Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 15, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509206707
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3509206707.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: A. B. A., spol. C. D. E., so sídlom F. G. XXX/
X, A. B. A., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r.
o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: H. A. B. A., I. J. H. D. K.,
Brezová pod Bradlom, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému: JUDr. Daniela Simanová, advokátka, so sídlom

Palkovičova 15, Bratislava, o zaplatenie 447 560,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. novembra 2017, č. k. 6C/181/2009-1520
v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. decembra 2017, č. k. 6C/181/2009-1607 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 30 603,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
28.06.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 1825,84 eur na účet Okresného súdu Trenčín,
do troch dní.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 134,00 eur na účet Okresného súdu Trenčín,
do troch dní.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť znalkyni L. F. K., so sídlom M., D. XXXX/XX náhradu výdavkov vo
výške 970,16 eur, do troch dní.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť znalkyni L. F. K., so sídlom M., D. XXXX/XX náhradu výdavkov vo
výške 71,24 eur, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením vo výroku I.
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 447 560,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne od 28.06.2009 až do zaplatenia na účet žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
výrokom II. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, výrokom III. štátu priznal náhradu

trov konania v rozsahu 100 %, výrokom IV. žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo
výške 1 959,84 eur na účet tamojšieho súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokomV. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť znalkyni L. F. K. s miestom výkonu činnosti D. XXXX/XX, M.
odmenu vo výške 1 041,40 eur na účet znalkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že bolo nesporné, že strany sporu dňa 02.11.1993 uzatvorili
nájomnú zmluvu a dodatky k nájomnej zmluve č. 1 až 5. Uviedol, že v znaleckom posudku č. 4/2012
a jeho dodatku č. 1 znalkyňa N. M. konštatovala všeobecnú hodnotu majetku, technologického
zariadenia stanovenú v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a prílohy č. 5 k vyhláške č. 492/2004
Z. z. – tržnú hodnotu 454 532,07 eur s DPH a tržnú hodnotu 381 959,72 eur bez DPH. Podľa

názoru súdu znalkyňou stanovená cena 47 820,97 eur s DPH špecifikovaná ako náklady na uvedenie
technologického zariadenia na výrobu tepla do prevádzky nemá vplyv na technické zhodnotenie, ktoré
bolo vykonané žalobcom a ktoré súviselo s predmetom prenájmu. Žalovaný nemá nárok na odpočítanie
tejto sumy, nakoľko si tento nárok voči žalobcovi neuplatnil. Zo záverov Znaleckého posudku L. F. K.
č. XX/XXXX z 26.11.2014 a následne zo Stanoviska k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného a
právneho zástupcu žalobcu z 30.12.2016 súdu prvej inštancie vyplynulo, že ekonomická zostatková

hodnota majetku zaradeného u žalobcu je ku dňu 31.12.2008 vrátane majetku s inv. č. XXX bez DPH
13 162 706,89 Sk, t. j. 436 921,82 eur. Suma vrátane DPH je 519 936,96 eur. Pokiaľ ide o námietky
žalovaného vznesené prostredníctvom jeho právneho zástupcu, súd sa nestotožnil s jeho názorom.
Znaleckým posudkom vypracovaným L. F. K., jej stanoviskom i samotným jej výsluchom, ktorá riadne
reagovala na všetky námietky žalovaného, bola podľa názoru súdu preukázaná správnosť výsledkov

riadne realizovaného znaleckého dokazovania a posledného stanoviska znalkyne na pojednávaní
konanom dňa 23.10.2017, na ktorý znalecký posudok, stanovisko a odpovede znalkyne na pojednávaní
z 23.10.2017 súd v plnom rozsahu odkázal. Je pravdou, že nájomná zmluva trvala od roku 1993 do
roku 2008, avšak v danom prípade nie je pravdou, že by sa náklady na zmenu veci medzi nájomcom
a prenajímateľom, teda medzi žalobcom a žalovaným, vysporiadavali iba za určité obdobie. Nájomná

zmluva bola uzatvorená dňa 02.11.1993, dátum prvého zaradenia do majetku nájomcu - žalobcu bol
v októbri 1996 podľa Tabuľky č. X Znaleckého posudku L. F. K., posledné zaradenie do majetku
nájomcu - žalobcu bolo vo februári 2006. Z uvedeného vyplýva, že k zhodnoteniu majetku žalovaného
došlo v období od 10/1996 do 02/2006. S poukazom na uvedené nie je dôvod brať do úvahy tvrdenie
žalovaného realizované prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že by sa vysporiadavali náklady

na zmenu veci iba za určité trvanie nájomnej zmluvy. Považoval za potrebné zrealizovať znalecký
posudok a zistiť protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, teda prenajatého majetku od uzavretia
nájomnej zmluvy z roku 1993 do 31.12.2008, čo podľa názoru súdu predstavuje práve zhodnotenie veci
v ekonomickom poňatí, keď hodnota technického zhodnotenia prenajatého majetku bola realizovaná
jednak z vlastných zdrojov, jednak zo zdrojov cudzích, úverových zdrojov a dotácií. Podľa názoru súdu

ekonomická hodnota majetku uvedeného u žalobcu ku dňu 31.12.2008 je protihodnota veci o čo
sa zvýšila hodnota veci alebo hodnota veci sa zvýšila o obstarávaciu cenu vykonaného technického
zhodnotenia,ktorébolopočasdobyvyužívaniapredmetnéhomajetkuponížené,resp.zníženéohodnotu
odpisov (resp. o hodnotu amortizácie majetku). V danom prípade obstarávacia cena, ponížená o sumu
odpisov (resp. amortizácie), predstavuje účtovnú zostatkovú hodnotu ku dňu 31.12.2008. Poukázal na

obstarávaciu cenu (východiskovú cenu), ktorú zobrala do úvahy znalkyňa M., ktorá sa takmer zhoduje s
obstarávacoucenouurčenouznalkyňouL.F.K.stým,žetátoznalkyňazistilaeštetechnickézhodnotenie
na kartách majetku č. XXX a č. XXX. Pokiaľ ide o tvrdenie o odpisoch technického zhodnotenia, ktoré
mali uhradiť koneční spotrebitelia v cenách tepla, nebolo žalovaným preukázané, že by spotrebitelia,
občania odoberajúci teplo a TÚV uhrádzali inú sumu ako cenu odsúhlasenú ÚRSO v rámci legálneho

podnikania všetkých výrobcov tepla v SR. Výška odpisov vyjadruje oprávky medzi obstarávacou cenou
a zostatkovou hodnotou. Zdroje žalobcu, podľa názoru súdu prvej inštancie, vznikali legálne, keď cenu
tepla mal žalobca odsúhlasenú ÚRSO. S poukazom na uvedené súd nie je názoru, že priznanie vyššej
ako iba podľa žalovaného zmluvne dohodnutej náhrady výdavkov žalobcovi, teda podľa žalovaného
sumy preukázanej na záväzku voči F. banke k 31.12.2008, by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Nakoľko žalovaný je a bol 38 %-ným spoločníkom žalobcu, mal a musel si byť plne vedomý znenia
nájomnej zmluvy a dodatkov k tejto nájomnej zmluve, ktorú uzatváral so žalobcom. Musel si byť plne
vedomý dôsledkov jednotlivých ustanovení. Podľa názoru súdu práve nepriznanie sumy 447 560,61 eur
žalobcovi by bolo v rozpore s princípmi právnej istoty i v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukázal i na
skutočnosť, že nebolo preukázané, že by vygenerovaný zisk z odpisov nezodpovedal výške odpisov a

