Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 26, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sak/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101072
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0724101072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcov: 1. Y. R. U., štátna príslušnosť: N. A., bez platného dokladu totožnosti, adresa posledného
trvalého pobytu v krajine pôvodu: R. XX, X. X, byt XX, J., N. A., toho času: X. XG., XXX XX U., dátum
narodenia: XX. H. XXXX, stav: N., 2. T. Y., toho času: X. XG., XXX XX U., narodený: XX. K. XXXX v
Y. N., držiteľ povolenia na trvalý pobyt v Y. N., zastúpený: žalobcom 1/, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave
č. k. 13Saz/8/2024-110, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalobca 1/ požiadal 14. decembra 2023 o udelenie azylu na území Slovenskej republiky pre seba
a pre žalobcu 2/ (syn žalobcu 1/). Prvým dôvodom bolo, že žalobca 1/ pracoval v jadrovom priemysle
ako referent špecialista na oddelení investícií a základných fondov Ministerstva pre mimoriadne situácie
Ruskej federácie a v máji 2000 alebo 2001 bol po stretnutí s riaditeľom Uralského elektromechanického
závodu T. U. T. v H. otrávený. Druhým dôvodom bolo, že v súvislosti s podnikateľskými aktivitami žalobcu

1/, pričom podnikať začal po skončení práce na vyššie uvedenom ministerstve, bolo proti nemu v roku
2011 začaté trestné konanie podľa § 159 ods. 4 Trestného zákona Ruskou federáciou za spreneveru.
Podľa vyjadrenia žalobcu 1/ bolo toto trestné stíhanie voči nemu 24. júna 2021 zrušené z dôvodu, že
skutok sa nestal. Žalobca 1/ tiež uviedol, že v Ruskej federácii sú voči nemu vedené ďalšie dve trestné
konania. Prvé je vedené za krádež a podvod v obzvlášť veľkom rozsahu. Druhé je vedené za prisvojenie
si finančných prostriedkov s cieľom podvodu. Dôvody týchto trestných stíhaní nepozná. Môžu však byť
vedené preto, že ide o konkurenčný boj, prípadne preto, že ukončil doktorandské štúdium na tému

História a sebaurčenie Mordvianskeho národa. Tretím dôvodom je, že žalobca 1/ v Slovinsku mal po
roku 2012 firmu, ktorá dodávala Ukrajine súčiastky do zbraní, konkrétne hlavne. V novembri 2015 za
to dostal aj poďakovanie od Komisariátu Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. Obáva sa, že ho za to môžu
v Ruskej federácii odsúdiť a uväzniť, prípadne poslať do vojny. Štvrtým dôvodom je, že žalobca 1/ sa
stará o svojho maloletého syna žalobcu 2/. Chce s ním žiť v bezpečí. S jeho matkou sa dohodol, že so
synom bude žiť na Slovensku.
2. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-404-52/2023-Ž zo 4. júna 2024 (ďalej len „rozhodnutie

žalovaného“) neudelil azyl žalobcom podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2022 Z. z. o azyle a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákona o azyle“). Žalovaný zároveň
z dôvodu nesplnenia podmienok neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu s odkazom na § 13c ods. 1
písm. a) v spojení s § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny s odkazom na § 13ods. 1 písm. b) v spojení s § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia
rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) v spojení s § 20 ods. 5 zákona o azyle.
3. K neudeleniu azylu žalovaný uviedol, že neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania

z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických
názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Tiež sa nepreukázalo prenasledovanie za
uplatňovanie politických práv a slobôd. K jednotlivým žalobcami uvádzaným dôvodom žalovaný zaujal
nasledovné stanovisko:
· pri vyhodnocovaní prvého dôvodu žalobcu 1/ na udelenie azylu žalovaný upriamil pozornosť na to, že

tvrdenie o otrave je iba subjektívnou, ničím nepodloženou domnienkou. V priebehu azylového konania
nebol schopný uviesť, kto a prečo by mal v tom období záujem na jeho otrávení. Ide o udalosť spred
23 alebo 24 rokov, pričom žalobca 1/ následne zotrval minimálne 11 rokov v Ruskej federácii a ďalších
minimálne7rokovzostalpracovaťnaMinisterstvepremimoriadnesituácieRuskejfederácie.Následnev
súvislosti s uvedeným zamestnaním nemal žiadne problémy. Dôvod starý minimálne 23 rokov pri osobe,
ktorá sa nachádza najmenej 12 rokov na území Európskej únie, nemôže byť považovaný za relevantný;

