Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200049
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.

Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Juraja Vališa
LL.M. - v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 36 216 631,
právne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom kancelárie Gelnická 33, 040 11 Košice,
IČO: 11 993 448 a JUDr. Eduard Moravský, advokát, so sídlom Hlavná č. 1, Košice, proti žalovanému
(sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103027276/2022 zo dňa 8.
novembra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Správneho

súdu v Košiciach - č. k. KE-6S/16/2023-220 zo dňa 13. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č. k. KE-6S/16/2023-2020 zo dňa 13. marca 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“)
Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 103027276/2022
zo dňa 08. novembra 2022 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“), ako aj rozhodnutie Daňového
úradu Košice (ďalej aj ako „správca dane“) - č. 102103137/2022 zo dňa 28. júla 2022 (ďalej aj ako
„prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa (správcovi dane) na

ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
2. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane vyrubil - podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) - (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) - žalobcovi rozdiel dane v sume
59.857,90 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2018.
Skonštatoval neoprávnené uplatnenie odpočítania dane, keďže žalobca sa zúčastnil na obchodných
transakciách, o ktorých mohol vedieť, že sú poznačené podvodným konaním v oblasti DPH, ak by prijal

všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia, ktoré prijal od
svojich dodávateľov nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Rozhodnutím žalovaného bolo
uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdené.
3. Za zdaňovacie obdobie február 2018 si žalobca uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 59 857,90
€ z dodania tovaru od spoločnosti K-TOM TRADE a.s. so sídlom Moyzesova 50, Košice, IČO: 48 122
742 (ďalej aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“) na základe faktúr
- č. 00362018 zo dňa 06.02.2018, vystavenej za dodanie kávy Dallmayr Prodomo 500 g, v množstve 43

175 ks, so základom dane 149 385,50 € a DPH 29 877,10 €;
- č. 00012018PP zo dňa 27.02.2018, vystavenej ako „daňový doklad k prijatej platbe na základe
zálohovej faktúry ZF20180002 do VÚB banky 27.02.2018 v sume 179 884,80 €“ (dátum dodania tovaru05.03.2018 - faktúra č. 00612018 zo dňa 05.03.2018, predmet dodania káva Dallmayr Prodomo 500 g,
43 200 ks, celková fakturovaná suma 179 884,80 €), so základom dane 149 904,00 € a DPH 29 980,80 €
4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly najmä zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom

období deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) českému odberateľovi Maltepo
s.r.o., ktorého predmetom bola káva Dallmayr Prodomo 500 g v počte 43 175 ks, v celkovej sume
bez DPH 153 271,35 € - jednotková cena 3,55 €. Uvedený odberateľ následne rovnaký tovar predal
bez ekonomického opodstatnenia bulharskej spoločnosti BGD-EXPORT LLC v množstve 43 200 ks za

jednotkovúcenu3,45€.SpoločnosťMaltepos.r.o.podľafaktúryč.280005zodňa05.03.2018nadobudla
43 200 ks kávy Dallmayr Prodomo 500 g od žalobcu za jednotkovú cenu 3,55 €, ktorú následne dodala
poľskej spoločnosti LIPRO Sp. z o. o. v rovnakom množstve za jednotkovú cenu 3,61 €. Správca dane
uviedol,žetietododávkytovarumajúnadväznosťnadodávateľskúfaktúruč.00612018oddodávateľskej
spoločnosti pre žalobcu.
5. V súvislosti s faktúrou č. 00362018 zo dňa 06.02.2018 správca dane identifikoval nasledovný reťazec

platiteľov DPH z rôznych členských štátov Európskej únie, ktorí deklarovali nákup a predaj tovaru - kávy
Dallmayr Prodomo 500 g v množstve 43 175 ks, pričom pôvod tovaru ostal neznámy: A&S Company
Sp. z o.o. (PL) › FESTI Sp. z o.o. (PL) › MISTERM PLUS Sp. z o.o. (PL) › K-TOM TRADE a.s. (SK) ›
LUMARKT, s.r.o. (SK) › Maltepo s.r.o. (CZ) › BGD-EXPORT LLC (BG).
6. V súvislosti s faktúrou č. 00012018PP zo dňa 27.02.2018 správca dane na základe zistených

skutočností identifikoval reťazec: TK Company, s.r.o. (CZ) › LIDLE, s.r.o. (SK) › K-TOM TRADE a.s.
(SK) › LUMARKT, s.r.o. (SK) › Maltepo s.r.o. (CZ) › LIPRO Sp. z o.o. (PL).
7. Správca dane tiež zistil, že spoločnosť Maltepo s.r.o. bola v obchodnom vzťahu so spoločnosťami
LIDLE, s.r.o. a K-TOM TRADE a.s. a so spoločnosťou LIDLE, s.r.o. bola v obchodnom vzťahu tiež
spoločnosť BGD-EXPORT LLC. (BG).

8. Podľa záverov správcu dane, tovar obstaraný žalobcom od dodávateľskej spoločnosti bol následne
dodaný s oslobodením od dane spoločnosti Maltepo, s.r.o. (CZ), ktorá ho ďalej dodala spoločnosti BGD-
EXPORT LLC, ktorá bola jedným z dodávateľov spoločnosti LIDLE, s.r.o., ktorá nákup tovaru od tohto
dodávateľa nezdanila podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH v rámci trojstranného obchodu a znižovala svoju
daňovú povinnosť odpočítaním dane z faktúr za nelegitímny tovar (LOGSTORE, s.r.o. a RONI, s.r.o.).

9. Daňový únik identifikoval správca dane tak, že priamy dodávateľ žalobcu spoločnosť K-TOM
TRADE a.s. si ponížil daňovú povinnosť uplatnením odpočítania dane krížovou fakturáciou „kontra
obchodovaním“ z dodávateľských faktúr spoločnosti LIDLE, s.r.o. Teda spoločnosť K-TOM TRADE
a.s. bola súčasťou podvodu prostredníctvom krížovej fakturácie jeho dodávateľa LIDLE, s.r.o., ktorý
neodviedol daň do štátneho rozpočtu a spoločnosť K-TOM TRADE a.s. si uplatňovala odpočítanie dane

od dodávateľa LIDLE, s.r.o. neoprávnene. Na tomto stupni fakturačného reťazca bol identifikovaný
daňový podvod. Správca dane zároveň skonštatoval, že osoby zúčastnené v zistenom reťazci sa poznali
na základe svojich vzájomných obchodných vzťahov a vedeli, s akým tovarom obchodujú, preto žalobca
mohol vedieť, že sa zúčastňuje obchodov, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.
10. Osobné prepojenia medzi spoločnosťami, medzi ktorými prebiehalo obchodovanie, identifikoval

správca dane nasledovne (ad: faktúra č. 00012018PP zo dňa 27.02.2018) - predmetný tovar
dodávateľskáspoločnosťnakúpilaodspoločnostiLIDLE,s.r.o.,ktorejkonateľombolJUDr.JánŠofranko,
ktorý bol súčasne v období od 16.04.2015 do 02.11.2017 členom dozornej rady spoločnosti K-TOM
TRADE a.s. Z kontrolných výkazov zúčastnených subjektov správca dane zistil, že dodávateľom tovaru
spoločnosti LIDLE, s.r.o. bola spoločnosť LOGSTORE, s.r.o. a spoločnosť RONI, s.r.o., ktoré - naopak

- nevykázali dodanie tovaru a služieb odberateľovi LIDLE, s.r.o. a v predmetnom zdaňovacom období
nevykonávali ekonomickú činnosť. Spoločnosť LIDLE, s.r.o. dňa 09.10.2018 zanikla.
11. LIDLE, s.r.o. bola zapojená do reťazového obchodu ako tzv. „zmiznutý obchodník“, s úlohou
zneprehľadniť tok tovaru a umožniť nasledujúcim článkom reťazca odpočítať si na vstupe daň, ktorú
ako zmiznutý obchodník neodviedla do štátneho rozpočtu, čím v prvom štvrťroku 2018 nepriznala a

nezaplatila daň najmenej v sume 1 414 609,83 €
12. Personálne prepojenia medzi spoločnosťami K-TOM TRADE a.s. a TK Company, s.r.o. (CZ)
identifikoval správca dane v osobe Tomáša Krajňáka - bývalého konateľa a súčasného spoločníka v
spoločnosti TK Company, s.r.o. (CZ), ktorý je zároveň zamestnancom spoločnosti K-TOM TRADE a.s.
a jej akcionárom, a tiež medzi spoločnosťami K-TOM TRADE a.s. a Maltepo, s.r.o. (CZ) v osobe jej

konateľa - pána Martina Margicina, ktorý bol od roku 2020 zamestnaný v spoločnosti K-TOM TRADE
a.s. Dodávateľská spoločnosť teda mala všetky informácie na zabezpečenie nákupu tovaru priamo od
spoločnosti TK Company, s.r.o. (CZ), ktorý by sa prejavil ako daňovo neutrálny, a tiež pre predaj tovaru
priamo spoločnosti Maltepo, s.r.o. (CZ).13. Správca dane následne dospel k záverom, podľa ktorých spoločnosť TK Company, s.r.o. (CZ)
dodávala tovar na Slovensko zásadne spoločnostiam, ktoré následne zanikli z dôvodu zlúčenia a ich
nástupca už so správcom dane nekomunikoval. Vo všetkých týchto spoločnostiach pritom figuruje meno

