Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913217721
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7913217721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: ADEG s.r.o., IČO: 44 052 910, so sídlom
Boženy Nemcovej 33/12, 040 01 Košice – mestská časť Sever, právne zastúpeného JUDr. Michaelou
Šterbákovou, advokátkou so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Trebišov,
IČO: 00 331 996, so sídlom M. R. Štefánika 204, 075 01 Trebišov, právne zastúpenému advokátskou
kanceláriou: Vojčík & Partners s.r.o., IČO: 36 866 563, so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice – mestská
časťJuh,ozaplatenie2.333.019,88euraspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Trebišov zo dňa 28.11.2023, č.k. 14Cb/6/2014-938 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania.

2. Žalobca (pôvodne spoločnosť VITEX spol. s r.o.) sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
2.333.019,88 eura s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť

PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o. dňa 22. 9. 2004 uzavrela Nájomnú zmluvu so žalovaným.
V zmysle nájomnej zmluvy a jej dodatkov si žalovaný prenajal nehnuteľnosti za účelom výstavby a
prevádzkovania priemyselného parku v súlade a za podmienok vypracovanej projektovej dokumentácie
a nájomnej zmluvy. Pôvodný žalobca VITEX spol. s r.o. uskutočňoval stavebné práce na objekte
Priemyselného parku Trebišov. Časť stavebných prác uskutočňoval ako subdodávateľ spoločnosti
STAMART MARTIN s.r.o.. Pôvodný žalobca VITEX spol. s r.o. realizoval stavebné práce nad rámec
rozpočtov predložených k čerpaniu pre realizáciu Priemyselného parku Trebišov - Most Východ -

Západ financovaného z prostriedkov Európskych spoločenstiev v zmysle rozpočtov určených na
čerpanie prostriedkov Európskych spoločenstiev pre projekt. Cena stavebných prác bola stanovená
súdnym znalcom na sumu 2.333.019,88 eura. Spoločníci a konatelia spoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK
TREBIŠOV s.r.o. viedli so žalovaným niekoľko rokovaní a súdnych sporov za účelom vyriešenia tejto
situácie, ktorá vznikla tým, že pôvodný žalobca a spoločnosť PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o.
uskutočnil pre žalovaného, ktorý v projekte Priemyselného parku Trebišov - Most Východ - Západ
vystupoval ako generálny investor a stavebník, ktorému bolo udelené stavebné povolenie, stavebné

práce vo veľkom rozsahu a osud týchto stavebných prác mal byť nejakým spôsobom vyriešený.

2.1. Spoločnosť PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o. viedla so žalovaným rokovania a súdne spory
za účelom vyriešenia situácie, ktorá vznikla. Príčinou sporov bol postup žalovaného, ktorý si pridelilsúpisné čísla k stavbám a dal si zapísať vlastnícke právo, ktoré je evidované na LV č. XXXX k.ú. A..
Pôvodný žalobca VITEX spol. s r.o. spolu so spoločnosťou PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o.
viedol rokovania aj o nových zneniach nájomných zmlúv, ktoré by svojou úpravou ceny nájmu odrazili

a reflektovali skutočnosť, že pôvodný žalobca, ako aj spoločnosť PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV
s.r.o. uskutočnili v objekte Priemyselného parku Trebišov stavebné práce nad rámec rozpočtov.
Ďalším, podstatným dokumentom pri riešení vzájomných vzťahov medzi spoločnosťou PRIEMYSELNÝ
PARK TREBIŠOV s.r.o. a žalovaným malo byť rokovanie o uzatvorení rámcovej zmluvy o spolupráci
a Združenej investícii. Žalovaný na zasadnutí Mestského zastupiteľstva konanom dňa 29. 12. 2009

zobral na vedomie - Návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy s Priemyselným parkom Trebišov s.r.o.
a žalovaným, - Zmluvu o spolupráci a združení finančných prostriedkov s Priemyselným parkom
Trebišov s.r.o. a žalovaným, - Návrh na schválenie súdneho zmieru medzi PRIEMYSELNÝM PARKOM
TREBIŠOV s.r.o. ako žalobcom a žalovaným, pričom žalovaný odmietol akýmkoľvek spôsobom riešiť
situáciu, keď pôvodný žalobca VITEX spol. s r.o. uskutočnil stavebné práce nad rámec rozpočtov
predložených k čerpaniu pre realizáciu projektu Priemyselný park Trebišov - Most Východ - Západ

financovaného z prostriedkov Európskych spoločenstiev v zmysle rozpočtov určených na čerpanie
prostriedkov Európskych spoločenstiev pre projekt. Žalovaný odmietol riešiť situáciu, do ktorej sa dostal
PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o. a žalobca, čím žalobcovi vznikli zbytočné výdavky, ktoré
vynaložil bezdôvodne za žalovaného, čo považuje za bezdôvodné obohatenie.

3. K uplatnenému nároku bližšie uviedol, že k majetkovej ujme na strane žalobcu došlo na základe
toho, že všetky výdavky, ktoré boli vynaložené žalobcom sa stali zbytočnými, čo vyšlo najavo na
zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Trebišove 29.12.2009, keď zastupiteľstvo iba zobralo na vedomie
návrhy predložené primátorom mesta na uzavretie zmlúv, ale neprijalo rozhodnutie, ktoré by tieto návrhy
kvalifikovane riešilo, čím žalovaný mal znemožniť spoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o.

získať úver a dokončiť všetky práce. Od tohto momentu žalobca odvíja začiatok lehoty na uplatnenie
nároku na súde, teda od 29.12.2009, kedy sa dozvedel, že vynaložené investície boli zbytočné. Mal za
to, že majetková ujma, ktorá mu vznikla, je preukázaná znaleckým posudkom a zaplatením investícií
pre žalovaného. Išlo o naviac práce, o položky, ktoré boli nevyhnutné k tomu, aby projekt bol schválený
a vybudovaný, čím je podľa jeho názoru nárok preukázaný.

