Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/102/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421205106
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4421205106.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XX, zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o., Nové Zámky,
Pribinova 9, IČO: 36813401, proti žalovanému: D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, zast. JUDr. Roman
Blažek, advokát, Komárno, Pohraničná 4, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vzájomnú žalobu žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu v širšom
zmysle z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ( ako podielový spoluvlastník v podiele 5/6 k celku ) sa svojou žalobou voči žalovanému

( 1/6 k celku ) domáhal zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. území C., obec C., E. D. F., ktoré sú vedené Okresným úradom Nové Zámky,
odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parc. registra „C“ č. 6478/12 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 539 m2 a stavba na nej so súpisným č. 14 ( rodinný dom ). Navrhoval vyporiadať toto
spoluvlastníctvo tak, že súd prikáže nehnuteľnosti v celku do jeho výlučného vlastníctva s tým, že titulom
vyporiadania bude zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 5533 € ako hodnotu jeho podielu.

2. Svoju žalobu zdôvodnil takto: Žalobca nemá záujem naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve
spolu so žalovaným, pričom sa pokúšal so žalovaným dospieť k riešeniu aj dohodou. Žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu zaslal žalovanému Výzvu na mimosúdne rokovanie zo dňa
06.10.2021, v ktorej navrhoval zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca v liste
uviedol, že dal na ich spoločnú nehnuteľnosť vypracovať Znalecký posudok číslo 73/2021, ktorý
vyhotovil znalec Ing. Marian Varga, z ktorého vyplýva že nehnuteľnosť má hodnotu 33.200,-€. Na
základe toho žalobca navrhol žalovanému, že v zmysle výšky jeho spoluvlastníckeho podielu by mu

žalobcavyplatilsumu5.533,-€.Reakciužalovanéhobollistzodňa13.10.2021,vktoromprostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva so žalobcom,
avšak namietal sumu za svoj spoluvlastnícky podiel, kde sa domáha sumy 20.000,-€, ktorú odôvodnil
investíciami do nehnuteľnosti.
Uvedené tvrdenia ohľadom investícii žalovaného do spoločnej nehnuteľnosti žalobca neuznáva a to
z dôvodu, že z dokladov, ktoré predložil žalovaný žalobcovi vyplýva, že investície boli zrealizované
v roku 2009 až 2010. V tomto období však žalobca nebol ani z časti spoluvlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti. V tom čase boli vlastníkmi nehnuteľnosti rodičia strán sporu. Žalobca nadobudol do
podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť čiastočne dedením a čiastočne darovacou zmluvou. K
investíciám žalovaného žalobca zároveň uvádza, že z nich nie je zrejmé, že boli použité práve nauvedenú nehnuteľnosť a v neposlednom rade žalobca uvádza, že nárok žalovaného je toho času už
premlčaný.
Nakoľko aktuálne nedošlo medzi spoluvlastníkmi k žiadnej dohode, podáva žalobca túto žalobu

o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie, pričom uvádza, že zo zásady
vlastníckych práv, ktoré sú založené na dobrovoľnosti vyplýva že, nikoho nemožno nútiť aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje, a preto má žalobca za to, že
podaná žaloba je dôvodná.
Žalobca v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva uvádza, že nakoľko je v rámci uvedenej

nehnuteľnosti spoluvlastníkom s väčším podielom v pomere k celku navrhuje, aby mu boli v
rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti prikázané do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Rovnako je žalobca toho názoru, že iný spôsobom vyporiadania predmetnej
nehnuteľnosti a jej reálna deľba by bola v tomto prípadne neprimeraným riešením, a to aj z hľadiska
hospodárnosti ako aj efektívnosti využitia nehnuteľností, nakoľko žalovaný je vlastníkom iba malého
podielov predmetnej nehnuteľnosti.