· druhý žalobcom 1/ uvádzaný dôvod žalovaný vyhodnotil tak, že na žalobcu 1/ nikdy nebol vydaný
medzinárodný zatýkací rozkaz. Z výpovede žalobcu 1/ je zrejmé, že jedno trestné stíhanie bolo
ukončené. Dve ďalšie sa vedú za premlčané trestné činy, pričom ruské orgány s advokátom žalobcu 1/
vedú komunikáciu o ukončení týchto konaní z dôvodu premlčania. Žalobca 1/ vo svojich výpovediach
nijako nespájal tieto trestné stíhania s politickým pozadím. Trestné stíhania pochádzajú z rokov 2011 a

2012. Keďže žalobca 1/ žije na Slovensku dlhodobo, tak jeho azylová žiadosť po toľkých rokoch vyznieva
nedôveryhodne, najmä ako snaha o legalizáciu pobytu po tom, čo legálny pobyt na území Slovenskej
republiky stratil;
· k dôvodu týkajúcemu sa predávania zbraní na Ukrajinu žalovaný uviedol, že v Slovinsku pôsobila
firma, na ktorú sa žalobca 1/ odvoláva. Nie je možné však preveriť, či táto spoločnosť obchodovala aj

so zbraňami. Existovala však do 13. novembra 2018. Ak by so zbraňami obchodovala, ide o dôvod
starý vyše 5 rokov. Neexistujú pritom informácie, že by bol žalobca 1/ za takéto obchodovanie zo
strany Ruskej federácie trestne stíhaný. Žalovaný uviedol, že obchodovanie so zbraňami sa v súvislosti
so žalobcom nemuselo diať legálnym spôsobom. Podľa vyjadrenia Slovenskej informačnej služby je
žalobca 1/ podozrivý z vykonávania aktivít na úseku nelegálnej migrácie, falšovania a pozmeňovania

verejnej listiny, nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami i spolupráce s cudzou mocou.
Ide o závažné podozrenia, ktoré naznačujú, že žalobca 1/ sa nepodieľal na obchodovaní so zbraňami
zákonným spôsobom. Pokiaľ sa dodávky zbraní diali legálnym spôsobom cez slovinskú firmu v roku
2018 a skôr, tak takáto činnosť nebola v Ruskej federácii trestná. Žalobcu v tejto súvislosti nie je možné
považovať za oponenta režimu s „protiruskými názormi“, pretože takéto názory nikdy neprezentoval. K

možnosti výkonu brannej povinnosti žalovaný uviedol, že žalobca má 62 rokov, pričom podľa verejne
dostupných informácií sú mobilizované osoby v Ruskej federácii maximálne do 60. roku veku;
· k dôvodu pokojného žitia žalobcov žalovaný poukázal, že inštitút azylu nechráni právo na rodinný život
konkrétnych osôb. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca 2/ nadobudol štátne občianstvo Moldavska,
ktoré trvá aj v súčasnosti. Žalobca 2/ má na území Slovinska poskytnutý trvalý pobyt rovnako ako jeho

matka. Žalobca 2/ sa tak môže pohybovať a žiť v Európskej únii legálnym spôsobom a jeho pobyt nie
je potrebné riešiť prostredníctvom žiadosti o udelenie azylu. Navyše žalovaný 2/ nemá ani v krajine
svojho štátneho občianstva (Moldavsko) žiadne problémy. Žalobca 2/ nie je zverený do starostlivosti
otca. Dôvodom na udelenie azylu nemôže byť ani to, že žalobca 2/ podľa vyjadrenia v pohovore uviedol
svoju túžbu žiť na Slovensku so žalobcom 1/ a dokonalé ovládanie slovenského jazyka.