ak by tomu aj tak bolo, nebolo by to v rozpore s nájomnou zmluvou, ktorú žalovaný uzatváral, a ktorej
dôsledkov si mal byť vedomý, pričom súd opakovane dal do pozornosti, že sám žalovaný je spoločníkom
žalobcu. Nebolo tiež preukázané, že v danom prípade by u žalobcu vznikol zisk, ktorý by bol vytvorený
nad rámec regulovaných cien a regulovaného zisku pri výrobe a dodávke tepla pre spotrebiteľov. I kebytomu tak bolo, za uvedené by bol zodpovedný žalovaný ako prenajímateľ, ktorý so žalobcom, ktorého
je spoločníkom, takúto nájomnú zmluvu uzatvoril. V nadväznosti na uvedené skutočnosti súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu, ktorú žalobca žiadal, nie sumu stanovenú znaleckým posudkom a

stanoviskom L. F. K., keďže žalobcovi nemôže priznať viac, ako žalobca požaduje.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, o ktorom odvolací súd rozhodol
rozsudkom zo dňa 17.10.2019, č. k. 4Co/170/2018-1670, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobu zamietol, žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania v plnom rozsahu, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 1 959,84
eur na účet Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom do troch dní a povinnosť zaplatiť znalkyni L. F. K.
so sídlom M., D. XXXX/XX náhradu výdavkov vo výške 1 041,40 eur do troch dní.
4. Za neopodstatnenú považoval odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie bol nesprávne
obsadený a o veci rozhodol nezákonný sudca. K zásadnej odvolacej námietke žalovaného smerujúcej
k veci samej, a to k uplatňovanému nároku žalobcu, uviedol, že žalovaný namietal nedôvodnosť nároku

žalobcu, považoval ho v rozpore s nájomnou zmluvou z 02.11.1993 v čl. VIII. ods. 4 a 5 uzavretou medzi
žalobcom a žalovaným, ktorou námietkou sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie vôbec
nevyporiadal, hoci v odôvodnení rozsudku citoval nájomnú zmluvu, ktorá bola medzi sporovými stranami
uzavretá,nevyvodilznejžiadnyprávnyzáver,pričomtátozmluvabolapodstatnáprerozhodnutievdanej
veci.

5. Považoval za potrebné v prvom rade vyriešiť otázku, akú zmluvu sporové strany vlastne uzavreli.
Zmluva uzavretá medzi sporovými stranami dňa 02.11.1993 v znení dodatkov č. 1/ až 5/, označená
ako nájomná zmluva, bola uzavretá podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka s použitím ustanovení
§ 269 Obchodného zákonníka v spojení s ďalšími právnymi normami. Peňažný nárok, ktorý uplatňuje

žalobca voči žalovanému, žalobca odvodzuje od ustanovenia § 667 ods. 1 posledná veta Občianskeho
zákonníka ako protihodnotu toho, o čo zhodnotil majetok žalovaného počas trvania nájomnej zmluvy.
Podľa názoru odvolacieho súdu išlo o tzv. zmiešanú zmluvu podľa § 491 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka, teda zmluvu obsahujúcu prvky rôznych zmlúv. Túto nebolo možné hodnotiť len ako zmluvu
nájomnú, keď výslovne z čl. I – preambuly vyplynulo, že uzavretie zmluvy bolo vedené snahou

zabezpečiť kvalitnú výrobu a dodávku tepla a teplej úžitkovej vody pre zmluvných odberateľov v meste
Brezová pod Bradlom a keď premetom nájmu bola časť majetku mesta slúžiaceho výhradne výrobe,
rozvodu a dodávke tepla a teplej úžitkovej vody pre odberateľov mesta Brezová pod Bradlom.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že medzi sporovými stranami tak existoval

záväzkovo-právny vzťah, ktorého súčasťou bola aj povinnosť žalovaného (čl. VII. Zmluvy) vykonávať
investičnú činnosť do tepelného hospodárstva z prostriedkov získaných z jeho nájmu, a ktorá sa podľa
čl. VI. o nájomnom v spojení s Dodatkom č. 4 zúčtovala započítaním použitej čiastky nájomcom na
investičnú činnosť do prenajatého majetku podľa čl. II. zmluvy a záväzkov prenajímateľa v zmysle
čl. VII. bod 1 tejto zmluvy, a podľa čl. V. zmluvy na žalobcu ako nájomcu prešlo aj právo odpisu

na celý hmotný investičný majetok a nehmotný investičný majetok, ktoré právo uplatňoval v rokoch
1994 - 2004 (potom došlo k zmene právnej úpravy). Z vykonaného dokazovania odvolaciemu súdu
vyplynulo aj to, že žalobca na investičnú činnosť do tepelného zariadenia použil aj finančné prostriedky
z vlastných zdrojov, úverov a dotácií. Na základe uvedeného potom (bod 24. rozsudku odvolacieho
súdu) podľa odvolacieho súdu dáva zmysel čl. VIII. bod 4 a 5 zmluvy o prípadnom skončení nájmu

a vykázaní zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia prenajatého hmotného majetku obstaraného
nájomcom z úverových zdrojov, keď sa táto zostatková hodnota mala započítať ako pohľadávka
voči prenajímateľovi vo výške zostatkovej hodnoty neprevyšujúcej výšku zmluvne nesplateného úveru
poskytnutého za týmto účelom ku dňu ukončenia nájmu, a o prípadnom skončení nájmu zo strany
prenajímateľa podľa odsekov 2 a 3 tejto zmluvy, keď vecné a finančné záväzky nájomcu vzťahujúce

sa na investície do majetku prenajímateľa podľa tejto zmluvy prevezme prenajímateľ. Toto dojednanie
zmluvných strán treba vidieť aj v súvislosti s ostatnými dojednaniami uvedenými v čl. V., VI. a VII. zmluvy,
nakoľko investície, resp. zhodnotenie majetku žalovaného zo strany žalobcu nebolo vykonávané len
z jeho vlastných zdrojov, úverov a dotácií, ale aj žalovaným prostredníctvom nájomného a odpisov.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd dal za pravdu žalovanému, že znenie čl. VIII. ods. 4 a 5 zmluvy

v znení dodatkov 1/ až 5/ vyjadruje dohodu zmluvných strán o započítaní pohľadávky v súvislosti s
vykázaním zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia prenajatého majetku obstaraného z úverových
zdrojov, neprevyšujúcej výšku nesplateného úveru a o vecných a finančných záväzkoch nájomcu
vzťahujúce sa na investície do majetku prenajímateľa, ktorá predstavuje odchylnú úpravu od § 667ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zdôraznil, že § 667 Občianskeho zákonníka je svojou
konštrukciou ustanovením dispozitívneho charakteru a pripúšťa tak odchylné dojednanie a bolo nutné
v čo najširšej miere rešpektovať slobodnú vôľu zmluvných strán dohodnúť sa inak. Občiansky zákonník

umožnil v tomto ustanovení odchylnú úpravu, t. j. dohodou zmluvných strán túto úpravu modifikovať
alebo aj úplne vylúčiť. Pokiaľ teda sporové strany uzavreli túto zmluvu ako výraz svojej slobodnej vôle,
platí zásada, že zmluvu treba dodržiavať, a to aj v prípade, že by bola pre niektorú stranu nevýhodná.

