Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 23, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124413788
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124413788.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnej veci žalobcu: Náhradné

vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská
cesta 3911/24, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpená: JUDr. Baltazár Mucska
– advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČ: 42 174 856, o zaplatenie 1.105 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.105 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9,25 % ročne zo sumy 1.105 eur od 02.08.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2024
sažalobcadomáhalvočižalovanémuzaplatenia sumy1105Eurspolusúrokomzomeškaniaanáhrady
trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 24.04.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola
spoločnosť A. B., C.: XXXXXXXX, B. B. D. XXXX/XX, XXX XX E. (ďalej len „poškodený“). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený
nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na
čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 519/2024 zo
dňa 30.04.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom

náhradného vozidla trval od 30.4.2024 do 17.6.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 17.6.2024 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého
autoservis nevydá opravované vozidlo, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým
spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii
iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 7622024 splatnú dňa 02.07.2024 na
sumu 1634,17 EUR bez DPH za 49 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume

bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 17.06.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1634,17 EUR bez DPH,

ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov
účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovaný dňa 19.07.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 529,17 EUR. Žalovaný postupoval
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe
svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu

zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa

žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti,
ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 01.08.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP.
Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 17.07.2024 podľa oznámenia o poskytnutí poistného
plnenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný odpor (č. l. 20 spisu). V podanom odpore žalovaný uviedol, že poskytol poistné plnenie vo
výške 529,17 € bez DPH za 15 dní nájmu náhradného vozidla (od 30. apríla 2024 až do 14. mája 2024).
Poukázal na skutočnosť, že z doloženej faktúry opravcu č. 20240557 zo dňa 14. mája 2024 vyplýva,
že opravca dodal právnemu predchodcovi žalobcovi (poškodenej obchodnej spoločnosti) opravené

motorové vozidlo už dňa 14. mája 2024. Preto namietol dobu nájmu za dobu 34 dní od 15.05.2024
do 17.06.2024. Podľa názoru žalovaného, nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu než doba
deklarovanej opravy bez ďalšieho nie je možné považovať za nutné a účelné náklady v príčinnej
súvislosti so vznikom škody. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené už dňa 14. mája 2024, ale
prenájom náhradného vozidla skončil až dňa 17. júna 2024. Samotný prenájom náhradného vozidla v

trvaní po dobu ďalších 34 dní po ukončení samotnej opravy poškodeného motorového vozidla nie je
nutne a účelne vynaložený. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že poškodený vrátil náhradné motorové
vozidlo ešte pred vystavením krycieho listu zo strany žalovaného, pričom podotkol, že vybraný opravca
nie je zmluvným autoservisom žalovaného. Namietol predložené Potvrdenie o prevzatí a odovzdaní
vozidla z autoservisu z 17.06.2024 ako vopred pripravené, šablónovité a účelovo koncipované tlačivo

zo strany žalobcu. Praktiky deklarované autoservismi v potvrdeniach považuje za konanie v rozpore
s § 151s a nás. OZ. Podľa žalovaného teda neobstojí argumentácia žalobcu (resp. jeho právneho
zástupcu) ohľadne ním tvrdenej údajnej nevyhnutnej doby nájmu až do vystavenia krycieho listu, keďže
z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že poškodený na doručenie krycieho listu nečakal a náhradné vozidlo
vrátil ešte pred samotným vystavením krycieho listu. Okrem toho namietal nepreukázanie nevyhnutnosti

zapožičania náhradného vozidla, keď poškodený bol v čase nájmu náhradného vozidla vlastníkom
viacerých motorových vozidiel. Žalovaný ďalej namietal úrok z omeškania ako nedôvodný.

