Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 17, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/2975/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124453732
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124453732.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. ,so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XX, XXX XX D. E., zast.: JUDr. Stanislav Bovan, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 184, 075 01
Trebišov, IČO: 35 564 369, o vymoženie 695,97 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora:

JUDr. Ing. Bohumil Husťák, so sídlom Exekútorského úradu Žriedlova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn.
64EX 77/25, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 36Ek/2975/2024 zo dňa 28.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/2975/2024
zo dňa 28.10.2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.12.2024 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 695,97 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- Platobný rozkaz Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13Ro/504/2012 zo dňa 06.11.2012, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 07.02.2013 (ďalej aj ako „exekučný titul“). Poverením zo dňa 5.2.2025 Okresný súd

Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Bohumil Husťák, so sídlom
Exekútorského úradu Žriedlova 3, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 64EX 77/25.

2. Uznesením sp. zn. 36Ek/2975/2024 zo dňa 28.10.2025 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol a žiadnemu z účastníkov exekučného konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že exekučné konanie

sa začalo dňa 09.12.2024 doručením opätovného návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná
exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 06.02.2025 na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučné konanie ako aj exekúcia sa teda začali
dôvodne.Premlčanímsarozumieoslabeniepráva,ktoréspočívavtom,žepouplynutípremlčacejlehoty,
v ktorej sa právo neuplatnilo, súd nemôže priznať veriteľovi premlčané právo, ak dlžník vznesie námietku
premlčania. Súd tak prihliadne na premlčanie, len ak bola vznesená námietka premlčania účastníka

konania, v opačnom prípade jeho plnenie nie je bezdôvodným obohatením. Úprava premlčacej lehoty
práva, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, je upravená v § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a síce dané právo sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia
plniť, t. j. za desať rokov od vykonateľnosti rozhodnutia. Premlčacia lehota však prestane plynúť, tzv.
spočíva,akveriteľzaúčelomuspokojeniaalebourčeniasvojhoprávaurobíakýkoľvekprávnyúkon,ktorý
sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v

už začatom konaní.Súd uviedol, že ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka o premlčaní je právnou normou
všeobecnouvovzťahuk§9ods.2ZoUNEK,ktoráprevšetkypremlčaciedoby(čiužpodľaObčianskeho,
alebo Obchodného zákonníka, či iných právnych predpisov) zaviedla právne záväzné pravidlo, podľa

ktorého sa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii po ukončení exekučného konania podľa ZoUNEK
nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK je teda výnimkou zo zákonných
ustanovení o premlčaní, a to pre prípad, ak by po ukončení exekučného konania podľa ZoUNEK
uplynula oprávnenému premlčacia doba pre vymoženie nároku. V intenciách vyššie citovaného § 112
Občianskeho zákonníka teda platí, že pokiaľ oprávnený podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie v

lehote jedného roka, tak riadne pokračoval v exekúcii. Toto „dodatočné“ najviac jednoročné predĺženie
premlčacej doby sa počíta odo dňa ukončenia exekučného konania v zmysle § 8 ods. 1 ZoUNEK.
Oprávnený tak má možnosť podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka od ukončenia
zastavenejstarejexekúciebeztoho,abybolomožnévzniesťúspešnenámietkupremlčanianároku.Čiže
ak by v období jedného roka po ukončení starej exekúcie bola pohľadávka premlčaná, avšak by v tejto
lehote jedného roka oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, tak by nárok oprávneného

premlčaný nebol.
Súd konštatoval, že exekučný titul - Platobný rozkaz Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13Ro/504/2012
zo dňa 06.11.2012, nadobudol vykonateľnosť dňa 07.02.2013.V starej exekúcii 15Er/264/2016 bolo
poverenie doručené súdnemu exekútorovi dňa 09.03.2016, preto od tohto dňa premlčacia doba
spočívala až do dňa 25.01.2023, kedy bola ukončená stará exekúcia. Odo dňa 26.01.2023 tak znova

plynula premlčacia doba. Oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 09.12.2024,
kedy začala premlčacia doba znovu spočívať. V zhrnutí tak premlčacia doba plynula od: 08.02.2013 do
09.03.2016, následne spočívala a od 26.01.2023 do 09.12.2024 opäť plynula. Vzhľadom na uvedené
je súd právneho názoru, že pohľadávka oprávneného nie je premlčaná, nakoľko z premlčacej 10-ročnej
lehoty plynúcej od vykonateľnosti exekučného titulu doposiaľ uplynuli cca 4 roky a námietka premlčania

