Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 27, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-44C/72/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121460413
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:6121460413.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore

žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Bratislava, Primaciálne námestie 1,
IČO: 00 603 481, proti žalovanému: X.. K. J., R.. XX.XX.XXXX, bytom v D., N. D. J. XXXX/XX, štátny
občan SR, v zastúpení: KUBINEC&PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Banskej
Bystrici, Skuteckého 6, o zaplatenie 1.335,50 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 418,80 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 418,80 Eur od 25.08.2021 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na upomínací súd dňa 24.08.2021 sa žalobca domáhal zaplatenia 1.335,50 Eur
istiny s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po podaní žalobného
návrhu na súd až do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného za užívanie
pozemku pod garážou bez právneho dôvodu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom pozemku v Bratislave na ulici N. D. J., k. ú. R. K.,
parc. č. XXXXX/XX, vo výmere 18 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je zapísaný na
LV č. X. Na uvedenom pozemku je umiestnená stavba garáže so súpisným číslom XXX, vo vlastníctve
žalovaného, ktorá je zapísaná na LV XXXX. Listom č. MAGS ONN XXXXX/XXXX-XXXXXX zo dňa
03.04.2013 bolo žalovanému oznámené užívanie pozemku bez zmluvného vzťahu v k. ú. Nové Mesto,
parc. č. XXXXX/XX, vo výmere 18 m2, pod stavbou garáže, súp. č. XXX. Žalovaný bol zároveň vyzvaný
k úhrade bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.10.2012 do 31.032013 vo výške 90,54 Eur v

lehote do 30 dní od doručenia listu a ďalej vo výške 12 Eur/m2/rok, čo pri výmere 18 m2 predstavuje
sumu 216,- Eur ročne a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 18,- Eur a to najneskôr vždy
k 15. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca na účet hlavného mesta. Podaním č. MAGS SPČ
XXXXX/XXXX zo dňa 19.02.2020 bola žalovanému zaslaná výzva na zaplatenie za užívanie pozemku.
Pohľadávkavstanovenejlehotenebolazaplatená.Pohľadávkazaobdobieod30.12.2012do31.12.2016
bola žalobcovi priznaná rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č. k. 10C/75/2014 zo dňa 30.05.2017,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 7Co/30/2018 zo dňa 23.05.2018, právoplatným

dňa 06.03.2019, vykonateľným dňa 12.03.2019. Žalobca - vlastník pozemku je oprávnený požadovať
od žalovaného - vlastníka stavby garáže, úhradu za užívanie pozemku. V opačnom prípade dochádza z
jeho strany k bezdôvodnému obohateniu. Výška úhrady bola stanovená na základe Rozhodnutia č. XX/
XXXX primátora hlavného mesta SR Bratislavy a Rozhodnutia č. XX/XXXX primátora hlavného mestaSR Bratislavy, ktorými sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno
vo výške 12 €/m2/rok, t. j. 228,- € ročne, teda vo výške obvyklého nájomného. Žalobca si uplatňuje
vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 1.335,50 Eur z titulu úhrady za užívanie pozemku

za obdobie: od 01.07.2014 do 31.07.2014 18,00 €, od 01.08.2014 do 31.08.2014 18,00 €, od 01.09.2014
do 30.09.2014 18,00 €, od 01.10.2014 do 31.10.2014 18,00 €, od 01.11.2014 do 30.11.2014 18,00 €, od
01.12.2014 do 31.12.2014 18,00 €, od 01.01.2015 do 31.01.2015 18,00 €, od 01.12.2015 do 31.12.2015
3,50 €, od 01.01.2016 do 31.01.2016 18,00 €, od 01.02.2016 do 29.02.2016 18,00 €, od 01.03.2016 do
31.03.2016 18,00 €, od 01.04.2016 do 30.04.2016 18,00 €, od 01.05.2016 do 31.05.2016 18,00 €, od

01.06.2016 do 30.06.2016 18,00 €, od 01.07.2016 do 31.07.2016 18,00 €, od 01.08.2016 do 31.08.2016
18,00 €, od 01.09.2016 do 30.09.2016 18,00 €, od 01.10.2016 do 31.10.2016 18,00 €, od 01.11.2016
do 30.11.2016 18,00 €, od 01.12.2016 do 31.12.2016 18,00 €, od 01.01.2017 do 31.01.2017 18,00 €, od
01.02.2017 do 28.02.2017 18,00 €, od 01.03.2017 do 31.03.2017 18,00 €, od 01.04.2017 do 30.04.2017
18,00 €, od 01.05.2017 do 31.05.2017 18,00 €, od 01.06.2017 do 30.06.2017 18,00 €, od 01.07.2017
do 31.07.2017 18,00 €, od 01.08.2017do 31.08.2017 18,00 €, od 01.09.2017 do 30.09.2017 18,00 €, od

01.10.2017 do 31.10.2017 18,00 €, od 01.11.2017 do 30.11.2017 18,00 €, od 01.12.2017 do 31.12.2017
18,00 €, od 01.01.2018 do 31.01.2018 18,00 €, od 01.02.2018 do 28.02.2018 18,00 €, od 01.03.2018
od 31.03.2018 18,00 €, od 01.04.2018 do 30.04.2018 18,00 €, od 01.05.2018 do 31.05.2018 18,00 €, od
01.06.2018 do 30.06.2018 18,00 €, od 01.07.2018 do 31.07.2018 18,00 €, od 01.08.2018 do 31.08.2018
18,00 €, od 01.09.2018 do 30.09.2018 18,00 €, od 01.10.2018 do 31.10.2018 18,00 €, od 01.11.2018

do 30.11.2018 18,00 €, od 01.12.2018 do 31.12.2018 18,00 €, od 01.01.2019 do 31.01.2019 18,00 €, od
01.02.2019 do 28.02.2019 18,00 €, od 01.03.2019 do 31.03.2019 18,00 €, od 01.04.2019 do 30.04.2019
18,00 €, od 01.05.2019 do 31.05.2019 18,00 €, od 01.06.2019 do 30.06.2019 18,00 €, od 01.07.2019
do 31.07.2019 18,00 €, od 01.08.2019 do 31.08.2019 18,00 €, od 01.09.2019 do 30.09.2019 18,00 €, od
01.10.2019 do 31.10.2019 18,00 €, od 01.11.2019 do 30.11.2019 18,00 €, od 01.12.2019 do 31.12.2019

