Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/122/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100243
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0925100243.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G. V., narodený X. C. XXXX, bytom Š.
XXX, XXX XX G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta
č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. decembra
1999 o priznaní starobného dôchodku a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. decembra 2024 o nároku na
náhradu škody v sume 94.497,- EUR, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v

Košiciach zo dňa 16. mája 2025, č. k. 6S/44/2025-21, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 16. mája 2025, č. k.

6S/44/2025-21 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) postupom podľa prvej vety pred bodkočiarkou
ustanovenia § 18 ods. 1 v spojení s § 99 písm. h) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „zákon č. 162/2015 Z.z.“) konanie o nároku na
náhradu škody v sume 94.497,- EUR zastavil.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd ozrejmil, že podaním žalobcu doručeným

správnemu súdu dňa 30. januára 2025, žalobca okrem správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 20. decembra 1999, ktorým bol žalobcovi od 01. novembra
1999 priznaný starobný dôchodok; ako aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX
XXXX X z 05. decembra 2024, ktorým žalovaná rozhodla o zvýšení starobného dôchodku žalobcu od
01. januára 2025, sa domáhal aj (i) zaplatenia úrokov z omeškania voči žalovanej v celkovej výške 94
498,- Eur, a to na podklade výpočtov žalobcu, keďže žalovaná žalobcovi, podľa jeho názoru, nenavýšila

jeho starobný dôchodok, ktorý aj nesprávne vypočítala (žalobca v podaní uviedol svoje výpočty a
sumy rozdielov medzi jemu priznanou výškou starobného dôchodku a ním vypočítaným navýšením);
(ii) náhrady škody v celkovej výške 94 497,- Eur voči žalovanej vzniknutej mu v dôsledku nečinnosti
žalovanej, ktorá na základe jej žalobcom adresovaných podaní, nepristúpila k prepočítaniu a zvýšeniu
starobného dôchodku tak, ako to požadoval a podrobne vypočítal sám žalobca.

3. Uznesením č. k. 6S/20/2025-12 z 15. apríla 2025 správny súd zo správnej žaloby týkajúcej sa
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci priznania starobného dôchodku žalobcovi a
rozhodnutia o jeho zvýšení, o ktorej správnej žalobe naďalej správny súd konal pod dovtedajšou sp.
zn. 6S/20/2025, vylúčil na samostatné konania nároky žalobcu nemajúce atribúty správnej žaloby, a to
jednak o nároku žalobcu na vyplatenie mu žalovanou úroku z omeškania v sume 94 498,- Eur (o ktorom
správny súd konal pod novou sp. zn. 6S/43/2025), ako aj nároku žalobcu na vyplatenie mu žalovanou

náhrady škody v sume 94 497,- Eur (o ktorom správny súd v tu prejednávanej veci konal pod novou sp.
zn. 6S/44/2025). Správny súd vylúčil uvedené dva nároky na samostatné konania, pretože žalobca si ichuplatnil v správnej žalobe, avšak ich prejednanie vyhodnotil ako nie možné v správnom súdnom konaní
podľa Správneho súdneho poriadku, pretože v správnom súdnom konaní správny súd preskúmava
zákonnosť žalovanou už vydaných rozhodnutí a nie ešte neexistujúcich rozhodnutí žalovanej a správny

súd nemá ani právomoc rozhodnutím ukladať žalovanej povinnosti, napr. na zaplatenie určitej sumy.

4. Následne, správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v súvislosti s podaním
žalobcu zo dňa 30. januára 2025 vo veci uplatneného nároku na náhradu škody skúmal, či sú splnené
procesné podmienky k tomu, aby správny súd mohol o tomto jeho nároku na priznanie mu náhrady

škody žalovanou konať a rozhodnúť, pričom dospel k záveru, že tieto podmienky v danom prípade nie sú
splnené. Ďalej v odôvodnení pokračoval argumentujúc, že procesné podmienky predstavujú základné
procesné predpoklady na to, aby mohol správny súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Ak tieto
podmienky splnené nie sú, správny súd v konaní pokračovať nemôže. Nedostatok procesnej podmienky
spôsobuje tzv. vadu konania, ktorá môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. V prípade, že
je vada neodstrániteľná, správny súd vo veci nemôže konať a konanie musí zastaviť. Správny súdny

poriadok definuje rozsah právomoci správneho súdnictva v jeho § 6, pričom právomoc správnych súdov
v správnom súdnom konaní obdobne ako civilných súdov v civilnom sporovom i mimosporovom konaní
je súhrnom oprávnení a povinností súdu rozhodovacej povahy vo vzťahu k jednotlivým druhom konaní.
Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade nemá právomoc konať a rozhodnúť v predmetnej
veci, a preto následne s odkazom na § 18 ods. 1 SSP uzavrel, že pokiaľ správny súd zistí, že vec nepatrí

do právomoci súdov, konanie zastaví.

