Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 3, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoEk/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207206405
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8207206405.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,protipovinnej:T.Q.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom O. XX/XX, XXX XX O., za účasti: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené: JUDr. Ambróz Motyka, advokát

so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o vymoženie 262,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 3Er/209/2007-64 zo dňa 21. augusta 2023
v spojení s opravným uznesením č.k. 3Er/209/2007-109 zo dňa 05. marca 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením.

II. Účastníkom sa náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje .

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi U. H. O., F.., Exekútorský úrad so sídlom N.
XX, XXX XX W., trovy exekučného konania vo výške 48,60 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

III. Oprávnený je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi - Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, trovy exekučného konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 66,00 Eur na účet jeho právneho zástupcu U.. Y.
P., advokáta so sídlom kancelárie A.. X. X, XXX XX X., G.: XX XXX XXX, do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia.“

2. Súd prvej inštancie opravným uznesením rozhodol tak, že:
„Záhlavie uznesenia Okresného súdu Bardejov č. k. 3Er/209/2007-64 zo dňa 21.08.2023 opravuje tak,
že jeho správne znenie je:

„Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
81109Bratislava,IČO:35807598,zastúpenýAdvocates.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava-
mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnej: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX,
XXX XX O., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5,
080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7,
091 01 Stropkov, o vymoženie 262,90 Eur s príslušenstvom, takto““3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX poverením číslo XXXX XXXXXX * poveril súdneho
exekútora U.. H. O. vykonaním exekúcie proti povinnej za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného
vo výške 262,90 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného a

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská
a.s. zo dňa 07.08.2007, sp.zn. SR 5433/07. Mal za preukázané, že oprávnený a povinná uzavreli
dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere, pričom predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský. Z
odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej doložky
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňovala voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si pritom spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.

Súd prvej inštancie dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a táto je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ust.
smernice 93/13/EHS. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný
po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj

napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. O
trovách súdneho exekútora rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku a podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v príslušnom znení účinnom do 30.04.2008, keďže exekučné
konanie sa začalo dňa 22.11.2007. Oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe
nespôsobilého exekučného titulu (rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej

zmluvy v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže účastníkov zaväzovať), zavinil zastavenie
exekúcie,pretojepovinnýuhradiťtrovyexekúciesúdnemuexekútorovi.Trovyexekúcie,ktorýchnáhrada
bola priznaná súdnemu exekútorovi, predstavovali sumu 48,60 eura. Ďalej sa súd prvej inštancie
zaoberal náhradou trov exekúcie, resp. trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka konania, ktorý
má rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v prvom výroku zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že je
nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich

práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu
rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. V predmetnom prípade nebola daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinná mala možnosť
sa v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku
v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred

rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise
rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť
navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a určite
formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala
možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. V takomto prípade sa oprávnený domnieva,

že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní pri menovaní osoby rozhodcu,
lebo druhá strana sa rozhodla slobodne o podpísaní doložky a mala možnosť vyjadriť nesúhlas s
jej menovaním. Oprávnený ďalej konštatoval, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z
právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru (avšak oprávnený popiera, že by sa v danom prípade jednalo o

spotrebiteľa a o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch) vyplýva jednoznačne
z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001
Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v
znení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o

spotrebiteľskom úvere. Oprávnený ďalej nesúhlasil s uplatnenou náhradou trov právneho zastúpenia a
trovy považuje za neprimerane vysoké. Oprávnený má za to, že tunajší súd Uznesením bez potrebného
odôvodnenia Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS priznal náhradu trov konania 62,80 eura,pričom tunajší súd sa pri jeho vyčíslovaní žiadnym spôsobom v odôvodnení predmetného uznesenia
nevysporiadal s otázkou účelnosti ich vynaloženia.

5. K odvolaniu oprávneného podala vyjadrenie povinná. Žiadala, aby odvolací súd potvrdil napadnuté
uznesenie. Uviedla, že poskytnutý úver už viacnásobne preplatila a platí aj naďalej, nakoľko sú jej
exekútorom vykonávané zrážky z dôchodku.

6. K vyjadreniu povinnej podal vyjadrenie oprávnený. Uviedol, že naďalej trvá na svojich vyjadreniach a

podaniach v plnom rozsahu. Poukázal na to, že povinná neuhradila ani istinu poskytnutého úveru.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z., ďalej len C.s.p.) preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
C.s.p.),konštatujesprávnosťdôvodovnapadnutéhorozhodnutiaaužlennazdôrazneniejehosprávnosti
uvádza:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom bola dňa
XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej
oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 5.000 Sk. Oprávnená sa zaviazala splatiť poskytnuté
finančné prostriedky navýšené o poplatok vo výške 2.680 Sk, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 7.680 Sk
v 6 mesačných splátkach po 1.280 Sk. V bode 17 VPPÚ sa nachádzala rozhodcovská doložka, v

zmysle ktorej cit.: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane
sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:

35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I (ďalej len Rozhodcovský
súd) ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súd, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963

Z. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto

rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepožuje v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia

Zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka").