Čosatýkacenyzavyporiadeniečastispoločnejnehnuteľnosti,žalobcaopakovaneuvádza,ževychádzal
zo Znaleckého posudku č. 73/2021, ktorý vyhotovil znalec Ing. Marian Varga, Rozmarínová 10577/1,
Nové Zámky, ev. č. 915685, kde všeobecná hodnota uvedenej nehnuteľnosti stanovená na sumu 33.200
€. Pri tejto hodnote by žalovanému z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva pripadla suma
5.533,- €.

3. Žalovaný súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetným
nehnuteľnostiam a v priebehu konania došlo medzi stranami sporu k dohode o trhovej cene týchto
nehnuteľností vo výške 35 350 €, avšak svojím vzájomným návrhom zo dňa 30.12.2021 ( doručeným
súdu v rovnaký deň ) žiadal nielen toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, ale zohľadniť tiež

investície, ktoré do nehnuteľnosti vložil v rokoch 2000 – 2018 a to tých, ktoré uviedol vo vyjadrení zo
dňa 30.12.2021 v celkovej hodnote 19 587,83 €.

4. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/102/2021-426 zo dňa 17.2.2023 zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území C., obec C., E. D. F.,

ktoré sú vedené Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny na LV č. XXXX ako parc. registra
„C“ č. 6478/12 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 539 m2 a stavba na nej G. G. H. XX (rodinný
dom). Súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu k týmto nehnuteľnostiam vyporiadal tak, že predmetné
nehnuteľnosti vcelku prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je povinný titulom finančného
vyrovnania zaplatiť žalovanému sumu 5 891,67 eura do 40 dní po právoplatnosti tohto rozsudku ( Súd

vzájomnú žalobu žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu v širšom zmysle
zamietol.

5. Krajský súd Nitra uznesením 9Co/56/2023 - 479 zo dňa 25.10.2023 zrušil vyššie uvedený rozsudok
súdu prvej inštancie a v jeho okrem iného uviedol:

K nezákonne získaným dôkazom je potrebné uviesť, že takýmto dôkazom môže byť v zásade čokoľvek,
pri získaní čoho došlo k porušeniu zákona. V praxi sa najčastejšie jedná o také dôkazy, pri získaní
ktorých došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia § 11 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, teda nelegálne zvukové a audiovizuálne nahrávky. Pri hodnotení takéhoto
dôkazu je potrebné vychádzať z článku 16 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd

pri prejednaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so
zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením článku 3
ods.1.Vovšeobecnostitedaplatípravidlo,žesúdvkonanípostupujevsúladesozákonom,čoznamená,
ženezákonnezískanýdôkazjevkonanípredsúdomprávneneúčinnýanatakétodôkazysahľadí,akoby
vôbec neboli uplatnené. CSP však v článku 16 ods. 2 obsahuje výnimku z tohto pravidla, a tak celkom

výnimočne môže súd postupovať v rozpore s princípom legality a vykonať aj nezákonne získaný dôkaz,
a to vtedy, ak je právo protistrany ústavno-konformne posúdené v konkrétnom prípade ako silnejšie
právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Test proporcionality je trojstupňový
a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv protistrany. Pri posudzovaní
vhodnosti sa skúma, či je navrhovaný dôkaz spôsobilý na zistenie skutočnosti, ktorá je predmetom

dokazovania. Ak súd zistí, že navrhovaný dôkaz nie je vôbec spôsobilý na preukázanie tvrdených
skutočností, vykonanie takéhoto dôkazu nepripustí. Ďalším krokom je posúdenie potrebnosti vykonania
dôkazu, teda posúdenie toho, či je možné tvrdenú skutočnosť dokázať zákonným spôsobom alebo iba
navrhovaným nezákonným dôkazom. Súd nezákonný dôkaz nevykoná, ak strana svoje tvrdenia budemôcť dokázať aj zákonnými dôkazmi, čo znamená, že súd vykoná nezákonný dôkaz iba vtedy, ak je
navrhovateľ tohto dôkazu v dôkaznej núdzi. Na záver je potrebné posúdiť primeranosť zásahu do práv
dotknutého subjektu, ktorej práva boli porušené v procese získania nezákonného dôkazu. Je potrebné

