Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123215089
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123215089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci manželky: E.. R. P., S.. E., F..
XX.XX.XXXX, Q. T. W. XXX/X, P. - C. U., právne zast. JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou, so
sídlom AK: Rooseveltova 794/6, 040 01 Košice, a manžela: E. P., F.. XX.XX.XXXX, T. W. XXX/X, P.
- C. U., právne zast. L/R/P advokáti, s.r.o. so sídlom: Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava, v konaní o
rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: C. P.P.,
F.. XX.XX.XXXX, maloletý zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny P., o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 80P/43/2023-411 zo dňa

13.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III., IV., V., VII, IX. a X.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava rodičovských práv a povinností k maloletému C.
na čas po rozvode. Manželka žiadala, aby súd rozviedol ich manželstvo, nakoľko nemá záujem obnoviť

spolužitie s manželom, žiada zveriť maloletého C. do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť
výživné k maloletému vo výške 250 eur mesačne, zároveň upraviť styk otca s maloletým.

2. Manžel s návrhom manželky na rozvod manželstva nesúhlasil. V priebehu konania už s rozvodom
súhlasil. Navrhol, aby súd zveril maloletého C. do osobnej starostlivosti matky, upravil styk a výživné
z jeho strany vo výške 150 eur mesačne. Otec svoj návrh v priebehu konania zmenil a navrhol, aby
súd zveril maloletého C. na čas po rozvode rodičov do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v

týždňových intervaloch. Zároveň navrhol aj úpravu styku otca aj matky s maloletým C. počas obdobia
prázdnin a sviatkov.

3. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého C. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

4.MestskýsúdKošiceakosúdprvejinštancie(ďalejajako„súd“alebo„súdprvejinštancie“)napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že cit.:„I. ManželstvomanželovR.P.,S.E.I.E.P.uzavretévP.dňaXX.XX.XXXX,zapísanévknihemanželstiev
Matričného úradu P. - C. U., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslo XX, r
o z v á d z a.

II. Z v e r u j e maloletého C. P., F.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov a to tak, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť
o maloletého C. striedavo, v týždňových intervaloch.

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého C. od pondelka od 16:00 hod. každého
nepárneho kalendárneho týždňa do pondelka do 16:00 hod. nasledujúceho, párneho kalendárneho
týždňa.

Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého C. od pondelka každého párneho
kalendárneho týždňa od 16:00 hod. do pondelka do 16:00 hod nasledujúceho nepárneho kalendárneho

týždňa.

III. Rodičia si budú preberať a odovzdávať maloleté dieťa vždy v pondelok o 16:00 hod. v predškolskom
zariadení,ktorémaloletédieťanavštevuje.Akmaloletývuvedenýdeňnebudevpredškolskomzariadení,
rodičia si budú preberať a odovzdávať maloletého v mieste bydliska toho z rodičov, ktorého interval

osobnej starostlivosti v tom čase končí.

IV. Styk otca a matky s maloletým dieťaťom počas sviatkov upravuje následovne:

Počas vianočných sviatkov je matka oprávnená mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti v nepárnom

kalendárnom roku od 23.12. od 15:00 hod. do 26.12. do 15:00 hod., a od 30.12. od 15:00 hod. do 02.01.
nasledujúceho roka do 15:00 hod. Počas vianočných sviatkov je otec oprávnený mať maloleté dieťa v
osobnej starostlivosti v každom párnom kalendárnom roku od 23.12. od 15:00 hod. do 26.12. do 15:00
hod. a od 30.12. od 15:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 15:00 hod.

Počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti v párnom
kalendárnom roku od veľkonočnej nedele od 15:00 hod. do veľkonočného pondelka do 15:00 hod., a
matka v nepárnom kalendárnom roku od veľkonočnej nedele od 15:00 hod. do veľkonočného pondelka
do 15:00 hod.

Rodičia si budú maloleté dieťa preberať resp. odovzdávať v týchto prípadoch v mieste bydliska toho
rodiča, ktorému začína interval osobnej starostlivosti.

V. Každý z rodičov je povinný vo všetkých prípadoch v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa riadne
pripravené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.

VI. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

VII. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. sumou 150 Eur mesačne, vždy do 15.dňa v
každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc doručením rozsudku do budúcna.

