Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoCsp/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220382
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1316220382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: C. C. O. Q. J. V. ,
R.Ý. A. XX.X.XXXX, T. D. I., H. Č.. XXXX/X, zastúpený spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Trnava, Hlavná č. 31, za ktorú koná JUDr. Tomáš Pavlovič, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Bratislava, Pribinova č. 25, zastúpený

spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, Bratislava,
Kubániho č. 16, za ktorú koná JUDr. Andrea Cviková, o zaplatenie sumy 2.000,48 € s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava
III) zo dňa 21. apríla 2023, č.k. B3-15 Csp 53/2016-196, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 21. apríla
2023, č.k. B3-15 Csp 53/2016-196,
- vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,48 € do troch dní od

právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e ;
- vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 2.000,48 € od 12.12.2016 až do zaplatenia, m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
5 % úrok z omeškania zo sumy 2.000,48 € od 14.3.2017 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku úroku z omeškania žalobu z a m i e t a ;
- vo výroku II., ktorým priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, m e n í tak, že žalobcovi

p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvého a tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.4.2023, č.k. B3-15 Csp 53/2016-196 (v
poradí druhom), I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,48 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.000,48 € od 12.12.2016 až do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; II. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia

rozsudku vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho pôvodného zástupcu žalobou podanou dňa
22.12.2016 žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 2.000,48 € na základe
toho, že žalovaný pravidelne mesačne odo dňa 15.8.2012 prijímal od neho plnenie vo výške 80,37 €,
čím sa jeho majetok zvýšil celkovo o sumu 4.179,24 €. Žalovanému dobrovoľne
plnil záväzok odo dňa 15.8.2012 až do dnešného dňa pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
80,37 €, čím sa jeho majetok znížil o sumu vo výške 4.179,24 € a každý deň mesiaca nasledujúceho

odo dňa 15.8.2012 vrátane, sa plnením z jeho strany a prijatím plnenia zo strany žalovaného vo výške
80,37 € majetok žalovaného postupne zvyšoval, celkovo o sumu 4.179,24 € a jeho majetok postupne
znižoval celkovo o sumu 4.179,24 €. Obohatenie žalovaného, ktoré predstavujerozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou žalovaným, t. j. sumou úveru 1.500,- €, revolvingu
vo výške 678,76 € a sumou 4.179,24 €, ktorú zaplatil, t. j. sumu 2.000,48, je získané prijímaním
mesačného plnenia bez právneho dôvodu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka s tým, že právnym

základom získania tohto bezdôvodného obohatenia žalovaným je zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 13.7. 2012, uzatvorená medzi stranami sporu (č.l. 4 spisu).

2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový
stav. Dňa 13.7.2012 uzavrel žalobca zo žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere na

základe žiadosti žalobcu (č.l. 8, 9 spisu). Zmluva je označená ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“, č. zmluvy XXXX XXXXXX (č.l. 8 spisu). V zmysle
bodu 5. uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi (dlžníkovi) revolvingový úver vo výške 1.500,- €,
mesačná splátka (vrátane úrokov) bola vo výške 80,37 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť,
teda úver + úroky za celú dobu čerpania úveru bola vo výške 3.375,54 €, predpokladaná RPMN za
úver vo výške 70,01 % ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver vo

výške 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 790,84 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú
musí dlžník zaplatiť, t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu bola vo výške 1.928,88
€, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32 %, ročná úroková sadzba
revolvingu vo výške 76,21 %. V bode 6. zmluvy označenej: „Údaje o schválenom
revolvingovom úvere v eur“, údaje uvedené v bode 5. uvedenej zmluvy súhlasia. V bode 13. zmluvy

je uvedené: „Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými
stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú,
že si Žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej
obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy“ (č.l. 9 spisu).

