Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 74Cb/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323202624
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1323202624.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu:

KLÁN Slovakia s.r.o., Štefánikova 21, Bratislava, IČO: 35 959 371, zastúpeného JUDr. Martinom
Janáčom, advokátom, Wilsonova 3, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Felixom
Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie
72 270,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 72 270,- eura s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne takto:

- zo sumy 36 135,- eura od 29. 11. 2023 až do zaplatenia,
- zo sumy 36 135,- eura od 15. 05. 2024 až do zaplatenia,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady

trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 06. 06. 2023 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 36 135,- eura
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 07. 06. 2023 až do zaplatenia s odôvodnením, že
dňa 14. 10. 2005 uzavreli žalobca ako mandatár a žalovaný ako mandant mandátnu zmluvu, ktorej
predmetom bolo, že žalobca pre žalovaného zabezpečí predaj zvyškov - u žalovaného poistených -
motorových vozidiel, pochádzajúcich z likvidovaných poistných udalostí, zároveň žalobca v súlade s čl.
III. bod 3. a čl. VI. mandátnej zmluvy zabezpečí pre žalovaného odstavné parkovisko pre uskladnenie

vyššie uvedených motorových vozidiel v obci Rudno nad Hronom. Žalobca mal oprávnenie užívať toto
odstavné parkovisko na základe Nájomnej zmluvy o prenájme plôch zo dňa 18. 12. 2005 uzavretej medzi
žalobcom ako užívateľom a spoločnosťou KLÁN, s.r.o., Klánova ul. č. 332/35, Praha 4 - Hodkovičky,
Česká republika, IČO: 452 81 564 ako vlastníkom. Vlastník pozemku je jedným zo spoločníkov žalobcu.
Na základe preberacích protokolov žalobca počas platnosti mandátnej zmluvy prevzal a uskladnil na
odstavnom parkovisku aj 30 ks motorových vozidiel, ktoré boli špecifikované v preberacích protokoloch,
a to motorové vozidlá zn. MAN (ťahač), EČV: B. XXXBM, zn. Peugeot Boxer, EČV: G. XXXDI, zn. Iveco

Stralis, EČV: G. XXXDD, zn. Škoda Fabia (bez EČV), zn. Kia Ceed, EČV: N. XXXAN, zn. Peugeot 206,
EČV: G. XXXBO, zn. Peugeot 307, EČV: M. XXXAX, zn. Peugeot 206, EČV: G. XXXBU, zn. VW Polo,
EČV: N. XXXAB, zn. Opel Vectra, EČV: I. XXXEC, zn. Škoda Fabia, EČV: Z. XXXTD, Mitsubishi Colt,
EČV: Z. XXXRD, zn. Fiat Doblo, EČV: G. XXXCL, zn. Schmitz (náves), EČV: B. XXXYB, zn. RenaultMaster, EČV: X. XXXCN, zn. Hyundai Getz, EČV: Y. XXXBJ, zn. Škoda Fabia, EČV: L. XXXAZ, zn. VW
Passat, EČV: Z. XXXWX, zn. Kia Carens, EČV: M. XXXAT, zn. Nissan Mida, EČV: Z. XXXUP, zn. Škoda
Fabia, EČV: W. XXXAZ, zn. Citroen Berlingo, EČV: K. XXXBC, zn. Renault Megane, EČV: K. XXXAT, zn.

Citroen Jumper, EČV: M.Z. XXXAU, Hyundai H 100, EČV: Z. XXXMB, zn. Ford Fiesta, EČV: K. XXXBB,
zn. Chevrolet Aveo, EČV: M. XXXAU, zn. Škoda Zafra, 2ks motor, zn. Škoda Fabia, EČV: Z. XXXAZ a zn.
Honda Stream, EČV: B. XXXAR. Výpoveďou zo dňa 10. 05. 2010 žalovaný mandátnu zmluvu vypovedal,
výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 30. 05. 2010, t.j. dňa 30. 06. 2010 mandátna zmluva skončila.
Predmetné motorové vozidlá však do dnešného dňa odvezené z areálu v Rudne nad Hronom žalovaným

neboli.Ztohtovyplývalo,žežalovanýtým,ženechalpredmetnévozidláajnaďalejužalobcu,ododňa01.
07. 2010 až do podania žaloby užíval časť predmetnej nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu,
a to napriek výzvam žalobcu o odvezenie predmetných motorových vozidiel. Obvyklá cena za jeden deň
uskladnenia motorového vozidla predstavuje sumu 3,30 eura. Táto suma bola potvrdená ako obvyklá, a
tove-mailovýchsprávachzamestnancovžalovanéhozodňa21.01.2011azodňa21.04.2011.Obvyklú
cenu preukazuje dražobná vyhláška a dražobný poriadok spoločnosti NDP SK, s.r.o. vydané v Rudne

nad Hronom v roku 2009, kde v čl. III. bod 11. písm. a) dražobného poriadku je určená výška skladného
v prípade neprevzatia vozidla v sume až 5 eur/deň za osobné motorové vozidlo; dražobná vyhláška a
dražobný poriadok boli na mieste dražby verejne dostupné a žalovaný sa týchto dražieb zúčastňoval.
Rovnako Cenník Asociácie odťahových služieb, publikovaný na ich webovej stránke pre svojich členov
ako maximálnu výšku uschovania vozidla na voľnej ploche kdekoľvek na území SR uvádza sumu 6,60

eura (bez DPH, t.j. 7,92 eura s DPH) za každých začatých 24 hod., ako aj Cenník spoločnosti IMPA
Žiar nad Hronom, s.r.o., platný v čase od 01. 06. 2016, ktorý stanovoval za uschovanie vozidla sumu
4,80 eura (s DPH). Vzhľadom na vyššie uvedené je nárok vo výške 3,30 eura/deň/vozidlo primeraný.
Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia pohľadávky - vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie časti nehnuteľnosti bez právneho titulu spočívajúce v uskladnení 30 ks motorových vozidiel

iba za obdobie od 01. 07. 2019 do 30. 06. 2020, t.j. za 365 dní. Celková suma teda predstavuje 36
135,- eura (t.j. 365 dní x 30 vozidiel x 3,30 eur/vozidlo/deň). Žalovaný svoj záväzok do dnešného dňa
nesplnil, a to ani čiastočne. Vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 07. 2010 do 30. 06.
2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému v súdnych konaniach vedených na bývalom Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 37Cb/78/2015 (za obdobia od 01. 07. 2010 do 30. 06. 2012 a od 21. 10. 2012 do