JUDr. Ján Šofranko na pozícii štatutárneho orgánu alebo spoločníka. Podľa správcu dane, žalobca
poznal Ing. Miroslava Kmeca (predsedu predstavenstva dodávateľskej spoločnosti) už z predošlej
spolupráce so spoločnosťou KRANED, s.r.o., ktorej bol konateľom. Vzhľadom na uvedené správca dane
dospel k záveru, že žalobca vedel o spôsobe obchodovania prostredníctvom týchto spoločností. Podľa
správcu dane je nepravdepodobné, aby prebiehali spoločné aktivity vyššie uvedených osôb bez toho,

aby o sebe nemohli vedieť. Správca dane tiež uviedol, že za spoločnosť KRANED, s.r.o. okrem konateľa
konali aj pán A. a pani X., ktorí boli zamestnancami aj dodávateľskej spoločnosti. Uvedené vyhodnotil
správca tak, že skutočnosť, že tie isté osoby konajú za dve rôzne spoločnosti, s tou istou komoditou
bola indíciou, na základe ktorej žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach poznačených
podvodom. Pani X. bola súčasne obchodnou zástupkyňou spoločnosti TK Company, s.r.o. (CZ).
14. Podľa daňových orgánov, skutočnosť, že medzi odberateľom Maltepo, s.r.o. (CZ) a dodávateľom K-

TOM TRADE a.s. existovali prepojenia a žalobca tovar od tohto konkrétneho dodávateľa predal práve
spoločnosti Maltepo, s.r.o. (CZ), je fakt preukazujúci, že žalobca a jeho dodávateľ koordinovali ďalší
postup pri fakturácii tovaru obstaraného žalobcom tak, aby na ďalšom stupni reťazca bola ako odberateľ
žalobcu práve spoločnosť Maltepo, s.r.o. (CZ).
15. V súhrne potom - podľa daňových orgánov - žalobca nepreukázal svoj obozretný prístup pri vstupe

do obchodného vzťahu s dodávateľskou spoločnosťou. Správca dane vyhodnotením všetkých dôkazov
dospel k záveru, že žalobca sa v preverovanom zdaňovacom období vedome zúčastnil zdaniteľných
obchodov spriaznených a vzájomne koordinovaných spoločností v obchodných reťazcoch poznačených
podvodom v oblasti DPH, ktorých účelom bolo nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH.
16. Správny súd na základe správnej žaloby žalobcu rozhodol tak, ako je to uvedené v bode 1 tohto

rozsudku. S podstatnou časťou argumentácie žalobcu sa nestotožnil. Vzhľadom na skutočnosť, že sa
vo veci má jednať o daňový podvod, správny súd zameral svoju pozornosť najmä na tzv. Axel Kittel test.
17. Podľa názoru správneho súdu, žalobca nenamietal samotný vznik daňového úniku (prvej podmienky
Axel Kittel testu), ak sám uviedol, že v danom prípade je nepochybné, že došlo k daňovému úniku
- a to tým, že dodávatelia resp. subdodávatelia žalobcu si svoju vlastnú daňovú povinnosť, ktorú

boli povinní zaplatiť, znížili tým, že na vstupe si odpočítali daň z (krížovej) fakturácie neexistujúceho
tovaru od daňového subjektu LIDLE, s.r.o. a aj podľa žalobcu existencia daňového úniku v reťazci
plnení, v ktorom sa ocitol preukázaná bola. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom nebola namietaná
ani tretia podmienka Axel Kittel testu, a to, že jeho zdaniteľné obchody z ktorých si uplatňoval
odpočet boli súčasťou správcom dane označeného reťazca zdaniteľných obchodov, ktoré podľa správcu

charakterizuje podvodné konanie.
18. Správny súd z obsahu žalobných námietok ustálil, že žalobca formálne namietal preukázanosť
daňového podvodu nesplnením (nepreukázaním) druhej podmienky Axel Kittel testu, t. j. namietal,
že daňový únik bol dôsledkom podvodného konania. Žalobca však žiadnym relevantným spôsobom
nenamietal súhrn zistení správcu dane o okolnostiach transakcií vo vymedzenom reťazci zdaniteľných

plnení, ktorými správca dôvodil, že ku vzniku daňového úniku došlo z dôvodu podvodného konania v
danom reťazci, súčasťou ktorého reťazca bol aj žalobca.
19. Žalobca v tomto zmysle len tvrdil, že ak ku daňovému úniku došlo na skoršom stupni obchodného
reťazca krížovou fiktívnou fakturáciou (fakturáciou za tovar reálne neexistujúci) a uplatnením odpočtu z
tohto fiktívneho dodania, potom dôvod tohto úniku nie je možné spájať s podvodným konaním, keďže

by to bolo rozporné s podstatou daňového podvodu, kde sú zákonné (tzv. hmotnoprávne) podmienky
odpočtu splnené. Podľa žalobcu - vyplývajúc z koncepcie jeho argumentácie - zjavne majú byť splnené
na každom stupni reťazca, a teda aj pri krížovej fakturácii.
20. Uvedené však správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď zosumarizoval, že k daňovému úniku
v reťazci obchodov s kávou podľa správcu došlo tak, že priamy dodávateľ žalobcu - spoločnosť K-

TOM TRADE a.s. - si ponížil daňovú povinnosť uplatnením si odpočítaním dane krížovou fakturáciou
„kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr spoločnosti LIDLE, s.r.o. bez preukázania materiálnej
existencie plnenia. Teda krížovou fakturáciou, kedy sa jedna fakturačná línia týkala reálne existujúceho
tovaru (kávy) a druhá krížová fakturácia od LIDLE, s.r.o. sa týkala reálne neexistujúceho tovaru. Podľa
správneho súdu, tzv. krížová fiktívna fakturácia za účelom uplatnenia odpočtu z týchto faktúr niektorým

subjektom účastným na reťazci zdaniteľných obchodov s cieľom poníženia vlastnej daňovej povinnosti
charakterizuje jeden z všeobecne identifikovaných spôsobov podvodného konania. Skutočnosť fiktívnej
krížovejfakturácienaniektoromstupnizistenéhoreťazcaobchodov,priktorejidevpodstateonesplnenie
hmotnoprávnych podmienok odpočtu pre neexistenciu materiálneho plnenia, aj v spojení so vznikomdaňového úniku v súvislosti s takou krížovou fiktívnou fakturáciou, nie je podľa názoru správneho
súdu spôsobilá zvrátiť preukázanosť toho, že daňový únik bol dôsledkom podvodného konania a daný
obchodný reťazec je poznačený daňovým podvodom.

21. Správny súd však prisvedčil námietke žalobcu, ktorá sa týkala hodnotenia a napokon aj súvisiaceho
odôvodnenia vedomostnej zložky účasti žalobcu na daňovom podvode (t. j. štvrtej podmienky Axel
Kittel testu). Podľa správneho súdu totiž právny záver orgánov verejnej správy o vedomosti žalobcu
o jeho účasti na daňovom podvode je predčasný. Dôvody identifikované orgánmi verejnej správy ako
dôvody relevantné pre účely tzv. Axel Kittel testu budú musieť byť - podľa správneho súdu - v ďalšom

konaní podrobne overené, hodnotené a následne jasne, jednoznačne a nezameniteľne vymedzené,
aby sa dosiahol relevantný stupeň konkrétnosti záverov orgánu verejnej správy v súvislosti s daňovým
podvodom (ak pôjde o právny dôvod, na základe ktorého daňovému subjektu nebude priznané právo
na odpočítanie DPH). Správny súd doplnil, že rozhodnutia daňových orgánov obsahujú sumár ich
skutkových zistení a právnych záverov, tomuto však chýba adresnosť a konkrétnosť, a to minimálne vo
vzťahu k vedomostnej zložke tzv. Axel Kittel testu.

22. Zo zistení daňových orgánov, na ktoré správny súd poukázal v napadnutom rozsudku vyplynulo,
že za spoločnosť KRANED, s.r.o. vystupovali tí istí zamestnanci ako za K-TOM TRADE a.s. (F.
A. a M. X.), uvedené spoločnosti mali spoločné sídlo a pán Ing. Miroslav Kmec bol predsedom
predstavenstva spoločnosti K-TOM TRADE a.s. a zároveň konateľom spoločnosti KRANED, s.r.o.
Spoločníkom spoločnosti KRANED, s.r.o. bol tiež pán Tomáš Krajňák, ktorý bol zároveň členom

dozornej rady spoločnosti K- TOM TRADE a.s. do 02.11.2017 a konateľom a spoločníkom spoločnosti
TK Company, s.r.o. Pán JUDr. Šofranko bol právnikom spoločnosti KRANED, s.r.o., bol konateľom
spoločnosti KRANED-K, s.r.o. a zároveň členom dozornej rady spoločnosti K-TOM TRADE a.s. do
02.11.2017, pričom spoločníkom spoločnosti KRANED-K, s.r.o. spoločnosť TK Company, s.r.o. Pani M.
X., Z. X. a Q. A. boli obchodnými zástupkyňami spoločnosti TK Company, s.r.o. a tiež spoločnosti K-TOM

