Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 14P/217/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624205664
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Komár

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624205664.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár v právnej veci mal. detí: A. B., nar. XX.X.XXXX

a A. B., nar. XX.X.XXXX, obe bytom C. XX, C. D. E., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce soc.
vecí a rodiny Spišská Nová Ves, detí rodičov: matka B. A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, C. D. E.,
práv. zast. JUDr. Jozefom Barabásom, advokátom so sídlom AK v Spišskej Novej Vsi, Letná 45 a otec
F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, C., práv. zast. JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom
AK v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie č.5 v konaní o návrhu matky na zmenu priezviska takto

r o z h o d o l :

I. U d e ľ u j e sa matke B. A. E., nar. XX.XX.XXXX, súhlas na miesto otca F. B., nar. XX.X.XXXX
na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletým deťom: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX na príslušnom Okresnom úrade a to z priezviska "B." na priezvisko „E.“.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.11.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým žiadala, aby súd udelil za otca
mal. detí súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska mal. detí z doterajšieho priezviska: B. na nové
priezvisko: E.. Svoj návrh odôvodnila tou skutočnosťou, že maloleté deti nemajú s otcom dobrý vzťah
a dlhodobo neakceptovali rozhodnutia súdu o úprave styku a často krát ho odmietli. Celkový vzťah
maloletých deti k otcovi sa zhoršil po negatívnych zážitkoch a situáciách, ktorých boli svedkami, napr.

agresívne a nekontrolovateľné správanie otca okrem iných osôb aj k matke detí a k samotným deťom,
kedy mal maloletú A. pri poslednej návšteve zbiť palicou, pretože neboli ticho so sestrou. Pre tieto
prejavy zo strany otca prestali mať maloleté detí záujem o kontakt s otcom. Agresívne konanie otca
vyústilo do situácie kedy počas telefonického rozhovoru bol mimoriadne agresívny, vulgárne nadával
matke, vyhrážal sa jej a nakoniec povedal, že ju zabije a zopakoval, že pre jedného z nich (pozn.: otec
a matka) to nedopadne dobre. Tento incident vzbudil u matky maloletých detí strach a dôvodnú obavu o
svoj život a život maloletých detí, preto podala na otca trestné oznámenie. Toho času je vydaný trestný

rozkaz, ktorým súd uznal otca vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa ust. § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona. Tieto okolnosti, ako aj fakt, že otec je držiteľom zbrojného preukazu a
vlastníkom poľovnej zbrane, donútili matku maloletých detí k podaniu návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia. Konajúci súd návrhu matky maloletých detí vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
otcovi uložil povinnosť nevstupovať do obydlia matky ani na pracovisko matky, nepribližovať sa k matke a
maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov (mimo úkonov trestného, priestupkového alebo
občianskeho súdneho konania a mimo rozsahu styku otca s maloletými deťmi v zmysle rozhodnutia súdu

o úprave styku) a nekontaktovať matku a maloleté deti písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
aleboinýmiprostriedkami(ibavrozsahuazaúčelomstykuotcasmaloletýmideťmivzmyslerozhodnutia
súdu o úprave styku). Násilné správanie otca, či už psychického alebo aj fyzického druhu, ktorého
boli svedkom aj maloleté deti, je tým dôvodom, pre ktorý sa maloleté deti boja svojho otca a odmietajúho. Obe maloleté deti sú už vo veku, v ktorom dokážu pochopiť, kto im zabezpečuje v živote pokoj a
stabilitu a naopak, kto do neho prináša chaos, hrubosť a strach, preto je ich postoj k otcovi dlhodobo
nemenný. Matka, ktorá im v ťažkých chvíľach poskytovala neobmedzenú podporu a pomoc, je pre nich

oporou a je prirodzené, že s ňou chcú zdieľať všetky aspekty spoločného života, vrátane spoločného
priezviska. Otec pre ne predstavuje osobu, ktorá im spôsobila veľa smútku a strachu, pričom sú to len
a len otcova neschopnosť byť zodpovedný vo vzťahu k maloletým deťom a jeho neochota riešiť svoje
neprípustnésprávanie,ktorézapríčinili,žemaloletédetinemajúkotcovipozitívnyvzťah,nechcúsasním
kontaktovať a nechcú byť viac nositeľkami jeho priezviska. Z vyššie uvedeného je evidentné, že napriek

