Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/87/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121204225

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4121204225.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1 19C/87/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. D. XX, XXX XX E., 2. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., žalobcovia v 1. a 2. rade
zastúpení JUDr. Jurajom Bilickým, advokátom, IČO: 42 210 305, so sídlom Pri strelnici 64, 949 01 E.,
proti žalovaným: 1. B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX E. - H., 2. I. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom G. XXX/XX, XXX XX E. - H., žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení: Advokátska kancelária Valach
Kišac, s.r.o., IČO: 36 663 051, so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

2 19C/87/2024

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

24 19C/87/2024

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej aj ako súd prvej inštancie) dňa 31.3.2021 sa
žalobcovia v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 19C/13/2021 domáhali, aby súd určil, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E., k. ú. F., ktoré sú zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ nasledovne: parcela č. 266/10 – orná pôda o výmere
360 m2, parcela č. 266/66 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, parcela č. 266/69 – orná
pôda o výmere 53 m2, parcela č. 266/70 – orná pôda o výmere 893 m2, parcela č 266/71 – orná pôda

o výmere 109 m2, a to v podiele 1/1 a na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ s parcelným
č. 266/2 – orná pôda o výmere 3228 m2, a to v podiele 3/42 -ín k celku. Súčasne sa domáhali priznania
náhrady trov konania.2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že dňa 15.6.1998 bola právnymi predchodcami žalovaných, a to J. B.
F. a A. F. ako predávajúcimi a žalobcami ako kupujúcimi uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej
predávajúci previedli na kupujúcich svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú.

F., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela reg. „C“ č. 266/10 orná pôda vo výmere 1711
m2 a tiež k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. F., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX ako
parcela č. 266/2 orná pôda o výmere 3228 m2 v podiele 3/42 -ín. Táto kúpna zmluva bola datovaná dňa
10.6.1998, podpis predávajúcich bol osvedčený dňa 15.6.1998. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške
941 050 Sk (31 237,13 eur) a mala byť vyplatená zo strany kupujúcich do 15.6.1998 v celosti. Táto

zmluva bola zošitá kovovou sponou, ktorá bola prelepená bielou uzáverou (lepkou) s odtlačkom okrúhlej
pečiatky notárky JUDr. Gabriely Rehákovej, ktorej zamestnankyňa dňa 15.6.1998 osvedčila podpis
predávajúcich na tejto zmluve. Predávajúci listinu podľa overovacej doložky podpísali vlastnoručne
priamo na notárskom úrade. Na podklade tejto kúpnej zmluvy príslušný správny orgán – Správa katastra
Nitra dňa 11.8.1998 vydal rozhodnutie, ktorým vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov ako
kupujúcich povolil pod V 1820/98. Povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcov žalobcovia

dobromyseľne nadobudli vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam a riadne sa ujali ich držby.
Na parcele č. 266/10 žalobcovia postavili stavbu – dom s. č. XXX, ktorý bol zapísaný do listu vlastníctva
č. XXXX v katastrálnom konaní č. Z6141/03, pričom v súvislosti so zameraním stavby bola z parcely č.
266/10 odčlenená parcela 266/66 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2 a výmera parcely
č. 266/10 sa zmenila na výmeru 1415 m2.

Kúpnu cenu vyplatili žalobcovia dňa 15.6.1998 v priestoroch realitnej kancelárie Kyklop tak, že A. B.
položil peniaze na stôl a tieto si prevzal predávajúci J. B. F.. Právni predchodcovia žalovaných sa
niekoľko rokov žiadnym spôsobom nedomáhali zaplatenia kúpnej ceny a ani zo žiadneho iného dôvodu
nenamietali platnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Až neskôr sa právni predchodcovia žalovaných žalobou
podanou na Okresný súd Nitra dňa 31.8.2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/77/2004 domáhali

určenia, že kúpna zmluva, na základe ktorej žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemkom, je
zrušená z dôvodu ich odstúpenia od nej, následne sa domáhali určenia, že je neplatná. Okresný súd
Nitra túto žalobu rozsudkom zo dňa 27.4.2006, č. k. 10C/77/2004-200 zamietol. Na odvolanie právnych
predchodcov žalovaných však Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 27.6.2007, č. k. 5Co/172/2006-236,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.8.2007, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že

predmetná kúpna zmluva je neplatná pre rozpor s ust. § 39 v spojení s ust § 46 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Svoj rozsudok odvolací súd odôvodnil tým, že „nešlo o pevné zošitie predmetnej zmluvy,“
teda nebola dodržaná technická jednota listiny pred jej podpísaním s poukazom na zjednocujúce
stanovisko NS SR Cpj 33/01 z 3.10.2001, ktoré bolo publikované viac ako tri roky po uzatvorení kúpnej
zmluvy. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 5Co/172/2006-236 žalobcovia podali dovolanie,

ktoré však Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 16.12.2008, sp. zn. 2Cdo/250/2007 zamietol s tým, že sa
stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu v interpretácii ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení so závermi stanoviska NS SR Cpj 33/01 z 3.10.2001.
Žalobcovia zdôrazňujú, že kúpnu cenu za nehnuteľnosti riadne zaplatili a toto je podľa ich tvrdení
preukázané výsluchmi svedkov v konaní sp. zn. 10C/77/2004. Dôvodom určenia neplatnosti kúpnej

zmluvy v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/77/2004 boli výlučne formálne dôvody spočívajúce v
údajnom nedodržaní technickej jednoty listiny jej pevným zošitím. Podľa žalobcov ide o prílišný právny
formalizmus, ktorý nie je ústavne akceptovateľný a je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti a
právnehoštátu.Vkonanísp.zn.10C/77/2004nebolopreukázanéaniúčastníkminamietané,žebyniekto
urobil neoprávnený zásah do obsahu kúpnej zmluvy. Predmetná kúpna zmluva bola v čase podpisu

spojená notárom, na ktorého sa účastníci zmluvy ako na odborne spôsobilú osobu dôvodne spoliehali.
Žalobcovia nemohli z ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyvodiť, že na platnosť predmetného
právneho úkonu bude o niekoľko rokov neskôr zo strany súdov kladená rigoróznejšia požiadavka ako
bola bežne zaužívaná prax, ktorá bola v čase podpisu v roku 1998 akceptovaná aj notármi, správou
katastra či súdmi.

Žalobcovia tiež zdôrazňujú, že súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať
nesprávny judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je potrebné aplikovať aj na všetky už
prebiehajúce konania. Žalobcovia podali žalobu v tomto spore za účelom napravenia nespravodlivého
a nezákonného právneho stavu, ktorý bol nastolený s poukazom na uvádzané rozhodnutie. Ďalej
uvádzali, že svoje vlastnícke právo legálne nikdy nestratili, pretože krajský súd v súdnom konaní len

určil, že kúpna zmluva je neplatná, doposiaľ však nebolo súdom určené, že by bol vlastníkom niekto iný
a určenia vlastníckeho práva k týmto pozemkom sa nikdy nedomáhali právni predchodcovia žalovaných
ani žalovaní.Žalobcovia v žalobe ešte uviedli, že na určení vlastníckeho práva majú naliehavý právny záujem a
rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.6.2007, č. k. 5Co/172/2006-236 nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v tomto konaní vo vzťahu k otázke určenia vlastníckeho práva, pretože táto otázka ešte

nebola medzi stranami tohto sporu riešená.

3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe namietali, že žaloba obsahuje veľa skreslených a nepravdivých
informácií. Považujú za preukázané, že kúpnu cenu vyplatil A. B. dňa 17.6.2018 J. G. K., ich právni
predchodcovia však peniaze nikdy nedostali a boli B. a K. oklamaní. Z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny

rodičia žalovaných vyzvali listom zo dňa 21.8.2003 manželov B. na úhradu kúpnej ceny v dodatočne
poskytnutej lehote. Muzikoví však nereagovali, preto dňa 2.1.2004 neb. Kaľavskí odstúpili od kúpnej
zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre bolo určené, že
predmetná kúpna zmluva je neplatná. Krivda neb. starých rodičov sa takto napravila a Správa katastra
Nitra v októbri 2007 zapísala starého otca do listu vlastníctva (stará mama bola už po smrti). Žalovaní
tvrdia, že nie je pravdou, že kúpnu cenu prevzal jeden z predávajúcich J. B. F.. Pravda o zaplatení

kúpnej ceny vyšla najavo aj 1.5.2019, kedy otec žalovaných Ing. Peter Kaľavský a advokát JUDr. Norbert
Kálmán osobne navštívili manželov B. na adrese K. XX, E.. Pri tomto stretnutí sa A. B. dobrovoľne a
spontánne priznal, že doposiaľ na súdoch klamal najmä v tom, že peniaze neodovzdal neb. B. F., ale
odovzdal ich realiťákovi K.. Ščurka peniaze spreneveril, neodovzdal ich predávajúcim. Na klamstvo ho
nahovoril s tým, že odovzdanie a prebratie peňazí potvrdia svedkovia L., Štrba a on sám. A. B. pri tomto

stretnutí priznal, že bol K. podvedený, obrátil sa na advokáta F., aby ho v tejto veci zastupoval. Žalovaní
poukazujú na skutočnosť, že pozemky stále užíva dcéra žalobcov A. M. a za užívanie týchto pozemkov
doposiaľ „títo okupanti pozemkov“ nezaplatili ani euro.

4. Žalobcovia v replike zotrvali na podanej žalobe, opätovne zdôrazňovali, že nehnuteľnosti vo vzťahu

ku ktorým smeruje predmetná žaloba o určenie vlastníckeho práva, kúpili na základe uzatvorenej
kúpnej zmluvy podpísanej dňa 15.6.1998 a kúpnu cenu zaplatili riadne a včas. Tvrdenia žalovaných
obsiahnutévovyjadrenípovažujúzanepravdivé.Neplatnosťkúpnejzmluvybolaurčenálenzformálneho
hľadiska, preto sa žalobcovia považujú za vlastníkov nehnuteľností. Aj vzhľadom na túto skutočnosť
sa žalobcovia ohradzujú voči tvrdeniam žalovaných, že by predmetné nehnuteľnosti „okupovali“ a mali

užívať bez právneho dôvodu. Žalobcovia opakovane poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 19.3.2018, sp. zn. 3Cdo 198/2017, v ktorom najvyšší súd uviedol, že nový prípadne inak
formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne) a uviedli, že súd rozhodujúci po
zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor, pričom nový
právnyzávernastolenýkonštantnoujudikatúroujepotrebnéaplikovaťajnavšetkyprebiehajúcekonania.

Žalobcovia sú presvedčení, že je nevyhnutné, aby bol zosúladený právny stav v súčasnosti evidovaný v
katastri nehnuteľností s objektívnym a skutočným právnym stavom. Poukazujú na princíp spravodlivosti
a požiadavku materiálnej ochrany práv ako podstatné a neopomenuteľné atribúty právnej ochrany.

5. Žalovaní v duplike reagovali na predchádzajúce vyjadrenie žalobcov. Poukázali na konanie sp.

zn. 10C/35/2019, v ktorom bol produkovaný dôkaz, že žalobcovia uhradili kúpnu cenu tretej osobe
a nie právnemu predchodcovi žalovaných. V konaní sp. zn. 10C/77/2019 žalovaní neprodukovali
dôkaz o zaplatení kúpnej ceny, ale vzniesli námietku premlčania práva právnych predchodcov odstúpiť
od kúpnej zmluvy. Po neúspechu v spore sp. zn. 10C/77/2004 žalovaní nepodali žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorým by sa kúpna cena, ak bola zaplatená, stala. Žalovaní nesúhlasia

s názorom žalobcov, že pre prejednávaný spor neexistuje prekážka rozhodnutej veci. Žalobcovia si
nesprávne vykladajú právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/198/2017
a poukazujú na odôvodnenie uznesenia v bode 18., kde Najvyšší súd SR uvádza, že nový právny názor
je potrebné aplikovať na všetky prebiehajúce, živé konania.

6. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 19C/13/2021-144 zo dňa 16.3.2022 žalobu zamietol a priznal
žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
(100 %). Súd spor právne posúdil podľa ustanovení 193, § 194 ods. 1, ods. 2, § 228, § 230 zákona č.
160/2015 Z. z. (ďalej len CSP). Konštatoval, že v predmetnej veci bola otázka platnosti, resp. neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998 definitívne vyriešená v konaní sp. zn. 10C/77/2004, v ktorom bola v

spojení s konaním odvolacieho súdu sp. zn. 5Co/172/2006 kúpna zmluva určená za neplatný právny
úkon. Táto otázka bola právoplatne vyriešená priamo vo výroku rozhodnutia. Z tohto dôvodu si súd už
v tomto prejednávanom spore nemohol opätovne inak predbežne posúdiť túto otázku, pretože výrok
právoplatného rozsudku je záväzný a súd musí z neho vychádzať (§ 194 ods. 2 a § 228 CSP).7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podľa predchádzajúceho bodu podali žalobcovia odvolanie
dožadujúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

Argumentovali, že súd prvej inštancie sa mal v tomto konaní opätovne vysporiadať s otázkou platnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 15.6.1998 ako s prejudiciálnou otázkou potrebnou pre určenie, kto je vlastníkom
nehnuteľností, a to vo svetle aktuálne ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, na ktorú žalobcovia v
priebehu konania poukazovali (nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014). Predmetný nález Ústavného súdu
SR je novou skutočnosťou, na ktorú je potrebné brať zreteľ a na ktorú žalobcovia počas celého konania

poukazovali. Žalobcovia ďalej namietali, že rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/172/2006
vychádzal výlučne z judikatúry, ktorá je ústavne neakceptovateľná a je v extrémnom rozpore s princípmi
spravodlivosti a právneho štátu. Žalobcovia sa vzhľadom na tieto skutočnosti považujú naďalej za
vlastníkov dotknutých nehnuteľností. Podľa žalobcov nebol rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.
5Co/172/2006 spôsobilý na to, aby bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľností v prospech právnych
predchodcov žalovaných. To, že sa právni predchodcovia úspešne domohli toho, že kúpna zmluva

bola z formálneho hľadiska vyhlásená za neplatnú, nemá vplyv na to, že zmluvu uzavreli v dobrej
viere, kúpnu cenu riadne a včas zaplatili a s vedomím a súhlasom právnych predchodcov žalobcov na
dotknutých pozemkoch postavili dom, tieto nehnuteľnosti užívali a platili za ne dane. Žalobcovia vyjadrili
presvedčenie, že vlastnícke právo z hľadiska ústavného nikdy nestratili, od počiatku sú dobromyseľní,
preto majú za to, že predmetné nehnuteľnosti prinajmenšom vydržali. Napadnutým rozsudkom v tomto

konaní súd pokračoval v protiústavnosti spôsobenej súdmi rozsudkami, ktorými určil, že kúpna zmluva
je neplatná. Poukázali tiež na závery Najvyššieho súdu SR uvedené v uznesení sp. zn. 3Cdo/198/2017,
z ktorých vyplýva, že nový, prípadne inak formulovaný právny názor, sa aplikuje aj do minulosti.
Súd rozhodujúci po zmene judikatúry nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný
názor, pričom nový právny záver nastolený konštantnou judikatúrou je potrebné aplikovať aj na všetky

prebiehajúce konania.

8. O odvolaní žalobcov rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako odvolací súd) rozsudkom č.
k. 25Co/60/2022-180 zo dňa 14.12.2022 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
a žalovaným v 1. a 2. rade priznal proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na
zdôraznenie jeho správnosti citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa
31.1.2012, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2013 pod č. 40, podľa ktorého: „Pokiaľ
už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej

skorším posúdením“. Tento, súdnou praxou aplikovateľný právny záver, je podporený aj rozhodnutiami
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 349/2009, I. ÚS 170/2015. Aj v zmysle týchto rozhodnutí vzhľadom
na skutočnosť, že otázka neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998 bola už právoplatne vyriešená v
inom občianskoprávnom konaní (OS Nitra sp.zn. 10C/77/2004 v spojení s rozhodnutím odvolacieho aj
dovolacieho súdu), bol ňou súd prvej inštancie a v konečnom dôsledku aj odvolací súd, viazaný.

9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie namietajúc vadu zmätočnosti
spočívajúcu v tom, že dovolaním napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keďže neobsahuje náležité a
presvedčivé odôvodnenie a nevysporadúva sa s kľúčovými argumentmi prezentovanými žalobcami. Za
takéto označili ich tvrdenia, že titulom, na základe ktorého odvodzujú svoje vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam, nebola výlučne kúpna zmluva, ale vydržanie vlastníckeho práva. Odvolací súd však
v odôvodnení svojho rozhodnutia túto časť odvolacej argumentácie žalobcov ohľadne aspektu ich
dobromyseľnosti a následného vydržania ako titulu nadobudnutia vlastníckeho práva účelovo vynechal
(opomenul), a nikde v rozsudku sa s touto otázkou, kľúčovou pre rozhodnutie o určení vlastníckeho
práva, nezaoberal, čo zakladá arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť daného rozhodnutia. Žalobcovia

vyjadrili presvedčenie, že vlastnícke právo z hľadiska ústavného nikdy nestratili, keďže sú od počiatku
dobromyseľní. Odvolací súd sa taktiež nevysporiadal s odvolacou argumentáciou žalobcov o tom, že
novou skutočnosťou, na ktorú je potrebné brať zreteľ, je nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 15/2014, ktorým bol právny názor zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cpj 33/01 z 3.10.2001, ktoré podmieňovalo platnosť

kúpnej zmluvy pevným spojením jednotlivých hárkov tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, definitívne
prelomený ako ústavne neakceptovateľný. Súdy nižších inštancií v odôvodnení svojich rozhodnutí akoby
opomínali, že predmetom konania bolo v danom prípade určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
teda otázka širšia, ako je otázka neplatnosti kúpnej zmluvy.10. O dovolaní žalobcovi rozhodol Najvyšší súd SR (ďalej aj ako dovolací súd) uznesením č. k.
8Cdo/49/2023-260 zo dňa14.8.2024 tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 14.12.2022

sp. zn. 25Co/60/2022 ako aj rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 16.3.2022 č. k. 19C/13/2021-144
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd zistil, že žalobcovia súčasťou svojich
odvolacích námietok okrem iného učinili aj námietku nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a
to v samom závere podania, ktorú považoval dovolací súd z hľadiska rozhodovania v prejednávanom
spore za podstatnú, avšak odvolací súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal resp. na tieto

tvrdenia nereagoval. Rovnaké tvrdenia pritom produkovali žalobcovia už aj na prvoinštančnom súde,
a to vo svojom vyjadrení z 15.3.2022, avšak ani súd prvej inštancie im v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevenoval pozornosť; zaoberal sa len možnosťou žalobcov nadobudnúť vlastnícke právo
na základe spornej (neplatnej) kúpnej zmluvy. Žalobcovia preto dôvodne namietali odvolaciemu súdu
nedostatočnú odpoveď na nimi prezentovanú odvolaciu argumentáciu. Nerešpektovaním pravidla
riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu došlo v konaní k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f)

CSP, ktorá založila nielen prípustnosť dovolania ale aj jeho dôvodnosť. Vzhľadom na dôvod zrušenia
napadnutého rozsudku dovolací súd k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie žalobcov týkajúcej sa
nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom nepristúpil považujúc uvedené za predčasné.

11. Po vrátení veci dovolacím súdom spor opäť prejednal súd prvej inštancie.

12. Žalobcovia v následnom písomnom vyjadrení tvrdili, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom sporu, nadobudli kumulatívne aj vydržaním k 11.8.1998, kedy bolo vydané rozhodnutie
príslušného orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva v ich prospech pod V 1820/98 na podklade
kúpnej zmluvy podpísanej dňa 15.6.1998.

Považujú za nesporné, že právni predchodcovia žalovaných, ktorých označili za singulárnych právnych
predchodcov žalobcov, mali nehnuteľnosti v oprávnenej držbe už od uzatvorenia kúpnej zmluvy,
najneskôr od povolenia vkladu vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.1997, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra Nitra dňa 29.1.1988 pod č. V 4183/97, pretože pokiaľ by títo neboli
dobromyseľní, že vlastnícke právo im patrí, neboli by so žalobcami uzavreli kúpnu zmluvu. Pokiaľ by

sa nepodarilo ustáliť vydržanie vlastníckeho práva žalobcov ku dňu 11.8.1998, bude potrebné ustáliť
najbližší nasledujúci dátum uplynutia vydržacej doby počas trvania oprávnenej držby zo strany žalobcov,
ktorí tvrdia, že vlastnícke právo vydržali aj s prihliadnutím na to, že už aj pred vydaním nálezu Ústavného
súduSRsp.zn.IVÚS15/2014existovalisúdnerozhodnutia,ktorénepovažovalitechnickújednotulistiny
za podmienku platnosti právneho úkonu.

Žalobcovia poukázali na výnimočné okolnosti prípadu, ktoré majú za následok prevahu ochrany ich
vlastníckeho práva nad vlastníckym právom žalovaných. Zároveň poukazujú na šikanózny výkon práva
zo strany žalovaných, ktorý bol aj v rozpore s dobrými mravmi, čo konštatoval Okresný súd Nitra
vrozsudkuč.k.10C/35/2019-320zodňa16.2.2023,právoplatnomdňa15.6.2024vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/94/2023-460 zo dňa 14.5.2024.

Žalobcovia tvrdia, že závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 15/2014 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/198/2017 zo dňa 19.3.2018 sú dôvodom na prelomenie zásad
vyplývajúcich z ust. § 194 ods. 2 CSP a § 228 CSP s poukazom na základné zásady vyjadrené v čl.
2 a 3 CSP.
Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/172/2006-236 nebol spôsobilý na to, aby bol vykonaný zápis

v katastri nehnuteľností v prospech právnych predchodcov žalovaných, a preto sú žalobcovia naďalej
vlastníkmi sporných nehnuteľností. To, že právni predchodcovia žalovaných sa úspešne domohli toho,
že zmluva bola výlučne z formálneho dôvodu určená za neplatnú, nemá vplyv na to, že žalobcovia
zmluvu uzavreli v dobrej viere, zaplatili riadne a včas kúpnu cenu a na pozemkoch postavili dom, tieto
nehnuteľnosti začali užívať a platili za ne dane. Žalobcovia sú preto presvedčení, že vlastnícke právo

nikdy nestratili a predmetné nehnuteľnosti prinajmenšom vydržali.
V danom prípade je aplikovateľné ust. § 193 CSP, podľa ktorého je konajúci súd viazaný nálezom
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014, ktorým bol právny záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho
súdu SR zo dňa 16.12.2008 sp. zn. 2Cdo/250/2007 označený za rigidný s tým, že ide o prílišný právny
formalizmus, ktorý nie je ústavne akceptovateľný a je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti

a právneho štátu. V danom prípade o prejudiciálnej otázke rozhodol orgán podľa § 193 CSP (nález
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014) a konajúci súd je jeho rozhodnutím viazaný. Navyše
z ustanovenia § 194 ods. 2 CSP vyplýva, že súd nie je viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č.
k. 5Co/172/2006236 a s týmto sa môže, ak bude chcieť, vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia.Žalobcovia ďalej uvádzajú, že v predmetnom prípade sa neaplikuje ust. § 230 CSP, pretože predmetom
konania je otázka určenia vlastníckeho práva a nie otázka určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobcovia
navrhujú, aby sa konajúci súd odchýlil od interpretácie ust. § 194 ods. 2 CSP v spojení s § 228 CSP

vyplývajúcej z rozhodnutia R 40/2013, a to s poukazom na právny názor vyjadrený v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 155/2017 zo dňa 31.8.2017 a sp. zn. III. ÚS 271/2011 zo dňa 27.9.2011.

