Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 68C/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123212263
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Búliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123212263.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v spore žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX, štátny občan SR, právne zastúpený AK VAVRINČÍK s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad
Váhom, Hurbanova 1, IČO: 52 619 818, proti žalovanej: A. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D. F. G.,
H. XXXX/XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková,
so sídlom Trenčín, Piaristická 6667, IČO: 42 021 626, o vydanie bezdôvodného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 20.12.2023 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 16.766,79 €

spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20.04.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Dôvodil tým, že žalobca a žalovaná sú každý v 1-ici podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F. D. F. G., obec F. D. F. G., a to bytu č. X F. X. poschodí vo vchode
I. XX bytového domu súp. č. XXXX postavenom na C-KN pozemku parc. č. XXXX/XXX – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 271 m2 spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXXX/XXXXX, ako aj

nebytového priestoru č. XXX (garáže) na 1. poschodí vo vchode I. XX bytového domu súp. č. XXXX
postavenom na C-KN pozemku parc. č. XXXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 271 m2
spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXX/XXXXX. Okrem toho sú žalobca a žalovaná - každý
v X/XX-XXX - podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. F. D.
F. G., obec F. D. F. G., a to C-KN pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 1.524 m2 – zastavaná
plocha a nádvorie. Žalobca tvrdil, že od 20.04.2020 tieto spoločné nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaná

spolu s maloletými deťmi žalobcu a žalovanej. Žalovaná žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi
neplatí žiadne nájomné za užívanie celej nehnuteľnosti a nedovoľuje mu ani vstúpiť do nehnuteľnosti za
účelom kontroly jej stavu. Vzhľadom na to, že žalovaná užíva spoločnú nehnuteľnosť nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby bola medzi ňou a žalobcom uzatvorená v tomto smere nájomná
alebo iná zmluva, dochádza tak z jej strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. V dôsledku
týchto skutočností žalobca žiadal od žalovanej primeranú náhradu, keďže sa s ňou nikdy nedohodol na
bezplatnom užívaní týchto spoločných nehnuteľností. V súčasnej dobe je vedené aj konanie o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Žalovaný svoj nárok opieral o §
137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 6Cdo 184/2010. Pokiaľ ide o výšku požadovanej finančnej náhrady,
žalobca pri určovaní výšky mesačného nájomného za sporné nehnuteľnosti vychádzal z cien nainternetovej stránke J., pričom dospel k priemernej výške mesačného nájomného v sume 762,50 €
mesačne. Za užívanie svojho 1-ičného spoluvlastníckeho podielu žiadal priznať sumu 381,25 € mesačne
za obdobie od 20.04.2020 do 20.12.2023. Žalobca žiadal priznať za mesiac 04/2020 alikvotnú čiastku

vo výške 127,08 €, za mesiace 05/2020 – 11/2023 žiadal priznať sumu 381,25 € mesačne a za mesiac
12/2023 žiadal alikvotnú čiastku vo výške 245,96 €. Dlžnú sumu bezdôvodného obohatenia žalovanej
žalobca vyčíslil na sumu 16.766,79 €, pričom zároveň žiadal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
z celej dlžnej sumy od 20.04.2020 do zaplatenia.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil najmä Kúpnu zmluvu zo dňa 08.07.2013,
LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. F. D. F. G., Výzvu na sprístupnenie spoločných nehnuteľností
zo dňa 10.10.2023 + poštový podací lístok, Informáciu z portálu Slovenskej pošty o stave zásielky,
Opakovanú výzvu na sprístupnenie spoločných nehnuteľností zo dňa 10.11.2023 + poštový podací lístok
a doručenku, Odpoveď na Výzvu na sprístupnenie spoločných nehnuteľností zo dňa 20.10.2023 zo
strany žalovanej, Inzeráty na portáli nehnuteľnosti.sk, Výzvu na úhradu dlžného nájomného zo dňa

16.10.2023 + poštový podací lístok a doručenku, Odpoveď na výzvu na úhradu dlžného nájomného zo
dňa 20.10.2023 zo strany žalovanej, doklady o vykonaní úhrad splátok hypotéky a poistenia za obdobie
06/2024 – 09/2024, Zmluvu o krátkodobom nájme zo dňa 15.04.2024, doklady o úhrade nájomného za
prenajatý byt za obdobie od 04/2024 – 09/2024.

4. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že spoločnú vec nad rámec svojho 1-ičného spoluvlastníckeho
podieluneužíva,pretoževspoločnombyteokremnejbývajúaj 2maloletísynoviažalobcuažalovanej.Tí
rovnako ako ona užívajú spoločný byt. Žalovaná tak užíva maximálne 1/3 zo spoločných nehnuteľností,
keďže zvyšok, aj so súhlasom žalobcu, užívajú aj jeho synovia. Ak niekto užíva spoluvlastnícky podiel
žalobcu, sú to v prvom rade jeho synovia, ktorí tak robia aj s jeho súhlasom. Nie je tak naplnená

ani prvá premisa, z ktorej vychádza žalobca, že by žalovaná mala užívať niečo nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu. Neužíva ani toľko, čo jej patrí, takže nemôže byť povinná hradiť žalobcovi
nejakú náhradu. Ďalej žalovaná poukázala na to, že žalobca nepreukázal, že by už v apríli 2020 užívala
podiel žalobcu ani to, že tak mala robiť v danom období proti jeho výslovnému zákazu. Poprela, že
by v období rokov 2020 - 2023 niekedy užívala spoluvlastnícky podiel žalobcu, resp. že by ho v roku

2020 alebo 2021 užívala napriek nesúhlasu žalobcu. Ďalej poukázala na to, že žalobca a žalovaná boli
manželmi do 23.02.2022 a dovtedy existovalo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V jeho
rámci ako manželia spoločne hospodárili, ich príjem bol spoločný, rovnako ako aj ich výdavky. Zásadne
tak nie je možné uplatňovať vzájomné nároky manželov počas obdobia trvania BSM. Žalovaná vzniesla
námietku premlčania vo vzťahu k obdobiu od 20.04.2020 do 14.06.2016. Tento nárok žalobca uplatnil až

dňa 20.12.2023, pričom premlčacia doba je podľa § 106 ods. 1 OZ 2 roky, resp. všeobecná doba podľa §
101 OZ je 3 roky. Ďalej považovala za absolútne neopodstatnený uplatnený nárok na úrok z omeškania.
Povinnosť vydať prípadné obohatenie vzniká tomu, kto sa bezdôvodne obohatil až na základe výzvy
na vydanie obohatenia a stanovenia lehoty na jeho úhradu. Do tejto doby nedochádza k omeškaniu
s vydaním prípadného obohatenia. Takáto výzva nebola v konaní preukázaná, preto uplatnený úrok

z omeškania je absolútne nedôvodný. Ďalej namietala, že žalobca svoj nárok na vydanie obohatenia
pripodobňuje nájomnému vzťahu, kedy je otázne, či je reálne, aby napr. žalobca prenajal ideálnu
polovicu bytu a za akú hodnotu. Stanovenie výšky prípadnej náhrady len matematickým prepočtom
ceny nájmu nie je správne a nezodpovedá reálnym možnostiam trhu a skutočnosti. Na základe toho
aj stanovenie výšky náhrady tak, ako ju určil žalobca neodráža reálnu situáciu na trhu a možnosti

„prenájmu" danej nehnuteľnosti v danej dobe uplatneného obdobia rokov 2020 - 2023. Žalobu žiadala
v celom rozsahu zamietnuť.

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná súdu predložila najmä kópiu e-mailovej komunikácie medzi
ňou a žalobcom, resp. jeho príbuznými, fotodokumentáciu interiéru spoločného bytu, uznesenie

Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č. A. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 29.11.2021, uznesenie
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8P/18/2020-12 zo dňa 17.04.2020, zápisnicu
z pojednávania zo dňa 07.12.2023 (sp. zn. NM-11P/20/2020, Znalecký posudok č. 72/2024 vypracovaný
Ing. Igorom Ištokom stanovujúcim všeobecnú hodnotu spoločných nehnuteľností strán sporu.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením predložených listinných dôkazov,
ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný stav veci:7. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú.
F. D. F. G., obec F. D. F. G., a to bytu č. X na X. poschodí vo vchode I. XX bytového domu súp. č. XXXX
postavenom na C-KN pozemku parc. č. XXXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 271 m2

spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastníckym podielom k pozemku XXXXX/XXXXX, ďalej nebytového priestoru č. XXX (garáže)
na X. poschodí vo vchode I. XX bytového domu súp. č. XXXX postavenom na C-KN pozemku parc. č.
XXXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 271 m2 spolu s podielom priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku

XXXX/XXXXX. Okrem toho sú žalobca a žalovaná - každý v X/XX-XXX - podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. F. D. F. G., obec F. D. F. G., a to C-KN pozemku
parc. č. XXXX/XXX o výmere 1.524 m2 – zastavaná plocha a nádvorie. Na tunajšom súde prebieha
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré nie
je doposiaľ právoplatne skončené.