7. Odvolací súd nárok žalobcu nepovažoval za opodstatnený. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa §

388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

8. Dovolací súd o dovolaní žalobcu rozhodol uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 2Cdo/280/2020-1779
zodňa21.12.2022,ktorýmrozsudokKrajskéhosúduvTrenčínezo17.10.2019,č.k.4Co/170/2018-1670
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že aj v konaní
na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho
súdu v preskúmavanej veci došlo k naplneniu vady podľa § 420 písm. f) CSP. Táto vada spočívala
v rozpornom a nedostatočnom odôvodnení rozsudku v podstatných otázkach, od ktorých záviselo
správne rozhodnutie veci. Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, svoje právne a skutkové
závery vyslovil bez jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky skutkové a právne relevantné

otázky. Pokiaľ bola namietaná rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu, že sa
nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne čo i len čiastočnej dôvodnosti žaloby čo do nepriznania
aspoňsumyvovýškenesplatenéhoúveruvF.A.C.,O.,tedasumu9663,88eurztituluúveruč.XXXXXX
a sumu 20 940,00 eur z titulu úveru č. XXXXXX ako zostatkov na úverových účtoch k 31.12.2008, túto
dovolaciu námietku dovolací súd vyhodnotil ako dôvodnú. Vzhľadom na povinnosť všeobecného súdu

uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, uviedol, že
odvolací súd by preto mal osobitnú pozornosť venovať aj dostatočnému a presvedčivému odôvodneniu
svojho právneho názoru čo do posúdenia článku VIII. ods. 4 a 5 nájomnej zmluvy (každého odseku
zvlášť) vo vzťahu k aplikovateľnosti ustanovenia § 667 ods. 1 OZ a z toho vyplývajúceho posúdenia
dôvodnosti žaloby ako celku, resp. čiastkových nárokov.

9. V odvolacom konaní, ktoré nasledovalo po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu, žalovaný
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.
Zastával názor, že žalobcovi nárok za požadované technické zhodnotenie prenajatého majetku nepatrí,
nárok nie je dôvodný vzhľadom na dohody, ktoré zmluvné strany v čl. VIII. ods. 4 a 5 uzavreli

a v ktorých je jednoznačne povedané (na čo poukazoval v doterajších vyjadreniach), že žalobca by
mohol mať nárok na finančné a vecné záväzky, v prípade skončenia nájmu a vykázania zostatkovej
hodnoty technického zhodnotenia prenajatého majetku, hmotného majetku obstaraného nájomcom,
teda žalobcom, z úverových zdrojov, čiže len z úverových zdrojov, sa táto zostatková hodnota započíta
ako pohľadávka voči prenajímateľovi vo výške zostatkovej hodnoty neprevyšujúcej výšku zmluvne

nesplateného úveru poskytnutého za týmto účelom ku dňu skončenia nájmu. Žalovaný tým jednoznačne
povedal, že trvá na tom, že žalobcovi nepatria žiadne ďalšie finančné prostriedky, pretože žalobca
vlastne investoval z majetku mesta, z finančných prostriedkov, ktoré mu žalovaný poskytol. Na výslovnú
otázku odvolacieho súdu žalovaný uviedol, že na uplatnenej námietke spočívajúcej v tom, že súd prvej
inštancie bol nesprávne obsadený a vec nerozhodol zákonný sudca, netrvá. V odvolaní akcentoval,

že vypracovaný znalecký posudok nemá výpovednú hodnotu. V znaleckom posudku došlo k mnohým
vyjadreniam znalkyne, na základe ktorých je jednoznačné, že zostatková hodnota, ktorá bola stanovená
znalkyňou a ktorú žalobca svojím žalobným návrhom požaduje, nie je v súlade s tým, čo znalkyňa
vyčíslovala v rámci znaleckého posudku na základe otázok, ktoré mu stanovil uznesením súd prvej
inštancie. Znalkyňa poukázala na rôzne rozdiely, poukázala na duplicitnú evidenciu majetku, resp.

na nejaké fiktívne faktúry, čiže znalkyňa vo svojom znaleckom posudku nevychádzala z toho, čo
mala hodnotiť, to znamená, zostatkovú cenu, ktorá sa realizuje tak, že pokiaľ sa realizuje technické
zhodnotenie na určitom hmotnom, resp. nehmotnom majetku, tak sa z neho odoberajú niektoré veci,
niekedy možno sa celá vec rozoberie a tieto veci majú niekedy ešte aj zostatkovú hodnotu, čiže znalkyňa
vlastne mala znížiť o zostatkovú hodnotu cenu tohto majetku a následne pripočítať na základe faktúr

ceny hodnoty tých majetkov, ktoré boli zaradené do užívania v rámci tohto technického zhodnotenia.
Tak, ako žalovaný vo viacerých vyjadreniach uvádzal, znalecký posudok nemá výpovednú hodnotu.
Aj zo znaleckého posudku N. M. vyplynulo, že niektoré časti majetku boli zaúčtované duplicitne.
V znaleckom posudku sú jednoznačné rozdiely, nezrovnalosti, preto sa žalovaný nemôže stotožniťs tým, že uplatňovaná suma zo strany žalobcu zodpovedá skutočne zostatkovej cene tohto majetku,
ktorú by mal žalovaný uhradiť. Zotrval na názore, že uzavretá zmluva medzi zmluvnými stranami
nie je zmluva nájomná, ide o zmluvu zmiešanú, nakoľko žalobcu zaväzuje pre žalovaného v rámci

jeho povinností stanovených zákonom vyrábať a dodávať teplo a teplú úžitkovú vodu pre odberateľov
v meste Brezová pod Bradlom a tiež pre mesto Brezová pod Bradlom, ktoré bolo jedným z odberateľov.
Zmiešaná zmluva upravuje cenovú reguláciu dodávok tepla s tým, že v cenách tepla sa premietajú
náklady, ktoré vynakladajú výrobcovia tepla na výrobu. Nazerajúc sa na vec optikou žalobcu uviedol,
že žalobca sa snaží nejakým spôsobom navodiť, že žalobca išiel úmyselne podnikať tak, že bude

podnikať so stratou. V tejto súvislosti považoval za potrebné povedať, že oprávnené náklady boli
jednoznačne zakalkulované. Poukázal na veľký rozdiel medzi dodávateľom tepla, ktorý postavil tepelný
systém, tepelné hospodárstvo nanovo „na zelenej lúke“ a dodávateľom tepla, ktorý ako žalobca si tento
majetok prenajal. Uviedol, že ten, ktorý mal nový majetok, oprávnené náklady (ekonomické náklady,
oprávnené odpisy do technologických zariadení, meracej regulačnej technológie, mzdy, náklady na
opravy, nájomné, palivá, energie, správna réžia) premietal do cien tepla, lebo majetok vybudoval, vlastnil