4. Žalovaný nevzhliadol žiadne dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany. Všetky trestné stíhania voči
žalobcovi 1/ sú buď ukončené alebo premlčané. Žalobca 1/ nevykonával v Ruskej federácii takú činnosť,
za ktorú by mu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho
výkonu. V Ruskej federácii síce trest smrti nebol doposiaľ formálne zrušený, avšak od roku 1996 naň
platí moratórium a v trestnom konaní sa nevykonáva. Podľa žalovaného nebolo tiež preukázané, že

by bol žalobca 1/ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený mučeniu, neľudskému, ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu. V minulosti uvedenému vystavený nebol a v súčasnosti žalobca 1/
nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by viedla oficiálne ruské orgány k neprimeraným opatreniam voči
jeho osobe. V reálnom čase mu nehrozí žiadne trestné stíhanie, nakoľko na žalobcu 1/ nie je vydaný
žiadny medzinárodný zatykač. Ruské štátne orgány majú pritom vedomosť o jeho pobyte na území

Slovenskej republiky, keďže v roku 2020 bol pre ruské orgány vypočúvaný slovenskou políciou ako
svedok v trestnom konaní vedenom na území Ruskej federácie. S ohľadom na vek žalobcu 1/ nehrozí
jeho nábor do armády Ruskej federácie a ani zapojenie do vojenských konfliktov. Nebol tiež preukázaný
taký medzinárodný alebo vnútroštátny ozbrojený konflikt, v dôsledku ktorého by žalobca 1/ z dôvodusvojvoľného násilia mohol byť ohrozený na živote a nedotknuteľnosti svojej osoby. Žalobca 2/ podľa
záverov žalovaného so zreteľom na svoj vek nemohol vykonať taký skutok, na základe ktorého by mu
mohol hroziť trest smrti, mučenie, neľudské, ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Rovnako v krajine

jeho štátneho občianstva a ani v krajine jeho trvalého pobytu neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, pri
ktorom by dochádzalo k ohrozeniu obyvateľov na základe neselektívneho násilia, ktorým by mohol byť
žalobca 1/ v prípade návratu do krajiny pôvodu ohrozený.
5. Z dôvodu, že žalobcovia nemajú na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s
udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohli po splnení zákonných

podmienok zlúčiť, nebol podľa názoru žalovaného dôvod ani na udelenie azylu a doplnkovej ochrany za
účelom zlúčenia rodiny. Navyše udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny a poskytnutie doplnkovej ochrany
na účel zlúčenia rodiny neboli predmetom žiadosti žalobcov.
II. Konanie pred správnym súdom
6. Žalobcovia podali voči rozhodnutiu žalovaného podanie nazvané administratívnoprávna reklamácia,
ktorú Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) posúdil ako správnu žalobu vo veciach azylu.

Z obsahu tohto podania je zrejmé, že žalobcovia nesúhlasili s rozhodnutím žalovaného. Podanie
neobsahuje žalobné body a ani konečný návrh.
7. Správny súd rozsudkom č. k. 13Saz/8/2024-110 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu
ako nedôvodnú zamietol [§ 219 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“)]. V
odôvodnení rozsudku upriamil pozornosť na nasledovné:

· žalobcovia síce v žalobe neuviedli žiadne žalobné body, avšak tieto doplnili na pojednávaní, správny
súd ich vyhodnotil;
· zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť zabezpečiť písomný preklad rozhodnutia žalovaného do
jazyka účastníka konania. Žalobcovi 1/ bol pri prevzatí rozhodnutia žalovaného pretlmočený jeho obsah
do ruského jazyka. Navyše žalobca 1/ čiastočne slovenskému jazyku rozumie. Dôkazom je, že namietal

tlmočenie pri pohovore 3. januára 2024 a nežiadal prítomnosť tlmočníka na výsluchu pred útvarmi
Policajného zboru 30. októbra 2020. Pri všetkých pohovoroch, ktoré boli vykonávané so žalobcami,
bol prítomný tlmočník. Žalobca 1/ splnomocnil Ligu za ľudské práva na zastupovanie v konaní pred
žalovaným. Toto zastupovanie na základe vlastného rozhodnutia ukončil z dôvodu nespokojnosti;
· žalobca 1/ mal možnosť vyjadriť sa k stanovisku Slovenskej informačnej služby počas pohovoru

vykonaného 22. mája 2024. Skutočnosti v tomto stanovisku uvádzané neboli dôvodom na neudelenie
azylu a neposkytnutie doplnkovej ochrany;
· pochybnosti, či sa rozhodnutie žalovaného týka žalobcu 1/ sú neopodstatnené. Je pravdou, že v
rozhodnutí žalovaného je nesprávne uvedený rok narodenia žalobcu 1/. V tomto rozhodnutí je podľa
tvrdeniažalobcu1/ajnesprávnyúdajodĺžkedoby,počasktorejpracovalnaMinisterstvepremimoriadne