teda posúdiť závažnosť a intenzitu zásahu a zároveň či je miera zásahu do práva primeraná cieľu, ktorý
sa má nezákonným dôkazom dosiahnuť. Je teda potrebné skúmať, či je v danom prípade záujem na
unesení dôkazného bremena vyšší ako záujem na ochrane práva porušeného získaním nezákonného
dôkazu.
Vychádzajúc z uvedeného, v zásade platí, že nezákonne získaný dôkaz - nahrávka, či fotografia je

neprípustná. Ak však nastane situácia, kedy strana sporu nemá k dispozícii iný dôkaz, ktorým by mohla
účinne chrániť svoje práva a dosiahnuť tak spravodlivosť, môže súd prihliadať aj na takýto dôkaz. V
takom prípade musí posúdiť, ktoré ústavné právo je pri vzájomnej kolízii silnejšie a preváži. Takýto
dôkaz sa pripustí najmä v prípade, ak ho predloží tzv. slabšia strana, teda spotrebiteľ, zamestnanec,
osoba, ktorá bola diskriminovaná a pod. Aj tu však musí súd zistiť to, či bol zásah do súkromia
osoby legitímny a nevyhnutný, teda, či slabšia strana nemala k dispozícii iný dôkaz. Je dôležité dodať,

že ide o procesnú rovinu. Porušenie práva na ochranu súkromia a právo žiadať zadosťučinenie sa
pripustením nezákonného dôkazu nekonvaliduje. Inak povedané, z hmotnoprávneho hľadiska pôjde
stále o porušenie práva na ochranu súkromia dotyčnej osoby a tá môže od osoby, ktorá záznam osobnej
povahy vyhotovila, žiadať primerané zadosťučinenie.
Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne

zaoberal žalovaným uvedeným dôkazom. Test proporcionality nevykonal dôsledne, keď v prvom rade
nevyhodnotil,čijenavrhovanýdôkazspôsobilýnazistenieskutočnosti,ktorájepredmetomdokazovania,
pretože ak navrhovaný dôkaz nie je vôbec spôsobilý na preukázanie tvrdených skutočností, vykonanie
takéhoto dôkazu nepripustí. V ďalšom kroku je potrebné posúdiť potrebu vykonania tohto dôkazu,
teda posúdiť to, či je možné tvrdenú skutočnosť dokázať zákonným spôsobom alebo iba navrhovaným

nezákonným dôkazom. Ak by bolo možné skutkové tvrdenia žalovaného dokázať aj zákonnými dôkazmi,
nezákonný dôkaz by sa nevykonal. Až následne na záver je potrebné posúdiť primeranosť zásahu
do práv dotknutého subjektu, ktorej práva boli porušené v procese získania nezákonného dôkazu. Je
potrebné teda posúdiť závažnosť a intenzitu zásahu a zároveň, či je miera zásahu do práva primeraná
cieľu, ktorý sa má nezákonným dôkazom dosiahnuť. Je teda potrebné skúmať, či je v danom prípade

záujem na unesení dôkazného bremena vyšší ako záujem na ochrane práva porušeného získaním
nezákonného dôkazu. Keďže súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, je jeho záver o
zamietnutí takéhoto dôkazu predčasný. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie pritom nevyplýva ani to, či
sa s týmto dôkazom oboznámil a zistil z neho nejaké skutkové tvrdenia. Odvolací súd k tomu dodáva,
že odvolací súd po oboznámení sa s týmito nahrávkami konštatuje, že ich kvalita neumožňovala sa

s nimi riadne oboznámiť. Pre vyhodnotenie tohto dôkazu, pokiaľ žalovaný zotrvá na jeho zohľadnení,
bude preto potrebné predložiť žalovaným doslovný prepis týchto nahrávok, a pokiaľ sú v cudzom jazyku,
bude potrebné zabezpečiť aj preklad tohto doslovného znenia tak, aby bolo možné tento dôkaz riadne
zhodnotiť.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol v častiach jeho výrokov I.
a II. právoplatnosť. Súdu preto zostalo rozhodnúť už len o nároku žalovaného uplatnenom vzájomnou
žalobou a o trovách konania.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový

a právny stav:

8. Z LV č. XXXX pre kat. územie C., E. C., E. D. F., vedeného Okresným úradom Nové Zámky, odbor
katastrálny súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parc. registra „C“ č. 6478/12 a stavby na nej G. G.
H. XX ( rodinný dom ) sú strany sporu ( žalobca v podiele 5/6 a žalovaný v podiele 1/6 k celku ).