VIII. Rodinné prídavky na maloleté dieťa bude poberať matka.

IX. Trvalým bydlisko maloletého C. bude trvalé bydlisko otca.

X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

5. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 23 ods. 1-3, § 24 ods. 1, 3, 4, 5, § 62 ods.
1-6, § 75 ods. 1, čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), čl. 4, § 52 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

6. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého
C. vychovávať; obaja majú vytvorené vhodné bytové, materiálne podmienky pre osobnú každodennú
starostlivosť o maloletého a obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa. Otec si prispôsobilpracovné zmeny u zamestnávateľa tak, aby mohol v celom rozsahu zabezpečovať starostlivosť o dieťa.
Maloletý sa cíti rovnako spokojne v domácnosti matky i otca, zvláda presúvanie z jednej domácnosti
do druhej, prirodzene reaguje na osobu matky, otca, má k obom láskyplný vzťah. Súd konštatuje, že

vzťahy medzi rodičmi sa v priebehu konania výrazne zlepšili a stabilizovali, o čom svedčí aj rozsiahla
komunikácia rodičov. Súd konštatuje, že vzťahy medzi rodičmi sú korektné, nebolo preukázané, aby
si rodičia robili vzájomné prieky; nesúhlas matky s nariadením striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov súd vyhodnotil ako nedôvodný. Neboli preukázané tvrdenia matky, že otec maloletého s ňou
nekomunikuje dostatočne alebo že koná proti jej vôli. Súd rozhodol o nariadení striedavej osobnej

starostlivosti v týždňových intervaloch, upravil spôsob preberania, odovzdávania maloletého. Súd tiež
upravil sviatky tak, aby to zodpovedalo rovnakému rozsahu a rovnakej participácii oboch rodičov v týchto
špecifických obdobiach; špeciálne režim školských prázdnin neupravoval vzhľadom na vek dieťaťa; pri
určení striedavej osobnej starostlivosti priznal matke nárok na poberanie rodinných prídavkov na dieťa,
nakoľko jej príjem je nižší ako je príjem otca; určené bolo trvalé bydlisko dieťaťa podľa bydliska otca,
ktorý býva v byte, ktorého je vlastníkom, pričom matka toho času býva v podnájme. Matka maloletého

dieťaťa v čase podania návrhu bývala so svojím priateľom v obci v E. S., v septembri 2024 bývala u
svojich rodičov v P., od októbra 2024 býva v podnájme v 2-izbovom byte na J. K. XX R. P.. Matka je
zamestnaná na Ú. H., J. R. I. S. R. P. ako J. S., má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú,
jej príjem je vo výške 940 eur mesačne netto vrátane daňového bonusu na maloletého, poberá rodinné
prídavky na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Matka platí náklady na bývanie - nájomné vo výške 650 eur

mesačne, na stravu 150 eur mesačne, drogéria 40 eur, mobil 40 eur mesačne. Otec maloletého býva v 2-
izbovom byte, ktorého je výlučným vlastníkom. Pracuje v spoločnosti L. P. J..S..Z.. ako Z. A., jeho príjem
je 1.500 eur mesačne netto a náklady na bývanie platí vo výške 160 eur mesačne, na stravu má výdaje
350 eur, na PHM 180 eur mesačne a na mobilný telefón 20 eur mesačne. Maloletý C. navštevuje E. školu
v P. na ul. W. XX, kde je na celodennom pobyte; školné platí otec vo výške 50 eur mesačne a stravu

vo výške 50 eur mesačne, ostatné výdaje na maloletého aktuálne rodičia platia na polovicu. Maloletý
C. je zdravý, prekonáva iba bežné detské choroby. Keďže otec maloletého dieťaťa má vyšší príjem
ako matka, súd určil výživné v sume 150 eur, čo dokladoval, že je ochotný prispievať. Súd poukázal
podporne na Metodiku Ministerstva spravodlivosti. V prípade otca, ktorý má jednu vyživovaciu povinnosť
o dieťa vo veku do 5 rokov, z príjmu 1.490 eur je vyživovacia povinnosť vo výške 18 % čistého príjmu

povinného rodiča, t.j. vo výške 268 eur mesačne. Keďže je striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov
rovnocenná na polovičnú dobu v mesiaci, otec by mal prispievať na výživné pre maloletého vo výške
130 eur mesačne. Súd vzhľadom na súhlas otca určil výživné 150 eur mesačne. Je to suma primeraná
možnostiam a schopnostiam otca, ako i odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.

7. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení účastníkov konania

8. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie matka, a to

proti výrokom II., III., IV., V., VII. a IX. Zastáva názor, že striedavá osobná starostlivosť nie je pre
maloletého C. najvhodnejšou formou osobnej starostlivosti. Dokonca sám otec na pojednávaní dňa
17.01.2024 súhlasil, aby súd zveril maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
Poukázala, že maloletý je primárne naviazaný na matku, čo vyplynulo aj z uznesenia Krajského súdu
v Prešove č.k. 23CoP/74/2024-171 zo dňa 16.07.2024. Otec v čase, keď má maloletého syna u seba,

popudzuje ho proti matke, manipuluje dieťa opakovaním, že jeho domov je na W., dehonestujúco
sa vyjadruje o bývaní matky, čím dieťa zraňuje a maloletý je zmätený, kde je vlastne doma. Otec
nepodporuje telefonovanie maloletého s matkou v čase, keď je maloletý u otca, čo matka považuje
za nedostatok empatie otca k potrebám maloletého dieťaťa. Komunikácia medzi rodičmi nie je dobrá,
pretože otec matku v telefonickom rozhovore často kritizuje, prechováva k matke osobnú nenávisť.

Otec sa v rozhovoroch s matkou primárne neorientuje na potreby maloletého syna, ale útočí na matku.
Samotný súd na pojednávaní dňa 20.03.2024 po vypočutí účastníkov konania vyjadril predbežné právne
posúdenie, v rámci ktorého sa jednoznačne vyjadril, že za aktuálnych podmienok nie je striedavá osobná
starostlivosť pre maloletého vhodná. Otec sa nepreniesol cez rozvod manželstva s matkou dieťaťa; o
matke negatívne rozpráva, nevyhnutne dieťa zraňuje. Zároveň matka zdôraznila, že otec dieťaťa naďalej

pracuje na zmeny a na miesto jeho osobnej starostlivosti sa o dieťa stará jeho XX-ročná mama. Matke
nebol doposiaľ doručený rozpis pracovných zmien u otca dieťaťa tak, aby mohol byť v popoludňajších
hodinách doma a mohol sa osobne venovať dieťaťu. Matka namietala procesný postup súdu, nakoľko
do podania tohto odvolania jej nebola doručená zápisnica zo dňa 13.11.2024 napriek tomu, že to napojednávaní substitučne zastupujúci právny zástupca o zápisnicu výslovne žiadal a zápisnica nie je
ani v elektronickom súdnom spise. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch II., III., IV., VII. a IX. tak, že cit.:

„II. Z v e r u j e maloletého C. P., F.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
III. Otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od stredy od 16:00 hod. do
nasledujúceho pondelka do 16:00 hod., pričom rodičia si budú preberať a odovzdávať maloleté dieťa v
určený čas začatia a skončenia styku otca v predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje.
Ak maloletý v uvedený deň nebude v predškolskom zariadení, rodičia si budú preberať a odovzdávať

maloletého v mieste bydliska matky.
IV. Styk otca s dieťaťom počas sviatkov upravuje nasledovne:
Počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s mal. C. v párnom kalendárnom roku od
23.12. od 15:00 hod. do 26.12. do 15:00 hod., a od 30.12. od 15:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka
do 15:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od 15.00 hod. do 30.12. do 15.00 hod. a od
02.01. od 15.00 hod. nasledujúceho roka do 06.01. do 15.00 hod.

Počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa maloletým C. v každom kalendárnom roku
od veľkonočnej nedele od 16:00 hod. do veľkonočného pondelka do 16:00 hod.,
Rodičia si budú maloleté dieťa preberať resp. odovzdávať v mieste bydliska matky.
VII. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. sumou 250,- Eur mesačne, vždy do 15.dňa v
každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc doručením rozsudku do budúcna.

IX. Trvalým bydlisko maloletého C. bude trvalé bydlisko matky.
2. Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 85P/43/2023 zo dňa 13.11.2024 vo výroku V. ZRUŠUJE.“

9. K odvolaniu matky zaslal vyjadrenie otec. Zdôraznil, že v priebehu konania zmenil svoj návrh na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko má záujem o striedavú starostlivosť, lebo je to

v najlepšom záujme ich maloletého syna. Svoje pracovné podmienky zmenil, čo preukázal potvrdením
zamestnávateľa o tom, že v čase, keď bude maloletý v jeho starostlivosti, tak on bude pracovať na
ranných zmenách. Preukázal to zmenovými výkazmi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v čase, keď
má otec maloletého v starostlivosti, pracuje v ranných zmenách a je spôsobilý sám zabezpečiť osobnú
starostlivosť o maloletého syna.