TRADE a.s. Ing. Martin Margicin - konateľ a spoločník spoločnosti Maltepo s.r.o. (odberateľa žalobcu)
bol v roku 2020 zamestnancom spoločnosti K-TOM TRADE a.s. Daňové orgány tiež poukazovali
na skutočnosť, že žalobca poznal Ing. Miroslava Kmeca z predošlej spolupráce s dodávateľom
KRANED, s.r.o., a preto vedel o spôsobe obchodovania prostredníctvom spoločností K-TOM TRADE
a.s., KRANED, s.r.o. a KRANED-K, s.r.o. Poukázali zároveň na skutočnosť, že tovar bol nakupovaný

len na základe objednávok.
23. Predmetné skutkové zistenia daňových orgánov správny súd vyhodnotil tak, že pokiaľ ide o
personálne prepojenia medzi dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľmi (LIDLE, s.r.o. a najmä TK
Company, s.r.o.), ide o skutočnosti týkajúce sa vzťahu medzi dodávateľom žalobcu a inými osobami,
odlišnými od osoby žalobcu. Správcovi dane v tejto súvislosti vytkol, že opomenul uviesť, na základe

akých skutočností dospel k záveru, že o uvedených prepojeniach žalobca vedieť mal alebo mohol.
24. Správny súd ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že správca dane poukázal na personálne
prepojenie medzi priamym dodávateľom žalobcu a odberateľom žalobcu - spoločnosťou Maltepo s.r.o.
v osobe jej konateľa Ing. Martina Margicina, ktorý mal byť v roku 2020 zamestnancom spoločnosti K-
TOM TRADE a.s., pričom posudzované obchodné transakcie nastali v mesiaci február 2018. Žalobcovu

vedomosť alebo prijímanie preventívnych opatrení je potrebné skúmať a hodnotiť spätne - t. j. k času,
kedy sa zdaniteľné obchody mali realizovať. Existencia daňového podvodu sama osebe neznamená, že
žalobca bol do podvodného reťazca zapojený vedome. To sa posudzuje v rámci subjektívneho testu, kde
možno vychádzať jedine zo skutočností, ktoré nastali do momentu uzatvorenia obchodu (k tomu správny
súd odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo

dňa 28.04.2023 bod 31 a tiež Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 06.08.2020, čj. 1
Afs 304/2019-33, bod 27). Uvedené platí rovnako, pokiaľ ide o následný zánik a výmaz dodávateľskej
spoločnosti z obchodného registra.
25. Správny súd napokon skonštatoval, že ďalším dôvodom svedčiacim o tom, že žalobca vedel alebo
mohol vedieť, že participuje na daňovom podvode, resp. mal byť obozretnejší v rámci obchodovania,

malo byť - podľa orgánov verejnej správy - to, že jeho priame dodávateľské spoločnosti (v tu súdenej
veci K-TOM TRADE a.s. a v minulosti KRANED, s.r.o.) spájala osoba Ing. Miroslava Kmeca - predsedu
predstavenstva, resp. konateľa spoločnosti. K tomu správny súd uviedol, že personálne prepojenie
medzi dodávateľskými spoločnosťami nepochybne môže byť jednou z okolností naznačujúcich riziko
účasti na podvodnom konaní a potrebu ostražitejšieho prístupu zo strany odberateľa (žalobcu), ak

chce s takýmito subjektmi daňový subjekt obchodovať, avšak bez ďalšieho sa z hľadiska preukázania
podmienok pre nepriznanie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu javí ako nepostačujúce
a málo presvedčivé, a to najmä za situácie, keď tak ako to uvádzal žalobca a napokon aj daňové
orgány,žespoluprácažalobcuspánomKmecomboladlhodobáabezproblémová.Uvedenéplatí-podľasprávneho súdu - rovnako o absencii písomných zmlúv v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a jeho
dodávateľom (v tejto súvislosti správca dane bez ďalšieho iba zmienil, že tovar bol žalobcovi dodaný iba
na základe objednávok, bez toho aby uvedené zistenie vyhodnotil vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam

tohto prípadu).
26. Podľa správneho súdu v otázke obozretnosti žalobcu neobstálo - bez ďalšieho - ani zistenie
daňových orgánov, že žalobca kupoval tovar iba na základe objednávok. Správny súd v tejto súvislosti
dodal, že neuzatvorenie písomnej zmluvy obvykle vedie k záveru o neopatrnosti alebo neobozretnosti
žalobcu, čo potvrdzuje napr. aj česká judikatúra. Zároveň však poukázal na to, že v prejednávanej veci

sa daňové orgány s touto okolnosťou podrobnejšie nevysporiadali, a to najmä v súvislosti s ďalšími
okolnosťami prípadu (napr. zaužívaná prax v danom odvetví, ale aj prax v obchodnom vzťahu medzi
žalobcom a jeho dodávateľom, ktorý mal pretrvávať od roku 2016, resp. od roku 2012 a pokiaľ ide
o spoluprácu s ďalšími obchodnými spoločnosťami, v pozadí ktorých vystupoval p. Kmec, pričom
spolupráca s predmetnými spoločnosťami mala byť bezproblémová).

II. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
27. Proti rozsudku správneho súdu (bod 1) podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ),
ktorý ju formálne odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej aj ako „SSP“), t. j. nesprávnym právnym posúdením veci zo strany správneho súdu.
28. Po zhrnutí priebehu administratívneho konania a záverov správneho súdu (pozri vyššie čl. I

tohto rozsudku) sťažovateľ uviedol, že nesúhlasí so záverom správneho súdu, podľa ktorého sa
daňové orgány dostatočne nevysporiadali s otázkou preukázania vedomostnej zložky účasti žalobcu na
daňovom podvode, pretože neštandardné znaky obchodných transakcií nasvedčujúce tomu, že došlo k
podvodnému konaniu môžu byť zároveň znakmi vedomosti platiteľa dane o účasti na podvode.
29. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023, z ktorého odcitoval: „Je logické, že
viaceré z indícií nasvedčujúcich spáchaniu podvodného konania (objektívny test) zároveň zakladajú
aj podozrivosť transakcie a teda i nutnosť vedomosti daňového subjektu o nej (subjektívny test).
Najvyšší správny súd SR v uvedenom rozsudku (sp. zn. 10Sžfk/26/2021) tiež vyslovil, že: „Podľa
štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie subjektívnej

stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenej
judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na
odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť a
dobromyseľnosť. Nie je pritom v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia,
ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho

účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27. 09. 2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z
21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).“.
30. Sťažovateľ poukázal aj na skutočnosť, že žalobca sa podieľal na obchodných transakciách s
tovarom, keď nepreukázal, že sa zaujímal o pôvod tovaru. Zopakoval, že všetky obchody prebiehali
len na základe objednávok, ponúk, tovar nebol určený pre slovenský trh, v priebehu pár hodín až

pár dní bol prepravený v rovnakých množstvách pre českého odberateľa Maltepo s.r.o., pričom česká
spoločnosť Maltepo s.r.o. bola aj priamym obchodným partnerom spoločnosti K-TOM TRADE a.s., teda
dodávateľažalobcu.Hocizabežnýchokolnostiniejedôvod,abyobchodníkmalvedomosťotom,žejeho
odberateľ je aj priamym obchodným partnerom jeho dodávateľa, v danom prípade žalobcu LUMARKT,
s.r.o. nejde o bežné obchodovanie, pretože toto prebiehalo v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch

prispôsobených účelu (s personálnymi prepojeniami na predchádzajúcich stupňoch zistených reťazcov,
na ktoré vo svojich rozhodnutiach poukázali daňové orgány), ktorým bolo zakrývanie podvodného
konania, pričom priamy odberateľ žalobcu bol aj priamym obchodným partnerom dodávateľa žalobcu.
31. O tom, že vyššie uvedená skutočnosť nebola žalobcovi neznáma, svedčí - podľa sťažovateľa
- fakt, že po ukončení spolupráce s dodávateľom K-TOM FOOD s.r.o. (ktorý približne od januára

2021 nahradil dodávateľa K-TOM TRADE a.s.) žalobca ukončil aj intrakomunitárne dodania do iných
členských štátov Európskej únie (čím zároveň došlo k výraznému nárastu vlastnej daňovej povinnosti
daňového subjektu). Uvedené preto - podľa sťažovateľa - opodstatnene vedie ku konštatovaniu, že
výber dodávateľa a odberateľa daňového subjektu bol vzájomne koordinovaný, nešlo teda o štandardný
spôsob obchodovania a o takom spôsobe obchodovania daňový subjekt mal vedomosť, čo mohlo byť

pre neho indíciou o tom, že takéto obchodné vzťahy môžu byť poznačené podvodom.
32. Sťažovateľ spochybnil aj závery správneho súdu, ktoré mali oslabovať tzv. vedomostnú zložku Axel
Kittel testu na tom východisku, že obchodovanie žalobcu s jeho obchodnými partnermi bolo v zásade
(aj) v minulosti bezproblémové. K tomu sťažovateľ uviedol, že štatutárny zástupca jeho dodávateľavykonával v podstate totožnú obchodnú činnosť postupne prostredníctvom viacerých spoločností,
keď jeho predchádzajúca spoločnosť zanikla a bola nahradená novou spoločnosťou, ale s rovnakou
činnosťou. Túto skutočnosť žalobca ignoroval, spoľahol sa len na to, že dlhodobo bezproblémovo

spolupracoval s Ing. Kmecom. Sťažovateľ podotkol, že žalobca síce dlhodobo bezproblémovo
spolupracoval s Ing. Kmecom, ale jeho obchodným partnerom nebola osoba Ing. Kmeca, ale vždy iná
spoločnosť Ing. Kmeca. Z tohto sťažovateľ dovodil, že vždy, keď žalobca začal obchodovať s novou
spoločnosťou Ing. Kmeca, bolo v jeho záujme, aby si preveril túto konkrétnu spoločnosť, nielen sa
spoľahol na dlhodobú známosť s Ing. Kmecom. Vysvetlenie žalobcu, že dodávky tovaru od určitej