8. Žalobca a žalovaná sú bývalí manželia. Ich manželstvo uzatvorené dňa 23.08.2014 zaniklo rozvodom
dňa 23.02.2022, pričom z neho pochádzajú 2 maloleté deti, maloletý K. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletý
B.A.,nar.XX.XX.XXXX,ktoríbolinačasporozvodezverenídoosobnej starostlivostižalovanej.Žalobca
je povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 230 € mesačne a sumou 80 € mesačne na
tvorbu úspor.

9. Nebolo sporné, že aktuálne v žalobe uvedené spoločné nehnuteľnosti žalobca ako spoluvlastník
neužíva, ale využíva ich na bývanie žalovaná a obe maloleté deti účastníkov. Žalovaná platí náklady
spojené s užívaním bytu (elektrinu, vodu, plyn, fond opráv, poplatky za komunálny odpad) a žalobca
platí splátky hypotéky 434,98 €, poistné cca 70 € ročne a daň z nehnuteľností cca 80 €.

10. Žalobca pri výsluchu uviedol, že sa so žalovanou nikdy nedohodli na výlučnom užívaní daného bytu
žalovanou. Tento byt nadobudli kúpou v roku 2013 a v roku 2014 sa do uvedeného bytu nasťahovali.
Byt bol od počiatku určený na bývanie rodiny a ich detí, pričom v roku 2015 sa im narodil syn K. a v roku
2017 syn B.. V tomto byte fungovali ako rodina do apríla 2020, kedy žalovaná požiadala o nariadenie

neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zákaze vstupu a v zákaze priblíženia žalobcu. Žalobca bol
v spoločnom byte naposledy dňa 18.04.2020. Pokiaľ ide o bývanie detí v uvedenom byte, po 18.04.2020
so žalovanou žiadnu novú dohodu v tomto smere neuzatváral. Žalobca od kúpy predmetného bytu až
doposiaľ hradí v plnej výške hypotéku vo výške 434,98 € mesačne, daň z nehnuteľnosti cca 80 € ročne
a poistné cca 70 € ročne. Aktuálne pracuje v Novom Meste nad Váhom, kvôli čomu si musí prenajímať

bývanie, za ktoré platí 520 € mesačne, na čo by mu podľa jeho názoru mala žalovaná prispievať.

11.Žalovanáprivýsluchuuviedla,ževroku2013sožalobcomplánovalispoločnúbudúcnosťazaloženie
rodiny. Hľadali nehnuteľnosti, ktoré by im vyhovovali, pričom natrafili na tento byt. Dôvodom vylúčenia
žalobcu z užívania bytu bolo to, že používal na deti nevhodné výchovné metódy, čo sa prejavilo na

ich psychosomatickom stave a zdraví. V spoločnom byte má každé dieťa svoju vlastnú izbu, teda
ona spoločný byt neužíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu 1-ica. Žalovaná od rozvodu
manželstva hradí všetky náklady spojené s užívaním bytu (elektrinu, plyn, vodu, fond opráv) vrátane
poplatkov za komunálny odpad. Má záujem situáciu ohľadne bytu vyriešiť. Nechala vypracovať znalecký
posudok a snaží sa dospieť k nejakému riešeniu.

12. Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"), podiel vyjadruje
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci.

13. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným záverom:

15. Žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej súd právne subsumoval pod ustanovenie §
137 ods. 1 OZ, ako nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu. Ide o samostatný právny nárok, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej 3 ročnej
premlčacej lehote upravenej v § 101 OZ.16. Keďže žalovaná strana vzniesla námietku premlčania, súd sa primárne zaoberal jej dôvodnosťou.
Žalobca na súde podal žalobu dňa 20.12.2023, pričom sa domáhal priznania náhrady za neužívanie

spoločnejvecizaobdobieod20.04.2020do20.12.2023,atozakaždýjednotlivýmesiac.Berúcdoúvahy
štandardnú 3 ročnú premlčaciu dobu, súd vyhodnotil ako premlčané nároky vzniknuté pred 20.12.2020.
Žalovanými nárokmi za obdobie od 20.04.2020 do 20.12.2020 sa preto súd meritórne nezaoberal, keďže
boli už v čase podania žaloby podľa § 101 OZ premlčané, a teda ich nie je možné priznať.

17. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žalovaného nároku, tu súd v rade prvom poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010 sp. zn. 6 Cdo/184/2010 v ktorom sa uvádza: „Nárok
spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu
vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci
druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu (ich
spoluvlastníckych podielov). Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí

byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v
takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa
na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, aká zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom
rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o
bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti) alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či

ide o faktický stav Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiadny nárok
na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade,
ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože
v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom
oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento

spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný, a rovnako tak nie je významné
ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však
nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže
byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne
okolnosti, pri jednotlivých častiach veci rozdielna.“

18. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoluvlastnícky podiel žalovanej na spoločných
nehnuteľnostiach predstavuje 1-icu, ako aj to, že v spoločných nehnuteľnostiach býva resp. tieto využíva
žalovaná a aj 2 spoločné maloleté deti účastníkov. Za situácie, že spoločné nehnuteľnosti sú bežným
spôsobom obývané, resp. užívané trojčlennou rodinou, možno spoľahlivo vylúčiť, že by žalovaná mohla

užívať spoločné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu vo
veľkosti 1-ca. V skutočnosti tak žalovaná osobne spoločnú nehnuteľnosť užíva len v rozsahu cca 1/3-
ina a vo zvyšnej časti túto užívajú maloleté deti účastníkov konania.

19. Žalobca tak podľa presvedčenia súdu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v tomto konaní

základnú skutočnosť, že žalovaná užíva spoločnú vec nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu.
Z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobcovi priznať voči žalovanej náhradu podľa § 137 ods. 1 OZ,
keďže táto vec neužíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.

20. Navyše z dokazovania vyplynulo, že od počiatku bol zámer žalobcu a žalovanej sporný byt a garáž

nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva využívať na účely bývania rodiny a ich spoločných detí.
Nebol produkovaný žiaden dôkaz, že by medzičasom medzi žalobcom a žalovanou došlo k zmene
pôvodnej dohody ohľadne bydliska, resp. miesta určeného na bývanie spoločných detí. Možno preto
konštatovať, že užívanie spoločných nehnuteľností maloletými deťmi účastníkov je plne v súlade s
pôvodnou dohodou strán sporu a bývanie detí v spoločnom byte žalobcu a žalovanej predstavuje

jednu z foriem plnenia si vyživovacej povinnosti žalobcu voči jeho 2 maloletým deťom, spočívajúcu
v zabezpečení adekvátneho bývania prostredníctvom realizácie spoluvlastníckeho práva otca/žalobcu
k sporným nehnuteľnostiam.

21. Ďalej súd poukazuje na to, že argumentácia žalobcu poukazujúca na vykonávané úhrady splátok

hypotéky použitej na kúpu sporných nehnuteľností v plnom rozsahu (t.j. aj za spoluvlastnícky podiel
žalovanej) nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku v tomto konaní.
Vyporiadanie vzájomných práv v tomto smere môže prichádzať do úvahy napr. pri zrušení a vyporiadaní
podielovéhospoluvlastníctva,nievšakakovzájomnýspoluvlastníckynárokuplatnenýpodľa§137ods.1OZ. Za situácie, kedy žalovaná pri užívaní spoločnej veci nepresahuje rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu a zároveň práva spojené so spoluvlastníckym podielom žalobcu užívajú maloleté deti žalobcu,
je úplne bez významu aj to, že žalobca si v súčasnej dobe platí iné bývanie.

22.Lenpreúplnosťsúdeštepoznamenáva,ževzhľadomnaexistenciubezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov počas trvania manželstva účastníkov (t.j. od 23.08.2014 do 23.02.2022), by bolo zásadne
vylúčené, aby v tomto období žalobca mohol úspešne požadovať od žalovanej ako manželky, náhradu
za neužívanie spoločnej veci, bez toho, aby preukázal, že manželka má majetok nespadajúci do režimu

bezpodielového spoluvlastníctva manželov z ktorého by takého úhrady mohla vykonávať. Prostriedky
patriace do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej by na takúto úhradu totiž použité byť
nemali.

23. Z uvedených dôvodov súd podanú žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú v celom rozsahu a preto ju
zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej strane priznal
proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.