Otec ďalej argumentoval, že maloletý nebol Krajským súdom v Prešove zverený do starostlivosti
žiadneho z rodičov neodkladným opatrením, ale odvolací súd rozhodol iba o úprave styku otca s
maloletým synom. Túto skutočnosť naviac ozrejmil súd prvej inštancie matke priamo na pojednávaní
dňa 13.11.2024, o čom svedčí zvukový záznam z pojednávania v súdnom spise. Čo sa týka bydliska
maloletého, otec poukázal, že jeho bydlisko je na tej istej ulici ako je škôlka, ktorú maloletý syn

navštevuje, vzdialenosť je asi 2 minúty pešo. Matka aktuálne býva na sídlisku Ť., čo je asi 20 minút
jazdy MHD. S poukazom na vek maloletého, je vhodnejšie prekonávať cestu do a zo škôlky peši bez
nutnosti každodenných presunov MHD.
Matka ničím nepreukázala svoje tvrdenia o údajnej manipulácii a popudzovaní maloletého syna otcom
voči matke a o údajnom dehonestovaní jej bývania. Otec sa pred maloletým dieťaťom o bývaní matky

nevyjadruje. Ak matka tvrdí, že maloletý je zmätený, kde je vlastne doma, tak to nie je situácia na strane
otca, ale na strane matky. Za 12 mesiacov, od kedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti
s otcom, zmenila 3x svoje miesto pobytu. Sám maloletý v rozhovore s kolíznou opatrovníčkou dňa
14.09.2024 bez prítomnosti otca vyjadril svoje želanie, že chce bývať na W. doma.
Matka namieta údajne zlú komunikáciu s otcom. Podľa otca ide o ničím nepreukázané účelové tvrdenia

matky, ktoré navrhovateľka opakuje v priebehu celého konania. Komunikácia medzi ňou a otcom je
na štandardnej vecnej a slušnej úrovni. Touto komunikáciou rodičov sa zaoberala podrobne aj kolízna
opatrovníčka, ktorá ju na pojednávaní dňa 13.11.2024 zhodnotila tak, že obaja rodičia sa informujú o
všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa ich syna a tieto spoločne riešia vecným a slušným
spôsobom. Dieťa pozitívne vyjadruje city pred otcom o matke, a takisto pred matkou o otcovi. Dieťa sa

prirodzene správa.
Čo sa týka telefonovania maloletého s matkou, otec sa ho každý deň pýta, či chce volať s mamou.
Otec nemá žiadny problém, aby maloletý komunikoval s matkou, nikdy mu v tom nebránil, ani brániť
nemieni. Otec zároveň podporuje syna v komunikácii s matkou a vyžaduje, aby bol počas telefonovania
sústredený a aby sa pekne správal.

Otecpoukázalnavyjadreniekolíznejopatrovníčky,ktorázisťovalanázormaloletéhonastriedavúosobnú
starostlivosť.Skonštatovala,žedieťazvládatútozmenuvživote,nemátonijakýdopadnajehopsychický
vývoj a na jeho vzťah k matke a otcovi. Aj zo správy materskej školy zo dňa 26.08.2024 vyplýva, že v
závere školského roka bolo na maloletom vidieť, že prijal fakt o tom, že sa na jeho výchove a vzdelávanípodieľajú obaja rodičia jednotlivo; spolupráca rodičov s materskou školou je na dobrej úrovni, obidvaja
rodičia prejavujú záujem o dieťa a o činnosti, ktoré sa v materskej škole uskutočňujú. Z uvedeného
vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť je pre maloletého vhodným riešením.

Otec zdôraznil, že striedavá starostlivosť rodičov je v prvom rade právom a záujmom dieťaťa, nie rodiča.
Otec si plní vyživovaciu povinnosť, platí navrhovateľke výživné určené súdom vo vyššej miere než by
malo byť určené. Striedavá starostlivosť umožňuje maloletému tráviť rovnaký čas s oboma rodičmi a v
rovnakej miere si k nim budovať citové väzby.
Otec dostatočným spôsobom preukázal, že zamestnávateľ na jeho žiadosť mu upravil pracovné zmeny