9. Zo znaleckého posudku č. 73/2021 vyhotoveného Ing. Marianom Vargom súd zistil, že znalec
všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti určil na sumu 33 200 €.

10. Zo znaleckého posudku č. 35/2022 vyhotoveného Ing. Katarínou Vyšehradskou súd zistil, že

znalkyňa všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti určila na sumu 37 500 €.11. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 7.12.1977 medzi I. C. ako predávajúcou a J. B. a jeho manželkou I.
B. ako kupujúcimi súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bol dom H. G.. X a parcela 6478/12 o výmere
539 m2.

12. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že chce vyplatiť žalovaného z nehnuteľnosti, z ktorú vlastní z
5/6, pretože ten terorizuje matku a on nechce, aby tam ďalej chodil, vyplatí ho z jeho 1/6-tiny sumou,
ktorú určil znalec. Čo sa týka investícií, o ktorých žalovaný tvrdí, že tam vložil, uviedol, že tie ktoré
v písomnom vyjadrení uvádza, vykonané boli ale financovali ich rodičia a nie žalovaný. Ten tvrdil, že

financoval strechu, ale tú zaplatil otec, nie on, to isté sa týka aj faktúry na okná, ktorá je na meno žalobcu
a to preto, že za ne zaplatil on - žalobca peniazmi, ktoré mu dal otec. Uviedol, že sú tam namontované
staré okná a dvere a dodal, že žalovanému rodičia nikdy nedali väčší finančný obnos.

13. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žiada za svoj podiel 6.250 € a pokiaľ ide o investície bolo
to tak, že keď žalobca odtiaľ odišiel, dostal od matky dom a tiež obaja dostali po 100.000,- Sk, ktoré si

on od matky ani nezobral, ale nechal jej ich s tým, aby za tie peniaze spravili strechu, lebo dohoda bola
taká, že ten dom bude jeho, keďže žalobca už dom dostal. Takto sa dohodol s rodičmi a bol pritom aj
žalobca ako svedok. Pokiaľ ide o okná, všetky papiere sú na jeho meno, otec peniaze za ne dať ani
nemohol, lebo vtedy robil na obecnom úrade a bol vtedy v Hronovciach. Uviedol, že tam spravil dlažbu
na chodbe, v kuchyni, sadrokartón, zateplenie domu a omietku, chodníky, odstavnú plochu pre auto a

tiež z malej izby som spravil veľkú o rozlohe cca 30 m2, to bola prístavba, pričom vtedy vlastníkmi domu
boli rodičia, ale na základe tej dohody son všetko kupoval za svoje peniaze, doklady o kúpe okien a
dverí má z roku 2009 až 2011, mal peniaze na vkladnej knižke, tie vybral postupne a použil ich na to.

14. Svedkyňa I. B. vo svojej výpovedi uviedla, že strany sporu sú jej synovia, mladší syn chcel staršieho

vyplatiť, ale ten s tým nie je spokojný, chce viac peňazí, lebo tam vraj niečo zrekonštruoval. Ide o dom č.
14 kde sa investovalo niekedy v roku 2010 a aj neskôr, zväčšil sa dom, z malej izby sa spravila väčšia,
zrenovovali sa steny, ale to platili ona s manželom, hoci starší syn na tom robil. Vtedy tam býval, býval
tam viac ako 40 rokov, ale svoje peniaze do toho nedal, peniaze na to dali oni, asi 14 – 15.000 €, boli
to úspory a to čo sme zarobili na zvieratách a tabaku. Tieto peniaze dali jemu. Uviedla, že nevie prečo

sa domáha toho čo platili oni a neviem ani nič o prísľube, že dom bude jeho, nič také nebolo, vopred
sme nevedeli, komu bude dom patriť, žiadna taká dohoda nebola.Uviedla, že deťom nikdy väčšiu sumu
peňazí nedali a že svoj účet v banke nemala, iba ten, kde jej chodil dôchodok, pričom raz sa stalo, žena
jej účet prišla výplata žalovaného, asi 12.000,- Sk, ktoré mu aj dala.