situácie Ruskej federácie. Ostatné informácie o sebe však žalobca 1/ nenamietal. Niet preto sporu, že
sa toto rozhodnutie týka jeho osoby;
· k námietke žalobcu 1/ o nesprávnom údaji o štátnej príslušnosti žalobcu 2/ je uvedené v rozhodnutí
žalovaného, prečo žalovaný dospel k takémuto záveru. Pokiaľ by aj žalobca 2/ nemal štátnu príslušnosť
v Moldavsku a bol by osobou bez štátnej príslušnosti, krajinou pôvodu by bolo Slovinsko, v ktorom má

žalobca 2/ povolený pobyt;
· pri posúdení obavy o život z dôvodu tvrdenej otravy v roku 2000 a 2001 je potrebné súhlasiť so
žalovaným, že žalobca 1/ následne žil a pracoval v Rusku ďalších približne 11 rokov, pričom v tomto
období nemal problémy s políciou, armádou alebo štátnymi orgánmi a bezprostredne po vstupe na
územie Slovenskej republiky, resp. Európskej únie (v roku 2012 - Slovinsko) nepožiadal o medzinárodnú

ochranu. Neuviedol relevantný dôvod, prečo tak urobil až v súčasnosti;
· žiadosť o udelenie azylu z dôvodu trestných stíhaní, ktoré mali začať v rokoch 2011 a 2012 vyznieva
po tak dlhej dobe nedôveryhodne. Skutočnosť, že osoba čelí alebo by mohla čeliť v krajine pôvodu
trestnému stíhaniu navyše nie je bez ďalšieho dôvodom pre poskytnutie medzinárodnej ochrany. Nič
nenasvedčuje tomu, že by tieto trestné stíhania boli účelové, pretože podľa žalobcu 1/ jedno bolo

zastavené a pri ďalších dvoch sa rokuje o uplatnení námietky premlčania. Pre úplnosť je treba poukázať,
že žalobca 1/ uviedol v zápisnici z 13. decembra 2023 v konaní o administratívnom vyhostení, že na
území Ruska spáchal niekoľko trestných činov;
· pri posudzovaní dôvodu týkajúceho sa predávania zbraní žalobcom 1/ na Ukrajinu bolo zohľadnené,
že jednotlivé obchody sa mohli udiať minimálne 5 rokov pred podaním žiadosti o udelenie azylu a rok aj

trištvrte po vypuknutí vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. V konaní nebolo preukázané, že by bol žalobca
1/ za takéto obchodovanie zo strany Ruskej federácie trestne stíhaný;
· obava žalobcu 1/, že po návrate do krajiny pôvodu ho pošlú na front, nebola preukázaná so zreteľom
na vek žalobcu (v čase rozhodovania súdu 63 rokov);· do opustenia krajiny pôvodu nemal žalobca 1/ žiadne problémy s políciou, armádou alebo štátnymi
orgánmi. O udelenie azylu požiadal s veľkým časovým odstupom po vstupe na územie Slovenskej
republiky a až po začatí konania o administratívnom vyhostení. Jeho konanie sa preto javí účelové v

snahe vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu;
· žalovaný riadne zdôvodnil, prečo žalobcovi 1/ neprináleží právo na poskytnutie doplnkovej ochrany.
Žalobca 1/ túto argumentáciu nevyvrátil. Nebolo preukázané, že by žalobcovi 1/ hrozilo uloženie
trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie, neľudské, ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne
a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas

medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, ktorý v Rusku prebieha;
· pri žalobcovi 2/ bolo jediným dôvodom pre udelenie azylu, že na Slovensku žije 5 rokov, zvykol si a
Slovensko je pre neho domovom. To však nie je dôvod na poskytnutie medzinárodnej ochrany;
· žalovaný sa správne vysporiadal s tým, prečo žalobcom nevznikol nárok na udelenie azylu a doplnkovej
ochrany na účel zlúčenia rodiny.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

8. Žalobca 1/ podal voči rozsudku správneho súdu dokument, ktorý nazval ako odvolanie a napáda
ním rozsudok správneho súdu. V predmetnom dokumente rozdelenom do pätnástich častí žalobca 1/
napáda závery uvedené v odôvodnení rozsudku správneho súdu. V každej jednej časti sa nachádza
text v ruštine a následne je uvedený (tak ako uvádza aj žalobca 1/) voľný preklad. Text v slovenskom
jazyku má jazykové a gramatické nedostatky. Je však z neho zrejmé, čo konkrétne žalobca 1/ napáda.