tak, že počas dní, kedy má maloletého v starostlivosti, sa dokáže oňho riadne postarať. V tejto súvislosti
poukázal na Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3065/21 zo dňa 03.05.2022, ktorý síce nemožno na
Slovensku označiť za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe, avšak možno sa ním pri jej tvorbe inšpirovať.
Otec zároveň uviedol, že jeho matka mu pomáha zabezpečovať starostlivosť o maloletého 1-2x za
mesiac. V tejto súvislosti opätovne poukázal na Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3065/21, bod 53., z
ktorého vyplýva, že zapojenie osôb blízkych rodičov a hlavne starých rodičov do starostlivosti o dieťa, je

z mnohých dôvodov pre maloleté dieťa prospešné. Je to bežnou súčasťou života všetkých pracujúcich
rodičov. Aj matka do zoznamu osôb, ktoré v prípade potreby, ak nemôže prísť pre dieťa do škôlky, uviedla
svojich rodičov a sestru. Z pohľadu maloletého je dobré, že starí rodičia či súrodenci z jednej alebo
druhej strany sú ochotní pomôcť v starostlivosti o neho.
K procesným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré matka uviedla v odvolaní, otec konštatoval, že

žiadne procesné práva matky porušené nemohli byť, nakoľko zápisnica na pojednávaní vyhotovovaná
nebola, bola diktovaná do záznamovej techniky. Okrem toho zo zvukového záznamu sprístupneného
otcovi súdom prvej inštancie nevyplýva, že by si právny zástupca matky žiadal vydanie zápisnice.
Čo sa týka stanovenia trvalého bydliska maloletého dieťaťa, otec poukázal, že od trvalého bydliska
sú závislé viaceré podstatné skutočnosti, napr. spádová škôlka, škola, lekári. Matka má v súčasnosti

zabezpečené bývanie pre seba aj maloletého, avšak v zmysle nájomnej zmluvy predloženej v tomto
konaní je toto bývanie zabezpečené len na jeden rok. Nie je isté, či táto nájomná zmluva jej bude
predĺžená alebo sa bude matka opätovne sťahovať.
Otec má za to, že súd prvej inštancie právnu vec posúdil riadnym spôsobom, vykonal dokazovanie a
súd dospel k záveru, že stanovenie rovnomernej a rovnocennej striedavej starostlivosti o maloleté dieťa

je v jeho záujme.
Vzhľadom na tieto skutočnosti otec navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol a potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie a nepriznal žiadnemu z účastníkov trovy konania.

10. K odvolaniu matky a k vyjadreniu otca k odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie kolízny

opatrovník. Zastáva názor, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a rozhodol s ohľadom
na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

11. K vyjadreniu otca zaslala repliku matka. Doložila prepísané zvukové záznamy (aj 3x USB)
vyhotovené počas spolužitia matky a maloletého C. s otcom v jednej domácnosti, ktoré zachytávajú

emočné excesy otca a jeho hrubé nadávky v priamej komunikácii s dieťaťom, a ktoré preukazujú, že otec
výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa nezvláda. Takéto správanie otca nie je normálne, nie je v záujme
maloletého dieťaťa zveriť ho do striedavej starostlivosti na týždeň otcovi, ktorý takýmito vyhrážkami voči
dieťaťu prejavoval svoju neschopnosť vôbec maloleté dieťa vystáť, nieto sa o neho ešte starať.

12. K replike matky zaslal dupliku otec. Poukázal, že nahrávky predložené matkou mali byť z rokov
2021, 2022 a 2023. Nie je bližšie zrejmé, v akých situáciách mali byť nahrávané, a čo týmto situáciám
predchádzalo. Tieto nahrávky nie je možné definovať ako nové dôkazy. Matka počas 17 mesiacov
trvajúceho konania na súde prvej inštancie nebola schopná predložiť relevantné dôkazy, ktoré by mali
preukazovať jej tvrdenia. Dôkazy predložené matkou nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkazy zadovážené a

vykonané súdom prvej inštancie; ide o veľmi sporné dôkazy. Otec uviedol, že matke nedal žiadne
povolenie alebo súhlas, aby z ich vzájomnej komunikácie vyhotovovala akékoľvek zvukové alebo
zvukovoobrazové záznamy, tieto dôkazy boli získané v rozpore so zákonom. Otec zdôraznil, že v konaní
pred súdom prvej inštancie bolo riadne preukázané, že jeho pracovná doba ho nijako nevylučuje z
toho, aby sa mohol doma riadne starať o maloletého syna formou striedavej starostlivosti. Je zrejmé,

že snahou matky bolo nielen počas tohto konania, ale počas súbežného konania, aby maloletý trávil
viac času s ňou, ako s otcom, a to bez ohľadu na záujem maloletého dieťaťa. Matka nijakým spôsobom
nezohľadňuje potrebu maloletého tráviť čas rovnako s otcom, ako s ňou, neberie ohľad na práva azáujem maloletého, a ani na záujem jeho otca. Otec navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol
a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a nepriznal žiadnemu z účastníkov trovy konania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie
v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako
sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého

rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a

stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav
veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené
odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Práve pre správnosť
a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak

zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP).

