Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 32P/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124211828
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Čavojská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124211828.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.:

A., nar. XX.XX.XXXX a A. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, štátnej
občianky SR, trvale bytom E. XXX/XX, F. G., právne zastúpenej JUDr. Antonom Kamasom, advokátom
so sídlom Palackého 6403, Trenčín a otca A. A., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom
G. XXX/XX, G. F. H., právne zastúpeného Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou so sídlom A. XXXX/XX,
G. F. H., za účasti Okresnej prokuratúry Trenčín, Bernolákova 2, Trenčín, o návrhu otca na úpravu práv
a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté deti A. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti
otca.
II. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia.
III. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej A. sumou 230,- Eur mesačne a na výživu
maloletého A. sumou 180,- Eur mesačne, k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou
od 01.07.2024.
IV. Dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2024 do 30.04.2025 pre mal. A. vo výške 1220,- Eur a pre mal.

A. vo výške 900,- Eur je matka maloletých detí p o v i n n á splácať popri bežnom výživnom k rukám otca
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 40,- Eur na maloletú A. a vo výške 30,- Eur na maloletého
A., s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania
dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa matka dostane do omeškania s úhradou čo i len
jednej splátky.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.07.2024 prostredníctvom právneho
zástupcu, otec navrhoval, aby súd zveril maloleté deti A. a A. do osobnej starostlivosti otca, matke uložil

povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 120,- Eur mesačne a na výživu maloletého A. sumou
100,-Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, ktorú sumu je matka detí povinná platiť vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. V návrhu uviedol, že s matkou maloletých detí žili v spoločnej
domácnosti do apríla 2024, kedy z dôvodu nezhôd a nadmerného požívania alkoholu matkou otec spolu
s deťmi spoločnú domácnosť opustil. S matkou sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov s týždňovým intervalom striedania. Podľa názoru otca striedavá osobná starostlivosť nie je v
najlepšom záujme maloletých detí. Keď majú maloleté deti ísť k matke plačú, nechcú ísť a hovoria, že

mama je na nich zlá, bije ich. V minulosti bývala matka agresívna. Stalo sa, že rozbila dvere a otec s
maloletými deťmi sa zatvorili v obave o svoje zdravie v inej izbe bytu. Matka deťom vulgárne nadáva do
debilov, hlavne maloletej A., ktorá trpí duševnou chorobou a potrebuje špeciálny prístup.2. Matka sa k návrhu otca sa písomne nevyjadrila.

3. Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2025 otec zmenil návrh ohľadne výšky výživného a žiadal uložiť

matke povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 210,- Eur mesačne a na výživu maloletého A.
sumou 180,-Eur mesačne s odôvodnením, že v čase podania návrhu nebol otcovi známy príjem matky.

4. Na pojednávaní dňa 15.05.2025 kolízny opatrovník navrhol vzhľadom na vykonané dokazovanie
návrhu otca vyhovieť a zveriť maloleté. deti do osobnej starostlivosti otca. Uviedol, že bolo preukázané,

že otec vykonáva starostlivosť o deti riadne, má vyhovujúce podmienky pre ich starostlivosť. Vzhľadom
na skutočnosť, že príjem matky bol preukázaný vyšší ako uvádzala pri šetrení pomerov, navrhol určiť
výživné na mal. A. 210,- Eur mesačne a mal. A. 180,- Eur mesačne.

5. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín mal z vykonaného dokazovania aj pripojených dôkazov z
trestných konaní za bezpodmienečne preukázané, že najlepšie

výchovné prostredie pre mal. deti je u otca, v domácnosti ktorého cítia pocit bezpečia, ktorý potrebujú.
Odporučil zveriť deti do osobnej starostlivosti otca. Zároveň odporučil určiť vyššiu vyživovaciu povinnosť
matke oproti aktuálne platenému výživnému. Dodal, že je potrebné vyčkať na právoplatné rozhodnutie

v trestnom konaní, nakoľko už vznesenie obvinenia vo veci týrania blízkej a zverenej osoby je varovným
signálom, že maloleté deti sa nemôžu stýkať s matkou, čo konštatovala aj znalkyňa v trestnom konaní.
Zdôraznil, že právoplatné rozhodnutie v trestnom konaní, v ktorom je rodič odsúdený za týranie blízkej
a zverenej osoby, je dôvodom na obmedzenie až pozbavenie rodičovských práv.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise,
najmä návrhom otca, lustráciami v Sociálnej poisťovni, v registri obyvateľov, správami z prešetrenia
pomerov od UPSVAR Trenčín, znaleckým posudkom I. A. J. K., vyhotoveným k spisu OOPZ TN
ČVS: ORP-482/1-VYS-TN-2024, znaleckým posudkom I. A. L. vyhotoveným k spisu OOPZ TN ČVS:
ORP-482/1-VYS-TN-2024, uznesením ORPZ v TN ČVS: ORP-482/1-VYS-TN-2024 zo dňa 17.12.2024

o vznesení obvinenia, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 32P/98/2024,
32P/73/2025, obsahom vyšetrovacieho spisu ORPZ v TN č.ORP-832/2-VYS-TN-2024, s listinnými
dôkazmi predloženými účastníkmi na pojednávaniach a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

7. Maloleté deti A. a A. pochádzajú z partnerského vzťahu ich rodičov. Do apríla 2024 žili rodičia spolu s

maloletýmideťmivspoločnejdomácnostiv2-izbovombytevovlastníctvematkyVaprílizdôvodunezhôd
a nadmerného požívania alkoholu matkou otec spolu s deťmi spoločnú domácnosť opustil a presťahoval
sa k svojim rodičom do rodinného domu v ich vlastníctve. Starostlivosť o deti po ukončení spolužitia
rodičov prebiehala do júla 2024 formou striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch na
základe dohody rodičov. V júli 2024 Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Trenčíne začalo pod ČVS:

ORP- 482/1-VYS-2024 viesť vyšetrovanie vo veci podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a) ods. 3 písm. d) Trestného zákona, kde poškodenými sú
mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX a mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom F. G., E. XXX/XX a z
ktorého skutku je podozrivá ich biologická matka B. C. D., trvale bytom F. G., E. XXX/XX. Otec uvádzal,
že po usmernení príslušnou vyšetrovateľkou, ktorá ho informovala o prebiehajúcom trestnom konaní,

prestal dávať deti do starostlivosti matky. Kolízny opatrovník uviedol, že podnet na predmetné trestné
konanie podal UPSVAR Trenčín na základe anonymného podnetu. Aktuálne je trestná vec v štádiu
vznesenia obvinenia voči matke ako obvinenej uznesením OR PZ ČVS: ORP-482/1-VYS-TN-2025 zo
dňa 17.12.2024, vo veci boli vypracované znalecké posudky znalkyňami z odboru psychológie I. A. J.
K. a I. A. L.. Vzhľadom na závery znaleckých posudkov bol vydaný dňa 18.03.2025 príkaz na vyšetrenie

duševného stavu matky ako obvinenej a matka sa má podrobiť znaleckému dokazovaniu znalcom z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria – Centrom duševného zdravia s.r.o.