18,00 €, od 01.01.2020 do 31.01.2020 18,00 €, od 01.02.2020 do 29.02.2020 18,00 €, od 01.03.2020
do 31.03.2020 18,00 €, od 01.04.2020 do 30.04.2020 18,00 €, od 01.05.2020 do 31.05.2020 18,00 €, od
01.06.2020 do 30.06.2020 18,00 €od 01.07.2020 do 31.07.2020 18,00 €, od 01.08.2020 do 31.08.2020
18,00 €, od 01.09.2020 do 30.09.2020 18,00 €, od 01.10.2020 do 31.10.2020 18,00 €, od 01.11.2020
do 30.11.2020 18,00 €, od 01.12.2020 do 31.12.2020 18,00 €, od 01.01.2021 do 31.01.2021 18,00 €, od

01.02.2021 do 29.02.2021 18,00 €, od 01.03.2021 do 31.03.2021 18,00 €, od 01.04.2020 do 30.04.2021
18,00 €, od 01.05.2021 do 31.05.2021 18,00 €, od 01.06.2021 do 30.06.2021 18,00 €, od 01.07.2021
do 31.07.2021 18,00 €, dlžná suma spolu 1.335,50 Eur.
Žalobca si uplatňuje tiež úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z
omeškania je podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

3. Na preukázanie uvedených skutočností predložil žalobca súdu - Výpis z LV č. X zo dňa 20.08.2021,
Výpis z LV č. XXXX zo dňa 20.08.2021, rozsudok odvolacieho súdu KS Žilina, č.k. 7Co/30/2018-142 zo
dňa 23.05.2018, rozsudok OS Námestovo sp. zn. 10C/75/2014 zo dňa 30.05.2017, Výzva - Užívanie

pozemku v k.ú. R. K. parcela č. XXXXX/XX pod stavbou garáže zo dňa 03.04.2013 s dokladom o
doručovaní žalovanému, Výzva na zaplatenie za užívanie pozemku parc. č. XXXXX/XX, v k.ú. R. K. zo
dňa 19.02.2020 s dokladom o doručovaní žalovanému, Rozhodnutie č. XX/XXXX zo dňa 01.11.2011 s
prílohou č. 1 Tabuľka č. 100 (tabuľka cien prenájmov nehnuteľného majetku, Rozhodnutie č. XX/XXXX
zo dňa 15.12.2015 s prílohou č. 1 Tabuľka č. 100 (tabuľka cien prenájmov nehnuteľného majetku).

4. Vo veci bol upomínacím súdom vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor.
Žalovaný v celom rozsahu popiera a neuznáva nárok žalobcu uvedený v návrhu ako aj tvrdenia žalobcu
týkajúce sa údajného bezdôvodného obohatenia sa žalovaným na úkor žalobcu. Tvrdenia žalobcu
považuje v celom rozsahu za nepravdivé a zmätočné s jednoznačným cieľom neoprávnene vylákať

od žalovaného peňažné plnenie. Žalovaný je výlučným vlastníkom stavby so súpisným číslom XXX
evidovanej ako garáž (ďalej len ako „garáž“ alebo „stavba“) v prísl. KN na LV č. XXXX, k. ú.: R. K.,
obec: D., postavenej na pozemku žalobcu. Žalovaný nadobudol garáž do svojho výlučného vlastníctva
na základe kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a predávajúcim: p. X.. S. O..
Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca v návrhu vyčíslil údajné bezdôvodné obohatenie žalovaného

za obdobia: 01.07.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.01.2015, od 01.12.2015 do 31.12.2015,
od 01.01.2016 do 31.07.2021 spolu 1 335,50 Eur, pričom súčasne uvádza, že „pohľadávka za obdobie
od 30.12.2012 do 31.12.2016 bola žalobcovi priznaná rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č. k.
10C/75/2014 zo dňa 30.05.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 7Co/30/2018zo dňa 23.05.2018, právoplatným dňa 06.03.2019, vykonateľným dňa 12.03.2019“. Vzhľadom na toto
zjavné kolidovanie medzi vymedzeným časovým obdobím vzniku údajného bezdôvodného obohatenia
žalovaného považuje žalovaný tvrdenia žalobcu o existencii nároku na peňažné plnenie za obdobia od

01.07.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.01.2015, od 01.12.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016
do 31.12.2016 za domáhanie sa peňažného nároku duplicitne, a to v časti pokiaľ ide o obdobia od
01.07.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.01.2015, od 01.12.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016
do 31.12.2016, pretože o nároku za uvedené obdobia mal predsa podľa tvrdení žalobcu rozhodnúť
Okresný súd Námestovo rozsudkom zo dňa 30.05.2017, sp. zn.: 10C/75/2014. Žalovaný ďalej uviedol,