5. Záverom napadnutého uznesenia správny súd uviedol, že „po nadobudnutí právoplatnosti tohto
uznesenia následne v zmysle § 18 ods. 1 SSP uznesením postúpi podanie žalobcu na ďalšie konanie
Sociálnej poisťovni, do ktorej právomoci, v tomto štádiu, táto vec patrí.“

6. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. b) SSP, keďže konanie
bolo zastavené, a to tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
Zároveň poučil žalobcu, že podľa § 443 ods. 1 a 5 SSP je proti napadnutému uzneseniu prípustná
kasačná sťažnosť.

7. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu č. k. 6S/44/2025-21 zo 16. mája 2025 podal žalobca
(ďalej aj ako „sťažovateľ“) osobne dňa 17. júna 2025 podanie, ktoré označil ako (i) „Odpoveď proti tomu
to: uznesenie zo dňa: 16.05.2025: doručené dňa: 26.05.2025...“ a (ii) „Sprievodný list patriaci k tejto
mojej odpovedi: zo dňa: 09.06.2025:Číso:Sp . zn.6s/44/2025.“ s odkazom na § 152 ods. 1 SSP a ktoré

správny súd vyhodnotil (iii) spolu s ďalším v poradí tretím podaním sťažovateľa (doručeným správnemu
súdu dňa 26. júna 2025) identicky označeným ako jeho prvé podanie, ako kasačnú sťažnosť (ďalej spolu
aj ako „kasačná sťažnosť“).

8. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd vydal napadnuté uznesenie v

rozpore so zákonom a jeho ústavne mu zaručenými právami, a to tým, že (i) správny súd rozhodol
bez jeho prítomnosti na pojednávaní, hoci mal osobne záujem sa zúčastniť pojednávania a predložiť
svoje pripomienky a dôkazy, čím mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom a bolo tak porušené
právo na spravodlivý proces; (ii) správny súd v napadnutom uznesení neuviedol žiadne konkrétne
odôvodnenie skutkových ani právnych dôvodov svojho rozhodnutia, čo podľa sťažovateľa spôsobuje

nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov; (iii) správny súd nezohľadnil a nevykonal
dôkazy, ktoré ku svojej žalobe predložil; a (iv) napokon sťažovateľ namietal, že mu nebola poskytnutá
právna pomoc Centrom právnej pomoci Košice, ktoré jeho žiadosť bez jeho súhlasu postúpilo inej
pobočke, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na právnu pomoc podľa § 49 SSP. Vecne sťažovateľ
uviedol, že žalovaná v napadnutých rozhodnutiach nezohľadnila všetky jeho odpracované roky a

správne výpočty starobného dôchodku, čím mu mala vzniknúť majetková ujma. Domáha sa preto
zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci správnemu súdu na nové konanie a rozhodnutie.

9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 30. júna 2025, v úvode ktorého
vecne zosumarizovala predchádzajúci procesný vývoj. Následne k žalobcom uplatnenému nároku na

náhradu škody uviedla, že do rozhodovacej právomoci Sociálnej poisťovne v zmysle zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) nepatrí
rozhodovanie o náhrade škody požadovanej žalobcom. Poukázala, že konanie o nároku na náhradu
škody v tu posudzovanej veci je upravené v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škoduspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) ako lex specialis a súčasne v zákone č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov(ďalejajako„zákonč.40/1964Zb.“alebo„Občianskyzákonník“)akolexgeneralis.Nazáklade

uvedeného žalovaná zdôraznila, že správny súd mal tak konanie o žalobcom vznesenom nároku na
náhradu škody postúpiť na ďalšie konanie príslušnému civilnému súdu a nie Sociálnej poisťovni, ako
uviedol správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Preto žalovaná navrhla, aby kasačný súd
napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
10. Sťažovateľ v nadväznosti na vyjadrenie žalovanej zo dňa 30. júna 2025 a ním podanú kasačnú