30. 06. 2019) a sp. zn. 27Cb/44/2012 (za obdobie od 01. 07. 2012 do 20. 10. 2012 ako kompenzačnej
námietke voči nárokom žalovaného). Vo vyššie uvedených veciach boli pohľadávky žalobcu priznané
právoplatne (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/92/2019-226 zo dňa 17. 09. 2020; body
18. - 20.) a neprávoplatne (rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 37Cb/78/2015 zo
dňa 20. 07. 2022). Naviac v obdobných veciach, v ktorých sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného

obohatenia voči spoločnosti KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group za obdobné obdobie
(od 01. 07. 2010 do 30. 06. 2017) boli nároky žalobcu založené na obdobných skutkových základoch
čo do dôvodu, ako aj výšky priznané právoplatne, a to rozsudkami Krajského súdu v Bratislave č.k.
3Cob/182/2015-114 zo dňa 01. 03. 2017 a č.k. 2Cob/86/2018-113 zo dňa 19. 03. 2019.

2. Súd vydal dňa 24. 11. 2023 pod č.k. 74Cb 4/2023 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný
odpor s odôvodnením, že nárok uplatnený žalobou je neoprávnený bez právneho základu. Navyše,
ak by bol nárok uplatnený žalobou aj dôvodný, bol by zjavne premlčaný. V rámci konania je potrebné
zaoberať sa primárne výkladom pojmu „vlastníctva“ príslušných motorových vozidiel, najmä vo vzťahu
k oprávneniu s týmito disponovať, a to jednak z pohľadu pojmu „vlastníka“ uvedeného v zápise o

osvedčení o evidencii vozidla v zmysle zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel
v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zákon“), ako aj otázky „vlastníctva“ príslušných
motorových vozidiel sui iuris. Nakoľko to bol samotný žalobca, kto bol zväčša v osvedčeniach o
evidencií uvedený ako vlastník, resp. držiteľ toho-ktorého vozidla, práve jemu v zmysle ust. § 2 ods.
a) zákona prináležalo právo prevádzkovateľa rozhodovať o použití vozidiel. Žalovaný nikdy v pozícii

prevádzkovateľa predmetných vozidiel nevystupoval a nemal ani objektívnu možnosť s týmito vozidlami
nakladať. Skutočnosť, že samotné uvedenie žalobcu ako vlastníka/držiteľa v osvedčení o vozidle nie
je dôkazom o jeho hmotnoprávnom vlastníctve vozidiel nič nemení na skutočnosti, že to bol výlučne
žalobca, ktorý mal možnosť s vozidlami nakladať. Práve otázku vlastníctva motorových vozidiel je potom
potrebné posudzovať ako právne významnú otázku vo vzťahu k možnému bezdôvodnému obohateniu.

Žalovaný nikdy nebol vlastníkom predmetných motorových vozidiel, a to ani na účely evidenčné v zmysle
zákona, ani na základe žiadneho úkonu smerujúceho k prevodu vlastníctva. Vlastníkmi konkrétnych
motorových vozidiel, pokiaľ nedošlo k ich vydraženiu, bol vždy ich pôvodný vlastník sui iuris. Práve
naopak, bol to práve žalobca, ktorý od vlastníkov alebo nimi poverených osôb príslušné motorovévozidlá preberal, spoločne s kľúčmi prípadne inými dokladmi, čím mu bola daná faktická spôsobilosť
s vozidlami disponovať. Potom nemôže byť právne bezvýznamné nezaoberať sa osobou skutočného
vlastníka vozidiel vo vzťahu k prípadnému bezdôvodnému obohateniu sa. Pokiaľ aj došlo k vypovedaniu

mandátnej zmluvy zo strany žalovaného, žiadnym spôsobom to bez ďalšieho nezaložilo právo či
možnosť žalovaného s motorovými vozidlami nakladať. Zároveň, pokiaľ žalovaný nebol vlastníkom
vozidiel, čo je nesporné, nebolo žalovanému zrejmé, akým spôsobom mohlo na jeho strane dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu. Žalobca bol po ukončení mandátnej zmluvy povinný vyzvať pôvodných
(a jemu známych) vlastníkov sui iuris toho-ktorého vozidla, nakoľko len týmto podľa hmotného práva

prislúcha ich vlastníctvo, a potom len títo sa mohli na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že u
žalobcu mali byť ich vozidlá odstavené bez právneho dôvodu. Keďže žalovaný nikdy nebol vlastníkom
predmetných vozidiel, ani na účely evidenčné, ani z pohľadu hmotnoprávneho, po ukončení zmluvného
vzťahu so nijakým právne relevantným a najmä dovoleným spôsobom de iure aj de facto neprináležalo
právo s motorovými vozidlami žiadnym spôsobom disponovať, a nemohlo teda na jeho strane ani dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu sa. Skutočnosť, že žalobca konkrétnych vlastníkov motorových vozidiel

na ich prevzatie nevyzýval (pokiaľ je žalovanému známe), ale urobil tak len voči žalovanému, a to z
titulu ukončenia mandátnej zmluvy, pričom vedel, že žalovaný nie je vlastníkom vozidiel, nemožno toto
vykladať na jeho ťarchu. Bez ohľadu na uvedené poukázal na skutočnosť, že napríklad motorové vozidlo
zn. Škoda Fabia, EČV: Z. XXXAZ bolo predané a do 04. 11. 2014 aj prevádzkované, pričom dňa 05. 11.
2014 bolo vyradené z evidencie. Podľa zistení žalovaného boli nasledujúce motorové vozidlá prepísané

