Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710205949
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8710205949.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: J. E., rod. U., narodená XX. D. XXXX, Y., E.
XXX, zastúpená AK JUDr. Budzikova & JUDr. Dachová, s.r.o., Poprad, Nám. sv. Egídia 41/95, IČO: 47
257 113, proti žalovanej: D.Z. Y., rod. E.U., narodená XX. N.O. XXXX, Y., E. XXX, zastúpená advokátkou
JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, Poprad, Nám. sv. Egídia 95, IČO: 50 672 720, o určenie priebehu
hraníc s prísl., vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C/108/2010, o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. januára 2024 č. k. 18Co/53/2022-592, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. januára 2024 č. k. 18Co/53/2022-592 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) výrokom I. zmenil rozsudok
Okresného súdu Poprad z 07. januára 2020 sp. zn. 9C/108/2010-372 (ďalej len „súd prvej inštancie“) tak,

že žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

1.1. Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku uložil žalovanej povinnosť posunúť oplotenie svojho
pozemku na hranicu pozemkov pre KN-C XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 v k. ú.
Y.zapísanejnaLVč.XXXXnaOkresnomúrade,odborkatastrálnyPopradaparc.KN-CXXX/X-záhrady
o výmere 600 m2 v k. ú. Y.e zapísanej na LV č. XXX na Okresnom úrade, odbor katastrálny Poprad tak,

aby táto prechádzala bodmi 449-5, 56, 57, 58, 59, 60, 61, 1 určených vytyčovacím náčrtom č. 3 zo dňa
14.11.2008, vyhotovených M.. J.Z. U. spoločnosťou GLOBING POPRAD s.r.o. v súlade s Protokolom o
vytýčení hranice pozemku zo dňa 14.11.2008, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Výrokom
III. stranám sporu náhrad trov konania nepriznal.

1.2 Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ust. § 126 ods. 1 OZ, článkom 6 ods. 1, 2, článkom 8, § 150

zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V dôvodoch rozhodnutia uviedol,
že spornou otázkou v konaní bola hranica medzi pozemkami vo vlastníctve žalobkyne a žalovanej.
Hranica pozemku je jeden z najdôležitejších údajov spomedzi právnych skutočností. Neodborné a
nepresné vytýčenie hraníc pozemkov, prípadne svojvoľné posunutie znakov určujúcich v teréne lomové
body hraníc, často vedie k dlhotrvajúcim susedským sporom. Účelom riadneho vytýčenia pozemku je
snaha vlastníka pozemku o vytýčenie priebehu hranice v existujúcej mape, avšak nezistiteľnej v teréne,

resp. snaha získať kvalifikovaný podklad na vyznačenie priebehu hranice pozemku. Vytýčenie hranice
nemá konštitutívny účinok, má len deklaratórny charakter. Žalobkyňa preukázala v konaní svoj nárok
vytyčovacím náčrtom M.. J.Z. U. spoločnosti GLOBING POPRAD s.r.o. to, že je hranica pozemku iná a
oplotenie je dôvodné posunúť v intenciách rozhodnutia súdu. Tieto závery vytyčovacieho náčrtu potvrdil
aj znalec v konaní M.. G. C. a zároveň sa vyjadril aj k nesprávnemu postupu M.. Y.. Po kontrolnom
znaleckom posudku M.. O. X., súd prvej inštancie konštatoval, že vytýčenie hraničnej čiary na podklade

vytyčovacieho návrhu č. 96/2008 M.. U. zo 14.11.2008, je správne. Bod č. 1 očísľovaný vo vytyčovacom
náčrte je zároveň druhým lomovým bodom na hranici parciel č. XXX/X a XXX/X, ktorý je v teréne totožnýs bodom č. 619-34 len s tým rozdielom, že bod č. 1 je v MSS a bod č. 619-34 je v S-JTSK. V kontrolnom
znaleckom posudku znalec konštatuje, že po porovnaní prílohy znaleckého posudku M.. G. C. ide o
identické súradnice číselných bodov v zmysle prílohy č. 9/2019 v kontrolnom znaleckom posudku, s

prílohou č. 10/2013 znaleckého posudku M.. G. C.. K stanovisku M.. Y. Y. znalec konštatoval, že sa
riadil zrejme nekonkrétnou a nejasnou úlohou od žalovanej o vytýčení hranice medzi parcelou XXX/X a
XXX/X do terénu alebo má vytýčiť hranicu do terénu podľa pôvodnej výmery parcely č. XXX/X. M.. Y. sa
nakoniec rozhodol vyrobiť novú hranicu, pričom ak by vedel, že výmera je údaj odvodený, je neprípustné
prispôsobovať vytýčenie prvkov výmerám evidovaným v KN. Zároveň znalecký posudok hovorí o tom,