že pozemok pod svojou garážou neužíva bez právneho dôvodu resp. právneho titulu, keď žalovaný
rovnako ako jeho právni predchodcovia je oprávnený bezodplatne užívať tento pozemok, pretože
garáž postavenú na pozemku (pozn. tak ako aj ostatné garáže iných vlastníkov v danej lokalite) bola
vybudovaná ešte na začiatku 70-tych rokoch minulého storočia (t. j. v čase existencie Československej
socialistickej republiky), a to so súhlasom predchádzajúceho vlastníka pozemku (pozn. ktorým bola v
dobe výstavby garáží, podľa informácii od žalovaného, ONV Bratislava III resp. prísl. MNV), ktorý za

zastavanie a užívanie pozemku nikdy nevyžadoval od originárnych vlastníkov garáže žiadnu náhradu a
žiadnu náhradu nepožadoval ani od ich právnych nástupcov po viac ako niekoľko desaťročí. Žalovaný
má za to, že právni predchodcovia žalovaného tak nadobudli vydržaním právo bezodplatného užívania
zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku vo vlastníctve žalobcu a žalovanému oprávnenie z
vecného bremena k pozemku taktiež svedčí, preto nie je možné, aby sa žalobca domáhal finančnej

náhrady za užívanie pozemku, ku ktorému vzniklo vecné bremeno a právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vydržaním. Za stavu súhlasu predchádzajúceho vlastníka pozemku so zriadením stavby
- garáže na pozemku a jeho následného bezodplatného užívania predstavuje uplatnenie nároku
žalobcom v tomto konaní zneužitie výkonu práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pričom

uvedený právny záver podporuje aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Bolo výlučne
rozhodnutím pôvodného vlastníka pozemku, či si nárok na prípadnú finančnú náhradu za zastavanie
pozemku garážami a jeho následné užívanie uplatní alebo či sa ho vzdá. Ak si ho neuplatňoval aj
niekoľko desiatok rokov po zriadení garáže, tento nárok neprešiel na žalobcu ako nového vlastníka
pozemku pod garážou. Navyše, ani sám žalobca po nadobudnutí pozemku do svojho vlastnícka po

období rozsiahlych spoločenských, politických a hospodárskych zmien po roku 1989 nežiadal žiadne
finančné či iné plnenie za užívanie pozemku od predchádzajúcich vlastníkov garáže. Žalovaný je
presvedčený, že k vzniku nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku
žalobcu nedošlo, pretože právnym dôvodom bezodplatného užívania pozemku bol súhlas právneho
predchodcu žalobcu v podobe dlhodobého faktického správania sa právneho predchodcu žalobcu ako

aj samotného žalobcu po roku 1989 resp. 1993 a tento súhlas bol bez časového obmedzenia resp.
tento súhlas nebol počas doby relevantnej pre vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu
právnym predchodcom žalobcu resp. samotným žalobcom výslovne odvolaný a z tohto dôvodu už
právny predchodca žalovaného vydržal k pozemku žalobcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktoré následne prešlo na žalovaného. Pozemok je teda zaťažený vydržaným vecným bremenom ex

lege, ktoré spočíva v oprávnení každého vlastníka garáže bezodplatne užívať pozemok, a ktorému
korešponduje povinnosť každého vlastníka pozemku strpieť bezodplatné užívanie pozemku každého
vlastníka stavby (garáže), postavenej na tomto pozemku.
Výšku údajného bezdôvodného obohatenia určil žalobca bez ďalšieho len na základe jeho rozhodnutí,
konkrétne rozhodnutia primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. XX/XXXX a

rozhodnutia primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. XX/XXXX. Takto stanovenú
výšku údajného bezdôvodného obohatenia považuje žalovaný, najmä nie však výlučne, za neprimerane
vysokú, vzhľadom na lokalitu, účel a možnosti využitia daného pozemku. Pri stanovení výšky
bezdôvodného obohatenia sa musí vychádzať z porovnateľných údajov, t. j. v akom rozsahu a
hodnotovom vyjadrení sa vo všeobecnosti pohybuje výška náhrady v obdobných prípadoch a zohľadniť

aj ďalšie faktory a skutkové zistenia, ktoré môžu mať na stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia
vplyv. Na takéto stanovenie a určenie výšky bezdôvodného obohatenia sa vyžadujú odborné znalosti,
ktorými žalobca nemôže disponovať a rovnako tak nepochybne takouto odborne spôsobilou osobou
nebol a nie je ani primátor Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, ktorý autoritatívne vydal
rozhodnutie, podľa ktorého žalobca určil výšku bezdôvodného obohatenia. Žalobca v návrhu uvádza

(zjavne nesprávny) výpočet úhrady za užívanie pozemku - „ročnej výšky obvyklého nájomného“ 12 Eur/
m2/ročne t. j. 228 EUR, z čoho potom vyplýva, že plocha pozemku 19 m2, pričom plocha pozemku je
podľa prísl. LV 18 m2. Žalovaný navrhuje, aby súd postupom podľa § 189 CSP uložil žalobcovi povinnosť
predložiť znalecký posudok resp. znalecké posudky, ktoré tvorili podklad k prijatiu rozhodnutí primátoraHlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, pretože z predmetných
rozhodnutí primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava nevyplýva, konkrétne ktoré
znalecké posudky boli odborným podkladom pre prijatie uvedených rozhodnutí naviac za stavu, že od

prijatia týchto rozhodnutí uplynulo 10 resp. 6 rokov. Predloženie týchto znaleckých posudkov, prípadne
vypracovanie nového a/alebo kontrolného znaleckého posudku či odborného vyjadrenia by muselo
zohľadniť aj presnú lokalizáciu pozemku, na ktorom sa garáž nachádza a aká je jeho eventuálna
(súčasná ako aj budúca) využiteľnosť. Je nesporné, že predmetný pozemok je v tesnej blízkosti
železničnej trate (žel. vlečky) a je tak v ochrannom pásme železníc, pričom pod garážou je umiestnený

aj vodovod a teda ide o ochranné pásmo vody, čo má jednoznačný vplyv na výšku nájomného príp. ceny
pozemku ako takej. Znalecký posudok by sa týmito faktormi nepochybne zaoberal, avšak rozhodnutia
primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. XX/XXXX a č. XX/XXXX vychádzajú zjavne
len z generálneho a plošného určenia cien nájmu pre katastrálne územia na území mesta Bratislava,
bez zohľadnenia špecifických podmienok toho-ktorého pozemku, či dokonca konkrétneho katastrálneho
územia. Podľa čl. 2 bod 2 Rozhodnutia primátora hlavného mesta SR Bratislava č. XX/XXXX ako aj čl.