tak nie je vznesená dôvodne. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané,
že nárok z exekučného titulu nie je premlčaný, zároveň súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali
zákonný dôvod na zastavenie exekúcie súdom, z týchto dôvodov súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom závere, že vymáhaný
nárok oprávneného nie je premlčaný. Toto pochybenie pramení z chybnej aplikácie ustanovenia § 112
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v kontexte exekučného
konania, ktoré bolo zastavené podľa ZoUNEK pre jeho dlhodobú neefektívnosť. Podľa § 110 ods. 1

Občianskeho zákonníka platí, že právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa premlčuje za desať
rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. V danom prípade sa exekučný titul (Platobný
rozkaz Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13Ro/504/2012) stal vykonateľným dňa 7. februára 2013, a
teda desaťročná premlčacia doba začala plynúť dňa 8. februára 2013 a uplynúť mala dňa 7. februára
2023. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka platí, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde

a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie
(tzv. spočívanie premlčacej doby). Súd prvej inštancie v odseku 29 napadnutého uznesenia mechanicky
aplikoval toto pravidlo na obdobie trvania tzv. starej exekúcie (od 09.03.2016 do 25.01.2023) bez toho,
aby sa zaoberal kľúčovou hmotnoprávnou podmienkou – či oprávnený v tomto konaní skutočne „riadne
pokračoval“. Práve v tomto bode spočíva zásadné pochybenie súdu. Stará exekúcia bola zastavená

podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, teda z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, počas ktorej sa nepodarilo
vymôcť ani len trovy exekúcie. Samotný zákonodarca takýmto legislatívnym aktom a priori konštatoval,
že v týchto konaniach nedochádzalo k efektívnemu postupu smerujúcemu k uspokojeniu veriteľa. Takéto
konanie, ktoré zákonodarca vyhodnotil ako márne a hodné zastavenia ex lege, nemožno v žiadnom
prípade považovať za „riadne pokračovanie v konaní“ v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Účelom

§ 112 je chrániť aktívneho veriteľa, ktorý sa domáha svojho práva, nie pasívneho veriteľa, ktorého
konanie je natoľko neúčinné, že musí byť ukončené zákonom. Pripustiť opačný výklad, ktorý zaujal súd
prvej inštancie, vedie k právnemu a logickému paradoxu: veriteľ, ktorého nečinnosť alebo neschopnosť
viesť exekúciu efektívne viedla k jej zákonnému zastaveniu, je za túto pasivitu odmenený takmer
sedemročným pozastavením plynutia premlčacej doby. Takýto výklad je v príkrom rozpore s účelom

inštitútu premlčania, ktorým je motivovať veriteľov k včasnému a aktívnemu uplatňovaniu svojich práv
a poskytnúť dlžníkom právnu istotu. Keďže podmienka „riadneho pokračovania v konaní“ nebola počas
starej exekúcie splnená, na obdobie jej trvania nemožno aplikovať účinky spočívania premlčacej doby.
Z toho vyplýva, že desaťročná premlčacia doba plynula nepretržite od 8. februára 2013 a uplynuladňa 7. februára 2023. Návrh na vykonanie novej exekúcie podal oprávnený až dňa 9. decembra 2024,
teda takmer dva roky po uplynutí premlčacej doby. Vymáhaný nárok je preto premlčaný a exekučný
titul je materiálne nevykonateľný. Súd prvej inštancie v odseku 28 napadnutého uznesenia nesprávne

interpretoval a aplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK. Uviedol, že toto ustanovenie je lex specialis
vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o premlčaní a že oprávnenému umožňuje podať opätovný
návrh do jedného roka od ukončenia starej exekúcie bez toho, aby bolo možné úspešne vzniesť
námietku premlčania. Tento výklad je v rozpore s teleologickým výkladom zákona. Dôvodová správa
k ZoUNEK, ako aj jeho celkový zmysel, jednoznačne smerovali k urýchlenému ukončeniu starých