15. Svedkyňa K. C. vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaný je jej druhom, žalobcu pozná ako jeho brata,
v minulosti sme mali pozitívny vzťah, teraz už nie. Vie, že ide o rodinný dom, ktorý mal patriť jej druhovi,
s ktorým žijú spolu od roku 2013 a o tomto dome sa svokra aj svokor vyjadrovali v zmysle, že „robte
koľko viete a vládzete, aj tak to bude patriť žalovanému“ a hovorili mu „prerob si ten dom, aj tak bude
tvoj“. Uviedla, že tak sa aj stalo, robili sa prerábky všetkého, nevie kedy presne, ale bolo to aj pred rokom

2013 aj potom, robila sa strecha, menili okná, parkety, robili sa steny, celá kuchyňa, chodba, pristavali
jednu izbu, všetko to financoval jej druh, stálo ho to 19 – 20.000 €, tieto prostriedky mal, pracoval v
Holandsku, Belgicku aj Nemecku a to v roku 2013 aj predtým a asi do roku 2014, nevie dokedy presne
a nevie ani koľko zarábal, kde pracoval pred rokom 2010, to nevie.

16. Svedok F. L. vo svojej výpovedi uviedol, že vie o čo ide v tomto spore, teda že ide o dom, pomáhal
žalovanému spolu s ďalšími kamarátmi pri prácach na ňom, v roku 2007 robili fasádu, on to platil, mal na
to peniaze, videl, že platil v hotovosti za materiál, dokonca spolu s ním bol preň, žalovaný mu povedal,
že dostal darom od rodičov 100.000,- Sk, musela to byť pravda, lebo peniaze mal. Uviedol, že z týchto
peňazí spravil strechu, okná, ďalšie veci, pretože dom potom mal byť jeho. Uviedol, že žalovaný pracoval

v zahraničí 4 – 6 rokov, skončil tam približne pred 3 – 5 rokmi, mohol zarábať 2,5 – 3.000 €, možno viac,
povedal mu to a mám v týchto veciach aj prehľad. Uviedol, že posledné 3 roky pracuje žalovaný pre
neho a od neho vie, že tento dom mal byť jeho, preto sa rozhodol do neho investovať, od jeho rodičov
som nepočul, že by mu ho boli sľúbili, iba od neho a kamarátov.

17. Podľa § 137 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.18. Podľa § 139 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda

nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej
veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

19. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

20. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka

je judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe
zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 CSP, pozn.) ... Pri
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť
spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ
od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri

reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia
prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť
spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť
podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému
vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska

účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto
prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania).
Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou
veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov ... Pokiaľ ide o možnosť
reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu

ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2Cz/47/70) ... Odvolací
súd vo svojom rozhodnutí pri rozdelení nehnuteľností (pozemkov) podriadil účelnosť novovzniknutých
parciel vo svetle vyjadrujúcom zachovanie absolútnej veľkosti spoluvlastníckych podielov a dôsledne
sa nezaoberal okolnosťami ohľadom účelného využívania novovzniknutých vecí vlastníkmi, t.j. ich
funkčného využitia ..." (5Cdo/93/2010). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 1. 2021, sp. zn.

7Cdo/305/2019, zdroj: nsud.sk)

21. Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je
len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré
sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva.