že záväzným údajom je geometrické a polohové určenie nehnuteľnosti a nie výmera. Za danej dôkaznej
situácie súd ustálil dôvodnosť vytýčenia hranice sporných pozemkov v zmysle návrhu žalobkyne. Nárok
žalobkyne na náhradu škody vylúčil na samostatné konanie podľa § 166 ods. 2 CSP. Prvoinštančný súd
výrok o trovách konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Tieto videl v predmete konania, v osobitej situácii, keď obe strany sporu v priebehu konania predkladali
dôkazy na preukázanie správnosti svojich tvrdení, pričom priebeh hranice ako odborná otázka, závisí

výlučne od posúdenia osoby znalca, t.j. geodeta. Preto považoval za spravodlivé, aby každá zo strán
sporu znášala trovy konania, a preto stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací vydal uznesenie z 24.
augusta 2022 č. k. 7Cdo/297/2021 - 543, ktorým zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vrátil vec na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd v ďalšom
konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. V
súlade s vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu, vyzval strany sporu v súlade s ust. § 382 CSP
na vyjadrenie k veci s poukazom na aplikáciu § 135c OZ zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), pričom obe strany sporu využili možnosť vyjadriť sa.

2.1. Odvolací súd následne citoval odôvodnenie vyššie uvedeného uznesenia dovolacieho súdu: „Za
neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje taká stavba, ktorú
stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu
na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal

stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa
stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. (rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 6MCdo/44/2012) Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany podľa § 126
OZ, pričom súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil dovolateľke povinnosť posunúť oplotenie svojho

pozemku. Vzťah § 135c OZ k § 126 ods. 1 OZ je vzťahom špeciálneho ustanovenia k všeobecnému
ustanoveniu (§ 126 ods. 1 OZ). V danom prípade teda bolo potrebné aplikovať § 135c OZ a nie §
126 OZ. Plot dovolateľky je v zmysle § 119 ods. 2 OZ stavbou, pričom nemožno opomenúť, že jeho
výstavbe predchádzalo ohlásenie Stavebnému úradu v zmysle Stavebného zákona. Keďže sporné
oplotenie patriace dovolateľke je v zmysle zákona stavbou, žalobkyňa sa mohla proti dovolateľke ako

neoprávnenej stavebníčke domáhať ochrany na súde podľa § 135c OZ. V danom prípade teda oplotenie
dovolateľky podlieha právnemu režimu podľa § 135c OZ, ktorý sa aplikuje na stavby ako nehnuteľnosti
a nie režimu podľa § 126 ods. 1 OZ, ktorý sa aplikuje na vypratanie ostatných nehnuteľných vecí.“

2.2 Následne odvolací súd konštatoval, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo 14. apríla 2008

č. k. 10C/120/2007 - 36, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. júna 2008, bolo zrušené podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej vo vzťahu k parcelám, par. KN C č. XXX/X, záhrady o výmere
600 m2, parc. KN C č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 524 m2, parc. KN C XXX/XX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2, pôvodne zapísané na LV č. XXX, k. ú. Y.. Do výlučného
vlastníctva boli žalobkyni prikázané parc. č. KN C č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 524

m2 a parc. KN C č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2 a do výlučného vlastníctva
žalovanej bola prikázaná parc. KN C č. XXX/X, záhrady o výmere 600 m2. Podkladom pre rozhodnutie
súdu bol geometrický plán č. 11/2003, vypracovaný M.. T. H., overený Správou katastra E., dňa 19.
novembra 2003, pod č. XXXX/XX. Po zameraní hospodárskej budovy M.. T. H. dňa 3. novembra 2003
bola parcela KN C č. XXX/X rozdelená geometrickým plánom č. XXX/XXXX na tri parcely, parc. KN C

č. XXX/X, parc. KN C č. XXX/X a parc. KN C č. XXX/XX, pričom parc. KNC č. XXX/XX bola vytvorená
pod stojacou hospodárskou budovou. Hranica medzi parcelami KN C č. XXX/X a prc. KN C č. XXX/X
bola vedená umelo, nakoľko pôvodná parcela KN C č. XXX/X bola v katastri vedená v dvoch dieloch600 m2 a 599 m2 a doterajší stav užívania pozemkov, resp. jeho reálneho rozdelenia nebol podkladom
pre určenie prirodzenej hranice.