4. Žalobca tvrdil pred súdom prvej inštancie, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
ako prevádzkovateľovi priemyselného parku činnosti spočívajúce v zhodnotení nehnuteľnosti, v rámci
ktorých žalovaný realizoval projekt Priemyselný park Trebišov (ďalej aj „PP v Trebišove“). Právny
predchodca žalobcu bol na základe podnájomnej zmluvy podnikateľským subjektom, ktorý mal záujem

v priemyselnom parku realizovať svoju činnosť, a to v priestoroch spôsobilých na prevádzku. Aby
spôsobilosť priestorov na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti mohla nastať, bolo potrebné zo strany
právneho predchodcu žalobcu vykonať aj stavebné práce na celom predmete nájmu podľa nájomnej
zmluvy.Žalobcatvrdil,žejehoprávnypredchodcazhodnotilnehnuteľnosti,ktorýchnájomcomnazáklade
nájomnej zmluvy je žalovaný, a ktorých vlastníkom je žalovaný, pričom zhodnotenie nehnuteľnosti, ktoré

sú vo vlastníctve žalovaného je podrobne popísané v znaleckom posudku číslo 6/2012 vyhotovenom
znalcom Ing. Máriou Mandulovou. Znalecký posudok bol vypracovaný k obdobiu, ku ktorému sa viaže
vykonanie diela a tým obdobím je rok 2007. Stavebné práce prebiehali aj v roku 2008. Znalecký
posudokpredložilžalobcaakodôkaznapreukázaniereálnehouskutočneniastavebnýchprác,ktorýmisú
zhodnotené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v areáli priemyselného parku. Zároveň poukázal na stručnú

chronológiu vývoja udalostí.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Popieral, že by žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na
zaplatenie žalovanej sumy, keď nešpecifikoval právny nárok, jeho právny základ, či skutkové tvrdenia
dôležité pre danú vec a ani predloženými dokumentami nárok nepreukázal. Poprel nárok z titulu

bezdôvodného obohatenia v dôsledku uskutočňovania stavebných prác na objekte PP Trebišov. Vôbec
nebolo zrejmé, v čom spočívajú údajné stavebné práce pôvodného žalobcu VITEX, na akom objekte
a kedy mali byť tieto stavebné práce vykonané. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Trebišov pod sp. zn.13Cb/34/2015 proti žalovanému bola žalobcom spoločnosť PRIEMYSELNÝ
PARK TREBIŠOV s.r.o., ktorá je personálne prepojená so spoločnosťou VITEX spol. s r.o. - pôvodným

žalobcom, pričom skutkový základ sporu je identický so skutkovým základom sporu v tomto konaní.
Na uvedené konanie poukázal aj preto, že spoločníkmi a konateľmi pôvodného žalobcu VITEX spol. s
r.o. a PRIEMYSELNÉHO PARKU TREBIŠOV s.r.o. sú B. C. a D. E. F.. Poukázal na to, že projekt PP
Trebišov bol žalovanému predstavený na zasadnutí MsZ konaného 26.8.2004 a 8.9.2004 spoločníkmispoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o., ktorí prezentovali projekt v tom zmysle, že pôjde
o rekonštrukciu areálu závodu Frucona, pričom v spolupráci s mestom Trebišov je možné získať
prostriedky z eurofondov. Projekt predstavil s tým, že zabezpečí všetky potrebné práce na podanie

žiadosti NFP (nenávratný finančný príspevok) s tým, že po 15 rokoch žalovaný prevedie vlastnícke právo
k stavbám postaveným počas doby nájmu za 1,- Sk spoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV
s.r.o. Za tým účelom bola 22.9.2004 so žalobcom uzatvorená nájomná zmluva na 15 rokov, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v areáli PP Trebišov. Pri predstavovaní projektu žalovanému
bolo zdôrazňované, že žalovanému nevzniknú žiadne náklady a všetko na vlastné trovy zabezpečí

spoločnosť PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o.. NFP predstavoval pre žalovaného investíciu do
majetku spoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o., išlo o technické zhodnotenie majetku.
Poukázal na to, že žiadosť o poskytnutie NFP bola schválená, ale so zníženou výškou. Žalovaný žiadal
227,4 mil. Sk a schválená bola suma 160,2 mil. Sk. Na základe toho došlo k prepracovaniu projektu
so znížením nákladu. S realizáciou projektu PP Trebišov sa začalo v marci 2006 a výstavba v rozsahu
schváleného projektu rozpočtu bola ukončená 28.2.2008. Žalovaný projekt spolufinancoval sumou 8,3

mil. Sk.

5.1. Žalovaný tiež uviedol, že v celom procese prípravy projektu Priemyselný park Trebišov participovala
okrem žalovaného spoločnosť PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o. a nie pôvodný žalobca VITEX,
ktorý sa v tomto konaní domáha zaplatenia sumy 2.333.019,88 eura s príslušenstvom. Žalovaný si nikdy

žiadne stavebné práce u pôvodného žalobcu VITEX neobjednal, neobjednal si ich ani u spoločnosti
PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o. a nikdy sa nezaviazal k úhrade odmeny za tieto činnosti.
Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by mu niekedy bola zo strany pôvodného žalobcu VITEX doručená
výzva na úhradu ceny údajných stavebných prác vykonaných pôvodným žalobcom VITEX, pričom zo
samotnejžalobyaninevyplýva,kedymalibyťúdajnéstavebnéprácevykonané.Takýtoúkonžalovaného,

ktorýspočívavnakladanísmajetkommestaTrebišovbymuselbyťschválenýmestskýmzastupiteľstvom
v Trebišove.

5.2. Poukázal aj na ďalšie konanie vedené na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 6C/87/2010,
v ktorom sa právny predchodca žalobcu v rovnakej procesnej pozícii domáhal zaplatenia 800.000,-

eur tiež na základe nepreukázanej dohody, podľa ktorej mal právny predchodca žalobcu údajne
vykonať pre žalovaného inžiniersku, developerskú a projektantskú činnosť za odmenu spolu s náhradou
vynaložených nákladov. V predmetnej veci Okresný súd Trebišov a Krajský súd v Košiciach rozhodli
tak, že žalobu ako neodôvodnenú zamietli, najmä z dôvodu, že v konaní nebola právnym predchodcom
žalobcu preukázaná existencia osobitnej dohody.