2 bod 2 Rozhodnutia primátora hlavného mesta SR Bratislava č. XX/XXXX v prípade určenia reálnej a
objektívnej hodnoty nájmu konkrétnej nehnuteľnosti, je potrebné vypracovanie znaleckého posudku. Aj
uvedené svedčí o tom, že predmetné rozhodnutia (najmä v časti Príloh č. 1 k predmetným rozhodnutiam)
neboli vypracované odborne spôsobilou osobou a nemôže ani požívať status akéhokoľvek odborného
vyjadrenia či posúdenia podľa § 206 CSP, a teda vo vzťahu k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia

nemôžu byť pre súd smerodajné. Inak povedané, samotné rozhodnutie primátora Hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislava (č. XX/XXXX a č. XX/XXXX) potvrdzuje, že pre daný prípad je potrebné
vypracovanie znaleckého posudku. Uvedené zároveň môže vzbudzovať dojem, že rozhodnutie vôbec
nebolo prijaté na podklade znaleckého posudku.
Žalobca si návrhom uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde dňa 24.08.2021,

pričom sa v návrhu domáha zaplatenia istiny vo výške spolu 1.335,- Eur spolu s prísl. titulom
bezdôvodného obohatenia za obdobie 01.07.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.01.2015, od
01.12.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016 do 31.07.2021.
S poukazom na ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 až § 110 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov žalovaný v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s §

152 Civilného sporového poriadku a § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní týmto vzniesol námietku
premlčania k nároku žalobcu uplatnenému nad rozsah t. j. za obdobia od 01.07.2014 do 31.12.2014, od
01.01.2015 do 31.01.2015, od 01.12.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016 do 23.08.2019 (vrátane).
Pokiaľ ide úroky z omeškania, tak vo všeobecnosti platí, že prvý deň, kedy sa dlžník dostáva do
omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia je deň nasledujúci po dni doručenia výzvy na jeho

vydanie, resp. doručenie žaloby žalovanému. Žalovaný v celom rozsahu popiera údajný začiatok
omeškania žalovaného tak, ako tento vymedzil žalobca v petite návrhu, keď časom splnenia záväzku
vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň po tom, kedy ten, na úkor ktorého bol získaný (veriteľ) požiada
toho, kto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať (dlžník) o splnenie. Platí, že splatnosť dlhu nadväzuje
na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá,

stanovená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Vzhľadom k tomu, že pri nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia nie je v občianskom zákonníku určená doba splnenia, je treba vychádzať z
toho,žeten,ktojepovinnýbezdôvodnéobohatenievydať(dlžník)jepovinnýplniťprvýdeňpotom,čobol
veriteľom o splnenie požiadaný. V predmetnej veci je možné za takúto „kvalifikovanú výzvu“ považovať
len žalobu, ktorú bol preukázateľne doručený žalovanému dňa 07.09.2021.

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný súdu nepredložil dôkazy.

6. Upomínací súd doručil odpor žalobcovi a umožnil mu vyjadriť sa k nemu v ustanovenej lehote. Žalobca
sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomne podaním zo dňa 28.09.2021. K tvrdeniu žalovaného, že

žalobcovi bol nárok za obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2016 priznaný rozsudkom Okresného súdu
Námestovo, č. k. 10C/75/2014, zo dňa 30.05.2017 a teda je uplatnený duplicitne žalobca uviedol,
že rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č. k. 10C/75/2014, zo dňa 30.05.2017 bolo žalobcovi
priznané bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku za obdobie od 31.10.2012 do 31.06.2014. Táto
skutočnosť je zrejmá aj z predloženého listinného dôkazu - rozsudok Okresného súdu Námestovo, č. k.

10C/75/2014, zo dňa 30.05.2017 a preto žaloba za obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2016 nie je podaná
duplicitne.
Podľa žalovaného predmetná stavba garáže súp. č. XXX bola postavená na základe právoplatných
rozhodnutí príslušných štátnych orgánov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a právnipredchodcovia žalovaného nadobudli vydržaním právo bezodplatného užívania zodpovedajúce
vecnému bremenu k pozemku vo vlastníctve žalobcu. Za stavu súhlasu predchádzajúceho vlastníka
pozemku žalovaný považuje žalobcom uplatnený nárok za zneužitie výkonu práva, ktoré je v rozpore s

dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka žalobcom.
Žalobca má vedomosť o súhlase originárneho vlastníka pozemku s umiestnením stavby, čo nemožno
považovať za súhlas s bezodplatným užívaním pozemku. Takýto súhlas nebol nikdy udelený.
Žalovaný uviedol, že právni predchodcovia žalovaného nadobudli vydržaním právo bezodplatného
užívania zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku vo vlastníctve žalobcu. Svoje tvrdenie

nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Súhlas s postavením garáže nezakladá vznik práva vecného bremena
užívania a strpenia užívania nehnuteľnosti, na platnosť a účinnosť je potrebný zápis do katastra
nehnuteľností, čo v tomto prípade žalovaný nepreukázal.
Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca vypočítal na základe Rozhodnutia č. XX/XXXX primátora
hlavného mesta SR Bratislavy a Rozhodnutia č. XX/XXXX primátora hlavného mesta Slovenskej
republikyBratislavy,ktorýmisaustanovujúcenyprenájmovacenypredbežnejodplatyzavecnébremeno

vo výške 12,- €/m2/rok, t. j. v sume 216,- € ročne, teda vo výške obvyklého nájomného.
Žalobca je obcou a pri určovaní výšky odplaty má povinnosť postupovať v súlade so zákonom č.
138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov ako i zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení,ktorýv§4ods.3písm.a/ustanovuje,žeobecprivýkonesamosprávyvykonávaúkonysúvisiace
s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu

prenechaným obci do užívania. Preto pri určovaní výšky odplaty bezdôvodného obohatenia žalobca bol
povinný úhradu stanoviť na základe Rozhodnutia č. XX/XXXX primátora hlavného mesta SR Bratislavy
a Rozhodnutia č. XX/XXXX primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorými sa
ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno vo výške 12,- €/m2/rok, t.
j. v sume 216,- € ročne, teda vo výške obvyklého nájomného. Žalobca si uplatnil len sumu, ktorú by

žalovaný zaplatil v prípade existencie nájomného vzťahu v uvedenom období.
Žalobca z týchto dôvodov nemohol žalovanému stanoviť inú (nižšiu) výšku odplaty za bezdôvodné
obohatenie z dôvodu, že takýmto postupom by došlo z jeho strany k porušeniu zákonných predpisov
ako i k diskriminovaniu, znevýhodneniu a poškodeniu ostatných subjektov, ktoré si riadne plnia svoju
povinnosť - uhrádzajú platby za užívanie pozemkov vo vlastníctve hlavného mesta.

SostanovenímvýškyodplatyurčenejčiužnazákladeDodatkuč.14kPravidlámprirealizáciiasledovaní
záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy, Rozhodnutia primátora
hlavnéhomestaSRč.XX/XXXX,RozhodnutiaprimátorahlavnéhomestaSlovenskejrepublikyBratislavy
č. XX/XXXX, či Rozhodnutia č. XX/XXXX primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
ktorými sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno sa plne stotožnili

súdyvobdobnýchkonaniachatakýtopostuppovažovalizasprávnyazákonný.Napr.-súdnekonaniena
Okresnom súde Bratislava V, sp. zn: 40C/136/2015, súdne konanie na Okresnom súde Bratislava IV, sp.
zn:25C/86/2014,súdnekonanienaOkresnomsúdeBratislavaII,sp.zn:10C/15/2014,súdnekonaniena
Okresnom súde Bratislava II, sp. zn: 7C/122/2016, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v rozsudku
sp.zn. 7Co/308/2017 zo dňa 14. 2. 2018, rozsudok Okresného súde Bratislava III, č. k. 21C/32/17, zo

dňa 15. 5. 2018,
Podanú námietku premlčania vznesenú žalovaným žalobca berie na vedomie, pričom rozhodnutie
ponecháva na úvahu súdu.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že v súlade s čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky má každý právo vlastniť majetok. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) nesmie výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má
každá fyzická alebo právnická osoba právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho

majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomne podaním zo dňa 04.02.2022 v ktorom uviedol,
že sa v celom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení prezentovaných v odpore, trvá na nich a neuznáva
tak v celom rozsahu nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní. Žalovaný zopakoval svoju právnuargumentáciu vo vzťahu k vzniku práva vecného bremena bezodplatne užívať pozemok žalobcu pod
garážou, s tým že jeho existenciu by mal posúdiť konajúci súd ako otázku prejudiciálnu.
Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 120/2014 zo dňa

05.02.2014.
Žalovaný zopakoval svoju právnu argumentáciu vo vzťahu k rozhodnutiam primátora Hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislava č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, ktorými sa ustanovujú ceny prenájmov
a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Žalovaný je presvedčený, že ak je žalobca obcou,
ktorá riadne hospodári s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu

zvereným do správy obce, tak zaiste boli podkladom pre prijatie rozhodnutí primátora znalecké alebo
odborné posudky. Bez ich predloženia a bez náležitého zdôvodnenia čo tvorí podklad rozhodnutí
primátora je žalovaný presvedčený, že určenie výšky odplaty za užívanie pozemku je samo osebe
sporné, nepreukázané, jednostranné, a v konečnom dôsledku aj vo vzťahu k takto stanovenej ceny za
neprimerané.
Podľa žalovaného žalobcovi nevznikol procesný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto

je žaloba nedôvodná.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie a rozhodol na základe vykonaného dokazovania rozsahu
listinných dôkazov predložených stranami sporu, oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného
súdu Námestovo sp. zn. , č. k. 10C/75/2014 .

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. 1 pre okres Bratislava III, katastrálne územie Nové Mesto súd zistil, že
žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parcely registra „C“ parc. č. XXXXX/XX o výmere 18
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria.

10. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX pre okres Bratislava III, katastrálne územie R. K. súd zistil, že
žalovaný je vlastníkom garáže súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXXXX/.XX - popis stavby - garáž.

11. Výzvou zo dňa 03.04.2013 žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu vo výške 90,54 Eur, a to z neuhradenej odplaty za

užívanie pozemku bez právneho dôvodu za obdobie 30.10.2012 do 31.03.2013. Zároveň žalobca
doručil žalovanému návrh nájomnej zmluvy s tým, aby v prípade záujmu o jej podpísanie kontaktoval
pracovníčku žalobcu. Žalovaný výzvu prevzal dňa 14.04.2013, pohľadávku neuhradil.