v evidencii vozidiel na žalobcu: zn. Peugeot 206, EČV: G. XXXBO, zn. Opel Vectra, EČV: I. XXXEC, zn.
FiatDoblo,EČV:G.XXXCL,zn.MAN(ťahač),EČV:B.XXXBM,zn.ŠkodaFabia,EČV:L.XXXAZ,zn.Kia
Carens,EČV:M.XXXAT,zn.NissanMida,EČV:Z.XXXUP,zn.HyundaiH100,EČV:Z.XXXMB.Zároveň
podľa zistení žalovaného boli pri nasledujúcich motorových vozidlách realizované odhlášky v evidencii
vozidiel na žalobcu: zn. Peugeot Boxer, EČV: G. XXXDI, zn. Iveco Stralis, EČV: G. XXXDD, zn. Peugeot

206, EČV: G. XXXBU, zn. VW Polo, EČV: N. XXXAB, zn. Mitsubishi Colt, EČV: Z. XXXRD, zn. Schmitz
(náves), EČV: B. XXXYB, zn. Renault Master, EČV: X. XXXCN, zn. Hyundai Getz, EČV: Y. XXXBJ, zn.
Škoda Fabia, EČV: W. XXXAZ, zn. Citroen Berlingo, EČV: K. XXXBC, zn. Renault Megane, EČV: K.
XXXAT, zn. Citroen Jumper, EČV: M. XXXAU, zn. Chevrolet Aveo, EČV: M. XXXAU, zn. VW Passat,
EČV: Z. XXXWX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd zaviazal žalobcu na predloženie

zoznamov kompletných zmien z evidencií všetkých motorových vozidiel uvedených v žalobe. Žalovaný
týmto zároveň vzniesol námietku premlčania voči celému žalobou uplatnenému nároku. Vychádzajúc
zo žaloby žalobca sa domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť
na strane žalovaného v období od 01. 07. 2019 do 30. 06. 2020. Žaloba bola pritom podaná na súde
až dňa 06. 06. 2023. V danom prípade je potrebné aplikovať premlčaciu dobu upravenú v ust. § 107

Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sú všetky uplatnené nároky žalobcu vo vedenom spore
zjavnepremlčané,atovzhľadomnauplynutiedvojročnejsubjektívnejpremlčacejdoby.Vdanomprípade
(teda aj pri posudzovaní otázky premlčania) nie je možná aplikácia obchodnoprávnej úpravy, keďže
žalobou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by predstavoval osobitný právny inštitút
mimozmluvného práva, keďže zo znenia mandátnej zmluvy explicitne ani implicitne žiadnym spôsobom

nevyplýva povinnosť žalovaného po ukončení mandátnej zmluvy prevziať motorové vozidlá uskladnené
u žalobcu. Dokonca ani samotný žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie mandátnej
zmluvy, ktorá by predmetnú povinnosť žalovaného mala zakladať. V prípade posudzovania právneho
dôvodu žalobcom uplatneného nároku z titulu inštitútu bezdôvodného obohatenia ako mimozmluvného
práva (navyše pri absencii povinnosti žalovaného po ukončení mandátneho vzťahu so žalobcom

prevziať motorové vozidlá uskladnené u žalobcu), je kauzálne nevyhnutné pri posudzovaní otázky
premlčania uplatneného nároku žalobcu aplikovať občianskoprávnu a nie obchodnoprávnu úpravu.
Žalovaný namietal aj moment, od ktorého si žalobca uplatnil úroky z omeškania (odo dňa 07. 06.
2023). Na základe žaloby si žalobca uplatnil úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní
žaloby. Zo žaloby pritom nevyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného nároku

uplatnenéhožalobou.Samozrejmetakútovýzvubymohlapredstavovaťsamotnážaloba,avšaktátobola
doručená žalovanému až dňa 28. 11. 2023 spolu s platobným rozkazom. Z vyššie uvedených dôvodov
a skutočností mal za to, že uplatnený nárok žalobcu je neoprávnený, nedôvodný a premlčaný.

3. Žalobca k veci ešte uviedol, že podľa názoru Krajského súdu v Bratislave (bod 19. rozsudku

sp. zn. 4Cob/92/2019) nepreukázanie vlastníctva poisťovne (v tomto prípade žalovaného) k zvyškom
motorovýchvozidielniejeprávnevýznamnévovzťahukvydaniubezdôvodnéhoobohatenia.Zlistinných
dôkazov (mandátna zmluva, preberacie protokoly) je nesporné, že žalovaný bol s motorovými vozidlami
oprávnený nakladať ako likvidátor poistných udalostí, nakoľko pôvodným vlastníkom bolo už poistnéplnenie vyplatené a bol to žalovaný, v mene ktorého boli vozidlá odovzdávané žalobcovi. Obdobne
nie je sporné, že žalovaný ukončil zmluvný vzťah založený mandátnou zmluvou, no aj po ukončení
platnosti predmetnej mandátnej zmluvy tam tieto motorové vozidlá zanechal. Žalovaný mal teda zjavne

vedomosť, že po skončení nájomnej zmluvy sú u žalobcu uskladnené motorové vozidlá a na túto
skutočnosť mal pri prejavení vôle nepokračovať v zmluvnom vzťahu so žalobcom (výpoveď) prihliadať.
Nekonanie žalovaného po skončení nájomnej zmluvy nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ktorý má aj naďalej
umiestnené motorové vozidlá na pozemku bez odplaty. Ani prípadný zápis v evidencii motorových
vozidiel nepreukazuje ani vlastnícke právo k vozidlu ani skutočnosť, či daný subjekt bol, resp. nebol