5.3. Žalovaný uviedol v konaní aj to, že uzavretie nájomnej zmluvy so spoločnosťou PRIEMYSELNÝ
PARK TREBIŠOV s.r.o. nie je sporné, avšak vo vzťahu k stavebným prácam za ktoré si žalobca od
žalovaného nárokuje odmenu v tomto konaní je predmetná nájomná zmluva bez právneho významu.
Nájomná zmluva neobsahuje jedinú zmienku o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi odmenu za

stavebnú alebo obdobnú činnosť. Nájomná zmluva je právnym úkonom uzavretým medzi subjektmi
odlišnými od žalobcu resp. jeho právneho predchodcu. Uzavretie podnájomnej zmluvy s právnym
predchodcom žalobcu tiež nie je sporné avšak ani podnájomná zmluva nezakladá akýkoľvek záväzok
žalovaného platiť akúkoľvek sumu právnemu predchodcovi žalobcu ani záväzok právneho predchodcu
žalobcu vykonať stavebné práce za odplatu. Ani výzva na splnenie záväzku z podnájomnej zmluvy a

odpoveď na list na žiadnom mieste nezmieňujú záväzok právneho predchodcu žalobcu k vykonaniu
stavebných, technických, projektantských či inžinierskych prác, ani záväzok žalovaného za takéto
práce zaplatiť. Žalovaný bol na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 22.9.2004 v pozícii nájomcu a nie
prenajímateľa - vlastníka nehnuteľností. Nemožno hovoriť o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi
akúkoľvek sumu z titulu zhodnotenia nehnuteľností, nakoľko ak tieto boli zhodnotené, boli vo vlastníctve

iného subjektu a nie žalovaného.

6. Popri vecných dôvodoch žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. Náklady, ktoré si žalobca
uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia, mali byť údajne vynaložené v období výstavby PP
Trebišov. Žalobca tvrdil, že stavebné práce mali byť vykonávané v roku 2007. Nakoľko od žalobcom

tvrdeného výkonu prác do dňa podania žaloby 11.11.2013 prešlo viac ako šesť rokov sú akékoľvek
nároky žalobcu, ktoré žalovaný považuje za vyfabulované, premlčané. Zároveň zdôraznil, že žalobca,
resp. jeho právny predchodca, žalovaného nikdy nevyzval na úhradu ceny za údajné stavebné prácea zároveň medzi týmito subjektami nikdy nebola podpísaná dohoda, ktorá by akýmkoľvek spôsobom
modifikovala zákonné premlčanie žalobcovho nároku.

7. K vznesenej námietke premlčania žalobca na pojednávaní uviedol, že všeobecná premlčacia lehota
je 4 ročná a mohla začať plynúť až v okamihu, keď došlo k zmene vlastníctva nehnuteľnosti, do ktorých
boli investované finančné prostriedky zohľadnené v znaleckom posudku. K zmene vlastníckeho práva
došlo v roku 2009 a v roku 2010 bola uzavretá dohoda o urovnaní medzi PRIEMYSELNÝM PARKOM
s.r.o. a mestom Trebišov. Od roku 2012 zistil právny predchodca žalobcu, že jeho právny nárok, ktorý

bol zabezpečený exekučným záložným právom už zabezpečený nie je, keďže nehnuteľnosti boli vyňaté
z pôvodného majetku povinného (PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o.) a stali sa majetkom mesta.
Žalobca,resp.jehoprávnyzástupcasiuplatňovalnárokpodanýžalobou,ktoroupokrývalsvojevykonané
investície do nehnuteľností, ktoré sú objektmi PP Trebišov. Žalovaný bezdôvodne odmietol uzavrieť
Zmluvu o spolupráci a združení finančných prostriedkov rozhodnutím MsZ Trebišov dňa 29.12.2009,
čím žalobca stratil možnosť úplne zrealizovať investície a dovtedajšie vynaložené náklady sa stali

nadbytočné. Ich zaplatením bol skrátený majetok žalobcu a od 29.12.2009 začala plynúť premlčacia
lehota, žaloba bola podaná 7.11.2013 (správne 11.11.2013 pozn. odvolacieho súdu) preto námietka
premlčania nie je dôvodná.

8. Po citovaní príslušných zákonných ustanovení § 470 ods.1,2 CSP o zachovaní právnych účinkov

úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, § 451 ods.1,
2 a § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) upravujúce bezdôvodné obohatenie, § 11 ods. 4
Zákona o obecnom zriadení súvisiace s hospodárením obcí, § 107 ods.1, 2 OZ, § 387 až § 397
Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie, súd prvej inštancie konštatoval, že predmetný právny
vzťah je obchodnoprávny, na ktorý je potrebné aplikovať vyššie uvedené ustanovenia.

9. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania, sa súd prvej inštancie vysporiadal so vznesenou
námietkou premlčania. Uviedol, že žalobca svoj uplatnený nárok v tomto konaní odôvodnil tak, že
právny predchodca žalobcu spoločnosť VITEX spol. s r.o. poskytol žalovanému ako prevádzkovateľovi
priemyselného parku činnosti - práce naviac spočívajúce v zhodnotení nehnuteľností vo výške

2.333.019,88 eura, ktorá suma bola vyčíslená znaleckým posudkom č. 6/2012 Ing. Márie Mandulákovej.
Úlohou znalkyne bolo stanoviť obvyklú cenu stavebných prác realizovaných nad rámec rozpočtov
predložených k čerpaniu pre realizáciu projektu Priemyselného parku Trebišov - Most Východ Západ
financovaného z prostriedkov Európskych spoločenstiev v zmysle rozpočtov určených na čerpanie
prostriedkov Európskych spoločenstiev pre projekt. Posudok bol vypracovaný k obdobiu, ku ktorému

sa viaže vykonanie diela a to rok 2007. Dátum rozhodujúci pre použitie správneho cenového predpisu
sa viaže k 1. kvartálu až 4. kvartálu 2007. Náklady, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako bezdôvodné
obohatenie - plnenie bez právneho dôvodu, mali byť právnym predchodcom žalobcu vynaložené v
období roku 2007, teda najneskôr dňa 31.12.2007. Pri posudzovaní začiatku a konca premlčacej
lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal z § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, v

zmysle ktorého premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, zároveň
vychádzal aj z toho, kedy v tomto prípade začala plynúť objektívna premlčacia lehota a to dňom kedy
k bezdôvodnému obohateniu došlo. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k
bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel
alebo nie. V tomto prípade pri bezdôvodnom obohatení platí všeobecná 4-ročná premlčacia lehota podľa

§ 397 Obchodného zákonníka. Žaloba bola podaná na súde dňa 11.11.2013, teda všetky nároky, ktoré
vzniklipred11.11.2009,súpremlčané.Ďalejskonštatoval,žeakbyajnejakýnárokztitulubezdôvodného
obohatenia mal žalobcovi vzniknúť, čo v konaní preukázané nebolo, tento nárok je potrebné považovať
za premlčaný, lebo žalobu na súd podal právny predchodca žalobcu po uplynutí 4-ročnej premlčacej
doby, hoci už v čase vynaloženia týchto finančných prostriedkov musel vedieť, že ich realizuje podľa

svojho tvrdenia namiesto iného. K tvrdeniu žalobcu, že právny predchodca žalobcu VITEX spol. s.r.o. sa
až dňa 25.4.2012 dozvedel o tom, že mu žalovaný neodovzdá priestory na základe Podnájomnej zmluvy,
uviedol, že žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spol. VITEX
spol. s r.o., poskytol žalovanému ako prevádzkovateľovi PP Trebišov činnosti spočívajúce v zhodnotení
nehnuteľností vo výške 2.333.019,88 eura a teda v tomto prípade nejde o práva a povinnosti vyplývajúce

z Podnájomnej zmluvy.