Prílohou zmluvy je listina označená ako „PROFI CREDIT Profireal Group“ „Zmluvné dojednania Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.“ (č.l. 10, 11 spisu). Uvedená príloha
obsahuje nasledovné základné ustanovenia označených tučným písmom: „1. Základné ustanovenia. 2.
Uzatvorenie Zmluvy o RU a čerpanie úveru. 3. Celková výška úveru, RPMN. 4: Revolving. 5. Úroky za
poskytnutie a revolvingu. 6. Zabezpečenie úveru. 7. Prílohy. 8. Práva povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka

1, Spoludlžníka 2. 9. Neuskutočnenie revolvingu - výpoveď. 10. Započítanie. 11.
Čestné prehlásenie Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2. 12. Súhlas subjektu. 13. Porušenie zmluvy
o RU. 14. Sankcie. 15. Oznámenie a doručovanie. 16. Súhlas so spracovaním údajov. 17. Predčasné
splatenie úveru. 18. Záverečné ustanovenia. Verzia platná 01.01. 2011.“ Z obsahu tejto prílohy, resp. jej
uvedených základných ustanovení je zrejmé, že boli právnym základom vedúcim k uzavretiu uvedenej

zmluvy, resp. ich detailné poznanie, resp. pochopenie klientom, v tomto prípade teda žalobcom. Malé
písmeno v prílohe má výšku 1 mm a veľké 2 mm. Listom označeným ako „Vec: Úverová zmluva -
predsporová výzva“ zo dňa 28.11. 2016, vyzval vtedajší zástupca žalobcu žalovaného, „v prípade, ak
nevyhovie uvedenej žiadosti do 14 dní od doručenia tejto predsporovej výzvy, sme pripravení podať v
mene klienta v súvislosti so Zmluvou návrh na príslušný súd“ (č.l. 12 spisu). Lehota 14 dní uplynula

dňa 12.12. 2016, počítajú ju od vyhotovenia uvedeného listu, nie od doručenia, doklad o doručení sa
v spise nenachádza, nie je zrejmé či to bolo posielané napríklad elektronicky. Zástupca žalovaného so
žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť s tým, že počas celého konania tvrdil, že žaloba žalobcu nie je
právne dôvodná, ale nie skutkovo nedôvodná, teda že by žalobca uvedenú sumu nezaplatil a žalovaný
ju neprijal od žalobcu, a to v zmysle „Zmluvy o revolvingovom úvere,“ ako plnenie žalovaného.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, §
34, § 37 ods. 1, § 39, § 43, § 43a, § 43c ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dôvodiac
nedôvodnosťou žaloby. Poukázal na skutočnosť, že text uvedených zmluvných dojednaní zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., je napísaný tak malým písmom,

že znemožňoval žalobcovi ako dlžníkovi riadne sa oboznámiť so všetkými právnymi skutočnosťami
uvedenými v uvedených „Zmluvných dojednaniach.“ Aby sa s nimi mohol riadne oboznámiť a vôbec
ich pochopiť a následne uzavrieť uvedenú zmluvu, musel ich s mimoriadnou obtiažnosťou vôbec čo
len prečítať. Je zrejmé, že text „Zmluvné dojednania,“ nebol pri koncipovaní žaloby zmenšený, pretože
v bode 13. uvedenej „Zmluvy“ je uvedené, že „Zmluvné dojednania sú na zadnej strane Žiadosti/

Zmluvy/. Aj keď z bodu 13. uvedenej „Zmluvy“ vyplýva, že žalobca „porozumel“ uvedeným „zmluvným
dojednaniam,“ ktoré sú samé osebe právne náročné, tak objektívne im nemohol porozumieť, pritom boli
právepreichobsahuvedenývbode11.,akoobsahtvoriacizákladnéustanoveniapreuzavretieuvedenej
„Zmluvy,“ právne zásadné. Uviedol, že samozrejme, že uzavretie zmlúv je v zásade samozrejmé, resp.prirodzené, avšak žalovaný uzavretím uvedenej „Zmluvy“ uvedeným spôsobom, konal v rozpore s
dobrými mravmi, z dôvodu ktorého sa takto uzavretá uvedená „Zmluva“ prieči dobrým mravom, čo ju
robí neplatnou. Záverom uviedol, že zástupca žalovaného nenamietal počas celého konania skutkovú

nedôvodnosť žaloby, teda že by žalobca žalovanú sumu nezaplatil a žalovaný ju neprijal od žalobcu ako
plnenie v zmysle uvedenej „Zmluvy o revolvingovom úvere,“ ako plnenie žalovaného.
3.2. Úrok z omeškania právne odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonník s tým,
že vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a priznal žalobcovi aj úroky z

omeškania odo dňa 12.12.2016, pričom aj keby bola uvedená „Predsporová výzva“ doručená neskôr,
tak dňa 12.12.2016 žalovaný už v omeškaní s plnením peňažného dlhu bol. Podľa internetovej stránky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - „Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania,“
resp. „Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy,“ bola sadzba
zákonných úrokov z omeškania v dobe od 16.3.2016 do 31.12.2016 vo výške 5 %.
3.2. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil právne ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p. a

plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods.