deklarovanej snahe otca o zblíženie s maloletými deťmi je to práve jeho správanie a konanie, ktoré
zapríčinilo úplné odcudzenie otca s maloletými deťmi. Otec nevyužíval možnosť udržiavať pravidelný
styksmaloletýmideťmi,akobolupravenýsúdnymrozhodnutím,ačastokrátmatkeanimaloletýmdeťom
neoznámil, že nepríde na dohodnuté stretnutie. Otec maloletých detí neskôr síce požiadal o rozšírenie
styku s maloletými deťmi, avšak – napriek jeho vlastnej iniciatíve - prestal maloleté deti navštevovať, v
dôsledku čoho maloleté deti úplne prestali javiť záujem o akýkoľvek kontakt s otcom a zároveň nezáujem

otca o svoje maloleté deti potvrdzuje aj jeho postoj k (ne)plateniu výživného na maloleté deti riadne a
včas, k čomu dochádzalo opakovane a pravidelne aj v minulosti. Matka maloletých detí sa snažila získať
od otca súhlas so zmenou priezviska maloletých detí. Otec bol listom od právneho zástupcu doručeným
na adresu jeho trvalého pobytu na udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletých detí, na túto výzvu
však nereagoval.

2. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:

3. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, okrem iného uviedla, že otec sa s deťmi od vzatia
do väzby nestretol, nekontaktoval ich aj napriek tomu, že mal možnosti sa s deťmi stretnúť nevyužil ich.

Deti vedia, že majú otca, že existuje možnosť ich stretnutia, ale keďže dlhodobo sa nestretávali ich city
vychladli. S deťmi chodí k psychologičke, taktiež jej psychológ poradil ako im vysvetliť, že otec bol väzbe.
Ďalej uviedla, že otec svoj kontakt s deťmi v minulosti nevyužíval často a matka sa snažila ich motivovať,
aby k nemu šli okrem iného aj tým, že pôjdu k malému bábätku, ktoré otec mal s druhou ženou. Otca
neinformovala pravidelne ohľadom maloletých detí, ale v čase keď bolo dieťa hospitalizované, prišla jej

sms správa z cudzieho čísla preto neodpísala a potom jej prišla správa od otca, že ak mu nedá vedieť čo
je s dieťaťom bude kontaktovať políciu a následne otcovi napísala mail na kuratelu a svojmu právnemu
zástupcovi ohľadom tejto skutočnosti ako aj otcovi. K hradeniu výživného uviedla, za február, marec,
apríl, jún nebolo zaplatené a v júni napísal, že je uhradená platba, ale za júl 2024.

4. Otec na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení, okrem iného uviedol, že deti chce
vídať, nepodal návrh na zmenu styku, jednak kvôli dlžnému výživnému, bál sa, že ak kontaktuje matku
zoberú ho policajti, do novembra nemal časový priestor na súdne konania. Dňa 30.4. bol prepustený,
nevedel zaplatiť dlh, musel sa pozberať. Dlh na výživnom mu pred väzbou vznikol kvôli nestálej práci.
Od roku 2018 je s deťmi ťažká komunikácia, s matkou sú rozídení, táto si zlosť vybíja na pojednávaniach

a deťoch. Matka diktovala stretnutia, nefungovalo to, ak pracoval, nebol s deťmi, ale nikdy nie z dôvodu,
že by ich nechcel vidieť. Bol vykreslený ako násilník. Má edupage, ohľadne zdravotného stavu detí sa
nebol informovať, nebol ani v škole, nebolo by to dobré, všetci vedia, že bol vo väzbe. Žiadal súd, aby
mu v styku s deťmi pomohol, aby sa vzťahy s deťmi upravili.

5. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania vyplýva nasledovné:

6. Z rodných listov maloletých detí mal súd za preukázané, že mal. A. a A. sa narodili matke B. A. E.
a otcovi F. B..

7. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5.12.2024 pod sp. zn. 14P/217/2024-43, súd
ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová
Ves.

8. Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 14P/136/2018 vyplynulo, že súd rozsudkom pod

sp. zn. 14P/136/2018-71 zo dňa 23.7.2018 rozhodol takto:Súd manželstvo B. A. B. E., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX,
zapísanévknihemanželstievMatričnéhoúraduSpišskáNováVes,vozväzkuXX,ročník2012,nastrane
XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

Na čas po rozvode sa schvaľuje rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k mal. A.
B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:

Z v e r u j ú sa mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti

matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Otec mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa z a v ä z u j e prispievať na
výživu mal. A. výživným vo výške 150,- Eur mesačne, na výživu mal. A. výživným vo výške 150,- Eur
mesačne, všetko od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré sa otec mal. detí zaväzuje platiť na účet matky:
IBAN C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Styk otca s mal. deťmi sa neupravuje.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

9. Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 6P/208/2021 vyplynulo, že súd rozsudkom pod
sp. zn. 6P/208/2021-63 zo dňa 26.5.2022 rozhodol takto:

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletými deťmi A. B., nar. XX.X.XXXX a
A. B., nar. XX.X.XXXX v tomto znení:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B. a maloletou A. B. vždy každú stredu od 17.30 hod.
do 19.00 hod. a vždy každú nedeľu od 10.00 hod. do 17.30 hod. s tým, že otec si vyzdvihne maloleté
detí a odovzdá maloleté deti v mieste bydliska matky, a o styku otca s maloletými deťmi počas letných
prázdnin a sviatkov sa rodičia dohodnú osobitne.

II. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.14P/136/2018- 71 zo dňa 23.7.2018
v časti, ktorou bola na čas po rozvode schválená rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a
povinností k mal. deťom, a to v časti rodičovskej dohody o úprave styku otca s maloletými deťmi.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

10. Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 17P/24/2024 vyplynulo, že súd rozsudkom pod
sp. zn. 17P/24/2024-155 zo dňa 27.3.2024 rozhodol takto:

I. Návrh otca na zníženie výživného zamieta.

II. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. A. B., nar. XX.X.XXXX zo sumy 150,- eur mesačne na
sumu 170,- eur mesačne a na mal. A. B., nar. XX.X.XXXX zo sumy 150 eur mesačne, na sumu 170
eur mesačne, počnúc od vyhlásenia rozsudku, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy k 15. dňu v mesiaci

vopred k rukám matky.

III. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 14P/136/2018-71 zo dňa
23.7.2018 v časti určenia výživného na mal. deti A. B., nar. XX.X.XXXX a mal. A. B., nar. XX.X.XXXX.

IV. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamieta.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

11. Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 17Em/1/2023 vyplynulo, že súd uznesením
pod sp. zn. 17Em/1/2023 -37 zo dňa 16.11.2023 rozhodol takto:

I. Súd konanie o výkon rozhodnutia vyhlasuje za neprípustné a konanie zastavuje.II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov výkonu rozhodnutia.

12. Z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves, zo dňa 18.1.2024 pod sp. zn. 1C/2/2024-47
vyplynulo, že súd rozhodol takto:

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Súd ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať do obydlia žalobcov - bytu č. XX nachádzajúceho sa
na 1. poschodí vo vchode G. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX, na ulici Slovenska, ktorý je
postavený na parcele C-KN č. XX H. G. XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 206
m2 a 207 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie, obec a okres C. D. E..

Súd ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať na pracovisko žalobcu č. 1, ktoré sa nachádza v objekte/
nehnuteľnosti so súpisným číslom XXXX, D. I. J., ktorý je postavený na parcele C-KN č. XXXX, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 504 m2, zapísaných na LV č. XXXXX pre katastrálne
územie, obec a okres C. D. E., ktorý má žalobca č. 1 v prenájme na základe nájomnej zmluvy č.
XXXXXXX.

Súd ukladá žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobcom č. 1,2,3 na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov mimo úkonov trestného, priestupkového alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude
žalovaný predvolaný a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a tiež
mimo rozsahu styku žalovaného s maloletými žalobcami č. 2 a 3 v zmysle rozhodnutia súdu o úprave

práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

Súd ukladá žalovanému povinnosť nekontaktovať žalobcov č. 1,2,3 písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami iba v rozsahu a za účelom styku žalovaného s maloletými
žalobcami č. 2 a 3 v zmysle rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žalobcovia majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Súd žalovaného poučuje, že môže voči žalobcom podať návrh na zrušenie tohto neodkladného
opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

13. Z trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. z. 4T/69/2024-457 zo dňa 16.9.2024
vyplynulo, že otec maloletých detí bol neprávoplatne uznaný za vinného v bode 1. z pokračujúceho

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 ods. 5 Tr. zákona kde ako poškodená vystupuje matka detí, a za ktorý
mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní
16 mesiacov.

14. Zo zápisnice z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi zo dňa 5.10.2021
vyplynulo, že matka detí bola podať na otca trestné oznámenie pre trestný čin zanedbania povinnej
výživy, nakoľko si otec neplnil vyživovaciu povinnosť na základe rozhodnutia Okresného súdu Spišská
Nová Ves pod sp. zn. 14P/136/2018-71 zo dňa 23.7.2018.

15. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 9.9.2024 pod zn. 269EX 591/24-5-And vyplynulo, že
exekútor vymáha od otca ako povinného zameškané výživného vo výške 1.380 eur (do 8/2024).