a odpisoval. Na rozdiel od dodávateľa tepla, ktorý ako žalobca v podstate dostal od žalovaného celý
systém tepelného hospodárstva v roku 1993, prevzal ho, nevynaložil na jeho vybudovanie ani euro (Sk),
mal také isté podmienky na uplatňovanie odpisov ceny tepla ako ten, ktorý staval „na zelenej lúke“.
Uviedol, že žalovaný (mesto) sa týchto odpisov vzdal, nepoužil ich na rozvoj mesta, nakoľko chcel,
aby sa tepelné hospodárstvo dostalo na vyššiu úroveň, aby ľudia mohli platiť menej za dodávky cien

tepla a teplej úžitkovej vody, čiže v zmluve sa výslovne dohodli na tom, že odpisy bude uplatňovať
žalobca z majetku, ktorý vytvoril zo svojich finančných prostriedkov žalovaný. Odpisy platili spotrebitelia
teplej vody a tepla, rovnako mesto Brezová pod Bradlom, ktoré je odberateľom tepla a teplej úžitkovej
vody, čím žalovaný žalobcovi umožnil, aby vytváral voľné finančné prostriedky na investovanie do jeho
majetku, technických zhodnotení. V podstate nejde o to, že žalobca finančné prostriedky vynaložil, on

ich dostával v cenách odpisov, v cene tepla. So žalobcom bola uzatvorená zmluva, v rámci ktorej sa
zaviazal používať nájomné, ktoré mal platiť, na rekonštrukcie a technické zhodnotenie majetku. Zastával
tak názor, že postup žalobcu, ktorý berie do úvahy iba čl. VIII ods. 4 a 5 zmluvy, postupuje nesprávne,
pretožemusízohľadniťajpredchádzajúceustanovenia,vktorýchsizmluvnéstranyjednoznačnedohodli
práva a povinnosti, ktoré v konečnom dôsledku mali vplyv na to, akým spôsobom zostávajú finančné

prostriedky žalobcovi. Systém bol zložitý, avšak všetky podmienky boli dohodnuté v zmluve a súviseli
s úhradou nákladov vynaložených žalobcom na technické zhodnotenie, ktoré umožňovali žalobcovi
vykonávať vo veľkej časti úhradu z finančných prostriedkov, ktoré žalobca naakumuloval počas obdobia,
kedy technické zhodnotenie nevykonával, pretože naň nemal finančné prostriedky zo začiatku trvania
zmluvy, čo boli roky 1993 – 2000. S ohľadom na obsah doterajších vyjadrení v priebehu konania

akcentoval, že ceny tepla za obdobie rokov 1993 – 2000 zaplatili obyvatelia mesta a aj mesto odpismi,
ktoré prenieslo na žalobcu, žalobca majetok neobstaral zo svojich vlastných prostriedkov, išlo o finančné
prostriedky, ktoré mohol použiť, keby si ich bol akumuloval a odložil a tak mohol prefinancovať celú
investíciu, ktorú vykonal do majetku žalovaného. Z tohto pohľadu rozhodnutie súdu prvej inštancie nie
je v súlade so zákonom.

10. Žalobca k odvolacej argumentácii žalovaného uviedol, že v predmetnej veci bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania. Uviedol, že znalecké dokazovanie bolo súdom
nariadené, avšak nič nebránilo žiadnej strane nechať si vypracovať vlastný znalecký posudok, čo je
klasická aktivita procesných strán. Zastával názor, že čo sa týka znaleckých posudkov, tieto spoľahlivo

ustálili požadovanú protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, teda žalobcom prenajatého majetku
od žalovaného. K označeniu zmluvy (čo žalovaná strana bezdôvodne spochybňuje), uviedol, že zmluvné
strany zmluvu označili ako nájomnú, všetky dodatky sú označené ako dodatok k nájomnej zmluve,
pričom zákon nevylučuje, aby strany okrem zákonných ustanovení uviedli do zmluvy aj iné dojednania.
Ako podstatné označil, že jedným z troch spoločníkov žalobcu je žalovaný, čo je pre žalobcu výhodou,

pretože nie je potrebné preukazovať odsúhlasovanie investícii. Uviedol, že bytový podnik dokázal
vyprodukovať obrovský zisk a rozhodol sa, že zisk investuje do zmodernizovania, do technického
zhodnoteniamajetku,majetkuprenajímateľa:Akbytonebolnájomnývzťah,taksanemôžezhodnocovať
majetok prenajímateľa, musel by to byť majetok samotného nájomcu, teda žalobcu. Jedine cez nájomnú
zmluvu sa môže hovoriť o zhodnocovaní majetku prenajímateľa, teda žalovaného. Takže žalobca

namiesto toho, aby si rozdelil zisk, nevyplatili si zisk s vedomým, že zhodnocujú len majetok. Do
určitej miery súhlasil s vyjadrením žalovaného o zápočte s nájomným, čo sa odovzdávalo účtovne,
avšak už žalovaným nebolo povedané, že v účtovníctve žalobcu bolo len technické zhodnotenie
nad rámec nájomného, ktoré je predmetom sporu. Žalobca teda postupoval v zmysle: „nevyplatili smesi, investujeme, zhodnocujeme, modernizujeme technologické zariadenie, ktoré nám na konci žalovaný
zobral, lebo ukončil nájomný vzťah“. Pre uvedený prípad nájomného vzťahu právnu ochranu pre
nájomcu poskytuje § 667 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o ustanovenia nájomnej zmluvy, čl. VIII. je

jediný, ktorý rieši vzťahy odlišne, ale výlučne len v prípadne skončenia nájmu a vykázania zostatkovej
hodnoty z úverových zdrojov. Žalobca v konaní preukazoval a bola to aj osobitná otázka položená
znalkyni K., že majetok sa obstarával z vlastných zdrojov, z úverov a dotácií. Takže iba tento článok riešil
iba úverové zdroje a to z dôvodu, kebyže skončí nájom. Ak žalobca má nesplatený úver, príkladmo
50 000,- eur, tak práve ten dodatok 2 riešil, že úver prevezme žalovaný, ktorý ho bude musieť dosplácať,

pričom je pochopiteľné, že o to menej dostane žalobca ako technické zhodnotenie, lebo súčasne on
nevytvoril len aktíva, ale vytvoril aj pasíva, lebo je to nejaký záväzok, ktorý preberá žalovaný. Takže
návrh žalobcu by sa ponížil o tie pasíva. V tomto prípade to nie je nutné, lebo celý úver nakoniec
po skončení ešte splatil samotný žalobca, takže žalovaný nemusel ani len ten úver splatiť, na ktorý
žalobca poukazoval. Žalobca sa riadil tým, že sa nič nedeje, investoval do majetku a spoliehal sa na
platné nájomné zmluvy s tým, že raz nájom skončí a žalobca vie, že dostane to, o čo zhodnotí majetok

žalovaného. Zastával názor, že naozaj bolo by ochudobnením všetkých spoločníkov žalobcu, ktorí
naozaj v dobrej viere investovali, nerozdeľovali si zisk, zhodnotili majetok, ktorý v takom rozsahu, ako
ho odovzdal žalobca, nový nájomca si prevzal, takže aj s tým obrovským technologickým zhodnotením
a žalobca nechce nič viac len to, ako ustanovujú znalecké posudky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
odvolací súd odvolanie ako nedôvodné zamietol a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

11. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, nariadil
pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP, zopakoval dokazovanie podľa § 384 ods. 1 CSP oboznámením
nájomnej zmluvy z 02.11.1993, dodatkov č. 1 – 5 k nájomnej zmluve a znaleckého posudku L. F. K.
a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

12. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je právo strany sporu na určitú kvalitu súdneho
konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie musí byť navyše aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu

v odvolacom konaní. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že na taký argument
strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď.
Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takémuto uplatneniu“.