Podľa ods. 4, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.12. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

13. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

14. Oprávnený v podanom odvolaní namietal spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere uzavretej medzi
účastníkmi konania. Namietal, že v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy bolo nepochybné, že povinná svojim podpisom prejavila vôľu byť viazaná
uvedenými podmienkami.

15. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že Zmluva o úver nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy
odvolací súd poukazuje na to, že Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou je z hľadiska svojho
obsahu úverovou zmluvou upravenou v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá
sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pokiaľ je však účastníkom takejto úverovej zmluvy

osoba spĺňajúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový vzťah posudzovaný
v prvom rade podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon je lex specialis
vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Obchodný zákonník sa preto aplikuje len na tie práva a povinnosti
zmluvných strán, ktoré nie sú osobitne upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Použitie
Občianskeho zákonníka bolo však v období do 31. decembra 2007 prípustné nielen podľa § 1 ods. 2

Obchodného zákonníka, t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného
zákonníka, ale aj podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia
sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ak sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na
spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, t. j. Občianskeho zákonníka, sa

majú primerane použiť ustanovenia tohto osobitného predpisu (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 23CoE/191/2013 zo dňa 21.03.2014).

16. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,
bola otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval

oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).

17. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade samostatná a

individuálne dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí, tak k tomu
odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná Zmluva o úvere, aj rozhodcovská doložka bola
spísanénapredpísanomtlačive(vtomtoprípadevrámciVPPÚ),ktoréhoobsahnemoholdlžníkovplyvniť
a musel sa mu podriadiť.18. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci 6 M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný
na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,

že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.

19. Odvolací súd poznamenáva, že o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne

v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

20. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka

v súčasnosti platnom znení. Uvedené ustanovenie je svojím obsahom najbližšie problémovej
doložky: ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“

21. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ,,spotrebiteľ

môžesvojeprávauplatňovaťnieibavzmysledojednanejrozhodcovskejdoložky,aleaksatakrozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.“

22. Rozhodcovskú doložku teda nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa

arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

23. Povinná ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemala na výber, ak by bola žalovaná

na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa bola len
iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že
výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva všeobecný súd.

24. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si

z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

25. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi, t.j. povinnej predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku.

26. Ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by
si povinná vymieňovala rozhodcovské konanie.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemal žiaden dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej

kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana
uplatňovať svoje právo.28. Odvolací súd ďalej nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.09.2010, na ktoré správne vo svojom rozhodnutí
odkazuje aj súd prvého stupňa, podľa ktorého :,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve

uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si

medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

29. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany súdu prvej inštancie a

platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej by spotrebiteľ
nemal na výber a bol nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj
v predmetnej veci. Rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú
zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä
presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky

a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna
pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom nevyplýva.

30. Rovnako ako prvoinštančný súd, aj odvolací súd vidí neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tiež
v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98, C-244/98 Oceáno Grupo

Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca
XXX km (O. - W.) na rozhodcovské konanie je odradzujúca.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd prvej inštancie správne, pokiaľ exekúciu vyhlásil za

neprípustnú a zastavil.

32. Podľa ustanovenia § 92 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)
v znení účinnom v čase pripustenia vstupu do konania vedľajšieho účastníka, na návrh účastníka môže
súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je

potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Podľa ods. 2, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli
tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto

doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho
prešli.

Podľa ods. 3, súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť
uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu

alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na
začatie konania zostávajú zachované.

33. Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Rozhoduje sa však vždy uznesením.

34. Podľa ustanovenia § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov,
včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena
notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej

osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva
a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.35. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

36. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením sp. zn.
25CoE/13/2014-24 zo dňa 24.04.2014 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že pripustil do konania
vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajšieho účastníka na strane povinnej.
Uvedeným rozhodnutím konajúci súd de facto priznal vedľajšiemu účastníkovi práva a povinnosti ako

účastníkovi konania, teda aj právo na právne zastúpenie. Z uvedeného dôvodu rozhodol súd prvej
inštancie správne, aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka.

37. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením v zmysle
ustanovenia § 387 odsek 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).