Rozsudok – Výchovné opatrenia ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 3, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 73P/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200678
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Habartová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1224200678.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Emíliou Kosturkovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa
rodičov: matky - J.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, A., zast.: JUDr. Milan Ficek, advokát
s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, otca - J.. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. D. XXXX/XX, X., zast: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., so sídlom Plynárenská 4659/1,
Bratislava, IČO: 36 866 687, o návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá maloletému dieťaťu: M. F., nar. XX.XX.XXXX a jej rodičom: J.. C. V., nar.

XX.XX.XXXX a J.. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa odbornému
sociálno - psychologickému poradenstvu v organizácii TENENET o.z., so sídlom Oravská 4, Senec
(ďalej len „organizácia“) za účelom odstránenia rodičovského konfliktu, zlepšenia výchovných zručností,
vzájomnej komunikácie medzi rodičmi pri výchove maloletej, akceptácie sa rodičov navzájom a za
účelom obnovy vzťahu medzi otcom a maloletou a stretnutia otca s maloletou za prítomnosti odborného
pracovníka.

II. Toto výchovné opatrenie sa bude realizovať v rozsahu 40 hodín s tým, že ktoré stretnutia budú
prebiehaťzaúčastiotcaamaloletej,obochrodičovamaloletejalebolenzaúčastirodičovalebomaloletej
presne určí pridelený psychológ. Rozsah poradenstva určená organizácia prispôsobí podľa aktuálnej
potreby.

III. Rodičia a maloleté dieťa, ktorého účasť je povinná zabezpečiť matka, sú povinní zúčastniť
sa na nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia, trvanie a miesto realizácie budú určené
povereným pracovníkom organizácie.

IV. Na zrealizovanie tohto výchovného opatrenia súd určuje lehotu jedného roka od právoplatnosti
tohto rozhodnutia s tým, že organizácia je povinná priebežne v pravidelných mesačných intervaloch,
vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, podávať súdu správy o priebehu nariadeného výchovného
opatrenia a doručiť súdu záverečnú správu o priebehu stretnutí a účinkoch výchovného opatrenia do 15
dní od ukončenia výchovného opatrenia.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Návrhom, doručeným súdu dňa 29.02.2024, sa otec maloletej M. (ďalej aj ako „navrhovateľ“) domáha,
aby súd nariadil maloletej a obom rodičom výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona
o rodine, a síce povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce,sociálnych vecí a rodiny Bratislava po dobu 2 rokov od právoplatnosti rozhodnutia s odôvodnením, že
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/166/2021 zo dňa 30.11.2022 bol upravený styk otca
s maloletou nasledovne:

- každý rok dňa 29.05. od 16.30 hod. do 18.30 hod.,
- každý rok dňa 04.02. od 16.30 hod. do 18.30 hod.,
- každý nepárny kalendárny týždeň s výnimkou sviatkov a prázdnin od piatku od 16.30 hod. do nedele
do 16.30 hod.,
- počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od soboty od 16.30 hod. do pondelka do 16.30 hod.,

- počas Vianočných sviatkov: každý nepárny rok dňa 24.12. od 09.30 hod. do 11.30 hod., od 26.12. od
09.30 hod. do 29.12. do 16.30 hod. a od 01.01. od 09.30 hod. do 05.01. do 16.30 hod.; každý párny
rok dňa 24.12. od 15.00 hod. do 18.30 hod. a od 30.12. od 16.30 hod. do 02.01. nasledujúceho roka
do 16.30 hod.,
- počas letných prázdnin v každom roku od 01.07. od 09.00 hod. do 10.07. do 19.00 hod. a od 01.08.
od 09.00 do 10.08. do 19.00 hod.,

napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu však nedochádza k riadnemu styku navrhovateľa s jeho dcérou.
Podľa navrhovateľa matka maloletú nepripravuje na styk a to predovšetkým po psychickej stránke, má
za to, že matka robí obštrukcie pri stretávaní sa s maloletou, a to nepriamym psychickým vplyvom na
dcéru, ktorý má za následok stratu citového puta maloletej k navrhovateľovi, maloletá začala mať časom
negatívne prejavy voči navrhovateľovi (syčí na neho, začne ho kopať do nôh alebo mu vykrúca prsty,

