejto časti prislúcha právo na náhradu trov konania voči žalovanej. Vo zvyšnej časti žaloby

žalobkyňa však bola v konaní pred súdom prvej inštancie celkom neúspešná. Preto v tejto časti podľa
cit. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku prislúcha žalovanej právo na náhradu trov konania voči
žalobkyni. Nakoľko konanie bolo zastavené sčasti iba ohľadne nepatrnej výšky uplatneného nároku,
súd žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celomrozsahu trov. Žalovaná bola plne úspešná aj v odvolacom konaní, nakoľko odvolací súd odvolaním celý
napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie.
Preto súd žalovanej priznal voči žalobkyni nárok aj na náhradu trov konania pred odvolacím súdom

v plnom rozsahu. O výške týchto náhrad rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti výrokom I. – II. toho rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).