8. Maloletá A. má X rokov, má zdravotné postihnutie - mentálny hendikep, má diagnostikovaný
Rottov syndróm, závažné neurovývinové ochorenie postihujúce centrálny nervový systém, ktoré

spôsobuje metálne postihnutie, navštevuje spojenú špeciálnu školu v G. F. H.. Znalkyňa I. A. K. v
znaleckom posudku k trestnému konaniu (č.l. 68) konštatovala oneskorenie vo všetkých oblastiach
psychomotorického vývinu, úroveň neverbálnych intelektových schopností zodpovedala výraznémupodpriemeru. Maloletá verbálne nekomunikuje, iba ukazuje rukami nohami, má oslabené porozumenie
reči,

otec uvádzal, že aktuálne začína hovoriť pár slov „ham, toto, tam“, ohľadne kŕmenia a hygieny sa obslúži
sama. Maloletá chodí do 1. ročníka špeciálnej školy v G. F. H.. Je dispenzarizovaná u pedopsychiatra
A. L., užíva lieky od psychiatra s výdavkom 5,- Eur mesačne, u neurológa v Bratislave s výdavkom
za vyšetrenie raz ročne 30,- Eur. Raz ročne maloletá absolvuje metabolické vyšetrenia v Bratislave s

výdavkom 30,- Eur. Chodí na hypoterapiu dvakrát do týždňa na pol hodinu s výdavkom 15,- Eur za jednu
hypoterapiu, na masáže a rehabilitácie dvakrát do mesiaca s výdavkom 10,- Eur za jednu rehabilitáciu,
logopédovi 1-2 krát mesačne s výdavkom 30,- Eur za hodinu. Ďalej otec hradí maloletej školské výlety
v sume asi 10,- Eur mesačne, hygienické prostriedky v škole 10,- Eur mesačne.

9. Maloletý A. má X rokov, je v predškolskej triede MŠ, nie je dispezarizovaný v odbornej lekárskej

ambulancii, navštevuje psychológa v Súkromnom centre prevencie a poradenstva v G. F. H. 2-3xkrát
do mesiaca s výdavkom 20,- Eur za hodinu. Chodí tam od 14.2.2025 na podnet otca a odporúčanie
pediatričky. Taktiež navštevuje logopedičku 1-2 krát mesačne s výdavkom 10,- Eur za hodinu. Ďalšie
výdavky na A. má otec na ZRPŠ v škôlke 2 krát ročne 30,- Eur, na hygienické pomôcky v škôlke, ktoré
tammesačneotecnosí,stravuvMŠplatímatka.Platenékrúžkymaloletýnemá,chcelbychodiťnafutbal.

10. Otec s mal. deťmi býva od apríla 2024, kedy odišiel spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti s matkou,
v rodinnom dome vo vlastníctve jeho rodičov spolu s nimi. Okrem maloletých detí A. a A. iné vyživovacie
povinnosti nemá. Pracuje ako zvárací inžinier pre E. A. J.. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa otca
(č.l. 123-124) vyplýva za rok 2024 čistý príjem otca priemerne 2095,34 Eur a za 01/2025 1950,57 Eur

vrátane daňových bonusov na dve deti. Otec poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 120,- Eur
mesačne. Nehnuteľnosť nevlastní. Užíva auto vo vlastníctve jeho otca. K výdavkom uviedol – príspevok
rodičom na bývanie 330,- Eur, na PHM kvôli vyšetreniam/odborným návštevám detí 250,- Eur mesačne,
tel. má na kredit, užíva aj služobný telefón. Otec spláca dva úvery spolu vo výške 700,- Eur mesačne
poberané vo výške 14000,- Eur a 7000,- Eur za účelom prerábania rodinného domu vo vlastníctve matky

detí.

11. Matka býva v 2-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve. Býva tam sama. Okrem maloletých detí A.
a A. iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka je zamestnaná ako priemyselný inžinier - technológ v G. C.
(E.), E.. Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa matky (č.l. 113) vyplýva čistý mesačný príjem matky

za 01/2024-01/2025 1586,- Eur. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva čistý mesačný príjem matky za
02-03/2025 1743,- Eur. Za obdobie 01/24 – 03/25 bol tak čistý mesačný príjem matky priemerne 1607,-
Eur. Matka vlastní 2-izb. byt, v ktorom žije, starý rodinný dom v obci L. a auto I. XXX asi 15 ročné. K
výdavkom matka uviedla - hypotéka na byt 230,- Eur, poplatok bytovému družstvu 134,- Eur mesačne,
internet a TV 50,- Eur mesačne, sporenie každému dieťaťu 100,- Eur mesačne, životné poistenie matky

a detí 65,- Eur mesačne, strava 200,- Eur mesačne, PHM 50,- Eur mesačne.

12. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 32P/98/2024 – 23 zo dňa 15.08.2024, právoplatným dňa
21.09.2024, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd maloleté deti A. a A. dočasne zveril
do osobnej starostlivosti otca. Matke uložil oprávnenie stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny

týždeň v sobotu od 15:00 do 17:00 hod. za prítomnosti otca s tým, že matka si deti prevezme v mieste
aktuálneho bydliska otca a po skončení styku ich odovzdá otcovi v mieste jeho aktuálneho bydliska.
Otec je povinný deti na

styk s matkou riadne pripraviť a styk matke umožniť. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
na zákaz priblíženia matky k maloletým deťom súd zamietol.

13. Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp.zn. 0T/262/2024 zo dňa 25.12.2024 bola matka uznaná
za vinnú z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného

zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa
23.12.2024 v čase okolo 15:53 hod. niekde na ceste medzi F. G. a G. F. H. M. I. telefonovala bývalému
druhovi, poškodenému A. A., kde mu povedala, že ho zabije a kľudne si to odsedí a zabije aj jehorodičov, kde následne po príchode do G. F. H. M. I. F. N. G. M. XXX/XX a vstúpení na pozemok
patriaci k tam stojacemu rodinnému domu patriaceho H. A. a C. A. opakovala, že zabije poškodeného
A. A. a dňa 23.12.2024 v čase okolo 16:10 hod. v G. F. H. M. I. F. N. G. po preskočení uzamknutej

bránky rodinného domu č. XXX/XX patriaceho H. A. a C. A. vošla do dvora rodinného domu, následne
strhla tam rozvešanú vianočnú výzdobu a rozbila sklenenú výplň vchodových dverí do predmetného
rodinného domu, za čo bola odsúdená k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, ktorý bol
podmienečne odložený a bola ustanovená skúšobná dobu probačného dohľadu 2 (dva) roky. Zároveň
bolo matke uložení obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodeným A. A. v akejkoľvek

forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými
prostriedkami s výnimkou kontaktu s poškodeným A. A. prostredníctvom elektronickej komunikačnej
služby výhradne za účelom realizácie práva obvinenej na styk s ich spoločnými maloletými deťmi, a
povinnostispočívajúcevpríkazenepriblížiťsavskúšobnejdobeprobačnéhodohľadukpoškodenémuA.
A. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného, s výnimkou
priblíženia sa k poškodenému A. A., alebo k jeho obydliu, výhradne za účelom realizácie práva obvinenej

na styk s ich spoločnými maloletými deťmi, a v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe probačného dohľadu
poškodenému H. A. spôsobenú škodu.