1 písm. b/, f/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vytkol súdu prvej inštancie,
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, zmätočné a vnútorne rozporné, keď napríklad v bode

31. odôvodnenia sa konštatuje, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná nedôvodnosť žaloby a
následne, že žalobe bolo vyhovené. Rovnako v bode 15. odôvodnenia, v ktorom prvoinštančný súd
uviedol, že lehota 14 dní uplynula dňa 12.12.2016, počítaná bola od vyhotovenia listu (poznámka
predžalobnej výzvy), teda nie od jej doručenia a doklad o doručení sa v spise nenachádza a oproti
tomu v bode 41., že žalovaný dňa 12.12.2016 už v omeškaní s plnením peňažného dlhu

bol. V prejednávanej veci tak došlo podľa jeho názoru postupom a rozhodnutím
súdu prvej inštancie k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 365 písm. b/ C.s.p., ktorá vada
spočíva v rozpornom a v niektorých častiach až nezrozumiteľnom odôvodnení
rozsudku v podstatných otázkach, od ktorých záviselo rozhodnutie veci. V dôsledku toho je rozsudok
súdu prvej inštancie ako celok nespresvedčivý a táto skutočnosť je sama osebe dôvodom na jeho

zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy,
keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu (porovnateľne aj závery vyplývajúce zo stanoviska Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyzodňa3.12.2015,publikovanéhovZbierkestanovískNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného

vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu
dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť
uplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám
logického uvažovania. Ďalej uviedol, že vadou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku je zaťažená
aj tá jeho časť, v ktorej súd prvej inštancie uviedol, že uzavretie zmluvy má predstavovať

konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie pritom pojem „dobré mravy“
v konkrétnostiach prejednávanej veci vôbec nevysvetlil, takže preskúmať, či došlo k rozporu s dobrými
mravmi s dôsledkom v podobe neplatnosti právneho úkonu a či úvaha súdu je správnou,
je na základe rozsudku nemožné. Občiansky zákonník, ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré
mravy. Právna teória a tiež prax stotožňujú dobré mravy so všeobecne uznávanými a historicky

overenými základnými, spoločenskými, kultúrnymi a etickými normami správania, ako sú napríklad
slušnosť, poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie
rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Konkrétny obsah pojmu „dobrých mravov“ však musí
určiť a ustáliť súd vo vzťahu k prejednávanej veci, to sa v tejto veci nestalo a záver o neplatnosti
zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi je arbitrárnym. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku taktiež

uviedol skutkové zistenia a závery, ktoré nemajú oporu v dokazovaní, ako napríklad záver o tom,
že žalobca nemohol objektívne porozumieť zmluvným dojednaniam, toto nebolo nikde tvrdené a ani
preukázané. Rovnako tak záver súdu prvej inštancie o vzniku jeho omeškania. V tejto súvislosti dal
do pozornosti ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Krajského súdu v Prešovesp.zn. 3Co113/2011.Vkonanínebolopreukázané,žesadostaldoomeškaniadňa12.12.2016,
prvoinštančný súd uviedol v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že doručenie daného listu
nebolo preukázané, ale napriek tomu uviedol, že omeškanie vzniklo od 12.12.2016. Odvolaciemu súdu

navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, eventuálne napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne správny, riadne
odôvodnený, pričom súd prvej inštancie všetky rozhodujúce skutkové okolnosti a právne argumenty

dostatočným spôsobom vyhodnotil a napadnuté rozhodnutie presvedčivým spôsobom odôvodnil. Má za
to, že prvoinštančný súd všetky dôkazy a argumenty správne vyhodnotil jednotlivo a aj v ich vzájomných
súvislostiach. Z týchto dôvodov považuje odvolanie žalovaného za neodôvodnené, keď v ňom žalovaný
neuviedol žiadne nové skutočnosti, pričom s tvrdeniami, ktoré sú predmetom odvolania sa súd prvého
stupňa (správne prvej inštancie, poznámka odvolacieho súdu) vysporiadal. S tvrdeniami žalovaného
nesúhlasí a považuje ich za nesprávne. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v celom rozsahu potvrdiť; žiadal náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej

len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. júna 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385

ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
žalobcovi zaplatiť sumu 2.000,48 €, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.).