10. Obranu žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť až v okamihu, keď došlo k zmene vlastníctva
nehnuteľností v prospech žalovaného súd prvej inštancie považoval za účelovú, keď na strane žalobcuprípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia - plnením bez právneho dôvodu vznikol dňom 1.
1.2008. Žalobca okrem tohto svojho tvrdenia ani neuviedol, ani nepreukázal, kedy k zmene vlastníctva
nehnuteľností v prospech žalovaného presne došlo. Tvrdenie žalobcu, že stavebné práce prebiehali aj

v roku 2008 nebolo preukázané, pričom žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy
2.333.019,88 eura, ktorá suma bola vyčíslená znalkyňou za obdobie roku 2007 v znaleckom posudku
č. 6/2012.

11. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu zmluvného

vzťahu medzi žalobcom resp. právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorým by preukázal
povinnosť žalovaného financovať akúkoľvek stavebnú činnosť právneho predchodcu žalobcu. Medzi
stranami sporu nedošlo k uzavretiu dohody, prípadne zmluvy, na základe ktorej by mal právny
predchodca žalobcu vykonať pre žalovaného akúkoľvek stavebnú činnosť. Náklady, ktoré vznikli
mali byť dofinancované spoločnosťou Business Company Žilina s.r.o. (následne obchodný názov
PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o.) a generálnym dodávateľom stavebných prác bola firma

STAVMART Martin. Spoločnosť VITEX, spol. s r.o., právny predchodca žalobcu, nevystupovala v
žiadnych jednaniach ohľadne realizácie Priemyselného parku Trebišov, partnerom pre mesto Trebišov
bola spoločnosť Business Company Žilina s.r.o., čo preukázala aj uzatvorená Nájomná zmluva medzi
spoločnosťou Business Company Žilina, s.r.o. a mestom Trebišov zo dňa 22.9.2004. V prípade
uzatvorenia zmluvy zo strany žalovaného so spoločnosťou VITEX spol. s r.o. by bolo povinné prerokovať

takýto úkon mestským zastupiteľstvom, čo v konaní preukázané nebolo. Súd prvej inštancie uviedol,
že po preštudovaní znaleckého posudku č. 6/2012 dospel k záveru, že ten síce hovorí o ocenení
prác naviac, teda stanovenie obvyklej ceny stavebných prác realizovaných nad rámec rozpočtov
predložených k čerpaniu pre realizáciu projektu PP Trebišov za obdobie roku 2007, no nebolo možné z
neho zistiť, o aké práce konkrétne ide, či tieto práce neboli vyfakturované subjektom, prípadne uhradené

subjektu, ktorý mal so žalovaným reálne uzavretý zmluvný vzťah a pre ktoré právny predchodca žalobcu
vykonával práce ako dodávateľ resp. subdodávateľ.

12. Súd prvej inštancie sa riadil zásadou hospodárnosti konania a prednostne sa zaoberal otázkou
premlčania,abynevykonávalďalšiedokazovanie,ktorébysporzbytočnepredĺžil.Žalobcomnavrhované

dôkazy by podľa názoru súdu prvej inštancie nič nezmenili na posúdení námietky premlčania
uplatnených nárokov, preto ich nevykonal.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania.

14. Proti rozsudku – všetkým jeho výrokom podal odvolanie žalobca z dôvodov obsiahnutých v § 365
ods. 1 písm. b),d), f), h) CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie nepovažuje za správny a zákonný, tvrdiac,
že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie konkrétne v odsekoch 53.-54. je esenciou svojvôle v
jeho rozhodovaní, keď nevyhodnotil žalobcom uvádzané podstatné skutočnosti; opomenul či ignoroval.

Vyčítal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu spôsobom, aby
jasne a zrozumiteľne zodpovedal na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s posúdením
nároku žalobcu a s tým spojeným určením okamihu začiatku plynutia premlčacej doby.

15. Žalobca v odvolaní uviedol, že netvrdil, že „… ním uplatnený nárok odôvodnil tým, že právny

predchodcažalobcuspol.VITEXspol.sr.o.,poskytolžalovanémuakoprevádzkovateľoviPriemyselného
parku činnosti spočívajúce v zhodnotení nehnuteľností vo výške 2.333.019,88 eura”, ani žalobca
Znalecký posudok č. 6/2012 nepredložil pre účely stanovenia začiatku plynutia premlčacej lehoty, ale
len pre účely „ekonomické“; t.j. na vyčíslenie hodnoty - určenie ceny realizovaných stavebných prác a
zhodnotenie (zvýšenie hodnoty/ceny) nehnuteľností.

15.1. Žalobca svoj uplatnený nárok opieral aj o práva a povinnosti vyplývajúce z Podnájomnej zmluvy.
Okresný súd bez ďalšieho sa podľa neho nezaoberal žalobou uplatneným nárokom v kontexte žalobcom
predložených dôkazov týkajúcich sa povinnosti žalovaného v zmysle článku 5.2 Podnájomnej zmluvy,
podľa ktorého je nájomca (žalovaný) povinný protokolárne odovzdať predmet nájmu v deň účinnosti

