Decision was made at the court Okresný súd Pezinok
Judgement was issued by JUDr. Denisa Bučková
Legislation area – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 44P/11/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203029
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Bučková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1224203029.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Denisou Bučkovou, v právnej veci starostlivosti
súduomaloletédieťa:neurčenémeno,priezviskoQ.,narodenéXX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816
16 Bratislava, dieťaťa rodičov - matky: O. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom L. XXXX//X, XXX
XX Š., právne zastúpená AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o. so sídlom Nám. Mateja Korvína 1, 811 07
Bratislava, IČO: 36 854 930 a otca: R.. V. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX
Z. - N. O., o určenie mena, takto
r o z h o d o l :
I. Súd určuje maloletému priezvisko Q. /meno neurčené/, narodenému XX.XX.XXXX v Z. - I. W. z matky:
O. Q., narodená XX.XX.XXXX a otca: R.. V. Q., narodený XX.XX.XXXX, zapísaný v knihe narodení
matričného úradu Z. - I. W., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX,
meno „Q.“.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
O d ô v o d n e n i e
1. Dňa 25.09.2024 bol Mestskému súdu Bratislava II doručený podnet Matričného úradu Mestskej časti
Bratislava - Nové Mesto so sídlom Junácka č. 1, 832 91 Bratislava 3, na začatie konania o určenie
mena maloletému dieťaťu, ktoré sa narodilo XX.XX.XXXX v Z. - I. W. matke O. Q. a otcovi R.. V. Q.. Z
priloženého oznámenia o narodení vyplynulo, že ide o dieťa mužského pohlavia. Vec bola Okresnému
súdu Pezinok postúpená dňa 16.10.2024.
2. Z oznámenia o narodení súd zistil, že 07.07.2024 sa narodilo mal. dieťa mužského pohlavia,
neurčeného mena, priezvisko Q. (ďalej už len „maloletý“), ktoré je zapísané v knihe narodení W. Z. - I.
W., zväzok XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Matkou maloletého je O.
Q., narodená XX.XX.XXXX a otcom je R.. V. Q., narodený XX.XX.XXXX.
3. Uznesením zo dňa 26.09.2024, č. k. 17P/126/2024 - 5 začal Mestský súd Bratislava II konanie o
určenie mena mal. dieťaťu mužského pohlavia s priezviskom Q., nar. XX.XX.XXXX.
4. Matka sa k predmetu konania písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 10.10.2024, v ktorom
uviedla, že jej manžel, R.. V. Q. nie je biologickým otcom dieťaťa a v jeho rodnom liste je zapísaný len z
dôvodu, že sa maloletý narodil za trvania ich manželstva. Sám manžel matky si je vedomý skutočnosti,
že nie je biologickým otcom maloletého a nikdy sa k akýmkoľvek otázkam týkajúcich sa maloletéhonevyjadroval. Zapísaný otec s ňou odmieta ísť na matriku potvrdiť krstné meno maloletého a to napriek
tomu, že ho o to opakovane prosila. Matka záverom uviedla, že na Okresný súd Pezinok podala aj návrh
na zapretie otcovstva.
5. Otec sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.01.2025, na ktorom vec prejednal za prítomnosti matky,
otca a kolízneho opatrovníka a vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, kolízneho opatrovníka,
oboznámením sa s podnetom na začatie konania, oznámením o narodení mal. dieťaťa, ako aj ostatnými
listinami zo spisu a zistil tento skutočný a právny stav:
7. Matka na pojednávaní uviedla, že jej manžel nie je biologickým otcom maloletého. S manželom
sa snažila niekoľkokrát dohodnúť na termíne, kedy by šli spolu na matričný úrad určiť maloletému
meno, avšak bezúspešne. Posielala mu emaily, na ktoré však jej manžel nereagoval. Uviedla, že na
Mestskom súde Bratislava II je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu a to pod č. k. B4-17P/131/2021. Vo veci bol vyhlásený rozsudok, ktorý
však nenadobudol právoplatnosť z dôvodu, že proti nemu bolo zo strany manžela podané odvolanie.
Vec je t. č. na Krajskom súde Trnava, kde prebieha odvolacie konanie - č. k. 14CoP/192/2024. Zároveň
na Okresný súd Pezinok podala matka návrh na zapretie otcovstva, konanie vedené pod spis. zn.
36Pc/21/2024. Vo veci však ešte nebolo vytýčené pojednávanie.