spoločnosti Ing. Kmeca v minulosti prebiehali bezproblémovo a rovnako bezproblémovo prebiehali
dodávky tovaru aj s ďalšou spoločnosťou Ing. Kmeca (ktorá nahradila predchádzajúcu spoločnosť)
svedčia - podľa sťažovateľa - nanajvýš o vyhodnotení obchodného rizika obchodovania s Ing. Kmecom,
teda že Ing. Kmec pre žalobcu vedel zabezpečiť požadovaný tovar. Vyhodnotenie obchodného rizika
však nie je totožné s vyhodnotením rizika účasti na podvodných obchodných operáciách. Skutočnosť,
že žalobca vyhodnotil obchodné riziko pri obchodovaní so spoločnosťami Ing. Kmeca, preto nesvedčí

o tom, že zároveň vyhodnotil riziko zapojenia sa do podvodov v oblasti DPH. Sťažovateľ uviedol, že
eliminácia obchodného rizika, teda vytvorenie podmienok na uskutočnenie dohodnutého obchodu s
obchodným partnerom, neznamená, že daňový subjekt zároveň eliminoval aj možnosť svojej účasti
na podvodnom obchodnom reťazci. Ani taká skutočnosť, že dodávateľ daňového subjektu dodával
dlhodobo dohodnuté tovary a bol tak pre daňový subjekt dôveryhodný, nepreukazuje, že daňový subjekt

zároveň prijal opatrenia, aby predišiel svojej možnej účasti na podvodnom obchodnom reťazci.
33. Rovnako sa sťažovateľ nestotožnil so závermi správneho súdu, ktoré sa týkajú obchodovania
žalobcu len na základe objednávok, pričom v tejto súvislosti opäť akcentoval, že je potrebné rozlišovať
medzi fyzickou osobou (Ing. Kmec) a spoločnosťami, v mene ktorých konal. Žalobca síce tvrdil, že
mal dlhodobé bezproblémové obchodné skúsenosti s osobou Ing. Kmeca, avšak dodávateľom žalobcu

nebola fyzická osoba Ing. Kmeca, ale obchodnými partnermi žalobcu boli postupne rôzne spoločnosti s
totožnou činnosťou, v ktorých bol Ing. Kmec štatutárnym zástupcom. Žalobca svoju opatrnosť vo vzťahu
k obchodom s konkrétnou právnickou osobou, okrem poukázania na pozitívne obchodné skúsenosti s
osobou štatutárneho zástupcu, nijako vo vzťahu ku konkrétnej obchodnej spoločnosti - právnickej osobe
dodávateľa, nepreukázal. Hoci je úplne akceptovateľný nižší štandard zmluvnej dokumentácie v prípade

dlhodobej bezproblémovej spolupráce, uvedené platí pri dlhodobej spolupráci s konkrétnym obchodným
partnerom, ale v tomto prípade išlo vždy o iného obchodného partnera (inú právnickú osobu), len s
totožnou osobou konateľa.
34. V tomto kontexte sťažovateľ uviedol, že práve pri vstupe do obchodných vzťahov s novým
obchodným partnerom (hoci aj so známou osobou konateľa), ktorá nie je dlhodobo usadená na trhu,

je namieste očakávať, že obchodník (rozumej: žalobca) bude obozretne pristupovať k obchodovaniu s
takouto spoločnosťou a najmä v prípade, ak o nej nemá iné informácie - okrem známosti so štatutárnym
zástupcom - bude chrániť svoje budúce záujmy napríklad aj písomnou zmluvou. U obchodníka s
dlhodobou praxou na trhu, akým je - podľa sťažovateľa - aj žalobca, možno očakávať, že bude konať
so starostlivosťou dobrého hospodára.

35. Sťažovateľ dodal, že žalobca po ukončení spolupráce s dodávateľom K-TOM FOOD s.r.o. (ktorý
približne od januára 2021 nahradil dodávateľa K-TOM TRADE a.s.) ukončil aj intrakomunitárne dodania
do iných členských štátov Európskej únie (čím zároveň došlo k výraznému nárastu jeho vlastnej daňovej
povinnosti). Sťažovateľ považuje za neštandardné, aby obchodník v súvislosti s obchodom s úplne
bežným a dostupným tovarom, akým je fakturovaná káva, ukončil spoluprácu s nie nevýznamným

odberateľom z iného členského štátu len z dôvodu, že ukončil spoluprácu s rizikovým dodávateľom,
bez toho, aby tohto rizikového dodávateľa nahradil iným dodávateľom a nestratil tak svojho ustáleného
zahraničného odberateľa.
36. Ďalej sťažovateľ zdôraznil, že každá jednotlivá skutočnosť (napr. neobozretnosť pri vstupe do
vzťahov so spoločnosťami Ing. Kmeca, neuzavretie zmlúv s dodávateľom, spôsob obchodovania v

reťazci, keď tovar v nezmenenom stave a množstve sa prepravoval cez územia viacerých členských
štátov Európskej únie a vyskladňoval a naskladňoval v priebehu jedného alebo len niekoľkých dní
medzi viacerými spoločnosťami, príp. náhle ukončenie spolupráce so spoločnosťami Ing. Kmeca) sama
osebe nesvedčí o vedomosti žalobcu o zapojení do podvodu, ale v súhrne popísaných okolností
možno opodstatnene usúdiť, že žalobca minimálne mohol a mal vedieť o tom, že obchodné transakcie,

ktorých súčasťou boli jeho zdaniteľné obchody, boli poznačené podvodným konaním. Pri vyhodnotení
neštandardnej povahy jednotlivých objektívnych okolností pri posúdení účasti na podvodoch nemôže
byť rozhodujúce to, či ide o štandardnú obchodnú prax žalobcu, pretože aj štandardná obchodná prax
môže byť z hľadiska prevencie zapojenia sa (hoci aj nevedomého) do daňového podvodu riziková, a tedanevybočenie zo štandardnej rizikovej obchodnej praxe samo osebe nemôže preukazovať obozretnosť
platiteľa dane.
37. Po materiálnej argumentácii vo vzťahu k tomu, že v posudzovanej veci boli naplnené všetky štyri

zložky tzv. Axel Kittel testu, vrátane správnym súdom neakceptovanej štvrtej zložky, sťažovateľ poukázal
na odlišné posúdenie tejto otázky v obdobných veciach toho istého žalobcu správnym súdom v iných
konaniach.
38. Uviedol, že Správny súd v Košiciach zamietol žaloby žalobcu vo veciach vedených pod spisovými
značkami KE- 4Sf/7/2024 zo dňa 14.01.2025 (týka sa DPH za zdaňovacie obdobie január 2021),

KE-6S/53/2022 zo dňa 14.01.2025 (týka sa DPH za zdaňovacie obdobie január 2016) a KE-6S/21/2023
zo dňa 14.01.2025 (týka sa DPH za zdaňovacie obdobie október 2017), pričom nespochybnil, že daňové
orgány svoje dôkazné bremeno preukázať, že zdaniteľné obchody žalobcu boli spojené s podvodom v
oblasti DPH a žalobca o tom minimálne mohol a mal vedieť, uniesli.
39. V závere kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal na možné porušenie tzv. koncentrácie konania, keď
uviedol, že žalobca dňa 05.03.2025 doručil správnemu súdu doplnenie vyjadrenia žalobcu k všeobecnej

správnej žalobe, ktoré dňa 06.03.2025 správny súd doručil sťažovateľovi (na vedomie). Doplnil, že podľa
ustanovenia § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Poukázal tiež
na ustanovenie § 183 SSP, z ktorého vyplýva, že žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť

správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie
žaloby. Sťažovateľ napokon skonštatoval, že v danej veci bolo jeho rozhodnutie žalobcovi doručené dňa
23.11.2022. Žalobca podal správnu žalobu v zákonnej lehote dvoch mesiacov, a to dňa 20.01.2023.
Následne - až dňa 05.03.2025, t. j. po uplynutí lehoty v zmysle § 183 SSP - mal žalobca správnemu
súdu doručiť doplnenie správnej žaloby, pričom správny súd - podľa sťažovateľa - nemal na toto podanie

- doručené po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, vôbec prihliadať. Podľa sťažovateľa však zo znenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že sa správny súd predmetným podaním zaoberal.
40. Sťažovateľ Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“
alebo „kasačný súd“) v závere kasačnej sťažnosti navrhol, aby zmenil rozsudok Správneho súdu v
Košiciach sp. zn. KE-6S/16/2023 - 220 zo dňa 13.03.2025 a žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi

náhradu trov konania, príp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.
41. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním zo dňa 20. júna 2025 vyjadril žalobca.
42. Ten v predmetnom vyjadrení najskôr spochybnil formálne aspekty kasačnej sťažnosti, keď uviedol,
že z kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, čo považuje sťažovateľ za právny omyl pri aplikácii práva na

zistenýskutkovýstav(podľa§440ods.1písm.g)SSP).Namietol,žepodmienkyvymedzeniakasačného
bodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci zo strany správneho súdu (§ 440 ods. 1
písm. g) a § 440 ods. 2 SSP) nemôžu byť naplnené tým, že žalovaný prepisuje jednotlivé zistenia
uvedené v rozhodnutí bez toho, aby konkrétne uviedol, v čom spočíva omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. Obdobne, žalobca namietol, že sťažovateľ ako jeden z kasačných bodov

uvádza ustanovenie § 440 ods. 1 písm. h) SSP (t. j. odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu), avšak v kasačnej sťažnosti neuvádza judikatúru, ktorú správny súd údajne
nerešpektoval.
43. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd v rozsudku dospel k záveru,
že právne závery daňových orgánov o jeho vedomosti o účasti na daňovom podvode sú predčasné.

