Uznesenie – Rodina a mládež ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010256
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6922010256.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ján Bednár a sudcov JUDr.
Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., C. XX. XX. XXXX D. E.,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 19. júna
2025, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/32/2022
zo dňa 22. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.
4T/32/2022 zo dňa 22.05.2025 a okresnému súdu u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 4T/32/2022 zo dňa 22. 05. 2025 samosudca Okresného súdu Rimavská Sobota
podľa § 420 Tr. por. s použitím § 419 ods. 1 Tr. por. per analogiam a § 50 ods. 4 Tr. zák. odsúdenému
A. B., F. B., C. XX. XX. XXXX D. E., trvale bydliskom G. XXX/XX, XXX XX E., H. F. I., nariadil vykonať

trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/32/2022 zo dňa 01. 06. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
01. 07. 2022, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 50 ods. 8 Tr.
zák. s použitím § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, a to podaním doručeným
prvostupňovému súdu dňa 02. 06. 2025. V písomných dôvodoch sťažnosti v podstate uviedol, že
nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že si neplnil povinnosti vyplývajúce z podmienečného odsúdenia,
resp. že si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť. Mal za to, že došlo k nedorozumeniu, pritom v rámci
svojich možností výživné platil, alebo sa o to opakovane pokúšal. Uviedol, že dôvodom omeškania
s platením výživného bola skutočnosť, že bol v sociálnej a finančnej núdzi.

Na základe uvedeného navrhol, aby okresný súd prehodnotil možnosť pokračovania podmienečného
výkonu trestu alternatívne, aby mu bola daná ďalšia šanca na splnenie povinností bez nutnosti nástupu
do výkonu trestu.

Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený

orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a),
písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých

okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je sčasti dôvodná.
Sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a včas v zmysle ustanovenia § 187 ods. 1 Tr. por.Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že A. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 4T/32/2022 zo dňa 01. júna 2022 uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
podmienečne, s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Súčasne mu bola
uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností zameškané výživné
vo výške 300,- Eur. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 01. 07. 2022 a od nasledujúceho dňa
začala odsúdenému plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia, ktorá plynula do 01. 07. 2023.

Z obsahu predloženého spisového materiálu ďalej vyplýva, že prvostupňový súd skúmal, či počas
skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odsúdený viedol žiadny život, pritom vytýčil
verejné zasadnutie, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o osvedčení/neosvedčení sa odsúdeného
v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, na deň 22. 05. 2025, na
ktorom rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd
vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia
slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods.

3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak,
aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na
okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v
skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,

b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Podľa § 50 ods. 5 Tr. zák. ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku
4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa § 50 ods. 6 Tr. zák. rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od

uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom
vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe.

V súvislosti s rozhodovaním o podmienečne odloženom treste odňatia slobody doterajšia súdna prax

jednoznačne konštatuje, že esenciálnou zložkou pre rozhodnutie súdu je skutočnosť, či odsúdený v
priebehu plynutia skúšobnej doby viedol riadny život. Pokiaľ ide o riadny život, uvedenému pojmu
zodpovedá také správanie posudzovanej osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a
ďalšie normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva
svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov,

priestupkov a iných deliktov. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe
vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie,
že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne
odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom,
alebo nevyhovel uloženým podmienkam (nenahradil škodu spôsobenú trestným činom, resp. nezaplatil

zameškané výživné, ak boli uložené). Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy,
ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči
spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva,
že pre konštatáciu, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život musí byť preukázané, že
odsúdený závažným spôsobom porušuje normy spoločenského správania sa.

Preskúmanímspisovéhomateriálukrajskýsúddospelkzáveru,žeokresnýsúdrozhodolpredčasne,keď
odsúdenému nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestnýmrozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/32/2022 zo dňa 01. 06. 2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 01. 07. 2022, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd primárne svoje rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia založil na tej skutočnosti, že odsúdený výrazne porušil pravidlá vedenia
riadneho života, keď sa mal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustiť ďalšej
úmyselnej trestnej činnosti, a to konkrétne prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
d), písm. e) Tr. zák., za čo mal byť odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.

