Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 18, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Er/391/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206908
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6615206908.3

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zast.
JUDr. Henrietou Čabanovou, advokátkou, advokátska kancelária so sídlom M. Rázusa 35, Lučenec,
o vymoženie 625,00 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom,
Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zámocká 30, Bratislava pod sp.zn. EX 24454/2023 (pôvodne

vedená JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.zn. EX 11610/2015), o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia s a z a s t a v u j e .

II. Námietkam povinného proti trovám exekúcie s a n e v y h o v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor postúpil súdu podanie povinného, doručené mu dňa 12.05.2025, označené ako
„Žaloba o zastavenie exekúcie č. EX 11610/15 a č. EX 24454/23 podľa § 57 zákona č. 233/1995
Z.z. Exekučný poriadok, Námietky proti exekučnému konaniu, Námietky proti trovám exekúcie
a príslušenstvu a Žaloba o ochranu práv ohrozeného spotrebiteľa“, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako
návrh na zastavenie exekúcie, berúc do úvahy skutočnosť, že upovedomenie o začatí exekúcie povinný
prevzal dňa XX.XX.XXXX. Povinný návrh odôvodnil tým, že exekúcia je preukázateľne neprípustná

pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva
v právnej veci nekorektného oprávneného/dodávateľa.
Okrem toho má povinný podozrenie, že súdny exekútor nekoná v súlade s ustanoveniami Zákona č.
233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, podľa ktorého sa zo zákona rušia staré exekúcie s dôrazom na
výťažok dosiahnutý exekúciou v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
Zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní zastaviť.

Spornú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu aj do výšky, pretože exekúcia je vedená na základe
nespôsobilého právneho titulu a z dôvodu opatrnosti vznáša námietku premlčania.
Popiera nárok oprávneného v celom rozsahu a argumentuje tým, že rozhodnutie, na základe ktorého
je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým a neúčinným exekučným titulom. Poukazuje na
to, že súd je zo zákona povinný ex offo skúmať dôvody exekúcie a samotný exekučný titul ako aj súlad
exekučného titulu so zákonom.

Úverová zmluva, podľa ktorej dodávateľ/oprávnený poskytol dlžníkovi/povinnému finančné služby,
a z ktorej pochádza nárok oprávneného, je spotrebiteľskou zmluvou a tá preukázateľne obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, pričom spotrebiteľ nie je neprijateľnými podmienkami viazaný.
Pri uzatváraní zmluvy oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné
zmluvné podmienky – neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúca úžeru,
neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky, o čom

sa spotrebiteľ dozvedel až teraz.V tejto súvislosti povinný poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (čl. 3 ods. 2) podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,

najmävsúvislostispredbežneformulovanouštandardnouzmluvou,pričompodľabodu1písm.e)prílohy
Smernice nekalá podmienka uvedená v článku 3 je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú kompenzáciu.
Povinný má za to, že konanie oprávneného bolo účelové, jeho cieľom bolo znemožniť dosiahnutie
ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere. Oprávnený použil nekalé obchodné praktiky,

neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil
predtlačenú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol ním vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť jej obsah, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a nedbal na zabezpečenie ochrany
práv spotrebiteľa.
Zároveň povinný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 57/2005
zo dňa 01.07.2010 a 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012, v ktorých bol vyslovený právny názor, že v súlade

sdobrýmimravmijetakékonanieveriteľa,ktorýsapripeňažnejpôžičkeuspokojíbezohľadunato,vakej
finančnej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Svoje argumenty povinný oprel tiež o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 19Co/44/2014,
v zmysle ktorého je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi služba za cenu

prevyšujúcuprimeranúcenuporovnateľnýchslužiebposkytovanýchúverovýmispoločnosťami,akveriteľ
využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti veriteľa
ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je zmluva neplatná v celom rozsahu.
VsúvislostisnadobudnutímúčinnostiZákonač.233/2019Z.z.oukončeníniektorýchexekučnýchkonaní
(ZoUNEK) vyjadril povinný pochybnosť o tom, či súdny exekútor postupoval v súlade s ustanoveniami

tohto zákona, keďže ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a vzťahuje sa na dve veľké skupiny starých exekúcií.
Prvá skupina sú staré exekúcie, ktoré sa zastavujú priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, t.j. dňa
1. januára 2020. Druhá skupina starých exekúcií sa zastavuje (zo zákona), ak po účinnosti ZoUNEK
nastanú podmienky uvedené v § 2 ods. 1 ZoUNEK.

