Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/169/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122371163
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6122371163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnom spore žalobcu: Náhradné
vozidlo, s. r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného právnym zástupcom
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, o zaplatenie 593,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 7Cb/43/2022-82 zo dňa 30. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo výroku II. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 7Cb/43/2022-82 zo dňa 30. 01. 2023 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi (pôvodnému žalobcovi POMO, s. r. o. so sídlom v Žiline, poznámka
odvolacieho súdu) 593,97 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 27. 10. 2021 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanej

uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 99,94 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení
vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
2.Vodôvodneníkonštatoval,žežalobou,postúpenouzupomínaciehosúdudňa24.08.2022,sažalobca
domáhal voči žalovanej zaplatenia 593,97 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 25. 10. 2021 do
zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovanej,
predstavujúcej nájomné za nájom náhradného vozidla poškodenej, ktorý nárok vyplývajúci z poistnej
udalosti poškodená postúpila žalobcovi.

3. Citujúc ust. § 4 ods. 1, 2 písm. b), § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) súd
žalobe v časti istiny a úroku z omeškania od 27. 10. 2021 do zaplatenia vyhovel, vo zvyšnej časti žalobu
zamietol.
4. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že v čase a na mieste uvedenom žalobcom došlo
ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené vozidlo poškodenej vozidlom, na ktoré bolo uzatvorené

povinné zmluvné poistenie u žalovanej. Nebolo tiež sporné, že poškodená si u žalobcu prenajala
náhradné vozidlo a po skončení nájmu žalobca poškodenej vystavil faktúru, ktorú žalovaná v rámci
likvidácie poistnej udalosti na základe oznámenia poškodenej aj čiastočne plnila. Žalovaná priznala
náklady na prenájom náhradného vozidla na dobu 15 dní a poskytla na účet žalobcu poistné plnenievo výške 1 716,03 eur. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poškodené vozidlo bolo
do servisu prijaté dňa 07. 06. 2021 a držiteľke odovzdané po vykonaní opravy a doručení krycieho
listu poisťovňou, ktorým servis podmienil odovzdania vozidla držiteľke, dňa 25. 06. 2021. Žalovaná teda

krátila poistné plnenie o nájomné za 4 dni, ďalej o položky: neprimerané náklady na náhradné vozidlo
510,- eur, zmena technickej hodnoty vozidla 70,76 eur, pevné prevádzkové náklady 0,01 x 1 321 km
- 13,21 eur. Súd zníženie poistného plnenia neakceptoval, keď z oznámenia o poistnom plnení nie je
zrejmé, na základe čoho žalovaná krátila poistné plnenie práve spôsobom uvedeným v oznámení o
poistnom plnení. Za skutočnú škodu súd považoval aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30,-

eur, dohodnutý v nájomnej zmluve, ktorý poškodená musela zaplatiť a ktorý fakticky tvorí súčasť odplaty
za prenechanie náhradného vozidla na užívanie poškodenej.
5. Keďže súd považoval nárok žalobcu v časti istiny za dôvodný a preukázaný, žalovanú zaviazal zaplatiť
žalobcovi ním uplatnenú istinu.
6. Súd zároveň žalobcovi v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3
nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
od 27. 10. 2021 do zaplatenia, vo zvyšnej časti (pokiaľ sa žalobca domáhal úroku z omeškania už od 26.
10. 2021) žalobu zamietol. Mal za to, že deň 11. 10. 2021, kedy bolo vyhotovené oznámenie o poistnom
plnení, je dňom, kedy poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti. V zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho
zákonníka bola poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia

poistnej udalosti, teda do 26. 10. 2021 a nasledujúcim dňom, t. j. 27. 10. 2021, sa žalovaná dostala do
omeškania so splnením svojho peňažného záväzku.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s.
p.“) a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešnejšou stranou konania, priznal náhradu trov konania v rozsahu
99,94 %, čo zodpovedá jeho čistému úspechu v spore.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. odvolanie,
ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne
jeho zmeny, spočívajúcej v zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
9. Žalovaná v odvolaní nesúhlasila s uložením povinnosti nahradiť žalobcovi náklady za nájom

náhradného vozidla presahujúci 15 dní, keď za dôvodné považovala zapožičanie náhradného
motorového vozidla len po dobu do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, t. j. v tomto
prípade do 21. 06. 2021, ktorý deň je uvedený ako deň dodania tovaru/služby na faktúre autoservisu.
Poukázala na vyjadrenie A. B. C. zo dňa 11. 03. 2019, podľa ktorého výška nároku na náhradu nákladov
na zapožičanie náhradného vozidla je závislá od dĺžky zapožičanie náhradného vozidla, pričom A.