Nestotožnil sa preto ani s tou časťou kasačnej sťažnosti, kde sťažovateľ uviedol, že jeho závery v tomto
kontexte boli opodstatnené.
44. V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 10Sžfk/26/2021 žalobca uviedol, že
nie je vylúčené, aby určitá informácia majúca povahu indície mohla byť za istej konštelácie považovaná
za nepriamy dôkaz (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa

12.10.2022) a doplnil, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky (sp. zn. 21Cdo 2682/2013
zo dňa 26.06.2014) vyplýva, že skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať
za preukázanú vtedy, ak na základe výsledkov hodnotenia je možné bez rozumných pochybností
nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, že je pravdivá - nestačí, ak
prichádza do úvahy len možnosť jej pravdivosti, jej pravdepodobnosť.

45. V súvislosti s tým, že daňový subjekt má právo navrhovať správcovi dane dôkazné prostriedky na
preukázanie toho, že sa nezúčastnil podvodného konania spojeného s daňovým únikom, nič to podľa
žalobcu nemení na tom, že v prípade daňového podvodu je dôkazné bremeno na preukázanie tejtoúčasti len na správcovi dane. Nebol to teda žalobca, kto mal preukazovať, že bol obozretný, ale orgány
verejnej správy mali preukázať, že obozretne nepostupoval.
46. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie poukázal žalobca na to, že odoprieť právo

na odpočítanie dane je možné len výnimočne, čo kladie zvýšené nároky aj na samotné odôvodnenie
rozhodnutia. Podľa žalobcu, sťažovateľ síce uvádza, že žalobca vo vzťahu k svojmu dodávateľovi
nevykonal žiadne preventívne opatrenia, no neuviedol, aké preventívne opatrenia mal vykonať. Vo
všeobecnosti namieta, že dôkazy produkované správcom dane a sťažovateľom (resp. dôkazy, ktoré
majú byť v prospech skutkovej verzie splnenia ich dôkazného bremena) sú natoľko vnútorne rozporné

a protichodné (dôkazná inkonzistencia), že ako celok neposkytujú spoľahlivý a presvedčivý obraz o
skutkovom deji, z ktorého vyvodzujú záver o účasti žalobcu na podvodnom konaní.
47. V súvislosti s kasačným bodom, v ktorom sťažovateľ uviedol, že žalobca nepreukázal, že sa zaujímal
o pôvod tovaru, že obchody prebiehali len na základe objednávok, ponúk, že tovar nebol určený pre
slovenský trh, že tento bol fakticky v rozsahu hodín/dní prepravovaný pre českého odberateľa (Maltepo
s.r.o.), pričom tento odberateľ bol zároveň aj partnerom dodávateľa žalobcu, žalobca uviedol, že podľa

§ 63 ods. 5 Daňového poriadku práve na strane orgánov verejnej správy existovala povinnosť uviesť,
na základe akej úvahy dospeli k záveru, že ak by žalobca príslušné opatrenia prijal, mohol by vedieť, že
reťazec je spojený s daňovým únikom. Žalobca namieta, že vôbec nie je zrejmé, čo mali orgány verejnej
správy na mysli pod pojmom „pôvodu tovaru“. V súvislosti s uvedeným ďalej namieta, že žalobca vedel,
kto je výrobcom tovaru, no nemohol zistiť jeho fakturačný tok v reťazci dodávateľov a pohyb tovaru

mimosvojhododávateľaaodberateľa.Zisteniaakorealizáciaobchodovnazákladeponúkaobjednávok,
resp. realizáciu prepravy tovaru do Českej republiky žalobca nevníma ako relevantné okolnosti pre účely
príslušnej zložky Axel Kittel testu. Tvrdí, že sťažovateľ neuviedol, na základe čoho mohol žalobca zistiť
existenciu priameho obchodného vzťahu uvedených zahraničných odberateľov so spoločnosťou K-TOM
TRADE a.s.

48. Za irelevantnú považuje žalobca aj námietky sťažovateľa, ktoré sa týkajú striktnej diferenciácie
medzi Ing. Kmecom a spoločnosťami, v mene ktorých konal. V tomto kontexte poukázal na rozsudku
Najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 2Sžfk/28/2020 zo dňa 23.02.2022, v ktorom kasačný súd
pripustil ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi zdaniteľného plnenia v prípade, ak plnenie bolo
poskytnuté za štandardných okolností (ako k nemu dochádzalo v rámci predchádzajúcej obchodnej

praxe) hoc na strane dodávateľa evidentne došlo k podvodnému konaniu (sp. zn. 8Sžfk/7/2018, sp. zn.
8Sžfk/16/2018, sp. zn. 8Sžfk/42/2018 a pod.). Uviedol, že žalobca podniká 33 rokov a jeho obchody
boli štandardné. Primeranosť ostražitosti daňového subjektu (due diligence) zodpovedá rutinizácii
obchodných procesov, a preto ak aj predmetné obchody boli realizované štandardne - spôsobom
zaužívaným v obchodnom styku - daňový subjekt nemá dôvod spochybňovať svojho dodávateľa.

Poukázal ďalej na to, že žalobca sa obchodov nezúčastňoval len na základe fakturácie, pretože tovar mu
bol fyzicky doručený, od neho odvezený. Ďalej akcentoval existenciu bohatej e-mailovej komunikácie
s obchodnými zástupcami v súvislosti s dodávkami tovaru a pod. Žalobca napokon zosumarizoval, že
obchodné transakcie nevyvolávali pochybnosti o poctivosti podnikania spoločnosti K- TOM TRADE, a.s.,
resp. neindikovali potrebu zvýšenia žalobcovej obozretnosti. Kasačný súd tiež odkázal na rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Českej republiky - sp. zn. 5Afs 252/2017 zo dňa 31.07.2018.
49. V súvislosti s uvedeným ešte doplnil, že to, že Ing. Kmec bol konateľom, resp. predsedom
predstavenstva vo viacerých spoločnostiach dlho nevzbudzovala pochybnosti ani u správcu dane.
Viaceré súvisiace daňové kontroly boli ukončené bez nálezu, a teda „ani správca dane ešte ani koncom
apríla 2020 netušil o existencii podvodného reťazca a to aj napriek tomu, že mal neporovnateľne

rozsiahlejšie možnosti preverovania daňových subjektov, vrátane spoločnosti K-TOM TRADE, a.s., ako
mal žalobca“. Poukázal na daňové kontroly za december 2015 a január 2016 (začaté 21.06.2016),
pričom uviedol, že správcovi dane trvalo viac ako 5 rokov, kým svojím preverovaním zistil informácie,
ktoré podľa sťažovateľa mal žalobca zistiť už pri začatí obchodovania so spoločnosťami, v ktorých bol
štatutárnym orgánom Ing. Kmec.

50. Ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že za neštandardné považuje aj neskoršie úkony žalobcu
týkajúce sa ukončenia niektorých vetiev spolupráce so subjektmi, ktoré mali byť podľa zistení daňových
orgánovsúčasťoupodvodnéhoreťazca,ktomužalobcavovyjadreníuviedol,ženeštandardnýmbybolo,
keby po takýchto zisteniach správcu dane v spolupráci s dotknutými subjektmi pokračoval.
51. V súvislosti s inými rozsudkami vo veciach týkajúcich sa tej istej daňovej kontroly (za iné zdaňovacie

obdobia), na ktoré sťažovateľ odkázal a v rámci ktorých došlo k inému posúdeniu súvisiacich otázok
správnym súdom, žalobca uviedol, že proti nim boli podané kasačné sťažnosti.
52. Napokon, žalobca sa nestotožnil ani s tou námietkou sťažovateľa, že by vo veci došlo postupom
správneho súdu k porušeniu režimu koncentrácie (podľa SSP). Podľa žalobcu, jeho vyjadrenie zo dňa05.03.2025 nepredstavovalo prezentovanie novej argumentácii k veci (pozn.: po uplynutí zákonnej
lehoty na podanie správnej žaloby), ale pôvodnú argumentáciu predmetné podanie spresňovalo vo
vzťahu k riadne a včas uplatneným žalobným bodom (v časti týkajúcej sa vedomostného testu

konkrétneho subjektu a due diligence vedomostného testu konkrétneho subjektu).
53. Žalobca v závere svojho vyjadrenia navrhol, aby Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovaného
vo veci - podľa § 461 SSP - zamietol.
III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom
54. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v

rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je
daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v
účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.
55. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

56. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.
57. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava
58. Podľa § 19 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
59. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
60. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
61.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

62. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
63. Podľa § 183 SSP, žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
64. Podľa § 55 ods. SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

V. Právne posúdenie veci Najvyšším správnym súdom
65. Skôr ako sa kasačný súd vyjadrí k meritórnej argumentácii sťažovateľa, vyjadrí sa k tej námietke
sťažovateľa, v ktorej tento napádal, že správny súd sa v rámci konania vo veci zaoberal aj námietkami
žalobcu, ktoré boli vznesené po uplynutí zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby (k tomu pozri bod