čím mu pôsobí bolesť a následne sa tomu začne smiať). Uvedené správanie navrhovateľ nepovažuje za
štandardné a domnieva, že maloletá má zrejme nejaký problém, ktorý by mohol vedieť vyriešiť odborník
napsychológiudieťaťa.Navrhovateľsavočimaloletejnedopustilžiadnehozléhosprávania,ktorébyvoči
nemu malo spôsobiť odpor maloletej. K stretnutiam navrhovateľa s maloletou dochádza iba vo vestibule
vchodu do panelového domu, kde býva matka s maloletou, matka pri príchode zvyčajne drží maloletú za

ruku a tá sa od nej odmieta vzdialiť, ak sa aj matka vzdiali a zostáva na blízku, tak maloletá nejaví záujem
o komunikáciu s navrhovateľom, je chladná a odmeraná. Navrhovateľ si riadne plní svoju vyživovaciu
povinnosť určenú súdom, vedie bezúhonný a príkladný život a chce byť vzorom pre svoju dcéru, má
za to, že správanie matky nekorešponduje so záujmom maloletej a že matka by sa tiež mala podieľať
na vytváraní a udržiavaní citovej väzby medzi maloletou a navrhovateľom, ktorý, ako jej otec, je tiež

dôležitou súčasťou života maloletej. Vzťah navrhovateľa s maloletou je naštrbený, avšak navrhovateľ
má záujem na tom, aby došlo k obnoveniu citovej väzby medzi ním a maloletou a to prostredníctvom
realizácie výchovného opatrenia - psychologického poradenstva na príslušnom úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny.

2 K návrhu na začatie konania sa vyjadrila matka podaním, doručeným súdu dňa 25.03.2024, v ktorom
poprela tvrdenia otca, považujúc ich za zavádzajúce a nepravdivé, nesúhlasila s podaným návrhom,
uviedla, že v januári 2023 požiadala psychologičku na ÚPSVaR-e o poradenstvo, ako pripraviť maloletú
na stretnutie s otcom, otcovi nikdy nebránila v styku s maloletou, matka vždy riadne pripravuje maloletú
na stretnutie s otcom a to aj po psychickej stránke. Dňa 13.02.2023 matka podala na ÚPSVaR sťažnosť

na správanie sa otca a žiadala o poskytnutie pomoci (psychologického poradenstva za účasti rodičov a
maloletej), na ÚPSVaR-e následne rodičia absolvovali psychologické poradenstvo za účelom zlepšenia
komunikácie. Dňa 31.05.2023 sa matka s maloletou zúčastnila sedenia u psychológa, ktorý uzavrel,
že tzv. testové vyšetrenie maloletej nepovažuje za potrebné, ale javí sa mu viac "problémom" menej
prispôsobivé správanie sa otca dieťaťa; otec sa stretol s psychológom dňa 22.06.2023. Styk maloletej s

otcom prebieha na recepcii bytového domu, v ktorom býva matka s maloletou, ktoré je zároveň miestom
prevzatia a odovzdania maloletej otcom a kde sa nachádza vyhradený priestor s konferenčným stolíkom
a štyrmi kreslami, otec zväčša sedí v kresle a pozerá do mobilu, keď matka privádza maloletú k otcovi,
tá ju drží za ruku a snaží sa pred ním schovať za matku, maloletá sa bez slova posadí do kresla, s
otcom nekomunikuje, udržuje si od neho odstup, otec sedí v kresle a pasívne čaká, následne matka

položí na stolík zošit na evidenciu stretnutia, rozlúči sa s maloletou a odíde do bytu, o ukončení stretnutia
otec telefonicky upovedomí matku, ktorá si príde po maloletú na recepciu, po ukončené stretnutia matka
predloží otcovi na podpis zošit. Matka tvrdí, že v podstate na každom stretnutí sa stáva, že otec v
neprítomnosti matky maloletú nabáda na veci, ktoré ona dobrovoľne nechce a rozpráva jej takpovediac
hlúposti, ktoré nemajú logické vysvetlenie a podľa matky v nej vyvolávajú vnútorný hnev a nedôveru voči

otcovi; raz otec priviedol na stretnutie s maloletou ženu a 3-ročné dieťa, ktoré maloletá nepozná a na
jedno stretnutie otec priviedol koncipientku z advokátskej kancelárie, ktorá ho v konaní zastupuje. Za
to, ako styk otca s maloletou prebieha, matka nenesie žiadnu zodpovednosť, matka si svoje povinnosti
riadne plní, maloletú na styk s otcom vždy pripraví, nachystá jej oblečenie, to, že maloletá odmietne sotcom odísť, považuje matka za chybu otca, ktorý si s ňou nedokáže vytvoriť rodičovské puto a citový
vzťah, nevie ju nijako zaujať a komunikovať s ňou, je k nej veľmi pasívny, pričom neberie ohľad na jej
potreby a požiadavky (napr. maloletá uviedla psychológovi p. Y., že otec s ňou nechce chodiť na krúžky).