16. Z písomného vyjadrenia otca vyplynulo, že s návrhom matky v celom rozsahu nesúhlasí. Okrem
iného uviedol, že nepopiera, že vzťah s maloletými deťmi je v súčasnosti utlmený, ale nie z dôvodu, že

stratil o nich záujem ale z dôvodu, že matka sa snaží všemožnými dôvodmi brániť v kontakte s nimi.
V súčasnosti je trestne stíhaný pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, kde poškodenou je matka
detí, pričom vinu popiera.17. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov vyplynulo, že dňa 7.1.2025 sa na tunajší úrad
dostavila matka spoločne s dcérami. Zisťovanie názoru sa realizovalo bez prítomnosti matky. Maloleté
sestry chceli vypovedať spoločne, pričom mal. A. uviedla, že sa za otca a jeho priezvisko hanbia a už sa

tak volať nechcú. Naposledy otca videli asi pred dvomi rokmi, vo vzťahu k nemu majú málo spomienok,
napr. mal. A. si pamätala písanie úloh v prvom ročníku. Na otcovi im vadí, že sa začal opíjať, chodil po
automatoch, míňal peniaze, zbil s metlou A., vadilo im, keď prišiel do školy a chcel si nastaviť edupage
lebo chcel iba vidieť, ako sa učia. A. sa v škole nedarilo kvôli otcovi. Doteraz sa boja, že niekde bude.
Otovi starí rodičia sa o nich nezaujímajú. Mal. A. uviedla, že keď otec prišiel na tréning v korčuľovaní, tak

sa hneď vypla začalo ju bolieť brucho, hlava a bola celá rozkývaná, že sa vôbec nesústredila. Obidve
potvrdili, že aj z finančných dôvodov už nechodia na krasokorčuľovanie, chodia už iba na balet, na
tanečnú, spevácky zbor, na husle A. a na harmoniku A.. Hrajú spolu, veľa spievajú. Na otca nemajú
už žiadnu peknú spomienku. A. si ešte spomenula ako chodili s otcom na zmrzlinu. Na záver opäť
zopakovali, že sa tak nechcú volať, lebo oco sa nikdy nesprával ako oco. I. B. (matkin brat) im nahrádza
otca, s ktorým majú najkrajšie spomienky. Maloleté si plnia povinnú školskú dochádzku na Základnej

škole, K. G.XX, C. D. E.. Matka v rozhovore uviedla, že sa dievčatá rozhodli pre zmenu priezviska
spontánne, začali sa tak podpisovať. Otec si svojím správaním a prístupom sám zapríčinil, že dievčatá
majú tento postoj. C. A. si pamätá, ako v minulosti oblečená a pripravená čakala na otca a on o dve
tri hodiny zavolal, že nepríde. Matka je SZČO, aj zamestnanec spoločnosti s mesačným príjmom cca
1500 Eur. Matka uviedla, že nie je s rodinou otca v žiadnom kontakte. Dňa 8.1.2025 a na tunajší úrad

dostavil otec F. B., ktorý uviedol, že má zákaz priblíženia sa k mal. deťom, začalo to 10.1.2024, kedy
bol tri mesiace vo väzbe. Od mája 2024 nekontaktoval matku, nakoľko mal obavu z toho dôvodu, že
matka to môže zneužiť, že sa jej opäť vyhrážal, s návrhom matky na zmenu priezviska nesúhlasí. Otec je
zamestnaný v stavebnej spoločnosti u svojho brata. Uviedol, že jeho dlh bol vyplatený za pomoci rodiny.
Počas väzby mu však vznikol nový dlh. Na záver správy kolízny opatrovník uviedol, že deti majú dostatok

vedomostí o správaní otca a vnímajú jeho správanie veľmi citlivo, sú vo veku, kedy ich správanie otca
privádza do rozpakov. Matka je pre obe maloleté najbližšia vzťahová osoba a deti sú na ňu prirodzene
silno citovo pripútané. V neposlednom rade na ich rozhodnutie má výrazný vplyv aj tá skutočnosť, že
matka užíva priezvisko E..

18. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6T/28/2024 zo dňa 24.7.2024, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2024 vyplynulo, že otec bol oslobodený spod obžaloby podľa § 285
písm. f) Tr. poriadku prokurátorky Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves sp. zn. 1Pv 434/23/8810 pre
skutok,ževobdobíod1.10.2023do11.1.2024vmesteSpišskáNováVes,okresC.D.E.ainde,akootec
mal. A. B., nar. XX.X.XXXX a mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, neprispieval riadne a včas na ich výživu, i keď

mu táto povinnosť vyplýva z § 62 zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 14P/136/2018 zo dňa 23.7.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2018, bol zaviazaný
prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.X.XXXX sumou vo výške 150 € mesačne a na výživu mal. A.
B., nar. XX.X.XXXX, sumou vo výške 150 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky -
oprávnenej B. A. E., čím mu vznikol dlh na výživnom v sume 750 €, a takto konal, hoci nebol vedený v

evidenciiuchádzačovozamestnanie,nepoberaldávkyvhmotnejnúdzi,anižiadneštátnesociálnedávky
a mal aj príjem zo živnostenskej činnosti, ktorý bol právne kvalifikovaný prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona pretože zanikla trestnosť činu.