Maloletému navrhla určiť meno Q.. Matka na pojednávaní doručila súdu aj čestné prehlásenie, v ktorom
W.. O. O. prehlasuje, že je biologickým otcom maloletého a že maloletého od narodenia volajú menom
Q.. Zároveň uviedol, že do rodného listu maloletého majú záujem zapísať ako jeho krstné meno, meno
„Q.“.
8. Otec v rámci svojho výsluchu uviedol, že o tom, že je jeho manželka tehotná sa dozvedel asi v apríli
2024,nakoľkotonanejužbolovidieť.Smatkoumaloletéhospolunežijú,rozvádzajúsa,avšakstretávajú
sa pri preberaní a odovzdávaní ich spoločnej maloletej dcéry. O tom, že sa manželke narodilo dieťa tušil
len nepriamo, od svojej maloletej dcéry, nakoľko tá ho sem tam spomenula. Emaily od manželky mu
podľa jeho slov doručené boli, avšak z týchto on nepochopil, čo od neho manželka žiada. Nerozumel,
na čo by sa mal ísť dostaviť na matričný úrad. Manžel si je vedomý toho, že nie je biologickým otcom
maloletého Q.. S návrhom matky, aby súd určil maloletému meno Q. kategoricky nesúhlasil, chcel sa
stoj čo stoj dohodnúť na inom mene. Uvedené odôvodnil tým, že nedovolí, aby bolo k jeho priezvisku čo
i len na chvíľu priradené meno Q.. Navrhol, aby sa maloletý volal V..
9. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého v konaní súhlasil s určením mena Q. pre maloletého tak,
ako to požaduje matka maloletého a to z dôvodu, že je jasné, že manžel matky nie je biologickým otcom
maloletého a že v budúcom konaní bude jeho otcovstvo zapreté.
10. Podľa § 40 ods. 3 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého
dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
11. Podľa § 111 písm. a) Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v konaní vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o mene a priezvisku maloletého.
12. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, každý musí mať meno (ods.
1). Meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím
súdu (ods. 2).
13. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, každému sa môže spôsobom
a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená.
Pri zápise mena alebo mien (ďalej len „meno") do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému
úradu súčinnosť (ods. 1). Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo
prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe
mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné
meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto
meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa potvrdením
zastupiteľského úradu cudzieho štátu (ods. 2).14. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.
15. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.
16. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že je v
záujme maloletého dieťaťa, ktorého meno nie je v rodnom liste určené dohodou rodičov, priezvisko Q.,
aby malo určené meno podľa želania matky a aj domnelého biologického otca, s ktorým menom súhlasil
aj kolízny opatrovník. Súd mal za preukázané, že maloleté dieťa s priezviskom Q.I., narodené z matky
O. Q., doposiaľ nemá zapísané žiadne meno, pretože nedošlo k dohode medzi matkou a matričným
otcom dieťaťa R.. V. Q.. Jeho otcovstvu svedčí manželstvo s matkou dieťaťa (§ 85 ods. 1 Zákona o
rodine) a skutočnosť, že k zapretiu doteraz nedošlo. Napriek skutočnosti, že otec dieťaťa zapísaný
v rodnom liste maloletého s určením navrhovaného mena pre maloletého nesúhlasil, súd nevzhliadol
žiaden dôvod, aby určoval maloletému iné meno, ako navrhovala matka maloletého. Maloletého od
narodenia obaja rodičia oslovujú menom Q.. Zároveň je nesporné, že R.. V. Q. nie je biologickým otcom,
čo v konečnom dôsledku tvrdí aj on sám. Z vypočutia manžela matky súdu vyplynulo, že tento nesúhlasí
s matkou navrhovaným menom pre maloletého len z jediného dôvodu a to toho, že si neželá, aby bolo
k jeho priezvisku priradené meno Q.. Uvedený dôvod nemá opodstatnenie a to preto, že po úspešnom
zapretí otcovstva bude priezvisko maloletého zmenené. Súd tak nevidel dôvod na to, aby prihliadal na
návrh manžela matky a maloletému určil meno V..
Keďže každý meno musí mať, určil ho súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení podľa
vôle matky dieťaťa, ktoré od narodenia oslovujú Q.. Určenie mena je nepochybne v záujme maloletého
dieťaťa, potrebné pre jeho identifikáciu.
18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie podané matkou a kolíznym opatrovníkom bude právne neúčinné, nakoľko sa práva podať
odvolanie voči súdu v zmysle § 368 CSP vzdali, a to po vyhlásení rozhodnutia do zápisnice.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.