Podnájomnej zmluvy. Keďže právny predchodca žalobcu VITEX spol. s r.o. sa až dňa 25.4.2012
dozvedel o tom, že mu žalovaný neodovzdá Podnájomnou zmluvou prisľúbené priestory, je tento okamih
relevantný pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby a pre určenie zodpovedného subjektu („kto sa
na jeho úkor obohatil“) - žalovaného.15.2. Ďalej žalobca namietal, že boli odignorované aj žalobcom uvádzané podstatné skutočnosti
týkajúcesaexistencieanáslednéhozánikuexekučnéhozáložnéhoprávananehnuteľnostiach,ktoréboli

stavebne zhodnotené a boli pôvodne majetkom spoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o. a
v súčasnosti sú v majetku žalovaného. Pohľadávka oprávneného VITEX spol. s r.o. Trebišov 952.740,19
eura, bola uznaná povinným (Priemyselný park Trebišov s.r.o.) v Notárskej zápisnici N 123/2009, Nz
6510/2009 zo dňa 3.3.2009 notára JUDr. Alexandra Demetera. Exekučné záložné právo bolo zriadené
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXX kat. úz. A., ktoré boli vo vlastníctve

povinného (Priemyselný park Trebišov s.r.o.). Žalobca sa teda až po uzatvorení Dohody o urovnaní s
mestom Trebišov dňa 22.4.2010 dozvedel, že mu žalovaný zmaril možnosť exekučného uspokojenia
pohľadávky; keďže exekučné záložné právo bolo odstránené po zmene vlastníctva. Žalobca predložil
s odvolaním kópiu spisu OS Trebišov sp. zn. 11Er/200/2009. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu
nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu v kontexte určenia začiatku plynutia premlčacej doby.

15.3. Všetky ďalšie odvolacie námietky žalobcu sa týkali inej vady konania a to:
- súd prvej inštancie v rozpore s § 164 CSP neprerušil konanie 14Cb/6/2014 do skončenia veci sp. zn.
6C/87/2010, hoci boli vedené na totožnom súde, týkali sa tých istých účastníkov a skutkovo i právne
spolu súviseli
- nedostatočné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia- rezignovanie súdu prvej inštancie na

reflektovanie okolností, za ktorých došlo k uzavretiu Nájomnej zmluvy; prejavy vôle strán a správanie
strán po uzavretí Nájomnej zmluvy a súvisiacich podnájomných zmlúv
- nezohľadnil to, že výkon práv strán má zodpovedať zásadám poctivého obchodného styku a dobrým
mravom
- v postupe predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia možno identifikovať aj vadu, tzv.

„opomenuté dôkazy“ (nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov – výpoveď svedkov B. C., D. G.
a stavebného dozora).

16. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že je potrebné odvolací dôvod identifikovať, t. j. v akom
konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Uvedenie

konkrétnosti, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, je len v jeho dispozícii a súd
ho nemôže nútiť, aby tieto dôvody uviedol. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, teda na iné
pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť podľa ustanovenia § 365 CSP dôvodom na podanie
odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby také porušenia
zistil. Žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie viacero nedostatkov, tie však nepridelil k žiadnemu

konkrétnemu odvolaciemu dôvodu, zaťažil súd len opisom (často nesprávnych) skutkových okolností,
nepodložených právnou argumentáciou.

16.1. Žalobca svoj údajný nárok podľa podnájomnej zmluvy detailnejšie neodôvodnil. V odvolaní tvrdil,
že stanovenie začiatku premlčacej doby je zo strany súdu svojvoľné. Podľa názoru žalovaného súd

prvej inštancie premlčanie nároku detailne popísal v odseku 51. až 55. odôvodnenia rozsudku. Žalobcovi
musí byť zrejmý dôvod určenia začiatku premlčacej doby k dátumu 1.1.2008, aj keď s tým subjektívne
nesúhlasí. Podotkol, že žalobca momenty začatia plynutia premlčacej doby v priebehu celého konania
menil, keď za tento moment označil dátum prevodu nehnuteľností zo spoločnosti PRIEMYSELNÝ
PARK TREBIŠOV, s.r.o. na žalovaného (ktorý podľa žalobcu nikdy nenastal), a potom moment zániku

exekučného záložného práva na listoch vlastníctva č. XXXX a XXX, k. ú. A., či dátum 25.4.2012, kedy sa
mal dozvedieť, že mu žalovaný neodovzdá priestory do podnájmu. V odvolaní si žalobca protirečil - keď
uvádzal, že dátum 25.4.2012 je relevantným okamihom pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby a
následne v inom texte odvolania žalobca uvádza za relevantný moment zániku exekučného záložného
práva, kedy nastala pre veriteľa objektívne možnosť domáhať sa náhrady žalobou na plnenie.

16.2. Za dôvod zániku exekučného záložného práva žalobca určil zmenu vlastníctva nehnuteľností,
na ktorých bolo zapísané exekučné záložné právo. Žalovaný tvrdil, že tieto nehnuteľnosti sú zapísané
na listoch vlastníctva č. XXX H. XXXX k. ú. A. a nikdy neprešli do vlastníctva žalovaného. Žalovaný
vlastní nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. A., tie však nenadobudol prevodom

od spoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV, s.r.o., ale vytvorením novej veci - výstavbou stavieb
(hál). Argumentácia žalobcu sa zdá byť o to viac nezmyselná s poukazom na to, že podľa dokumentácie
exekučného konania sp. zn. 11Er/200/2009, ktorú v tomto konaní predložil, je povinným (dlžníkom)
spoločnosť PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV, s.r.o., a to z titulu neuhradenia faktúr týkajúcich sazabezpečenia prác pre právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný nerozumie, akú relevanciu má zánik
exekučného záložného práva právneho predchodcu žalobcu, nakoľko bol žalovaný vo vzťahu k
spoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV, s.r.o. nájomcom, nebol vlastníkom nehnuteľností, na

ktorých bolo zriadené exekučné záložné právo a so žalobcom ani jeho právnym predchodcom nemal
právny vzťah.

16.3. Žalovaný sa vyjadril aj k namietanému nevykonaniu dôkazov, k novotám v odvolacom konaní a
zákonnej koncentrácii konania. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov

odvolacieho konania.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych právnych predpisov a nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či
v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces; či súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na
zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody neboli naplnené.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový

poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd
udáva vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že žalobca neuviedol aké
konkrétnejehoprocesnéprávoboloporušenéanepreukázalintenzitutohtoporušenia,ktoráby napĺňala
predpoklad porušenia práva na spravodlivý proces. Odvolací súd tak konštatuje, že tento odvolací dôvod
nebolo možné preskúmať, keď ho žalobca nenaplnil obsahom. Pod tento dôvod by bolo možné podriadiť

námietku nevykonania navrhnutého dokazovania.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP žalobca odôvodnil nevykonaním navrhnutých
dôkazov (výsluch svedkov). Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované
dokazovanie v kontexte s konštatovaním premlčania prípadného nároku žalobcu a nepreukázania

existencie zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Dôvody nevykonania
dôkazov – výsluch svedkov ako aj D. A., ktorá vyhotovila znalecký posudok, ktorý v spore predložil
žalobca a dôvod ich zamietnutia, konajúca sudkyňa riadne a vyčerpávajúco odôvodnila v odseku 59.
a60.preskúmavanéhorozsudku.Ktvrdeniužalobcu,ževýpovedetýchtoosôbsúvrelevantnejsúvislosti
s predmetom sporu, odvolací súd udáva, že nepochybne áno, ale otázne je ako to ovplyvní zistenie

a preukázanie skutočnosti kto má za vykonané práce zaplatiť.