13. Žalovaní v písomnom vyjadrení poukázali na skutočnosť, že žalobcovia v konaní vedenom pod sp.
zn. 10C/77/2004 nevyužili možnosť podania ústavnej sťažnosti po tom, ako dovolací súd rozsudkom

sp. zn. 2Cdo/250/2007 zo dňa 16.12.2008 ich dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn.
5Co/172/2006 zamietol.
Vo vzťahu k argumentu žalobcov ohľadne vydržania žalovaní poukázali na to, že žalobcovia takéto
tvrdenia vyprodukovali až vo vyjadrení datovanom 15.3.2022, pričom rozsudok súdu prvej inštancie
je datovaný 16.3.2022. Žalobcovia od začiatku konania odvodzovali svoje vlastnícke právo od kúpnej
zmluvy, pričom vydržanie ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva uvádzali až v čase, keď bolo

ukončené dokazovanie a po uplatnení sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP. Ak by žalobcovia
konalistarostlivo,vžalobebyakotitulnadobudnutiavlastníckehoprávaoznačiliužodzačiatkuvydržanie
a nepoukazovali by na kúpnu zmluvu, ktorá už bola právoplatným rozhodnutím súdu určená za neplatnú.
Žalobcovia v prvostupňovom konaní a následne ani v odvolacom konaní nepreukázali, že by boli
naplnené všetky požiadavky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 Občianskeho

zákonníka. Kúpna zmluva bola podpísaná 15.6.1998, avšak reálne žalobcovia nepreukázali, že by
uhradili kúpnu cenu, čím by kúpna zmluva nadobudla účinnosť, t. j. že by došlo k prevodu vlastníckeho
práva na žalobcov. Aj keby žalovaní pripustili, že žalobcovia sa po uzatvorení kúpnej zmluvy stali
dobromyseľní držitelia nehnuteľností, táto dobromyseľnosť bola prerušená doručením výzvy na úhradu
kúpnej ceny zo dňa 17.8.2003 a odstúpenia od zmluvy zo dňa 2.1.2004. Na základe odstúpenia

doručenému žalobcom dňa 7.1.2004 došlo k zmene vlastníctva v katastri nehnuteľností. Takto došlo
k zásahu do dobrej viery žalobcov do takej miery, že naďalej nemohli byť v dobrej viere, že im vec
patrí. O tom, že žalobcovia neboli dobromyseľní, svedčí aj tá skutočnosť, že medzi stranami sporu
prebiehali viaceré súdne konania ako aj mimosúdne rokovania, ktoré sa týkali vlastníctva predmetných
nehnuteľností. Záverom mimosúdneho rokovania bol súhlas žalobcov s odkúpením nehnuteľností za

sumu 30 000 eur. Ak by sa žalobcovia reálne považovali za vlastníkov nehnuteľnosti, nedošlo by z ich
strany k protinávrhu len ohľadne výšky odplaty za predmetné nehnuteľnosti.
Žalobcovia poukázali na konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. 10C/35/2019, v ktorom bol
produkovaný dôkaz, že žalobcovia uhradili kúpnu cenu tretej osobe, nie priamo žalovaným, čo
preukazuje aj výpoveď A. B. v trestnom konaní dňa 1.10.2019. Z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny

predávajúcim si žalobcovia museli byť vedomí práva žalovaných od zmluvy odstúpiť, pričom dôvod
na odstúpenie im dali práve žalobcovia. Uhradenie kúpnej ceny tretej osobe je v rozpore so vznikom
dobromyseľnej držby.
Žalobcovia nespĺňajú ani ďalší predpoklad pre vydržanie a to oprávnenosť držby po zákonom
stanovenú dobu 10 rokov. Vydržacia doba mohla žalobcom začať plynúť od momentu uchopenia držby

nehnuteľností,avšakbolapretrhnutádoručenímvýzvynazaplateniekúpnejcenyaodstúpeniaodkúpnej
zmluvy 7.1.2004.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/49/2023 zo dňa 14.8.2024 si žalovaní vysvetľujú tak, že
súd prvej inštancie sa má vysporiadať s podstatnou argumentáciou uplatnenou v odvolaní týkajúcou
sa možného nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a nemá sa ďalej zaoberať posudzovaním

platnosti kúpnej zmluvy, ktorá bola právoplatne rozhodnutá.
Žalovaní poukázali aj na skutočnosť, že aktuálne im vznikajú len náklady spojené s vlastníctvom
nehnuteľností, keďže za nehnuteľnosti platia dane, avšak nemajú z ich vlastníctva žiadny úžitok.
Žalobcovia im za žiadnu náhradu neplatia.

14.Vďalšomvyjadrenížalovanídoplnili,žejeabsurdné,pokiaľsižalobcoviadoplynutiapremlčacejdoby
započítavajú aj dobu vlastníctva právnych predchodcov žalovaných. Uvádzajú, že právni predchodcovia
žalovaných nenadobudli predmetné nehnuteľnosti do držby v zmysle § 129 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ale do vlastníctva. Vydaním rozhodnutia príslušnej správy katastra nebola založená
nová vydržacia doba, pretože kúpna zmluva je riadnym nadobúdacím titulom vlastníckeho práva.

Vlastnícke právo právnych predchodcov žalovaných nevzniklo na základe držby nehnuteľností, ale na
základe rozhodnutia katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva, právnym predchodcom žalovaných
neplynula vydržacia doba. V tejto súvislosti poukazujú aj na zásadu priority vecných práv, podľa ktorej sú
právavlastníkakvecisilnejšieakoprávadržiteľaveciaprávadržiteľa(oprávneného)vecisúsilnejšieakopráva detentora (napr. nájomcu). Žalovaní ďalej uvádzajú, že ich právni predchodcovia sa rozhodnutím
o povolení vkladu vlastníckeho práva z 29.1.1998 pod V 4183/97 stali vlastníkmi nehnuteľností, nie ich
držiteľmi, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobcovia považujú vlastníctvo nehnuteľností právnych

predchodcov žalovaných za držbu a dobu ich vlastníctva považujú za časť vydržacej doby, ktorú si
započítavajú do uplynutia vydržacej doby žalobcov. Právni predchodcovia žalovaných boli riadnymi
vlastníkmi nehnuteľností, ktorí vykonávali svoje vlastnícke oprávnenia ako ovládanie nehnuteľností,
pričom napokon došlo k scudzeniu nehnuteľností ako jedno z vlastníckych oprávnení. Žalovaní ďalej
poukazujú na to, že všetci predchádzajúci vlastníci nadobúdali nehnuteľnosti do svojho vlastníctva,

nenadobúdali ho s vedomosťou, že sú len držiteľmi nehnuteľností za účelom nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním. Ohľadom dobrej viery pri nadobúdaní vlastníctva žalovaní poukázali na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/17/2016 zo dňa 24.4.2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/361/2012 zo dňa 27.1.2015 a zopakovali, že vzhľadom na neuhradenie kúpnej ceny a následné
odstúpenie od kúpnej zmluvy, tiež vzhľadom na neuplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby
žalobcov nemožno považovať za dobromyseľných držiteľov. Záverom žalovaní uvádzajú, že nie je

možné požadovať prelomenie zásad vyplývajúcich z ust. § 194 CSP a § 228 CSP.

15. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaných o tom,
že žalobcovia by nemali byť dobromyseľní vzhľadom na odstúpenie od kúpnej zmluvy a výzvu na
úhradu kúpnej ceny, pretože ktokoľvek by mohol zaslať list s akýmkoľvek obsahom. Žalobcovia od

začiatku tvrdia, že kúpnu cenu riadne zaplatili, čo bolo potvrdené aj v prvostupňovom rozsudku č. k.
10C/77/2004-200 zo dňa 27.4.2006. Čo sa týka preukázania úhrady kúpnej ceny, aj z právoplatného
rozsudku v konaní 10C/35/2019-320 zo dňa 16.2.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č. k. 12Co/94/2023-460 vyplýva, že žalovaní kúpnu cenu zaplatili. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 13.5.2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024 a nestotožnil sa s názorom, že oprávnená držba je

oddelená od vlastníckej držby, držiteľom je aj vlastník veci. Podľa komentára k § 130 Občianskeho
zákonníka nie je použiteľná judikatúra českých súdov. Právny zástupca žalobcov poukázal aj na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/47/2012, publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR č. 9/2014
pod číslom 125, kde z právnej vety vyplýva, že pokiaľ boli žalobcovia vedení ako vlastníci nehnuteľnosti,
tak oprávnená držba zostala zachovaná. Právni predchodcovia žalovaných nadobúdali prakticky na

základe aj vizuálne rovnako štruktúrovanej kúpnej zmluvy, čiže ak namietajú absolútnu neplatnosť
zmluvy pre nedodržanie jej technickej jednoty, tak toto isté by sa malo uplatniť aj k ich nadobúdaciemu
titulu. Táto ich argumentácia by v tomto prípade nemala byť použitá. Zo zápisnice o vydržaní vyplýva,
že pani F. to získala na základe darovacích zmlúv a bola konštatovaná jej oprávnená držba a od nej
nadobúdali následne ďalší singulárni právni predchodcovia.

16. Svedok N. K. na pojednávaní uviedol, že bol prítomný v realitnej kancelárii Kyklop, keď malo
dôjsť k vyplateniu kúpnej ceny zo strany B.. Bol tam pán B., pán K., pán L.. On na tých zmluvách
nefiguruje, všetky zmluvy za nich podpisoval pán K., ktorý bol splnomocnený ku všetkým úkonom.
Peniaze boli vyplácané v hotovosti. Prišiel aj pán F., ktorému sa to vyplácalo. Bližšie by vedel povedať

pán K.. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy, ktorou predmetné nehnuteľnosti nadobudol, pochybnosti
o vlastníctve predávajúcej pani B. nemal, musela byť vlastníčka, keď im nehnuteľnosti predávala. On
podrobnosti neskúmal, nechal to na pána K.. Keď uzatváral kúpnu zmluvu v zastúpení Ščurkom dňa
22.12.1997 ako jeden z predávajúcich, nemal o nehnuteľnostiach žiadne pochybnosti. Kúpne zmluvy
riešil pán K.. V tých časoch sa nezväzovalo, len prelepovalo a dávali sa pečiatky. V realitnej kancelárii

boli traja spoločníci a každý si robil svoju činnosť. Pozemky kúpili ako firma spoločne, ale všetko riešil
pán K., tak je to aj na zmluvách.