14. Dňa 17.12.2024 bolo OO PZ v Trenčíne vydané uznesenie ČVS: ORP-482/1-VYS-TN-2025 o
vznesení obvinia voči matke ako obvinenej vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

§ 208 ods.1 písm. a) ods. 3 písm. d) Trestného zákona, kde poškodenými sú maloleté deti A. a A.
(č.l. 41). Vydaniu uznesenia prechádzalo znalecké dokazovanie znalkyňami z odboru psychológie I.
A. J. K. a I. A. L.. Z obsahu uznesenia, ako aj zo znaleckého posudku (č.l. 48) vyplýva, že znalkyňa
I. J. K. u maloletej A. A. zaznamenala prítomnosť klinickej symptomatiky a interakčného správania,
ktoré nasvedčujú týraniu maloletej zo strany jej matky B. C. D.. Konkrétne ide o formu aktívneho

fyzického týrania - bitie dieťaťa, fackovanie, bitie päsťami, bitie varechou, ťahanie za vlasy alebo uši a
čiastočnetiežpasívnehofyzickéhotýrania,formouodmietaniadostatočneuspokojovaťzákladnételesné
potreby dieťaťa, ktoré vedú k jeho telesnému poškodeniu. Znalkyňa konštatovala, že u maloletej A.
zaznamenala aj prejavy aktívneho psychického týrania: formou slovných útokov, nadávok, ponižovania,
zastrašovania, vytvárania atmosféry nepokoja a neistoty zo strany jej matky. Taktiež konštatovala,

že pokiaľ ide o pasívnu formu psychického týrania nie je možné vylúčiť nedostatočnú stimuláciu a
zanedbávanie zabezpečenia základných duševných a citových potrieb maloletej zo strany jej matky. V
dôsledku zažitých udalostí zaznamenala znalkyňa u mal. A. nasledovné prejavy v psychosomatickej
oblasti: enuréza a

enkopréza (pocikávanie a pokakávanie), ktoré predtým neboli prítomné (porucha schopnosti udržať moč
a stolicu u dieťaťa vo veku, kedy vie ovládať zvierače a nie je na príčine patológia) a nevylučuje, že
matka nedostatočným spôsobom napĺňala špecifické potreby maloletej v oblasti jej psycho-sociálneho
rozvoja a stimulácie s ohľadom na jej znevýhodnený zdravotný stav, ktorý si vyžaduje intenzívnu

starostlivosť. Znalkyňa konštatovala, že u mal. A. A. zaznamenala prítomnosť klinickej symptomatiky a
interakčného správania, ktoré nasvedčujú týraniu maloletého zo strany jeho matky B. C. D.: Konkrétne,
že ide o formu aktívneho fvzického týrania - bitie dieťaťa, fackovanie, bitie rukou a varechou a čiastočne
tiež pasívneho fyzického týrania, formou odmietania dostatočne uspokojovať základné telesné potreby
dieťaťa, ktoré vedú k jeho telesnému poškodeniu. Znalkyňa u maloletého A. zaznamenala aj prejavy

aktívnehopsychickéhotýraniaformouslovnýchútokov,nadávok,ponižovania,zastrašovania,vytvárania
atmosféry nepokoja a neistoty (matka mala pred deťmi vulgárne nadávať, obom maloletým deťom mala
hovoriť "že debil, " takto nadáva mama mne a A., nadáva aj, že hovno ... " ) Znalkyňa zaznamenala
aj odmietanie dieťaťa, ktoré znižuje jeho sebavedomie a dôstojnosť, ako aj opakované vystavovanie
konfliktom a rodinnému násiliu a dôsledkov správania rodiča pod vplyvom návykových látok, "Mama pije

alkohol," "Mama má ten alkohol uložený v aute a aj doma ho má schovaný, ale neviem kde " ... , " Vtedy
je zlá, keď pije alkohol, ona nás vtedy bije. Keď nepije, vtedy je mama lepšia. Áno viem to rozoznať, keď
pije alkohol, je zlá ... " Pasívna forma psychického týrania u mal. A. zaznamenaná nebola. V uznesení
bolo zdôraznené, že znalkyňa konštatovala aj to, že pobyt maloletej A. a maloletého A. v domácnosti
matky môže byt' rizikový, že maloleté deti môžu byt' správaním matky ohrozené, a to najmä v prípade

maloletej A., ktorá je mimoriadne zraniteľnou osobou, nakoľko vzhľadom k charakteru svojho postihnutia
nedisponuje stratégiami, ktorými by sa voči správaniu matky pod vplyvom alkoholu mohla účinne brániť.
Rovnako maloletý A. s ohľadom na svoj vek a stupeň psychickej vyspelosti nedokáže dostatočne účinne
zaujať v situácii potenciálneho ohrozenia aktívny postoj.Z obsahu uznesenia, ako aj zo znaleckého posudku (č.l. 75) vyplýva, že znalkyňa I. A. L. konštatovala
disponovanie matky nadpriemernou inteligenčnou kapacitou. K charakteristickým osobnostným črtám
matky uviedla - nízka schopnosť zvládať stres, nízka frustračná tolerancia a tolerancia záťaže,

neadekvátne vnímanie reality, obmedzené afektívne prežívanie a sebadevalvujúci postoj, egocentizmus
- spolu so zvýšenou konzumáciou alkoholu môže spôsobiť, že pod stresom a v záťaži (i miernej, ak
sa napr. sama cíti unavená, preťažená) bude reagovať neadekvátne, bez dostatočnej emocionálnej
citlivosti a najmä kontroly racia a že nebude vedieť dostatočne regulovať svoje negatívne emócie, že
s najväčšou pravdepodobnosťou v situácii subjektívnej nepohody a záťaže, nie je schopná reagovať

na emočné a iné potreby dieťaťa, že môže reagovať nadmieru impulzívne, skratovo, neprimerane
intenzívne, avšak, že ide skôr o stav subjektívneho zlyhania, pod vplyvom náhlych impulzov a nie
premysleného konanie s cieľom ublížiť inému. Znalkyňa konštatovala, že matka môže mat' problémy s
presným spracovaním a interpretáciou vonkajšieho sveta (neadekvátne vnímanie reality), so zvládaním
stresu a frustrácie (narušená psychická odolnosť a zvládanie záťaže), že pri zvýšenom strese, alebo
frustrácii, môže reagovať iracionálne, impulzívne až skratovo s cieľom uvoľniť nahromadené napätie -