exekúcií,odbúraniuadministratívnejzáťažesúdovaknastoleniuprávnejistoty.Cieľomneboloposkytnúť
veriteľom ďalšiu možnosť na vymoženie premlčaných pohľadávok. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK
je potrebné vykladať reštriktívne. Jeho účelom je len zabrániť situácii, kedy by v dôsledku samotného
zastavenia starej exekúcie došlo k okamžitému uplynutiu premlčacej doby u pohľadávky, ktorá by inak
ešte premlčaná nebola. Ide o ochranné ustanovenie, ktoré poskytuje veriteľovi primeraný čas (jeden
rok) na podanie nového návrhu v prípade, že jeho nárok v čase zastavenia starej exekúcie ešte

nebol premlčaný. Toto ustanovenie však v žiadnom prípade neslúži na resuscitáciu nárokov, ktorých
desaťročná premlčacia doba už uplynula. V danom prípade uplynula premlčacia doba dňa 7. februára
2023. Oprávnený podal návrh až 9. decembra 2024. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK mu nemôže
pomôcť, pretože jeho nárok bol už v čase podania nového návrhu dávno premlčaný podľa všeobecnej
úpravy v Občianskom zákonníku. Napadnuté uznesenie, ak by zostalo v platnosti, by vážnym spôsobom

narušilo princíp právnej istoty, ktorý je jedným z imanentných znakov právneho štátu. Inštitút premlčania
by stratil svoj zmysel, ak by bolo možné jeho účinky obchádzať prostredníctvom formálne vedených,
no v skutočnosti nečinných a neúspešných exekučných konaní. Rozhodnutie súdu taktiež vytvára
neprípustnú nerovnosť medzi účastníkmi právnych vzťahov. Veriteľ, ktorý bol roky v exekučnom konaní
pasívny, by bol nespravodlivo zvýhodnený oproti veriteľovi, ktorý si svoje právo neuplatnil vôbec a

ktorému by sa právo premlčalo po uplynutí 10 rokov. Takýto stav je neakceptovateľný a v rozpore so
zmyslom a účelom právnej úpravy
exekučného konania aj premlčania.

4. Predmetnú sťažnosť povinného súd oprávnenému z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania

trov exekúcie) na vyjadrenie nezasielal. Povinný v sťažnosti zotrval na dôvodoch zastavenia exekúcie
uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorým skutočnostiam sa oprávnený vyjadril, a teda
stanovisko oprávneného je súdu známe.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 233/2019 Z.z. o ZoUNEK o ukončení niektorých exekučných konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Ďalej len „ZoUNEK), ak oprávnený po zastavení starej
exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie
exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu,ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky
alebo ktorým sa námietky odmietli.

13. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného
konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis
umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

14. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

15. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

16. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou
osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti

ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti,
preskúmal napádané uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného
nie je dôvodná. S poukazom na argumentáciu povinného v podanej sťažnosti za účelom zdôraznenia
vecnej správnosti napadnutého uznesenia súd udáva:

17. Zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoUNEK), nadobudol účinnosť dňom 01.01.2020.

18. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula
rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

19. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo
dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“),
ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

20. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného
nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

21. Dňa 01.12.2022 vydal súdny exekútor pod sp. zn. súdneho exekútora EX 626/16 (sp. zn. súdu
15Er/264/2016) upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019

Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože
uplynula rozhodná doba. Dňa 31.01.2023 vydal súdny exekútor Oznámenie o ukončení starej exekúcie
z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK.

22. Prijatím ZoUNEK-u zákonodarca (štát) zasiahol do prebiehajúcich (starých) exekučných konaní

(t.j. exekučných konaní začatých podľa Exekučného poriadku v znení účinnom spred 01.04.2017)
tým spôsobom, že tzv. staré exekúcie po uplynutí rozhodnej doby ex lege zastavil. Nemožno preto
pričítať zavinenie na zastavení starej exekúcie oprávnenému. Ten podal návrh na vykonanie exekúcie
a žiadnym úkonom nezavinil jej zastavenie (napr. podaním návrhu na zastavenie exekúcie). Za
vymoženie pohľadávky v exekučnom konaní zodpovedá súdom poverený súdny exekútor, vyžaduje

sa jeho aktivita, činnosť smerujúca k vymoženiu pohľadávky. Môžu však napriek tomu existovať
objektívne dôvody, pre ktoré sa nepodarilo v rozhodnom období vymôcť v prospech pohľadávky
oprávneného ani len 15 eur, a preto sa exekúcia ex lege zastavila. Uvedené však neznamenalo zánik
vymáhaných pohľadávok, pretože zákonodarca nemohol zasiahnuť do ústavného práva oprávnených
vlastniťmajetok.Vustanovení§9ZoUNEKpretoupravilpreoprávnenéhomožnosťpodaniaopätovného

návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, ktorý sa už bude spravovať novou právnou
úpravou Exekučného poriadku, t.j. bude podliehať novým pravidlám exekučného konania a exekúcie,
pričom rozhodnutie o podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie patrí do výlučnej právomoci
oprávneného(veriteľa).Pretentoprípadsúčasneosobitneupraviluplynutiepremlčacíchaprekluzívnychdôb vymáhaných pohľadávok v § 9 ods. 2 (pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení
exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak
osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby). Z dôvodovej správy možno zistiť,

že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť „výnimku“ pre prípady, kedy by po ukončení exekučného konania
už uplynuli premlčacie, resp. prekluzívne doby pre vymoženie nároku.

23. Oprávnený sa vymoženia svojho peňažného nároku voči povinnému na základe exekučného titulu
domáhal už v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 15Er/264/2016

a to na základe zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom č. EX 626/16 zo dňa 18.01.2016.
Je potrebné ďalej zdôrazniť, že právna úprava premlčania resp. preklúzie sa môže líšiť najmä
v závislosti od charakteru právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi vzniká resp. v závislosti od právneho
predpisu, na základe ktorého je tento právny vzťah založený. Všeobecná úprava premlčania, ktorá
by sa vzťahovala na všetky druhy právnych vzťahov (napr. na súkromnoprávne a aj verejnoprávne,
občianskoprávne a aj obchodnoprávne, atď.) v súčasnosti neexistuje. Vzhľadom na občianskoprávny

(spotrebiteľský) charakter vymáhaného nároku sa v danom prípade premlčanie posudzuje podľa
Občianskeho zákonníka, ktorý v § 110 ods. 1 upravuje, že právo priznané právoplatným rozhodnutím
súdu sa premlčí za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Pričom počas
exekučného konania premlčacia lehota spočíva, čiže neplynie. Pre posúdenie námietky premlčania
je ďalej podstatné to, že počas trvania exekučného konania sp. zn. 15Er/264/2016 premlčacia doba

neplynulaspoukazomna§112Občianskehozákonníka.Vtejtosúvislostisúdkonštatuje,ževyššísúdny
úradník v napadnutom uznesení nesprávne ustálil začiatok plynutia lehôt. Exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť dňa 07.02.2013. Keďže v starej exekúcii došlo k spísaniu zápisnice pred súdnym
exekútorom dňa 18.01.2016 pod sp zn. EX 626/16, stalo sa tak v rámci 10-ročnej premlčacej doby
podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom uplatnením práva v rámci exekúcie súčasne došlo

aj k pretrhnutiu plynutia tejto 10-ročnej premlčacej doby s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka.
Právo priznané exekučným titulom sa tak nepremlčalo. Následne došlo k ukončeniu exekúcie dňa
25.01.2023. Nový návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 09.12.2024 (podľa potvrdenky
o prijatí). Súd opätovne zdôrazňuje, že v § 9 ods. 2 ZoUNEK sa upravuje výnimka pre prípady, kedy
by po ukončení exekučného konania už uplynuli premlčacie doby pre vymoženie nároku. Ustanovenie

sa samozrejme (a contrario) nepoužije v prípade, ak tieto doby neuplynuli pred ukončením exekučného
konania. Účelom je vytvorenie dostatočného časového rámca pre oprávneného na zváženie opätovného
podania návrhu na vykonanie exekúcie ako aj pre exekučný súd na spracovanie návrhov.

24. Stanovenie dodatočnej jednoročnej lehoty na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie

bolo do ust. § 9 ods. 2 ZoUNEK-u zavedené za účelom poskytnutia ochrany právu oprávneného
z dôvodu štátneho zásahu do starých exekúcií prostredníctvom ZoUNEK-u (ak by ho nebolo, mnohé by
pokračovali doposiaľ), nie teda za účelom ochrany práv, či oprávnených záujmov povinného. Vyplýva to
z dôvodovej správy k danému ustanoveniu, kde sa o. i. uvádza: „V odseku 2 sa upravuje výnimka pre
prípady, kedy by po ukončení exekučného konania už uplynuli premlčacie doby pre vymoženie nároku.