sťažnosť, zareagoval doplnením podania (osobne doručenému správnemu súdu dňa 20. augusta 2025),
v ktorom nezrozumiteľným a nejasným spôsobom deklaroval ukončenie lehoty prerušenia konania vo
veci napadnutého uznesenia. Opakovane zdôraznil vybrané námietky uplatnené ním skôr v kasačnej
sťažnosti a napokon v závere požiadal o prevzatie troch žalôb zo dňa 30. januára 2025.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)

konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti [§
11 písm. h) SSP], po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní,
bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je
potrebné ju postupom podľa § 461 SSP zamietnuť.

12. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bolo uznesenie Správneho súdu v Košiciach
zo dňa 16. mája 2025, č. k. 6S/44/2025-21, ktorým správny súd postupom podľa prvej vety pred
bodkočiarkou ustanovenia § 18 ods. 1 a v spojení s § 99 písm. h) SSP konanie o nároku na náhradu
škody v sume 94.497,- EUR zastavil.

13. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu kasačný súd
vychádzal zo zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, na ktoré poukázal už
správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorých dôvodov ich najvyšší správny súd
neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú

na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych

žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych
veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách
proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g)
žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach
politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.

17. Podľa § 7 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory
a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

18. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov,

konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po?
zastavení konania uznesením postúpi.

19. Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

20. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek
počaskonaniaprihliadanato,čisúsplnenépodmienky,zaktorýchmôžesprávnysúdkonaťarozhodnúť.21. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (čl.
1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené
jednak na kontrole verejnej správy, či táto neprekračuje jej zverené právomoci, a jednak poskytuje

ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.
Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom
predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana
zákonnosti. V tejto súvislosti preto Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v prvom rade poukazuje
na účel správneho súdnictva, ktorý je vyvoditeľný najmä z čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a § 2 ods. 1 a?ods.?

2?SSP. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že správne súdy poskytujú ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, najmä preskúmavajú
zákonnosť rozhodnutí, opatrení či postupu orgánov verejnej správy. V?správnom súdnictve sa teda
rozhodujú spory medzi fyzickými a právnickými osobami na?jednej strane a orgánom verejnej správy
na strane druhej, vznikajúce v dôsledku porušenia zákonnosti pri správnej činnosti. (BARICOVÁ, Jana,
FEČÍK, Marián, FILOVÁ, Anita. § 2 [Právo na súdnu ochranu]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián,

ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2017, s.?14.)

22. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu sťažovateľom
uplatneného nároku na náhradu škody v sume 94.497,- EUR voči žalovanému správnemu orgánu

v zásade náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v
ustanoveniach Správneho súdneho poriadku, keď pred začatím správneho súdneho konania s odkazom
na § 97 SSP skúmal procesné podmienky konania, dospejúc k správnemu záveru, že v prejednávanej
veci nemá právomoc konať a rozhodnúť vo veci.

23. Jednou zo základných procesných podmienok, za ktorých môže súd vo veci konať, je právomoc
súdu. Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Právomocou sa
rozumie sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práv uplatňovaných
pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických
osôb. Kompetencia, teda právomoc určitého orgánu ochrany práva, je stanovená zákonom. Generálne

možno vymedziť, že právomoc je odrazom zásady legitimity a predstavuje právo a povinnosť správneho
súdu prejednať a rozhodnúť vec. Z dikcie ustanovenia § 18 ods. 1 SSP je zrejmé, že pokiaľ správny
súd nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť, musí konanie zastaviť a postúpiť vec tomu orgánu,
do ktorého kompetencie spadá. Z uvedeného dôvodu právomoc ako procesná podmienka na strane
súdu, patrí medzi tzv. neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Správne súdnictvo je originálnou

právomocou v rámci všeobecného súdnictva a nepatrí do civilného súdnictva. Právna úprava právomoci
súdov v správnom súdnictve vyplýva z čl. 142 Ústavy SR. Správny súdny poriadok definuje rozsah
právomoci správneho súdnictva v ustanovení § 6. Právomoc správnych súdov v správnom súdnom
konaní obdobne ako civilných súdov v civilnom konaní sporovom i mimosporovom je súhrnom oprávnení
a povinností súdu tzv. decíznej (rozhodovacej) povahy na základe princípov taxatívnej enumerácie vo

vzťahu k jednotlivým druhom konaní.