13. Vo vzťahu k priznanému nároku, podaným odvolaním žalovaný rozhodnutiu súdu prvej inštancie
vytýka, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nemožno vyvodiť, ako sa súd

vysporiadal s jeho zásadnou námietkou voči uplatňovanému nároku žalobcu, že tento nárok je v rozpore
s nájomnou zmluvou zo dňa 02.11.1993 v čl. VIII. ods. 4 a 5 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným.

14. V posudzovanej veci žalobca uplatňuje proti žalobcovi nárok na zaplatenie 447 560,61 eur
s príslušenstvom spočívajúci v požadovanej úhrade za technické zhodnotenie prenajatého majetku,

ktorej žalobe súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že
prvoinštantný súd nedal jednoznačnú odpoveď, prečo nezohľadnil dohody medzi žalobcom a žalovaným
uvedené v čl. VIII. ods. 4 a 5 uzavretej nájomnej zmluvy.

15. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca

v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne

vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

16. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštanciedospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom
rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP). Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie
vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem

(§ 385 ods. 1 CSP).

17. Pokiaľ odvolací súd v rámci preskúmavania rozhodnutia súdu prvej inštancie je toho názoru,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zopakuje. Vzhľadom na to odvolací súd v danej veci

zopakoval dokazovanie oboznámením nájomnej zmluvy z 02.11.1993, s jej dodatkami č. 1 - 5, oboznámil
znalecký posudok L. F. K. a sporovým stranám umožnil, aby sa k týmto dôkazom na odvolacom
pojednávaní opätovne vyjadrili.

18. Z nájomnej zmluvy zo dňa 02.11.1993 v znení jej dodatkov č. 1 – 5 vyplýva, že zmluva bola uzavretá
podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka s použitím ustanovenia § 269 Obchodného zákonníka v

spojitosti s ďalšími právnymi normami medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom.

19. Podstata nájomného vzťahu spočíva vo všeobecnosti v užívaní cudzej veci za odplatu (nájomné).
Obsahom práv a povinností strán nájomného vzťahu je súhrn práv a povinností z neho vyplývajúcich,
pričom pre rozsah týchto práv je určujúca predovšetkým nájomná zmluva. Prakticky všetky práva a

povinnosti zo všeobecnej úpravy nájomného vzťahu predstavujú dispozitívne ustanovenia, od ktorých
sa môžu účastníci odchýliť.

20. Podľa čl. I. preambula - zmluvné strany zmluvu uzatvorili na základe uznesenia Mestského
zastupiteľstva v Brezovej pod Bradlom zo dňa 20.10.1993, č. 14/1993 vedené snahou zabezpečiť

kvalitnú výrobu a dodávku tepla /T/ a teplej úžitkovej vody /TÚV/ pre zmluvných odberateľov v Meste
Brezová pod Bradlom.

21. V čl. II. je uvedený predmet zmluvy – pre účely tejto zmluvy sa konštatuje, že prenajímateľ je
podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 138/91 Zb. o majetku obcí vlastníkom majetku, ktorý odovzdáva nájomcovi

do nájmu. Súpis tohto majetku tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy, ktorá špecifikuje hmotný investičný
majetok /HIM/, drobný hmotný investičný majetok /DHIM/, finančný investičný majetok /FIM/ a nehmotný
investičný majetok /NHIM/, slúžiaci výhradne výrobe, rozvodu a dodávke T a TÚV. Spoločnosť A. B.
A., C.. C. D. E. na základe tejto nájomnej zmluvy preberá do nájmu od prenajímateľa Mesta Brezová
podBradlom:1/tepelnézariadeniavovlastníctveMestaBrezovápodBradlom,2/rozvodyparyahorúcej

vody od zdroja až po vykurované objekty odberateľov, 3/ všetky zariadenia a priestory pre výrobu, rozvod
a dodávku T a TÚV, ako dielne, rozvody, výmenníkové stanice, súvisiace technické zariadenia a NHIM.
V čl. III. špecifikácia činnosti sú uvedené záväzky nájomcu vykonávať: 1/ samostatnú výrobnú činnosť
pre výrobu, rozvod a dodávku T a TÚV – presne špecifikovanú pod písm. a/ až j/, 2/ ekonomické činnosti
súvisiace s nájmom majetku prenajímateľa – špecifikované pod písm. a/ až e/, 3/ činnosti súvisiace

s investičnou výstavbou – špecifikované pod písm. a/ až c/, 4/ uplatňovanie nárokov vyplývajúcich zo
zmlúv uzatvorených na zabezpečenie predchádzajúcich činností.

22. V čl. IV. sú uvedené ďalšie práva a povinnosti – 1/ nájomca je povinný postupovať pri zariaďovaní
záležitostí vyplývajúcich z tejto nájomnej zmluvy so starostlivosťou riadneho hospodára, 2/ ak zariadenie

záležitostí vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov nad rámec tejto zmluvy, tak na výkon týchto úkonov
potrebuje nájomca od prenajímateľa písomné plnomocenstvo zriadené na základe osobitnej dohody, 3/
za účelom zabezpečenia zmluvných povinností nájomcu udeľuje prenajímateľ nájomcovi plnú moc na
právne úkony podľa § 31 a nasl. O. z. v plnom rozsahu bez obmedzenia, nájomca túto plnú moc prijíma.

23. V čl. V. je uvedené právo odpisu – 1/ podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 286/92 Zb. v znení neskorších
predpisov v rámci tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že na nájomcu prechádza právo odpisu na
celý HIM a NHIM podľa bodu II. tejto zmluvy.