Ustanovenie sa samozrejme (a contrario) nepoužije v prípade, ak tieto doby už uplynuli pred ukončením
exekučnéhokonania.Účelomjevytvoreniedostatočnéhočasovéhorámcapreoprávnenéhonazváženie
opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie ako aj pre exekučný súd na spracovanie návrhov.“
Ust. § 9 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou ZoUNEK-u jasne definuje, že pohľadávka vymáhaná v starej
exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok.

Možnosť namietať premlčanie z dôvodu nepodania návrhu na vykonanie exekúcie v lehote do jeho roka
by bola na mieste, ak by ust. § 9 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou ZoUNEK-u neobsahovalo slovo
„skôr“, teda ak by znelo: „Pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania
podľa tohto zákona nepremlčí, ak neuplynie jeden rok.“, resp. „Pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii
sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona premlčí, ak uplynie jeden rok.“

25. Ako ilustratívne (zjednodušené) prípady (nerátajúce s eventualitami, že sa jedná o pohľadávku, na
ktorúsaZoUNEKnevzťahuje(§2ods.2),resp.majúcimivplyvnapredlženierozhodnejdoby,pouplynutí
ktorej sa stará exekúcia zastavuje (§ 4)) pre pochopenie vyššie uvedených úvah sťažnostného súdu
a zákonného znenia § 9 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou ZoUNEk-u sťažnostný súd uvádza:

26. V prvom ilustratívnom prípade exekučný titul – súdne rozhodnutie, napr. platobný rozkaz sa
stalo vykonateľným 01.01.2000. Návrh na začatie starej exekúcie na jeho podklade bol podaný
a teda stará exekúcia sa začala dňom 02.01.2009. Z 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods.1 OZ tak uplynulo 9 rokov. Prvotné poverenie na vykonanie exekúcie bolo poverenému súdnemu
exekútorovi doručené dňa 15.01.2009. Počas obdobia od 15.01.2009 do 31.12.2019, t.j. viac ako 5
rokov sa nič nevymohlo. Preto súdny exekútor vydal po nadobudnutí účinnosti ZoUNEK-u (01.01.2020)

upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 02.01.2020 v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK-
u, ktoré bolo doručené účastníkom dňa 07.01.2020. Keďže žiaden z účastníkov starej exekúcie
námietky voči tomuto upovedomeniu v zákonnej 30-dňovej lehote nepodal, (staré) exekučné konanie sa
ukončilo doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu dňa 07.02.2020. Nasledujúci deň
pokračovalo plynutie 10-ročnej premlčacej doby tam, kde prestala v dôsledku spočívania počas starej

exekúcie plynúť, t.j. pokračovala v plynutí posledného (zostávajúceho) 1 roka. Ako už bolo uvedené
vyššie, nemožno totiž pričítať oprávnenému zavinenie na zastavení starej exekúcie, k jej zastaveniu
došlo zo zákona zásahom štátnej (zákonodarnej) moci, preto v starej exekúcii v zmysle § 112 OZ riadne
pokračoval, až kým nedošlo k jej zastaveniu zo zákona. V tomto prípade je ust. § 9 ods. 2 časť vety
pred bodkočiarkou ZoUNEK-u zbytočným, pretože oprávnenému už z ust. § 110 ods. 1 OZ v spojení s §
112 OZ vyplývala zostávajúca jednoročná doba na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie,

aby zabránil premlčaniu práva (pohľadávky).

27. V druhom ilustratívnom prípade na rozdiel od prvého sa stará exekúcie začne o rok skôr, teda
02.01.2008 (z 10-ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 OZ tak uplynie 8 rokov) a prvotné poverenie
bolo súdnemu exekútorovi doručené 15.01.2008, počas obdobia od doručenia poverenia do 31.12.2019

sa nič nevymohlo. Ostatné relevantné dátumy zostávajú nezmenené. V tomto prípade ust. § 9 ods.
2 časť vety pred bodkočiarkou ZoUNEK stanovuje, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po
ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok, argumentum
a contrario nevylučuje, že sa môže premlčať neskôr. Oprávnenému v tomto prípade totiž z ust. § 110
ods. 1 OZ v spojení s § 112 OZ vyplýva zostávajúca dvojročná doba na podanie opätovného návrhu na

vykonanie exekúcie, aby zabránil premlčaniu práva (pohľadávky).