Záverom svojho podania povinný uvádza, že podáva aj námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu,
pretože nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť
aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam povinný žiada súd, aby predmetnú exekúciu zastavil.

2. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že na základe
vykonateľného exekučného titulu – D. E. D. E. E. F.. E. XXXXX/XX bola povinnému uložená povinnosť
uhradiť pohľadávku vo výške 625,- Eur s príslušenstvom (ďalej len ,,exekučný titul“). Pohľadávka nie je
do dnešného dňa uhradená v celom rozsahu.
V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného poriadku

týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu na zastavenie exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie
povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky, preto nie je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel
a exekúciu zastavil. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne
ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok, ktorý smeruje

proti exekúcii a vedie k zastaveniu exekúcie, t. j. k trvalému upusteniu od jej vykonania, a to na
základe zákonom predvídaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočností. Návrh na zastavenie
exekúciemusíbyťodôvodnenýanamietaťsamôžutakéskutočnosti,ktorénastalipovznikuexekučného
titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku.
Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere je neprijateľnou

podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dohodnutej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská
zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva

nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
V zmysle rozhodcovskej zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza: „Zmluvné strany sa
dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere buď pred Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušnýmvšeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde“. Z toho
jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný sa má možnosť v prípade
nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd.

Na podporu uvedených tvrdení oprávnený poukázal na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota
sp.zn. 14C/214/2014 zo dňa 24.09.2015, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/107/2015 zo
dňa28.02.2016, rozsudokOkresnéhosúduBratislavaIVsp.zn.12Cb/114/2014-104zodňa16.03.2017,
rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Er/1464/2015 zo dňa 13.11.2017 a rozsudok
Okresného súdu Svidník, sp. zn. 6C/176/2014-75.

Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre
spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi
rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením
§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (Magál, M. – Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v
spotrebiteľskýchzmluvách.Justičnárevue,2008,č.4,s.616anasl.).Povinnýmátedakedykoľvekprávo
sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Každému účastníkovi rozhodcovského

konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Ak bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu
a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej
osobe rozhodcu. V takomto prípade sa oprávnený domnieva, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti
v rozhodcovskom konaní pri menovaní osoby rozhodcu, lebo druhá strana sa rozhodla slobodne o

podpísaní doložky a mala možnosť vyjadriť nesúhlas s jej menovaním. Ak by mal predsa len žalovaný,
v tomto konaní povinný, pochybnosti o stanovenom rozhodcovi a domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý
rozhoduje zaujato a nespravodlivo, mohol podať námietku predpojatosti. V takomto prípade môže každá
strana použiť postup podľa § 9 ZoRK a vzniesť námietku predpojatosti voči rozhodcovi, o ktorej sa
dozvedela buď z oznámenia rozhodcu o vzťahu k veci alebo k stranám, alebo z iných dôvodov, o ktorých

sa dozvedela po ustanovení rozhodcu. Povinný mal možnosť tak urobiť v žalobnej odpovedi, nakoľko v
každom jednom prípade je zasielaná výzva na žalobnú odpoveď.
Oprávnený odmieta akékoľvek argumenty povinného, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade
predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o

podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom povinným. Navyše z dôvodu existencie samostatného
dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade povinný) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní,
alebo nie.
Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych
predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej

legitímnosti.
Oprávnený konštatuje, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru (avšak oprávnený popiera, že by sa v danom prípade jednalo o spotrebiteľa a o
spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch) vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4

ods.2písm.r)pôvodnéhoZákonaospotrebiteľskýchúveroch(zákonč.258/2001Z.z.vzneníneskorších
predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z.),
ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej Smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom

úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na
urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Tento záver je uvedený o.i. aj v
odbornej literatúre: Raban, P.: Autorizovaní rozhodcovia alebo adjudikátori? Je efektívne zabezpečená
spravodlivosť v spotrebiteľských vzťahoch? Bulletin advokacie, 2010, č. 6, s. 18.
Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania

Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie
spotrebiteľských sporov. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo
súdnej judikatúry a odbornej literatúry.
Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná
rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento

súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu
prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky.Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného
prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Hradci

Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre
čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku,
ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako

obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom
spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010.
Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v
prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod
číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz.
Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom oprávnený

odkazuje na: G., H. – C., B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue, 2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový,
Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl.
Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť
uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú

zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským
a súdnym konaním (nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu). V prípade, že
rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou
cestou.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, v prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne

dojednanú zmluvnú podmienku. Medzi oprávneným a povinným bola v predmetnom prípade uzatvorená
rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere.
Zároveň oprávnený poukazuje, že povinný svojím podpisom zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil, že
s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bol pred uzatvorením zmluvy
osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Povinný svojím podpisom ako

vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasil s uzavretím.
Pokiaľ by súd nevyhovel argumentácii oprávneného, znamenalo by to znemožnenie využitia
rozhodcovského konania pre oprávneného, pričom zo Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať
rozhodcovské konanie úplne, iba ho obmedziť. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských

sporoch navyše vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných
na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov.
Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený požiadal príslušný exekučný súd, aby vydal nasledovné
uznesenie: I. Súd odmieta podanie povinného. II. Exekúcia vedená pod sp. zn. 9Er/391/2015 pokračuje.

3. Súdny exekútor v súvislosti s návrhom povinného na výzvu súdu oznámil, že predmetná exekúcia
nebola zastavená s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení
niektorýchexekučnýchkonaníaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,pretoževprospechpredmetnej
exekúcie eviduje súdny exekútor nasledovné prijaté platby: zo dňa XX.XX.XXXX v sume XX,XX eur, zo
dňa XX.XX.XXXX v sume XX,XX eur, zo dňa XX.XX.XXXX v sume XX,XX eur a zo dňa XX.XX.XXXX

v sume XXX,XX eur.

4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd postupoval podľa Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).

6. Súd zo spisu zistil, že exekučné konanie bolo začaté dňa XX.XX.XXXX, kedy bol do zápisnice

pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Okresný
súd Lučenec poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX poveril súdneho exekútora JUDr.
RudolfaKrutéhovykonanímexekúcienavymoženiepredmetnejpohľadávkyatrovexekúcie.Nástupcompôvodného súdneho exekútora sa od 01.11.2023 stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec,
Exekútorský úrad Bratislava.

7. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia, A. D. D. E. D. E. F. E. E. D. I., E.
E. B. D. X, J., K.: XX XXX XXX, D.
A. H. D. L. E.. E. XXXXX/XX F. M. XX.XX.XXXX. Predmetným rozsudkom bola žalovanému (povinnému)
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške 675,00 eur, známy úrok vo výške
2,81 eur, poplatok vo výške 476,00 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 675,00 eur od 20.11.2012 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.151,00 eur od 09.09.2013 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 312,00 eur, trovy mediačného konania vo výške 249,79 eur, poplatok za
upomienky vo výške 32,00 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 426,58 eur. Uvedené nároky
rozhodcovský súd povolil žalovanému zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 180,00 eur
splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou
k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia, až do úplného zaplatenia

dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky riadne a včas. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 15.12.2014 a vykonateľným dňa
18.12.2014.

8. Súd po preskúmaní spisového materiálu a Zmluvy N. O. P. XXXXXXXXX F. M. XX.XX.XXXX uzavretej

medzi oprávneným a povinným, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, mal za nepochybné,
že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by bol pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu

možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a
dodávateľom (oprávneným) v zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, pričom úver je súčasne
aj spotrebiteľským úverom podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

9. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) je

spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri
uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

10. Z rozhodcovského rozsudku, ktorý je v tejto veci exekučným titulom je zrejmé, že rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa
XX.XX.XXXX. V zmysle čl. II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy vrátane

sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplatení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu, uplatnenia práv z takto vyplatenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvnástranapodážalobunaStálomrozhodcovskomsúde,rozhodcovskékonaniebudevedenépodľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže

do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
poriadku. Podľa bodu 2 uvedeného článku rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ

ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou

zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu. Podľa bodu 3 citovaného článku II zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo
zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní oduzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote
druhej zmluvnej strane.

11. Podľa § 41 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

12. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok
ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekúcie. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul

predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť.

13. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje v prvom rade tým, že exekučný titul je
nespôsobilý a neúčinný.

14. Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa XX.XX.XXXX

súd dospel k záveru, že táto je individuálne dojednaná. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nebolo
podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere a povinný mal možnosť od zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia
dôvodu do 10 dní od uzavretia zmluvy. Povinný bol so zmluvou oboznámený, dňa XX.XX.XXXX túto
podpísal, a preto aj keď rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári, je potrebné
túto považovať za individuálne dojednanú.

15. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že právomoc rozhodcovského súdu odvíjajúcu sa od
platnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, súd už v tomto exekučnom konaní posudzoval na
základe návrhu povinného, kedy uznesením
č.k. 9Er/391/2015-37 zo dňa 05.11.2020 návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej

zastavenie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2021 v spojení s uznesením č.k.
41CoE/8/2021-63 zo dňa 17.02.2021, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní povinného
rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er/391/2015-37 zo dňa 05.11.2020 potvrdil
s odôvodnením: „Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je založený
inštitútneprijateľnejzmluvnejpodmienkyodvolacísúdsastotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,že

rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa XX.XX.XXXX tvorí samostatnú časť,
t.j. samostatnú listinu a ktorú povinný podpísal. Rozhodcovská zmluva tiež obsahuje vyhlásenie dlžníka -
povinného, že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy a vyhlásenie o tom, že bol pred uzavretím tejto zmluvy
osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky
vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne

prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní tak,
že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu
tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust.
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S
ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, súd prvej inštancie dospel k správnemu

záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd preto považoval námietku
povinného, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ním a oprávneným je neplatná z dôvodu, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku za nedôvodnú.“

16. Rozhodcovská zmluva, ktorá založila legitimitu pre exekučný titul, bola teda v zmysle vyššie
uvedeného dojednaná individuálne. Následne vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tejto veci
exekučným titulom, bol vydaný rozhodcovským súdom ako orgánom, ktorý mal právomoc vec prejednať
a rozhodnúť.

17. Ako ďalší dôvod na zastavenie exekúcie povinný uvádza výšku pohľadávky, pričom poukazuje na
neprimerane vysokú odplatu, vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru.

18. V každom štádiu exekučného konania je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať (či už

na návrh alebo z úradnej povinnosti), či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu
zastaviť.Prirozhodovaníozastaveníexekúciejesúdviazaný§57ods.1Exekučnéhoporiadku,vktorom
sú taxatívne vymenované dôvody, pre ktoré je možné prebiehajúcu exekúciu zastaviť.19. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 800,- eur,
pričom povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
700,- eur v dvanástich mesačných splátkach po 125,- eur, t.j. celkom vo výške 1.500,- eur, počnúc dňom

XX.XX.XXXX. Zároveň je uvedená výške RPMN 261,44 %.

20. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

23. Súd preskúmal zmluvu o úvere, ktorá bola základom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, t.j.
exekučného titulu v tejto exekučnej veci a zistil, že v zmluve o úvere absentuje údaj o zmluvnom úroku,
v dôsledku čoho je potrebné považovať úver v súlade s § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch
za bezúročný a bez poplatkov.

24. Napriek uvedenému sa v predmetnej exekúcii od povinného vymáha okrem istiny a úroku
z omeškania aj úrok vo výške 32 % z neuhradenej istiny, poplatky a zmluvná pokuta, na zaplatenie
čoho povinného zaväzuje exekučný titul.

25. Zároveň súd podporne uvádza, že pokiaľ by aj bol zmluvný úrok dojednaný vo výške 32 % ročne,
bol by tu dôvod považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko jeho výška je neprimeraná.
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012):
„neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú, určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám

uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“.
Priemerná úroková sadzba zo spotrebiteľských úverov v trvaní do jedného roka (vrátane) bola v čase
uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným vo výške 9,23 % ročne. Z uvedeného je
zrejmé že uplatnená výška úroku predstavuje viac než trojnásobok priemernej úrokovej sadzby z úverov.

26. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného
titulu v rozpore s verejným poriadkom.

27. Zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2015 doplnil ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku
o nový dôvod zastavenia, ktorým je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.

V dôvodovej správe sa uvádza: „Zavádza sa v poradí nový dôvod zastavenia exekúcie založený
na výkone exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Rozpor s verejným poriadkom bude
integrovať všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú
hodnotovézázemiespoločnostiaústavnéhoprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky. Dôvodzastavenia
exekúcie je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor

s verejným poriadkom a v tomto prípade postačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá.“ Podstata
novozavedeného pravidla znamená rozšírenie oprávnení exekučného súdu, ktorý aj pri existencii
formálno-právne perfektného exekučného titulu môže realizovať svoje oprávnenia tak, že „vstúpi“priamo do jeho obsahu a odstráni za účelom ochrany elementárnych spoločenských hodnôt vzniknuté
pochybenia.

28. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že exekučný titul je vydaný v rozpore
so zákonom, pričom na túto skutočnosť nebolo pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku prihliadnuté, čo zakladá dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. l/ Exekučného poriadku, preto súd exekúciu zastavil (I.výrok)

29. I keď súd exekúciu zastavil pre rozpor výkonu exekučného titulu s verejným poriadkom, pre úplnosť
sa vysporiadal aj s námietkou premlčania, ktorú povinný zároveň vzniesol.

30. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak
sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 110 od. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

32. Toto ustanovenie obsahuje odchýlku od všeobecnej úpravy premlčacej doby, na základe ktorej sa
v ňom uvádzajú prípady práv, ktoré sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe. Ide o práva zistené
na to povolaným orgánom alebo potvrdené iným spoľahlivým spôsobom, o existencii ktorých by preto
nemali byť žiadne pochybnosti.

33. Hovoríme o tzv. judikovanom práve (pohľadávke), ktoré sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď
sa malo podľa rozhodnutia plniť, resp. deň po lehote určenej na plnenie (tzv. paričnej lehote podľa §
232 ods. 3 CSP).

34. Nakoľko pohľadávka oprávneného bola priznaná rozhodnutím rozhodcovského súdu, je z vyššie
citovaného zákonného ustanovenia zrejmé, že sa na ňu vzťahuje desaťročná premlčacia doba, ktorá
začala plynúť až po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie, t.j. až po dni XX.XX.XXXX. Pohľadávka
oprávneného sa teda mohla najskôr premlčať dňa XX.XX.XXXX, návrh na vykonanie exekúcie však bol
spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa XX.XX.XXXX.

35. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto exekučnom konaní
nebola premlčaná.

37. Súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že predmetná exekúcia spĺňa zákonnú

definíciu starej exekúcie, keďže začala pred 1. aprílom 2017, pričom prvotné poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa XX.XX.XXXX.

38. Podľa § 233a Exekučného poriadku postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom
2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.

39. Podľa. § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (v texte ďalej len ako „ZoUNEK“) tento zákon upravuje postup ukončenia
exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do31. marca
2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie

exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).

40. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba
a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcualebodedičskékonaniepooprávnenomalebopovinnombolozastavenézdôvodu,ženezanechalžiadny
majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený
alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné

konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

41. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,
b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú

vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,

f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

42. Podľa § 3 ods. l ZoUNEK rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

43. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o
zastavení starej exekúcie.

44. ZoUNEK, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 01. 2020, sa vzťahuje aj na dané exekučné konanie,
keďže toto konanie sa začalo pred 31. 03. 2017. Staré exekúcie sa podľa ZoUNEK zastavujú iba v

prípade, že spĺňajú podmienky z tohto zákona vyplývajúce. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK
sa zo zákona zastavujú staré exekúcie, v ktorých uplynula rozhodná doba (ide o dobu piatich rokov
plynúcu od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - § 3 ods.1
ZoUNEK), ale iba v prípade, že vo veci nejde o niektorú z výnimiek zo zastavenia starých exekúcií
podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK alebo podľa § 4 ZoUNEK. Jednou z týchto (relatívnych) výnimiek je podľa

§ 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK rozhodovanie súdu o zastavení starej exekúcie. V danom exekučnom
konaní podal povinný dňa XX.XX.XXXX (teda ešte pred účinnosťou ZoUNEK) návrh na zastavenie tejto
(starej) exekúcie. Keďže ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK súd rozhodoval o zastavení exekúcie
na podklade návrhu povinného, nedošlo k zastaveniu starej exekúcie podľa ZoUNEK, pretože rozhodná
doba sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

45. Zároveň v exekúcii súdny exekútor vymohol dňa XX.XX.XXXX sumu XX,XX eur, dňa XX.XX.XXXX
sumu XX,XX eur, dňa XX.XX.XXXX sumu XX,XX eur a dňa XX.XX.XXXX sumu XXX,XX eur, ktorá
skutočnosť predstavuje absolútnu výnimku a k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného
by tak mohlo dôjsť najskôr 18 mesiacov po dosiahnutí výťažku presahujúceho 15,- eur.

46. Povinný zároveň v návrhu namietal aj výšku trov exekúcie.

XX. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje

súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

48. Upovedomenie o začatí exekúcie a o predbežných trovách vydané súdnym exekútorom bolo
povinnému doručené dňa XX.XX.XXXX (zistené z predloženej doručenky). Námietky proti trovám
exekúcie boli doručené súdnemu exekútorovi dňa XX.XX.XXXX. V zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia môže účastník konania vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti trovám exekúcie. Lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie povinnému
márne uplynula dňom XX.XX.XXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na vznesenie námietok protitrovám exekúcie je lehotou zákonnou, súd túto lehotu nemôže predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie. Preto
súd námietkam povinného proti trovám exekúcie ako oneskorene podaným nevyhovel (II.výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).