24. Predmetom uzavretej zmluvy podľa dojednania zmluvných strán je súbor zahrňujúci hnuteľné a

nehnuteľné veci využívané nájomcom na zabezpečenie príjmov po celé zdaňovacie obdobie ako celok.
Právo odpisu prechádza na nájomcu po celú dobu nájmu, 2/ podľa ust. § 28 ods. 3 zák. č. 286/92 Zb. v
znení neskorších predpisov v rámci tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že na nájomcu prechádza
právo odpisu technického zhodnotenia prenajatého hmotného majetku uhradeného nájomcom.25. Zmluvné dojednanie o nájomnom vyplýva z čl. VI. Prenajímateľ poskytuje nájomcovi nájom majetku
uvedeného v bode II. tejto zmluvy počas doby nájmu za odplatu. Cena prenájmu sa skladá z dvoch

zložiek - zložka zodpovedajúca výške daňových odpisov z prenajatého majetku podľa článku II. tejto
zmluvy a zložka nájomného. Zmluvné strany sa dohodli v zmysle zákona č. 526/90 Zb. na cene za
prenájom majetku tepelného hospodárstva v celkovej výške 1 200 000,- Sk ročne, z toho a/ zložka
odpisov vo výške zúčtovaných daňových odpisov k 31.12. každého kalendárneho roka z prenajatého
majetku podľa článku II. tejto zmluvy, b/ nájomné vo výške rozdielu dohodnutej sumy 1 200 000,- Sk a

zložka odpisov. V prípade, že zložka odpisov dosiahne alebo prevýši sumu 1 200 000,- Sk, dohodli sa
zmluvné strany na cene za prenájom majetku tepelného hospodárstva takto: a/ zložka odpisov vo výške
zúčtovacích daňových odpisov k 31.12. každého kalendárneho roka z prenajatého majetku podľa článku
II. tejto zmluvy, b/ nájomné vo výške 1 200 000,- Sk ročne. Nájomca predloží dva krát ročne k 30.06. a
31.12. rozbor použitia dohodnutej ceny prenájmu. Dohodnutú cenu prenájmu po skončení kalendárneho
roka zmluvné strany zaúčtujú započítaním použitej čiastky nájomcom z nájomného na investičnú činnosť

do prenajatého majetku podľa článku II. tejto zmluvy a záväzkov prenajímateľa v zmysle článku VII. ods.
1 tejto zmluvy po odpočte daňových povinností prenajímateľ.

26. V čl. VII. je uvedená osobitná povinnosť prenajímateľa – 1/ prenajímateľ prostriedky získané z
prenájmu tepelných zariadení použije na investičnú činnosť v oblasti tepelných zariadení mesta Brezová

pod Bradlom, ktoré sú predmetom tejto zmluvy alebo na splácanie investičných úverov poskytnutých
za týmto účelom, 2/ novovybudované tepelné zariadenia alebo výdavky prenajímateľa na technické
zhodnotenie majetku v prenájme u nájomcu prejdú v zmysle tejto zmluvy dodatkom k bodu II. do nájmu
spoločnosti A. B. A. C..

27. Pokiaľ ide o skončenie nájmu, dojednanie o skončení nájmu a záväzkoch, ktoré zo skončenia nájmu
pre zmluvné strany vyplývajú upravuje čl. VIII., v ktorom je upravený spôsob skončenia nájmu jednak
dohodou zmluvných strán, jednak výpoveďou niektorej zo zmluvných strán.
28. Rozhodujúcim z hľadiska dôvodnosti uplatneného nároku je čl. VIII. ods. 4 nájomnej zmluvy, ktorý
upravuje, že v prípade skončenia nájmu a vykázania zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia

prenajatého hmotného majetku obstaraného nájomcom z úverových zdrojov sa táto zostatková hodnota
započíta ako pohľadávka voči prenajímateľovi vo výške zostatkovej hodnoty neprevyšujúcej výšku
zmluvne nesplateného úveru poskytnutého za týmto účelom ku dňu ukončenia nájmu.

29. V čl. IX. je uvedená doba nájmu – táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. V čl. X. sú uvedené

osobitné ustanovenia v bodoch 1/ až 6/, konkrétne v bode 3/ dohodnuté, že v prípade preukázateľnej
nevyhnutnosti rekonštrukcie, modernizácie prenajatého majetku podľa článku II. tejto zmluvy a s tým
spojeného vyradenia prenajatého majetku, resp. jeho časti vykazujúceho ku dňu vyradenia nulovú
zostatkovúhodnotunezvyšujúcuobstarávaciucenurekonštruovaného,modernizovanéhomajetku,zníži
o takto zúčtovanú zostatkovú hodnotu nájomca záväzok z prenájmu voči prenajímateľovi, prípadne

o sumu, o ktorú zostatková hodnota je vyššia ako výnosy z likvidácie vyraďovacieho majetku. Toto
ustanovenie sa použije primerane v prípade predčasného vyradenia prenajatého majetku podľa článku
II. tejto zmluvy vykazujúceho zostatkovú hodnotu z dôvodu predčasného morálneho, resp. fyzického
opotrebenia nezavineného nájomcom. V čl. XI. sú uvedené záverečné ustanovenia.

30. Dodatkom č. 1 z 22.11.1996 k nájomnej zmluve sa zmluvné strany dohodli na zmene čl. VII.
bodu 1/ osobitná povinnosť prenajímateľa tak, že prenajímateľ finančné prostriedky získané z prenájmu
tepelných zariadení po odpočte daňových povinností použije na investičnú činnosť, eventuálne aj na
opravy a údržbu v oblasti tepelných zariadení Mesta Brezová pod Bradlom, ktoré sú predmetom tejto
zmluvy alebo na splácanie investičných úverov poskytnutých za týmto účelom. Tá časť prostriedkov

získaných z prenájmu tepelných zariadení po odpočte daňových povinností podľa rozhodnutia nájomcu
použitá na opravy a údržby tepelných zariadení môže tvoriť maximálne dvadsať percent z celkového
množstva finančných prostriedkov nájomného podľa hlavy VI. nájomné tejto zmluvy.

31. Rozhodujúcim pre posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku je tiež Dodatok č. 2. Uvedeným

Dodatkom č. 2 z 25.11.1996 k nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zmene čl. VIII. tak, že
doplnili bod 5/ v znení, že v prípade skončenia nájmu zo strany prenajímateľa podľa bodov 2/ a 3/ tejto
zmluvy, vecné a finančné záväzky nájomcu vzťahujúce sa na investície do majetku prenajímateľa podľa
tejto zmluvy prevezme prenajímateľ.32. Dodatkom č. 3 z 23.06.2000 k nájomnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že sa ruší Dodatok
č. 1 z 22.11.1996 a dňom 23.06.2000 platí Nájomná zmluva o prenájme tepelných zariadení mesta
Brezová pod Bradlom čl. VII. bod 1/ v pôvodnom znení a to : 1/ prenajímateľ prostriedky získané z

prenájmu tepelných zariadení použije na investičnú činnosť v oblasti tepelných zariadení mesta Brezová
pod Bradlom, ktoré sú predmetom tejto zmluvy alebo na splácanie investičných úverov poskytnutých za
týmto účelom, 2/ dodatok č. 2 z 25.11.1996 k nájomnej zmluve zostáva v platnosti.