4. Žalobca v replike na č.l. 40 spisu navrhol súdu, aby pokračoval v konaní na tunajšom súde.
K namietanej nutnosti a účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla uviedol, že pre posúdenie nutnosti

a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu
jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol
v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného. Zároveň pri posudzovaní
nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z

celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo
skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Náhradné motorové vozidlo
využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného
spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho
vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Uviedol, že žalovaný vôbec

neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania
vylúčený z užívania svojho vozidla. Krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby
trvania nájmu vozidla predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom máme za
to, že takýto postup nemožno akceptovať. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci takbola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti. Poprel tvrdenie žalovaného o účelovo
koncipovanom čestnom prehlásení bez zohľadnenia reálnych skutkových okolností. Skutočnosť, že v
iných prípadoch je použitá rovnaká resp. obdobná formulácia súvisí práve s tým, že ide o skutkovo

podobnú situáciu ohľadom okolností ukončenia nájmu náhradného vozidla prípadne opravy. Vo vzťahu
k úroku z omeškania poukázal na už ustálenú rozhodovaciu prax.

5. Žalovaný v duplike na č.l. 54 spisu zopakoval už uvádzané skutočnosti s tým, že zdôraznil, že dĺžka

nutnej doby zapožičania sa automaticky nerovná dobe do poskytnutia plnenia vo forme náhrady škody.
Poškodený mal možnosť prevziať si opravené motorové vozidlo už dňa 14.05.2024, pričom vzhľadom na
splatnosť faktúry za opravu nebol servis oprávnený uplatniť zádržné právo podľa § 151s OZ. Preto pokiaľ
žalobca argumentuje tvrdením, že poškodená si nemohla vozidlo prevziať z autoservisu po vykonaní
opravy bez vystavenia krycieho listu a bez doručenia krycieho listu servisu, táto argumentácia neobstojí,
nakoľko zo žiadneho ustanovenia Občianskeho ani Obchodného zákonníka nevyplýva oprávnenie

vykonávateľa diela, teda opravy, zadržiavať vyhotovené dielo, teda opravené motorové vozidlo v čase,
keď pohľadávka na zaplatenie ceny motorového vozidla nebola ešte splatná (pozn. samotná splatnosť
faktúry za opravu bola až dňa 21. mája 2024). Postup, podľa ktorého autoservis po oprave vozidlo
poškodenému nevydá, nevyplýva z platnej právnej úpravy a je v rozpore s § 656 ods. 1 OZ. Žalovaná tak
celkovo považuje tzv. „teóriu krycieho listu" razenú resp. predávanú žalobcom v konaniach vedených na

rovnakom alebo podobnom skutkovom základe len za fabuláciu žalobcu, ktorá nemá absolútne žiadnu
oporu v platnej právnej úprave. Opätovne zdôraznil, že poškodený si prevzal náhradné motorové vozidlo
ešte pred doručením krycieho listu ako aj nepreukázanie nevyhnutnosti doby nájmu náhradného vozidla.
Okrem toho opätovne poukázal na rôznu rozhodovaciu prax súdov.

6.Súdnáslednevovecinariadilpojednávaniena23.05.2025,ktorévykonalzaúčastiprávnejzástupkyne
žalobcu, právny zástupca žalovaného, ako ani žalovaný sa nariadeného termínu pojednávania
nezúčastnil, nepožiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania.

7. Súd v predmetnom konaní vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní následne vec posúdil

podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

8. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné

plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

9. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

10. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je

povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje
na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

12. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník,

ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

14. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

16. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

18. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

19. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

20. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

21. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1105 eur, ako nárok vyplývajúci

z poistenia zodpovednosti za škodu po tom, čo zo strany žalovaného nebola uhradená celá výška škody
zodpovedajúca nájmu náhradného vozidla.

22. Vo vzťahu k právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku súd uvádza, že tento právne kvalifikoval
ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP uplatniť nárok na náhradu

škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi,
ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením podľa § 524 OZ. Ustanovenie § 15 ods.
1 zákona o PZP tak konštruuje na rozdiel od § 823 OZ priamy nárok poškodeného [§ 2 ods. 2 písm. g)
zákona o PZP] proti poisťovateľovi [§ 2 ods. 2 písm. d) zákona o PZP] na náhradu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [§ 2 ods. 2 písm. f) zákona o PZP].

Podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ktoré skutočnosti v konaní ani neboli sporné, že dňa
24.04.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle,
ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť A. B., C.: XXXXXXXX, B. B. D. XXXX/

XX, XXX XX E. (poškodená). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase
povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Rovnako nesporné bolo, že v dôsledku dopravnej nehody
si poškodená za účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu poškodenia jej motorového vozidla,
zapožičala vozidlo u žalobcu, keď si zapožičala vozidlo zn. Peugeot 308, AT (po dobu opravy jejpoškodeného motorového vozidla). Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o nájme č. 519/2024 zo
dňa 30.04.2024 (č. l. 6 spisu), v zmysle ktorej žalobca poskytol poškodenej vyššie uvedené vozidlo od
30.04.2024 do 17.06.2024 za denné nájomné 61 Eur, zmluvné nájomné v sume 39 Eur, s poplatkom za

pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 eur. Poškodená mala vypožičané vozidlo po dobu 49 dní.
Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 07622024 (č. l. 8 spisu) zo dňa 17.06.2024,
splatnou dňa 02.07.2024 na sumu 1 961 eur. Uvedená suma je fakturovaná za už zmienené obdobie
49 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 39 eur s dph. V sume 1 961 eur je zahrnutý
aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50 eur s dph. V tejto súvislosti súd

uvádza, že v konaní nebola sporná výška denného nájomného, ako ani výška poplatku za pristavenie
vozidla. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní
neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade
s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

24. Poškodená následne postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Táto skutočnosť

vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.06.2024 (č. l. 8 rub rub spisu) a z Oznámenia
o postúpení pohľadávky zo dňa 17.06.2024 adresovanej žalovanému (č. l. 9 rub rub spisu).

25. V prvom rade súd uvádza, že žalovaný v tomto konaní nespochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu,
ktorú súd mal preukázanú zo Zmluvy o postúpení, čo ani žalovaný nenamietal. Nadobudnutím takto

postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie.
Rovnako nebola v konaní sporná ani pasívna legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že
poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo ani žalovaný nenamietal.

26. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyhotovil

Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 17.07.2024 (č. l. 11 spisu) a uhradil žalobcovi ako právnemu
nástupcovi poškodenej sumu 529,17 eur. Priznaná suma zodpovedala prenájmu náhradného vozidla po
dobu 15 dní, keď v sebe zahŕňala aj zaplatenie poplatku za pristavenie vozidla (15 x 32,50 eur/suma
bez dph + 41,67 eur/suma bez dph).

27. Žalovaný v konaní uviedol, že uznal náhradu za nájom náhradného vozidla v rozsahu 15 dní, tzn.
za obdobie od zapožičania náhradného vozidla – 30.04.2024, do ukončenia opravy motorového vozidla
– 14.05.2024. Žalovaný neuznal dobu nájmu náhradného vozidla za čas od 15.05.2024 do 17.06.2024
z dôvodu, že dňa 14.05.2024 bolo motorové vozidlo poškodenej opravené (ktorá skutočnosť vyplývala
z faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla) a teda od nasledujúceho dňa považoval nájom

náhradného vozidla za neúčelný. Dňom opravy poškodeného vozidla mala poškodená možnosť si svoje
vozidlo prevziať a využívať svoje, už opravené motorové vozidlo. Súd zdôrazňuje, že žalovaný v konaní
nenamietal dobu opravy poškodeného motorového vozidla.

28. Súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť

za škodu treba posudzovať v zmysle cit. ust. § 427 ods. 2 v spojení s ods. 1 OZ, teda ako
zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola
spôsobená škoda poškodenej. U zodpovednosti za škodu podľa § 427 ods. 2 OZ ide o zodpovednosť
objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Tejto zodpovednosti
sa nemožno podľa § 428 OZ zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď škoda nebola spôsobená

okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať. Základom
pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je tá okolnosť, že poistený zodpovedá poškodenému za
škodu podľa príslušných právnych predpisov (§ 420 a nasl. OZ). V tomto zmysle má poistný právny
vzťah výrazne akcesorický charakter, nakoľko závisí od existencie primárneho zodpovednostného

vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému
nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov podľa ust. § 427 OZ je prípad osobitnej zodpovednosti za škodu z toho
dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť) ani zavinenie (hoci
prezumované), avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti musí byť v každom

konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti preukázaná, a to existencia škody, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi je
ovplyvnený existenciou poistného vzťahu vodiča (aj ako prevádzkovateľa) motorového vozidla ohľadne
zodpovednosti za škodu a žalovaného.29. Skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla,
ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť, avšak

len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci,
ktorá zodpovedá poškodenej veci. Škoda v prejednávanom prípade predstavuje „požičovné“ zaplatené
za vypožičanie vozidla porovnateľnom s poškodeným vozidlom poškodenej.

30. Súd opakovane zdôrazňuje, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok

spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď
môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Poškodený je subjekt, ktorý nemá znášať
následky poškodenia svojho motorového vozidla, s čím súvisí nemožnosť využívať svoje motorové
vozidlo. V konaní bola preukázaná existencia škodovej udalosti, škody a príčinnej súvislosti medzi
škodovouudalosťouaškodou.Uvedenúskutočnosťpotvrdilajžalovaný,ktorývčastiuhradilzpovinného
zmluvného poistenia škodcu, škodu spôsobenú poškodenej vo forme preplatenia nákladov za nájom

náhradného vozidla. Žalovaný však neuhradil poškodenej celú vzniknutú škodu, ale iba jej časť.
Pritom k takémuto kroku by bolo možné pristúpiť iba pre prípad prerušenia príčinnej súvislosti medzi
spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného. V predmetnom prípade v konaní nebola
preukázaná žiadna iná „udalosť“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému
konaniu poškodeného či tretieho subjektu a následkom ktorej by mohol prerušenie pôvodnej príčinnej

súvislosti. Žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie vykonať žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý
preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a uplatňovanou škodou. V konaní
teda nebolo preukázané žiadne vybočenie, ktoré by viedlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
škodovou udalosťou a nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti s nájmom náhradného vozidla po dobu, kým
bolo poškodené vozidlo v autoservise. V predmetnom prípade preukázateľne došlo k škode na majetku

poškodenej, ktorá si bola nútená prenajať náhradné vozidlo, za ktorý prenájom zaplatila (vo forme
zápočtu pohľadávok). Podstatná je v tomto prípade celá doba nájmu náhradného vozidla, ktorý nájom
bol zabezpečený za dobu, po ktorú nemala k dispozícii (v dôsledku škodovej udalosti), svoje vlastné
motorové vozidlo. Pretože poškodená bola vylúčená z užívania svojho motorového vozidla po celú
dobu, po ktorú jej vozidlo nebolo (nie jej vinou) k dispozícii. Tento záver je odzrkadlením právneho

záveru Ústavného súdu vyplývajúceho z Nálezu, č.k. III. ÚS 602/2022-34, v ktorom bolo uzatvorené,
že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k
ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej
sféry poškodeného. Svoje motorové vozidlo nemala poškodená k dispozícii ani dňa 14.05.2024 a to
i napriek tomu, že v predmetný deň malo byť jej motorové vozidlo opravené. Táto skutočnosť vyplýva

z Potvrdenia autoservisu, ktorý ešte dňa 17.06.2024 konštatoval, že vozidlo nevydá poškodenej, kým
mu nebude doručený krycí list. Aj zo skutočnosti, že faktúra za opravu motorového vozidla sa doručuje
priamo poisťovni (poškodenému) vyplýva, že oprava je hradená priamo poisťovňou. Je teda zrejmé, že
poškodená nežiadala uhradiť poistné plnenie na svoj účet, ale žiadala, aby cena opravy bola likvidovaná
zo strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) formou vydania krycieho listu žalovaným. Krycí list v tomto

prípade slúži ako garancie zaplatenia za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne
(žalovaného). Konanie autoservisu pri nevydaní opraveného motorového vozidla preto zodpovedá
v praxi ustálenému pravidlu o vydaní opraveného motorového vozidla buď po úhrade za opravu zo strany
poškodeného, alt. doručením krycieho listu poisťovne ako záruky za zaplatenie za opravu. Takéto v praxi
zaužívané konanie medzi autoservismi (aj nezmluvnými) a poisťovňami nie je možné prenášať na ťarchu

subjektu, ktorý bol nedobrovoľne nútený odovzdať svoje motorové vozidlo do servisu za účelom opravy
a teda ktorý nedobrovoľne prišiel o možnosť svoje motorové vozidlo využívať.