Podľa matky sa maloletá už sama presvedčila, že otec o ňu nemá úprimný záujem, otec častokrát
nepríde napriek tomu, že matka maloletú na styk riadne nachystá a maloletá čaká na otca, uvedené
otec matke nijako vopred neoznámi, otec si určuje vlastné pravidlá, matku žiada o styk v časoch, kedy
naň v zmysle rozsudku súdu nemá právo, zo zaznamenaného styku je zrejmé, že dňa 17.02.2023,
01.08.2023, 10.11.2023 a 01.01.2024 sa otec nedostavil na styk (o čom matka vždy upovedomila

UPSVaR) a že maloletá trávi s otcom spravidla hodinu času v priestoroch recepcie bytového domu.
Maloletá nikdy nežila s otcom v spoločnej domácnosti, nemá s ním vybudovaný vzťah, podľa názoru
matky otec podaným návrhom opäť vytvára neprimeraný nátlak ako na maloletú a na matku, pričom to,
ako maloletá reaguje na otca, je podľa matky len odrazom toho, ako sa k nej správa otec, otcovi zrejme
chýba sebareflexia a prijatie zodpovednosti za svoje vlastné správanie, zo žiadnych okolností nevyplýva,
že by dochádzalo k nevhodnému správaniu maloletej, prípadne že by toto bolo inak narušené alebo že

by sa vymykalo štandardnému správaniu adekvátnemu jej veku, psychickému a fyzickému vývoju.

2.1 K vyjadreniu matka pripojila listinné dôkazy: sťažnosť matky na správanie sa otca adresovaná
ÚPSVaR Bratislava zo dňa 13.02.2023, SMS správy (písané dcérou z otcovho mobilu počas styku s
otcom), fotografie maloletej (pred stykom s otcom), prehlásenie recepčného p. C. A. zo dňa 06.06.2023

o priebehu stretnutia otca s maloletou zo dňa 03.02.2023, e-mailová komunikácia medzi rodičmi zo
dňa 19.01.2023, zo dňa 16.02.2023, zo dňa 24.03.2023, zo dňa 02.08.2023 a zo dňa 01.11.2023, SMS
komunikácia medzi rodičmi zo dňa 20.01.2023, zo dňa 17.02.2023 a zo dňa 01.01.2024, záznamy
o styku otca s maloletou, e-maily matky adresované UPSVaR Bratislava zo dňa 04.08.2023, zo dňa
13.11.2023 a zo dňa 12.01.2024, e-maily matky adresované psychologičke p. T. zo dňa 08.03.2023,

pozvánka zo dňa 13.04.2023, e-mailová komunikácia Mgr. W. s otcom maloletej zo dňa 18.04.2023,
smernica pre medzinárodné rokovanie na Slovensku zo dňa 18.04.2023, fotokópia str. 4 z časopisu
Železničný semafor. Dodatočne matka predložila súdu e-mailovú komunikáciu s psychológom PhDr. J.
Y. z júna 2023 a z augusta 2023 vrátane psychologickej správy vypracovanej PhDr. J. Y. s dodatkom
zo dňa 22.06.2023.

3. V ďalších písomných podaniach a na pojednávaní otec uviedol, že matka síce tvrdí, že sa podrobili
psychologickému poradenstvu, avšak asi nie dostatočne, keďže maloletá má stále rovnaký negatívny
postoj k otcovi, otec chce, aby psychologické poradenstvo nebolo iba jednorazové, chce docieliť jeho
pravidelnosť, pričom výsledkom má byť zlepšenie komunikácie a prehĺbenie vzťahu maloletej s otcom.

Keď raz za čas otec zruší nejaké stretnutie s maloletou z osobných alebo zo zdravotných dôvodov
ešte neznamená, že o maloletú nemá skutočný záujem. Stretnutia s maloletou sa postupom času
čoraz viac zhoršili, stále prebiehajú na recepcii bytového domu, kde býva matka s maloletou, matka
privedie maloletú, drží ju za ruku, maloletá je schovaná za matkou alebo pod bundou, sadne si do
kresla, maloletá s otcom nekomunikuje, v podstate ho ani nepozdraví, opakuje, že chce ísť domov alebo