25 kasačnej sťažnosti).
66. Ako to vyplýva z bodu 39 tohto rozsudku, predmetnú kasačnú námietku koncipoval sťažovateľ tak,
že poukázal na podanie žalobcu, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 05.03.2025 (t. j. po uplynutí
lehoty na podanie správnej žaloby) a následne na zákonné ustanovenia SSP, z ktorých vyplýva časovýúsek, počas ktorého je možné meniť/rozširovať žalobný návrh a žalobné body (§ 183 SSP). Podľa
sťažovateľa pritom správny súd „na takéto podanie, podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty,
nemal prihliadať. Napriek tomu zo znenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že správny súd prihliadal

aj na takto nezákonne podané doplnenie správnej žaloby.“.
67. Takéto vymedzenie kasačného bodu však kvalitatívne nezodpovedá takému vymedzeniu, ktoré by
umožňovalo Najvyššiemu správnemu súdu verifikovať, čo konkrétne namieta sťažovateľ ako žalobný
bod, ktorému sa správny súd nemal venovať (lebo bol žalobcom uplatnený oneskorene), ale ten sa ním
napriek tomu zaoberal. Nie je úlohou Najvyššieho správneho súdu, aby sám dohľadával okolnosti, o

ktorých sťažovateľ má alebo mohol mať za to, že sa nimi správny súd nemal meritórne zaoberať, ale
napriek tomu sa nimi zaoberal.
68. Poukazovanie na zákonné ustanovenia SPP sú v tomto zmysle bez väčšej relevancie, a to minimálne
z dôvodu princípu iura novit curia a rovnako nepostačuje len označiť podanie, ktorým sa správny súd
nemal - podľa sťažovateľa - zaoberať, ale sťažovateľ mal adresne a konkrétne uviesť, ktorý konkrétny
žalobný bod vníma ako bod, ktorý bol vznesený žalobcom oneskorene a sekundárne mal poukázať na

to, v ktorých častiach napadnutého rozsudku sa správny súd predmetnými bodmi zaoberal. Následne
by Najvyšší správny súd v rámci kasačného konania overoval, či je predmetné tvrdenie sťažovateľa
správne, t. j. či sporná argumentácia bola žalobcom uplatnená už v správnej žalobe, či sa jedná naozaj
o rozšírenie žaloby a pod. Sťažovateľ však v príslušnom bode kasačnej sťažnosti nepomenúva žiadnu
konkrétnu žalobnú námietku, ale len nekonkrétne uvádza, že sa správny súd sa zaoberal aj podaním

žalobcu zo dňa 05.03.2025 a tvrdí, že tak nemal robiť.
69. Bez ohľadu na uvedené, kasačný súd vo všeobecnosti uvádza, že prezentovanie dodatočných
právnych názorov, ktoré napr. argumentačne rozširujú alebo inak podporujú riadne a včas uplatnený
žalobný bod - nie je a priori vylúčené ani v neskoršom štádiu konania. Osobitne to platí v prípade,
ak ide o podania, ktoré sú produkované napr. v nadväznosti na alebo v súvislosti s podaniami alebo

vyjadreniami žalovaného, ktoré tento formuloval v priebehu samotného súdneho konania. Kasačný
súd však v podmienkach tohto konania nemal sťažovateľom stanovené, čo konkrétne mal skúmať ako
žalobný bod uplatnený žalobcom oneskorene, nemal vymedzené skutkové alebo právne okolnosti, ktoré
sťažovateľ považoval za argumentačné novoty (nové žalobné body), a preto meritórny prieskum tohto
kasačného bodu - vzhľadom na jeho nejednoznačnosť a nekonkrétnosť - nemohol uskutočniť.

70. Na strane druhej, keďže z napadnutého rozsudku správneho súdu je nepochybné, že jediným
dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia orgánu
verejnej správy sú ich nedostatky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia, resp. právneho posúdenia
tzv. vedomostnej zložky Axel Kittel testu v podmienkach tohto konania (k tomu pozri tento rozsudok
vyššie), overil kasačný súd - aspoň vo všeobecnej rovine - či v správnej žalobe žalobca túto okolnosť

napádal, keď dospel k záveru, že áno.
71. V bode 30 správnej žaloby žalobca uviedol: „Žalobca uvádza, že medzi daňovým únikom, ktorý
vznikol znižovaním dane spoločnosťou LIDLE, s. r. o. a K-TOM TRADE, a. s. z faktúr za neexistujúci
tovar a odpočítaním dane žalobcom od dodávateľa K-TOM TRADE, a. s. nie je žiadny skutkový kontext
a ani príčinná súvislosť. Nie je pravdou tvrdenie správnych orgánov, že medzi žalobcom a dodávateľom

K-TOM TRADE, a. s. dochádzalo ku koordinácií pri výbere odberateľa, a teda tovar sa dodával vopred
dohodnutému odberateľovi. Správne orgány v súvislosti s uvedeným zistením a následným nepriznaním
odpočítania dane žalobcovi založili objektívnu daňovú zodpovednosť žalobcu za daňový únik, čím
systematicky spochybnili právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú
zásadu spoločného systému DPH.“

72. V bode 39 správnej žaloby žalobca uviedol: „Žalobca namietal, že ide o prepojenia spoločnosti
K-TOM TRADE, a. s., a nie spoločnosti LUMARKT, s. r. o., ktoré mu nie sú, rovnako ako uvádzané
osoby známe, bez toho, aby zdôvodnil, ako dospel k záveru, že žalobca o týchto prepojeniach vedel
alebo vedieť mohol. Správca dane žiadne personálne prepojenie medzi osobami zastupujúcimi žalobcu
a osobami identifikovanými správcom dane ale ani žiadne iné prepojenie nepreukázal. Aj uvedenú

námietku žalovaný nechal bez povšimnutia.“.
73. V bode 40 správnej žaloby žalobca napr. uviedol „Žalobca už v odvolaní poukazoval na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 z 19. 08. 2010 z ktorého vyplýva, že daňovému subjektu zákon
nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov a
tvrdil, že spoločnosť TK Company, s. r. o. nepoznal, a preto nemohol od nej nakupovať tovar. Uvedenú

námietku žalovaný nechal bez povšimnutia.“
74. V bode 41 správnej žaloby žalobca napokon uviedol: „Za nedostatok dôvodov je možné považovať
prípady, keď správny orgán svoje rozhodnutie odôvodňuje skutočnosťami, ktoré v konaní neboli
jednoznačne zistené alebo preukázané. Ide aj o taký stav, keď správny orgán svoje úvahy obsiahnuté vrozhodnutí založil nie na jednoznačných dôkazoch, čím sa jeho závery javia ako podložené viac úvahami
ako dostatočnými dôkazmi. Daňové orgány nikde presvedčivo a kvalifikovane neuviedli na základe
akej úvahy dospeli k záveru, že žalobca mohol tovar nakúpiť priamo od spoločnosti TK Company,

s. r. o., že mohol vedieť, že odberateľ Maltepo, s. r. o. bol jeho dodávateľovi K-TOM TRADE, a. s.
známy, že mohol vedieť aj o uvedených personálnych prepojeniach spoločnosti K-TOM TRADE, a. s.,
atď. Záver daňových orgánov, že žalobca z predošlej spolupráce s dodávateľom KRANED, s. r. o. a
K-TOM TRADE, a. s. a poznal Ing. Kmeca, mohol vedieť o spôsobe obchodovania prostredníctvom
spoločností K-TOM TRADE, a. s., KRANED, s. r. o. a KRANED-K, s. r. o. je len domnienkou, ktorá nie

je žiadnym spôsobom objektivizovaná a nie je podložená dôkazmi. Konatelia spoločností LUMARKT,
s. r. o. a K-TOM TRADE, a. s. sa poznali iba z obchodných vzťahov a nemali žiadne osobné kontakty,
ktoré by mohli jednoznačne preukázať, že žalobca mohol vedieť o spôsobe obchodovania uvedených
spoločností. [...]“, keď žalobca následne poukázal na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu vo veciach
kvality odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu (napr. sp. zn. 5sžf/108/2009 z 18. 05. 2010, sp. zn.
5Sžf/22/2016 z 26. 04. 2018) a na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie k dôkaznému bremenu v

daňovom konaní, keď v uvedenom bode 41 správnej žaloby tiež uviedol: „Žalobca uvádza, že splnenie
uvedenej povinnosti je o to aktuálnejšie, že dôkazné bremeno preukázať, že žalobca vedel alebo vedieť
mohol, že je účastníkom obchodného reťazca poznamenaného daňovým podvodom je na správcovi
dane. Právo na odpočítanie dane možno odoprieť len vtedy, ak skutkové okolnosti boli z právneho
hľadiska dostatočne preukázané inak než na základe domnienok (Napr. Rozsudok SD EÚ vo veci

