Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2Sa/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200246
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200246.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Social.Trans, n.o., so sídlom v Spišských Vlachoch,
Jarná 23, IČO: 35 581 654, právne zast.: Steiner & Associates s.r.o., so sídlom v Košiciach, Timonova
4B, IČO: 36 864 081, proti žalovanému: Košický samosprávny kraj, so sídlom v Košiciach, Námestie
Maratónu mieru 1, IČO: 35 541 016, právne zast.: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, ul. Hlavná 25, IČO: 52 651 258, v konaní o žalobe proti

inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Košiciach p o s t u p u j e v e c Mestskému súdu Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Košiciach Uznesením zo dňa 06.11.2024, č. k. KE-3Sa/12/2021-144 odmietol správnu
žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),
ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaným vypočítané priemerné bežné výdavky pre Domov

sociálnych služieb, forma celoročná, kapacita do 40, a Zariadenie podporovaného bývania, forma
celoročná, kapacita do 40, uvedené v dokumente „Priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne
dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v zriaďovateľskej pôsobnosti
Košického samosprávneho kraja v roku 2020 vypočítané v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych
službách zo dňa 26. februára 2021, ako i spôsob ich výpočtu sú v rozpore s ustanovením § 75 a § 77
tohto zákona“ sú nezákonné.

2. Proti uzneseniu č. k. KE-3Sa/12/2021-144 zo dňa 06.11.2024 podal žalobca kasačnú sťažnosť, v
ktorej namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil charakter zverejnených priemerných bežných
výdavkov žalovaného na účely výpočtu finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby. Žalobca uviedol, že správny súd nesprávne interpretoval ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/, b/,
e/ SSP a dôsledkom toho charakterizoval daný postup žalovaného (výpočet a zverejnenie priemerných

bežných výdavkov) ako opatrenie, hoci daný postup je iným zásahom a nie opatrením. Poukázal, že v
prípade žalovaného šlo o exemplárny príklad faktického matematického postupu orgánu verejnej správy,
ktorý za použitia štandardných matematických metód (sčítavanie, delenie na účely spriemerovania) zistí
výdavky a tieto bezprostredne na to zverejní. Tomuto nepredchádza žiadne administratívne konanie a
také ani zákon neupravuje. Žalobca a rovnako aj ostatní neverejní poskytovatelia sociálnych služieb
sa tieto sumy, ktoré sú podkladom pre určenie výšky príspevku v zmluve, dozvedajú každý rok

bezprostredne až ich zverejnením na webstránke žalovaného, a tak tomu bolo aj v roku 2021.

3. O podanej kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd Uznesením
sp.zn. 6SSk/30/2025 zo dňa 27.08.2025 tak, že zrušil Uznesenie Správneho súdu v Košiciach č.k.
KE-3Sa/12/2021-144 zo dňa 06.11.2024 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že: „medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva v zmysle § 75 ods. 14 zákona

č. 448/2008 Z. z., ktorý odkazuje ďalej na ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka, čo malo ďalej
u správneho súdu evokovať jeho súkromný charakter. Zároveň túto informáciu mal správny súd vkonečnom dôsledku aj od samotného žalobcu, kde tento ako prílohu k podanej správnej žalobe
predložil aj uzatvorené zmluvy medzi ním a žalovaným. Už len zo samotného názvu zmluvy - „Zmluva
o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uzatvorená podľa

ustanovenia § 81 písm. h/ bod 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon“) a podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka“ - táto skutočnosť vyplýva. Pri
uplatňovaní nárokov z uzavretých zmlúv musí mať každý účastník zmluvy rovnocenné postavenie.
Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zmluva je dvojstranný právny úkon vznikajúci vzájomnými prejavmi

vôle na základe spoločného súhlasu. Aj v danom prípade zmluvnými stranami na jednej strane bol
žalovaný a na druhej strane žalobca, v rámci ktorej obe strany vyhlásili, že zmluvu uzatvorili na základe
ich slobodnej vôle, zmluva nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu
si prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali. Nedostatok právomoci správneho
súdu vychádza tak, ako bolo uvedené vyššie aj z § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z. z., ktorý
potvrdzuje nedostatok právomoci správneho súdu, keď finančný príspevok na prevádzku poskytovanej

sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, čo znamená, že obec (ale aj vyšší územný
celok) nevydáva rozhodnutie, ktorého zákonnosť by na základe správnej žaloby bola preskúmavaná
správnym súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08. septembra 2020, sp.
zn. 1KO/8/2020).