tenziu a že subjektívnu nepohodu môže voliť i dysfunkčnými spôsobmi (neprimeraný krik, až agresiu,
nadávky, útoky na deti, ako aj fyzické tresty, či nevhodnú komunikáciu). Znalkyňa konštatovala, že u
matkyboliidentifikovanéakcentovanéosobnostnéčrty,najmävoblastiachsociálnejinterakcie,afektivity,
percepcie, s prítomnou rigiditou myslenia a tendenciou k autistickej logike, že osobnostná dispozícia
výrazne oslabuje frustračnú toleranciu, čo môže viesť k narušeniu

regulačných mechanizmov osobnosti aj pri zdanlivo menej stresujúcich podnetoch a že vzhľadom
na uvedené, nie je možné vylúčiť afektívne narušenie kognitívnych schopností a mediácie (hlavne v
komplexných a emočne zafarbených situáciách), kedy môže byť myslenie oslabené a môže vykazovať
známky kognitívnej disfunkcie (zvláštna logika, znížená sebakontrola, problém pri kontrole impulzivity).
U matky B. C. D. znalkyňa detekovala komplexnú symptomatológiu P AS (poruchy autistického spektra)

- Aspergerov syndróm (F84.5) na základe retrospektívnej anamnézy, vývinových faktorov, klinicko-
psychologického obrazu, pozorovania správania a výsledkov ADOS-2 - modul 5 (HS=10, vysoký stupeň
symptómov). Uviedla, že ide o neurovývinovú poruchu, ktorá sa prejavuje vo vzájomnej sociálnej
interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní a je typická o.i. i
neadekvátnym vnímaním reality a nedostatkami i v percepčnom vnímaní. Porucha má charakteristický

typ abnormálneho fungovania v troch oblastiach psychopatológie, prejavuje sa spravidla až po 3 roku
života a symptómy sa stupňujú úmerne so stupňujúcou sa záťažou jednotlivca (ak požiadavky života
prekračujú kapacitu jednotlivca). Spravidla je zachovaný intelekt, avšak emocionálne a sociálne deficity
sú tak vážne, že bránia vo využití uvedenej kapacity jednotlivca v bežnom živote a dokonca v situácii
i subj. záťaže môže u jednotlivca dôjsť k dezintegrácii normálnych intelektových funkcií ako aj celkovej

psychiky. K možnosti prítomnosti duševnej poruchy u menovanej odporučila prizvať znalca z oblasti
Psychiatrie dospelých.
15. Kolízny opatrovník vo veci opakovane šetril pomery. Zo záznamov z prešetrenia pomerov a úradných
záznamov z pohovorov s matkou z júla 2024, februára 2025, apríla 2025 a mája 2025 vyplynulo, že
otec zabezpečuje starostlivosť o deti riadne, má vytvorené optimálne podmienky pre starostlivosť o deti.

S maloletou A. chodí otec na hipoterapie, ktoré vybavil otec. Otec trval na svojom návrhu. Maloletá
A. bývala prítomná šetrení pomerov, avšak vzhľadom na jej zdravotný hendikep s ňou nebolo možné
vykonať neformálny pohovor. S mal. A. kolízny opatrovník vykonal neformálny pohovor opakovane,
pričom maloletý sa konštantne na stranu matky vyjadroval negatívne verbálne aj neverbálne – krútil
hlavou na otázku, či chodí rád k matke, uvádzal, že matka po nich húkala, hovorila mu, že je debil, po

incidente matky, za ktorý bola odsúdená trestným rozkazom v 12/24 popisoval, čo matka urobila, že
sa matky bojí, vyjadroval spokojnosť s bývaním s otcom a starými rodičmi. Pri poslednom pohovore
dňa 22.04.2025 sa vyjadril, že chce zostať bývať s tatom a so sestričkou, s mamou sa nestretáva a
nechce sa s ňou stretávať, vracal sa k incidentu z 12/24. Matka v priebehu šetrení nesúhlasila s návrhom
otca, navrhovala striedavú osobnú starostlivosť o deti, priznávala ohľadne konzumácie alkoholu, že

si dá trochu vína a piva, priznávala svoju prchkejšiu povahu. Uvádzala, že sa bude o deti súdiť a
nebude súhlasiť so žiadnou sumou výživného. Pri pohovore dňa 12.05.2025 uviedla, že po porade so
svojím právnikom sa začala domáhať realizácie styku podľa neodkladného opatrenia, dovtedy sa styku
nedomáhala, pretože mala vedomosť, že sa s ňou deti nechcú stretnúť. Dňa 26.04.2025 jej otec povedal,
že deti ju nechcú vidieť, preto zavolala policajtov. Trvala na návrhu na striedavú osobnú starostlivosť.

Uviedla, že od marca 2025 navštevuje psychologickú ambulanciu A. E. H. O. kvôli zvládaniu hnevu.

16. Vo veci vedenej pod sp.zn. 32P/73/2025 podal otec dňa 06.05.2025 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým navrhuje, aby súd matke uložil nepribližovať sa k maloletým deťom A. aA. A. na vzdialenosť menšiu ako 15m a ktorým výrokom súd zmení výrok II. uznesenia Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 32P/98/2024 zo dňa 15.08.2024. Dôvodom návrhu otec uvádzal, že dňa 26.04.2025 mu
matka maloletých detí zavolala, že o 15:00 hod. príde za maloletými deťmi. Keď matka prišla, snažil sa

jej vysvetliť, že to nie je dobré pre deti, aby sa s matkou po tak dlhej dobe stretli. Matka zavolala

políciu, deti aj príslušníkom polície povedali, že sa s matkou stretnúť nechcú. I napriek tejto skutočnosti
polícia uviedla, že otec porušuje rozhodnutie súdu a maloleté deti sa so svojou matkou majú stretnúť.

Preto otec zobral maloletého A. na ruky a vyšiel von z domu na príkaz polície. Maloletý A. začal plakať,
nechcel sa stretnúť so svojou matkou, kričal, že sa jej bojí. Polícia uviedla, že má ísť so synom dovnútra
domu. Ako so synom vošiel do domu, syn stratil vedomie, otec musel volať záchranku, pričom lekársku
správu priložil k návrhu. Uviedol, že maloleté deti sa nechcú stretávať so svojou matkou, boja sa jej.
Správanie matky maloletých detí voči maloletým deťom je nevhodné, agresívne a vulgárne, teda nie je
vhodným výchovným prostredím pre maloleté deti a v najlepšom záujme maloletých detí bude, ak sa so

svojou matkou stretávať nebudú vôbec. Vo veci doposiaľ nebolo rozhodnuté.

17. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

20. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú

neupraviť.

21.Podľa§28ods.1,2Zákonaorodinesúčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa)sústavnáa
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovaniemaloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 40 ods. 1 Civilný mimosporový poriadok (CMP) súd môže prekročiť návrhy účastníkov a
prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

26. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky

alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v
budúcnosti.

27. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

28. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj
možnosti,schopnostiamajetkovépomeryrodičov,ktorévšakvždylimitujúuspokojovanieodôvodnených
potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z
toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi

tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za
byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,
prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov

dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla
rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu,finančnenáročnejkultúrnej,záujmovejalebošportovejčinnostiprípadne.akrozumovéschopnostidieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je
potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

31. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie
nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace
s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné
potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

32. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že maloleté deti A. a A.
pochádzajúzpartnerskéhovzťahurodičov,ktorýtrvalasi8rokov,pričomspolužitierodičiaukončilivapríli
2024. Doposiaľ o úprave práv a povinností k mal. deťom nebolo súdom vo veci samej rozhodované. Otec
uvádzal, že odišiel z domácnosti spolu s deťmi, pretože správanie matky bolo voči deťom nevhodné.

Deň predtým došlo doma k incidentu, niečo sa rozbilo a matka zbila mal. A. tak, že na druhý deň v škôlke
odpadol. Zo škôlky volali najskôr matke, ale nezdvíhala. Preto potom volali otcovi. Otec prišiel a išiel s
ním k detskej pediatričke. Doma matka kričala, že ako jej môžu zo škôlky volať, keď ona pracuje. Taktiež
otec poukazoval na dlhodobé neprimeranú užívanie alkoholu matky, kedy mala denne po práci piť víno,
príležitostne tvrdý alkohol a pivo. Mal za to, že problémy s alkoholom matky sa zhoršili a matka zostala

aj emočne chladnejšia keď mal. A. nastúpila do MŠ a začali im z MŠ oznamovať, že niečo sa deje,
začali zisťovať, že maloletá má zdravotný hendikep. Matka uvádzala, že po tom ako v 04/22 nastúpila
po materských dovolenkách do práce potrebovala sa sústrediť na prácu, nechala na seba pôsobiť tlak.
Potrebovala od otca detí podporu, ktorú jej nedával. Potvrdila incident deň pred odchodom otca zo
spoločnej domácnosti ohľadne mal. A., aj skutočnosť, že počas spolužitia s deťmi deti bila varechou a

rukou, avšak nie neprimerane, boli to jej výchovné

metódy. Do júla 2024, do času kedy bolo otcovi vyšetrovateľkou oznámené začatie trestného konania
voči matke vo veci týrania blízkej a zverenej osoby – maloletých detí A. a A. sa realizovala striedavá

osobná starostlivosť o deti v týždňových intervaloch. Otec uvádzal, že po týždni ako deti prišli od matky
k nemu boli rozhádzané, dcéra sa pokakávala, pocikávala, deti sa budili zo sna, dcéra neposlúchala,
syn iba kričal. Po vydaní neodkladného opatrenia tunajšieho súdu dňa 15.05.2024 sa matka stretávala s
deťmi každý druhý víkend v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti otca. Stretnutia prebiehali
v domácnosti matky, otca, vonku v B., O., H. G. F. H.. Otec uvádzal, že prvé jedno až dve stretnutia boli

veľmi dobré, potom počas stretnutí matka vulgárne nadávala otcovi, nemala záujem o deti, venovala sa
im minimálne, napr. išla počas styku búchať susedom v bytovke na dvere, že kto ju udal. Raz na konci
styku sa matka postavila pred auto otca a začala mu kopať do auta, raz otec videl v aute matky alkohol,
videl ho aj mal. A.. Matka uvedené rozporovala, mala za to, že stretnutia prebiehali v poriadku, potvrdila,
že raz išla susede na chvíľu si s ňou vydiskutovať, že sa mala s otcom na verejnosti rozprávať a zastávať

si ho. Dňa 23.12.2024 došlo k incidentu, kvôli ktorému bola matka uznaná za vinnú a odsúdená trestným
rozkazom tunajšieho súdu sp.zn. 0T/262/2024 zo dňa 25.12.2024 z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona. Matka vošla na dvor rodinného domu, kde žije otec s deťmi a jeho rodičmi, postŕhala

vianočnú výzdobu, rozbila kvetináče, rozbila sklo na vchodových dverách, telefonicky sa vyhrážala
otcovi. Odvtedy sa styk matky s deťmi prestal realizoval. Dňa 26.04.2024 sa od incidentu prvýkrát matka
osobne dostavila pred domácnosť otca a domáhala sa styku. Otec uviedol, že sa opýtal detí, či sa s
matkou chcú stretnúť, tieto nesúhlasili, preto matke styk neumožnil. Matka privolala políciu, ktorá vyzvala
otca, aby s deťmi vyšiel von. Otec prvého zobral na ruky mal. A., vyšiel s ním pred dvere domu, mal.

A. začal veľmi plakať, na čo príslušníčka PZ povedala otcovi, aby sa vrátil s maloletým dovnútra. Vnútri
mal. A. začal lapať po dychu a stratil nachvíľu vedomie. Otec zavolal RZP, bol s maloletým na vyšetrení
v nemocnici. Zo správy z vyšetrenia vyplynulo, že má maloletý asi niečo na srdiečku a 4.7.2025 má ísť
otec s maloletým na kardiologické vyšetrenie do Ilavy. Skutočnosti, ktoré vyplynuli z trestných konanímatka na jednej strane uznávala, správanie voči deťom a viacero jej reakcií po ukončení spolužitia s
otcom detí považovala za nevhodné, uvádzala, že preto začala od 03/25 každé dva týždne chodiť na
sedenia k psychologičke, avšak na strane druhej fyzické tresty detí považovala za výchovné, vulgarizmy

z jej strany v prítomnosti detí považovala za príležitostné, na stranu detí ich nepripúšťala vôbec.