17.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje za vecne

správny, s tvrdeniami matky, ktoré vzniesla v priebehu konania (a ktoré tvoria aj súčasť jej odvolacích
námietok), sa vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

18. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní sú odvolacie námietky matky vyjadrujúce
nesúhlas s právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadne zverenia maloletého dieťaťa do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov a s tým súvisiacimi výrokmi v napadnutom rozsudku.

19. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť
o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, čí už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi, alebo zákonodarnými orgánmi.21. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Pri rozhodovaní o najvhodnejšej forme osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, rešpektujúc
pritom právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a na záujem maloletého dieťaťa,

kritériami zverenia sú najmä: 1/ existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou
osobou; 2/ miera zachovania identity maloletého dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia
do starostlivosti tej-ktorej osoby; 3/ schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do
svojej starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a
napokon 4/ želanie maloletého dieťaťa. V konaní, v ktorom má byť rozhodnuté, komu bude dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, je za účelom rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa nevyhnutné, aby u
všetkých osôb, ktoré o zverenie dieťaťa prejavia úprimný záujem, všetky relevantné kritéria posúdiť
samostatne, a ak sú u všetkých týchto osôb naplnené rovnakou mierou, je žiaduce dieťa zveriť do
výlučnej či striedavej výchovy týchto osôb alebo prijať opatrenia, ktoré takýto postup v budúcnosti
umožňujú (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.05.2014 sp. zn. I.ÚS 2482/2013).

23. Prvé kritérium, ktorým je existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie usilujúcou
osobou, spĺňajú obaja rodičia. Nemožno spochybniť, že väzba medzi matkou a maloletým dieťaťom a
otcom a maloletým dieťaťom je jedným z prvoradých predpokladov vývoja ľudského jedinca a porušenie
tejto prirodzenej ľudskej väzby je prípustné iba za situácie, ak pre takýto zásah existujú závažné dôvody

(porov. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 20.07.2010 sp. zn. IV.ÚS 2244/09).

24. Druhým kritériom je miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho
zverenia do starostlivosti tej-ktorej osobe. Zdôrazňuje sa dôležitosť toho, aby dieťa bolo zverené do
starostlivosti osoby, ktorá uznáva dôležitosť iných blízkych osôb v živote dieťaťa a ktorá kontaktu dieťaťa

s takýmito osobami nebude brániť. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z
rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten
druhý je dobrým rodičom. Pre zistenia o naplnení daného kritéria lepšie niektorým z rodičov je potrebné
vyhodnotiť dôkazy vypovedajúce o prístupe oboch rodičov v rámci súdneho konania.

25. Ďalším kritériom je schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie do jej starostlivosti, zaistiť vývoj,
fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, takže pri týchto kritériách sa zohľadňuje
vek, zdravotný stav, materiálne zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti a morálna integrita
danejosobyajejsprávaniekdieťaťu(porovnajESLPvoveciLiubenovac/aBulharskozodňa18.10.2011
č. 13786/04 bod 73). Vyhodnocujúc dané kritérium je potrebné uviesť, že obaja rodičia majú emočné a

racionálne predpoklady pre uspokojovanie potrieb maloletého.

26. Posledným kritériom je prianie maloletého dieťa. Odvolací súd má za to, že právo maloletého dieťaťa
vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 38
ods. 1 CMP, § 43 ods. 1 Zákona o rodine). Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim

jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb
(§ 38 ods. 2 CMP). Súd je povinný zisťovať názor maloletého dieťaťa, pričom je potrebné zdôrazniť,
že vyjadrenie názoru maloletého nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale
schopnosťouhovyjadriť,atoprimárnesamostatne.Spôsobzisťovanianázorumaloletéhosaponecháva
na rozhodnutí súdu, zákon však predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti maloletého. Je

pravdou, že v konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať
predstavyanázorymaloletéhodieťaťaotom,čojeprenehozadanejsituácievhodnéačonie(uznesenie
Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno totiž
pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistenéskutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia
súdu (Uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci I. ÚS 268/02).