24. Kasačný súd súhlasne s názorom správneho súdu konštatuje, že vychádzajúc z obsahu
sťažovateľom uplatneného nároku na náhradu škody v tu prejednávanej veci nevyplýva, že by
sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy v

administratívnom konaní, resp. ochrany práv alebo právom chránených záujmov porušených alebo
priamo dotknutých rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy. Nejde teda o správnu žalobu
v zmysle SSP, ale tak, ako to konštatoval správny súd, sťažovateľ sa domáhal žalobou plnenia v
sume 94.497,- EUR voči žalovanej titulom náhrady škody, resp. z dôvodu neprepočítania a zvýšenia

starobného dôchodku tak, ako to požadoval a podrobne vypočítal sám sťažovateľ. Kasačný súd dopĺňa,
že vec môže byť prejednaná správnym súdom iba v prípade, že z hľadiska predmetu konania ide o také
konanie, ktoré spĺňa zákonom vymedzené podmienky definované v ustanovení § 6 SSP, čo v danom
prípade konštatovať nemožno. V danom prípade nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, preto
správny súd postupoval správne, keď konanie o nároku sťažovateľa na náhradu škody v sume 94.497,-

EUR s odkazom na § 18 ods. 1 v spojení s § 99 písm. h) SSP zastavil.

25. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a že mu nebolo
umožnené vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, kasačný súd v prvom rade dopĺňa, že ak správny súdnerozhoduje vo veci samej, teda ide len o procesné rozhodnutie, rozhoduje uznesením. Kasačný súd
uvádza, že napadnuté uznesenie správneho súdu je procesným rozhodnutím, v rámci ktorého sa
konanie končí bez meritórneho preskúmania veci. Z toho dôvodu správny súd nepochybil, keď vo veci

nenariadil pojednávanie, vzhľadom na to, že vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru a podľa
názoru kasačného súdu teda nedošlo k?porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie sťažovateľa
ako žalobcu. Naviac kasačný súd dopĺňa, že skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom správneho súdu
nestotožňuje, nepostačuje sama o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (II. ÚS 4/94, II. ÚS

3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s
procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a
právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

26. Záverom považuje kasačný súd za potrebné doplniť, že sa nestotožňuje s výkladom správneho
súdu v čiastkovej otázke týkajúcej sa orgánu, do pôsobnosti ktorého tu posudzovaný nárok sťažovateľa

podľa názoru správneho súdu patrí a ktorému správny súd samostatným uznesením postúpi podanie
žalobcu na ďalšie konanie v zmysle bodu 15 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Kasačný súd je toho
názoru, že predmetná vec patrí do právomoci civilného súdnictva a správny súd ju mohol bez ďalšieho
postúpiť na vybavenie vecne a miestne príslušnému súdu do civilného sporového konania (§ 25 SSP v
spojení s § 43 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov).

Avšak zdôrazňuje, že táto odlišnosť nemá vplyv ani na výsledok vo veci samej, t.j. na vecnú správnosť
výroku napadnutého uznesenia správneho súdu. Rozhodnutie správneho súdu je v konečnom dôsledku
správne, a preto kasačný súd nevzhliadol dôvod ho zrušiť. Má za to, že rozhodnutie sa zásadne neruší
„len preto“, aby sa formálne korigovala argumentácia, pokiaľ táto korekcia nemôže viesť k vecne inému
výsledku rozhodnutia (porov. NS SR 4Sž98/-102/02, R 122/2003; 8Sžh/1/2010, R 103/2011).

27. Ostatné námietky sťažovateľa vzhľadom na zastavenie konania správnym súdom v procese
rozhodovania o jeho nároku na náhradu škody, a to z dôvodu nedostatku právomoci a následné
zamietnutie kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom, preto najvyšší správny súd nepovažoval za
potrebné sa k?nim osobitne a?vyčerpávajúco vyjadrovať.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší správny súd námietky sťažovateľa proti
napadnutému uzneseniu správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého uznesenia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

29. O?náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v?
tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 167 ods.
1 SSP) a?žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP
v?spojení s § 168 veta druhá SSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta
prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.