31. Žalovaný v konaní namietal tú skutočnosť, že poškodená si nemohla vyzdvihnúť svoje poškodené
motorové vozidlo po tom, čo bolo preukázateľne opravené (tzn. 15.05.2024) s odkazom na čakanie na

doručenie krycieho listu. Tento argument poškodenej žalovaný nepovažoval za adekvátny, z dôvodu,
že autoservis, v ktorom bolo poškodené motorové vozidlo opravované, nie je zmluvným autoservisom
žalovaného. K tomu súd uvádza, že žalobca v konaní netvrdil, že by bol autoservis zmluvnou stranou
žalovaného. Napriek tomu je nutné konštatovať, že prax, kedy autoservis čaká na doručenie krycieho
listu, sa vzťahuje na každú opravu poškodeného motorového vozidla, pri škodovej udalosti, ktorá je

krytá poistením. Samotný autoservis NOVÝ TOPCAR, s. r. o., kde bolo poškodené motorové vozidlo
v oprave vydal poškodenej Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu dňa
17.06.2023 (č.l. 7 rub spisu), z ktorého vyplýva, že autoservis čaká na doručenie krycieho listu, bez
ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. Aj z uvedeného potvrdenia vyplýva, že „čakanie nadoručenie krycieho listu“ je bežnou praxou a to nielen pri zmluvných autoservisoch žalovaného. Pokiaľ
žalovaný namietol uvedené potvrdenie ako vopred pripravené, šablónovité a účelové, k tomu súd
uvádza, že uvedené skutočnosti v konaní preukázané neboli. Pokiaľ uvedený autoservis (či aj iné

autoservisy) koncipujú takéto potvrdenia vo viacerých veciach, je tomu tak pravdepodobne preto, že
opakovane vyvstáva obdobná problematika prevzatia motorového vozidla z autoservisu aj v iných
konaniach, o čom má súd z vlastnej činnosti vedomosť. Z predmetného potvrdenia vyplýva jednoznačne
jeho obsah a dôvody, pre ktoré bolo vydané, preto je súd toho názoru, že predmetné potvrdenie pre
preukázanie dôvodov nevydania opraveného motorového vozidla zo strany autoservisu je postačujúce.

Autoservis v tomto smere nemusí osobitne tvoriť obsah potvrdenia, keď stačí jednoznačné, pragmatické
vysvetlenie nevydania motorového vozidla. Súd pritom zdôrazňuje, že žalovaný v konaní v súvislosti
s námietkou predloženého potvrdenia nenavrhol v konaní vypočutie osoby, ktorá by mohla vyvrátiť
tvrdenia v potvrdení uvedené (resp. nenavrhol ani iné dokazovanie v tomto smere). Preto je súd toho
názoru, že v konaní nebol zistený dôvod, pre ktorý by súd na predmetné vyjadrenie nemal prihliadať.

32. V konaní nebolo sporné, že do dňa 17.06.2024 (v ktorý deň je aj vystavené potvrdenie autoservisu)
mala poškodená prenajaté náhradné vozidlo. Napriek nevydaniu jej opraveného vozidla z autoservisu,
ktorá skutočnosť jej bola potvrdená dňa 17.06.2024 autoservisom, poškodená pristúpila uvedeným
dňom k ukončeniu nájmu náhradného vozidla. Konštrukcie žalovaného o tom, že poškodená tak
postupovala z dôvodu, že inak by jej už nebol zaplatený nájom náhradného vozidla zo strany poisťovne