19. Z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 3Tp/4/2024 zo dňa 15.1.2024 vyplynulo,

že otec bol podľa § 72 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr.
poriadku.Väzbazačalaplynúťod12.1.2024od8.30hod.Návrhnavzatiaotcadoväzbypodalprokurátor
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a § 127 ods. 5 Tr. zákona, kde ako poškodená vystupovala pani A.K.

20. Z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 3Tp/4/2024 zo dňa 17.4.2024 vyplynulo,
že otec bol podľa § 72 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, §79 ods. 3 Tr. poriadku prepustený z väzby ihneď
na slobodu pri dôvode väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku bol prijatý písomný sľub obvineného, podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sa väzba nahradila
dohľadom mediačného a probačného úradníka a podľa § 82 ods. 1 Tr. poriadku boli otcovi uložené

primerané povinnosti a obmedzenia. Otec bol prepustený z väzby príkazom predsedu senátu pod sp.
zn. 4Tpo/17/2024 dňa 30.4.2024.21. Z vyjadrenia triednej učiteľky B. L. zo Základnej školy K. XX, C. D. E. vyplynulo, že mal. A. je veselé,
šikovné dievčatko s mnohými záujmami, rodinnú situáciu vníma citlivo, často o nej rozpráva, o otcovi
hovorí menej alebo ho nespomína. Už od prvého ročníka spomínala zmenu priezviska. Po zdokonalení

sa v písaní, sa začala viackrát podpisovať menom E. na obálku zošita či písomné práce.

22. Z vyjadrenia triednej učiteľky M. B. zo Základnej školy K. XX, C. D. E. vyplynulo, že mal. Júlia je
vnímavédievčasvynikajúcimivýsledkami,vškolesavyjadrila,žesavbudúcnostibudevolaťE.,koncom
tretieho ročníka sa začala podpisovať menom E., tešila sa z toho, pričom ju učiteľka musela usmerniť,

aby sa podpisovala oficiálnym priezviskom.

23. Na čl. 57 – 72 súd eviduje fotografie maloletých detí a ich rodiny z obdobia roka 2020-2023 z rôznych
výletov, podujatí, z domácnosti.

24. Na čl. 85 sa nachádza výmenný lístok potvrdený pediatrom B. E. N., z ktorého vyplývalo, že otec sa

dňa 27.1.2025 o 12:12 hod. bol informovať o zdravotnom stave mal. Júlie.

25. Na čl. 86 – 90 súd eviduje kópiu konverzácie medzi matkou a otcom ohľadom maloletých detí
z obdobia od 18.1.2025 – 19.2.2025.

26. Na čl. 93 sa nachádza emailová konverzácia, ktorú zaslala psychologička B. O. P. matke, ktorej
obsahom bol opis intervencií, ktoré boli poskytnuté mal. A. a A..

27. Zo zisťovania názoru maloletých detí vyplynulo, že tieto súhlasili, aby boli s ich názormi oboznámení
aj rodičia. Z výpovede mal. A. vyplynulo, že chce mať iné meno, lebo ocko vyvádzal, chodil po

automatoch a míňal peniaze, pričom ho dlho nevidela. Predstavuje sa Majerová, lebo musí. Chcem sa
volať ako mama, no nevie kedy ju to tak napadlo. Na angličtine sa podpisuje B. a niekde E.. Napadlo ju
to tak, majú to na zvončeku, ale to nebol dôvod, ale hanbí sa za otca. Na otca má spomienku, ako sa
ich pýtal na školu. Ocko jej nechýba. Vedela by si predstaviť vidieť sa s otcom, vie, že má bábätko B.,
niekedy sa s ním vidí, myslí na neho. Otec mamu kontaktoval cez sms, či chcú ísť na koláčik, či platí

ponuka. Mamka sa bála, ocko nosí pušku, no nevie či je poľovník. Mama nerozpráva o otcovi. V škole
nepočula o tom, že by si niekto menil priezvisko. Súvisí to s tým, že mamka sa volá E., aj ujo. Nemala
pocit, že s otcom sa už potom nebude musieť stretnúť, keď sa bude volať E.. Otec ju raz udrel do chrbta,
raz zobral metlu na A., ale ona odskočila. Následne z výpovede mal. A. vyplynulo, že sa chce volať
inak preto, lebo sa za otca hanbí. Zmena priezviska ju napadla dávnejšie a povedala to mame. Vie, že

sa s nimi chcel otec stretnúť na koláčik. Keď im otec nepísal, bola v pohode, ale teraz ju to rozrušilo,
ani na narodeniny jej nepíše, iba ockova sestra. Ak by sa chcel s ňou otec stretnúť, bála by sa. Peknú
spomienku na otca nemá. Ak by otec veľmi chcel obnoviť vzťah do budúcna, nevie si to predstaviť. Stalo
sa, že otec prišiel nečakane, ona ho nechcela vystískať a povedal A. - poď ma vystískať, nie jak tvoja
drbnutá sestra. V škole sa musí podpisovať B., ale niekde môže aj E.. Obe ich napadlo volať sa inak,

pričom im mamka povedala, nech robia tak ako to cíti ich srdce. Mal. A. sa počas výsluchu a vybavovania
si spomienok na osobu otca, trikrát rozplakala.

28. Ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy,
pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom

na článok 10 ods. 1 a 2 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov
hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden
dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc
súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa
zabezpečídôkaznajehovykonanie(I.ÚS52/2003).Zvyššieuvedenýchskutočnostísúdnapojednávaní

zamietolnávrhmatky nadoplneniedokazovanieovýpiszregistrovpriestupkovotca,nakoľkopredmetné
priestupky sú spáchané voči inej osobe nech matky resp. detí a vykonanie týchto dôkazov nebolo
potrebné vykonať pre zistenie skutočného stavu veci, nakoľko všetky skutočnosti, ktoré boli dôležité
pre rozhodnutie vo veci boli zistené z dokazovania v predmetnom konaní a ich vykonanie by sa stalo
nadbytočné a v rozpore s požiadavkou hospodárnosti konania a neboli žiadnym spôsobom spôsobilé

ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej.

29. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní aposudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so

zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a

s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

30. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,

stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

31. Podľa § 28 ods. 1 ZoR, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

32. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní

chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

33.Podľa§35ZoR,Aksarodičianedohodnúopodstatnýchveciachsúvisiacichsvýkonomrodičovských
práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého
dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej

starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

34. Podľa § 36 ods. 1 ZoR Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

35. Podľa § 43 ZoR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

36. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak

je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

37. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok
8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny
záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych
väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému

rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené
puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú
do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa,
aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorguluversus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému
z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča (Hansenová versus Turecko).

38. Podľa článku 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

39. Podľa článku 6 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú,
že každé dieťa má prirodzené právo na život. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

40. Podľa článku 9 bod. 3 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné

kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

41. Podľa článku 12 bod. 1 Dohovoru o právach dieťaťa , Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať

patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

42. Podľa článku 12 bod. 2 Dohovoru o právach dieťaťa , Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť

v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

43.Podľačl.10ods.2Listinyzákladnýchprávaslobôd,Každýmáprávonaochranupredneoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

44. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti
možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

45. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že matka a otec sú rodičmi mal. Júlie a mal.

A.. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a súčasne nebol upravený styk otca
s maloletými (sp. zn. 14P/136/2018). Následne bol rozhodnutím súdu (6P/208/2021) upravený styk otca
s maloletými deťmi. Z dôvodu zlých vzťahov medzi rodičmi a problémami so stretávaním, sa viedlo aj
súdne konanie ohľadom výkonu rozhodnutia, ktoré bolo uznesením zastavené (sp.zn. 17Em/1/2023).
Otec detí bol vzatý do väzby 12.1.2024 a dňa 30.4.2024 bol z nej prepustený. Medzičasom bolo vydané

neodkladnéopatrenie(sp.zn.1C/2/2024),ktorýmboliotcoviuloženépovinnostiokreminéhonestretávať,
nekontaktovať a pod. sa s matkou a maloletými deťmi s výnimkou úpravy styku. Otec preukázateľne
hradil určené výživné aj po jeho zvýšení (17P/24/2024), vzniknutý dlh na výživnom otcovi vznikol
počas pobytu vo výkone väzby, ktorý následne uhradil. V súčasnosti všetku starostlivosť o maloleté
detí zabezpečuje matka. Otec od 12.1.2024 do 18.1.2025 sa s maloletými nestretával, nepísal im,

netelefonoval, nezisťoval si informácie ohľadom detí.

46. Vzhľadom na vykonané dokazovanie pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania, súd
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP podľa Čl. 10 ods. 1 CMP a s poukazom na participačné
práva deti udelil matke súhlas na miesto otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletým deťom:

na príslušnom Okresnom úrade a to z priezviska "B." na priezvisko "„E.“.