2.3 Odvolací súd uviedol, že znalec M. v záveroch svojho znaleckého posudku č. 10/2013 z 12.
septembra 2013 konštatoval, že právna hranica medzi pôvodnou parcelou CKN č. XXX/X a č. XXX/
X určená geometrickým plánom č. 111/2003, vyhotoveným M.. T. H. a overeným Správou katastra v
Poprade pod č. 1102/03 z 19. novembra 2003 nie je totožná s faktickou hranicou - osadeným oplotením v
teréne.Reálnapolohaoploteniavprírodejenaobrázkuč.10označenábodmi„A,G,H“apodľaterajšieho

právneho stavu v katastri nehnuteľností tvorí hranicu medzi parcelami CKN č. XXX/X a č. XXX/XX,
ktoré vlastní žalobkyňa. A ďalej uznal, že priebeh vlastníckej hranice medzi parcelami CKN č. XXX/2
a č. XXX/X bol určený geometrickým plánom č. XXX/XXXX, ktorý vyhotovila M.. T. H. a to bodmi „A
(identický s bodom 449-5) a B“. V znaleckom posudku uviedol, že pri vytýčení bodu „A“ resp. bodu
449-5spornejhranicepostupovalgeodetM..Y.Y.odbornýmspôsobompodľaSmernícnavyhotovovanie
geometrických plánov a na vytyčovanie hraníc pozemkov. Pri určení polohy bodu „B“ spornej hranice

však zvolil nesprávny postup, výsledkom čoho je skutočnosť, že hranicu medzi parc. CKN č. XXX/X
a č. XXX/X posunul z polohy označenej bodmi „A-B“ zadefinovanej GP č. 111/2003 do spornej polohy
označenej bodmi „A-C“. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o posun medzi bodmi „B a C“ o 1,91 m
je v tomto prípade bezpredmetné hovoriť o dovolených odchýlkach.

2.4 Zo záverov znaleckého posudku č. 9/2019 vypracovaného znalcom M.. O. X. z 13. septembra 2019
mal odvolací súd preukázané, že vytýčenie hraničnej čiary na podklade vytyčovacieho náčrtu č. 96/2008
zo 14.11.2008 vyhotoveného M.. J. U. je správne, nakoľko ho previedol v miestnom súradnicovom
systéme aj s prevzatím súradníc zo ZPMZ č. 449 s napojením na pevné body v ZPMZ č. 9 ku GP č.
241-1-3402-80-80 z ktorých bol zameraný priebeh oplotenia pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/

X, a lomové body č. 1, 2 vypočítaných z geodetických údajov ZPMZ č. 9 ku GP č. 241-1-3402-80-80,
ktorý bol do KN prevedený pod položkou VZ 29/1981. Body č. 1 očíslované vo vytyčovacom náčrte č.
96/2008 je zároveň druhým lomovým bodom na hranici parc. č. XXX/X a XXX/X, ktorý je v teréne totožný
s bodom č. 619-34 len s tým rozdielom, že bod č. 1 je v MSS a bod č. 619-34 v S-JTSK. Známy bod
na východnej strane hranice je označený v ZPMZ č. 449 pod č. 449-5 v MSS je totožný s bodom č.

619-9 v S-JTSK. Tieto závery konštatoval i na ohliadke predmetných nehnuteľností v k. ú. Y., ktorá bola
vykonaná dňa 02. septembra 2019.

2.5 Odvolací súd pripomenul, že z podania žalobkyne, ktorá je pánom sporu, vyplýva, že trvá na podanej
žalobe, ktorú preformulovala na povinnosť žalovanej odstrániť stavbu - oplotenie z pozemku, ktorý je v

jej vlastníctve. Navrhovaný petit žalobkyňou podaním zo 7. novembra 2023 nie je podľa neho zmenou
žaloby,keďžejejnávrhzodpovedáprávnejkvalifikáciiprejednávanejvecipodľaust.§135cOZazároveň
spôsobu vyporiadania predmetu sporu v súlade s týmto zákonným ustanovením.