11T/97/2023 zo dňa 07. 04. 2025, ktorý však doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Krajský súd súhlasí s úsudkom prvostupňového súdu, že skutočnosť, že počas trvania skúšobnej
doby bol odsúdený uznaným za vinného z ďalšieho trestného činu, je významná pre posúdenie
splnenia podmienok podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. a rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Avšak v posudzovanej veci pri posudzovaní splnenia

podmienok o premene trestu prvostupňový súd nemal dostatočne za preukázané splnenie podmienok
na rozhodnutie o neosvedčení sa, keď nemal ustálené, či v posudzovanej veci sa uplatní lehota jedného
roka podľa § 50 ods. 5 Tr. zák., alebo lehota dvoch rokov podľa § 50 ods. 6 Tr. zák. na rozhodnutie o
neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, keď vychádzal iba z pripojenej
zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. apríla 2025 vo veci vedenej Okresným súdom

Rimavská Sobota pod sp. zn. 11T/97/2023, na ktorom hlavnom pojednávaní bol vyhlásený rozsudok
v mene Slovenskej republiky, ktorým bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d), písm. e) Tr. zák., za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ktorým bol súčasne zrušený výrok o trest odňatia

slobody v trvaní 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 roka, ktorý mu bol uložený
rozsudkomOkresnéhosúduRimavskáSobotasp.zn.15T/74/2024zodňa18.03.2025,právoplatnýdňa
19. 03. 2025, pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr.zák.asúčasnezrušilajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,akvzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, pritom uvedený rozsudok doposiaľ nenadobudol

právoplatnosť.

Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nemal splnené podmienky na rozhodnutie o neosvedčení
sa odsúdeného, keďže rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/97/2023, ktorý
bol relevantným pre posúdenie splnenia podmienok na rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného

vskúšobnejdobe,akoužbolovyššieuvedenénebolprávoplatný.Vtejtosúvislostikrajskýsúdpoukazuje
na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 157/2022-2, v zmysle ktorého
„ustanovenie§68ods.4vetadruháTrestnéhozákonatrebavykladaťtak,žetrestnéstíhanieobvineného
pre iný úmyselný trestný čin, spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, musí prebiehať
a právoplatne skončiť v lehote do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej lehoty. Ak odsúdený síce spáchal

trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, ale trestné stíhanie pre tento iný trestný čin
sa právoplatne skončilo ešte v skúšobnej dobe, potom na vznik zákonnej fikcie osvedčenia sa uplatní
lehota jedného roka podľa ustanovenia § 68 ods. 4 veta prvá Trestného zákona a nie lehota dvoch rokov
podľa druhej vety tohto ustanovenia. Rovnako treba vykladať aj ustanovenia § 50 ods. 6, § 52 ods. 3
a § 68b ods. 3 Trestného zákona“.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd nemohol inak než zrušiť napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Pri opätovnom rozhodovaní o
premenetrestunebudestačiťvychádzaťlenzdokumentovsúdnehoregistra,akotonedostačujúcourobil
prvostupňový súd, ale bude potrebné sa oboznámiť s pripojeným spisom o prípadných odsúdeniach

odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby, najmä so spisom vedeným pod sp. zn. 11T/97/2023
a v zmysle vyššie uvedeného bude úlohou okresného súdu ustáliť dobu vedenia iného trestného
stíhania (právoplatného rozhodnutia o uznaní viny v inej trestnej veci) v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia v posudzovanej veci a následne po ustálení lehoty na rozhodnutie o neosvedčení sa,
zákonným spôsobom vo veci rozhodnúť, alternatívne postupovať v zmysle zákona.

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) veta prvá Tr. por., ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého
rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd v zmysle citovaného ustanovenia napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.