47. V prípadoch, ak sú vzťahy medzi rodičmi natoľko narušené, že sa o starostlivosti a styku alebo
iných dôležitých otázkach ohľadom maloletých nevedia dohodnúť musí autoritatívne rozhodnúť súd.
Súd pri svojom rozhodovaní prednostne neprihliada na to, ako si úpravu rodičovských práv a povinností

alebo vyriešenie iných dôležitých otázok predstavujú rodičia, ale prvoradým je vždy záujem dieťaťa. Je
logické, že vždy aspoň jeden z rodičov nebude s rozhodnutím súdu súhlasiť. Dôležité je zdôrazniť, že pri
rozhodovaní vo veciach maloletých nie je prvoradým cieľom uspokojiť požiadavky rodičov, ale rozhodnúťtak, aby to bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré je vo vývine a všetko, čo na neho
dolieha v detstve, ho môže neskôr ovplyvniť, a to už v negatívnom alebo pozitívnom smere.

48. V predmetnom konaní bolo v prvom rade potrebné vyriešiť otázku či súdnym rozhodnutím budú: a)
dotknuté rodičovské práva (§28), b) obmedzené rodičovské práva (38 §), alebo c) nedôjde k dotknutiu
ani obmedzeniu rodičovských práv ( § 35).

49. Po zhodnotení stavu veci možno jednoznačne konštatovať, že predmetom konania sú práva

a povinnosti subsumované do samostatného ustanovenia Zákona o rodine (§ 35), podľa ktoré súdy
rozhodujú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinnosti (udelene
súhlasu na zmenu priezviska dieťaťa potom, ako sa rodičia v tejto veci nedohodli). Teda rozhodnutím
o udelení súhlasu nedôjde k obmedzeniu alebo pozbaveniu rodičovských práv a povinností resp.
pozastaveniu ich výkonu, keďže samotným rozhodnutím nedôjde k zmene priezviska, a samotné
rozhodnutie o zmene priezviska patrí do právomoci príslušnému úradu.

50. Zo zisteného skutočného stavu veci je možné jednoznačne konštatovať, že maloleté detí stratili
kontakt s otcom v čase skôr ako bol vo výkone väzby. Deti odmietali k otcovi chodievať pre jeho
správanie ako k ním tak aj k ich matke. Celkové správanie otca vyústilo do situácie kedy otec bol vzatý
do väzby na dlhšie obdobie (vo vzťahu k inej žene), pričom trestné stíhanie sa viedlo aj vo vzťahu

k matke detí. Od tohto momentu prestal existovať akýkoľvek kontakt s deťmi. Po prepustení z výkonu
väzby otec nevyhľadal informácie ohľadom detí, či návštevou školy, ktorú navštevujú, dopytovaním sa
u pediatra, resp. zisťovaním informácii prostredníctvom príslušnej kurately a pod. Otec počas celého
konania nesúhlasil s návrhu a deklaroval ochotu stretávania sa deťmi, ale počas celej doby od kedy
bol prepustený z väzby neurobil žiaden krok k tomu, ktorý by ním tvrdené skutočnosti potvrdil. Je

potrebné poukázať na skutočnosť, že otec začal aktívne zisťovať informácie ohľadom detí a prejavil
snahu o opätovné stretnutiu až po pojednávaní (16.1.2025), na ktorom mu boli kladené súdom otázke
aké mal dôvody aby sa s deťmi nekontaktoval, prečo nezistil informácie zo školy a pod. nakoľko mu
neboli obmedzené rodičovské práva a povinnosti. Následne po pojednávaní (18.1.2025) začal otec písať
matke, aby preukázal záujem o maloleté detí, bol zisťovať zdravotný stav u pediatra. Takéto konanie

otca, ktoré malo preukázať záujem o detí možno jednoznačne vyhodnotiť ako účelové, ktorým chcel
deklarovať záujem o detí. Všetky kroky, ktoré otec vykonal vo vzťahu k deťom preukázateľne nastali
až po otázkach súdu na pojednávaní, priam to vyzeralo, že otec akoby sám nevedel čo má robiť resp.
neprejavoval záujem vykonať kroky týmto smerom, pričom sa vyjadroval, že po prepustení z väzby
boli problémy zistiť tieto informácie a pod. Zrazu po niekoľkých mesiacoch a po upozornení súdom

na pojednávaní, že vykonáva žiadnu činnosť smerom k deťom všetky problémy otca sa stratili a začal
byť zrazu aktívny. Takéto správanie otca preukázateľne ukázalo, že po prepustení z väzby u neho
neexistovala ochota nadväzovať kontakt s deťmi rôznymi spôsobmi ale záujem sa prejavil až počas
prebiehajúceho konania, s ktorým nesúhlasil.