oprávnený s motorovým vozidlom disponovať po zániku mandátnej zmluvy. V uznesení Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 88/2020 zo dňa 24. 08. 2022, vydané v konaní o vypratanie voči spoločnosti
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group na skutkovom základe vychádzajúcom z
obdobnej mandátnej zmluvy sa konštatuje, že žalobca sa môže domáhať vypratania nehnuteľnosti aj
voči osobe, ktorá zvyšky motorových vozidiel na pozemku uložila (na základe právneho dôvodu, ktorý
neskôr odpadol). Z vyššie uvedených dôvodov nie je otázka vlastníctva zvyškov motorových vozidiel

relevantná nielen v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ale vo vzťahu k žalovanému (ako
rušiteľovi práva) ani v konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Naviac, argument žalovaného, podľa ktorého
žalovanému neprináležalo nijakým právne relevantným a najmä dovoleným spôsobom disponovať s
motorovými vozidlami po skončení mandátnej zmluvy je účelový, nakoľko z listinných dôkazov (najmä
e-mailové správy zo dňa 21. 01. 2011 a zo dňa 21. 04. 2011) jednoznačne vyplýva, že žalovaný

s motorovými vozidlami bol oprávnený disponovať nielen počas platnosti mandátnej zmluvy, ale aj
po jej skončení. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, pričom aj keby
sa tak stalo, je zápis žalobcu v dokladoch vozidla ako držiteľa vo vzťahu k uplatneným nárokom
irelevantný. Navyše, ani výpočet motorových vozidiel uvedených v odpore (22 ks) nezahŕňa všetky
zvyšky motorových vozidiel (30 ks), ktoré boli v súlade s mandátnou zmluvou žalovaným umiestnené

na pozemku v užívaní žalobcu, a ktoré neboli po skončení mandátnej zmluvy odvezené. Listinný
dokument označený ako „Zoznam zmien vozidla Z.“ je nepreskúmateľný. Nie je zrejmé kto, kedy a
na základe akých informácii či skutočností túto listinu vyhotovil. Obrana žalovaného je aj v tejto časti
zjavne účelová a predmetné vozidlo sa aj naďalej nachádza na pozemku v užívaní žalobcu. Je zvláštne,
že skutočnosti uvádzané v odpore žalovaný neuvádzal v žiadnom z doterajších konaní (ani v konaní

právoplatne skončenom a vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Cob/92/2019, ani v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. B1-37Cb/78/2015). Obdobne je zvláštne, že k údajnému
zápisu zmeny držiteľa došlo bez toho, aby bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“), viď. ust. § 3 ods. 1, ods. 3, § 9 ods.
1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“). Ani samotné údajné používanie vozidla v premávke až do jeho
vyradenia nie je podľa žalobcu bez uzavretia PZP možné (ust. § 9 ods. 1 písm. c) Zákona o PZP).
Tieto skutočnosti sú zistiteľné z verejne dostupných zdrojov - webového sídla Slovenskej kancelárie
poisťovateľov. Vo vzťahu k údajnému premlčaniu nároku uplatňovaného v tomto konaní žalobca uviedol,
že aplikácia príslušných ustanovení Obchodného zákonníka na otázku premlčania práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch je už dlhodobo ustálená tak v odbornej
literatúre (Ovečková, O.: Premlčanie v obchodnom práve. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, s. 132), ako
aj v rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia
Ústavného súdu SR (rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 214/04 zo dňa 13. 12. 2005, sp. zn. II. ÚS 92/06 zo
dňa 22. 03. 2007, sp. zn. IV. ÚS 70/2018 zo dňa 20. 08. 2018), ako aj Najvyššieho súdu SR (napr.

rozsudok sp. zn. 5Obo 86/2005, rozsudok sp. zn. 1 Obdo V 5/2008, publikovaný v časopise Zo súdnej
praxe č. 6/2010, a z novších uznesenie sp. zn. 2Cdo/323/2021 a uznesenie sp. zn. 2Obdo/13/2022).
Keďže nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol z obchodnoprávneho vzťahu medzi
sporovými stranami (ust. § 261 Obchodného zákonníka), žaloba bola podaná v štvorročnej premlčacej
lehote (ust. § 397 Obchodného zákonníka), t.j. včas.

Žalobca si v tomto podaní uplatnil aj ďalšie svoje pohľadávky (z titulu bezdôvodného obohatenia za
užívanie časti areálu v Rudne nad Hronom žalovaným, kde sa do dnešného dňa nachádza 30 ks
motorových vozidiel odovzdaných žalovaným) voči žalovanému aj za ďalšie obdobie, t.j. za obdobie od
01. 07. 2020 do 30. 06. 2021 v celkovej sume 36 135,- eura (t.j. 365 dní x 30 vozidiel x 3,30 eur/vozidlo/
deň), ktoré pripočítal k už uplatnenej istine žalobou, a navrhol súdu, aby pripustil navrhovanú zmenu

žaloby a následne rozhodol tak, že zaviaže žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 72 270,-
eura s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 36 135,- eura od 07. 06. 2023 do zaplatenia a
zo sumy 36 135,- eura od 01. 05. 2024 do zaplatenia.4. Tunajší súd uznesením č.k. 74Cb 4/2023 zo dňa 03. 05. 2024 pripustil zmenu žaloby v znení:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 72 270,- eura s úrokmi z omeškania vo výške 8% p.a.
zo sumy 36 135,- eura od 07. 06. 2023 do zaplatenia a zo sumy 36 135,- eura od 01. 05. 2024 do

zaplatenia, všetko do troch dní.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.“.
Ako dôvod vydania tohto uznesenia súd uviedol, že vzhľadom na to, že navrhnutou zmenou žaloby

nedošlo k zmene skutkového ani právneho základu tohto sporu a zmena sa týkala len rozšírenia
požadovaného peňažného plnenia od žalovaného z rovnakého právneho aj skutkového základu platí, že
výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, a keďže kauzálne
príslušným súdom na konanie o zmenenej žalobe aj naďalej ostáva tunajší súd, súd o návrhu zmeny
žaloby rozhodol tak, že ju pripustil.