17. Svedok J. G. K. na pojednávaní vypovedal, že kúpnu zmluvu zo dňa 15.6.1998 pripravoval on
osobne. Všetky zmluvy sú ako cez kopirák, len mená sú prepísané. Manželia Kaľavskí podpísali zmluvu

u notárky, myslí si, že to bola JUDr. Reháková. Doniesli ju osobne do kancelárie na Mostnú 29, to bola
vtedy kancelária Kyklop. Muzika vyplatil v hotovosti a peniaze sa posunuli a zúčtovali s F.. Manažoval
celý priebeh prevodu nehnuteľností od roku 1998. Je to 26 rokov od vyplatenia peňazí a nebude preto
tvrdiť, či to bolo z ľavej alebo pravej ruky vyplatené alebo boli peniaze podané na stole. Poukazuje na
to, že sudkyňa pani doktorka K. povedala, že je absurdné, aby sa niekto po 6-tich rokoch dožadoval,

či bola vyplatená kúpna cena vyplatená a dožadoval sa odstúpenia od kúpnej zmluvy preto, že kúpna
cena nebola vyplatená. Toto bol prvý developerský projekt, ktorý realizovali, a preto detailne poznal
podmienky, ktoré podmieňovali aj vyplatenie kúpnej ceny a následne celú realizáciu projektu. Zaviazali
sa, že do konca roka vybudujú všetky siete, kanalizáciu, vodu, plyn, elektrinu. Tak sa aj stalo, nebolavybudovaná ČOV, ktorá nemala vplyv na podmienku, ktorá bola v zmluve, aby sa Muzika nemohol
pripojiť na sieť. B. si 22.4.1999 dovolil napísať list manželom Kaľavským uplatnenie zmluvnej pokuty, kde
popisuje článok, že za nesplnenie podmienok, že siete nebudú vybudované, že druhá strana je povinná

zaplatiť pokutu 100 000 Sk. Manželia Kaľavskí následne prišli s týmto listom k nemu do kancelárie
a písali list zo dňa 6.5.1999. Svedok ten list diktoval, Kaľavskí ho podpísali a poslali to B. s obsahom,
že záväzok, ktorý prevzali podľa článku 1 kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998, si splnili. Už dávno by od
zmluvy odstúpili, keby nebola kúpna cena zaplatená. Kaľavskí začali spochybňovať zaplatenie kúpnej
ceny v súvislosti s nezhodami v spoločnom podnikaní. Bolo to v čase, kedy bola založená spoločnosť

KYKLOP REAL INVEST, spol. s r.o., kde bol spoločníkom Ing. Peter Kaľavský – syn B. a A. F.. Bolo to
po roku 2000. C. F. svedok vyhodil a vymenil zámky na firme. Pri vyplácaní kúpnej zmluvy bol určite
prítomný B. F., N. K., M. L., C. F.. V office trávili 10 – 12 hodín denne.
Ku kúpnej zmluve zo dňa 22.12.1997 (č.l. 318 spisu) svedok uviedol, že spôsob zviazania tej zmluvy bol
úplne štandardný. V tom čase boli v Nitre najsilnejšia realitná kancelária. Boli 100-vky zmlúv zanesené
na kataster zviazané len kovovou spinkou a s pečiatkou. Nepozná žiadnu inú zmluvu, že by bola inak

zviazaná. Dnes má v ruke dve zmluvy jednu medzi Ščurka a spol. k B. F. a druhá je B. F. a A. B.
s manželkou a dnes sú obidve platné a boli platné aj do času, kedy najvyšší súd rozhodol, že hops nemá
šnúrky.Tojehriechvolajúcidoneba.Jetonemysliteľné.Zmluvaplatila4roky.Tentoproblémzaložiltento
súd. Považuje za nehoráznosť, že za šnúrky môže niekto prísť o celý majetok. S B. mal dobré vzťahy,
poznali sa z podnikania, a potom ho začal obviňoval, že niekoho oklamal. Na zmluve zo dňa 22.12.1997

bol kupujúci A. K., ktorý je svedkov brat, B. O., ktorá je svedkovou sestrou a tretí bol F. s manželkou.
Svedok nemal žiadne pochybnosti, že by v čase, kedy kúpnu zmluvu zo dňa 22.12.1997 podpisoval,
nebol vlastníkom tam uvedených nehnuteľností. B. bol jeden z posledných kupujúcich v tomto projekte.
Išlo o projekt 21 rodinných domov na Šúdolskej. Svedok ďalej uviedol, že sa nepamätá, či vystavil ste
nejaký doklad o prijatí kúpnej ceny. Nebol účastníkom a nebolo to ani potrebné, lebo peniaze prešli hneď

z rúk do rúk. Návrhy na vklad podával zvyčajne hneď, ešte v ten deň, kedy došlo k podpisu zmluvy a
návrhu na vklad. K podaniu návrhu na vklad došlo až po vyplatení kúpnej ceny. Takú prax uplatňuje
dodnes, nepodávajú návrh na vklad, kým nie je záloha alebo notárska zábezpeka ohľadom kúpnej ceny.
Takto to robí 35 rokov.

18. Svedkyňa B. B. K. vo výsluchu na pojednávaní k prevodu nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 16.5.1994 uviedla, že ju pri uvedenom úkone zastupoval manžel, ona si na tieto okolnosti nepamätá.
Na otázku, či existovala nejaká skutočnosť, ktorá by mohla narušiť jej dobromyseľnosť počas toho, ako
bola evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností, uviedla, že nie.

19. Svedok J. C. F. na pojednávaní uviedol, že spoločne s J. G. K. spolupracovali v rámci Kyklop real
invest, kde bol spoločník. Svedok potvrdil, že bol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.1997.
V tom čase bol okresným vedúcim Prvej stavebnej sporiteľne a jeho rodičia si vybavovali na kúpu
tejto nehnuteľnosti medziúver a úver, ktorý im svedok pomáhal vybaviť zabezpečoval veci ohľadom
uvedeného.Pripodpisekúpnejzmluvy,ktorousanehnuteľnostiprevádzalimanželomB.,kdejehorodičia

vystupovali ako predávajúci, čo bolo 10.6.1998, prítomný nebol. V roku 2019, kedy skočili viaceré súdne
konania,ktoréviedolG.K.protijehorodičom,resp.právnymnástupcom,takvmáji2019saskontaktovali
a dohodli s manželmi B. na stretnutí ohľadom zaplatenia kúpnej ceny, resp. vysporiadania tejto veci.
Na základe telefonického rozhovoru z 30.4.2019 sa dohodli so žalobcami na osobnom stretnutí, ktoré
sa uskutočnilo 1.5.2019 u nich doma na adrese K. XX a tohto obchodného rokovania sa za stranu

jeho detí zúčastnil on a JUDr. Norbert Kálmán. Pri tomto stretnutí hneď na začiatku žalobca vyjadril
veľké znepokojenie, že G. K. mu nedvíha telefón a nesplnil to, čo mu pri pôvodnej dohode splnil.
Otvoril srdce a povedal im, že dávno predtým ešte po výzve na zaplatenie kúpnej ceny v roku 2003
pristúpil na dohodu s G. K., že všetky veci dá do poriadku a zabezpečí mu bezproblémové vlastníctvo
predmetných nehnuteľností, čo sa vlastne nenaplnilo, keďže uvedené súdne spory neprebehli tak, ako

si to K. predstavoval. Zašlo to tak ďaleko, že poprosil JUDr. Kálmána, aby ho zastupoval vo veci
vymáhania pohľadávky voči G. K. z titulu zaplatenia kaucie 941 050 Sk zo dňa 16.6.1998, čiže vysvetlil
im celú genézu s tým, že ho nahovoril G. K., aby pristúpil na to tvrdenie, že peniaze zaplatil svedkovmu
otcovi ako pôvodnému predávajúcemu, aby to tvrdil, pričom na potvrdenie tohto aktu zaplatenia kúpnej
ceny sa pridali ako falošní svedkovia G. K., N. K. a M. L.. Títo na nitrianskom súde v predošlých

konaniach tvrdili, že kúpna cena bola zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy voči predávajúcemu B. F..
Všetci tvrdili, že peniaze prevzal B. F., ktorý to neprebral. Chce upriamiť pozornosť súdu na uzatvorenie
zmluvy o sprostredkovaní kúpy nehnuteľností medzi realitnou sprostredkovateľskou agentúrou Kyklop
a žalobcami B. zo dňa 1.6.1998, na základe ktorej sa zaviazal realitný maklér K. zabezpečiť kúpupredmetných pozemkov. Táto zmluva ako aj príjmový pokladničný doklad, ktorý vystavil G. K., datovaný
16.6.1998 preukazujú to, že predmetnú kúpnu cenu za odpredaj nehnuteľností prebral J. G. K., ktorý
na základe tejto finančnej transakcie vpísal vlastnou rukou, že prebral osobne predmetnú kúpnu cenu

941 050 Sk a k tomu, aby to bolo nespochybniteľné, tak vystavil PPD z toho istého dátumu na tú istú
sumu. Z uvedených skutočností vyplýva, že kúpna cena nebola zaplatená predávajúcim, bola zaplatená
realitnému maklérovi G. K. až po podpise kúpnej zmluvy. Svedkovi rodičia nikdy neobdržali kúpnu cenu
a na základe tohto stavu, ktorý súvisel s tým, že aj on poznal G. K., tak ich žiadal, aby vydržali, že všetko
sa vyrieši, ale nevyriešilo sa. Na základe toho, že rodičia si na kúpu týchto pozemkov zobrali úver, ktorý

museli splácať a ručili vlastným rodinným domom, mali povinnosť platiť splátky tohto úveru a neobdržali
kúpnu cenu, tak tie okolnosti ich prinútili k tomu, že v roku 2003 vyzvali manželov B. na zaplatenie kúpnej
ceny. Tento právny úkon neviedol nikam, žiadne peniaze neboli zaplatené, preto jeho nebohí rodičia
podali žalobu o určenie, že kúpna zmluva bola zrušená, potom sa zmenil petit na žalobu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy. Potom išli ďalšie žaloby. Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Nitre,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.6.2007, súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi svedkovými

rodičmi ako predávajúcimi a kupujúcimi B. je neplatná. Potom prebehlo viacero súdnych konaní, ktoré
inicioval J. G. K. s tým výsledkom, že list vlastníctva zostal na žalovaných. Žalovaní sú povinní platiť daň
z nehnuteľností ako vlastníci od roku 2007, majú náklady aj na súdne spory. Je potrebné platiť súdne
poplatky, potrebné platiť právne zastúpenie.
Na otázku, prečo bola výzva na zaplatenie kúpnej ceny posielaná až v roku 2003 svedok uviedol, že on

v tom čase podnikal s G. K. a boli úspešní v podnikaní a dohoda bola taká, že splátky toho úveru, ktorý si
zobrali jeho rodičia na financovanie kúpy predmetných pozemkov, tak tie splátky uhrádzala spoločnosť,
kde bol G. K. ako jeden z spoločníkov, bola to spoločnosť DKSTAV s.r.o., Tvarožná, kde bol svedok
zamestnaný ako obchodný riaditeľ. Bola dohoda medzi G. K. a manželmi F., že G. K. bude splácať
úver a peniaze, ktoré boli predmetom kúpnej ceny, bude otáčať v podnikaní, to bola tá kúpna cena

941 050 Sk a po dohode dôjde k ukončeniu tejto spolupráce. K ukončeniu spolupráce aj došlo. Po
tom, ako v marci 2003 došlo ku konfliktom vo firme, bol svedok vyhodený z tej firmy nie vlastnou vinou
a potom došlo k tomu, že tie splátky toho úveru G. K. prestal splácať a jeho rodičom zostalo bremeno,
ten medziúver, ktorý nemal kto splácať a založenie vlastného domu, a preto je logické, že v tej ťažkej
situácii, v akej boli, že mali splácať úver, z ktorého nedostali peniaze a mali založený vlastný dom, z tejto

situácie vyzvali B. na zaplatenie kúpnej ceny, lebo s G. K. sa už nedalo rozprávať. Odpoveď nedošla,
preto podali predmetnú žalobu. Svedok nevedel uviesť, či JUDr. Kálmán voči nemu viedol exekučné
konanie o zaplatenie sumy okolo 70 000 eur a nevedel sa vyjadriť ani k argumentácii uvádzanej ohľadom
neplatnosti kúpnej zmluvy. Svedok vníma rozdiel medzi kúpnou zmluvou zo dňa 22.12.1997 a kúpnou
zmluvou z 10.6.1998, lebo v prípade tej druhej nebola zaplatená kúpna cena predávajúcim.

20. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálny
odbor, pre okres Nitra, obec E., k. ú. F., a to parcely reg. „C“ parc. č. 266/10 o výmere 360 m2 – orná

pôda, parc. č. 266/6 o výmere 296 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 266/69 o výmere 53 m2
– orná pôda, parc. č. 266/70 o výmere 893 m2 – orná pôda a parc. č. 266/71 o výmere 109 m2 – orná
pôda súd zistil, že žalovaní sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností, každý z nich
v spoluvlastníckom podiele 1/2. Ako titul nadobudnutia ich vlastníckeho práva je uvedené rozhodnutie
18D/64/12, Dnot 116/12, zapísané pod Z 5817/14 – 188/14.

22. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Nitra, katastrálny
odbor, pre okres Nitra, obec E., k. ú. F., a to parcela reg. „C“ parc. č. 266/2 o výmere 3 228 m2 –
orná pôda je pod B12 zapísané vlastnícke právo žalovaného v 1. rade k uvedeným nehnuteľnostiam
vspoluvlastníckompodiele3/84apodB18jezapísanévlastníckeprávožalovanejv2.radekpredmetnej

parcele v spoluvlastníckom podiele 3/84. Pri oboch žalovaných je ako titul nadobudnutia ich vlastníckeho
práva je uvedené rozhodnutie 18D/64/12, Dnot 116/12, zapísané pod Z 5817/14 – 188/14.

23. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Nitra, katastrálny
odbor, pre okres Nitra, obec E., k. ú. F., a to stavba (dom) s. č. XXX na parcele č. 266/66 sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti žalobcovia (podiel 1/1).

24. Geometrickým plánom GEOMOND meračské a vytyčovacie práce č. 240-GEOMOND-39/94
zameraným, vyhotoveným a potvrdeným J. C. B., overeným územným orgánom geodézie, kartografiea katastra dňa 11.5.1994 boli z parcely č. 266 o výmere 29 070 m2 vytvorené parcely: parc. č. 266/1 –
orná pôda o výmere 23 772 m2, parc. č. 266/2 – orná pôda o výmere 1682 m2 a parc. č. 266/3 – orná
pôda o výmere 3616 m2.

25. V Notárskej zápisnici č. NZ 178/94 napísanej dňa 13.5.1994 notárkou JUDr. Jarmilou Priesolovou
– Kováčovou, so sídlom v Nitre bolo podľa §56 Notárskeho poriadku osvedčené, že sa dostavila B. B.,
P. F., rod. č. XXXXXX/XXXX, ktorá vyhlásila, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v k. ú. F. evidovanej v GP č. 240-GEOMOND-39/92, a to parc. č. 266/1 – orná pôda o výmere

23 772 m2, parc. č. 266/2 – orná pôda o výmere 1682 m2 a parc. č. 266/3 – orná pôda o výmere
3616 m2 v celosti. Uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla titulom daru od svojho otca A. F. v roku 1983
z dôvodu jeho zabezpečenia v starobe a v chorobe. A. F. uvedené nehnuteľnosti nadobudol titulom
Výmeru o vlastníctve pôdy č. 2199/48-27 spolu so svojou prvou manželkou, ktorá zomrela v roku 1954.
M. A. F. nadobudol poľnohospodársku pôdu jej manžel A. F. a užíval ju pokiaľ nebola združená v PD.
V zmysle zák. č. 293/92 Zb. ak bola poľnohospodárska pôda združená v PD, v tomto prípade sa v zmysle

citovaného zákona nejedná o prerušenú držbu.

26. Kúpnou zmluvou zo dňa 16.5.1994 uzavretou medzi B. B., P. F. ako predávajúcou a J. G. K. a
manželkou B. B. K., J. M. L. a manželkou J. B. L. a N. K. ako kupujúcimi previedla kupujúca na
predávajúcich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci E. – F., k. ú. F.: parc.

č. 266/1 – orná pôda o výmere 23772 m2, parc. č. 266/2 – orná pôda o výmere 1682 m2, parc. č.
266/3 – orná pôda o výmere 3616 m2 tak, že kupujúci predmetné nehnuteľnosti kúpili do podielového
spoluvlastníctva, a to manželia K. v rozsahu 1/3, manželia Vargoví v rozsahu 1/3 a N. K. v rozsahu 1/3.
Na základe tejto kúpnej zmluvy bol dňa 18.5.1994 pod č. V818/1994 povolený vklad vlastníckeho práva.

27. Z geometrického plánu GEOMOND meračské a vytyčovacie práce č. 11861258-38/97 zameraným,
vyhotoveným a autorizačne overeným dňa 7.4.1997 J. C. B., úradne overeným pod č. 420/97 bolo
preukázané vytvorenie o. i. aj parcely č. 266/10 o výmere 1 711 m2 – orná pôda.

28. Z kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.1997 uzavretej medzi J. G. K. a manželkou B. B. K., J. M. L.

a manželkou J. B. L. a N. K. ako predávajúcimi na jednej strane a A. O. a manželkou B. O., J. B.
F. a manželkou A. F., A. K. a manželkou B. K. ako kupujúcimi na strane druhej bolo preukázané, že
predávajúci o. i. previedli na kupujúcich J. B. F. a manželku A. F. novovytvorenú parcelu č. 266/10 – orná
pôda o výmere 1 711 m2 a parcelu č. 266/2 v podiele X/XX-XX k celku. Z pečiatky na prvej strane zmluvy
vyplýva, že na základe tejto bolo pod č. L. XXXX/XX vedené Okresným úradom v Nitre, katastrálny odbor

katastrálne konanie a vklad bol povolený dňa 29.1.1998.

29. Z kúpnej zmluvy datovanej 10.6.1998 vyplýva, že bola uzavretá medzi J. B. F., r. č. XXXXXX/XXX
a jeho manželkou A. F., r. č. XXXXXX/XXX ako predávajúcimi a žalobcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi
a touto kúpnou zmluvou predávajúci previedli na kupujúcich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v k. ú. F. vedených na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 266/10 – orná pôda
o výmere 1711 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX ako parc. č. 266/2 – orná pôda o výmere 3228
m2 v podiele X/XX-XXX k celku. Predávajúci sa v zmluve zaviazali zabezpečiť uličný rozvod vody,
kanalizácie,elektrinyaplynudokoncaroka1998tak,abymohlikupujúcirealizovaťprípojky,inakzaplatia
kupujúcim zmluvnú pokutu vo výške 100 000 Sk do 14 dní od ich výzvy. Podľa čl. III. tejto zmluvy bola

dohodnutou kúpnou cenou kúpna cena vo výške 941 050 Sk a mala byť vyplatená do 15.6.1998 v celosti.
Pre prípad nezaplatenia dohodnutej kúpnej ceny včas a v dohodnutej výške si predávajúci vyhradili
právo odstúpiť od zmluvy podľa § 48 ods. 1 OZ. Podpisy predávajúcich na zmluve boli osvedčené dňa
15.6.1998. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol Okresným úradom v Nitre, katastrálny
odbor povolený dňa 11.8.1998 v konaní V 1820/98.

30. Zo zmluvy o sprostredkovaní kúpny nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 1.6.1998 medzi žalobcami
ako záujemcami a Realitnou sprostredkovateľskou kanceláriou KYKLOP so sídlom Mostná 29, Nitra
ako sprostredkovateľom vyplýva, že Realitná kancelária KYKLOP sa v nej zaviazala s odbornou
starostlivosťou a podľa svojich možností vynaložiť všetko úsilie, aby za odmenu obstarala klientovi

uzatvorenie zmluvy o kúpne nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXXX, k. ú. F. ako parcela č. 266/10 – orná
pôda o výmere 1 711 m2 a v LV č. XXXX ako parcela č. 266 – orná pôda o výmere 3 228 m2 v podiele X/
XX-XX k celku. V bode 3 sa uvádza, že klient zložil kauciu pre kúpu predmetnej nehnuteľnosti vo výške941 050 Sk. V spodnej časti zmluvy je rukou napísané, že kauciu prevzal osobne v plnej výške, tak ako
je uvedené v bode 3 tejto zmluvy J. G. K. dňa 17.6.1998 a je tu podpis „Ščurka“.

31.Zpríjmovéhopokladničnéhodokladuzodňa17.6.1998vystavenéhoJ.G.K.,M.XXX,95152vyplýva,
že J. G. K. prijal od A. B. s manž., Šúdolská 40, Nitra sumu vo výške 941 050 Sk, účel: kúpna cena
nehnuteľnosti č. 266/10.

32. V liste Uplatnenie zmluvnej pokuty zo dňa 22.4.1999 adresovaného žalobcami v 1. a 2. rade J.

B. F. žalobcovia v 1. a 2. rade namietajú nedodržanie povinností podľa kúpnej zmluvy V 1820/98 zo
dňa 10.6.1998 v tom smere, že nebol ukončený rozvod kanalizácie, pretože nie je ukončená čistička
a v zemi je položené len nefunkčné potrubie. Uplatňujú si preto zmluvnú pokutu 100 000 Sk podľa 6.
odstavcaboduI.zmluvy,ktorúžiadajúvyplatiťdo14dní.Okremzmluvnejpokutysibudúvsúdnomspore
uplatňovať i zľavu z kúpnej ceny za vadu pozemku, a to, že časť pozemku je v dôsledku vysokotlakého
plynu s ochranným pásmom nestavebná. Budú si preto uplatňovať rozdiel v kúpnej cene medzi 550 Sk/

m2 a 9,60 Sk/m2 za časť pozemku.

33. A. F. v odpovedi zo dňa 6.5.1999 na list žalobcov zo dňa 22.4.1999 žalobcom oznámila, že záväzok,
ktorý prevzala podľa č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998 v celom rozsahu splnila. V prípade potreby
môže preukázať, že dodávateľ príslušné uličné rozvody zrealizoval v stanovenom termíne, to je do

31.12.1998. List žalobcov považuje preto za bezpredmetný a ďalej už nič neuvádza.

34. Q. J. B. F., r.č. XXXXXX/XXX a A. F., r.č. 32551/751, obaja bytom G. XX, E. listom zo dňa 17.8.2003
vyzvali žalobcov v 1. a 2. rade na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 941 050 Sk na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 10.6.1998 s tým, že ak kúpna cena nebude zaplatená, odstúpia od kúpnej zmluvy.

35. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 2.1.2004 adresovaného žalobcom v 1. a 2. rade bolo preukázané,
že Q. J. B. F., r.č. XXXXXX/XXX a A. F., r.č. 32551/751, obaja bytom G. XX, E. odstúpili od kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k. ú. F., a to parcela č. 266/10 a parcela č. 266/2 z dôvodu
nezaplatenia kúpnej ceny vo výške 941 050 Sk ani v dodatočne poskytnutej lehote.

36. Doručenka preukazuje prevzatie zásielky Q. J. B. F. a A. F. žalobcami dňa 7.1.2004.

37. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 10C/77/04-200 zo dňa 27.4.2006 v spore žalobcov: v 1. rade J.
B. F. a v 2. rade J. C. F. proti žalovaným: v 1. rade A. B. a v 2. rade D. B. zamietol žalobu žalobcov

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998 uzavretej medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako
predávajúcimi a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi k nehnuteľnostiam, ktoré sú aj predmetom
tohto sporu, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 1820/98 a žalobcov v 1. a 2. rade
zaviazal na náhradu trov konania žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobcovia sa určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy domáhali s poukazom na tú skutočnosť, že kúpna cena stanovená dohodou zmluvných strán

v sume 941 050 Sk nebola uhradená v stanovenej lehote do 15.6.1998, z ktorého dôvodu žalobcovia
odstúpili od zmluvy. Súd žalobu zamietol s odôvodnením, že považoval za preukázané, že kúpna cena
zo strany budúcich kupujúcich bola zaplatená v priestoroch realitnej kancelárie Kyklop dňa 15.6.1998.
To, že žalovaní (Muzikoví) kúpnu cenu zaplatili, tvrdili nielen žalovaní, ale aj žalobcovia (Kaľavskí), ktorí
sa domnievali, že k zaplateniu kúpnej ceny zo strany žalovaných došlo, ale peniaze mal prevziať buď

J. K. alebo niektorí z pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti. Súd vyhodnotil ako absurdné, aby v prípade
nezaplatenia kúpnej ceny predávajúci Kaľavskí čakali 5 rokov a až potom od kúpnej zmluvy odstúpili.
Z celého kontextu žaloby bolo súdu zrejmé, že konflikty vznikli dodatočne medzi žalobcami a J. K., ktorý
mal na čas prevziať splácanie úveru, ale ich vzájomné spory nie je možné riešiť žalobou voči tretej
osobe, ktorá s ich dohodami nemá nič spoločné.

38. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 5Co/172/2006-236 zo dňa 27.6.2007 rozsudok Okresného súdu
Nitra zo dňa 26.4.2006, č. k. 10C/77/04-200 zmenil a určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 10.6.1998
medzi J. B. F. a A. F. ako predávajúcimi a A. B. a D. B. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. ú. F., vedených na LV č. XXXX ako parcela č. 266/10 – orná

pôda vo výmere 1711 m2 v celosti a parcela č. 266/2 – orná pôda vo výmere 3 228 m2 v podiele
3/42-ín z celku, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím bývalého Okresného
úradu v Nitre, kat. odbor pod č. V 1820/98 zo dňa 11.8.1998, je neplatná. Odvolací súd v odôvodnení
rozsudku poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR z 31.10.2001 sp. zn. Cpj 33/01, ktoré zjednotilodovtedy rôzne názory senátov Najvyššieho súdu SR na posúdenie písomnej formy zmlúv o prevode
nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej
forme, pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine; pokiaľ takúto

zmluvuvrátanejejnedielnychprílohtvoríviacakojedenlist,musiabyťvšetkytietojednotlivéhárkypevne
spojené tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním. Ustanovenie § 46 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorého sa výklad najvyššieho súdu v stanovisku z 31.10.2001 týkal, nebolo
od uzavretia zmluvy zmenené. Podľa názoru odvolacieho súdu preto dôvodom na ospravedlnenie
nedodržania písomnej formy nemôže byť doterajšia prax súdov. Keďže v danom prípade bola zmluva

vľavomhornomrohuspojenákovovousponouaprelepenáuzáverousodtlačkompečiatkynotárkyJUDr.
Gabriely Rehákovej, pričom nie je zrejmé, či k takémuto nedostatočnému zošitiu došlo pred podpisom
všetkými účastníkmi konania, nešlo o pevné zošitie zmluvy, preto je zmluva podľa § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná pre jej rozpor so zákonom. Odvolací
súd ďalej uviedol, že len samotné nezaplatenie kúpnej ceny žalovaným v predmetnom spore by bolo
dôvodom na odstúpenie od predmetnej zmluvy. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2007.

39. Voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/172/2006-236 zo dňa 27.6.2007 podali v žalovaní
A. B. a D. B. dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom sp. zn. 2Cdo/250/2007 zo
dňa 16.12.2008 tak, že dovolanie zamietol a žalobcom Q. J. B. F., I. a J. C. F. nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Najvyšší súd SR sa stotožnil so záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho

súdu. Doplnil, že pre jednotu listiny, t. j. kúpnej zmluvy z 10.6.1998 sa vyžaduje spôsob pevného
spojenia formou tzv. zošitia jej jednotlivých listov (hárkov). Ide o obdobný spôsob zviazania, aký využíva
notár pri svojej činnosti, keď spája dokopy jednotlivé listiny a dodatky, prípadne znalec pri podávaní
znaleckého posudku. Požiadavku technickej jednoty viacerých listín zmluvy nemôže preto splniť taký
prejav vôle účastníkov bez patričného pevného spojenia zošitím jednotlivých listín (hárkov) napr. len

kovovou sponou, tak ako tomu bolo v danom prípade.

40. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 28D/647/2007, Dnot 188/07 vydané B. N. R., notárkou so sídlom
v Nitre v dedičskom konaní po neb. A. F., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Nitra bolo preukázané,
že nehnuteľnosti v k. ú. F.: LV č. XXXX v registri „C“ parc. č. 266/2 – orná pôda o výmere 3228 m2 v 3/84-

inách a LV č. XXXX v registri „C“ parc. č. 266/10 – orná pôda o výmere 1415 m2, parc. č. 266/66 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2 v 1-ici prevzal Q. J. B. F. I. v celosti.

41. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.2.2008 uzavretej medzi Q. J. B. F. ako predávajúcim a J. L. H. ako
kupujúcim vyplýva, že predávajúci ňou na kupujúceho previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v k. ú. F., obec Nitra, okres Nitra, zapísaným v LV č. XXXX ako parcela č. 266/10 –
ornápôdaovýmere1415m2aparcelač.266/66–zastavanéplochyanádvoriaovýmere296m2.Vklad
vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy bol Správou katastra Nitra povolený dňa 3.4.2008 pod V 1311/08.

42. Oznamovateľ J. C. F. v trestnom oznámení pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivej

výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona doručenom Okresnej prokuratúre Nitra
dňa 2.7.2019 poukázal okolnosti spáchania trestného činu pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy. Ako
podozrivých označil oznamovateľ A. B., N. K., J. G. K. a J. M. L..

43.Žalobcav1.radevzápisniciovýsluchuvkonanívedenomOkresnýmriaditeľstvomPolicajnéhozboru

pod ČVS: ORP-1046/1-VYS-NR-2019 dňa 1.10.2019 vo veci podozrenia z trestného činu krivá výpoveď
a krivá prísaha podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona uviedol, že od J. C. F. kúpil niekedy v roku 1998
od jeho rodičov pozemok na ulici Pod Hájom na Kyneku v Nitre, túto kúpu realizoval prostredníctvom
realitnejkancelárieKyklop.PeniazevyplatilvrealitnejkanceláriizaprítomnostinebohéhopánaF.,pričom
peniaze prevzal zástupca realitnej kancelárie pán K., o čom svedčia aj doklady o prevzatí finančnej

čiastky. V tom čase mal za to, že všetko prebehlo v súlade so sprostredkovateľskou zmluvou. Potom
niekedy v roku 2004 bol na súd zo strany pána F. podaný návrh, že kúpna zmluva je neplatná a toto sa
riešilo na súde najprv, že nevyplatil kúpnu cenu a potom sa riešilo, že daná kúpna zmluva je neplatná.
Toto konanie sa skončilo tak, že súd prehral, pretože súd mal za to, že daná kúpna zmluva nemala formu
predpísanú zákonom, nebola zošitá.

44. Z rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 1.12.2009 č. k. 9C/80/2008-2119 vyplýva, že súd prvej
inštancie žalobe žalobcov N. K., J. G. K., B. B. K., J. M. L., J. B. L. proti predávajúcim, resp. ich právnym
nástupcom o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22.12.1997, ktorej predmetom boli aj spornénehnuteľnosti vyhovel z dôvodu nedostatku technickej jednoty zmluvy a z rozsudku Krajského súdu v
Nitre zo dňa 26.5.2011 č.k. 9Co/37/2010-158 v tejto veci vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol
zmenený a žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení.

45. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 19C/66/2012 zo dňa
16.9.2015 vyplýva, že žalobca v 1. rade vypovedal v predmetnej veci ako svedok a uviedol, že kupoval
od J. B. F. pozemok, mohlo to byť v roku 1997 alebo 1998 s tým, že pri podpise kúpnej zmluvy bola

vyplatená aj kúpna cena. Tento pozemok začal hneď po kúpe užívať, pretože tam začal stavať dom, ktorý
skolaudoval v roku 2000. Keď tam už býval, pán F. podal žalobu z dôvodu, že nebola vyplatená kúpna
cena. V rámci konania však preukázali, že kúpna cena bola vyplatená pri podpise zmluvy. Prebiehalo
konanie, ktoré sa týkalo neplatnosti zmluvy, že zmluva nebola zviazaná, nebola vyhotovená podľa
zákona. Za to vtedy zodpovedal notár, lebo vtedy sa takto zmluvy robili. Robili to aj ostatní. Stal sa
vlastníkom a vie, že počas tohto obdobia to pán F. podľa listu vlastníctva predal pánovi Zelenému. Podal

i trestné oznámenie, pričom polícia povedala, že všetko je v poriadku, podľa neho však nebolo. Pozemok
užíva odvtedy, ako uzatvoril kúpnu zmluvu a stavbu odvtedy, ako ju postavil, ktorá bola v roku 2000
skolaudovaná. V užívaní stavby a pozemku nebol nikdy rušený, nebol vyzývaný písomne ani ústne ani
telefonicky, aby pozemok opustil. Jediná písomná komunikácia prebiehala s pánom M., ktorý bol vtedy
jeho právny zástupca. Kúpil ornú pôdu, na ktorej sa nič nepestovalo, mohol hneď začať pozemok užívať

a hneď začal po kúpe aj stavať. Nemá vedomosť o tom, že by vyzval F. na vydanie bezdôvodného
obohatenia vrátenia kúpnej ceny. Nevie, či to urobil JUDr. Slováčik. Cíti sa byť vlastníkom pozemku,
preto platí aj dane. Zo strany F. nebol vyzvaný na vypratanie nehnuteľnosti.

46. Z rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.2.2019 č.k. 19C/66/2012-290 vyplýva, že ďalšia

žaloba N. K. a spol. proti žalovaným, ktorej predmetom už bolo určenie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam z dôvodu nedostatku technickej jednoty bola zamietnutá z dôvodu, že právny názor
podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 33/01 bol už prekonaný.

47. Z odpovede k návrhu na súdny zmier zo dňa 30.12.2020 vyplýva, že právny zástupca žalobcov

dňa 8.2.2021 reagoval na návrh žalovaných na uzavretie súdneho zmieru založeného na ponuke na
odkúpenie sporných pozemkov. Uviedol, že jeho klienti si ponuku vážia, nedokážu sa ani napriek
vynaloženiu všetkej snahy preklenúť a povzniesť nad prežívaný vnútorný pocit krivdy vzhľadom na čo
ani pri najlepšej vôli nie sú ochotní akceptovať požadovanú sumu za odkúpenie predmetných pozemkov
a predkladajú protinávrh, v ktorom ponúkajú odkúpenie za sumu vo výške 30 000 eur. Dopĺňajú, že spor

by radi ukončili, pretože sa im zhoršuje zdravotný stav a ovplyvňuje to aj prebiehajúci spor. Aj v prípade
neakceptovania ich ponuky chcú pokračovať v hľadaní iného spôsobu riešenia záležitosti k obojstrannej
spokojnosti.

48.OkresnýsúdNitravspore,ktoréhostranamibolistranytohtosporuvopačnomprocesnompostavení,

rozsudkom č. k. 10C/35/2019-320 zo dňa 16.2.2023 o. i. zamietol žalobu žalobcov B. F. a I. F.
o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností, ktoré sú aj predmetom tohto sporu.
Zároveň súd vyhovel vzájomnej žalobe žalovaných A. B. a D. B. o zriadenie vecného bremena v ich
prospech ako vlastníkov stavby s. č. 206 spočívajúceho v práve umiestnenia stavby, vrátane práva
uskutočniť stavbu alebo jej zmenu a práva uloženia a vedenia inžinierskych sietí, tiež vecného bremena

spočívajúceho v práve držby a užívania, vstupu, prístupu, prechodu a prejazdu motorovými vozidlami
k tam vymedzeným parcelám. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplynulo, že súd vyhodnotil
situáciu na strane žalovaných B., keď kúpna zmluva zo dňa 10.6.1998 bola súdmi vyhodnotená ako
neplatná z dôvodov, ktoré boli neskoršou judikatúrou prekonané, ako situáciu, do ktorej sa B. dostali
nie vlastným pričinením a výkon práva žalobcov Kaľavských dožadujúcich sa priznania bezdôvodného

obohatenia by bol voči nim neprimerane tvrdý. Z uvedených dôvodov preto súd ich návrh na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniazamietol.Kspornejotázkezaplateniakúpnejcenysasúdstotožnilsozávermi
tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 10C/77/2004, a teda považoval za kúpnu cenu za zaplatenú. Rozsudok
Okresného súdu Nitra č. k. 10C/35/2019-320 zo dňa 16.2.2023 bol v odvolacom konaní potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/94/2023-460 zo dňa 14.5.2024, ktorý o. i. vyhodnotil

konanie zo strany právnych predchodcov žalobcov ako neetické, nemorálne a nesprávne.

49. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len Občiansky
zákonník) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.50. Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

51. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

52. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

53. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

54. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

55. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

56. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd je viazaný
rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej

republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

57. Podľa § 194 ods. 1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán
podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

58. Podľa § 194 ods. 2 CSP ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie

prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

59. Podľa § 228 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali
právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

60. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

61. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v okrese Nitra, obci E., k. ú. F., zapísaným Okresným úradom Nitra, katastrálny
odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“, a to parcela č. 266/10 – orná pôda o

výmere 360 m2, parcela č. 266/66 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, parcela č.
266/69 – orná pôda o výmere 53 m2, parcela č. 266/70 – orná pôda o výmere 893 m2, parcela
č 266/71 – orná pôda o výmere 109 m2 v podiele 1/1 a zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX
ako parcela registra „C“ s parcelným č. 266/2 – orná pôda vo výmere 3228 m2 v podiele 3/42 -ín
k celku. V podanej žalobe žalobcovia odvodzovali svoje vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam

od kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998, ktorú k sporným nehnuteľnostiam uzavreli ako kupujúci s právnymi
predchodcami žalovaných ako predávajúcimi, ktorí túto zmluvu podpísali dňa 15.6.1998 (ďalej len
kúpna zmluva zo dňa 10.6.1998). V priebehu konania žalobcovia žiadali priznať im vlastnícke právo
k uvedeným nehnuteľnostiam titulom vydržania. Možné nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
najskôr žalobcovia len okrajovo spomenuli v rámci ich písomného vyjadrenia zo dňa 15.3.2022, neskôr

ich právne posúdenie doplnili a tvrdili, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním
ku dňu 11.8.1998, kedy bol Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor pod V1820/98 povolený vklad
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v ich prospech. Súd skúmal, či je možné žalobcomvlastnícke právo priznať aspoň z jedného z uvádzaných právnych titulov, dospel však k záveru, že
uvedené možné nie je.

62. Žalobcov nie je možné určiť za vlastníkov nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998,
pretože na túto kúpnu zmluvu je potrebné nazerať ako na zmluvu neplatnú. Otázka platnosti, resp.
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998 bola posudzovaná v konaní vedenom Okresným súdom
Nitra pod sp. zn. 19C/77/2004, pričom táto otázka bola predmetom uvedeného konania. Krajský súd
v Nitre rozhodujúci o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/77/04-200 zo dňa

26.4.2006rozsudkomč.k.5Co/172/2006-236zodňa27.6.2007určil,žekúpnazmluvazodňa10.6.1998
je neplatná. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2007. Nadobudnutím
právoplatnosti citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu bolo konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy zo
dňa 10.6.1998 definitívne a s konečnou platnosťou skončené. Jeho výsledok, teda rozhodnutie vo veci
samej, je pre strany predmetného sporu a ich právnych nástupcov záväzné. Neplatnosť kúpnej zmluvy
zo dňa 10.6.1998 bola v predmetnom konaní vyriešená priamo vo výroku rozhodnutia. S poukazom

na ust. § 194 ods. 2 CSP si súd túto otázku v tomto spore už nemôže predbežne posúdiť inak.
Predchádzajúce právne posúdenie tej istej otázky súdom je pre jej ďalšie posúdenie záväzné a súd
musí z neho vychádzať, čo súd podrobne odôvodnil už v prvom rozsudku v tomto spore, v ktorom sa
súd podrobne vysporiadal s otázkou prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia a na
podporu svojho právneho názoru poukázal aj na judikatúru súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Cdo/44/2010 z 31.1.2012, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/09-36 zo dňa 20.1.2010,
nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 170/2015 zo dňa 1.4.2015).

63. Pretože žalobcovia aj naďalej poukazujú na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/198/2017
zodňa19.3.2018,súdzopakuje,žemožnosťposudzovaťužskončenúvecinýmspôsobom,niejemožné

vyvodiť ani z tohto rozhodnutia. Z citovaného rozhodnutia vyplýva povinnosť súdu aplikovať novšiu
judikatúru na všetky už prebiehajúce konania, teda nie konania, ktoré sa právoplatne skončili. Najvyšší
súd chcel uvedeným zdôrazniť povinnosť súdov aplikovať pri rozhodovaní aktuálne (novšie) právne
posúdenia a nie právne posúdenia, ktoré platili a boli súdmi aplikované v minulosti, v čase rozhodnom
pre posúdenie merita konkrétneho prejednávaného sporu (napr. pre toto konanie v čase uzavretia

spornej kúpnej zmluvy; v inom v trestnom konaní v čase, kedy sa skutok stal a pod.) Najvyšší súd tu
osobitne zdôraznil, že práve „tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie judikatúry líši od neprípustného
retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.“ Nikde v spomínanom rozhodnutí sa však nekonštatuje,
že novšie právne posúdenie by malo byť dôvodom pre prelomenie zásad vyplývajúcich z ust. § 194
ods. 2 CSP a § 228 CSP. Súd zdôrazňuje, že v tomto konaní opätovne neposudzuje otázku platnosti

kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998, ale vychádza z rozhodnutia o jej neplatnosti. Prelomenie zásad
vyplývajúcich z ust. § 194 ods. 2 CSP a § 228 CSP súdu neumožňuje ani poukazovanie na princíp
všeobecnej spravodlivosti. Ak by súd na dané rozhodnutia neprihliadal, konal by v rozpore so zákonom
upravujúcim civilné sporové konanie a jeho rozhodnutie by de facto znamenalo zásah do právnej istoty
strán pôvodného konania. V tomto prípade by nešlo len o „iný výklad zákona“ ako sa snažia žalobcovia

naznačiť, ale išlo by o rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom ignorujúce pravidlá súdneho konania
podľa procesného právneho predpisu.

64. Postup, aký žalobcovia žiadajú, nie je možné vyvodiť ani z čl. 2 ods. 2 a čl. 3 CSP, na ktoré
ustanovenia žalobcovia poukazovali. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP je právna istota stav, v ktorom každý

môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak by súd chcel žalobcom priznať
vlastnícke právo titulom kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998, musel by celkom odignorovať vyššie uvádzané
súdne rozhodnutie o určení tejto zmluvy za neplatnú, čo požiadavku právnej istoty vôbec nenapĺňa.

Ak žalobcovia pociťujú určitú nespravodlivosť, možno by sa skôr mali zamyslieť nad tým, či skutočne
využili všetky dostupné prostriedky nápravy takéhoto stavu v konaní, s ktorého výsledkom nesúhlasili.
Žalobcovia ďalej žiadajú vec posúdiť za použitia čl. 3 CSP. Podľa tohto článku je každé ustanovenie tohto
zákona potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú

prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej
únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť
tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet
tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. Aj zásady vyjadrené v tomto článku len potvrdzujúpostup súdu v tomto konaní, keď je zrejmé, že súd si nemôže vykladať ustanovenia procesného predpisu
v rozpore s tým, čo je v jeho ustanoveniach jasne a nepochybne uvedené.

65. Žalobcovia v konaní opakovane poukazovali aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014
a zdôrazňovali, že o prejudiciálnej otázke rozhodol orgán podľa § 193 CSP, preto je súd v tomto spore
predmetným nálezom viazaný. S týmto názorom sa súd nestotožňuje. Z citovaného ustanovenia CSP
síce vyplýva viazanosť súdu rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská

republika viazaná, tiež rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich
spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti, o žiadne z uvádzaných
rozhodnutí však v prípade spomínaného nálezu nejde. Zároveň nejde o rozhodnutie vydané vo veci
žalobcov a žalovaných vystupujúcich v tomto spore. Na judikatúru Ústavného súdu SR sú súdy povinné

pri rozhodovaní prihliadať. Pokiaľ teda Ústavný súd SR dospel v náleze č. IV. ÚS 15/2014 k záverom
neakceptujúcim prílišný formalizmus, na jeho závery budú súdy rozhodujúce napr. spory o neplatnosti
kúpnej zmluvy netvoriacej technickú jednotu pre nezviazanie „šnúrkou“ prihliadať a jeho závery pri
svojomrozhodovanízohľadnia.Žalobcomjevšaknutnéopäťpripomenúť,ževichprípadeužbolaotázka
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998 posúdená a vyriešená. Súd ju preto neposudzuje znova, ale

vychádza z výsledku konania, ktoré už ohľadom tejto otázky prebehlo a jeho výsledky preberá. Iná by
bola situácia, pokiaľ by sa poukazované rozhodnutie ústavného súdu týkalo priamo sporu o neplatnosť
kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998. V danom prípade však žalobcovia ústavnú sťažnosť voči podľa nich
nespravodlivému rozhodnutiu nepodali, rozhodnutie Krajského súdu v Nitra, č. k. 5Co/172/2006-236 zo
dňa 27.6.2007 nebolo ani nijakým iným spôsobom zrušené, preto je nutné na jeho výsledok v tomto

spore prihliadať.

66. K tvrdeniam žalobcu, že v tomto prípade sa neaplikuje ust. § 230 CSP, pretože predmetom konania
je určenie vlastníckeho práva a nie otázka určenia neplatnosti zmluvy, súd dodáva, že toto ustanovenie
neaplikoval. Pokiaľ by súd mal za to, že prejednáva totožnú vec ako v konaní vedenom tunajším súdom

pod sp. zn. 10C/77/2004, toto neskoršie konanie by zastavil pre prekážku res iudicata. Predmety konaní
sp. zn. 10C/77/2004 a sp. zn. 19C/87/2024 (predtým 19C/13/2021) totožné nie sú. Výsledok konania
sp. zn. 10C/77/2004, ktoré je právoplatne skončené, je však pre súd tomto konaní záväzný a súd naň
musí prihliadať, čo súd už opakovane odôvodnil.

67. Súd sa v konaní ďalej zaoberal tým, či žalobcom svedčí vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
titulomvydržania.Ustanovenie§134ods.1a2Občianskehozákonníkaupravujevydržanieakoosobitný
originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržateľ totiž neodvodzuje svoje vlastnícke právo od svojho
predchodcu a nedopadá na neho uplatňovanie zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam

ipse habet“ (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má). Vydržanie vlastníckeho práva
je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu.
Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej
viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so
zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V

prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti
vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších
podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
Podmienky vydržania stanovuje Občiansky zákonník v ust. § 134. Tieto sa týkajú predmetu vydržania,

subjektu vydržania, oprávnenej držby a vydržacej doby, pričom musia byť splnené kumulatívne po celý
čas plynutia vydržacej doby.

68. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia uzavreli k nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom tohto konania, kúpnu zmluvu zo dňa 10.6.1998. Ich vlastnícke právo bolo na základe

tejto kúpnej zmluvy zapísané do katastra nehnuteľností v konaní vedenom Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor pod V 1820/98. Žalobcovia sa chopili držby predmetných nehnuteľností, na ktorých
postavili stavbu (dom), ktorú skolaudovali a začali užívať. Držba sporných nehnuteľností žalobcami
po povolení vkladu vlastníckeho práva v ich prospech na základe rozhodnutia zo dňa 11.8.1998bola spočiatku oprávnená, žalobcovia boli objektívne dobromyseľní v tom, že im vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam patrí. Nebol preukázaný žiadny úkon zo strany žalovaných, resp. ich právnych
predchodcov, prípadne iných osôb, ktorý by žalobcov v držbe nehnuteľností vyrušil alebo aspoň

založil na ich strane pochybnosť o tom, že im sporné nehnuteľnosti patria, a to až do času, kedy sa
právni predchodcovia žalovaných začali od žalobcov dožadovať zaplatenia kúpnej ceny. Z dokazovania
vyplynulo, že žalobcovia boli predchodcami žalovaných výzvou zo dňa 17.8.2003 vyzvaní na úhradu
kúpnej ceny v dodatočne poskytnutej lehote, a keďže k úhrade nedošlo, predchodcovia žalovaných
listom zo dňa 2.1.2004, preukázateľne doručeným žalobcom dňa 7.1.2004, od zmluvy odstúpili. Súd sa

ďalej zaoberal tým, či predmetné odstúpenie od zmluvy mohlo mať vplyv na posúdenie oprávnenosti
ďalšej držby žalobcov. Vyhodnocoval, či toto odstúpenie bolo spôsobilé viesť k pretrhnutiu plynutia
premlčacejdoby.Dospelkzáveru,ženie.Žalobcoviabolitotižjednoznačnepresvedčeníotom,žekúpnu
cenu za predmetné nehnuteľnosti zaplatili a to podľa názoru súdu oprávnene, keď skutočnosť, že kúpna
cena za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu zaplatená bola, vyplynula aj z dokazovania
v tomto konaní či v konaniach vedených pod sp. zn. 10C/77/2004 a sp. zn. 10C/35/2019. K argumentu