V zmysle § 7 písm. d/ SSP platí, že správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese a „..vzťahy upravené
normami súkromného práva sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov. Práva a
povinnosti tvoriace obsah súkromnoprávnych vzťahov vznikajú na základe prejavu vôle vyplývajúceho
z princípu autonómie ich subjektov. To znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie

je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať
splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu“ (uznesenie kompetenčného senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
18Skomp/3/2022, ale tiež aj napr. 18Skomp/23/2024). Napriek tomu, že žalobca podanou správnou
žalobou sa domáhal určenia nezákonného (iného) zásahu zo strany žalovaného týkajúceho sa výpočtu

a spôsobu výpočtu finančného príspevku pre zariadenia žalobcu, v konečnom dôsledku možno
konštatovať, že jeho cieľom bolo primárne dofinancovanie týchto zariadení. Z vyjadrení žalobcu však
bolo súdu známe, že tohto sa domáha tiež prostredníctvom civilného konania.

Najvyšší správny súd po preskúmaní napadnutého uznesenia správneho súdu dospel k záveru, že

napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm.
g/ SSP, keďže v tu prejednávanej veci žalovaným vypočítané priemerné bežné výdavky pre Domov
sociálnych služieb a tiež samotný spôsob ich výpočtu nemajú charakter opatrenia vo svetle § 3 ods.
1 písm. c/ SSP. Vec vedená pred správnym súdom nespadá do správneho súdnictva, ale súdnictva
civilného. Najvyšší správny súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

správnemu súdu na ďalšie konanie (mutatis mutandis porovnaj Uznesenie Najvyššieho správneho súdu
z 21. februára 2025, sp. zn. 4Svk/39/2023).“

4.Podľa§97zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajlen
„SSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú

splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

5. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi
vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším
správnym súdom viazaný.

6. Podľa § 18 ods. 5 SSP, právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri
postúpení veci zachované.

7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.8. Podľa § 6 ods. 2 SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o

a) správnych žalobách,

b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
c) správnych žalobách v sociálnych veciach,
d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,

g) žalobách vo volebných veciach,
h) žalobách vo veciach územnej samosprávy,
i) žalobách vo veciach politických práv,
j) žalobách vo veciach reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,
k) kompetenčných žalobách,
l) návrhoch v iných veciach.

9. Podľa § 7 písm. d) SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

10. V prejednávanej veci Správny súd v Košiciach po preskúmaní procesných podmienok v súlade

s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Ssk/30/2025 dospel k záveru, že nie je súdom
príslušným na konanie o určení, že žalovaným vypočítané priemerné bežné výdavky pre Domov
sociálnych služieb, forma celoročná, kapacita do 40, a Zariadenie podporovaného bývania, forma
celoročná, kapacita do 40, uvedené v dokumente „Priemerné bežné výdavky a priemerné skutočne
dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v zriaďovateľskej pôsobnosti

Košického samosprávneho kraja v roku 2020 vypočítané v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych
službách zo dňa 26. februára 2021, ako i spôsob ich výpočtu sú v rozpore s ustanovením § 75 a § 77
tohto zákona“ sú nezákonné, keďže s poukazom na ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 SSP v spojení s § 7
písm. d) SSP ide o súkromnoprávnu vec, v ktorej je daná právomoc súdu v civilnom procese.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že Správny súd v Košiciach nie je súdom príslušným na konanie v
predmetnej veci, rozhodol o postúpení veci podľa § 18 ods. 2 SSP, kauzálne a miestne príslušnému
Mestskému súdu Košice.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d/ SSP).