33. Ohľadne úpravy práv a povinností otec žiadal zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti,
matka navrhovala zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti, pričom na pojednávaní dňa 15.05.2025
matka, prostredníctvom právneho zástupcu, uvádzala, že vie akceptovať aj zverenie detí do osobnej

starostlivosti otca za podmienky úpravy styku detí s matkou v rozsahu každý druhý víkend v nedeľu a
v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti vzťahovej osoby, za ktorú matka navrhovala otca
matky. Žiadala psychologické vyšetrenie cez Centrum pre deti a rodiny, pretože odborný posudok je
na mieste pre posúdenie, či odstrihnutie detí k matke je adekvátne. V závere pojednávania v súvislosti
s navrhovanou úpravou styku navrhla vykonať znalecké dokazovanie, aby znalec vyjadril a posúdil
vzťahové väzby matky voči deťom a mal. detí voči matke, posúdil aj možnosť zapojenia vzťahovej osoby

pri styku - otca matky a navrhovala ako svedka vypočuť otca matky k okolnostiam ohľadne doterajšej
realizácie styku v zmysle neodkladného opatrenia. Otec s návrhom matky na úpravu styku nesúhlasil.
Keďžebolootázkeúpravystykumedzirodičmirozporasúdnemalzadostatočnevykonanédokazovanie
k rozhodnutiu

o úprave styku, pričom považoval, súladne s prokurátorom, za podstatné vyčkať na vývoj trestného
konania vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, v ktorom je aktuálne nariadené znalecké dokazovanie
znalcom psychiatrom voči matke, súd vylúčil konanie o návrhu matky na úpravu styku na samostatné
konanie. Sporná bola medzi rodičmi i o otázka určenia výživného na mal. deti v prípade zverenia detí

do osobnej starostlivosti otca. Otec navrhoval určiť výživné na mal. A. vo výške 210,- Eur mesačne a
na mal. A. vo výške 180,- Eur mesačne. Rovnaké sumy výživného odporúčal určiť aj kolízny opatrovník,
ktorý zároveň považoval za v najlepšom záujme detí, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti otca,
ktorý ma zabezpečené vhodné podmienky pre starostlivosť detí. Prokurátor mal za bezpodmienečne
preukázané, že najlepšie výchovné prostredie pre mal. deti je u otca, v domácnosti ktorého cítia

pocit bezpečia, ktorý potrebujú. Odporučil zveriť deti do osobnej starostlivosti otca a bol názoru, že je
namieste, aby matka prispievala na deti vyšším výživným ako platila doposiaľ.

34. Medzi rodičmi nedošlo k dohode o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
preto o tejto úprave rozhodol súd autoritatívne tak, aby táto úprava bola za zisteného skutočného

stavu v čo možno najlepšom záujme detí. Z výsledkov znaleckého dokazovania v trestnom konaní
znalkyňou I. A. J. K. vyplynulo, že boli zistené skutočnosti nasvedčujúce týraniu maloletých detí A. a
A. matkou počas spolužitia detí s matkou v spoločnej domácnosti, pričom malo ísť o formu aktívneho
fyzického týrania - bitie detí, fackovanie, bitie päsťami, bitie varechou, ťahanie za vlasy alebo uši,
čiastočnetiežpasívnehofyzickéhotýrania,formouodmietaniadostatočneuspokojovaťzákladnételesné

potreby detí, ktoré vedú k ich telesnému poškodeniu a aktívneho psychického týrania formou slovných
útokov, nadávok, ponižovania, zastrašovania, vytvárania atmosféry nepokoja a neistoty zo strany jej
matky, odmietania dieťaťa, ktoré znižuje jeho sebavedomie a dôstojnosť, ako aj opakované vystavovanie
konfliktom a rodinnému násiliu a dôsledkami správania rodiča pod vplyvom návykových látok. Taktiež
pokiaľ ide o pasívnu formu psychického týrania, znalkyňa konštatovala u mal. A., že nie je možné

vylúčiť nedostatočnú stimuláciu a zanedbávanie zabezpečenia základných duševných a citových potrieb
maloletej zo strany jej matky. Pasívna forma psychického týrania u mal. A. zaznamenaná nebola. U
mal. A. znalkyňa konštatovala nasledovné prejavy v psychosomatickej oblasti: enuréza a enkopréza
(pocikávanie a pokakávanie), ktoré predtým neboli prítomné a nevylúčila, že matka nedostatočným
spôsobom napĺňala špecifické potreby maloletej v oblasti jej psycho-sociálneho rozvoja a stimulácie s

ohľadom na jej znevýhodnený zdravotný stav, ktorý si vyžaduje intenzívnu starostlivosť. Z výsledkov
znaleckého dokazovania trestnom konaní znalkyňou I. A. L. vyplynuli črty osobnosti matky prejavujúce
sa v správaní, ktoré možno vnímať v priamej súvislosti so správaním matky voči maloletým deťom,
a to nízka schopnosť zvládať stres, nízka frustračná tolerancia a tolerancia záťaže, neadekvátne
vnímanie reality, obmedzené afektívne prežívanie a sebadevalvujúci postoj, egocentizmus. Znalkyňa

konštatovala, že uvedené spolu so zvýšenou konzumáciou alkoholu môže spôsobiť, že pod stresom a
v záťaži bude matka reagovať neadekvátne, bez dostatočnej emocionálnej citlivosti a najmä kontroly
racia a nebude vedieť dostatočne regulovať svoje negatívne emócie, reagovať na emočné a iné
potreby dieťaťa, pri zvýšenom strese alebo frustrácii môže reagovať iracionálne, impulzívne až skratovos cieľom uvoľniť nahromadené napätie – tenziu, pričom v takejto situácii môže voliť i dysfunkčné
spôsoby (neprimeraný krik, až agresiu, nadávky, útoky na deti, ako aj fyzické tresty, či nevhodnú
komunikáciu). Znalkyňa u matky detekovala komplexnú symptomatológiu P AS (poruchy autistického

spektra) - Aspergerov syndróm (F84.5) - neurovývinovú poruchu, ktorá sa prejavuje vo vzájomnej
sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom

správaní a je typická o.i. i neadekvátnym vnímaním reality a nedostatkami y v percepčnom vnímaní.

Spravidla je zachovaný intelekt, avšak emocionálne a sociálne deficity sú tak vážne, že bránia vo využití
uvedenej kapacity jednotlivca v bežnom živote a dokonca v situácii i subj. záťaže môže u jednotlivca
dôjsť k dezintegrácii normálnych intelektových funkcií ako aj celkovej psychiky. Okrem poukazovaniu
znalkýň na zvýšenú konzumáciu alkoholu matkou, túto mal súd za osvedčenú i z vyjadrení otca a
maloletého A.. Matka uvedené pripúšťala čiastočne, počas šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka v
júli 2024 uvádzala, priznáva, že si dá trochu vína alebo piva, avšak do budúcnosti to chce riešiť cez

odborníkov a zapracovať na sebe. Na pojednávaní dňa 15.05.2024 matka uviedla, že alkohol požíva
príležitostne, napr., keď príde z behu vypije si pivo, naposledy užila alkohol asi pred mesiacom, snaží
sa mu vyhýbať, neprospieva to zdraviu a jej psychike. Otec mal podľa reakcií matky za to, že matka
užívala neprimerane alkohol aj v období realizácie styku s deťmi od 08/24 – 12/24, otec a mal. A. videli
v aute matky fľašky od alkoholu. Napriek prísľubom matky o vyhľadanie odbornej pomoci v júli 2024, sa