So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci
ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť
investíciami, príp. iným spôsobom.Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle
je možné vykonať na základe návrhu účastníka (§ 79 ods. 1 O.s.p.) alebo vzájomného návrhu (§ 97
ods. 1, § 98 O.s.p.). O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu

širšieho vyporiadania je však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len v rámci
náhrady za spoluvlastnícky podiel a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za
spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej.Pri vyporiadaní
zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia
Občianskeho zákonníka, ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, je totiž treba z hľadiska

povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi
na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných
záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas
alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za
trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto

nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania (ktorú
žalovaná aj vzniesla) voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové
právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, §
137 ods. 1 a § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobepodľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov
na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môže uplatňovať
investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107

Občianskeho zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na
vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka
v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe
podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 27. februára 2012, sp. zn. 4 M Cdo 12/2011)

22. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaloží investície na spoločnú
vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu
zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. ( Uznesenie NS SR 4Cdo/148/2017
z 21.11.2018 )

23. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na
spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v
rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie
náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd

mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom
so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené
vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná
povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti,

nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach
ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie
súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva
a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou
tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto kým toto

právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie výšky primeranej
náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v
čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula
dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať.

24. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu
v širšom zmysle, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tomto smere a konštatuje, že tento nie je

dôvodný, z nižšie uvedených dôvodov a preto sa súd prípadnou existenciou týchto investícií a ani ich
výškou nezaoberal, nakoľko je túto vzájomnú žalobu žalovaného nutné aj bez toho zamietnuť.

26. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vykonanie dôkazu vypočutím si nahrávky jeho rozhovoru s matkou,
tento súd nevykonal a návrh na jeho vykonanie zamietol, pretože jej vykonaním by došlo k porušeniu

práv svedkyne B. na súkromie, nakoľko išlo o nahrávku vyhotovenú bez jej súhlasu a bez jej vedomia,
so zverejnením ktorej nedala súhlas. Vykonanie takého dôkazu by bolo v rozpore s čl. 16 CSP, podľa
ktorého súd nemôže zohľadniť skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, okrem
prípadu, že ich vykonanie je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1 CSP, t.j. ide o skúmanie princípu
proporcionality medzi dvoma ústavou chránenými záujmami.

27. Test proporcionality v tomto prípade znamená skúmanie toho, či je právo žalovaného na vykonanie
uvedeného dôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom a ochrana práva žalovaného na spravodlivý
proces silnejšie, než právo svedkyne B. ( ktorej sa nahrávky získaná protizákonne týka ) na ochranu jej
prejavu a ochranu osobnosti. Podľa názoru súdu by však vykonaním tohto dôkazu došlo k porušeniu

zásady proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. žalovaný by musel preukázať, že jeho
právo na spravodlivý proces je proporčne silnejšie než právo svedkyne na ochranu osobnosti. Takýto
záver však súd prijať nemohol, pretože v prípade týchto dvoch ústavných práv ide podľa názoru súdu
o totožne významné práva.28. Test proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv - súd môže vykonať dôkaz získaný v
rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavno-konformne posúdené ako v konkrétnom prípade

silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva.
Pri zodpovedaní vyššie položených otázok je potrebné v prvom rade vychádzať zo základných princípov
civilného procesu – konkrétne z čl. 16 CSP, ktorý v odseku 1. upravuje princíp legality nasledovne: „Súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného
vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.“

Vo všeobecnosti teda platí pravidlo, že súd v konaní postupuje v súlade so zákonom, čo znamená, že
nezákonne získaný dôkaz je v konaní pred súdom právne neúčinný – na takéto dôkazy sa hľadí, akoby
vôbec neboli uplatnené.
CSP však v čl. 16 ods. 2 obsahuje výnimku z tohto pravidla: „Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci
nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu
získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1“.

Celkom výnimočne tak môže súd postupovať v rozpore s princípom legality a vykonať aj nezákonne
získaný dôkaz, a to vtedy, ak je právo protistrany ústavno-konformne posúdené ako v konkrétnom
prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva – prejde teda tzv.
testom proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv.

