Uznesenie Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201401
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1020201401.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte v právnej veci žalobcu: F.. Q.. W. K., E.., trvale
bytom: E. XX, XXX XX. A., narodený: XX. P. XXXX, proti žalovanému: Ústav pamäti národa, v konaní o
návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu
v Bratislave č. k.: BA-1S/220/2020-87, takto

r o z h o d o l :

Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústav pamäti národa (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. DR/2020/01279 z 29. júna 2020 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií tak, že jej čiastočne
nevyhovel.

2. Prvostupňové rozhodnutie na základe odvolania žalobcu preskúmal predseda správnej rady
žalovaného ako orgán príslušný podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku v účinnom znení. Rozhodnutím
č. DR/2020/01279 z 31. júla 2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) bolo odvolanie zamietnuté a
prvostupňové rozhodnutie potvrdené.
3. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) na základe žalobcom podanej správnej žaloby vydal
rozsudok č. k.: BA-1S/220/2020-87 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“), ktorým zrušil rozhodnutie

žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
4. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že obe vyššie špecifikované rozhodnutia bolo potrebné
zrušiť, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zrušenie predmetných rozhodnutí
podľa správneho súdu vytvorí žalovanému priestor na to, aby sa vysporiadal aj so všetkými relevantnými
námietkami žalobcu. Žalovaného zaviazal opätovne posúdiť žiadosť žalobcu a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť tak, aby rozhodnutie spĺňalo zákonom predpísané náležitosti.

5. Správny súd tiež uviedol, že neaplikoval žalobcom navrhovaný postup podľa § 193 Správneho
súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“), v zmysle ktorého: pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť
žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú
informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny
súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť

sprístupniť požadovanú informáciu. Z obsahu žaloby a ani z administratívneho spisu podľa správneho
súdu nevyplývali také mimoriadne dôvody (napr. verejný záujem, riziko omeškania alebo premlčania
nárokov, ktorých uplatnenie je viazané na požadovanú informáciu a pod.), pre ktoré by bolo potrebné,
aby správny súd uložil žalovanému povinnosť požadované informácie sprístupniť.
6. Žalovaný proti rozsudku správneho súdu podal kasačnú sťažnosť a 26. septembra 2024 doručil
Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) aj návrh na priznanie

odkladného účinku kasačnej sťažnosti (ďalej len „návrh“).7. V návrhu žalovaný uviedol, že ho podáva z opatrnosti, ako aj z dôvodu, že okamžitým výkonom
rozsudku správneho súdu hrozí závažná ujma a vážny nenapraviteľný následok. Žalovaný mal za to,
že pokiaľ vydá nové rozhodnutie, jeho kasačné námietky nebudú posúdené, a tým dôjde k porušeniu

ústavného práva žalovaného na súdne konanie a zákonné preskúmanie rozsudku správneho súdu.
8. Žalobca sa k návrhu vyjadril tak, že s priznaním odkladného účinku nesúhlasí a dôvody, ktoré uviedol
žalovaný nepovažuje za dostatočne závažné pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

II.

9. Návrh na priznanie odkladného účinku by mal okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP)
obsahovať aj dodatočnú identifikáciu dôvodu pre jeho priznanie. V zmysle § 447 ods. 1 SSP je jedným
z dôvodov pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti hrozba závažnej ujmy, ktorá musí byť
priama a teda nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie kasačného súdu sp. zn. 2Sak/2/2023
z 27. marca 2023, bod 8). Hrozba závažnej ujmy musí byť taktiež zo strany účastníka konania, ktorý

priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti navrhuje, tvrdená a preukázaná.
10.Kasačnýsúdpriposudzovanídôvodnostinávrhužalovanéhodospelkzáveru,ženiejedanýzákonný
dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, nakoľko žalovaný riadne neodôvodnil ani
nepreukázal, že právnymi následkami rozsudku správneho súdu hrozí závažná ujma a že priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

11. Ako uviedol sám žalovaný, návrh bol podaný „z opatrnosti“, pričom hrozbu závažnej ujmy vzhliadol
žalovaný primárne v tom, že následkom vydania nového prvostupňového rozhodnutia bude, že kasačné
body žalovaného nebudú posúdené, čím dôjde k porušeniu práva na súdne konanie.
12. Uvedené tvrdenie žalovaného nie je dostatočné z hľadiska požiadaviek na priznanie odkladného
účinku podľa § 447 ods. 1 SSP: kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je
v rozpore s verejným záujmom.
13. Vydanie nového prvostupňového rozhodnutia nezbavuje kasačný súd povinnosti rozhodnúť o
kasačnej sťažnosti a vysporiadať sa s jej kasačnými bodmi, ani na túto povinnosť nemá nijaký iný vplyv.