5. Žalovaný v konaní súdu navrhol, aby zaviazal žalobcu na predloženie zoznamov kompletných
zmien z evidencií všetkých motorových vozidiel uvedených v žalobe. Žalovaného viedla k uvedenému
návrhu na doplnenie dokazovania skutočnosť, že napríklad motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV:
Z. XXXAZ bolo predané a do 04. 11. 2014 aj prevádzkované, pričom dňa 05. 11. 2014 bolo vyradené
z evidencie, o čom žalovaný predložil ako dôkaz Zoznam zmien vozidla Z.. Žalovaný mal za to, že ak

predmetné motorové vozidlo malo byť predané (a to dokonca zjavne po ukončení Mandátnej zmluvy
zo dňa 14. 10. 2005 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným), žalovanému nemohla vzniknúť žiadna
zmluvná ani mimozmluvná povinnosť odstrániť z pozemku v užívaní žalobcu toto motorové vozidlo, v
kauzálnom dôsledku čoho sa žalovaný nemohol na úkor žalobcu ani bezdôvodne obohatiť. Zároveň je
tým spochybnená aj žalobcom tvrdená skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo sa nachádzalo v

období od 01. 07. 2019 do 30. 06. 2021 na pozemku v užívaní žalobcu. Navyše podľa zistení žalovaného
boli nasledujúce motorové vozidlá prepísané v evidencii vozidiel na žalobcu: zn. Peugeot 206, EČV: G.
XXXBO, zn. Opel Vectra, EČV: I. XXXEC, zn. Fiat Doblo, EČV: G. XXXCL, zn. MAN (ťahač), EČV: B.
XXXBM, zn. Škoda Fabia, EČV: L. XXXAZ, zn. Kia Carens, EČV: M. XXXAT, zn. Nissan Mida, EČV: Z.
XXXUP a zn. Hyundai H 100, EČV: Z. XXXMB. Ďalej podľa zistení žalovaného boli pri nasledujúcich

motorových vozidlách realizované odhlášky v evidencii vozidiel na žalobcu: zn. Peugeot Boxer, EČV:
G. XXXDI, zn. Iveco Stralis, EČV: G. XXXDD, zn. Peugeot 206, EČV: G. XXXBU, zn. VW Polo, EČV:
N. XXXAB, zn. Mitsubishi Colt, EČV: Z. XXXRD, zn. Schmitz (náves), EČV: B. XXXYB, zn. Renault
Master, EČV: X. XXXCN, zn. Hyundai Getz, EČV: Y. XXXBJ, zn. Škoda Fabia, EČV: W. XXXAZ, zn.
Citroen Berlingo, EČV: K. XXXBC, zn. Renault Megane, EČV: K. XXXAT, zn. Citroen Jumper, EČV: M.

XXXAU, zn. Chevrolet Aveo, EČV: M. XXXAU a zn. VW Passat, EČV: Z. XXXWX. V prípade potvrdenia
uvedených skutočností prepisu motorových vozidiel v evidencii vozidiel na žalobcu, resp. realizovania
odhlášokvevidenciivozidielnažalobcu,ktoréjemožnépreukázaťprávezoznamamikompletnýchzmien
z evidencií motorových vozidiel, by nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného za užívanie
časti nehnuteľnosti bez právneho titulu, ktorého vydanie je predmetom žaloby.

6. Žalobca k uvedenému návrhu žalovaného uviedol, že žalobca nemôže byť súdom zaviazaný na
edičnú a ani informačnú povinnosť v súlade s ust. § 189 a § 190 C.s.p. Tieto povinnosti sa vzťahujú
výlučne na tretie osoby, nie na sporové strany; obdobný názor zastáva tak právna teória (viď. Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 726), ako aj súdna prax (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 23Odo 1612/2006, ktoré je aplikovateľné aj na Slovensku vzhľadom na spoločnú
právnu minulosť a komparatívny výklad práva). Naviac žalobca nie je orgánom verejnej moci, ktorý
by viedol evidenciu motorových vozidiel a zápisov zmien v tejto evidencii, preto takýto, žalovaným
navrhovaný dôkaz, by nemal žiadnu výpovednú hodnotu, resp. takú, ako má listinný dokument

žalovanéhooznačenýako„ZoznamzmienvozidlaZ.“.Aniprípadnýzápisvevidenciimotorovýchvozidiel
nepreukazuje ani vlastnícke právo k vozidlu a ani skutočnosť, či daný subjekt bol, resp. nebol oprávnený
s motorovým vozidlom disponovať po zániku mandátnej zmluvy. Tieto závery už opakovane potvrdili
súdy všetkých inštancií. Žalovaný v právnej veci žalobcu proti žalovanému o vypratanie nehnuteľnosti,
vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. B1-37Cb/161/2014 nepodal odvolanie voči rozsudku č.k.

B1-37Cb/161/2014-242 zo dňa 17. 04. 2024, ktorým mu bola uložená povinnosť vypratať pozemok v
katastrálnom území Rudno nad Hronom, na ktorom sa nachádza 30 ks zvyškov motorových vozidiel.
Naviac žalovaný dňa 06. 06. 2024 a dňa 11. 07. 2024 prevzal a odviezol na vlastné náklady všetkých
30 zvyškov motorových vozidiel, o čom svedčia podpísané preberacie protokoly (dňa 06. 06. 2024 boložalovaným prevzatých 19 ks a dňa 11. 07. 2024 zvyšných 11 ks). Z predmetného pozemku bolo dňa 11.
07. 2024 (bod 9. protokolu) odvezené a žalovaným prevzaté aj motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV:
Z. XXXAZ, ktoré (v zmysle listinných dokumentov predložených žalovaným) malo byť údajne predané

a bolo spochybnené, či sa vôbec nachádzalo v rozhodnom období na predmetnom pozemku. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že všetky (v žalobe špecifikované) zvyšky motorových vozidiel sa na pozemku v
období od 01. 07. 2019 do 30. 06. 2021 nachádzali, žalovaný bol oprávnený s jednotlivými motorovými
vozidlami disponovať a zodpovedal za ich umiestnenie na pozemku žalobcu aj po skončení mandátnej
zmluvy.