22.1. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov žalobcom odvolací súd uvádza, že navrhovanie
dôkazov predstavuje jedno z práv, ale zároveň i povinností strany sporového konania, pričom navrhnutie
dôkazu automaticky nezakladá povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý z

navrhnutých dôkazov vykoná, a to z dôvodu, aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú
pre prejednanie a rozhodnutie veci irelevantné. Vykonávaním všetkých (aj nepodstatných dôkazov)
by zároveň dochádzalo aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná
navrhnuté dôkazy, musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípadesamotné neakceptovanie vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie
práva strany sporu. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či do práva na spravodlivé súdne
konanie,bymoholnastaťlenvtedy,akbytakýtozáversúduonevykonanínavrhnutéhodôkazubolzjavne

nedôvodný, alebo by takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca
z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním
navrhnutého dôkazu postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní.

22.2. Odvolací súd tiež udáva, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie

je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, či došlo k inej vade konania
lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z
uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, čo aj
riadne odôvodnil, pričom prihliadol na zásadu hospodárnosti, s čím sa odvolací súd stotožňuje, nedošlo
k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

23. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Pri odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP žalobca neuviedol, ktoré konkrétne skutkové zistenia súdu sú nesprávne a prečo.

24. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke na základe skutkových
zistení,ktorévyplynulizvykonanéhodokazovania,ktoréhovýsledokjevsúlades§191CSP.Vykonaným

dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam.

25. Súd prvej inštancie z obsahu spisu, zo skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov
správne ustálil, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia
a to zaplatenie sumy 2.333.019,88 eura, ktorá vychádza zo záverov znaleckého posudku č. 6/2012.

26. Správne je aj zistenie súdu prvej inštancie, že žalovaný a spoločnosť PRIEMYSELNÝ PARK
TREBIŠOV, s.r.o., uzavreli 22.9.2004 Zmluvu o nájme, v zmysle ktorej a jej dodatkov si žalovaný
prenajal nehnuteľnosti za účelom výstavby a prevádzkovania PP Trebišov za podmienok vypracovanej
projektovej dokumentácie a zmluvy, s dobou nájmu 15 rokov. Nebolo sporné, že projekt PP Trebišov sa

realizovalvobdobírokov2006-2008.KeďžepožadovanásumaNFPbolaschválenávpodstatnenižšom
rozsahu, než bol pôvodný zámer, zmluvné strany boli uzrozumené s tým, že projekt sa musí zrealizovať z
peňazí schválených vo forme NFP. Z prehlásenia spoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV, s.r.o.,
zo dňa 7.9.2006 vyplýva, že túto skutočnosť zobral na vedomie a zaviazal sa práce, ktoré boli z projektu
vypustené, zrealizovať z vlastných prostriedkov. Z Dodatku č.1 k Nájomnej zmluve uzatvorenej dňa

22. septembra 2004 zo dňa 28.12.2007 vyplýva, že sa zmenil spôsob výpočtu nájomného, splatnosť
nájomného a bol vložený nový článok 11.4, týkajúci sa povinnosti prenajímateľa teda PRIEMYSELNÝ
PARK TREBIŠOV, s.r.o. vykonať všetky podstatné opravy týkajúce sa prenajatých priestorov na svoje
náklady.

27. Správne zistil a vyhodnotil súd prvej inštancie aj Podnájomnú zmluvu zo dňa 23.9.2004, túto
uzatvorili Mesto Trebišov ako nájomca a VITEX spol. s r.o. ako podnájomník a správne konštatoval
predmet podnájmu (následne aj podľa Dodatku k podnájomnej zmluve) a práva a povinnosti zmluvných
strán. Žalovaný neporušil ustanovenia podnájomnej zmluvy a sporným bolo či táto zmluva nadobudla
účinnosť. Skutočnosť, že žalovaný neodovzdal priestory právnemu predchodcovi žalobcu na základe

návrhu podnájomnej zmluvy, nezakladá nárok uplatňovaný v tomto spore. Žalobca nepresvedčivo tvrdil
právny základ a právny titul žalovanej sumy, ktorý počas sporu menil.

28. Žalobca mal snahu súd prvej inštancie presvedčiť o tom, že až v roku 2009 vznikol mu nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď MsZ Trebišov neschválilo uzatvorenie zmlúv na zasadnutí

29.12.2009, tzn. 3 roky od doby čo sa PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV, s.r.o ako vlastník areálu
zaviazal zrealizovať stavebné objekty, vypustené z financovania zo zdrojov EÚ. Tvrdenie žalobcu v
odvolaní, že schválenie uvedených zmlúv na zasadnutí MsZ dňa 29.12.2009 bolo nevyhnutné na to, aby
spoločnosť PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV, s.r.o obdržala úver a dokončila práce, sú nepreukázané,nakoľko práce boli už predtým realizované, keď predložil znalecký posudok pre zdokladovanie
vynaložených nákladov v roku 2007. Žalobca v súvislosti so začiatkom plynutia premlčacej lehoty tiež
spomínal, že až po uzatvorení Dohody o urovnaní s mestom Trebišov dňa 22.4.2010 sa dozvedel,

že mu žalovaný zmaril možnosť exekučného uspokojenia pohľadávky, keďže exekučné záložné právo
bolo odstránené po zmene vlastníctva. Tvrdil, že až potom, čo bola zmarená možnosť uspokojenia
pohľadávky veriteľa realizáciou exekučného záložného práva, nastala pre veriteľa objektívne možnosť
domáhať sa náhrady žalobou na plnenie. Následne žalobca odvodzoval začiatok plynutia premlčacej
doby od dátumu 25.4.2012, keď sa dozvedel o tom, že mu žalovaný neodovzdá priestory na základe

podnájomnej zmluvy a tento považoval za relevantný pre začiatok plynutia premlčacej lehoty.