2.6 Vychádzajúc z uvedeného zisteného stavu odvolací súd dospel k záveru, že žalovanej oplotenie,

tak ako ho vyznačil znalec M.. O. X., zasahuje do vlastníctva žalobkyne. Napriek tomu považoval
odstránenie oplotenia žalovanou za neúčelne, berúc do úvahy aj závery rozhodnutia NS SR, ktorý
konštatoval v bode 29., že stavba bola realizovaná v súlade so Stavebným zákonom a základ oplotenia
je murovaný ( v tomto prípade by prichádzalo do úvahy odstránenie oplotenia po celej dĺžke pozemku,
nie len čiastočné odstránenie. Preto tento spôsob úpravy vzťahov považoval za nedôvodný. Súčasne

uviedol, že zákon upravuje ďalšie riešenie veci podľa § 135c ods. 2 OZ - prikázanie stavby do vlastníctva
žalobkyne, k tomu však žalobkyňa súhlas nedala. Posledné riešenie predmetu sporu ponúka §135c ods.
3 OZ, ku ktorému však nesmeroval návrh žalobkyne a ak by aj odvolací súd považoval toto riešenie
za vyhovujúce, absentoval dôkaz v podobe rozsahu zriadeného vecného bremena geometrickým
zameraním a jeho hodnote. Preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP vo výroku

I. a žalobu zamietol.

2.7 Pokiaľ išlo o odvolanie žalovanej vo vzťahu k výroku II., t. j. vylúčenie nároku na náhradu škody
uplatnenú zo strany žalobkyne voči žalovanej na samostatné konanie podľa ust. § 166 ods. 2 CSP,
tu odvolací súd zdôraznil, že ide o postup súdu, kde nie je odvolanie prípustné podľa § 355 ods. 2, a

contrario § 357 písm. a) až o) CSP. Preto podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie žalovanej
voči výroku II. tohto rozsudku.2.8 Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne voči výroku III. rozsudku, odvolací súd pristúpil k vyhodnoteniu
okolnostípredmetnejveci.Keďževodvolacomkonaníbolrozsudoksúduprvejinštanciezmenený,podľa
ust. § 396 ods. 3 CSP, musel odvolací súd rozhodovať o celých trovách konania. V rámci rozhodovania

o trovách konania, skúmal okolnosti prejednávanej veci a zistil, že existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania možno kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku teraz § 257 CSP. K zmene rozsudku
súdu prvej inštancie a tým k zamietnutiu žaloby, došlo po zmene právnej kvalifikácie uplatneného
nárokužalobkyne.Pripomenul,žeoplotenierealizovanéžalovanousanachádzanapozemkupatriaceho

žalobkyni a dôvodom pre zamietnutie žaloby boli okolnosti posúdenia spôsobu riešenia vzťahov medzi
stranami sporu z dôvodu vyhodnotenia neúčelnosti odstránenia žaloby. Preto bolo rozhodnuté tak, že
nárok na náhradu trov celého konania žiadnej zo strán nepriznal.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie (ďalej aj „dovolateľka“),
ktorého prípustnosť odôvodňovala § 420 písm. f) CSP a 421 ods. 1 písm. a) CSP. Prvým dovolacím

dôvodom, na ktorý žalobkyňa poukazuje, je dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Namieta, že
odvolací súd sa pri riešení právnej otázky účelnosti odstránenia neoprávnenej stavby odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Odklon odôvodnila citovaním rozsudkov najvyššieho
súdu sp. zn. 5Cdo/177/2021 a z 14. decembra 2023 sp. zn. 5Cdo/223/2022. Podľa nej odvolací súd
rozhodol o zamietnutí žaloby na odstránenie stavby bez toho, aby doplnil dokazovanie a náležite sa

vysporiadal s jej argumentmi, ktoré sú v súlade s ustálenou súdnou praxou. Podľa dovolateľky bolo
rozhodnutie urobené na inom právnom základe, a to podľa § 135c OZ, zatiaľ čo pôvodne bola vec
posudzovaná podľa § 126 ods. 1 OZ, a to bez doplnenia dokazovania relevantného pre toto nové právne
posúdenie. Úvaha odvolacieho súdu o neúčelnosti odstránenia stavby bola podľa nej založená len na
dvoch argumentoch: že stavba je v súlade so stavebným zákonom a že základ oplotenia je murovaný.