33. Dodatkom č. 4 z 03.01.2005 k nájomnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v čl. III. bod

2/ ekonomické činnosti súvisiace s nájmom majetku prenajímateľa sa vypúšťa bod b/ a číslovanie
nasledujúcich sa náležite posunie, v čl. V. právo odpisu sa vypúšťa celá časť a nahrádza sa časťou /čl./ V.
nasledujúcim znením – počnúc dňom 01.01.2005 vedie účtovnú evidenciu a inventarizáciu predmetného
majetku mesto Brezová pod Bradlom, ktoré ho týmto dodatkom preberá do evidencie na základe zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Mesto Brezová pod Bradlom bude
tento majetok odpisovať v súlade so zákonom o účtovníctve a zákonom o dani z príjmov vo výške

rovnomerného odpisu. Výšku odpisov bude oznamovať nájomcovi pravidelne štvrťročne do 30 dní od
skončenia príslušného štvrťroka, v časti /čl./ VI. nájomné sa vypúšťa celý odsek a mení sa na čl.
VI. nájomné – prenajímateľ poskytuje nájomcovi nájom majetku v bode II. tejto zmluvy počas doby
prenájmu za odplatu. Cena prenájmu sa skladá z dvoch zložiek: zložka nájomného zodpovedajúca
výške zaúčtovaných rovnomerných daňových odpisov z prenajatého majetku podľa čl. II. tejto zmluvy

k 31.12. každého kalendárneho roka a zložka nájomného vo výške 12 000,- Sk ročne. Nájomné vo
výške odpisov bude prenajímateľ nájomcovi fakturovať štvrťročne najneskoršie do 30 dní po skončení
štvrťroka. Dohodnutú cenu prenájmu zmluvnú strany zúčtujú po skončení kalendárneho roka čiastkou
použitou nájomcom na investičnú činnosť do prenajatého majetku.

34. Dodatkom č. 5 z 27.12.2005 k nájomnej zmluve sa zmluvné strany dohodli na zmene čl. VI. nájomné
tak, že prenajímateľ poskytuje nájomcovi nájom majetku uvedeného v bode II. tejto zmluvy počas doby
prenájmu za odplatu. Cena prenájmu sa skladá z dvoch zložiek: a/ zložka nájomného zodpovedajúca
výške 30,- Sk na jeden GJ tepla za skutočne dodaný GJ tepla v roku t-2, pričom t je rok, na ktorý sa
dohaduje výške nájomného podľa Výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1/2005 z o dňa

22.06.2005, § 4 bod 2, ods. g/. Toto množstvo bude nájomca každoročne oznamovať prenajímateľovi
písomne najneskoršie do 1.1. príslušného kalendárneho roka. Pre rok 2006 sa jedná o množstvo 66
078 GJ a nájomní činí 1 982 340 Sk, b/ zložka nájomného vo výške 12 000,- Sk ročne. Nájomné
podľa bod a/ bude prenajímateľ nájomcovi fakturovať štvrťročne najneskoršie do 30 dní po skončení
štvrťroka. Dohodnutú výšku prenájmu po skočení štvrťroka zmluvné strany zúčtujú započítaním použitej

čiastky nájomcom z nájomného na investičnú činnosť do prenajatého majetku podľa čl. II. tejto zmluvy
a záväzkov prenajímateľa v zmysle čl. VII. ods. 1 tejto zmluvy.

35. V danom prípade nájomcom bola spoločnosť s ručením obmedzením, preto možno usudzovať,
že nájomca ako podnikateľ predpokladal z nájmu aj dosiahnutie určitého zisku. Medzi stranami sporu

bolo nesporným, že počas trvania nájomného vzťahu nájomca prenajatý majetok zhodnotil. Majetok
prenajímateľa bol zhodnotený so súhlasom prenajímateľa. Žalovaný má 38 % podiel v spoločnosti
žalobcu. V dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom k 31.12.2008
žalobca proti žalovanému uplatňuje náhradu za technické zhodnotenie prenajatého majetku.

36. V nájomnej zmluve uzavretej medzi nájomcom (žalobcom) a prenajímateľom (žalovaným) zo dňa
02.11.1993 v čl. VIII. bod 4 zmluvné strany dojednali, že v prípade skončenia nájmu a vykázania
zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia prenajatého hmotného majetku obstaraného nájomcom
z úverových zdrojov sa táto zostatková hodnota započíta ako pohľadávka voči prenajímateľovi vo výške
zostatkovej hodnoty neprevyšujúcej výšku zmluvne nesplateného úveru poskytnutého za tým účelom

ku dňu skončenia nájmu.

37. Dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve o nájme majetku tepelných zariadení zo dňa 02.11.1993,
ktorý bol medzi zmluvnými stranami uzavretý dňa 25.11.1996, bol čl. VIII. doplnený o ods. 5 tak, že
v prípade skončenia nájmu zo strany prenajímateľa podľa ods. 2 a 3 tejto zmluvy, vecné a finančné

záväzky nájomcu vzťahujúce sa na investície do majetku prenajímateľa podľa tejto zmluvy prevezme
prenajímateľ.38. Ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dispozitívnym právnym ustanovením umožňujúcim
zmluvným stranám v zmluve dohodnúť úpravu odlišnú od zákonnej.

39. Pokiaľ žalobca uskutočnil investíciu do technického zhodnotenia majetku prenajímateľa a uzavretá
nájomná zmluva zo dňa 02.11.1993 v čl. VIII. skončenie nájmu, ods. 4 obsahuje dojednanie, že
v prípade skončenia nájmu a vykázania zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia prenajatého
hmotného majetku obstaraného nájomcom z úverových zdrojov sa táto zostatková hodnota započíta
ako pohľadávka voči prenajímateľovi vo výške zostatkovej hodnoty neprevyšujúcej výšku zmluvne

nesplateného úveru poskytnutého za týmto účelom ku dňu ukončenia nájmu (následne zmluvné strany
dojednanie doplnili o čl. VIII. ods. 5), uvedené dojednanie/dojednania predstavujú odlišnú situáciu
oproti prípadom predpokladaným v ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď v prvom prípade
pri vynaložení nákladov spojených so zmenami na veci so súhlasom prenajímateľa nájomca môže
požadovať úhradu nákladov za predpokladu, že sa na ich úhradu prenajímateľ zaviazal, až po
ukončení nájmu, v druhom prípade vynaloženia nákladov spojených so zmenami na veci so súhlasom

prenajímateľa (prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov), nájomca po
skončení nájmu môže žiadať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

40. Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu nájmu, vyplývajú
predovšetkým z obsahu nájomnej zmluvy. Pre rozsah práv a povinností zmluvných strán je smerodajná

predovšetkým ich dohoda. Ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa obsahu zmluvy majú
prevažne dispozitívny charakter. To znamená, že platia iba vtedy, ak sa účastníci nedohodli na niečom
inom. Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu sú vzájomnej povahy, z čoho vyplýva, že právu jednej
strany zodpovedá povinnosť druhej strany a naopak povinnosti jednej strany zodpovedá právo druhej
strany. Ak si zmluvné strany v zmluve dohodnú práva a povinnosti, budú pre nich záväzné a vynútiteľné.