matka dňa 23.12.2024 telefonicky vyhrážala otcovi, vnikla na pozemok rodinného domu, kde žije otec s
deťmi a jeho rodičmi, strhla rozvešanú vianočnú výzdobu, kvetináče, sklenenú výplň vchodových dverí,
za čo bola odsúdená trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 25.12.2024. Otec uvádzal, že matka
čin vykonala pod vplyvom alkoholu, na polícii čakali na výsluch tri hodiny, aby matka bola spôsobilá
vypovedať.Pokiaľideonázorydetí,obesanastranumatkyvyjadrovalinegatívne.MaloletáA.sohľadom

na jej hendikep neverbálne počas výsluchov v trestnom konaní, kedy vedela ukázať názorne správanie
matky voči nej. Po stretnutí s matkou dňa 07.12.2024 sa mala mal. A. v noci viackrát pocikať a aj
pokakať (mail otca na č.l. 36). Maloletý A. sa konštantne na stranu matky negatívne vyjadroval počas
výsluchov v trestnom konaní aj šetrení kolízneho opatrovníka. Opisoval konkrétne osobné zážitky s
matkou, jej reakcie, vulgarizmy, ktoré voči nemu a mal. A. matka používa, vyjadroval strach z matky,

že sa s matkou nechce stretávať. V apríli 2024, deň pred odchodom otca so spoločnej domácnosti,
matka zbila maloletého A., pretože neposlúchal, pričom maloletý A. na druhý deň v MŠ odpadol, boli
volaní rodičia, otec bol s maloletým na lekárskom vyšetrení. Matka potvrdila, že dala maloletému po
riti varechou, pretože trhal rastliny, mala za to, že to nebolo neprimerané. Uvádzala, že varechu a
výchovnú ruku používala podľa potreby ako výchovné nástroje. Dňa 26.04.2025 matka prišla od 12/24

prvýkrát osobne do domácnosti otca domáhať styku s deťmi, pričom privolala políciu a po tom, ako otec
maloletého A. na rukách vyniesol von, maloletý uvidel políciu a matku, začal veľmi plakať, následne po
vrátení sa do domácnosti mal. A. začal lapať po dychu a krátko stratil vedomie, otec zavolal RZP a mal.
bol vyšetrený v nemocnici. Okrem doposiaľ uvedeného súd považoval za významné pre rozhodnutie
vo veci konštatovanie znalkyne I. J. K., že pobyt maloletých detí A. a A. v domácnosti matky môže

byť rizikový, maloleté deti môžu byt' správaním matky ohrozené, a to najmä v prípade maloletej A.,
ktorá je mimoriadne zraniteľnou osobou, nakoľko vzhľadom k charakteru svojho postihnutia nedisponuje
stratégiami, ktorými by sa voči správaniu matky pod vplyvom alkoholu mohla účinne brániť. Rovnako
maloletý A. s ohľadom na svoj vek a stupeň psychickej vyspelosti nedokáže dostatočne účinne zaujať
v situácii potenciálneho ohrozenia aktívny postoj. Súd zároveň poukazuje na to, že aj po vykonaní

znaleckého dokazovania sa matka dopúšťala konania, ktorým nepreukázala snahu o zlepšenie rodinnej
situácie, naopak sa dopustila trestného konania voči otcovi detí a konania, ktorým vystavovala deti
nadmernej emočnej záťaži. Dobrovoľne psychologickú pomoc matka vyhľadala až v marci 2024, pričom
na sedenia psychológovi chodí každé dva týždne a doposiaľ ich absolvovala len zopár. Vzhľadom na
všetky uvedené skutočnosti mal súd jednoznačne za preukázané, že je v najlepšom záujme maloletých

detí A. a A. byť zverení do osobnej starostlivosti otca, v domácnosti ktorého cítia bezpečie a ktorý
starostlivosť o deti vykonáva riadne bez

zistených nedostatkov, obom deťom vyhľadal sám potrebnú odbornú pomoc, mal. A. psychológa a

logopéda, s mal. A. začať navštevovať hipoterapiu, logopéda (deti majú odlišného logopéda), pravidelne
s ňou chodí na masáže, rehabilitácie. Súd dodáva, že matka na pojednávaní v zásade vyjadrila súhlas
s osobnou starostlivosťou otca o deti, avšak tento podmieňovala úpravou styku matky s deťmi. K otázkevhodnosti stretávania matky s deťmi, s ohľadom na doterajšie zistenia vo veci a nariadené psychiatrické
znalecké dokazovanie voči matke v trestnom konaní, je však potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

35. Keďže súd rozhodol o zverení maloletých detí A. a A. do osobnej starostlivosti otca, súčasne
rozhodol aj o vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom. Otec v prípade zverenia detí do jeho
osobnej starostlivosti navrhoval najskôr uložiť matke povinnosť prispievať na mal. A. sumou 120,- Eur
mesačne a na mal. A. sumou 100,- Eur mesačne, na pojednávaní dňa 15.05.2025 navrhol vzhľadom
na oboznámenie sa s príjmom matky určiť výživné na mal. A. v sume 210,- Eur a na mal. A. v sume

180,- Eur. Matka nebola prístupná k súhlasu s inou sumou ako platila doposiaľ, t.j. na mal. A. sumou
120,- Eur mesačne a na mal. A. sumou 100,- Eur mesačne. Súd mal za osvedčený čistý príjem otca
za rok 2024 priemerne 2095,34 Eur a za 01/2025 1950,57 Eur vrátane daňových bonusov na dve deti.
Súd mal za osvedčený čistý príjem matky za 01/2024-01/2025 priemerne 1586,- Eur a za 02-03/2025
priemerne 1743,- Eur, t.j. za obdobie 01/24 – 03/25 čistý mesačný príjem matky priemerne 1607,- Eur.
Maloletý A. aktuálne navštevuje povinné predprimárne vzdelávanie v MŠ, okrem bežných výdavkov na

život a škôlku mu otec hradí návštevy psychológa v Súkromnom centre prevencie a poradenstva v G.
F. H. 2-3xkrát do mesiaca s výdavkom 20,- Eur za hodinu a návštevu logopedičky 1-2x mesačne s
výdavkom 10,- Eur za hodinu. Maloletá A. navštevuje spojenú špeciálnu školu v G. F. H., vzhľadom na
svoje zdravotné postihnutie má pravidelne zvýšené bežné mesačné výdavky so zdravotným stavom.
Maloletá užíva lieky od pedopsychiatra s výdavkom 5,- Eur mesačne, navštevuje neurológa v Bratislave

s výdavkom za vyšetrenie raz ročne 30,- Eur, absolvuje metabolické vyšetrenia v Bratislave s výdavkom
raz ročne 30,- Eur. Otec s maloletou začal chodiť na hypoterapiu dvakrát do týždňa na pol hodinu s
výdavkom 15,- Eur za jednu hypoterapiu, absolvuje s ňou masáže a rehabilitácie dvakrát do mesiaca
s výdavkom 10,- Eur za jednu rehabilitáciu, návštevy logopéda 1-2 krát mesačne s výdavkom 30,-
Eur za hodinu. Ďalej otec v škole má zvýšené výdavky na školské výlety maloletej v sume asi 10,-