K tvrdenej závažnej ujme - porušeniu práva na súdnu ochranu vyplývajúceho najmä z čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky v účinnom znení, tak z dôvodu uvedeného žalovaným (že kasačný súd neposúdi
kasačné body, keď prvostupňový orgán opätovne rozhodne), dôjsť nemôže. Nemožno sa preto ani
stotožniť so žalovaným, že výkonom rozsudku správneho súdu hrozí závažná ujma.
14. Je nutné doplniť, že keby sa tvrdenie žalovaného o závažnej ujme v podobe porušenia práva na

súdnu ochranu zakladalo na pravde, bolo by nutné priznať odkladný účinok každej kasačnej sťažnosti
proti rozsudku správneho súdu, ktorým boli zrušené rozhodnutia správnych orgánov. Zákonodarca sa
však rozhodol ustanovením § 446 SSP priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti len výnimočne a
ustanovením § 447 ods. 1 SSP upravil kasačnému súdu diskrečnú právomoc odkladný účinok priznať v
prípade zistenia závažných okolností. Takáto úprava je daná predovšetkým povahou kasačnej sťažnosti

ako mimoriadneho opravného prostriedku. Inak povedané, nastúpenie odkladného účinku je normatívne
konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo. Situácia, aká nastane v prejednávanom prípade, kedy
jednak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu, ktorým boli zrušené
rozhodnutia správnych orgánov a súčasne prvostupňový orgán opätovne koná a rozhoduje, nie je
vzhľadom na výnimočnosť odkladného účinku kasačnej sťažnosti, v praxi ničím nezvyčajným. Kasačný

súd sa aj z uvedeného dôvodu nestotožnil s tvrdením žalovaného o existencii hrozby závažnej ujmy.
15. Rovnaký záver, že nové konanie, ktoré je následkom zrušujúceho rozsudku správneho súdu, a v
ktorom prípadne dôjde aj k vydaniu nového prvostupňového rozhodnutia, nie je dôvodom na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti, vyplýva aj z uznesenia kasačného súdu sp. zn. 4Svk/26/2024
z 11. decembra 2024. V predmetnom uznesení kasačný súd uviedol, že nemohol bez ďalšieho ako

hrozbu závažnej ujmy vyhodnotiť tvrdenie, že dôvodom odkladného účinku má byť to, aby sa zabránilo
opakovanému územnému konaniu a stavebnému konaniu (v tu prejednávanom prípade konaniu o
žiadosti o sprístupnenie informácií).
16. Kasačný súd nevzhliadol hrozbu závažnej ujmy a dôvod pre priznanie odkladného účinku kasačnej
sťažnosti aj z toho dôvodu, že správny súd síce zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové

rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak zaviazal prvostupňový orgán
žiadosť opätovne posúdiť, s námietkami žalobcu sa vysporiadať a svoje rozhodnutie opätovne riadne
odôvodniť. Správny súd neaplikoval ani postup podľa § 193 SSP a neuložil prvostupňovému orgánu
povinnosťpožadovanéinformáciesprístupniť.Ajsohľadomnauvedené,kedynedôjdeanikokamžitémusprístupneniu informácií žalobcovi, kasačný súd hrozbu závažnej ujmy v prejednávanom prípade
nevzhliadol.
17.Vkonaníneboložalovanýmpreukázané,žeexistujútakévýnimočnéokolnosti,ktorébyodôvodňovali

nutnosť priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preto o návrhu rozhodol podľa
§ 447 ods. 1, 2 SSP v spojení s § 188 SSP: ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho
zamietne, tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol jednomyseľne,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Nové konanie, ktoré je následkom zrušujúceho rozsudku správneho súdu a v ktorom prípadne dôjde aj k
vydaniu nového prvostupňového rozhodnutia, nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku kasačnej
sťažnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok