Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/220/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712209355
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712209355.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne I.. D. S., rod. G., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom XXX XX F., G. X. XXX/XX, štátnej občianky SR, proti žalovanému V.. I. S., nar. XX.
XX. XXXXX, bytom XXX XX F., G. X. XXX/XX, prechodne bytom XXX XX F., V. P. U. XX, štátneho občana
SR, zastúpeného Advokátska kancelária Ivan Dlhopolec, s. r. o., so sídlom 960 01 Zvolen, Nám. SNP

41, IČO: 36 867 306, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva,
o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/52/2012-293 zo dňa 14. 10.
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o tom, že ktoré veci z majetku patriaceho do

bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného v podiele po 1/2 v pomere k celku, ktoré veci prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne
a o tom, akou sumou je žalobkyňa povinná vyplatiť žalovaného na vyrovnanie jeho podielu v súdom
určenej lehote. Žiadnej zo strán sporu (v rozsudku označených ako ,,účastníci“) nepriznal právo na
náhradu trov konania, obom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške
1 637 € na účet okresného súdu v súdom určenej lehote a rozhodol o vrátení sumy po 35 € žalobkyni i

žalovanému z titulu nespotrebovanej zálohy na znalecké dokazovanie. Do podielového spoluvlastníctva
strán sporu okresný súd prikázal byt č. XX pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva na siedmom
poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXX na G. X. vo F., vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX o veľkosti 7887/891434-
ín, zapísaných na LV č. XXXX pre okres F., obec F., katastrálne územie F., vedených Okresným úradom
F., katastrálny odbor, v hodnote 26 500 € a do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci,

ktoré sú vo výroku rozsudku okresného súdu konkretizované, spolu v hodnote 1 590 €, teda, žalobkyni
okresný súd prikázal majetok v celkovej hodnote 28 090 €, do vlastníctva žalovaného prikázal majetok v
hodnote 26 500 € a na vyrovnanie podielu žalovaného uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť sumu 219,03
€ v súdom určenej lehote.

2. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal zo skutočností, že v priebehu konania sa strany sporu dohodli

v zásade na rozsahu masy a cene majetku v BSM, spornou ostala len jedna položka, a to lovecká puška
ČZ550UherskýBrodsoptikouARTEMIS2000,atojednak,čipredmetnázbraňtvorípredmetmasyBSM
a zároveň bola sporná aj jej cena. Pokiaľ ide o vyššie uvedený trojizbový byt na G. ulici č. XX na siedmom
poschodí, vo vchode č. XX, v bytovom dome č. XXX vo F. (ďalej len ,,predmetný byt“), súd tento prikázal
do podielového spoluvlastníctva strán sporu, každému v podiele 1/2 v pomere k celku, na základe tej
skutočnosti, že takýto spôsob vyporiadania nie je v rozpore so zákonnou úpravou, a že to zodpovedá

spravodlivému usporiadaniu vzťahu medzi stranami sporu vzhľadom na ich konkrétnu situáciu, keď
podľa názoru súdu ani jedna z nich nie je schopná deklarovať možnosť vyplatenia podielu druhej stranyz hodnoty tejto nehnuteľnosti a súd nemal možnosť rozhodnúť o predaji predmetnej nehnuteľnosti, s
tým, že po vyporiadaní predmetnej nehnuteľnosti takýmto spôsobom bude môcť každý zo strán sporu
s predmetným podielom na nehnuteľnosti nakladať.

3. O povinnosti žalobkyne vyplatiť na vyrovnanie podielu žalovaného sumu 219,03 € súd dospel na
základe toho, že kuchynská linka značky VANILA, plynový sporák s digestorom značky ARISTON,
elektrická rúra značky ARISTON, mikrovlnná rúra značky LG striebornej farby, kovové kuchynské
stoličky s čalúnenými sedadlami 4 ks a kuchynský stôl obdĺžnikového tvaru, kombinácia kov a drevo a

chodbový koberec ovál, ako i koberec umelý plyš zeleno-žltej farby a látkový spálňový záves čierno-
bielej farby tvoria tiež masu BSM, avšak boli nadobudnuté z výlučných prostriedkov žalobkyne, ktorá
ich zakúpila z finančných prostriedkov poskytnutých formou úverov, resp. pôžičiek, ktoré si zobrala
a hodnota týchto vecí nebola medzi stranami sporu sporná (2 816 €) a v 1/2-ici z tejto hodnoty by
mal byť povinný žalovaný vyplatiť žalobkyňu. Naopak, pokiaľ ide o spoločné záväzky vzniknuté za
trvania manželstva, súd mal preukázané, že takýmto záväzkom bol záväzok vzniknutý z úverovej zmluvy

uzavretej s Ľudovou bankou, a. s. - Zmluva o spotrebnom úvere č. 385309 zo dňa 07. 11. 2005, pričom
vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žeodprávoplatnostirozvodustránsporubolažalovaným
vyplatená na tento úver spolu suma 1 664,05 € a samotná žalobkyňa potvrdila, že v tomto období na
daný úver ona nesplatila žiadnu sumu. Polovicu z uvedenej čiastky, teda, sumu 832,03 € bola povinná
vyplatiť žalobkyňa žalovanému. K tomu súd ešte pripočítal čiastku 795 € ako polovicu zo sumy 1 590

€, rozdiel v hodnote majetku, ktorý nadobudla žalobkyňa oproti žalovanému a spolu mala žalobkyňa,
teda, zaplatiť žalovanému sumu 1 623,03 €, od ktorej súd odpočítal čiastku 1 408 €, čím dospel k
výslednej sume 219 €. Žalobkyňu, teda, súd zaviazal zaplatiť na vyrovnanie podielu žalovaného sumou
219,03 €. Pokiaľ ide o ďalšie záväzky, ktoré mali vzniknúť, resp. vznikli za trvania manželstva, súd
vykonaným dokazovaním dospel k jednoznačnému záveru, že tieto dlhy z úverových zmlúv, resp. zmlúv

o pôžičkách, sú samostatnými dlhmi žalobkyne a žalovaný nie je vo vzťahu k týmto záväzkom dlžníkom,
a preto súd tieto záväzky v rámci vyporiadania BSM neriešil, keďže sa jedná o osobné dlhy žalobkyne.
Súd nevyporiadaval sumu 830 €, ktorú žalobkyňa navrhla vyporiadať z titulu, že sa jedná o finančné
prostriedky, ktoré nadobudla dedením po svojom otcovi, a z ktorých počas trvania manželstva uhradila
dovolenku v Španielsku, keďže mal za to, že sa jedná o spotrebované finančné prostriedky, ktoré nie je

možné zaradiť do masy BSM. Pri vyporiadaní BSM okresný súd neprihliadol ani na finančné prostriedky,
ktoré uhrádza žalovaný za užívanie predmetného bytu, ktorý obýva len žalobkyňa, a to za obdobie
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva až do súčasnosti, keď podľa
názoru súdu sa jedná o záväzok, ktorý vznikol potom, čo BSM zaniklo a takýto nárok by si žalovaný
mohol uplatňovať voči žalobkyni len samostatným návrhom. Súd nevyporiadal ani sumu 16 597 €, ktorá

mala predstavovať časť mzdy, ktorú mal žalovaný poukazovať v prospech iných účtov, resp. vkladných
knižiek počas trvania manželstva, nakoľko táto skutočnosť zostala len v rovine tvrdení a túto skutočnosť
žalobkyňa nepreukázala.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 136 ods. 2, § 143, § 147 ods. 1. § 148 ods. 1, § 149

ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, keď
dospel k záveru, že pomer úspechu v konaní o vyporiadanie BSM je u strán sporu v podstate rovnaký
a je spravodlivé, aby toto konanie zaťažovalo finančne obidvoch rozvedených manželov.

5. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote obe strany sporu, pričom

žalovaný v odvolaní namietal len výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania, t. j. výrok, ktorým
súd rozhodol, že žiadny z účastníkov (strán sporu) nemá právo na náhradu trov konania a výrok, ktorým
súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh spoločne a nerozdielne so žalobkyňou
vo výške 1637 €.

6. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pričom rozsudok je aj
nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, prečo prvostupňový súd pôžičky, ktoré brala počas trvania
manželstva na svoje meno, z ktorých financovala vybavenie spoločnej domácnosti a rekonštrukciu
predmetného bytu, považoval výlučne za jej vlastné a nie spoločné dlhy manželov. Namietala, že

zároveň súd splátky, ktoré zaplatila počas trvania manželstva, ale aj po rozvode, nezapočítal ako jej
pohľadávku proti majetku v BSM a súd jej nepriznal trhové zhodnotenie bytu, ktoré ona zabezpečila.
Namietala aj vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva takým spôsobom, že predmetný byt prikázal
súd do podielového spoluvlastníctva žalobkyni aj žalovanému, v situácii, keď ich vzťahy sú natoľkonarušené, že nemôžu žiť v jednej domácnosti. Ďalej namietala, že súd priznal žalobkyni do vlastníctva
súčasti bytu, bez ktorých byt nemožno užívať, ani skolaudovať, kuchynskú linku značky VANILA,
plynový sporák s digestorom značky ARISTON, elektrickú rúrú značky ARISTON, mikrovlnnú rúrú

značky LG striebornej farby, ktoré nakúpila z pôžičiek žalobkyňa. Spravodlivosť je možné zabezpečiť
iba tak, že súd hnuteľný majetok ponechá vo vlastníctve s príslušnými podielmi na byte a prizná
žalobkyni požadovanú kompenzáciu, ktorú navrhovala ako zápočet jej pohľadávky proti majetku v BSM,
či priznaním pohľadávky proti žalovanému. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť v celom rozsahu
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie alebo zmeniť tak, že vyhovie návrhu žalobkyne

prednesenému v prvostupňovom konaní na započítanie pohľadávky žalobkyne. Trojizbový byt žiadala
prikázať do jej výlučného vlastníctva a zároveň započítať hodnotu, ktorú ona zaplatila na úveroch po
rozvode manželstva.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok okresného súdu okrem výroku o
náhrade trov konania považuje za vecne správny, s odvolaním žalobkyne nesúhlasí. Poukázal na to,

že žalobkyňa je exekuovaná v početných exekučných konaniach a po vykonaní zrážok zo mzdy jej na
bežnévýdavkyzostaneskutočnelenminimálnasuma.Bývasamavspoločnombyte,avšakztituluúhrad
za jeho užívanie mu neprispieva žiadnou sumou. Z jeho nízkeho mesačného príjmu platí samostatné
bývanie sebe aj žalobkyni. V konaní bolo preukázané, že za trvania manželstva, najmä počas dvoch
rokov pred rozvodom žalobkyňa sama uzatvorila s rôznymi spoločnosťami poskytujúcimi pôžičky

množstvo zmlúv, na základe ktorých si požičiavala peňažné prostriedky. Z pripojených exekučných
spisov vyplýva, že len istina týchto pôžičiek predstavuje nie menej ako 40 000 €, všetky tieto pôžičky boli
ňou spotrebované bez toho, aby boli použité v rámci manželského spolužitia, či na nadobudnutie vecí
patriacich do BSM. Vyplýva to aj z toho, že vyporiadavané hnuteľné veci boli v hodnote len cca 3 000
€, čo je v porovnaní s požičanými peňažnými prostriedkami zanedbateľná suma. Pôžičky, až na jednu

výnimku, žalobkyňa uzatvorila v čase, kedy nákupy hnuteľných vecí do domácnosti neboli účastníkmi
tohto konania vykonávané. O jej pôžičkách sa dozvedal postupne, spravidla vtedy, keď bolo voči nej
začaté exekučné konanie. Poukázal na ust. § 147 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že pohľadávka veriteľa
len jedného z manželov vzniknutá za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená
i z majetku patriaceho do BSM. Pokiaľ však dôjde k vysporiadaniu majetku strán sporu, byt už nebude