27. Z uvedeného vyplýva, že súd výpoveď dieťaťa ako účastníka konania v mimosporovom konaní
nehodnotí ako každý iný vykonaný dôkaz, ale naň „prihliadne“, t.j. neznamená to, že ho do rozhodnutia
nekriticky preberie. Súd je vždy povinný rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa, ktorý nie vždy musí
korešpondovať so zisteným názorom alebo prianím dieťaťa, dokonca s ním v niektorých prípadoch môže
byť aj v rozpore (rozhodnutie ESĽP vo veci Mandet a Francúzsko zo 14. januára 2016). ESĽP v tejto veci

zdôraznil, že vnútroštátne súdy postupovali správne, keď za stredobod svojich úvah považovali najlepší
záujem dieťaťa, i keď ten bol v danom prípade v rozpore s názorom a prianím dieťaťa.

28.Odvolacísúdargumentuje,žezvykonanéhodokazovaniasúdomprvejinštancievyplýva,žemaloletý
mákobomrodičomvytvorenýveľmidobrývzťah,prirodzenerešpektujerodinnúsituáciu,dôverujesvojim
rodičom a zvláda presúvanie sa z jednej domácnosti do druhej.

29. Dôvodom nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti podľa názoru matky má byť najmä
komplikovaná komunikácia medzi rodičmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že schopnosť rodičov vzájomne
zlepšiť si komunikáciu je možné pomocou odbornej pomoci, a tento nedostatok nie je možné vyhodnotiť
v neprospech niektorého z rodičov, resp. v neprospech otca, pretože na nevhodnej komunikácii sa

podieľajú obidvaja rodičia. Je potrebné zdôrazniť, že absencia vhodnej komunikácie medzi rodičmi
nemôže byť dôvodom obmedzenia práv jedného z rodičov tým, že dieťa bude zverené do starostlivosti
iba jednému z nich.

30. Akákoľvek striedavá výchova (pravidelná alebo nepravidelná) predpokladá zo strany rodičov určitú

toleranciu a schopnosť spolu komunikovať a nezapájať dieťa do vzájomných sporov, avšak súd nesmie
na spôsob tejto výchovy rezignovať a vyhodnocovať nesúhlasné stanovisko jedného z rodičov. Nesúhlas
rodiča so striedavou starostlivosťou môže byť pritom relevantný iba vtedy, ak je založený na dôvodoch,
ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom zasiahnuť negatívne do záujmu dieťaťa. Súd je tak vždy
povinný vyhodnocovať nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou, vyhodnocovať či takýto

nesúhlas je alebo nie je v záujme maloletého dieťaťa. Je proti záujmu maloletého, keď rodičia spolu nie
sú schopní korektne komunikovať a tak neberú ohľad na maloletého, ktorého takáto situácia zaťažuje.
Rodičia, ktorí spolu nekomunikujú, oberajú deti o emocionálne istoty, robia z detí rukojemníka pri
riešení svojich konfliktov. Rodičia sú povinní v záujme maloletého dieťaťa komunikovať aspoň na úrovni
elementárnej slušnosti, nezaťahovať dieťa do svojich konfliktov a neprenášať na dieťa zodpovednosť

za výsledok ich nezhôd.

31. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje. Súd prvej inštancie rozhodol aj o rozsahu výživného zo strany otca na maloletého C. aj napriek
tomu, že dieťa je zverené do striedavej osobnej starostlivosti a to s prihliadnutím na skutočnosť, že aj
keď bude maloletý v striedavej osobnej starostlivosti v rovnakej miere u každého z rodičov, je potrebné,
aby mal zabezpečené uspokojovanie potrieb v rovnakom rozsahu u otca, ako aj u matky. Napriek
rovnakej dĺžke osobnej starostlivosti oboch rodičov súd prvej inštancie prihliadol, že pomery rodičov nie

sú rovnaké a tak bolo potrebné stanoviť výživné. Otec súhlasil s výškou výživného 150 eur mesačne
na maloleté dieťa, čo súd náležitým spôsobom odôvodnil vo svojho rozhodnutí s poukazom na príjem
otca a oprávnené výdavky na maloleté dieťa.