7. Právny zástupca žalobcu vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že predloženými listinnými
dôkazmi preukázal žalobný nárok čo do dôvodu a výšky. V obdobných konaniach bol žalobcovi nárok
priznaný viacerými súdnymi rozhodnutiami a procesná obrana žalovaného bola nimi vyhodnotená ako
nedôvodná. Premlčanie je upravené v Obchodnom zákonníku vo vzťahu k pomeru zmluvných strán, čo
platí aj pre úroky z omeškania, čo okrem iného konštatovalo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k.

3Obdo/49/2023. Žalovaný prevzal zvyšky žalovaných vozidiel a mal možnosť s nimi nakladať, čo bolo
preukázané listinnými dôkazmi predloženými v konaní.

8. Právny zástupca žalovaného vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobca nepreukázal, že
od 01. 07. 2019 do 30. 06. 2021 boli vraky motorových vozidiel uskladnené v priestoroch žalobcu.

Žalovaný mal za to, že mandátna zmluva mala byť dňa 30. 06. 2010 ukončená, čo preukázal na
príklade konkrétneho motorového vozidla, ktoré uvádzal vo svojich písomných vyjadreniach. Protokoly
predložené žalobcom preukazujú, že sa špecifikované motorové vozidlá nachádzali na parkovisku
žalobcu v čase podpísania týchto protokolov, ale nie v čase podania žaloby. Žalovaný preukázal, že
počas predmetnej doby prichádzalo k predaju vrakov motorových vozidiel, pričom žalobca nepreukázal

žiadne ustanovenie mandátnej zmluvy, ktoré by obsahovalo povinnosť žalovaného odviesť vraky
motorových vozidiel z parkoviska. Žalovaný zotrval na námietke premlčania z dôvodu, že povinnosť
žalobcu nevyplývala zo zmluvnej povinnosti, preto sa na žalobcom žalovaný právny vzťah, ktorý nie je
zmluvným vzťahom, budú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Časť uplatňovaného úroku z
omeškania je nedôvodná, aj keby bol nárok žalobcu daný, pretože žalobca nepreukázal, že by vyzýval

žalovaného na zaplatenie, takže prvým dňom omeškania žalovaného je deň nasledujúci po dni, kedy
boli žalobcovi doručená žaloba a rozšírenie žaloby.

9. Nakoľko súd na pojednávaní, konanom dňa 09. 10. 2024 nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, po záverečných vyjadreniach právnych zástupcov strán sporu podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil

dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom
vyhlásenia rozsudku na deň 06. 11. 2024.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: mandátnou zmluvou zo dňa 14. 10. 2005,
nájomnou zmluvou zo dňa 18. 12. 2005, mandátnou zmluvou uzavretou so spoločnosťou KOMUNÁLNA

poisťovňa, a.s., internetovým výpisom z listu vlastníctva č. 639, preberacími protokolmi, výpoveďami
žalovaného zo dňa 10. 05. 2010, e-mailovou správou zo dňa 21. 01. 2011, e-mailovou správou zo
dňa 21. 04. 2011, dražobnou vyhláškou a dražobným poriadkom z roku 2009, cenníkom Asociácie
odťahových služieb publikovaný na ich webovom sídle, cenníkom spoločnosti IMPA Žiar nad Hronom
s.r.o. platným od 01. 06. 2016 a publikovaným na ich webovom sídle, rozsudkom Krajského súdu v

Bratislave č.k. 4Cob/92/2019-226 zo dňa 17. 09. 2020, Protokolom o odovzdaní a prevzatí motorového
vozidla zo dňa 06. 06. 2024, Protokolom o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa 11. 07.
2024, rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 37Cb/78/2015 zo dňa 20. 07. 2022,
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/182/2015-114 zo dňa 01. 03. 2017, rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/86/2018-113 zo dňa 19. 03. 2019, rozsudkom Mestského súdu

Bratislava sp. zn. B1-37Cb/161/2014-242 zo dňa 17. 04. 2024, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1Cob/15/2023-447 zo dňa 27. 06. 2024, zoznamom zmien vozidla Z., uznesením Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1 Cdo 88/2020 zo dňa 24. 08. 2022, kópiou časti stránky Slovenskej kancelárie poisťovateľov
- Vyhľadať poisťovateľa vozidla a overiť platnosť PZP - EČV: Z. ku dňu 01. 08. 2012, kópiou časti stránky
Slovenskej kancelárie poisťovateľov - Vyhľadať poisťovateľa vozidla a overiť platnosť PZP - EČV: N.

ku dňu 01. 08. 2012, kópiou časti stránky Slovenskej kancelárie poisťovateľov - Vyhľadať poisťovateľa
vozidla a overiť platnosť PZP - EČV: N. ku dňu 04. 11. 2014, Protokolom o odovzdaní a prevzatí
motorového vozidla zo dňa 06. 06. 2024 a Protokolom o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zodňa 11. 07. 2024, čím vykonal všetky stranami sporu navrhované dôkazy, z ktorých následne vychádzal
pri zistení skutkového stavu.

7. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

8. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

9. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

10. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2

je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

12. Podľa ust. § 566 ods. 1 Obch. Z. mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta
na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene
mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

13. Podľa ust. § 566 ods. 2 Obch. Z. ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti
mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

14. Podľa ust. § 567 ods. 2 Obch. Z. činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať

podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať.
Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré
môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

15. Podľa ust. § 571 ods. 1 Obch. Z. ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný

zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti,
ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

16. Podľa ust. § 571 ods. 2 Obch. Z. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na
odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný

výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi
značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

17. Podľa ust. § 575 ods. 1 Obch. Z. mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z

výpovede nevyplýva neskorší čas.

12. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy
fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

13. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

14. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.15. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

16. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

17. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

17. Podľa ust. § 391 ods. 1 Obch. Z. pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba
odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

17. Podľa ust. § 397 Obch. Z. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba
štyri roky.

17. Podľa ust. § 2 ods. a) zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na
pozemných komunikáciách na účely tohto zákona sa rozumie cestným vozidlom motorové vozidlo alebo
nemotorové vozidlo vyrobené na účely prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách, určené
na prepravu osôb, zvierat alebo tovaru.

21. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

22. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z
dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej

výzvyveriteľapodobnejpovahy,ktoroupožadujesplneniepeňažnéhozáväzku(ďalejlen„doklad“),alebo
60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o
dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam
vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa
nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

23. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

24. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v

omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná
lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa
poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

25. Podľa ust. § 365 ods. 3 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní,
ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy
nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia,
či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby,

keď záväzok zanikne iným spôsobom.

26. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

27. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.29. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009
Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré

vzniklo pred 15. januárom 2009.

30. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013
Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

31. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),
osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach
a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.

32.Podľaust.§1ods.1NariadeniavládySRč.21/2013Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby

omeškania s plnením peňažného záväzku.

33.Podľaust.§1ods.2NariadeniavládySRč.21/2013Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa
odseku1môževeriteľpožadovaťúrokyzomeškaniavsadzbe,ktorásarovnázákladnejúrokovejsadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

35. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška

úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

36. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015
Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

36. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

36. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

36. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou
zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu,

a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej
iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj
dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení,
ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú
aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona),

vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou
zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými
dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd
dokazovanievrozsahu,vakomstranykonanianavrhlivykonaniedôkazov.Nazákladetaktovykonanéhodokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim
záverom.

38. Súd mal na základe vykonaného dokazovania predloženými listinnými dôkazmi a zhodnými
skutkovými tvrdeniami strán sporu za to, že žalobca ako mandatár a žalovaný ako mandant uzavreli dňa
14. 10. 2005 mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej žalobca pre žalovaného zabezpečoval predaj zvyškov
u žalovaného poistených motorových vozidiel, pochádzajúcich z likvidovaných poistných udalostí.
Žalovaný výpoveďou zo dňa 10. 05. 2010 mandátnu zmluvu vypovedal a k ukončeniu mandátnej zmluvy

takdošlodňa30.6.2010.Zanespornúpovažovalsúdajobvyklúcenuzajedendeňuskladneniajedného
motorového vozidla, a to 3,30 eur/1 deň.

39. Naopak sporným v konaní bolo, či je alebo nie je nárok žalobcu premlčaný, následne, či je žalobcom
uplatnený nárok riadne preukázaný a či v skutočnosti prišlo k bezdôvodného obohatenia žalovaného
na úkor žalobcu.

40. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesol žalovaný. Medzi
žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti vznikol záväzkový právny
vzťah podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe ktorého sa žalovaný obohatil na
úkor žalobcu, a tým došlo k bezdôvodnému obohateniu. V prípade práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia a jeho premlčania ide o špecifickú otázku, resp. špecifický vzťah medzi právnou úpravou
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, ktorá spočíva v tom, že inštitút bezdôvodného
obohatenia upravuje Občiansky zákonník, avšak právnu úpravu premlčania upravuje komplexne
Obchodný zákonník. Premlčanie a bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné inštitúty a na tomto
základe treba posudzovať aj ich právnu úpravu v oboch zákonníkoch a s tým pristupovať aj k výkladu a

aplikácii Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. Teda osobitne treba pristupovať k právnej úprave
bezdôvodného obohatenia obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá sa aplikuje aj na obchodné
vzťahy a osobitne k právnej úprave inštitútu premlčania, ktorý (ako celok pre obchodné vzťahy) upravuje
Obchodný zákonník. Taktiež sa aplikuje aj na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia,
a to aj napriek tomu, že Obchodný zákonník neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu na vydanie

bezdôvodného obohatenia (sp. zn. ÚS 214/04, ÚS 92/06-39, ÚS 421/2016). Na dĺžku doby premlčania
je v danom prípade potrebné aplikovať všeobecnú, t. j. štvorročnú dobu ustanovenú v ust. § 397
Obchodného zákonníka. Bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu, vzniká každým dňom užívania s dôsledkami pre posúdenie jeho vzniku, trvania, skončenia a
aj pre hodnotenie lehoty k uplatneniu/neuplatneniu takých nárokov. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia odo dňa 01. 07. 2019 do 30. 06. 2020. Všeobecná štvorročná premlčacia
doba by uplynula najneskôr dňa 01. 07. 2023, avšak žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 07. 06.
2023, teda ešte pred uplynutím tejto premlčacej doby. Rovnako pred uplynutím premlčacej doby si
žalobca uplatnil aj nárok v zmysle rozšírenia žaloby zo dňa 30. 04. 2024, ktorým si uplatnil pohľadávky
z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie odo dňa 01. 07. 2020 do 30. 06.2021. Na základe

uvedeného mal súd za to, že štvorročná premlčacia doba neuplynula, a preto žalovaným vznesená
námietka premlčania nebola dôvodná.

41. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že na jeho strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu sa,
nakoľko žalovaný nikdy nebol vlastníkom predmetných vozidiel ani na účely evidenčné, ani z pohľadu

hmotnoprávneho,poukončenízmluvnéhovzťahusožalobcomžalovanémunijakýmprávnerelevantným
spôsobom neprináležalo právo s motorovými vozidlami žiadnym spôsobom disponovať, súd dáva do
pozornosti skutočnosť, že vlastnícke právo k predmetným motorovým vozidlám je pre účely rozhodnutia
súdu o bezdôvodnom obohatení právne irelevantné. Článok IV., bod 4. Mandátnej zmluvy stanovoval
povinnosť mandanta, teda žalovaného, odovzdávať motorové vozidlá zo svojich poistných udalostí

určených na predaj výlučne mandatárovi, teda žalobcovi. Logickým záverom potom bolo, že žalovaný
mal oprávnenie nakladať s predmetnými motorovými vozidlami ako likvidátor poistných udalostí, pričom
pôvodným vlastníkom týchto motorových vozidiel bolo poistné plnenie vyplatené, rovnako tak vedel, že
sa predmetné motorové vozidlá nachádzajú u žalobcu, keďže tieto boli žalobcovi odovzdané za účelom
plnenia Mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

42. Súd mal z vykonaného dokazovania, predovšetkým z Mandátnej zmluvy uzavretej medzi stranami
sporu dňa 14. 10. 2005, protokolov o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla, e-mailovej komunikácie
zo dňa 21. 01. 2011 a 21. 04. 2011 za dostatočne preukázané, že nárok žalobcu na vydaniebezdôvodného obohatenia týkajúci sa plnenia bez právneho dôvodu bol daný. Predmetné motorové
vozidlá sa u žalobcu nachádzali výhradne za účelom plnenia Mandátnej zmluvy, pričom ak žalovaný
predmetnú zmluvu vypovedal, muselo mu byť jasné, že aj povinnosť žalobcu plniť v zmysle danej

zmluvy zanikla. Bolo tak povinnosťou žalovaného predmetné motorové vozidlá uskladnené u žalobcu
prevziať. Tým, že žalovaný tak neurobil a motorové vozidlá nechal naďalej, teda aj po ukončení ich
zmluvného vzťahu, uskladnené v priestoroch žalobcu, sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Bezdôvodné
obohatenie žalovaného tak spočívalo v skutočnosti, že u žalobcu skladoval 30 kusov motorových
vozidiel bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov na takéto skladovanie. V tejto súvislosti tiež považoval

súd za potrebné uviesť, že žalovaným predložený dôkaz označený ako „Zoznam zmien vozidla Z.“ je
nepreskúmateľný, ide o dokument, z ktorého nemožno určiť kto ho vyhotovil, kedy bol vyhotovený, ani
na základe akých skutočností bol vyhotovený, a preto súd nemal a ani nemohol mať na základe takéhoto
dôkazu za preukázané, že by sa toto motorové vozidlo predalo, respektíve že by už nebolo uskladnené
u žalobcu.

43. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku aj tento mal súd za preukázaný z listinných dôkazov
predložených žalobcom, predovšetkým z e-mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného, Dražobnej
vyhlášky a Dražobného poriadku, pričom sumu 3,30 eur/1 deň za skladovanie jedného motorového
vozidla na jeden deň považoval súd za primeranú.

44. Súd bol toho názoru, že žaloba žalobcu je v časti istiny dôvodná. Žalovaný sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil tým, že užíval časť nehnuteľnosti žalobcu bez právneho titulu spočívajúceho v
uskladnení 30 kusov motorových vozidiel za obdobie 01. 07. 2019 do 30. 06. 2020 a za obdobie od 01.
07. 2020 do 30.06.2021, pričom celková výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 72 270,-
eura (730 dní x 30 ks vozidiel x 3,30 eur/vozidlo/deň).

45. Nakoľko strany sporu nemali úrok z omeškania zmluvne dohodnutý, pretože základom sporu bolo
vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného, omeškaním žalovaného s vydaním bezdôvodného
obohatenia (platením súdom priznanej peňažnej sumy) vzniklo žalobcovi podľa ust. § 369 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia

č. 21/2013 Z. z. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaného pred podaním žaloby vyzýval
na vydanie bezdôvodného obohatenia, je potrebné ako moment, kedy sa žalovaný dozvedel, že žalobca
od neho žiada vydať bezdôvodné obohatenie považovať deň doručenia návrhu na začatie konania
žalovanému (28. 11. 2023), resp. deň doručenia uznesenia, ktorým súd pripustil zmenu žaloby (14. 05.
2024). Preto počnúc dňom 29. 11. 2023, resp. 15. 05. 2024 určil súd žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi úroky z omeškania (k uvedenému pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
27. 05. 2014, sp. zn. 6 Co 376/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 22. 03. 2016, sp. zn.
11 Co 15/2015). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 01. 07. 2023
do 31. 12. 2023 vo výške 4 % a v období od 01. 01. 2024 do 30. 06. 2024 vo výške 4,50 %, žalobca si
však žalobou uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 36 135,- eura od 07. 06. 2023 do

zaplatenia a vo výške 8 % ročne zo sumy 36 135,- eura od 01. 05. 2024 do zaplatenia. Vychádzajúc zo
zásady viazanosti žalobným návrhom, podľa ktorej súd nemôže prekročiť rozsah návrhu a rozhodnúť
ultra petitum a v zmysle vyššie uvedeného, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 36 135,- eura od 29. 11. 2023 až do zaplatenia a vo výške 8 % ročne zo
sumy 36 135,- eura od 15. 05. 2024 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania

žalobu zamietol.

46. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že žaloba žalobcu je dôvodná,
keďže žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil tým, že užíval časť nehnuteľnosti žalobcu
bez právneho titulu, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 72 270,- eura s príslušenstvom

titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

47. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

48. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.49. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu (nakoľko súd žalobu zamietol iba
v časti príslušenstva, konkrétne časti úrokov z omeškania) v plnej výške priznal podľa ust. § 262 ods. 1
C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust.

§ 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.