41. Medzi žalobcom a žalovaným existoval záväzkovo-právny vzťah bez ohľadu na jeho označenie,
ktoréhosúčasťoubolapovinnosťžalovaného(čl.VII.Zmluvy)vykonávaťinvestičnúčinnosťdotepelného
hospodárstva z prostriedkov získaných z jeho nájmu, a ktorá sa podľa čl. VI. o nájomnom v spojení s
Dodatkom č. 4 zúčtovala započítaním použitej čiastky nájomcom na investičnú činnosť do prenajatého

majetku podľa čl. II. zmluvy a záväzkov prenajímateľa v zmysle čl. VII. bod 1 tejto zmluvy, a podľa čl. V.
zmluvy na žalobcu ako nájomcu prešlo aj právo odpisu na celý hmotný investičný majetok a nehmotný
investičný majetok, ktoré právo uplatňoval v rokoch 1994 - 2004 (potom došlo k zmene právnej úpravy).

42. V pôvodnom znení nájomnej zmluvy, zmluvy uzatvorenej dňa 02.11.1993, zmluvné strany v čl. VIII.

ods. 4 upravili nároky vzťahujúce sa ku skončeniu nájmu. V čl. VIII. bod 4 podmienili nárok nájomcu
súvisiaci s jeho technickým zhodnotením prenajatého hmotného majetku vykázaním zostatkovej
hodnoty za predpokladu, že sa zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uskutoční z úverových
zdrojov nájomcu. Vyjadrené slovami žalobcu práve majetok obstaraný z úverových zdrojov sa zdal
problematický pre budúcnosť.

43. V prípade skončenia nájmu a vykázania zostatkovej hodnoty z úverových zdrojov boli zmluvou
o nájme zo dňa 02.11.1993 zmluvné vzťahy medzi stranami upravené. Úverové financovanie bolo
separátne upravené z dôvodu, že zhodnotenie prenajatého majetku bolo uskutočnené nielen z vlastných
zdrojovnájomcu,aleajzcudzíchzdrojov,úverovýchzdrojovadotácií.Vychádzajúczuvedenéhočlánku,
výška vzniknutej pohľadávky bola obmedzená výškou nesplateného úveru. Podľa vyjadrenia žalobcu

zmluvné strany si pri podpísaní zmluvy neuvedomili, že pri takomto dojednaní sa poníži záväzok mesta
s tým, že zmysel poníženia záväzku mesta pri technologickom zhodnotení bol práve v tom, že žalovaný
(mesto) je to, ktoré úver dospláca, čo sa v roku 1996 vyriešilo až prijatím dodatku, ktorý nájomnú zmluvu
včl.VIII.doplnilobod5,podľaktoréhovecnéafinančnézáväzkynájomcuvzťahujúcesanainvestíciedo
majetku prenajímateľa podľa tejto zmluvy prevezme prenajímateľ, ktoré ustanovenie v nájomnej zmluve

chýbalo. Bez uzavretého dodatku by nájomca (žalobca) dostal menej, lebo by tam bol nesplatený úver,
avšaknebolabydanápovinnosťprenajímateľaho(úver)dosplácať.Nakoľkožiadneinévecnéafinančné
záväzky zmluvné strany ku dňu skončenia nájmu nemali, slovné spojenie „vecné a finančné záväzky“
vyjadruje záväzky vyplývajúce z úverových zdrojov žalobcu. K 31.12.2008 bol na základe potvrdenia
bankou F. A. C., a. s nesplatený úver č. XX/XXX/XXXX so zostatkom 20 940,00 eur a úver č. XX/XXX/

XXXX zostatok 9 663,88 eur, ktorý predstavuje nesplatený zostatok úveru (v F. A. C., O.).

44. Dispozitívnosť § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka dáva zmluvným stranám možnosť, aby sa
dohodli inak. V danom prípade zmluvné strany zmluvne vylúčili právo (možnosť) nájomcu po skončenínájmu žiadať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, čo malo za následok, že neexistoval
záväzok žalovaného znášať/nahradiť žalobcovi protihodnotu toho, o čo zhodnotil majetok žalovaného
počas trvania nájomnej zmluvy. Pokiaľ zmluvné strany uzavreli túto zmluvu ako výraz svojej slobodnej

vôle, platí zásada, že zmluvu treba dodržiavať, a to aj v prípade, že by bola pre niektorú stranu
nevýhodná.

45. S prihliadnutím na zmluvnými stranami dojednanú odlišnú úpravu od § 667 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť (prevziať záväzok za) nesplatenú časť úveru v F. A.

C., ktorá ku dňu 31.12.2008 predstavovala sumu spolu 30 603,88 eur, preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 30 603,88 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 28.06.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšujúcej
časti žalobu zamietol.

46. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1

CSP, § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 447 560,61 eur (100 %), odvolací súd mu
zmeňujúcim rozhodnutím priznal 30 603,88 eur (6,83 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 416 956,73 eur
(93,16 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu predstavuje rozdiel pomerných úspechov.
Nakoľko žalovaný bol úspešný 86 % (93,16 – 6,83), odvolací súd žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 86 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

47. Počas súdneho konania štátu vznikli trovy. Tieto boli štátom vynaložené pred účinnosťou Civilného
sporovéhoporiadku,pretovzmyslezásadyúspechuvkonaní,jepovinnýtietotrovyštátuuhradiťžalobca

vo výške 1 825,84 eur, nakoľko jeho úspech vo veci, vzhľadom na zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho
súdu bol 6,83 % a žalovaný vo výške 134,- eur, keď jeho úspech vo veci bol 93,16 %. Trovy predstavujú
vyplatené znalečné z rozpočtových prostriedkov súdu znalkyni N. M. uznesením zo dňa 14.11.2013,
č. k. 6C/181/2009-847 vo výške 1 100,64 eur, znalečné vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu
znalkyni N. M. uznesením zo dňa 04.01.2016, č. k. 6C/181/2009-1221 vo výške 132,80 eur, ďalej

znalečné vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu znalkyni L. F. K. uznesením zo dňa 16.12.2014,
č.k. 6C/181/2009-946 vo výške 726,40 eur, trovy štátu spolu 1 959,84 eur.

48. V súvislosti s výsluchom znalkyne L. F. K. a podaním jej vyjadrenia k námietkam v zmysle § 208 ods.
3 CSP, vznikol znalkyni nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených

výdavkov v zmysle § 258 ods. 2 CSP. Strany sporu nezložil preddavok na tieto náklady znalkyne, preto
odvolací súd s ohľadom na výsledok konania zaviazal žalobcu na náhradu týchto nákladov vo výške
970,16 eur a žalovaného vo výške 71,24 eur. Náklady predstavujú odmenu znalkyne za písomné
stanovisko z 30.12.2016 k vyjadreniam žalovaného a žalobcu k znaleckému posudku podľa vyhl. č.
491/2004 Z. z. - § 3 za preštudovanie, spracovanie dokumentácie a znaleckého úkonu 42 hodín á 13,28

eur vo výške 557,76 eur, paušálna náhrada za čiernobiele vyhotovenie listov počet 24 x 0,10 eur, spolu
2,40 eur, náhrada spolu 560 eur, ďalej náhrada za výsluch na pojednávaní dňa 23.10.2017 za 36 hodín /
štúdium, spracovávanie poznámok, čas strávený pojednávaním/á 13,28 eur, spolu 478,08 eur, náhrada
za stratu času 3,32 eur, náhrada spolu 481,40 eur. Náhrada spolu 1 041,40 eur.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).