(žalovaného), súd nemal za preukázané. Uvedené tvrdenia sú pritom aj v rozpore so skutočným stavom,
keď je zrejmé, že táto eventuálna konštrukcia sa preukázala ako nepravdivá, keď zo strany žalovaného
nebol uhradený nájom náhradného vozidla už od 16.05.2024, tzn. dátumovo oveľa skôr, ako poškodená
ukončila nájom náhradného vozidla. Súd konanie poškodenej, ktoré smeruje k eliminácii nákladov
za nájom náhradného vozidla za čas, kedy už poškodená nepotrebovala náhradné motorové vozidlo

považuje za správne. V konaní totiž nesporne vyplynulo, že vozidlo bolo poškodenej odovzdané až po
doručení krycieho listu zo strany žalovaného, neskôr po ukončení nájmu náhradného vozidla.

33. Žalovaný v konaní ako ďalší dôvod pre neuhradenie nájmu náhradného vozidla poukázal na
skutočnosť, že nájom náhradného vozidla zo strany poškodenej nebol nevyhnutný. Malo tomu tak byť

z dôvodu, že poškodená je vlastníčkou viacerých motorových vozidiel. Právna zástupkyňa žalobcu
v konaní v reakcii na vyjadrenie žalovaného potvrdila, že je pravdou, že poškodená disponovala aj
inými motorovými vozidlami, ktoré však boli využívané na iné účely. Nakoľko však došlo k poškodeniu,
preto poškodená potrebovala náhradu práve za toto vozidlo, ktoré bolo poškodené. Okrem toho
žalobca v konaní doložil Čestné prehlásenie poškodenej zo dňa 17.06.2024, z ktorého vyplýva, že

v čase zapožičania náhradného vozidla nemala k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného
vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. K tomu súd uvádza, že
v konaní nebolo sporným, že by poškodená disponovala viacerými motorovými vozidlami, avšak z jej
vyjadrenia, o ktorého pravdivosti v konaní pochybnosť nenastala, vyplynulo, že náhradné motorové
vozidlo potrebovala práve za účelom nahradenia poškodeného motorového vozidla, ktoré pôvodne

mala k dispozícii. Skutočnosť, že je podnikateľský subjekt vlastníkom viacerých motorových vozidiel
neznamená, že by na jeho strane nevyvstala potreba náhrady za jedno poškodené vozidlo (z mnohých).
Práve naopak je nutné konštatovať, že predovšetkým pri podnikateľských subjektoch je potrebné ustáliť
nutnosť náhrady motorového vozidla aj pri vlastníctve viacerých motorových vozidiel, pretože každé
jedno slúži k nejakému účelu. Iná situácia by mohla eventuálne nastať pri fyzickej osobe, ktorá by

bola vlastníkom viacerých motorových vozidiel, keď každé z nich by užívala iba táto jedna fyzická
osoba – vlastník. V predmetnom prípade je nepochybné, že pokiaľ poškodený vlastní viaceré motorové
vozidlá pre účely podnikania, je tomu práve z dôvodu ich využívania na stanovené účely. Potom pokiaľ
poškodená stratila možnosť využívať jedno (aj keď z viacerých) motorové vozidlo, je nutné vyhodnotiť
nevyhnutnosť náhrady nájomného vozidla za poškodené motorové vozidlo, ktoré stratila (nie svojou

vinou) možnosť využívať. V tomto smere bola nevyhnutná náhrada za konkrétne poškodené motorové
vozidlo.

34. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu
nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a to od 30.04.2024 do 17.06.2024, t.j.

v rozsahu 49 dní.

35. Z faktúry č. 07622024 vyplýva, že žalobca fakturoval poškodenej mimo iné poplatok za pristavenie
aprevzatievozidlavovýške50eursdph,41,67eurbezdphatonazákladedohodyokreminéhonacenedenného nájomného, zmluvného nájomného a poplatku za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50
eur s dph. Z uvedených dôkazných prostriedkov vyplýva, že poplatok za pristavenie vozidla bol explicitne
v nájomnej zmluve dojednaný a žalovaný ho uhradil pri poskytnutí poistného plnenia. Žalovaný v konaní

osobitným spôsobom nerozporoval povinnosť úhrady predmetného poplatku, v konaní neprodukoval
skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné usudzovať, že by podľa žalovaného žalobcovi neprináležal
nárok na zaplatenie poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla s ohľadom na jeho úhradu pri poskytnutí
poistného plnenia. Z predloženého oznámenia o poskytnutí poistného plnenia súd zistil, že jeho výška
bola započítaná do uskutočnenej úhrady.