Po posúdení predmetného podania z obsahového hľadiska (§ 55 ods. 3 SSP) je zrejmé, že toto podanie
je kasačnou sťažnosťou voči rozsudku správneho súdu. V kasačnej sťažnosti žalobca 1/:
· namieta, spresňuje a dopĺňa viaceré skutkové zistenia;
· rozporuje závery týkajúce sa pokusu o otravu;
· poukazuje, že z rozhodnutia Ruskej federácie z 12. marca 2025 je na zozname hľadaných osôb

hlavného oddelenia Ministerstva vnútra Ruska pre mesto Moskva ako obvinený;
· uvádza, že niektoré osoby, vzhľadom napr. na ich profesiu, podliehajú v Ruskej federácii mobilizácii
až do veku 65 rokov;
· poukazuje, že žalobca 2/ nemá žiadne občianstvo a ani pas. Má len preukaz o povolení na pobyt;
· uvádza, že stále sú voči nemu vedené trestné stíhania. Hrozí mu zatknutie a vydanie do Ruskej

federácie. Nevykonával žiadnu nezákonnú činnosť;
· namietal kvalitu prekladov, čo viedlo k negatívnemu rozsudku. V niektorých prípadoch dokonca došlo
k zlomyseľnému zjavnému skresleniu prekladu;
· uviedol, že súdy Ruskej federácie nevydávajú medzinárodné zatykače pre nedostatok potrebnej
dokumentácie.

9. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi rozsudku správneho súdu. Zaujal
stanovisko k viacerým vyjadreniam a poukázal tak na jej obsahové, ako aj formálne nedostatky. Navrhol
kasačnú sťažnosť zamietnuť.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)

preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11
písm. h) SSP.
11. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

12. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou
a včas. Žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. n) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v účinnom znení od poplatku za podanie kasačnej sťažnosti oslobodený.
13. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho

rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
14. Podľa § 206 ods. 3 v spojení s § 453 ods. 2 SSP kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi
uvedenými v kasačnej sťažnosti. Z tohto dôvodu preskúmal zákonnosť záverov správneho súdu v celom
rozsahu.
15. Dôvody na udelenie azylu sú vymedzené v § 8 zákona o azyle. Podľa písm. a) tohto ustanovenia

žalovaný udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z
dôvodovzastávaniaurčitýchpolitickýchnázorovalebopríslušnostikurčitejsociálnejskupineavzhľadomna tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Podľa písm. b) žalovaný udelí žiadateľovi
azyl, ak je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
16. Žalovaný a správny súd dospeli k správnemu záveru, že neboli naplnené dôvody na udelenie azylu

podľa predmetného ustanovenia. K dôvodu týkajúcemu sa údajnej otravy žalobcu 1/ kasačný súd v
zhodesosprávnymsúdomažalovanýmuvádza,žepopredmetnomincidentežalobca1/zotrvalvRuskej
federácii ešte relatívne dlhý čas a požiadal o azyl až s odstupom viacerých rokov po opustení tohto
štátu. Je vysoko nepravdepodobné a v konaní nebolo preukázané, že by mal tento incident súvisieť
s prenasledovaním z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Pre kasačný súd bolo podstatné, že

žalobca 1/ následne žil v Ruskej federácii a dokonca začal samostatne podnikať. Z administratívneho
spisu pritom nevyplýva, že by sa následne pokus o otravu žalobcu zopakoval, prípadne, že by následne
bol žalobca v Ruskej federácii inak inzultovaný s cieľom privodiť mu vážne poškodenie zdravia alebo
smrť.
17. V konaní tiež nebolo preukázané, že trestné stíhania žalobcu súviseli s dôvodmi uvedenými v § 8
zákona o azyle. Správny súd a žalovaný správne uviedli, že samotná skutočnosť trestného stíhania v

krajinepôvodunemôžebyťdôvodomnaudelenieazylu.Navyšesprávnysúdsprávneupriamilpozornosť
na zápisnicu žalovaného z 13. decembra 2023 (v administratívnom spise založená na č. l. 7 - 11, v ktorej
je zachytené vyjadrenie žalobcu 1/, že spáchal niekoľko trestných činov na území Ruskej federácie.
Žalobca 1/ uvádza, že v Ruskej federácii prišlo k ukončeniu jedného trestného stíhania a v iných veciach
sa prostredníctvom v Ruskej federácii nachádzajúceho advokáta vedie proces týkajúci sa skončenia