8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie
vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným

dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho
rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a

vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná
v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel
odvolací súd prihliadať.

10. Rozsudkom zo dňa 25.1.2019, č.k. 15 Csp 53/2016-131, v poradí prvom, súd prvej inštancie I.
žalobu zamietol, II. žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Na odvolanie žalobcu proti
tomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, uznesením zo dňa 31.5.2021, č.k. 15 CoCsp
18/2020-170, rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.1.2019, č.k. 15 Csp 53/2016-131,
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uvedeného uznesenia

odvolací súd okrem iného konštatoval, že po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť,
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, absentuje i náležité zhodnotenie skutkového stavu
podľa zákonného ustanovenia, ktoré použil, z dôvodu ktorého nie je možné posúdiť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia a je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie s odkazom na ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil iba na stručné konštatovanie, že výkon práva žalobcu
uplatňovaním práv spotrebiteľa v tridsiatich veciach, je už za hranicou zneužívania práva, že sa žalobca
dlhodobo a opakovane zadlžoval uzatváraním zmlúv u žalovaného (i ďalších spoločností)
a zneužívaním práva spotrebiteľa ako slabej strany vo vzťahu k žalovanému

sa dostal do pozície silnej strany, ako aj, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby štát poskytoval ochranu
žalobcoviibapreto,žejespotrebiteľ,ktorýsamôžebezmedznezadlžovaťstým,žepredpokladáochranu
štátu, ale vôbec sa nezaoberal tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe o absencii zákonných náležitostí
zmluvy o úvere, neprimeranosti výšky úrokovej sadzby, nesprávnym určením RPMN, absenciou výškysplátok istiny, úrokov, poplatkov, ako aj neurčením doby trvania zmluvy, termínu konečnej splatnosti,
ani uvedením adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti a neplatnosťou dojednania revolvingu
a dohody o poskytovaní služieb. Ďalej poukázal na to, že aby súd mohol rozhodnúť o veci samej, musí

najskôrzistiťskutkovýstav,tentozistípredovšetkýmprostredníctvomvykonávanýchdôkazov(§215ods.
1 C.s.p.) a následne cez ich hodnotenie podľa svojej úvahy, a to jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti
(§ 191 ods. 1 C.s.p.). Uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani s
námietkou žalobcu o neprimeranej výške úrokovej sadzby, ktorá bola v predmetnej zmluve uvedená vo
výške 70,01 %, z dôvodu ktorého považuje zmluvu za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi

podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd dodal, že uvedený úrok výrazne prekračuje priemerné
úrokové miery úverov, ktoré zverejňuje na svojich webových stránkach Národná banka Slovenska, tak
ako správne konštatoval žalobca vo svojom odvolaní. Odvolací súd považoval argumentáciu žalobcu
uvedenú v odvolaní o nesprávne určenej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v zmluve o
úvere za dôvodnú, pretože zo zmluvy nie je zrejmý výpočet RPMN, pričom údaj o RPMN je údajom,
ktorý zabezpečuje spotrebiteľom ľahšiu orientáciu pri výbere úverových produktov, nakoľko tento údaj

by mal zohľadňovať celkovú mieru nákladov, ktoré musí spotrebiteľ vynaložiť na úver po zohľadnení
všetkých poplatkov, úrokov a iných nákladov, preto je výška RPMN jedným z najdôležitejších údajov,
ktoréumožňujúspotrebiteľomzorientovaťsaprivýbereúverovéhoproduktu.Neuvedeniesprávnejvýšky
RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké právne účinky, ako keby výška RPMN nebola v
zmluve uvedená vôbec. Zo všetkých uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil

mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1
C.s.p.) s tým, že jeho povinnosťou bude opätovne posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.000,48
€ s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na skutočnosť,
že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Civilného
sporového poriadku upravujúce spory s ochranou slabšej strany sporu, t. j. riadne zistiť skutkový stav