že ju bolí bruško alebo hlava. Naposledy sa otec stretol s maloletou v piatok dňa 28.02.2025 a dňa
04.02.2025, keď mala maloletá meniny, z posledného stretnutia sa matka ani nevzdialila od maloletej
- bola pri schránkach. Odkedy bolo rozhodnuté vo veci samej maloletá nikdy neprespala v domácnosti
otca; v minulosti, keď sa stretnutia s maloletou realizovali za prítomnosti matky, zvykli rodičia s maloletou
chodiť aj na ihriská, avšak od rozhodnutia súdu sa otec stretáva s maloletou iba na recepcii bytového

domu. Doposiaľ sa neuskutočnilo žiadne stretnutie so psychológom na UPSVaR-e, na ktorom sa rodičia
dohodli na informatívnom stretnutí v júli 2024 a to z dôvodu, že psychologička mohla iba niektoré dni,
v septembri 2024 mala psychologička dovolenku, potom to zas nevyhovovalo matke, ako aj z dôvodu
plnenia otcových pracovných povinností. Otec má snahu riešiť veci, avšak na poslednom informatívnom
stretnutí matka deklarovala, že sa žiadneho stretnutia so psychológom nezúčastní.

4.Vďalšíchpísomnýchpodaniachanapojednávanímatkauviedla, žedorozhodnutiasúdusastretnutia
realizovali iba za jej prítomnosti, s maloletou chodili k otcovi do X., kde býva, avšak potom, čo mal otec
na matku sexuálne návrhy, s tým prestali a začali sa stretávať v A., chodili na ihriská, do detských kútikov
a pod. Rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Od súdneho rozhodnutia otec neprišiel na prvé

stretnutie, neospravedlnil sa, žiadal iný termín, na ďalšie stretnutie prišiel s advokátskou koncipientkou,
potom s partnerkou a dcérou, ktoré maloletá nepozná, maloletá má z otca strach. Za účelom zlepšenia
komunikácie s otcom matka kontaktovala UPSVaR, psychologička rodičom odporučila, aby sa stretnutia
realizovali za prítomnosti matky. Matka oslovila aj klinického psychológa PhDr. J. Y., s ktorým sa stretlirodičia aj maloletá a ktorý konštatoval, že dieťa je v poriadku a že problémom je správanie otca. Otec na
stretnutí slovne napáda maloletú aj matku, provokuje, dieťa pri otcovi zažíva iba klamstvo a zavádzanie.
Matka si stále vedie písomné záznamy o odovzdaní a prevzatí maloletej otcom, s otcom komunikuje

výhradne písomne. Matka naďalej nesúhlasí s podaným návrhom, od otca žiada zmenu postoja, aby
bol úprimný, otcovi navrhovala, aby sa u psychológa stretli iba rodičia. V apríli až máji 2023 absolvovali
niekoľko stretnutí u psychológa na UPSVaR-e (dve spoločné stretnutia, jedno samostatné stretnutie pre
matku a jedno samostatné stretnutie pre otca), v júni 2023 boli u psychológa PhDr. J. Y., ktorý dal otcovi
nejaké odporúčania.

5.Napojednávaníkolíznyopatrovníkmaloletejuviedol,žerodičiasúvobrovskomrodičovskomkonflikte,
ktorý sa prehlbuje, s uložením výchovného opatrenia vyjadril súhlas, majúc za to, že výchovné opatrenie
je potrebné za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi a obnovenia vzťahu otca s maloletou,
pričom navrhol, aby sa výchovné opatrenie realizovalo v TENENET, o.z. v rozsahu minimálne 40 hodín.

6. Vykonaným dokazovaním spočívajúcom vo výsluchu účastníkov konania a v oboznámení sa s
listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu súd zistil, že Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k.
20P 163/2019-254 zo dňa 17.08.2021, v spojení s opravným uznesením č. k. 20P 163/2019-294 zo
dňa 19.10.2021, upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej M. tak, že i) maloletú zveril
do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 10.09.2019 s tým, že obaja rodičia budú maloletú

zastupovať a spravovať je majetok, ii) otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo
výške 180,- eur mesačne, s účinnosťou od 10.09.2019, k rukám matky, vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, iii) otcovi umožnil stretávať sa s maloletou bez
prítomnosti matky nasledovne:
- každý rok dňa 29.05. od 16.30 hod. do 18.30 hod.,

- každý rok dňa 04.02. od 16.30 hod. do 18.30 hod.,
- po dobu prvých 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku: každý párny týždeň v stredu od 16.30 hod.
do 18.30 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 16.30 hod. do 18.30 hod., počas veľkonočných
sviatkov každý párny rok od nedele od 16.30 hod. do pondelka do 16.30 hod., počas vianočných sviatkov
každý párny rok dňa 24.12. od 09.30 hod. do 11.30 hod. a dňa 01.01. od 09.30 hod. do 11.30 hod.,