36. Je nepochybné, že poškodená mala prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jej vozidla,
v dôsledku čoho je jej nárok voči žalovanému opodstatnený. Je však nutné uviesť, že sa musí
jednať o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so
zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej
udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná.

Poškodená, teda právna predchodkyňa žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohla svoje motorové
vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečila náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením
tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho
nároku poškodenia. Poškodená bola nútená vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového
vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohla používať svoje motorové vozidlo.

Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodenej, je škodou v rozsahu účelne vynaložených
nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za
prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou udalosťou, za ktorú
zodpovedá klient žalovanej. Škoda spočívajúca v tom, že poškodená vynaložila náklady na zapožičanie
osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na

prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohla používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať
za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodenej ako právnej predchodkyne žalobcu aj nastala, bolo
preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa.
Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu

poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu
na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na
zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne
vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti
preukázal. Poškodená, resp. v danom prípade právna predchodkyňa žalobcu preukázala, že z titulu

poistnej udalosti nemohla motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas
celej nevyhnutej doby opravy vozidla bola poškodená nútená vynaložiť náklady za nájom náhradného
motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by
poškodená mohla používať svoje vlastné vozidlo.

37. Aj v zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie

vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.
(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).

38. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi

poškodenej náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaný namietal dobu trvania nájmu
náhradného vozidla. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka
je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle
ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti
a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla

poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku
čoho si musela prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho listu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že
skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň konštatuje, že podľa jeho
názoru je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou a nákladmi zaprenájom vozidla v celom rozsahu, tzn. aj po dobe, kedy bolo poškodené vozidlo opravené, keď však
predmetné vozidlo bolo právnemu predchodcovi žalobcu odovzdané až po vystavení krycieho listu zo
strany žalovanej a to na základe vopred uskutočneného zmluvného dojednania medzi autoservisom

a žalovanou.

39. Súd je teda toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie celý fakturovaných
49dní,akoajnáhradazafakturovanúčasťvovýške41,67eurbezdphzapristavenievozidla,ktorásuma
nebola zo strany žalovanej rozporované. Žalobca vyfakturoval poškodenej za prenájom náhradného

vozidla podľa zmluvy o nájme a to faktúrou vo výške 1 634,17 eur bez dph. Pri zohľadnení nespornej
skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 529,17 eur, je potom žalobcom v tomto
konaní uplatnená pohľadávka vo výške 1 105 eur uplatnená dôvodne (fakturovaná suma: 1634,17 eur –
uhradená suma: 529,17 eur = priznaná suma: 1 105 eur) a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne
vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods.
1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy

§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov
vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

40. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na
poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 02.08.2024, keď posledný deň, kedy mohla žalovaná žalobcovi

poskytnúť plnenie je po uplynutí 15-dní odo dňa skončenia poistnej udalosti (skončené dňa 17.07.2024)
v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak
žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. V danom prípade si žalobca (ako
právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP
proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie

v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom
plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka.
V predmetnom prípade má súd pri aplikácii § 11 ods. 7 Zákona o PZP a § 517 ods. 1 občianskeho
zákonníka za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaný nevyplatí uplatnené nároky,
rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy k omeškaniu dôjde. Súd preto žalobcovi z priznaného žalovaného

nároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % (základná úroková sadzba ECB k 1. dňu omeškania
+ 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 02.08.2024, t.j. odo dňa, kedy žalobca žiadal,
keď k omeškaniu došlo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej
udalosti (ktoré bolo skončené dňa 17.07.2024) v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj s poukazom na nález

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného, aby žalobcovi v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku uhradil sumu 1 105 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 02.08.2024
do zaplatenia.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi
ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.