29. Test proporcionality je trojstupňový a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu
do práv protistrany.
Pri posudzovaní vhodnosti sa skúma, či je navrhovaný dôkaz spôsobilý (vhodný) na zistenie skutočnosti,
ktorá je predmetom dokazovania. Ak súd zistí, že navrhovaný dôkaz nie je vôbec spôsobilý na
preukázanie tvrdenej skutočnosti, vykonanie takéhoto dôkazu nepripustí.

Druhým krokom je posúdenie potrebnosti vykonania dôkazu – teda posúdenie toho, či je možné tvrdenú
skutočnosť dokázať aj zákonným spôsobom, alebo iba navrhovaným nezákonným dôkazom.
Súd nezákonný dôkaz nevykoná, ak strana svoje tvrdenia bude môcť dokázať aj zákonnými dôkazmi, čo
znamená, že súd vykoná nezákonný dôkaz iba vtedy, ak je navrhovateľ tohto dôkazu v dôkaznej núdzi.
Posledným (a najdôležitejším) krokom je posúdenie primeranosti zásahu do práv dotknutého subjektu

– protistrany, ktorej práva boli porušené v procese získania nezákonného dôkazu.
V rámci tohto kroku sa posudzuje (i) závažnosť a intenzita zásahu, a zároveň (ii) či je miera zásahu do
práva primeraná cieľu, ktorý sa má nezákonným dôkazom dosiahnuť.
Inými slovami, súd musí podrobne skúmať, či je v danom prípade záujem na unesení dôkazného
bremena (a teda aj na úspechu v spore) vyšší, ako záujem na ochrane práva porušeného získaním

nezákonného dôkazu.

30. Pokiaľ ide teda o test proporcionality, ktorému súd podrobil audio nahrávky ( vyhotovené bez
vedomia osôb, ktorých hlasy tieto zachytávajú ), ktoré žalovaný v konaní žiadal vykonať ako dôkaz, súd
konštatuje, že tieto nie sú spôsobilé na preukázanie skutočností, ktoré sú na základe tvrdení žalovaného

predmetom dokazovania. Súd zistil, že navrhované dôkazy nie sú vôbec spôsobilé na preukázanie
tvrdenýchskutočnostíapretovykonanietakéhodôkazunepripustil.Jetotižpodľanázorusúduzrejmé,že
audionahrávkypredloženéžalovanýmžiadnymspôsobomnepreukazujúskutočnostižalovanýmtvrdené
o prísľube otca strán sporu o prevode predmetných nehnuteľnosti v prospech žalovaného.

31. Uvedené nahrávky súd dôsledne preskúmal ( ich obsah ) a konštatuje, že ich obsahom nie sú
také konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli privodiť v konaní pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie,
resp. ktoré by preukazovali žalovaným tvrdené skutočnosti o ním tvrdenom prísľube na budúci prevod
nehnuteľnosti. Súd ustálil, že ide o nič nepreukazujúce dôkazy a vykonaním dôkazov získaných
nezákonne by v danom prípade pri vzájomne kolidujúcich ústavných práv je právo žalobcu na ochranu

jeho osobnosti ( hlasového prejavu ) ústavno-konformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie
právo než právo žalovaného na vykonanie nezákonného dôkazu.

32. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozhodnutie ÚS ČR II. ÚS 1774/14 zo dňa 9.12.2014,
ktorého záver o tom, že vykonanie dôkazu audio nahrávkou vyhotovenou nezákonným spôsobom nie je

prípustnéatonajmänievtedy,akjenahrávkavyhotovenávúmysleuvedenúosobupoškodiťažejetreba
sa postaviť proti takýmto nekalým praktikám elektronického nahrávania pri súkromných rozhovoroch,
ktoré sú nielen protiprávne ale aj neetické. Súd tento záver prijal ako vlastný a poukazuje naň a dodáva,
že v prípade tejto nahrávky nešlo o ochranu žalovaného pred trestným činom, v ktorom by sa dalouvažovať o pripustení takého dôkazu z ospravedlniteľného dôvodu a nie je možné uprednostniť záujem
žalovaného pred záujmom dotknutej osoby ( svedkyne ).