každý nepárny rok dňa 24.12. od 15.00 hod. do 18.30 hod. a dňa 01.01. od 16.30 hod. do 18.30 hod.,
počas prvých letných prázdnin nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku každý nepárny týždeň
každodenne od pondelka od 09.30 hod. do nedele do 16.30 hod.,
- s účinnosťou od prvého dňa 7. mesiaca počítaného od právoplatnosti tohto rozsudku do posledného
dňa 12. mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku: každý nepárny týždeň od piatka od 16.30 hod do

soboty do 16.30 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od soboty od 16.30 hod. do
pondelka do 16.30 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok dňa 24.12. od 09.30 hod. do 11.30
hod., od 26.12. od 09.30 hod. do 29.12. do 16.30 hod. a od 01.01. od 09.30 hod. do 02.02. do 16.30 hod.,
každý nepárny rok dňa 24.12. od 15.00 hod. do 18.30 hod., od 26.12. od 09.30 hod. do 28.12. do 16.30
hod. a od 01.01. od 09.30 hod. do 02.02. do 16.30 hod., počas druhých letných prázdnin nasledujúcich

po právoplatnosti tohto rozsudku každý nepárny týždeň od pondelka od 09.30 hod. do nedele do 16.30
hod.,
- s účinnosťou od prvého dňa 13. mesiaca počítaného od právoplatnosti tohto rozsudku: každý nepárny
týždeň od piatka od 16.30 hod. do nedele do 16.30 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny
rok od soboty od 16.30 hod. do pondelka do 16.30 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok

dňa 24.12. od 09.30 hod. do 11.30 hod., od 26.12. od 09.30 hod. do 29.12. do 16.30 hod. a od 01.01.
od 09.30 hod. do 02.02. do 16.30 hod., každý nepárny rok dňa 24.12. od 15.00 hod. do 18.30 hod. a
od 30.12. od 16.30 hod. do 02.02. nasledujúceho roka do 16.30 hod., počas letných prázdnin každý
nepárny týždeň od pondelka od 09.30 hod. do nedele do 16.30 hod.,
s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a v určený čas ju v mieste bydliska matky

odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.

7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 20CoP 166/2021 zo dňa 30.11.2022, právoplatným dňa
13.01.2023, zmenil výrok II vyššie uvedeného rozhodnutia prvoinštančného súdu tak, že otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od 10.09.2019 do 31.08.2021 v sume 180,- eur

mesačne a od 01.09.2021 v sume 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám matky; výrok III vyššie uvedeného rozhodnutia prvoinštančného súdu o úprave styku otca s
maloletou odvolací súd zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne:
- každý rok dňa 29.05. od 16.30 hod. do 18.30 hod.,- každý rok dňa 04.02. od 16.30 hod. do 18.30 hod.,
- každý nepárny kalendárny týždeň s výnimkou sviatkov a prázdnin od piatku od 16.30 hod. do nedele
do 16.30 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od soboty od 16.30 hod. do pondelka do 16.30 hod.,
- počas vianočných sviatkov: každý nepárny rok dňa 24.12. od 09.30 hod. do 11.30 hod., od 26.12. od
09.30 hod. do 29.12. do 16.30 hod. a od 01.01. od 09.30 hod. do 05.01. do 16.30 hod.; každý párny
rok dňa 24.12. od 15.00 hod. do 18.30 hod. a od 30.12. od 16.30 hod. do 02.01. nasledujúceho roka
do 16.30 hod.,

- počas letných prázdnin v každom roku od 01.07. od 09.00 hod. do 10.07. do 19.00 hod. a od 01.08.
od 09.00 do 10.08. do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a v
určený čas ju v mieste bydliska matky odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa
matke riadne a včas vrátiť.

8. Z výpovedí rodičov súd zistil, že napriek vyššie uvedenej súdnej úprave styku otca s maloletou sa

ten doposiaľ nikdy nerealizoval v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktorý je
exekučným titulom. Otec sa s maloletou stretáva raz za dva týždne, vždy na recepcii bytového domu, v
ktorom býva matka s maloletou, zhruba na 1 hodinu, doposiaľ maloletá v domácnosti otca nestrávila noc,
matka fyzicky nebráni maloletej v stretávaní s otcom (uvedené skutočnosti vyplývajú z výpovedí rodičov,
ako aj z matkou predloženého rozpisu stretnutí otca s maloletou), avšak miera potrebného pozitívneho

pôsobenia matky na dieťa v otázke stretávania sa s otcom je podľa názoru súdu nanajvýš otázna.
Aktuálne je maloletá vo veku necelých XX rokov a navštevuje X. ročník ZŠ R. X v A., maloletá nikdy
nežila s otcom v spoločnej domácnosti, o maloletú zabezpečuje osobnú starostlivosť od jej narodenia
výlučne matka.