veci (185 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p.), dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p.,
rozhodnúť v súlade s ustanovením § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zo
zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s
vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. V novom rozhodnutí
rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania

vzniknutýchstranámvkonanípredodvolacímsúdom(§396ods.1,ods.3,§255anasl.C.s.p.).Odvolací
súd dal do pozornosti prvoinštančnému súdu, že vo výroku II. napadnutého rozsudku pochybil, keď
nesprávne uviedol, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania namiesto priznania nároku na
náhradu trov konania, pretože podľa ustanovení Civilného sporového poriadku sa najskôr rozhoduje o
nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí sa rozhoduje

o výške náhrady trov konania, o ktorej rozhoduje súdny úradník samostatným uznesením.

11. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol, pričom sa iba
čiastočne riadil právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v uznesení zo dňa 31.5.2021, č.k.
15 CoCsp 18/2020-170, keď dospel k správnemu záveru o vyhovení žalobe v časti istiny. Odvolací

súd súhlasí s odvolacou námietkou žalovaného o zmätočnosti a vnútornej rozpornosti napadnutého
rozsudku, pretože aj napriek pokynu odvolacieho súdu uvedeného vo vyššie uvedenom uznesení sa
prvoinštančný súd dôsledne neriadil ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. a rozhodnutie znova riadne
neodôvodnil, ale odvolací súd druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie nezrušil a nevrátil mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, aj s poukazom na ustanovenie § 390 C.s.p., keďže ho považuje za vecne

správne v časti priznania istiny žalobcovi.

12. V danej veci žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobcom ako dlžníkom dňa 13.7.2012 zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške
1.500,- €; splatnosť úveru (počet splátok)/splatnosť - deň v mesiaci bola uvedená 42/15, mesačná

splátka (vrátane úrokov) vo výške 80,37 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3.375,54
€, RPMN za úver vo výške 69,49 %, ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za
úver vo výške 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 750,84 €, celková čiastka pri revolvingu,
ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1.928,88 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
vo výške 60,49 %, ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov

z omeškania vo výške 9 % (č.l. 8 spisu). Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, účinný v
čase uzavretia zmluvy, sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženejplatby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalovaný ako právnická
osoba poskytol v rámci svojho podnikania, predmetu činnosti, úver žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorá
nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné

tentovzťahposúdiťakospotrebiteľskýavtakomprípadejepotrebnéskúmaťexoffozmluvnépodmienky,
aby žalobca ako spotrebiteľ nebol zaväzovaný na nedovolené plnenie.

13. Odvolací súd má za to, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 70,01 % v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve, je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tento úrok výrazne prekračuje

priemerné úrokové miery úverov, ktoré zverejňuje na svojich webových stránkach Národná banka
Slovenska. Podľa údajov o priemerných úrokových mierach pri spotrebiteľských a ostatných úveroch od
1 do 5 rokov (dostupné na webových stránkach Národnej banky Slovenska) bola výška úrokov za mesiac
júl 2012 stanovená vo výške 11,98 %, ako správne žalobca uviedol vo svojej žalobe. V predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je uvedená ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 %, preto sa považuje
predmetná zmluva za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho

zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu
dobrýchmravovtrebaosobitnýdôrazklásťprispotrebiteľskýchzmluvách.PojemdobrémravyObčiansky
zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, pretože dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ako aj

preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o
pravidláchmorálnehocharakteruvšeobecneplatnýchvdemokratickejspoločnosti,vktorejsauplatňujea
presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých
etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. Zákaz konať

v rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa
ustanovenia § 4 ods. 8 citovaného zákona účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji

výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované
aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi

zásadami demokratickej spoločnosti. Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa
poskytujú za odmenu, pričom touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje
odmenu za poskytnutý úver. V tomto prípade úrok z úveru dohodnutý medzi stranami bol vo výške
70,01% ročne, teda niekoľkonásobne viac ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných pri
obdobných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve o úvere o takto vysokom

zmluvnom úroku považuje odvolací súd, ako už uviedol, pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné podľa
ustanovení § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti o neplatný právny
úkon, pričom ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada ex offo. Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda

nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, preto odporujúcou dobrým mravom je
taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu

mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako v tomto prípade,
a to skoro šesťnásobne oproti priemeru bánk.