28. V treťom ilustratívnom prípade na rozdiel od prvého sa stará exekúcie začne 02.07.2009 (z 10-
ročnej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 OZ tak uplynie 9,5 roka) a prvotné poverenie bolo
súdnemu exekútorovi doručené 15.07.2009, počas obdobia od doručenia poverenia do 31.12.2019 sa

nič nevymohlo. Ostatné relevantné dátumy zostávajú nezmenené. Oprávnenému v tomto prípade z ust.
§ 110 ods. 1 OZ v spojení s § 112 OZ vyplýva už len zostávajúca polročná doba na podanie opätovného
návrhu na vykonanie exekúcie, aby zabránil premlčaniu práva (pohľadávky). Práve v tomto prípade je
právne významné ust. § 9 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou ZoUNEK-u, ktoré poskytuje oprávnenému
ochranu v podobe predĺženia premlčacej doby na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie,

až na jednoročnú (nie teda polročnú).

29. Sťažnostný súd za to, že keďže oprávnenému v druhom ilustratívnom prípade zostáva zachované
právo domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky aj po uplynutí jednoročnej doby podľa ust. § 9 ods. 2
časťvetypredbodkočiarkouZoUNEK-u,výnimkavdanomzákonnomustanovenísaneuplatní,inak(ako

už bolo uvedené vyššie) by nedávalo zmysel slovo „skôr“ v danom ustanovení, ani by nebol naplnený
účeldanéhoustanoveniavyjadrenývdôvodovejsprávespočívajúcivovytvorenídostatočnéhočasového
rámca pre oprávneného na zváženie opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie, ale práve
naopak došlo by k neprípustnému skráteniu premlčacej doby zo zostávajúcej dvojročnej v zmysle ust.
§ 110 ods. 1 v spojení s § 112 OZ na jednoročnú a tým protiústavnému zásahu do práva oprávneného

vlastniť majetok, do ktorého možno zaradiť aj právo na nútený výkon rozhodnutia, v dôsledku ktorého
(núteného výkonu) by mohol tento majetok získať nebyť odkázaný len na dobrovoľnosť plnenia zo strany
povinného, ku ktorému doposiaľ nedošlo.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené v tomto posudzovanom prípade nepodanie opätovného návrhu

oprávneným v jednoročnej lehote má za následok, že po zastavení exekúcie 25.01.2023 premlčacia
doba pokračovala v plynutí, teda v tomto prípade pokračuje plynutie premlčacej doby od 25.01.2023
do 09.12.2024, teda do podania opätovného návrhu na súd. Ku dňu podania návrhu na súd, t.j. ku dňu
09.12.2024 uplynulo z premlčacej doby 1759 dní t.j. necelých 5 rokov. Za obdobie od vykonateľnosti
exekučného titulu, t.j od 07.02.2023 (nie od 08.02.2013 ako uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom

uznesení, keďže rozhodnutie bolo vykonateľné a teda ho bolo možné vykonať už dňom 07.02.2013)
do dňa predchádzajúceho spísaniu zápisnice pred súdnym exekútorom t.j. do 17.01.2016 (nie do
09.03.2016 ako uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, kedy bolo súdnemu exekútorovi
doručené poverenie, nakoľko v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do31.07.2013 „exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie“ t.j. v danom prípade spísaním zápisnice u súdneho exekútora) spolu 1075 eur a od
25.01.2023 do opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 08.12.2024 (deň predchádzajúci

podaniu opätovného návrhu na vykonanie exekúcie) 684 dní. Vzhľadom na uvedené doposiaľ nedošlo
k uplynutiu celkovej 10-ročnej premlčacej doby.

31. Na základe vyššie uvedeného súd konajúci sudcom sumarizuje, že v predmetnej veci dospel
k rovnakému záveru ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, že nedošlo k premlčaniu

vymáhaného nároku z exekučného titulu, a teda povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu
na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného
titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod
zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd prvej inštancie preto podanú sťažnosť povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/2975/2024 zo dňa 28.10.2025 vyhodnotil

ako nedôvodnú a zamietol ju v celom rozsahu.

32. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného

advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

35. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť
povinného zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania by súd priznal oprávnenému, ako

úspešnémuúčastníkovi.Tomutovšakžiadnetrovykonaniavsúvislostispodanousťažnosťoupovinného
nevznikli, nakoľko tento o podanej sťažnosti nemal vedomosť (uvedená sťažnosť mu na vyjadrenie
zaslaná nebola), preto súd rozhodol, že oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).