9. Z obsahu matkou predloženej psychologickej správy, vypracovanej PhDr. J. Y. vyplýva, že dňa
31.05.2023 sa matka zúčastnila stretnutia s psychológom, dňa 05.06.2023 aj za účasti maloletej, ktorá
na stretnutí uviedla, že s otcom sa stretáva len na recepcii, nechce ísť k otcovi domov, lebo sú tam ľudia,
ktorých nepozná (nejaká teta a dieťa), nechce tam spať a nechce tam byť bez matky, otec s ňou nechce
chodiť na krúžky, chcela by, aby to robil aj jej otec. Záverom správy psychológ konštatoval, že aktuálne

sa testové vyšetrenie maloletej nejaví byť potrebné, možno je viac „problémom“ menej prispôsobivé
správanie sa otca dieťaťa (otec sa zúčastnil stretnutia s psychológom dňa 22.06.2023).

10. Na informatívnom stretnutí rodičov, ktoré sa konalo na tunajšom súde dňa 24.07.2024, bolo rodičom
odporúčané,abyvyužilislužbyreferátuporadensko-psychologickýchslužiebnapríslušnomúradepráce,

nakoľko komunikácia medzi rodičmi je výrazne naštrbená a bolo by vhodné, aby na obnove a zlepšení
komunikácie medzi sebou pracovali obaja rodičia, avšak do ďalšieho informatívneho stretnutia rodičov,
ktoré sa konalo na tunajšom súde dňa 15.10.2024 a ani do termínu pojednávania sa rodičia so
psychológom nestretli.

11. Zo správy z pohovoru s maloletou, ktorý vykonal kolízny opatrovník dňa 17.02.2025 vyplýva, že
maloletá sa s otcom stretávať nechce, nechce s ním nič robiť, pri rozhovore pôsobila utiahnuto, bola
zľaknutá a plačlivá.

12. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (článok 3
Dohovoru o právach dieťaťa).13. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

14. Podľa § 37 ods. 7 zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

15. Podľa § 37 ods. 8 zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovné ho opatrenia priebežne

tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu
výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže

dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

16. V článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 zákona o rodine.
Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia

spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom
rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a
rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu
vyplývajúcimi. Slovenská republika ako zmluvný štát Dohovoru o právach dieťaťa je povinná poskytnúť
rodičom potrebnú pomoc pri plnení ich úlohy výchovy detí.

17. Výchova detí a starostlivosť o ich vývoj, ich ochrana by mala byť stredobodom neustáleho záujmu
celej spoločnosti. Maloleté dieťa pre svoje slabšie právne postavenie potrebuje osobitnú ochranu
a starostlivosť. Táto ochrana mu je poskytovaná predovšetkým v prostredí rodiny. Práve rodinné
prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, významne ovplyvňuje jeho ďalší vývoj, pričom dôležitú úlohu plní aj

vzťah maloletého dieťa k obom rodičom. Vo formovaní osobnosti dieťaťa predstavuje vzťah k rodičom
nezastupiteľné miesto. Ak rodina neplní svoje funkcie a ak je vzťah dieťaťa k rodičovi narušený,
je vyžadovaná pomoc zo strany spoločnosti, t. j. v danom prípade súdu, prostredníctvom inštitútu
výchovného opatrenia.
18. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že mocenská intervencia štátu do rodiny v podobe výchovného

opatrenia je namieste len vtedy, ak rodina z najrôznejších dôvodov nezabezpečuje ochranu a všestranný
rozvoj dieťaťa. Rozhodujúcim je tiež princíp adekvátnosti, t. j. nachádzanie miery intervencie do rodiny
v záujme dieťaťa a zároveň nachádzanie prostriedkov tejto intervencie tak, aby tieto prostriedky boli
primerané s ohľadom na záujem dieťaťa i práva jeho rodičov. O zaistenie najlepšieho záujmu dieťaťa
musia v prvom rade usilovať jeho rodičia. Ak by starostlivosť rodičov neviedla k náprave, až potom je

možné aplikovať výchovné opatrenie v záujme dieťaťa, keďže výchovné opatrenia plnia predovšetkým
ochrannú funkciu, ktorej cieľom je napomôcť navráteniu riadneho výchovného prostredia a nie prípadne
do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom neadekvátne zasahovať. (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 4CoP 45/2019 zo dňa 25.09.2019)
19.Výchovnéopatreniepodľa§37ods.2písm.d)zákonaorodine,t.j.povinnosťpodrobiťsasociálnemu

poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu, možno preto aplikovať len tam, kde je predpoklad,
že toto výchovné opatrenie bude plniť ochrannú funkciu, ak k náprave spoločensky nežiaduceho vzťahu,
t. j. odmietaniu rodiča maloletým dieťaťom, nedôjde iným spôsobom.
20. Výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov medzi
rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad

dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že budú
dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre zabezpečenie riadneho výchovného prostredia pre
dieťa. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy vo
vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté
dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa.

21. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že v danom prípade je potrebné zasiahnuť do rodinnej
situácie formou výchovného opatrenia, nakoľko komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo problémová,
nedostatočná, nekonštruktívna, medzi rodičmi pretrváva rodičovský konflikt, ktorý sa postupom času lenprehlbuje a ktorý zároveň negatívnym spôsobom ovplyvňuje maloletú, jej celkové prežívanie a najmä
jej vzťah s otcom, ktorý podľa všetkého nemá vybudovaný na pevných základoch. Práve výchovné
opatrenie v nariadenej forme má podľa názoru súdu prispieť k určitej náprave narušených vzťahov medzi

rodičmi a predovšetkým k obnove vzťahu medzi otcom a maloletou.

22. Pre súd je relevantným záujem maloletého dieťaťa a teda, aby boli v jeho živote prítomní
obaja rodičia. Nie je sporné, že vzťah maloletej s otcom je narušený, resp. že maloletá nemá s
otcom vybudovaný hlboký vzťah. Pokiaľ ale otec prejavil záujem o postupné budovanie tohto vzťahu

podrobením sa psychologickému poradenstvu, je povinnosťou súdu prijať vhodné opatrenia za účelom
naplnenia potrieb maloletého dieťaťa a na tom nič nemení ani nesúhlas matky s podaným návrhom.
Pri riešení aktuálnej situácie je podľa názoru súdu nevyhnutná odborná intervencia spočívajúca
predovšetkým v poskytnutí pomoci rodičom pri budovaní kultivovanej a konštruktívnej komunikácie a
korektných vzťahov formou nariadeného výchovného opatrenia a rovnako tak aj pri budovaní vzťahu
otca s maloletou. Obom rodičom súd zároveň pripomína, aby mali na zreteli potrebu napĺňať potreby

svojho dieťaťa, a to nielen potreby materiálne, ale aj potreby sociálne a predovšetkým citové.

23. Aj vzhľadom na vyššie uvedené preto súd neprihliadol na nesúhlas matky s nariadením výchovného
opatrenia, ktorý odôvodňuje tým, že otec nemá s maloletou vybudovaný žiaden vzťah a jeho záujem o
ňu nie je skutočný. Z výpovedí rodičov, ako aj z obsahu matkou predloženého rozpisu stretnutí otca s

maloletou vyplýva, že v r. 2023 sa otec nestretol s maloletou trikrát a to konkrétne v mesiaci február,
augustanovember,čovšakpodľanázorusúdunemožnopovažovaťzadôkaznezáujmuotcaomaloletú,
ba práve naopak, otec má záujem o stretávanie sa s maloletou a o vybudovanie úprimného vzťahu s
maloletou, o čom svedčí aj podaný návrh na nariadenie výchovného opatrenia. Z výpovede matky na
pojednávaní, z jej doterajších písomných podaní a z jej celkového prístupu počas celého konania sa

súdu javí, že práve matka nemá (alebo ho hodnoverným spôsobom neprejavuje) skutočný záujem na
tom, aby si maloletá vybudovala vzťah s otcom, zrejme z dôvodu, že dôvera matky k otcovi je dlhodobo
a hlboko narušená, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje nielen v celkovej úrovni „komunikácie“ medzi
rodičmi, ktorá je nedostatočná a nekonštruktívna, ale aj v odmietavom prístupe samotnej maloletej k
otcovi (inak povedané maloletá kopíruje správanie matky a jej negatívne nastavenie vo vzťahu k otcovi).

24. Keďže súd nemá za preukázané, že by ktorékoľvek z matkou uvádzaných okolností bránili
uloženiu výchovného opatrenia, povyšujúc záujem maloletého dieťaťa nad záujmy jeho rodičov,
dospel po vykonanom dokazovaní k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade je potrebné -
predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa - nariadenie výchovného opatrenia spočívajúceho v

odbornom psychologickom poradenstve, ktoré poskytne rodičom a maloletej akreditovaný subjekt a
síce organizácia TENENET, o.z., so sídlom Oravská 4, Senec, v rozsahu 40 hodín, majúc za to,
že uložené výchovné opatrenie je za daného stavu najvhodnejším prostriedkom nápravy narušeného
vzťahu maloletého dieťaťa k otcovi, s poukazom na to, že rozširovanie a rozvíjanie vzťahových väzieb
s otcom je pre budúci život maloletej mimoriadne potrebné.

25. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého
rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia,
ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Súd apeluje na
matku, aby si uvedomila, že ako preferenčný/rezidentný rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, je povinná okrem riadneho zabezpečovania tejto osobnej starostlivosti vyvinúť maximálne
úsilie o vytvorenie priestoru na to, aby sa maloletá mohla podrobiť odbornému poradenstvu a stýkať
sa s otcom pod odborným dohľadom. V týchto súvislostiach súd poukazuje aj na nález Ústavného
súdu SR zo dňa 28.09.2023, III. ÚS 461/2023, v ktorom sa okrem iného uvádza, že sťažovateľka
(matka) nesmie podceňovať význam proaktívneho pôsobenia na deti v snahe približovať význam

výchovy aj druhého rodiča. Argumentácia o pasivite (žiadne zasahovanie do styku) implikuje nedostatok
prepotrebného prvku proaktivného pôsobenia. Inými slovami, artikulácia rodiča, že nebráni v styku,
pretože nič nepodniká proti druhému rodičovi, ešte neznamená, že v styku nebráni.

26. Zároveň súd považuje za potrebné podotknúť, že bez toho, aby si rodičia skutočne uvedomili, ako

ich dlhodobý rodičovský konflikt negatívne ovplyvňuje maloletú a jej celkové prežívanie a pokúsili sa o
skutočnú nápravu ich vzťahu, nie je možné vybudovať zdravý vzťah otca s dieťaťom, ktorý dieťa pre svoj
celkový priaznivý vývoj potrebuje. Rodičia by si mali uvedomiť, že dieťa potrebuje oboch rodičov a bez
ich vzájomného rešpektu sa nebudú môcť plnohodnotne podieľať na jeho zdravom psychickom vývoji.Poskytnutie určeného psychologického poradenstva súd považuje za daných okolností za akútne a
potrebnépreto,abysamohlazačaťjednaknápravanarušenejkomunikáciemedzirodičmi,avšakhlavne
budovanie vzťahu medzi otcom a maloletou pod dohľadom odborníkov, keďže je zrejmé, že rodičia nie

sú schopní vyriešiť situáciu bez zásahu súdu a plynutím času by s najväčšou pravdepodobnosťou prišlo
len k ďalšiemu zhoršeniu rodinných vzťahov. Zo strany rodičov je nanajvýš kľúčové, aby poskytli im
pridelenému psychológovi maximálnu súčinnosť a aby rešpektovali jeho odporúčania, nakoľko práve to
je v najlepšom záujme maloletej.
27. Z pohľadu súdu je nanajvýš žiaduce, aby sa rodičia čím skôr naučili zmysluplne a konštruktívne

diskutovať a to aj napriek tomu, že svoj vzťah ukončili. Osočovanie druhého rodiča či vzájomná rivalita
vo vzťahu k rodičovským oprávneniam nie je predpokladom úspešnej realizácie rodičovských práv a
preto bude úlohou rodičov, aby sa kriticky zamysleli nad svojimi postojmi a aby poskytnuté odborné
poradenstvo využili na to, aby si našli cestu k vzájomnému rešpektovaniu rodičovských kompetencií
druhého rodiča. Súd apeluje na to, aby rodičia neprenášali svoj vzťah na maloleté dieťa, ktoré má
právo na oboch rodičov a malo by prežiť pokojné a kľudné detstvo bez zbytočného napätia. Súd

zároveň zdôrazňuje, že lásku a pozornosť dieťaťa si nemožno vynútiť, žiaden súd ani iný štátny orgán či
psychológ nedokáže prinútiť dieťa, aby malo úprimne rado svojho rodiča, o to sa môže pričiniť iba rodič
svojím vlastným zodpovedným správaním a empatickým prístupom k dieťaťu rešpektujúcim individualitu
a osobitosti dieťaťa, za aktívnej spolupráce a súčinnosti preferenčného rodiča (t.j. v tomto prípade
matky).

28. V intenciách vyššie uvedeného preto súd, s poukazom na to, že podaným návrhom nie je
viazaný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, majúc za to, že na nápravu
narušených vzťahov v rodine postačuje, ak sa výchovné opatrenie bude realizovať v rozsahu 40 hodín,
počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže matka podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava II.

Odvolanie podané otcom a kolíznym opatrovníkom je neúčinné, nakoľko sa tohto práva výslovne vzdali

do zápisnice o pojednávaní v súlade s § 368 CSP.

Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Ak povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, oprávnený môže podať na súd návrh

na výkon rozhodnutia.