32. Zákonnými kritériami pre určenie výšky výživného sú odôvodnené potreby dieťaťa a možnosti,

schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča (§ 75 Zákona o rodine). Zároveň platí pravidlo, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Výživné pre dieťa
slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv
a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne,
rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj

ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti
vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.33. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky, ktorá namietala predovšetkým proti výroku o zverení
maloletého dieťaťa na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a proti
súvisiacim výrokom o spôsobe preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa, o styku otca a matky

s maloletým počas vianočných a veľkonočných sviatkov, proti povinnosti otca prispievať na výživu
maloletého, aj proti výroku o určení trvalého bydliska maloletého dieťaťa, odvolací súd v prvom rade
zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na
spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani
právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS

50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

34. Ústavný súd aj ESĽP rovnako opakovane konštatovali, že všeobecné súdy nemôžu striedavú
starostlivosť vylúčiť z dôvodu, že s týmto spôsobom výchovy jeden z rodičov nesúhlasí, pretože chce

mať dieťa vo výlučnej starostlivosti [viď nález sp. zn. III. ÚS 1206/09 zo dňa 23.02.2010 (N 32/56 SbNU
363), bod 23.; nález sp. zn. I. ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010 (N 165/58 SbNU 421), body 24.-29.; či
rozsudok ESĽP vo veci Zaunegger proti I. ÚS 2482/13 9 Nemecku zo dňa 03.12.2009 č. 22028/04, bod
60. a nasl.]. (viď Nález ÚS ČR zo dňa 25.06.2014, sp.zn. I. ÚS 2482/13).

35. Odvolací súd v závere zdôrazňuje, že akýkoľvek ukrivdený človek si musí priznať, že dieťa má právo
poznať skutočne a poriadne svojich rodičov, má právo možnosť tráviť s každým z nich čas a vyrovnať
sa i s tým, že jeho rodič nie je dokonalý. Ak vedie jeden z rodičov svoje dieťa k nenávisti, či k zapretiu
druhého rodiča, učí ho vlastne k nenávisti k sebe samému. „Dosiahnuť zhodu rodičov kvôli dieťaťu nie je
právom rodiča, ale jeho povinnosťou vyplývajúcou z jeho rodičovskej zodpovednosti“ (Jürgen Rudolf).

36. Pokiaľ sa naučia komunikovať rodičia o potrebách dieťaťa a akceptovať druhého rodiča, je odvolací
súd presvedčený, že dajú aj svojmu synovi do života veľmi dôležitý a jasný signál, že vzniknuté ťažkosti
po rozpade rodiny už vzájomne vyriešili a prijali vlastný podiel zodpovednosti. A v neposlednom rade
nezničia puto svojho dieťaťa, ktorého nepochybne obaja milujú, k jednému z nich.

37. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov sa
považuje aj opakované, bezdôvodné a zámerné bránenie druhému rodičovi v styku s dieťaťom. Rodič
dopúšťajúcim sa takéhoto obmedzovania práva dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom a schopný

vylúčiť druhého rodiča zo života ich spoločného dieťaťa neposkytuje žiadnu záruku, že výchova dieťaťa
splní ciele, ktoré od nej spoločnosť očakáva.

38. Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí I. ÚS 48/04 uviedol, že: „Záujmom dieťaťa je nepochybne,
aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a

je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o
tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom Jednak
na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja (napr. výchovným opatrením
podľa ustanovenia § 37 ), jednak na zmenu rozhodnutia o zverení. Pokiaľ preferenčný rodič svoj
negatívny postoj nezmení, ani v dôsledku Vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena

nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. dáva záruky
toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom voči druhému rodičovi, bude manipulované,
citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže
napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa“.

39. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov
opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže
na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Avšak, ak sa súd dozvie,
napríklad z návrhu na výkon rozhodnutia o úprave styku s dieťaťom, že jeden z rodičov svojím správanímopakovane bezdôvodne a zámerne marí stretávanie sa oprávneného rodiča s dieťaťom, musí začať aj
sám aktívne konať, a nemôže ponechať iniciatívu výlučne na oprávneného rodiča. Sám odvolací súd vo
svojej rozhodovacej činnosti neváha využiť ustanovenie § 26 Zákona o rodine v spojení s § 25 ods. 4

Zákona o rodine na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

40.Zadanéhostavuodvolacísúdnevzhliadolopodstatnenosťodvolacíchdôvodov.Odvolacísúdpotvrdil
napadnutý rozsudok vo výrokoch II., III., IV., V., VII., IX. a X. ako vecne správny postupom vyplývajúcim
z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle § 55 CMP.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).