C-281/20 Ferimet C-281/20 a iné). V danom prípade sa tak stalo.“.
75. Podľa názoru kasačného súdu, demonštratívne uvedené časti správnej žaloby (odcitované vyššie
v tomto rozsudku) nepochybne preukazujú, že žalobca v správnej žalobe napádal kvalitu odôvodnenia
rozhodnutí správnych orgánov, a to aj v súvislosti s odôvodnením, resp. (ne)preukázaním tzv.
subjektívnej stránky Axel Kittel testu. Ak správny súd v rámci konania (a napadnutého rozsudku) riešil

prípadne aj dodatočnú argumentáciu žalobcu prezentovanú v neskoršom štádiu konania, pričom sám
sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol, čo konkrétne mal správny súd posudzovať nad rozsah
správnej žaloby a včas vznesených námietok, toto nemohol kasačný súd akceptovať ako nezákonnosť
napadnutého rozsudku, resp. postupu správneho súdu.
76. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd prisvedčil námietke žalobcu, ktorá „sa týkala

hodnotenia a napokon aj súvisiaceho odôvodnenia - vedomostnej zložky účasti žalobcu na daňovom
podvode (štvrtej podmienky Axel Kittel testu)“ (bod 49 napadnutého rozsudku), keď zároveň správny súd
poukázal na to, že „rozhodnutia daňových orgánov obsahujú sumár ich skutkových zistení a právnych
záverov, tomuto však chýba adresnosť a konkrétnosť, a to minimálne vo vzťahu k vedomostnej zložke
tzv. Axel Kittel testu“ (bod 50 napadnutého rozsudku). Podľa názoru kasačného súdu (pri súčasnej

nekonkrétnosti námietky sťažovateľa, v čom mali byť žalobné body prieskumu zo strany správneho súdu
prekročené) potom uskutočnený rozsah prieskumu mal svoj základ už priamo v správnej žalobe.
77. Kasačný súd nemohol prisvedčiť ani tej námietke sťažovateľa, v ktorej tento poukazoval na iné
rozhodnutia správneho súdu - toho istého účastníka konania z rovnakej daňovej kontroly za rôzne
zdaňovacie obdobia (bod 38 tohto rozsudku). V prvom rade je potrebné uviesť, že závery správneho

súduprekasačnýsúdzáväznéniesú,atedaanirozsudkysprávnychsúdov,ktorépodľasťažovateľamali
dospieť v obdobných veciach k iným záverom ako správny súd v napadnutom rozsudku, nepredstavujú
pre kasačný súd také právne posúdenie, z ktorého je povinný v rámci rozhodovania v tejto veci
vychádzať. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, je nesporné, že aj rozsudky správnych súdov, na ktoré
sťažovateľ poukazoval (bod 38 tohto rozsudku) sú predmetom kasačného konania na Najvyššom

správnom súde.
78. Za podstatné vo veci však považuje kasačný súd aj to, že nie je možné - bez ďalšieho - stotožniť
sa so sťažovateľom v tom, že by správne súdy v týchto iných konaniach preskúmali všetky okolnosti
relevantné pre vec. Osobitne práve vo vzťahu k podmienke subjektívnej stránky tzv. Axel Kittel testu
napr. v rozsudku sp. zn. KE-4Sf/7/2024 správny súd uviedol: „Nakoniec správny súd nemal zákonnú

možnosť ani povinnosť posudzovať preukázanosť vedomostnej zložky účasti žalobcu na daňovom
podvode (štvrtej podmienky Axel Kittel testu), ak žalobca žiadne konkrétne námietky v tomto smere
nevzniesolanenamietalskutočnosti,ktorýmisprávneorgánydôvodilinaplnenievrozsudkuvedomostnej
zložky, a to ani per eventum pre prípad neakceptovania dôvodnosti jeho primárnej námietky. Žalobca sa
len obmedzil na konštatovanie, že ak sa nepreukázala existencia hmotnoprávnej podmienky odpočtu,

existencia tovaru, na predchádzajúcom obchodnom stupni, neprichádza do úvahy tvrdiť, že sa žalobca
vedome, či nevedome zúčastnil na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov.“ (pozn. obdobný záver
vyslovil správny súd aj vo veci sp. zn. KE-6S/53/2022 - bod 45 uvedeného rozsudku). V rozsudku
sp. zn. KE-6S/21/2023 správny súd v bode 41 uviedol, že „v posudzovanom prípade finančné orgányvymedzili [...] podstatné skutkové okolnosti, ktoré podľa nich vo svojom súhrne svedčili o tom, že k
daňovému podvodu došlo a že žalobca mohol nadobudnúť podozrenie o svojom zapojení do daňového
podvodu“, keď následne do niekoľkých odrážok uviedol vybrané závery správnych orgánov, avšak tieto

hodnotil skôr kumulovane. Tieto potom v súhrne vyhodnotil tak, že v predmetnom rozsudku uvedené
dôkazy a indície považuje - „vo svojej vzájomnej spojitosti“ - za dostatočné pre prijatie záveru správnymi
orgánmi, že daňový únik nebol v tejto konkrétnej veci len následkom neodvedenia dane, ale dôsledkom
snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Zároveň však uviedol, že „žalobca vyššie uvedené objektívne
okolnosti a závery správnych orgánov o jeho účasti na daňovom podvode v žalobe v ich komplexnosti

ani nespochybnil a nepredostrel ani žiadnu svoju verziu priebehu obchodov, ktorá by jeho účasť na
daňovom podvode rozumne vylučovala“.
79. Odhliadnuc od toho, čo už kasačný súd uviedol vyššie - a síce, že rozsudky správneho súdu pre neho
nie sú právne záväzné - podstatným vo veci je aj to, že skutkové a právne okolnosti, z ktorých správne
súdyvychádzalivtýchtoinýchveciachsamohlilíšiťodokolnostíposudzovanejveci.Zdaniteľnéobchody
za jednotlivé zdaňovacie obdobia mohli byť rôzne, rovnako sa mohli líšiť aj odôvodnenia rozhodnutí

správnych orgánov (adresne ku konkrétnym obchodom a subjektom na nich zúčastneným), čo mohlo
viesť aj k odchýlkam v správnych žalobách a sekundárne potom aj k odlišným rozsudkom. Práve v
tomto kontexte je však podstatné to, že sťažovateľ aj v tomto bode kasačnej sťažnosti (v ktorom tvrdí,
že správne súdy údajne v iných súvisiacich veciach akceptovali existenciu, preukázanie a odôvodnenie
všetkých zložiek podvodu podľa tzv. Axel Kittel testu) uvádza - v porovnaní s inými rozsudkami - len

to, že tieto sa tiež týkajú obchodovania žalobcu „so spoločnosťami Ing. Kmeca“ (bez konkretizácie), že
rovnako sa jednalo o obchodovanie s potravinovým tovarom, že aj v nich bol identifikovaný daňový únik
v dôsledku podvodu, „o ktorom žalobca mohol a mal vedieť, ak by prijal potrebné opatrenia...“ a následne
už len deklaruje samotné spisové značky iných rozsudkov správneho súdu, na ktoré poukazuje. Ako
to vyplýva z bodu 78 tohto rozsudku vyššie, kasačnému senátu rozhodujúcemu v tejto veci sa skôr

javí, že iné senáty správneho súdu sa otázkami kvality odôvodnenia napadnutých rozhodnutí v položke
vedomostnej zložky Axel Kittel testu, resp. súvisiaceho právneho posúdenia adresne nezaoberali,
keď z predmetných rozsudkov vyplýva, že k tomu smerujúce námietky v žalobách tieto (iné) senáty
neidentifikovali.
80. Po tom, čo kasačný súd vyhodnotil vyššie uvedené námietky sťažovateľa za nedôvodné, pristúpil k

prieskumu samotnej vecnej správnosti záverov správneho súdu, ktoré sa týkajú vád a nadväzujúceho
právneho posúdenia otázok týkajúcich sa odôvodnenia vedomostnej zložky Axel Kittel testu v
podmienkach súdenej veci. Dospel pritom k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je aj v tomto bode
nedôvodná.
81. V prvom rade je potrebné podčiarknuť, že správny súd v napadnutom rozsudku vytkol orgánom

verejnej správy nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu ku konkrétnej právnej otázke
(vedomostná zložka žalobcu ohľadom jeho účasti na daňovom podvode), nie to, že by predmetný
záver bol materiálne nesprávny. Z napadnutého rozsudku je skôr zrejmé, že predmetný záver považuje
správny súd - vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov - za nekonkrétny, neadresný
a v takomto režime odôvodnenia vyhodnotil závery orgánov verejnej správy, že žalobca vedel alebo mal

vedieť o svojej účasti na daňovom podvode, za predčasné.
82. Týmto záverom správneho súdu vyjadreným v bode 49, ale najmä v bode 50 napadnutého
rozsudku potom prisvedčil aj kasačný súd. Tu je zároveň možné doplniť, že Najvyšší správny súd
akúsi dodatočnú argumentáciu, resp. „doodôvodnenie“ súvisiacich názorov a zistení nachádza práve v
kasačnej sťažnosti, kde sa žalovaný pokúša byť vo vzťahu k svojim záverom adresnejší. Nič to však

nemení na tom, že aj podľa kasačného súdu sú názory žalovaného, resp. správcu dane ohľadom
vedomostnej zložky žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode v zrušených rozhodnutiach správnych
orgánov nekonkrétne, neadresné a v posudzovanom znení nedostatočné.
83. Odôvodnenie toho, že správca dane, resp. žalovaný má za preukázané, že žalobca vedel,
resp. vedieť mal alebo mohol, že participuje na daňovom podvode, musí byť individualizované a

konkrétne. Z odôvodnenia rozhodnutia daňových orgánov musí byť nepochybne zrejmé, z čoho vyplýva
záver správneho orgánu o tom, že daňový subjekt vedel alebo mal/mohol mať vedomosť o svojej
účasti na daňovom podvode. Je nesporné, že východiskom pre tieto úvahy správneho orgánu budú
najmä skutkové zistenia správnych orgánov o určitých okolnostiach, ale tieto musia byť v rozhodnutí
správneho orgánu vnútorne logicky prepojené a takto aj odôvodnené, aby z nich bolo možné zistiť akýsi

objektivizovaný záver smerujúci k tomu, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na
daňovom podvode, resp. že vzhľadom na okolnosti veci si nesplnil preventívne povinnosti v primeranom
rozsahu.84. Túto požiadavku pritom nie je spravidla možné redukovať na paušálny záver, že daňový subjekt -
ako obozretný podnikateľ - mal mať podozrenie, mal preverovať napr. dodávateľa svojich dodávateľov a
pod., keďže - hoci nie je vylúčený ani takýto hodnotiaci úsudok správneho orgánu - ten musí vychádzať