14. K žalobcom namietanej absencii RPMN z dôvodu jej nesprávneho určenia odvolací súd
dôvodí, že v predmetnej zmluve je uvedená hodnota priemernej výšky RPMN 46,52 %. Podľa

údajov o novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch veriteľmi poskytovaných Ministerstvom financií
Slovenskej republiky (dostupné na internetovom portáli tohto ministerstva) bola výška RPMN za 2.
štvrťrok 2012 stanovená pre ostatné spotrebiteľské úvery do výšky 1.500,- €, pri zmluvnej splatnosti od
1 do 5 rokov, na výšku 45,60 %., t. j. bola uvedená v nesprávnej výške a v neprospech spotrebiteľa.Neuvedenie správnej výšky RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké právne účinky, ako
keby výška RPMN nebola v zmluve uvedená vôbec. Z uvedeného dôvodu sa predmetný poskytnutý
spotrebiteľský úver musí považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona

č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy.

15. V zmluve je uvedená splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 42/15, pričom v nej
absentuje údaj, kedy bol úver skutočne poskytnutý, takže uvedené znenie konečnej splatnosti úveru nie
je naplnením zákonnej náležitosti uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010

Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Odvolací súd poukazuje na to, že konečná splatnosť úveru
musí byť stanovená presným časovým údajom, (deň, mesiac a rok, v ktorý nastane konečná splatnosť
úveru), aby mal spotrebiteľ predstavu o presnom časovom období, dokedy bude úver
splácať a tým si aj vybrať najvhodnejší úverový produkt z viacerých na trhu ponúkaných produktov. Tento
povinný údaj (náležitosť) nemožno nahrádzať údajom o počte splátok a dátume ich splatnosti, ktorý je
v tomto prípade nejasný a nezrozumiteľný. Z tohto dôvodu sa preto považuje poskytnutý

spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona.
Odvolací súd dodáva, že aj keď v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 13.7.2012 (tento
dôkaz predložil žalovaný, č.l. 42 spisu) je uvedený dátum splatnosti poslednej splátky dňa 15.1.2016,
žalovaný nepreukázal doručenie tohto oznámenia žalobcovi.

16. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keď nesprávne uvedenie RPMN, ako aj neuvedenie
presnéhotermínukonečnejsplatnostiúveruspôsobujebezúročnosťabezpoplatkovosťspotrebiteľského
úveru, odvolací súd sa už ďalšími absenciami zákonných náležitostí predmetnej zmluvy (absencia
trvania zmluvy, adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti), ako aj neplatnosťou dojednania
revolvingu, ktoré žalobca tvrdil v žalobe, nezaoberal.

17. K argumentácii žalobcu v žalobe o absencii výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, odvolací
poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad uznesenie zo dňa
10.12.2020, sp.zn. 1 Cdo 28/2019; uznesenie zo dňa 10.12.2020, sp.zn.1 Cdo 166/2019), v ktorých
bolo vyslovené, že ustanovenie § 9 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré upravuje výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ
predmetné ustanovenie citovaného zákona hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje.Neustanovujepovinnosťuviesťpožadovanéinformácievovzťahukukaždejpoložke(t.j.istine,
úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne k splátke,
ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd vyhodnotil uvedenú
argumentáciu žalobcu ako nedôvodnú.

18. Žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka,
k čomu odvolací súd dôvodí, že žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo
poskytovanie pôžičiek a úverov (deň zápisu 24.7.2000), takže jeho povinnosťou bolo poznať a
dodržiavať právne predpisy, vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Ak žalovaný obchádzal zákon

o spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluva nemala zákonom stanovené
náležitosti, toto jeho konanie sa dá vyhodnotiť ako úmyselné konanie, zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.5.2019, sp.zn. 19 Co 149/2018. Žalobca tvrdil, že
subjektívna premlčacia doba mu začala plynúť od 14.12.2016, kedy jeho právny zástupca prevzal