33. Žalovaným tvrdenú dohodu o prísľube otca previesť sporné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného
súd takto nemá za preukázanú, preto logicky taká žalovaným tvrdená dohoda ani nemôže mať vplyv na
posúdenie námietky premlčania vznesenou žalobcom voči vzájomnému návrhu žalovaného.

34. Žalovaný totiž tvrdil, že investície do predmetnej nehnuteľnosti vykonal v rokoch 2000 - 2018 a tiež

listinnédôkazy,ktorépredložil(bezhodnoteniatoho,čisúpretotokonanierelevantné)pochádzajúzním
uvádzaného obdobia, z listín, ktoré žalovaný súdu predložil, je zrejmé, že všetky žalovaným tvrdené
investície pochádzajú z obdobia pred 30.12.2018, časovo poslednou ním preukazovanou investíciou
je pokladničný lístok o nákupe drezovej umývadlovej steny zo dňa 2.8.2018 ( všetky ďalšie doklady
žalovaným predložené súd staršieho dáta ).

35. Investície, ktoré žalovaný do nehnuteľnosti vykonal teda mali byť vykonané v rokoch 2000 – 2018.
Vzájomnú žalobu na ich vyporiadanie žalovaný na súde podal dňa 30.12.2021, pričom pokiaľ ide
o premlčanie, vzťahuje sa na tento nárok všeobecná 3 ročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť
odvtedy, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz ( ktorý okamih nastal uplynutím 3 ročnej premlčacej
lehoty od vynaloženia tej-ktorej investície ), teda pri podanej vzájomnej žalobe dňa 30.12.2021 sú

premlčané všetky tieto nároky vzniknuté pred 30.12.2018. Keďže ako je vyššie uvedené ( bod 33 tohto
rozsudku ), všetky žalovaným tvrdené investície mali byť vynaložené pred uvedeným dátumom, sú
všetky premlčané. Z tohto dôvodu sa nimi súd bližšie ( pokiaľ ide o ich dôvodnosť, výšku, či skúmanie
toho, či boli vynaložené z prostriedkov žalovaného ) nezaoberal.

36. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o tom, že investície žalovaného do predmetnej nehnuteľnosti mali
byť podľa tvrdenia jeho samotného vykonané v rokoch 2000 – 2018, teda v čase, kedy žalobca
nebol podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností ( tým sa stal až v roku 2020, resp.
2021 ), má súd za to, že takýto nárok žalovaný môže uplatniť aj voči žalobcovi ako univerzálnemu
právnemu nástupcovi predchádzajúcih spoluvlastníkov, po ktorých do vlastníckych práv vstúpil dedením

a darovaním, čím vstúpil do všetkých ich práv a povinností vrátane povinnosti nároku na zaplatenie
náhrady investícií iného spoluvlastníka, avšak úspešne tak môže urobiť len do márneho uplynutia
premlčacej doby.

37. Súd námietku žalobcu o premlčaní nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou považoval

za dôvodnú a aj z tohto dôvodu vzájomnú žalobu zamietol.

38. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu žalovaného ( ktorý návrh predniesol až dňa 17.9.2024 ) na výsluch
ďalších svedkov v konaní ( ktorých mená žalovaný navyše neuviedol ), súd konštatuje, že takýto návrh
na výsluch svedkov je v rozpore so zásadou rovnosti zbraní strán sporu ( pretože je právom žalovaného,

aby vedel vopred aké dôkazy protistrana v konaní navrhuje, aby sa na tieto mohol pripraviť, čo v prípade
návrhunavýsluchsvedkanepochybnezahŕňaminimálnevedomosťotom,ktobudeakosvedokvkonaní
vypočúvaný ), je v rozpore i so zásadou hospodárnosti konania ( pretože prípadný výsluch týchto
svedkovbysivyžadovalďalšieodročeniepojednávania–navyšežalovanýmalmimoriadneveľkýčasový
priestor, aby takýto návrh predniesol už skôr ) a najmä je v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie

konania ( pretože tento návrh nebol prednesený včas ).

39.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPažalobcovivkonaníplneúspešnémupriznal
súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.