12.Vďalšejvýzvezodňa19.02.2020žalobcavyzvalžalovanéhonazaplatenie neuhradenejpohľadávky

za užívanie pozemku parc. č. XXXXX/.XX bez zmluvného vzťahu v celkovej výške 898,52 Eur za
obdobie od 11/2013 do 1/2020 a to lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzvu žalovaný prevzal dňa
26.02.2020, pohľadávku neuhradil.

13. Podľa čl. 2 ods. 1 Rozhodnutia č. 28/2011 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, účinným od 1. 11.
2011, ceny za prenájom uvedené v prílohe č. 1 v tabuľke č. 100 a v prílohe č. 2 v tabuľke č. 200 a č.
300 sú ceny minimálne a vzťahujú sa len na prenájom nehnuteľností - pozemkov, stavieb, nebytových
priestorov, ako aj technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta. Podľa položky 17) prílohy č. 1 k
rozhodnutiu č. XX/XXXX, je pre lokalitu II, kat. územie R. K. cena stanovená za dotknuté nehnuteľnosti

na sumu 12,- Eur za m2 ročne.

14. Podľa čl. 2 ods. 1 Rozhodnutia č. XX/XXXX primátora hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno zo dňa
16. 12. 2015, účinným od 1. 1. 2016, ceny za prenájom uvedené v prílohe č. 1 v tabuľke č. 100 a v

prílohe č. 2 v tabuľke č. 200 a č. 300 sú ceny minimálne a vzťahujú sa len na prenájom nehnuteľností -
pozemkov, stavieb, nebytových priestorov, ako aj technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta.
Podľa položky 17) prílohy č. 1 k rozhodnutiu č. XX/XXXX, je pre lokalitu II, kat. územie Nové Mesto cena
stanovená za dotknuté nehnuteľnosti na sumu 12,- Eur za m2 ročne.

15. Poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že trvá na uplatnenom nároku a to aj vo
vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným, pričom založil do spisu rozhodnutie v obdobnej
veci rovnakých strán sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.: 23C/25/2017
a síce rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 15Co/82/2022-184 zo dňa 22.02.2023 v ktorom sa odvolacísúd vysporiadal s argumentáciou žalovaného. Žalobca má vedomosť, že prebieha viacero súdnych
konaní medzi stranami sporu z dôvodu, že žalovaný je vlastníkom viacerých garáži a k údajnej duplicite
uplatnenia nároku sa vyjadrí dodatočne.

16. Právny zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na všetkých tvrdeniach a návrhoch na
dokazovanie, najmä na hmotnoprávnej námietke premlčania voči časti uplatneného nároku. Žiada, aby
sažalobcaprípadnevyjadrilknámietkežalovanéhooduplicitneuplatnenomnárokuvčastizaobdobieod
01.07.2014 do 31.12.2016 s poukazom na žalobcom predložený rozsudok Okresného súdu Námestovo

sp. zn.: 10C/75/2014 z 30.05.2017, keď nevysvetlil rozpor vo svojich tvrdeniach, iba odkázal na pripojený
rozsudok.

17. Žalobca má za to, že výšku bezdôvodného obohatenia preukázal rozhodnutiami primátora a
poukázal aj na rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré pri výške bezdôvodného obohatenia vychádzajú z
takýchto rozhodnutí primátora.

18.ZpripojenéhospisuzkonaniavedenéhopredOkresnýmsúdomNámestovopodsp.zn.10C/75/2014
súd zistil, že strany sporu sú totožné ako v tomto konaní, predmet konania - o zaplatenie 360,- Eur s
prísl.. Z opisu skutkových okolností žaloby zo dňa 18.06.2014 (doručenej na súd 07.07.2014) súd zistil,
že predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo vlastníctve

žalobcu parc. č. XXXXX/.XX o výmere 18 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, evidovaný
na liste vlastníctva č. 1 k. ú. Nové Mesto pod stavbou so súpisným číslom XXX evidovanej ako garáž na
liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie R. K. na parc. č. XXXXX/.XX, ktorej výlučným vlastníkom je
žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.10.2012 pod číslom vkladového konania V - XXXXX/.XX,
a to za obdobie od 31.10.2012 do 30.06.2014. Konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom č. k.

10C/75/2014 zo dňa 30.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/30/2018 - 142
zo dňa 23.05.2018, právoplatný dňa 14.06.2018 ktorý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a ktorým
bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie žalovanej pohľadávky aj s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Vzhľadomnaskutočnosť,žepredmetomtohtokonaniajevydaniebezdôvodnéhoobohateniazaobdobie
od 01.07.2014 do 31.07.2021 súd má za to, že zo strany žalobcu nejde o duplicitne uplatnený nárok.

19. Podľa žalovaného mali vecné bremeno bezodplatného užívania pozemku pod garážou nadobudnúť
vydržaním jeho právni predchodcovia. Poukázal pritom na rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 120/2014, ktoré
poukazuje na dobromyseľnosť vlastníka stavby, ktorý vydržal právo vecného bremena prechodu cez
pozemnú komunikáciu.

20. Podľa žalobcu pasivita pri vymáhaní odplaty za užívanie neznamená súhlas s bezodplatným
užívaním pozemku pod garážou žalovaného. Žalobca namieta, že by existoval súhlas, resp. dohoda o
bezodplatnom užívaní pozemku pod garážou zo strany jeho právneho predchodcu.