51. Maloleté detí vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť samostatne zhodnotili svoje väzby na
otca a ich vzťah k nemu. Obe v súčasnosti neprechovávajú k nemu city, vedia že kto je ich otec,
ale vzhľadom na minulosť spočívajúcu v jeho konaní či už k ním samotným ako aj ich matke a dĺžku
odlúčenia sa v súčasnosti nevedia stotožniť s priezviskom. Je potrebné dodať, že samotné priezvisko
žiadnym spôsobom nie je spôsobilé nahradiť starostlivosť o maloleté deti resp. vymazanie otca zo života

detí, no na druhej strane môže mať veľký vplyv na zdravý fyzický ako aj psychický vývoj maloletých.
Maloleté detí vedia o situácii otca spojenej s výkonom väzby a môže to byť pre nich po psychickej
stránke náročne sa dennodenne vysporadávať doma a o to viac v škole resp. v kolektíve s tým, že majú
priezvisko po otcovi, ktorý sa o nich nestará, nie je dlhšiu dobu súčasťou ich životov a mal sa vyhrážať
ich matke. V ich veku sú deti citlivé na vonkajšie podnety a nevedia ich racionálne vyhodnocovať ako

dospelý človek a v prípade núteného priezviska nechápu s ktorým sa nevedie stotožniť pod vplyvom
situácii, ktoré nastali v minulosti je potrebné zabezpečiť ochranu zdravého vývoja detí po psychickej ako
aj fyzickej stránke aj možnosťou zmeny priezviska. Takáto zmena v ponímaní detí môže mať pozitívny
vplyv na nadviazanie opätovného vzťahu s otcom, nakoľko nebudú mať pocit, že sú nútené do niečo čo
veľmi nechcú a v prípade ak by im ich priezvisko ostalo, hoc nesú v kontakte s otcom, môžu to považovať

zo strany otca ako istú formu nútenia k niečomu a ich zlý vzťah k nemu by to mohlo ešte viac zhoršiť.

52. Zmena priezviska by nemala byť na mieste tam, kde je odôvodnená obava, že by mohla táto
zmena viesť k uvoľneniu rodinných vzťahov, keďže štát má urobiť všetko preto, aby sa rodinné vzťahyudržiavali. Otec dlhodobo neprejavoval snahu o kontakt s deťmi, nevyvinul žiadnu snahu, aby to zmenil.
Záujem otca nastal až počas prebiehajúceho konania, ktorý však vyzeral skôr ako účelový než reálny.
Okrem plnenia si vyživovacej povinnosti nijako v živote detí v súčasnosti a dlhšiu dobu nefiguruje.

Zmena priezviska na základe vykonaného dokazovanie neprinesie zo sebou žiadne následky vo vzťahu
k potencionálnemu uvoľňovaniu väzieb medzi deťmi a ich otcom, ktoré okrem roviny právnej, v reálnom
živote maloletých aktuálne neexistujú, čo je dôsledkom správania sa otca, ktorý svojim pasívnym
konaním vo vzťahu k deťom prispel k ochladeniu týchto väzieb.

53. V závere súd poukazuje na skutočnosť, že predmetným rozhodnutím nedošlo k zániku rodičovských
práv a povinnosti otca vo vzťahu k maloletým deťom a je len na jeho konaní ako sa bude snažiť ich
realizovať a akým spôsobom si bude budovať opätovné väzby k deťom.

54. V závere je potrebné sa vyjadriť ku argumentom otca, ktorý bol toho názoru, že je na mieste, aby
súd svojou činnosťou možno v rámci tohto konania resp. nového konania mohol vydať neodkladné

opatrenie na zabezpečenie styku otca s deťmi. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že otec
mal riadne upravený styk súdnym rozhodnutím, ktorý nevyužíval, taktiež ak by otec mal taký záujem
ohľadom kontaktu s deťmi bol by to práve on, ktorý by inicioval možné konania ohľadom styku resp.
by sa pokúšal prostredníctvom sociálnej kurately nadviazať kontakt. Naproti tomu otec bol celý čas
pasívny vo vzťahu k deťom, pričom mu nebolo žiadnym spôsobom bránené sa určitého druhu kontaktu

domáhať. Aj samotné neodkladné opatrenie, ktorým otec argumentoval, že mu bráni v styku nie je
pravda, keďže umožňovalo sa stretávať s deťmi počas súdom určeného styku. Celkom možno reagovať
na argumenty otca, tým spôsobom, že jeho rodičovské práva a povinnosť neboli celý čas obmedzené. To
že sám nechcel realizovať svoje práva vo vzťahu k deťom samo o sebe nezakladá dôvody na vydávanie
neodkladných opatrení resp. začatím konania z úradnej moci, nakoľko nemožno niekoho nútiť, aby sa

realizoval styk s deťmi ak sám neprejavuje záujem. Súd má svojím rozhodovaním zabezpečiť kontakt
medzi rodičmi a deťmi v prípadoch ak je to jednému z nich bránené, čo v prejednávanej veci nebolo
preukázané a teda súd nemôže nahrádzať aktivitu rodičov ak nemajú záujem.

55. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

56. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

57. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

58. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v
spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.