29. Odvolací súd všeobecne k pochybeniam, ktoré v odvolaní žalobca vytýka udáva, že právny vzťah
bezdôvodného obohatenia je vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu
alebo na základe určitej právnej skutočnosti a vznikne len za splnenia určitých predpokladov, ktorými
sú získanie bezdôvodného obohatenia, protiprávnosť získania, majetková ujma, ktorá postihuje určitú

osobu a príčinná súvislosť. Žalobca splnenie týchto predpokladov nepreukázal. Žalobca v spore
nešpecifikoval akú povinnosť zmluvnú, zákonnú mal žalovaný porušiť a právna skutočnosť (MsZ
Trebišov dňa 29.12.2009, Dohoda o urovnaní s mestom Trebišov dňa 22.4.2010), či neodovzdanie
priestorov na základe podnájomnej zmluvy, na ktorú žalobca poukazuje, nemôže byť právnou
skutočnosťou, s ktorou je spojený vznik práva na bezdôvodné obohatenie. Skutočnosť, že žalobca

vynaložil finančné prostriedky na práce spojené s dokončením PP Trebišov, bolo závislé od jeho
rozhodnutia a slobodnej vôle, a ako vyplýva zo záväzného stanoviska spoločnosti PRIEMYSELNÝ
PARK TREBIŠOV, s.r.o., k zmenám projektu zo 14.8.2006 a prehlásenia tejto spoločnosti zo 7.9.2006,
podľa ktorých sú jej známe zmeny projektu, súhlasí s nimi a stavebné objekty, ktoré boli vypustené
z financovania zo zdrojov EÚ, zrealizuje vo vlastnej réžii ( uvedené vyplýva z dôkazov predložených

v spore Okresného súdu Trebišov 13Cb/34/2015).

30. Začiatok premlčacej lehoty upravuje § 391 ods.1 Obchodného zákonníka. Pri právach
vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde,
ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo

dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné (§ 391 ods. 2).

31. V prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho premlčania ide o špecifickú otázku
medzi úpravou Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Inštitút bezdôvodného obohatenia
upravujeOZv§451až§459,aleprávnuúpravupremlčaniaobsahujeObZv§387až§408.Hociprávnu

úpravu bezdôvodného obohatenia obsahuje OZ a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, na tieto sa aplikuje
všeobecná 4 ročná lehota podľa ObZ. Právo na bezdôvodné obohatenie sa premlčuje vo všeobecnej 4
ročnej lehote a začiatok jej plynutia sa spravuje § 391 ObZ, pokiaľ ObZ neustanovuje niečo iné.

32. Pri posudzovaní začiatku a konca premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia treba

vychádzať z § 391 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť
na súde, ale treba vychádzať aj z toho, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o tom, že sa na jeho úkor
žalovaný bezdôvodne obohatil.

33. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že nárok žalobcu, ktorý označil ako bezdôvodné obohatenie a

údajne vznikol počas realizácie PP Trebišov, konkrétne za rok 2007 preto aj všetky možné, žalobcom
vynaložené náklady pri jeho realizácii, vznikli v rovnakom období. Nie je rozhodujúcim stanovisko MsZ
Trebišov z 29.12.2009, na ktorom nedošlo k prijatiu rozhodnutia týkajúceho sa PP Trebišov či ďalších
skutočností,ktoréžalobcauvádzal.To,čoztitulubezdôvodnéhoobohateniaprotižalovanémupožadoval
a vyplýva zo znaleckého posudku č. 6/2012 Ing. Márie Mandulákovej, malo vzniknúť v období realizácie

projektu PP Trebišov, preto aj pri bezdôvodnom obohatení platí všeobecná 4 ročná premlčacia lehota,
žaloba bola podaná 11.11.2013, všetky nároky, ktoré vznikli pred 11.11.2009 sú premlčané.

34. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že až 29.12.2009, kedy poslanci MsZ
neodsúhlasili uzavretie novej nájomnej zmluvy začína plynúť premlčacia lehota. Tvrdenie žalobcu, že

až vtedy sa dozvedel, že jeho investície do projektu boli zbytočné, odvolací súd považuje za účelové v
snahe označiť deň začiatku premlčacej lehoty tak, aby uplatnené nároky neboli premlčané (uvedené sa
týka aj ďalších lehôt, od ktorých žalobca odvodzoval začiatok plynutia premlčacej lehoty).35. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu odvolací súd udáva, že listiny dostupné vo verejných registroch (LV
z katastra nehnuteľností), ktoré boli predložené v tomto spore preukazujú, že v PP Trebišov sa
nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré boli a sú vo vlastníctve spoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV

s.r.o. a nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, avšak nikdy neboli vo vlastníctve spoločnosti
PRIEMYSELNÝPARKTREBIŠOV,s.r.o.,nakoľkovzniklivytvorenímvecižalovanýmanemalivminulosti
iného vlastníka.

36.Súd(predpokladané)nárokyžalobcuposudzovalpodľaplneníakonanížalobcu,ktoréboliobjektívne

spôsobilé privodiť plynutie času, čo je z hľadiska možnosti uplatnenia nároku na súde a plynutia
premlčacej lehoty rozhodujúce. Ak existujú konkrétne plnenia, ako uviedol žalobca, ktoré zakladajú
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemožno viazať začiatok premlčacej lehoty k uplatneným
nárokom na uznesenie MsZ Trebišov, ktoré vzalo na vedomie určité skutočnosti.

37. Odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, aby žalovaný

prevzal záväzok na dofinancovanie PP Trebišov voči žalobcovi či spoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK
TREBIŠOV, s.r.o . Žalovaný splnil svoje záväzky, ktoré mu vyplynuli zo zmluvy uzatvorenej 1.3.2006
medzi žalovaným ako objednávateľom a STAMART Martin s.r.o.. Predmetom zmluvy o dielo bola
realizácia Priemyselného parku a žalovaný uhradil cenu diela spoločnosti STAMART MARTIN s.r.o.,
ktorá bola generálnym dodávateľom stavby, na rozsah prác, na ktoré bol schválený rozpočet v súlade

s finančným príspevkom. Dodatkom č. 3 k zmluve z 2.5.2007 sa predmet zmluvy rozšíril o tzv. naviac
práce. Žalovaný za dielo zhotovené spoločnosťou STAMART Martin s.r.o. a za tvz. naviac práce
uhradil zo svojich finančných prostriedkov spoločnosti STAMART Martin s.r.o. dohodnutú cenu. Nakoľko
žiadosť o poskytnutie NFP bola schválená so zníženou výškou, čo malo za následok prepracovanie
projektu, PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o. vydal 14.8.2006 záväzné stanovisko, kde prehlásil,