Žalobkyňa považuje tvrdenie o súlade so stavebným zákonom za nesprávne, keďže pri ohlásení stavby
uviedla, že stavia na svojom pozemku, hoci vedela o spore o hranicu pozemku. Taktiež namieta, že
tvrdenie o murovanom základe oplotenia nezodpovedá skutočnosti, keďže oplotenie má len oceľové
stĺpiky s betónovým základom a nízku podmurovku, nie murovaný základ ako taký. Súd podľa žalobkyne
nepreskúmal skutočný charakter stavby. Ďalej argumentuje, že odvolací súd pri posudzovaní účelnosti

odstránenia stavby nezohľadnil všetky relevantné kritériá ustálenej súdnej praxe, ako sú povaha a
rozsah hospodárskej straty, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, okolnosti, za akých
bola stavba zriadená, a či by odstránenie nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa zdôraznila, že
žalovaná nebola pri stavbe dobromyseľná, voči čomu však podnikla kroky na ochranu svojich práv.

3.1 Druhým dovolacím dôvodom, ktorý dovolateľka uvádza, je dôvod podľa § 420 písm. f) CSP.
Tvrdí, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Toto porušenie malo
podľa nej nastať tým, že odvolací súd rozhodol bez doplnenia dokazovania, napriek tomu, že pôvodné
dokazovanie bolo zamerané na iné právne ustanovenie (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) a nie

na § 135c Občianskeho zákonníka, na základe ktorého odvolací súd napokon rozhodol.

3.2 Okrem týchto hlavných dovolacích dôvodov dovolateľka v dovolaní uvádza aj ďalšie súvisiace
námietky. Poukazuje na to, že odvolací súd mal v prípade zistenia neoprávnenej stavby povinnosť
upraviť vzťahy medzi účastníkmi jedným zo spôsobov predpokladaných v § 135c Občianskeho

zákonníka, a nie žalobu zamietnuť len z dôvodu údajnej neúčelnosti odstránenia. Dovolateľka tiež
zdôrazňuje, že existencia stavby jej reálne zmenšuje výmeru pozemku, znemožňuje jeho plné užívanie
a spôsobuje jej škodu, napríklad vo forme vyššej dane z nehnuteľnosti za časť pozemku, ktorú nemôže
užívať. Argumentuje tiež, že reálne užíva menšiu výmeru pozemku ako má zapísanú na liste vlastníctva,
čo bolo potvrdené aj znaleckým dokazovaním a v kombinácii s priradenou parcelou žalovanou ide o

rozdiel 62 m2 v jej neprospech. Finančná náročnosť odstránenia stavby nebola podľa nej predmetom
dokazovania. Nakoniec, rozhodnutie odvolacieho súdu podľa jej názoru neprimerane chráni záujmy
žalovanej a je v rozpore s ústavnoprávnymi princípmi ochrany vlastníctva.

3.3 Záverom navrhovala, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, vec mu vrátil na nové

konanie a rozhodnutie a priznal jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne, v súlade
s vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu a k zamietnutiu žaloby došlo po zmene právnehonárokuuplatnenéhožalobkyňou.Pretonavrhla,abynajvyššísúddovolaniezamietolapriznaljejnáhradu
trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
žalobkyne je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods.1 CSP zrušil a

vec mu podľa § 450 CSP vrátil na ďalšie konanie.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna
úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP
vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa,
pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v

ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti
tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním.

7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou

dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov.

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

12. Súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany sporu na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.13.Vdanomprípadežalobkyňatvrdila,žeodvolacísúd jejnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Toto porušenie malo podľa nej nastať tým, že odvolací súd rozhodol bez doplnenia dokazovania,
napriek tomu, že pôvodné dokazovanie bolo zamerané na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka ) a nie na odstránenie stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka, na
základe ktorého odvolací súd v ďalšom konaní rozhodol.