žalovaných o tom, že kúpna cena nebola zaplatená ich právnemu predchodcovi, ale žalobca v 1. rade
sám vo výsluchu pred vyšetrovateľom potvrdil, že ju zaplatil J. K., súd uvádza, že zaplatenie kúpnej ceny
hociajinejosobeodlišnejodpredávajúcich,niejepodľanázoruzhľadiskaposúdeniaoprávnenostidržby
žalobcov významná okolnosť, pretože bolo preukázané, že žalobca v 1. rade konal v presvedčení, že
kúpnu cenu uhrádzal osobe oprávnenej ju prevziať, čo je práve tá podstatná a rozhodujúca skutočnosť

z hľadiska posúdenia jeho dobromyseľnosti. Rovnako ako aj v predchádzajúcich dvoch konaniach,
aj súd v tejto veci poukazuje na absurdnosť dožadovania sa zaplatenia kúpnej ceny po uplynutí 5
rokov od podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998, keď zároveň zo žiadneho dôkazu nevyplynulo,
že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia by nezaplatenie kúpnej ceny predtým skôr spomenuli pri
akejkoľvek inej príležitosti. Tak ako súd uzavrel v oboch uvádzaných konaniach, bolo by skutočne

zvláštne, aby predávajúci, ktorým mala byť kúpna cena zaplatená do 15.6.1998, kedy aj kúpnu zmluvu
pred notárom podpísali, jej nezaplatenie v minulosti nenamietali a nenamietali to ani voči J. K. tak ako
to vyplýva z vyjadrenia B. F. v konaní sp. zn. 10C/77/2004 a od zmluvy z týchto dôvodov odstúpili
až v roku 2003, keď medzi nimi a Ing. Ščurkom prišlo ku zhoršeniu vzájomných vzťahov. Je celkom
nelogické, aby právni predchodcovia žalovaných nezaplatenie kúpnej ceny v reakcii na list žalobcov zo

dňa 22.4.1999, v ktorom sa žalobcovia voči nim domáhali zľavy z kúpnej ceny, vôbec nespomenuli, že
kúpna cena nebola zaplatená. Dôvod odstúpenia od zmluvy preto podľa presvedčenia žalobcov daný
nebol. Samotné doručenie výzvy na úhradu kúpnej ceny a ani následné iniciovanie súdneho konania tak
podľa názoru súdu ich dobrú vieru v to, že im patrili nehnuteľnosti, ktoré užívali, nenarušilo. Stále rovnaký
postoj k zaplateniu kúpnej ceny žalobcovia prezentovali aj v následkom súdnom konaní prebiehajúcom

pred tunajším súdom pod sp. zn. 10C/77/2004, kde im dal za pravdu aj súd prvej inštancie rozsudkom
č. k. 10C/77/2004-200 zo dňa 27.4.2006, ktorým bola žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 10.6.1998 zamietnutá. Predmetný rozsudok bol však napadnutý odvolaním, na čo Krajský súd
v Nitre rozsudkom č. k. 5Co/172/2006-236 zo dňa 27.6.2007 rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa
26.4.2006, č. k. 10C/77/04-200 zmenil a určil, že kúpna zmluva zo dňa 10.6.1998 je neplatná. Odvolací

súd síce ako dôvody neplatnosti uviedol celkom iné dôvody ako nezaplatenie kúpnej ceny a následné
odstúpenie od zmluvy, dôvodom vyhlásenia kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998 za neplatnú bol výlučne
formálny nedostatok spočívajúci v nedodržaní technickej jednoty listiny, dobrú vieru žalobcov v to, či
im sporné nehnuteľnosti patria, však uvedené už ovplyvniť muselo a žalobcovia museli nadobudnúť
o ich vlastníckom práve prinajmenšom pochybnosti. Súd nepopiera, že žalobcovia mohli pociťovať

nespravodlivosť, čo však nemá vplyv na to, či sa u nich pochybnosti ohľadom existencie ich vlastníckeho
práva vyskytli alebo nie a tieto pochybnosti vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu a následné
vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností u nich existovať museli. Pochybnosť ohľadom oprávnenosti
držby u žalobcov musela nastať aj napriek tomu, že žalobcovia boli presvedčení o tom, že za predmetné
nehnuteľnosti zaplatili dojednanú kúpnu cenu, keď neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998 nebola

určená z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, ale z iných, vyslovene formálnych dôvodov. Aj pokiaľ
by súd pripustil, že žalobcovia boli napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu sp. zn. 10C/77/2004
presvedčení o ich vlastníckom práve a oprávnenosti držby, najneskôr po rozhodnutí Krajského súdu
v Nitre rozsudkom č. k. 5Co/172/2006-236 zo dňa 27.6.2007, právoplatným dňa 24.8.2007 už o ich
vlastníckom práve a tým aj o oprávnenosti ich držby, presvedčení byť nemohli. Je nutné zdôrazniť, že

dobromyseľnosť držby treba vždy posudzovať z objektívneho hľadiska a vždy je potrebné brať do úvahy,
či by aj každý iný držiteľ v obdobnej situácii pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od neho vyžadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec alebo právo patrí. V danom prípade práve vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Krajskéhosúdu v Nitre o určení kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998 ako nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva
žalobcov za neplatnú, žalobcovia objektívne nemôžu tvrdiť, že boli o ich vlastníckom práve po 24.8.2007
presvedčení. V zmysle § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten,

kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
Judikatúra je jednotná v tom, že posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy
objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do
úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti

o tom, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/271/2007 zo dňa 16.12.2008, sp. zn. 5Cdo/49/2010 zo dňa 29.3.2011, sp. zn.
3Cdo/12/2010 zo dňa 30.3.2011, sp. zn. 3Cdo/147/2016 zo dňa 22.2.2018 a mnohé ďalšie). Na žalobcov
niejemožnénazeraťakonadobromyseľnýchanineskôrpozmenejudikatúrykotázketechnickejjednoty
zmlúv o prevode vlastníckeho práva, pretože rozhodnutie v ich spore (rozsudok Krajského súdu v Nitre č.
k.5Co/172/2006-236zodňa27.6.2007)jestáleplatnéazáväzné,žalobcomnesvedčíanizápisvkatastri

nehnuteľností, pričom tieto okolnosti objektívne nemôžu nasvedčovať oprávnenosti ich držby.

69. Predpokladom vydržania je nepretržitá, pokojná a nerušená držba počas vydržacej doby, ktorá je
pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Vydržacia doba predstavuje časový úsek, počas ktorého musia byť zo
stranyoprávnenéhodržiteľasplnenépodmienkyvydržania.Počastejtovydržacejdoby,ktorájevprípade

nehnuteľných vecí 10 rokov, nesmú nastať také okolnosti, ktoré by u držiteľa vzbudili pochybnosti
o oprávnenosti jeho držby. Pretože takéto okolnosti v prípade žalobcov nastali, je nutné konštatovať,
že žalobcovia splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva nepreukázali. Možno ustáliť, že
žalobcovia sa po nadobudnutí nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998 chopili držby
sporných nehnuteľností, pričom túto ich držbu možno po zavkladovaní ich vlastníckeho práva ku dňu

11.8.1998považovaťzadobromyseľnú,atedaoprávnenú.Tátooprávnenádržbavšaknetrvalazákonom
stanovenú vydržaciu dobu, pretože najneskôr nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Krajského súdu
v Nitre č. k. 5Co/172/2006-236 zo dňa 27.6.2007, t. j. dňom 24.8.2007 došlo k prerušeniu jej plynutia.
Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcov, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli
vydržaním už ku dňu 11.8.1998, kedy bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva

na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.1998. Možno síce predpokladať a vychádzať zo skutočnosti,
že predchádzajúci vlastníci nehnuteľností, a to tak manželia Kaľavskí, pred nimi manželia Ščurkoví,
manželia L. a N. K. a pred ním aj pani B. B. boli v každom momente svojho vlastníctva dobromyseľní v
tom, že im nehnuteľnosti patria, oprávnenosť ich držby je však z hľadiska posúdenia splnenia podmienok
vydržania vlastníckeho práva žalobcami irelevantná. Započítavať držbu predchádzajúcich vlastníkov

nehnuteľností vrátane započítania doby oprávnenej držby pani B., čo je podľa žalobcov minimálne od
13.5.1984, je podľa názoru súdu nesprávne. Hoci ustanovenie § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka
umožňuje oprávnenému držiteľovi započítať do doby potrebnej pre vydržanie aj dobu, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca, predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľnosti, ktorí vec oprávnene
držali, pretože im svedčalo vlastnícke právo, ktoré neskôr kúpnou zmluvou previedli na žalovaného, však

nie je možné považovať za „právnych predchodcov“ v zmysle ustanovenia § 134 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Vydržateľ totiž neodvodzuje svoje vlastnícke právo od vlastníckeho práva predchádzajúceho
vlastníka,alekuvznikujehovlastníckehoprávadochádzapriamozozákona.Takétozapočítavaniedržby
predchádzajúcich držiteľov, ktorí nehnuteľnosti zmluvne prevádzali na ďalších následných držiteľov
nehnuteľností by viedlo k popretiu zmyslu a účelu uvedeného inštitútu, ktorého cieľom je zosúladiť

faktický užívací stav, teda držanie veci osobou, ktorej vlastnícke právo z iného titulu nesvedčí so
stavom právnym vyplývajúcim napr. z výpisu z listu vlastníctva. Pripustenie argumentácie v žalobcami
naznačenom smere by podľa názoru súdu viedlo k celkom absurdným situáciám, kedy by sa potvrdenia
vlastníckeho práva na základe vydržania mohol domáhať prakticky každý vlastník, ktorému by bolo na
základe kúpnej, darovacej, prípade inej scudzovacej zmluvy (prípadne aj na základe iného právneho

titulu) predchádzajúcim vlastníkom majúcim vec v oprávnenej držbe po zákonom stanovenú dobu,
prevedené vlastnícke právo, a to prakticky hneď po povolení vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech.
Toto podľa názoru súdu cieľom zákonodarcu pri úprave inštitútu vydržania vo vyššie citovaných
ustanoveniachObčianskehozákonníkanebolo.Záveromožnostizapočítaťžalobcomdovydržacejdoby
aj dobu, po ktorú mali sporné nehnuteľnosti v držbe predchádzajúci vlastníci nehnuteľností, nevyplýva

ani z rozhodnutí, na ktoré žalobcovia poukazovali, a ktoré pojednávajú o oprávnenosti držby, existencii
dobrej viery na strane vydržateľa a pod. Súd preto uzatvára, že oprávnená držba žalobcov netrvala
zákonom stanovenú dobu 10 rokov, žalobcov preto nie je možné považovať za vlastníkov sporných
nehnuteľností ani titulom vydržania.70. Keďže žalobcom nesvedčí žiadny nadobúdací titul, na základe ktorého by bolo možné vydať
rozhodnutie o určení ich vlastníckeho práva, ich žalobu súd aj po opätovnom zvážení všetkých okolností

zamietol.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

73. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

74. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1
CSP. Súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní, zatiaľ čo
žalobcovia žiaden materiálne merateľný úspech nedosiahli. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodnili nepriznanie náhrady trov v konaní úspešným žalovaným, súd nezistil. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa nie je možné považovať ani tie skutočnosti, na základe ktorých žalobcovia žiadali,

aby súd po zohľadnení „výnimočných okolností prípadu“ či „nespravodlivosť a protiústavnosť predošlého
rozhodovania“ ich žalobe vyhovel. Dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobe žalobcov vyhovieť, súd
v tomto odôvodnení podrobne uviedol. Žaloba žalobcov bola od začiatku nedôvodná a pokiaľ žalovaným
v súvislosti s ich obranou v tomto konaní vznikli trovy konania, bolo potrebné im ich náhradu proti
žalobcom priznať.

Poučenie:

2 19C/87/2024

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.