že uznáva svoj záväzok zrealizovať stavebné objekty, ktoré boli vypustené a sú potrebné k sfunkčneniu
areálu. V prehlásení zo 7.9.2006 je uvedené, že tieto zrealizuje ako vlastník areálu vo vlastnej réžii.
PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV s.r.o. sa zaviazal ako vlastník areálu stavebné objekty zrealizovať
na svoje náklady, preto žalovaný oprávnene neuznáva existenciu žiadneho nároku spoločnosti žalobcu
za stavebné práce. Ak žalobca dodával časť diela ako subdodávateľ spoločnosti STAMART MARTIN

s.r.o. a bol s ním v zmluvnom vzťahu, svoj potenciálny nárok si mal uplatniť proti STAMART MARTIN
s.r.o., nie žalovanému. Znalecký posudok č. 6/2012 určuje sumu, ktorú mal žalobca pravdepodobne
investovať, nevyplýva zo znaleckého posudku, že žalovaný porušil povinnosti, ktoré by mu vyplývali vo
vzťahu k žalobcovi.

38. Spoločnosti PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV, s.r.o aj žalobcovi muselo byť od počiatku
schvaľovania projektu v r. 2004 zrejmé, že ak vznikne potreba dodatočných investícii nad rámec
prostriedkov z NFP, tieto bude znášať PRIEMYSELNÝ PARK TREBIŠOV, s.r.o, nakoľko na zasadnutí
MsZ 26.8.2004 a 8.9.2004 prezentoval, že zabezpečí potrebné práce a žalovaný nebude musieť
vynaložiť žiadne finančné prostriedky. Ubezpečil žalovaného, že žalovanému nevzniknú žiadne náklady.

Úlohou žalovaného bolo získať finančné prostriedky z fondou EÚ, keďže spoločnosť PRIEMYSELNÝ
PARK TREBIŠOV, s.r.o nemohla byť žiadateľom o NFP.

39. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nepodložil žalobca
označením právnej normy, ktorá mala byť nesprávne zvolená, interpretovaná, či aplikovaná a neuviedol

správny postup, ktorý mal pri určení, interpretácii a aplikácii právnej normy súd použiť.

40. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil, na zistený skutkový stav aplikoval správne právne predpisy, správne posúdil začiatok

a koniec premlčacej lehoty, vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, podľa ustanovení
Obchodného zákonníka.41. Žalobca v odvolaní uviedol v súvislosti s predložením exekučného spisu sp. zn. 11Er/200/2009
a úradného záznamu z 30.9.2009, že nepredložil „nové“ dôkazy, ale len poukázal na existenciu
exekučného spisu, o ktorého obsahu predložil dôkazy ešte pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa

dokazovanie končí. Odvolací súd konštatuje, že predmetné listiny predložil žalobca po vyhlásení
dokazovania za skončené spolu s odvolaním, teda až v odvolacom konaní. Predmetné listiny sa datujú
k roku 2009 a neuvádzal, že mu niečo bránilo predložiť ich včas pričom nejde o listiny, ktorých obsah
vyplýva z verejných registrov.

42. Odvolací súd udáva, že ide o novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie ktorej neboli splnené
zákonné podmienky uvedené v § 366 CSP, keďže skutočnosti tvrdené v odvolaní žalobcu ako nové
skutkové tvrdenie mohlo byť predložené už v priebehu konania na súde prvej inštancie, pričom žalobca
nepreukázal, že bez svojej viny nemohol predmetné skutkové tvrdenie uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie. Pod novotami rozumieme skutočnosti alebo dôkazy resp. prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, ktoré neboli použité v doterajšom priebehu konania. Pre posúdenie skutočnosti

alebo dôkazu ako novoty je irelevantný čas ich vzniku, ide len o to, kedy ich sporová strana použije.
Plné právo novôt sa uplatňuje v prípade, ak odvolateľ dôvodí, že v konaní neboli splnené procesné
podmienky, vec prejednal a rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo sa vyskytla
vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pri uplatnení odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods.1 písm. e),f), a h) CSP argumentovanie novými skutočnosťami alebo dôkazmi z povahy

vecineprichádzadoúvahy.Obmedzenéprávonovôtsatýkasnahyodvolateľa„dotvoriť“zistenýskutkový
stav. Ak strana neunesie dôkazné bremeno ohľadom tejto skutočnosti, odvolací súd na novoty nemôže
prihliadnuť.

43. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie neprerušil konanie sp. zn. 14Cb/6/2014 do skončenia

veci sp. zn. 6C/87/2010, hoci boli vedené na totožnom súde, týkali sa tých istých účastníkov a skutkovo
i právne spolu súviseli odvolací súd udáva, že o návrhu žalobcu konajúci súd rozhodol uznesením
z 10.1.2023, keď zamietol návrh na prerušenie konania. O podanom odvolaní rozhodoval Krajský súd
v Košiciach, ktorý uznesením z 15.8.2023 odmietol odvolanie žalobcu.

44. K nedostatočnému odôvodneniu rozsudku ešte odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie je tou
časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu
rozhodnutiu. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán.
V danom prípade súd prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáhal a na základe akých skutkových
tvrdení. Uviedol aj postoj protistrany, vymenoval všetky predložené listiny a označil, aké prostriedky

procesnéhoútokupoužilisporovéstrany.Uviedolskutkovéaprávneposúdenie,pričomkvalifikovalvzťah
sporových strán ako obchodnoprávny a konanie ako uplatnenie si pohľadávky titulom bezdôvodného
obohatenia a vysporiadal sa aj s námietkami žalobcu a žalovaného. Vysvetlil, aké právne normy na vec
aplikoval a konštatoval, ktoré predpoklady pre úspech v spore bolo nevyhnutné preukázať. Následne sa
týmito kritériami súd prvej inštancie zaoberal a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal uplatnený nárok

a tento naviac posúdil ako premlčaný. Súd prvej inštancie uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako
ich vyhodnotil. Odvolací súd teda uzatvára, že rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený v súlade s
§ 220 ods. 2 CSP, pričom nejaví prvky arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Nemožno preto konštatovať,
že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho
rozhodnutie.

45. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. O výške týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, vydaným
súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).