Eur mesačne, hygienické prostriedky v škole 10,- Eur mesačne. Z predložených príjmových dokladov
otca o výdavkoch na deti vyplýva aj úhrada dvakrát po 5 Eur za mal. A. za psychologické vyšetrenie
v Súkromnom centre prevencie a poradenstva v G. F. H. v 10/24. Otec príjmovými dokladmi preukázal
úhradu výdavkov na hipoterapie u P. Q. R. F., na logopéda maloletých detí. Matka výdavky na deti
uvádzané otcom nerozporovala. Matka namietala otcom navrhovanú výšku výživného, nakoľko matka

hradí mal. A. stravu v škôlke, každému dieťaťu stavebné sporenie po 100,- Eur mesačne a životné
poistenie každému dieťaťu asi po 22,- Eur mesačne a odkedy nežijú rodičia v spoločnej domácnosti
prispela otcovi na polovicu jednorázového väčšieho výdavku na hipoterapiu, t.j. sumou 250,- Eur a z
vlastnej iniciatívy otcovi poslala aj za inú terapiu polovicu t.j. 38,- Eur. Uvedené výdavky na deti, ani
ďalšie svoje výdavky matka súdu nepreukázala. Súd uvádza, že výška stravného u mal. A. je aktuálne

v minimálnej výške s ohľadom na jeho návštevu povinnej predškolskej triedy MŠ. Pokiaľ ide o úhradu
stavebného sporenia a životných poistení deťom matkou súd uvádza, že uvedené výdavky matka hradí
dobrovoľne, nejde o nevyhnutné výdavky na deti, pričom nie je namieste, aby boli zohľadňované pri
určení bežného výživného. Je potrebné, aby otec dostával k jeho rukám vyplácanú pravidelnú, súdnym
rozhodnutím určenú, mesačnú sumu výživného za účelom úhrady bežných ako aj viacerých

zvýšených výdavkov na deti. K námietke matky, že príjem otca detí je vyšší ako príjem matky súd
uvádza, že rodič, ktorý sa osobne o deti nestará sa má vyššou mierou podieľať na výdavkoch detí.
Zároveň súd poukazuje, že otec uvádzal mesačný výdavok spolu 700,- Eur na splátku dvoch úverov,

ktoré boli poberané počas spolužitia rodičov za účelom rekonštrukcie rodinného domu vo vlastníctve
matky. Ohľadne majetku vyššej hodnoty je matka vlastníčkou dvoch nehnuteľností – 2-izbového bytu
a rodinného domu, vlastní motorové vozidlo. Otec majetok vyššej hodnoty nevlastní. S poukazom
na odôvodnené potreby maloletých detí zodpovedajúce ich veku a zdravotnému stavu, kedy mal. A.
navštevuje psychologické sedenia najmä z dôvodov rodinnej situácie a okolností prípadu, mal. A. má

vzhľadom na jej zdravotnú diagnózu zvýšené mesačné výdavky cca o 200,- Eur mesačne až viac len
na poplatky za sedenia, rehabilitácie a vyšetrenia okrem nákladov otca na cestovné s tým súvisiace,
súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 230,- Eur mesačne a na výživu
maloletého A. sumou 180,- Eur mesačne. U mal. A. súd prisúdil na výživu A. viac ako sa domáhal
otec, nakoľko aj vyššia suma výživného vo výške 230,- Eur je spôsobilá byť takmer celá konzumovaná

len na mesačné zvýšené výdavky maloletej v súvislosti s jej zdravotným stavom, okrem ktorých otec
musí hradiť i bežné výdavky na stravu, bývanie a ošatenie maloletej. Súd zároveň vychádzajúc zo
zistených príjmových a výdavkových pomerov, veku maloletých detí, s prihliadnutím na odporúčaciu
tabuľku Ministerstva spravodlivosti pre výpočet výživného, kedy pri 2 deťoch rodiča je namieste určiťvýživné pri dieťati na 1. stupni ZŠ vo výške 14 % príjmu rodiča a u dieťaťa v predškolskom zariadení vo
výške12%príjmurodiča,považovalvýživnévovýške230,-Eurmesačnenamal.A.avovýške180,-Eur
mesačne na mal. A. za primerané a zároveň v schopnostiach a možnostiach matky prispievať na výživu

maloletých detí touto sumou. Uvedené sumy korešpondujú s odôvodnenými potrebami maloletých detí
s prihliadnutím na ich vek a stupeň školskej dochádzky, zvýšené výdavky, sú v limitoch vymedzených
osobnými,majetkovýmiazárobkovýmipomermirodičovazohľadňujúzodpovedajúcoumieroutiežprávo
maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni matky i otca. Súd zdôrazňuje, že prvoradou povinnosťou
rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom, ktorá korešponduje i s povinnosťou každého rodiča

vyvinúť maximálne úsilie na to, aby získal dostatočné množstvo finančných prostriedkov za účelom
riadneho plnenia vyživovacej povinnosti k svojím maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby
rodiča potreby dieťaťa a každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

36. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti matky k mal. A. a mal. A. v zmysle rozsudku vznikol

otcovi matke na výživnom za obdobie od 01.07.2024 do 30.04.2025 t.j. od mesiaca, v ktorom bol
podaný návrh na začatie konania. Otec uvádzal, že od 08/24 matka začala prispievať na výživu mal.
A. sumou 120,- Eur mesačne a na výživu mal. A. sumou 100,- Eur mesačne. Matka uvádzala, že
začala prispievať na výživu detí po tom, čo sa dozvedela o prebiehajúcom súdnom konaní (návrh bol
matke spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručený 31.07.2024). Napriek tomu, že

právny zástupca pri záverečnej reči uvádzal úhradu výživného matkou od 07/24, uvedené matka súdu
nepreukázala a bolo v rozpore s vyjadrením otca, preto súd zohľadnil platenie výživného matkou od
08/24. Súd vzal na zreteľ túto skutočnosť a o dlžnom výživnom rozhodol tak, že dlhy na výživnom určil
voči mal. A. v sume 1220,- Eur a uložil ho matke zaplatiť k rukám matky v splátkach vo výške 40,- Eur
mesačne a voči mal. A. vo výške 900,- Eur a uložil ho matke zaplatiť k rukám matky v splátkach vo

výške 30,- Eur mesačne, a to s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, až
do úplného vyrovnania dlhov, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa matka dostane do

omeškania s úhradou čo i len jednej splátky.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej
vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody §
365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podaniajeajuvedeniespisovejznačkytohtokonania.Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do
súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,

prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.