vždy zo skutkových okolností veci, musí sa o ne opierať a musí byť riadne odôvodnený.
85. V tejto súvislosti, ak žalovaný napr. v kasačnej sťažnosti tvrdil, že pre sťažovateľa malo byť v
skutkových okolnostiach veci podozrivým to, že Ing. Kmec si postupne zakladal nové spoločnosti,
prostredníctvom ktorých obchodoval aj so žalobcom, toto neodôvodňuje, prečo by táto skutočnosť
sama osebe mala preukazovať, že žalobca nebol dostatočne obozretný, ak neskúmal, nevyšetroval

okolnosti obchodovania svojich obchodných partnerov ďalej a pod. Je dôvodné predpokladať, že iná
miera due diligence bude potrebná v rámci nadviazania a realizácie obchodnej spolupráce napr. s
kredibilnou spoločnosťou, ktorá pôsobí na trhu napr. desiatky rokov a iná s menšou spoločnosťou
lokálneho významu, ktorá vznikla krátko pred začatím spolupráce. Práve v takýchto situáciách však
môže byť určujúcou premennou aj to, že „za“ takouto spoločnosťou je konkrétna fyzická osoba (napr.
spoločník/konateľ), ktorý je daňovému subjektu osobne známy, a to v oboch smeroch - buď ako

okolnosť odôvodňujúca potrebu zvýšenej obozretnosti, príp. naopak - ako okolnosť - ktorá v špecifických
okolnostiach veci - bude môcť legitímne viesť k záveru, že za daných - konkrétnych okolností - nebolo
potrebné realizovať overovanie obchodného partnera a jeho obchodných procesov hlbšie, príp. vo
väčšom rozsahu. Kasačný súd netvrdí, že prípadná osobná znalosť (známosť) fyzickej osoby stojacej
za určitou právnickou osobou automaticky znamená, že daňový subjekt nemá vykonávať úkony due

diligence smerujúce k tomuto obchodnému partnerovi (právnickej osobe) len na tom základe, že
spolupráca s inými spoločnosťami tej istej fyzickej osoby bola v minulosti „bezproblémová“. Zároveň
to však neznamená, že prípadné zrušenie určitej spoločnosti a založenie novej - nových spoločností
tou istou fyzickou osobou pre účely realizácie rovnakej podnikateľskej činnosti má byť automaticky
vyhodnotené - zo strany daňového subjektu - ako zvýšené riziko vyžadujúce mimoriadny due diligence,

mimoriadne preventívne opatrenia a pod. Špecifickosť a fakticky nekonečná variabilita skutkových
okolnostíkaždéhojednéhodaňovéhopodvodu-spravidlasdlhšímiobchodnýmireťazcamiamnožstvom
obchodných transakcií - kladie na správne orgány bremeno čo najadresnejšieho a najkonkrétnejšieho
odôvodnenia rozhodnutia v každom prípade - prihliadajúc na individuálne okolnosti konkrétnej veci, a to
aj v otázke štvrtej zložky tzv. Axel Kittel testu.

86. Ako už kasačný súd uviedol aj v iných svojich rozhodnutiach, podstatným potom nie je ani tak rozsah,
ale presvedčivosť odôvodnenia. Presvedčivosť odôvodnenia sa nedosahuje napr. vymenovaním zistení
správcu dane, ale vzájomným - logickým prezentovaním záverov, ktoré z nich správny orgán vyvodil.
Právetietosatotižsekundárnestávajúpredmetommožnéhosúdnehoprieskumu.Kasačnýsúdsapotom
stotožnil so závermi správneho súdu uvedenými v bode 53 napadnutého rozsudku.

87. Z vecného hľadiska ďalej kasačný súd pripomína - ako to uviedol aj správny súd v bode 52
napadnutého rozsudku - že personálne prepojenia, od ktorých správne orgány odvíjajú záver, že žalobca
vedel alebo minimálne mal/mohol vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu, sa nachádzajú mimo
sféry obchodnej spolupráce žalobcu a jeho dodávateľa. I keď aj takéto prepojenia môžu byť relevantné
pre účely tzv. Axel Kittel testu, musí však byť stále preukázané, že o nich daňový subjekt vedel, príp. že

mal a mohol o nich vedieť. V súlade s tým, čo uviedol správny súd v bode 52 napadnutého rozsudku, aj
kasačnému súdu sa javí, že správne orgány v napadnutých rozhodnutiach opomenuli uviesť, od čoho
odvíjajú vedomosť sťažovateľa o týchto väzbách.
88. Nedá sa pritom nesúhlasiť so správnym súdom aj v ďalšej otázke, a to v tom, že ak niektoré z
„personálnych prepojení“ dokonca vznikli neskôr ako v čase, kedy mal daňový subjekt hodnotiť súvisiace

riziká v kontexte Axel Kittel testu, potom takéto väzby sú pre toto konanie bezpredmetné. Zjednodušene
povedané, nie je možné žalobcovi ani len formálne vytýkať, že v roku 2018 (realizácia zdaniteľných
obchodov) nevedel o tom, že v roku 2020 (t. j. cca 2 roky po uskutočnení sporných obchodov) sa
Ing. Margicin (ktorý bol konateľom spoločnosti Maltepo s.r.o. - odberateľ žalobcu) stane zamestnancom
jeho dodávateľa (K-TOM TRADE a.s.). Toto potom, logicky, znamená, že žalobcovi nie je možné

vytknúť ako prvok nesplnenia si preventívnej povinnosti to, že túto skutočnosť opomenul, pri hodnotení
rizík spojených s obchodovaním so spoločnosťou K-TOM TRADE s.r.o., keďže nemôže/nemohol mať
vedomosť o personálnom prepojení, ktoré v rozhodnom čase ešte ani len neexistuje.
89. Paradoxne, v tejto argumentačnej línii pokračuje sťažovateľ aj v kasačnej sťažnosti, keď síce uvádza,
že za bežných okolností nie je dôvod, aby obchodník (v súdenej veci žalobca) mal vedomosť o tom, že

jeho odberateľ (Maltepo s.r.o.) je zároveň obchodným partnerom jeho dodávateľa zo sporných transakcií
(K-TOM TRADE, a.s.), keď zároveň poukazuje na to, že v podmienkach súdenej veci sa nejednalo o
bežnú obchodnú spoluprácu, ale o účelovo prispôsobený obchodný reťazec. O vedomosti žalobcu o
týchto prepojeniach má svedčať - podľa sťažovateľa - aj to, že „po ukončení spolupráce s dodávateľomK-TOM FOOD s.r.o. (ktorý približne od januára 2021 nahradil dodávateľa K-TOM TRADE a.s.) žalobca
ukončil aj intrakomunitárne dodania do iných členských štátov Európskej únie (čím zároveň došlo k
výraznému nárastu vlastnej daňovej povinnosti daňového subjektu).“, pričom toto vedie sťažovateľa k

záveru, že obchodné transakcie boli vzájomne koordinované a o tomto spôsobe podnikania mal - podľa
sťažovateľa - žalobca vedomosť, čo malo byť pre neho indíciou, že takéto vzťahy môžu byť poznačené
podvodom. Aj tento myšlienkový pochod žalovaného je opäť na časovej osi koncipovaný k momentu ex
post. Vedomosť žalobcu o účasti na daňovom podvode má totiž preukazovať (podľa sťažovateľa) to,
že v roku 2021 žalobca ukončil spoluprácu s osobami, s ktorými dovtedy spolupracoval, a ktoré - podľa

sťažovateľa - mali tiež participovať na podvodnom konaní. Tu dáva do pozornosti sťažovateľa kasačný
súd vyjadrenie žalobcu, v ktorom tento vyslovil predpoklad, že neštandardným by bolo práve to, keby
po doručení protokolu z daňovej kontroly (marec 2021), by žalobca pokračoval v obchodnej spolupráci
so spoločnosťami, o ktorých má správca za to, že participujú na daňovom podvode.
90. Správny súd v napadnutom rozsudku ďalej akceptoval, že napr. aj obchodovanie bez písomných
zmlúv (len na základe objednávok) môže predstavovať indíciu podvodného konania, ale správnym

orgánom opäť vytkol, že tento predpoklad neinterpretovali v kontexte posudzovanej veci - a to aj v
súvislosti s ich ďalšími zisteniami. Osobitne pritom poukázal na to, že bolo potrebné skúmať napr.
zaužívanú prax v danom odvetví, ale aj zaužívanú prax medzi žalobcom a jeho dodávateľom, keď
obchodná spolupráca medzi nimi už mala trvať od roku 2016 (resp. od roku 2012 - berúc do úvahy aj iné
obchodné spoločnosti, v ktorých vystupoval p. Kmec a s ktorými žalobca v minulosti tiež spolupracoval).

Aj s týmito závermi správneho súdu (vyjadrenými v bode 54 napadnutého rozsudku) sa kasačný súd
stotožnil.
91. V súhrne potom Najvyšší správny súd uvádza, že sa stotožnil so správnym súdom v tom, že závery
správnych orgánov ohľadom preukázania vedomosti žalobcu o tom, že tento vedel alebo mal vedieť,
že je súčasťou reťazca poznačeného daňovým podvodom, nie sú dostatočne konkrétne hodnotené,

chýba im adresnosť vo vzťahu k predmetu konania v tejto konkrétnej veci, a preto kasačnú sťažnosť
žalovaného postupom podľa § 461 zamietol.
92. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP, t.
j. úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, keďže tento bol
v kasačnom konaní úspešný (z dôvodu zamietnutia kasačnej sťažnosti žalovaného). A contrario

sťažovateľovi (žalovanému) náhrada trov kasačného konania nepatrí.
93. Tento rozsudok bol prijatý senátom Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0
(jednomyseľne) - § 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.