21. Súd má za to, že rozhodnutie ÚS SR, na ktoré poukazuje žalovaný nemožno aplikovať na tento
prípad, nakoľko skutkové okolnosti posudzovaného prípadu sú diametrálne odlišné v tom smere, že v
konaní II. ÚS 120/2014 išlo o stavbu cestnej komunikácie vo verejnom záujme s tým, že pozemok pod
touto komunikáciou kupoval žalobca výlučne z dôvodov, aby mohol vymáhať náhradu za jeho užívanie,
čo Ústavný súd vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

22. Medzi stranami sporu neboli sporné skutočnosti o tom, že žalobca je vlastníkom pozemku pod
stavbou garáže žalovaného, ktorá je stavbou oprávnenou, t. j. postavená so súhlasom vtedajšieho
vlastníka pozemku.

23. Sporným medzi stranami sporu bolo tvrdenie žalovaného o tom, že nadobudol právo spočívajúce vo
výkone práva vecného bremena bezplatného užívania pozemku žalobcu pod stavbou garáže na základe
vydržania jeho právnymi predchodcami.

24. Podľa § 151n ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení noviel ( ďalej len O.z. )

vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď
s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.25. Podľa ods. 2 cit. ust. vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

26. Podľa § 151o ods. 1 O.z. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami v konaní o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad od katastra nehnuteľností.

27. Podľa § 130 ods. 1 O.z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

28. Podľa § 134 ods. 1 O.z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

29. Vecné bremená sú vymedzené v § 151n ods. 1 a 2 O.z. tak, že obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu svedčí buď určitej osobe ( pôsobí in personam ) alebo
je na oprávnenej strane späté s vlastníctvom nehnuteľnosti ( pôsobí in rem ). Povinným je vždy

vlastníknehnuteľnosti.Právozodpovedajúcevecnémubremenumožnonadobudnúťtiežvýkonompráva
(vydržaním), t. j. právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho
práva vydržanie. Zákonnými podmienkami vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu sú
teda oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.

30. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v prípade stavby garáže žalovaného nejde o stavbu
neoprávnenú, nakoľko medzi stranami sporu nebolo sporné, že na predmetnú garáž bolo riadne vydané
stavebné povolenie ako aj kolaudačné rozhodnutie, teda išlo o legálnu stavbu.
Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že nadobudol vecné bremeno v podobe práva užívať pozemok vo
vlastníctve žalobcu pod garážou na základe vydržania jeho právnymi predchodcami treba konštatovať,

že pri tomto spôsobe vzniku vecného bremena je podmienkou oprávnená držba trvajúca po zákonom
stanovenú vydržaciu dobu. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo
právo patrí so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom
veci, ktorú vlastní alebo subjektom práva, ktoré vykonáva.
V tomto smere súd má za to, že žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o dobromyseľnosti vo

vzťahu k vedomosti, že jemu, resp. jeho právnym predchodcom svedčilo právo bezodplatného užívania
pozemku pod garážou. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu úhradu za užívanie pozemku
nevymáhal nemožno považovať za súhlas, resp. dohodu o bezodplatnom užívaní pozemku a nejde o
skutočnosť, ktorá by zakladala dobromyseľnosť presvedčenia vlastníkov garáží o tom, že im vzniklo
právo vecného bremena v podobe užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu pod garážou bezodplatne

na dobu neurčitú.

31. Vzhľadom na uvedené, keď žalovaný dôkazne nepreukázal dobromyseľnosť ako jeden zo
základných predpokladov vydržania vecného práva k nehnuteľnosti súd dospel k záveru, že právo
vecného bremena bezodplatného užívania pozemku pod garážou vydržaním nevzniklo.

32. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

33. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

34. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.36. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

37. Bezdôvodné obohatenie sa môže premietnuť vo veciach, vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok
zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takému zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju
povinnosť. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide aj v

prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto pozemky
užívať. V prípade takého plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho
dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho
majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať
pozemok (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2005).

38. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania nároku žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný a ktorú
žalobca v konaní nepoprel.
39. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného a to za
obdobie od 01.07.2014 do 31.07.2021.
40. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

41. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

42. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom,
žekbezdôvodnémuobohateniudošloaktosanajehoúkorobohatil.Obapredpokladymusiabyťsplnené
súčasne a až v tomto okamihu dochádza k vzniku žalobného práva oprávneného. Pre začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, teda vznik
zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to bez zreteľa na to, či oprávnený subjekt

o svojom práve na vydanie bezdôvodného obohatenia vedel, alebo nie. K naplneniu predpokladov
pre začiatok plynutia premlčacej doby, a to objektívnej alebo subjektívnej, nemôže dôjsť skôr ako
bezdôvodné obohatenie vôbec vznikne.

43. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca o tom, že sa žalovaný bezdôvodne

obohacujeužívanímpozemkužalobcupodsvojougarážouvedelužvobdobípredchádzajúcomobdobiu,
za ktoré si uplatňuje žalobca nárok v tomto konaní, teda pred 01.07.2014, nakoľko tieto údaje vyplývajú
z verejne dostupného registra - katastra nehnuteľností. Žalovaný bol evidovaný ako vlastník predmetnej
garážeodroku2012stým,žežalobcavočižalovanémuviedolajkonanienaOkresnomsúdeNámestovo
pod sp. zn. 10 C/75/2014. Súd preto považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným voči časti

nároku uplatneného žalobcom za dôvodnú s tým, že považoval za premlčaný nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2014 do 23.08.2019 vzhľadom na to, že žaloba bola
podaná na súd dňa 24.08.2021.
44. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola výška bezdôvodného obohatenia. Žalobca výšku
bezdôvodného obohatenia v konaní preukazoval rozhodnutiami Hlavného mesta SR Bratislava č. XX/

XXXX a XX/XXXX, podľa ktorých nájomné za pozemok, na ktorom sú zriadené radové a samostatne
stojace garáže pre lokalitu Nové Mesto je stanovené na 12,-Eur za 1 m2 za rok, čo činí 216,-Eur
ročne za 18 m2. Žalobca uviedol, že uvedené rozhodnutia, ktorými sa ustanovujú ceny prenájmov
a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, ktoré slúžili ako podklad pre výpočet bezdôvodného
obohatenia boli vypracované na základe cenovej mapy, ktorá odzrkadľuje reálne ceny bežných nájmov

v konkrétnych lokalitách v relevantnom časovom období.45. V podľa § 167 ods. 2 CSP je žalovaný povinný ( v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu,
neuzná ) uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

46. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j.
povinnosť uviesť a predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený
s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Nemožno uložiť
dôkazné bremeno za tvrdenia, ktoré urobila druhá strana.