14. Dovolací súd zistil, že odvolací súd po zrušení rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28.apríla 2021,
č.k. 18Co/23/2020-437 a vrátení mu veci na ďalšie konanie nenariadil vo veci pojednávanie v zmysle
§ 384 ods.1 CSP, dokazovanie nezopakoval, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.
Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 07.11. 2023 v zastúpení advokátkou uviedla, že plot má betónové
základy , a preto nie je možné tento plot posunúť tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku súdu
prvej inštancie. Plot je nehnuteľnou stavbou. Ak chcel žalobca dosiahnuť odstránenie stavby žalovaných

zo svojho pozemku, nemohla obstáť jeho žaloba na vypratanie pozemku. Nároku, ktorý mal základ v
ustanovení § 135c OZ, zodpovedá žalobný návrh na odstránenie stavby. Exekúcia vyprataním určitého
pozemku upravená v ustanoveniach § 181 až 183 EP totiž neumožňuje odstránenie nehnuteľnej stavby
na pozemku. Ak ide o vypratanie veci, musí ísť o veci, ktoré možno odovzdať, prevziať, príp. dať do
úschovy, t. j. hnuteľné veci (Ro NS ČR, sp.zn. 3 Cz 54/1992)."

15. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 07.11.2023 v zastúpení advokátkou uviedla, že z doteraz vykonaného
dokazovania je možné urobiť nepochybný záver, že je dôvodné spor riešiť núteným prikázaním, aby
žalovaná oplotenie odstránila. Procesný nedostatok spočívajúci v tom, že súd neaplikoval ustanovenia §
135c Občianskeho zákonníka je možné odstrániť formulovaním žalobného výroku v novom znení. Teda

súd namiesto výroku o povinnosti žalovanej posunúť oplotenie rozhodne o povinnosti odstrániť stavbu.
Zákonnosť takéhoto postupu je daná okrem iného aj s poukazom na čl. 11 ods. 1 CSP, podľa ktorého
pri rozhodovaní súdu o nárokoch má byť postupované tak, že súd posudzuje uplatnené nároky podľa
obsahu. V danom prípade totiž posunutie oplotenia s ohľadom na technické prevedie stavba, fakticky
znamená, že stavba bude odstránená z pozemku žalobkyne. Navrhovaný žalobný petit by v tom prípade

znel : „Ukladá žalovanej povinnosť odstrániť stavbu oplotenia, ktoré sa nachádza na hranici pozemkov,
parc. KN C č. XXX/X o výmere 431 m2, zastavaná plocha a nádvorie a pare. KN C č. XXX/XX o výmere
51 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXX, kat. územie Y., obec Y., okres E.“.

16.Pokiaľžalobkyňanamietalaodklonodustálenejrozhodovacejčinnostidovolaciehosúduspoukazom

na§135cOZ,dovolacísúduvádza,ženajvyššísúdsavrámcisvojejrozhodovacejčinnostisazaoberals
otázkou odstránenia stavby, ako napríklad v rozsudku z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/177/2021, bod
16 : „Uloženie povinnosti odstrániť neoprávnenú stavbu nepochybne predstavuje najprísnejšiu sankciu,
ktorou súd môže postihnúť neoprávneného stavebníka. Účelnosť odstránenia neoprávnenej stavby v
zmysle ustanovenia §135c Občianskeho zákonníka súd hodnotí vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti

a povahu každého jednotlivého prípadu. Musí pritom prihliadať najmä na druh a rozsah hospodárskej
straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, pričom zároveň prihliada aj na jej ďalšie využitie. Úlohou
súdu je porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla na jednej strane, so
záujmom na využití stavby na strane druhej. Bez významu nie je ani účel, na aký bola stavba zriadená,
aký je jej charakter, aký je rozsah zastavaného pozemku, prípadne pozemku nevyhnutého na riadne

užívanie stavby. Súd pritom prihliada aj na to, za akých okolností bola stavba zriadená, či stavebník
mal vedomosť o tom, že ide o neoprávnenú stavbu. Nemožno predvídať všetky okolnosti, ktoré je
potrebné pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe vziať do úvahy. Súd však musí starostlivo prihliadnuť
ku všetkému, čo vyšlo v konaní najavo a vzniknutú situáciu komplexne vyhodnotiť....“

17. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí
(§ 450 CSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s predmetnými ustanoveniami zrušil rozsudok
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

18. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.