jeho zastúpenie vo veci a informoval ho, že predmetná zmluva nie je v súlade s právnou úpravou a
predložil plnomocenstvo zo dňa 2.12.2016 (č.l. 16 spisu). Žaloba bola podaná na súd dňa 22.12.2016,
t. j. počas plynutia subjektívnej premlčacej doby. Zákonná formulácia plynutia premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia je koncipovaná tak, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť
až odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Pri samotných úhradách spotrebiteľ plní titulom uzavretej zmluvy a vzhľadom na obvyklé
právne vedomie vôbec si nie je vedomý toho, že prijatím jeho platieb dochádza na strane dodávateľa k
vzniku bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd z uvedených dôvodov považoval tvrdenie žalovanéhovo vyjadrení zo dňa 16.3.2017 (č.l. 34 spisu) o tom, že nedošlo v danom prípade k úmyselnému
bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu za nedôvodné.

19. Žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 2.000,48 €, ktorú sumu žalovaný nenamietal, titulom
vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný od neho prijal plnenie bez právneho dôvodu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považuje poskytnutý úver z dôvodu nesprávne
uvedenej RPMN, absencie konečnej splatnosti úveru za bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu ktorého
súd prvej inštancie uložil správne žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu (výrok I.

napadnutého rozsudku).

20. Odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalovaného ohľadom jeho omeškania za dôvodnú a
zmenil napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 388 C.s.p. bez nariadenia pojednávania,
keďže nebolo jeho nariadenie potrebné (dôvody uvedené v bode 7. odôvodnenia tohto rozhodnutia),
pretože išlo iba o vec právneho posúdenia vo výroku I. v časti priznania úroku z omeškania vo výške

5 % zo sumy 2.000,48 € odo dňa 12.12.2016 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť tento úrok z
omeškania až odo dňa 14.3.2017, t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, nakoľko
žalobca nepreukázal doručenie predsporovej výzvy zo dňa 28.11.2016 žalovanému, ako správne
namietal žalovaný v odvolaní a vo zvyšku tohto nároku (od 12.12.2016 do 13.3.2017) žalobu zamietol.

21. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365 ods.
1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov
jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia
§ 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo
výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192,
§ 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje

najmäprostredníctvominštitútuodôvodneniarozsudkuupravenéhovustanovení§220ods.2C.s.p.Súd
má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej
požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie síce zistil skutkový stav veci,
aplikoval naň správny právny predpis, ale svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, ale nakoľko konanie
na súde prvej inštancie a odvolacom súde tvorí jeden celok, odvolací súd predmetným rozsudkom

odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie doplnil.

22. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci odvolací súd
považuje právne posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie istiny za správne.

23.Žalovanýpodalodvolanievočinapadnutémurozsudkuvcelomrozsahu,t.j.ajdovýrokuII.onáhrade
trovkonania,alesvojeodvolanievtomtorozsahuvôbecneodôvodnil,pričomžalobcaodvolanienepodal.
Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, teda aj odvolací súd je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.). Aj napriek uvedenému, keď súd prvej inštancie

síce správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 C.s.p., ale nesprávne priznal žalobcovi náhradu trov konania, namiesto priznania nároku na náhradu
trov konania (odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení v bode 16. upozornil prvoinštančný súd na
nesprávnu formuláciu tohto výroku), odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku II. o náhrade trov konania podľa § 388 C.s.p tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd opätovne dodáva, že rozhodovanie o náhrade trov konanie má
dve samostatné fázy; prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd
beznávrhuvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí;druhoufázoujerozhodovaniesúdnehoúradníkasúduprvejinštancie,ktorýrozhodujeovýškenáhradytrovkonaniasamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
skončenia veci.

24. Súd prvej inštancie aj napriek pokynu odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 31.5.2021, č.k. 15
CoCsp 18/2020-170, ktorým zrušil prvé rozhodnutie prvoinštančného súdu v danej veci, nerozhodol v
napadnutom rozsudku o prvých trovách odvolacieho konania, z dôvodu ktorého odvolací súd o týchto
trovách rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi,
ktorý bol v prvom odvolacom konaní úspešný (jeho prvému odvolaniu bolo vyhovené), priznal nárok na

náhradu trov prvého odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O náhrade trov tohto odvolacieho konania
rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi,
ktorý mal v tomto odvolacom konaní úspech (odvolaniu žalovaného vyhovené nebolo), priznal nárok
na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške
náhrady trov prvého a tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

25. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami

sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).