47. Žalobca svoje tvrdenie o výške bezdôvodného obohatenia preukázal predložením listinných dôkazov
- rozhodnutí primátora Hlavného mesta SR Bratislava č. 28/2011 a 33/2015.

48. V rámci dokazovania žiadal žalovaný, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť znalecké posudky,
ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie primátora o obvyklej cene nájmu pozemkov. K navrhnutému

dokazovaniu žalobca uviedol, že podkladom pre rozhodnutia primátora boli cenové mapy, a teda nemá
k dispozícii žalovaným navrhnuté dôkazy.

49. Súd návrh na vykonanie dokazovania predložením znaleckých posudkov zamietol s tým, že
jednak žalobca takýmto dôkazom nedisponuje, ako aj s poukazom na skutočnosť, že procesná

zodpovednosť strany sporu za preukázanie svojich tvrdení nezaťažuje v konaní len žalobcu, ale aj
žalovaného. Dôkazné bremeno v konaní pred súdom má totiž každá strana, ktorá z existencie tvrdených
skutočností odvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak teda žalovaný tvrdí, že rozhodnutia
primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. XX/XXXX a č. XX/XXXX vychádzajú len
z generálneho a plošného určenia cien nájmu pre katastrálne územia na území mesta Bratislava, bez

zohľadnenia špecifických podmienok toho-ktorého pozemku, či dokonca konkrétneho katastrálneho
územia, mal sám žalovaný uviesť, aká je obvyklá cena a k tomu predložiť relevantný dôkaz na
preukázanie svojho tvrdenia.

50. Žalovaný nepredložil o svojich tvrdeniach žiadne dôkazy a domáhal sa, aby žalobca produkoval

ďalšie dôkazy v podobe znaleckých posudkov, na základe ktorých boli vydané uvedené rozhodnutia
primátora.

51. V danom prípade súd má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že výška
žalobcom stanoveného obvyklého nájomného za pozemok pod garážou je neprimeraná, vzhľadom na

lokalitu, účel a možnosti využitia daného pozemku.

52. Výšku bezdôvodného obohatenia mal súd preukázanú rozhodnutiami Hlavného mesta SR Bratislava
č. XX/XXXX a XX/XXXX, podľa ktorých nájomné za pozemok, na ktorom sú zriadené radové a
samostatne stojace garáže pre lokalitu R. K. je stanovené na 12,-Eur za 1 m2 za rok. Bezdôvodné

obohateniežalovanéhosapotomrovnávýškeobvykléhonájomnéhozapozemok,naktoromsúzriadené
radové a samostatne stojace garáže pre danú lokalitu v danom čase. Súd vychádzal z dôkazov
predložených žalobcom o výške nájomného a služieb, tak ako ich vyčíslil a preukázal žalobca za obdobie
od 24.08.2019 do 31.07.2021.

53. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného potom činí podľa vyčíslenia žalobcu za obdobie
od 24.08.2019 do 31.07.2021 sumu ako súčet bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku pod
garážou ( vo výške 12,-Eur za 1 m2 za rok, 18 m2) za 23 mesiacov a 8 dní (rok 2019 - 4 mesiace a 8
dní, rok 2020 - 12 mesiacov, rok 2021 - 7 mesiacov), t. j. spolu 418,80 Eur ( za 8 dní v mesiaci 8/2019
= 18m:30dní x 8 = 4,80 Eur, 23 mesiacov x 18 = 414, spolu 4,80 + 414 = 418,80 Eur ).

54. Podľa § 517 ods. 1 O. z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
55. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

56. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.57. Žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie peňažnej sumy za bezdôvodné obohatenie spočívajúce v
užívaní pozemkov žalobcu pod stavbou garáže výzvami zo dňa 03.04.2013 ( doručená žalovanému dňa
14.04.2013), zo dňa 19.02.2020 (doručenej žalovanému dňa 26.02.2020), žalovaný peňažnú náhradu

nezaplatil. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného popri istine na zaplatenie úroku z omeškania
odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby t. j. od 25.08.2021. Ku dňu omeškania žalovaného, t. j. ku dňu
25.08.2021 bola základná úroková sadzba ECB (p. a.) vo výške 0,00 %.

58.Nakoľkobolžalovanývomeškanísozaplatenímpeňažnejnáhrady,od25.08.2021(popodanížaloby
na súd ), vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle citovaného nariadenia a to
vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 25.08.2021 do zaplatenia, a preto súd zaviazal žalovaného
aj na zaplatenie príslušného úroku z omeškania.

59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala

strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pomer úspechu strán sporu súd určil porovnaním
žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým vo veci rozhodol. V tomto konaní sa žalobca domáhal
zaplatenia 1.335,50 Eur ( 100% ), žalobca bol úspešný v rozsahu 418,80 Eur, t. j. 31 %, žalovaný bol
úspešný v rozsahu 916,70 Eur, t.j. 69 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného ( 69

- 31 = 38 %), celkový úspech žalovaného predstavuje 38 %.

60. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.