majetkom patriacim do BSM, čo by mu mohlo pomôcť pri riešení mimoriadne zložitej situácie. Uznal,
že kuchynská linka bola kupovaná s pôžičky žalobkyne, o ktorej nevedel, a preto súhlasí s tým, aby
táto bola prikázaná jej. Táto pôžička u spoločnosti Quatro bola odlišná od ostatných, v súvislosti s ňou
pravdepodobne nie je vedené voči žalobkyni žiadne exekučné konanie.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len ,,CSP“), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. §
379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1
a contrario CSP a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok okresného
súdu zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie z nasledovných dôvodov.

9. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z
manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

10. Podľa § 145 ods. 1, 2 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.

V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí, sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

11. Podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

12. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.13. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

14. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžilo nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že do masy BSM okresný súd neradil ako dlhy zostatky úverov
čerpanýchžalobkyňoupočastrvaniamanželstvastránsporu,ktoréžalobkyňauviedlavkonaní,aktorých
zoznam sa nachádza na č. l. 152 spisu pod položkami 1 - 10 z toho dôvodu, že sa jedná o dlhy z
úverových zmlúv, resp. zmlúv o pôžičkách, ktoré sú samostatnými dlhmi žalobkyne a žalovaný nie je vo

vzťahu k týmto záväzkom dlžníkom. Tento právny záver okresného súdu je síce čiastočne správny v tom
zmysle, že ide o samostatné dlhy žalobkyne, čo ale neznamená, že tieto dlhy netreba pri vyporiadaní
bezpodielového vlastníctva zohľadniť. Hnuteľné veci takto nadobudnuté tvoria predmet BSM, tieto sa
vyporiadavajú v hodnote ku dňu vyporiadania BSM a v prípade, ak tieto veci pripadnú pri vyporiadaní
žalobkyni, ktorá predmetné úvery a pôžičky spláca, je nutné vyporiadať aj zostatky týchto pôžičiek a

úverov ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, avšak pri ich vyporiadaní sa ich hodnota výnimočne
nezapočíta na podiel žalovaného. Takéto vyporiadanie je spravodlivé s ohľadom na tú skutočnosť, že o
nadobudnutie týchto hnuteľných vecí sa pričinila výlučne žalobkyňa do rozvodu manželstva strán sporu,
tieto hnuteľné veci tvorili predmet BSM strán sporu, po rozvode manželstva pri ich vyporiadaní tieto veci
pripadnúžalobkyni,tátozostatokdlhubudenaďalejsplácať.Niejemožnénevšímaťsipohľadávkyadlhy,

ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov pri vyporiadaní ich bezpodielového
spoluvlastníctva (porovnaj 4CZ 10/1966, R 46/1966 - NS ČR).

16. Pokiaľ však ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva ohľadom predmetného bytu,
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže byť podľa okolností konkrétneho prípadu (so zreteľom

na pripomienky strán sporu) vyporiadané, aj keď výnimočne aj tým spôsobom, že súd prikáže
uvedenú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva sporu (porovnaj 4Co 313/1969, R 76/1970 -
KS České Budějovice), a to v záujme spravodlivého vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva,
keď vykonaným dokazovaním je zistené, že ani jeden z bývalých manželov nemá dostatok finančných
prostriedkovnavyplateniepodieludruhéhozbývalýchmanželov.Vtomtoprípadetotižniejespravodlivé,

aby celá nehnuteľnosť pripadla len jednému z bývalých manželov, keď nie je v kompetencii okresného
súdu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nariadiť jej predaj a výťažok rozdeliť medzi strany
sporu. V tomto smere sa odvolací súd s rozsudkom okresného súdu stotožňuje.

17. Od rozhodnutia vo veci samej je závislý výrok o náhrade trov konania, a preto krajský súd rozsudok

zrušil aj vo výrokoch, v ktorých okresný súd rozhodol o náhrade trov konania s tým, že o náhrade trov
rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).