ďalších konaní z dôvodu ich premlčania. Kasačný súd pritom plne súhlasí so závermi žalovaného a
správneho súdu, podľa ktorých tieto trestné konania majú byť vedené za skutky spáchané v rokoch
2011 a 2012, pričom nie je zrejmé, prečo by trestné stíhania začaté dávnejšie, sčasti zastavené a sčasti
premlčané mali spôsobovať obavu z prenasledovania z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle až v roku
2023, kedy žalobca 1/ požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

18. Správny súd a žalovaný sa správne vysporiadali aj s dôvodom v žiadosti o udelenie azylu týkajúcim
sa podnikateľských aktivít žalobcu 1/ na území Slovinska spojených s predávaním zbraní na Ukrajinu.
V konaní nebolo preukázané, že by v príčinnej súvislosti s legálnym vykonávaním takéhoto podnikania
pred vypuknutím vojenského konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou bola takáto činnosť trestná
a zakladala by obavu žalobcu 1/ z prenasledovania z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle. Kasačný

súd aj v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že k podnikaniu v Slovinsku malo prísť niekoľko
rokov predtým, ako žalobca 1/ požiadal o udelenie azylu. Nie je preto zrejmé, prečo by mal tento dôvod
zakladať obavu z prenasledovania žalobcu v 1. rade z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle až v roku 2023.
19. Správny súd spolu so žalovaným správne zhodnotili aj to, že spokojnosť žalobcu 2/ so životom na
území Slovenskej republiky nie je dôvodom na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle.

20. Žalovaný a správny súd sa dôsledne vysporiadali aj s tým, prečo žalobcom neprináleží poskytnutie
doplnkovej ochrany. Podľa § 13a zákona o azyle sa doplnková ochrana poskytuje žiadateľovi, ak sú
vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe
vážneho bezprávia. Dôvody uvádzané žalobcami však nepreukázali hrozbu vážneho bezprávia v krajine
pôvodu.

21. Správny súd a žalovaný rovnako správne vyhodnotili neexistenciu dôvodov na udelenie azylu na
účel zlúčenia rodiny a doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle
je možné udeliť azyl na účel zlúčenia rodiny rodinnému príslušníkovi azylanta. V konaní však nebolo
preukázané, že by žalobcovia boli v rodinnom zväzku s osobou, ktorej bol na území Slovenskej republiky
udelený azyl. Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle doplnkovú ochranu na účely zlúčenia rodiny je možné

poskytnúť rodinnému príslušníkovi osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana. V konaní rovnako
nebolo preukázané, že by žalobcovia boli v rodinnom zväzku s osobou, ktorej bola doplnková ochrana
na území Slovenskej republiky poskytnutá.
22. Ku sťažnostným bodom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd osobitne uvádza, že špeciálny
významvdokazovanímajúvýpovedežiadateľovoazyl.Vtomtoprocesemožnopripustiť,žežalovanýna

základe výpovedí žiadateľov o azyl vyhodnotil niektoré skutkové okolnosti v rozpore s reálnym stavom.
V prípade mnohých žiadateľov o azyl totiž žalovaný pri skutkových okolnostiach z ich života vychádza
primárne z ich tvrdení, pričom verifikácia týchto tvrdení je v azylovom konaní veľmi obmedzená. Pre
prejednávanú vec však je dôležité, že aj v prípade nesprávneho zachytenia niektorých skutkových
okolností zo života žalobcu 1/, by toto nemalo výsledný vplyv na posúdenie veci. K záveru týkajúcemu

sa spornosti, či žalobca 2/ má štátne občianstvo Moldavska, kasačný súd uvádza, že táto skutočnosť
nemá vplyv na správnosť výroku rozhodnutia žalovaného. Ak by aj kasačný súd pripustil, že žalobca
2/ je osobou bez štátneho občianstva, samotná táto skutočnosť nie je dôvodom na udelenie azylu
alebo doplnkovej ochrany. Navyše v posudzovanej veci nebolo sporné, že žalobca 2/ má trvalý pobytv Slovinsku, teda inom členskom štáte Európskej únie. K námietkam týkajúcim sa hrozby povolania
žalobcu 1/ do armády Ruskej federácie sa detailne venovali tak žalovaný, ako aj správny súd. Kasačný
súd v zhode s ich zisteniami konštatuje, že s ohľadom na vek žalobcu 1/ nebola preukázaná hrozba

povolania do armády Ruskej federácie. Žalobca 1/ síce v kasačnej sťažnosti uvádza, že osoby s
vybranými profesiami sú povolávané do armády aj vo veku do 65 rokov. Nešpecifikoval však o aké
profesie ide, a prečo by on s ohľadom na svoj profesijný život mal spadať do tejto kategórie osôb.
Stanovisko Slovenskej informačnej služby, napriek tomu, že sú v ňom uvedené závažné podozrenia o
žalobcovi 1/, sa netýka dôvodov na udelenie medzinárodnej ochrany, ktorá je predmetom tohto konania.

So zreteľom na uvedené kasačný súd vyhodnotil sťažnostné body týkajúce sa vecného posúdenia za
nedôvodné.
23. K námietkam spojeným s právom na spravodlivý súdny proces z dôvodu potreby tlmočenia a
prekladu kasačný súd uvádza, že nezistil porušenie tohto práva. Kasačný súd poukazuje na bod 33
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení tohto súdu
pod č. 54/2020. Uvádza sa v ňom, že z Ústavy Slovenskej republiky nemožno bez ďalšieho vyvodiť

povinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad písomností, ktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka
účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal
s účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka, resp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok
konania. Z administratívneho aj súdneho spisu vyplýva, že aj žalobca 1/ mal riadne ustanoveného
prekladateľa tak v administratívnom konaní, ako aj súdnom konaní. Z legislatívy Slovenskej republiky

nevyplýva povinnosť prekladať rozhodnutia orgánov verejnej správy a ani rozhodnutia súdov. Správny
súd správne poukázal na § 20a ods. 2 zákona o azyle, podľa ktorého žalobca musí byť pri prevzatí
rozhodnutia žalovaného oboznámený v jazyku, ktorému rozumie, s obsahom tohto rozhodnutia. Z
uvedeného však nevyplýva, povinnosť prekladu rozhodnutia žalovaného. Zo zápisnice o pojednávaní
na správnom súde z 10. marca 2025 vyplýva, že na tomto pojednávaní sa osobne zúčastnil žalobca

1/ a správnym súdom ustanovená tlmočníčka pre účely tlmočenia na tomto pojednávaní. Správny
súd na ňom vyhlásil rozsudok, ktorý ústne odôvodnil. Žalobcovi 1/ tak boli priamo na pojednávaní
uvedené a do jazyka, ktorému rozumie, preložené dôvody rozsudku správneho súdu. Žalobca 1/ bol
teda priamo oboznámený a vedel o dôvodoch, pre ktoré správny súd rozhodol spôsobom uvedeným
vo svojom rozsudku. Žalobca bol schopný porozumieť aj textu rozsudku správneho súdu, pretože v

ním podanej kasačnej sťažnosti v slovenskom jazyku uvádza vybrané výňatky tohto rozsudku, ktoré
následne vyhodnocuje a ich závery napáda. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo identifikované
porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
24. So zreteľom na uvedené kasačný súd konštatuje, že správny súd vec správne skutkovo vyhodnotil a
právne posúdil a zákonne rozhodol. So zreteľom na uvedené vyhodnotil kasačný súd kasačnú sťažnosť

ako nedôvodnú.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
25. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol spôsobom
uvedeným v tomto ustanovení.

26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods.
1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd
priznážalobcovivočižalovanémuprávonaúplnú...náhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,akmal
žalobca vo veci celkom ... úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho
úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno

spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať
len výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom
konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní
úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné
dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané.

27. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.
Podľa § 20a ods. 2 zákona o azyle žalobca musí byť pri prevzatí rozhodnutia žalovaného oboznámený v
jazyku, ktorému rozumie s obsahom tohto rozhodnutia. Z uvedeného však nevyplýva povinnosť prekladu
rozhodnutia žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.