B. C. zastáva právny názor, že poškodený má nárok na zapožičanie náhradného vozidla odo dňa
poškodenia, resp. zničenia jeho motorového vozidla do doručenia oznámenia poisťovateľa o totálnej
škode, resp. do ukončenia opravy poškodeného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie
opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom
na objednanie nevyhnutne potrebných náhradných dielov. V danom prípade bolo motorové vozidlo

poškodenej opravené dňa 21. 06. 2021, kedy si ho mohla poškodená v autoservise prevziať. To, že
sa poškodená rozhodla čakať do vystavenia krycieho listu zo strany žalovanej, aby nemusela opravu
poškodeného motorového vozidla uhradiť z vlastných zdrojov, bolo výlučne rozhodnutím poškodenej,
čo nemožno pripísať na jej ťarchu. Nie je preto správne tvrdenie žalobcu, že si svojvoľne určila dobu
trvania nájmu, ale bol to práve žalobca, ktorý si svojvoľne určil dobu trvania nájmu.

10. Podľa žalovanej náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy,
teda po dátume 21. 06. 2021, nebolo možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej
súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď
z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Z ustálenej súdnej praxe taktiež
vyplýva, že je vylúčené a nehospodárne, aby v situácii, keď dôjde k oprave poškodeného motorového

vozidla, boli aj naďalej za účelné považované náklady na prenájom náhradného vozidla. Poukázala na
rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 2043/17 zo dňa 14. 02. 2018, podľa ktorého
nemožno pripustiť, aby boli účelovo, navyšovaním nákladu na odstraňovanie škody, čerpané finančné
prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých
poistníkov.

11. K argumentu zadržiavania poškodeného motorového vozidla autoservisom do času doručenia
krycieho listu uviedla, že toto konanie autoservisu sa prieči zákonu a nemôže byť pripísané na jej ťarchu.12. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania náhradného motorového
vozidla po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu poskytla plnenie, t. j. dobu po ukončení opravy
poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu.

13. Žalovaná nesúhlasila ani s priznaním poplatku za pristavenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur,
nakoľko tento priamo nesúvisí s nájmom náhradného vozidla.
14. Vo vzťahu k odpočítaniu pevných prevádzkových nákladov pri zapožičaní náhradného vozidla
poukázala na to, že skutočné náklady sú iba náklady, ktoré predstavujú rozdiel medzi nákladmi, ktoré
by mal žalobca na prevádzku svojho motorového vozidla a nákladmi za prenájom motorového vozidla.

15. Žalovaná napokon nesúhlasila ani s priznaním úroku z omeškania, majúc za to, že nárok žalobcu
na úroky z omeškania je potrebné posúdiť podľa zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý ako lex specialis
obsahuje špeciálnu úpravu omeškania poisťovateľa. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 11
ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. s tým, že právny predchodca žalobcu si uplatnil nárok na náhradu
škody dňa 08. 07. 2021 a dňa 08. 10. 2021, t. j. pred uplynutím trojmesačnej zákonnej lehoty, poskytla
žalobcovi v zmysle § 11 ods. 6 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. vysvetlenie, z akého dôvodu znížila

poistné plnenie. Šetrenie ukončila dňa 08. 10. 2021 a poistné plnenie vo výške 1 716,03 eur poskytla
dňa 12. 10. 2021. Dodržala teda aj zákonom stanovenú pätnásťdňovú lehotu na plnenie. Nemohla sa
preto dostať do omeškania s plnením svojho záväzku.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdiť.
17. Podľa žalobcu žalovaná v odvolaní neuviedla nijaké relevantné skutočnosti, ani nepredložila dôkazy,
ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie.
Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, majúc za to, že súd sa dôsledne vysporiadal s
predmetom konania. Plne sa stotožnil s názorom súdu obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia, preto

nevidel dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu.
18. Pokiaľ ide o výšku žalovaného a priznaného nároku, v celom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, ktoré je z jeho pohľadu plne súladné s charakterom, účelom a povahou
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
V prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodená dostala do situácie, keď bola nútená

si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej
klientom žalovanej, a teda tento stav nebol výsledkom jej dobrovoľného rozhodnutia a slobodného
vôľového konania. Poškodená prenájmom náhradného motorového vozidla riešila dôsledky zapríčinené
poistnou udalosťou a odstraňovala nepriaznivý stav.
19. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považoval dobu do vybavenia poistnej udalosti

vrozsahunáhradynákladovzaopravupoškodenéhovozidla,pričomtátopoistnáudalosťjevzmysle§11
ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia
poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Jediným zásadným kritériom pre
posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je preto doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a pripísanie finančných prostriedkov, ak na ne vzniká

oprávnenému nárok.
20. Poukázal na to, že v prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť
tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v
danom prípade z titulu náhrady škody žalovanou. Z listinných dôkazov vyplynulo, že poškodená ukončila
prenájomnáhradnéhovozidla,atotovrátilaokamžitepotom,akobolazostranyautoservisuinformovaná

o ukončení opravy a možnosti vyzdvihnúť si opravené vozidlo.
21. Podľa žalobcu v danom prípade nemožno konštatovať nedostatok príčinnej súvislosti, nakoľko
keby klient žalovanej nezavinil dopravnú nehodu, nedošlo by ku škode na vozidle, nutnosti opravy v
servise, ktorého podmienky bola poškodená povinná akceptovať a v konečnom dôsledku by nebol nutný
prenájom náhradného vozidla po dobu, po ktorú bola poškodená vylúčená z užívania predmetu svojho

vlastníctva. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne
vynaložené až do momentu reálneho odovzdanie opraveného vozidla, nie do vystavenia faktúry za
opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania.
22. Za odôvodnený a opodstatnený považoval žalobca aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie vozidla, keďže ide o poplatok priamo súvisiaci s prenájmom vozidla.

23. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky
v náleze sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, v odôvodnení ktorého sa ústavný súd zaoberal otázkou povinnosti
poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.
Rovnakým spôsobom rozhodol ústavný súd vo veci sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020, v zmyslektorého výkladu došlo k zjednoteniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/27/2021. Vzhľadom k uvedenému je potrebné rozlišovať
okamih, kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona

č. 381/2001 Z. z. od okamihu, keď sa dostal do omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona. Na základe
uvedeného mal za to, že do omeškania s plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné
plnenie neoprávnene kráti alebo vôbec neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia
poisťovne o likvidácii poistnej udalosti.

24. Ďalšie vyjadrenia neboli stranami konania v odvolacom konaní produkované.

25. Uznesením zo dňa 27. 05. 2025 krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) na základe návrhu
žalobcu na pripustenie zmeny žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom konania,
pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu POMO, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina,
IČO: 52 756 904, vstúpila ako nový žalobca spoločnosť Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom Tolstého

1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166.

26. Následne odvolací súd, po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania
(§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom /
§ 356 písm. b) C. s. p./, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s.

p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní,
z úradnej povinnosti prihliadajúc zároveň na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380, § 379 C.
s. p.) a vyhodnotiac odvolanie žalovanej ako nedôvodné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej, vyjadrenia žalobcu a
obsahu spisu, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej
povahe konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne
právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. §

220 ods. 2 C. s. p., preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p., konštatujúc správnosť týchto dôvodov,
v podstatných bodoch na ne odkazuje.

28. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na odvolacie námietky
žalovanej odvolací súd poukazuje na účel náhradného motorového vozidla, ktorým je eliminovať

škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až
do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška
škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Uvedené konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 291/2025 zo dňa 06. 08. 2025, v ktorom sa venoval posúdeniu

primeranosti doby nájmu náhradného vozidla a v ktorom odkázal aj na obdobné rozhodnutia sp. zn. III.
ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024. V zhode s rozhodnutím sp. zn III. ÚS 602/2022 ústavný súd zaujal
stanovisko, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď
došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Ústavný súd akcentoval porovnateľnosť situácie,

v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená
škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné
motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu
za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil,
že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie

škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., resp.
poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba
používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Dôležitým kritériom
na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných

prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. Z uvedeného rozhodnutia možno
tiež vyvodiť, že účel náhradného motorového vozidla a účelnosť a primeranosť nákladov súvisiacichs prenájmom náhradného vozidla je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto
náhradného vozidla.

29. V prejednávanom spore zo skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 24. 05. 2021
došlo k dopravnej nehode v Námestove, pričom v dôsledku tejto nehody nastala škodová udalosť na
motorovom vozidle poškodenej D. B., ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného
v poisťovni žalovanej. Motorové vozidlo si dala poškodená opraviť v autoservise dňa 07. 06. 2021,
pričom po dobu opravy vozidla si prenajala na základe Zmluvy o nájme zo dňa 07. 06. 2021 u právneho

predchodcu žalobcu (POMO, s. r. o., so sídlom v Žiline) vozidlo Mercedes Benz GLC 250 D 4MATIC,
EČV: E. XXXXX, a to v rozsahu 19 dní nájmu v období od 07. 06. 2021 do 25. 06. 2021, pričom nájom
skončil dňa 25. 06. 2021.

30. V súvislosti s námietkou žalovanej týkajúcou sa dôvodnosti doby trvania nájmu náhradného vozidla
od 21. 06. 2021 do 25. 06. 2021 s poukazom na to, že z faktúry vystavenej autoservisom vyplýva

dátum ukončenia opravy motorového vozidla poškodenej dňa 21. 06. 2021, kedy si ho poškodená mohla
v autoservise prevziať a ak tak neurobila a rozhodla sa čakať do vystavenia krycieho listu, aby nemusela
opravu poškodeného vozidla uhradiť z vlastných zdrojov, čo nemožno pripísať na jej (žalovanej) ťarchu,
považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z..

Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami
zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak
tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca
uzavrel poistnú zmluvu, a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá
vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu

spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda
zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou
udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy
vychádzajúczust.§4ods.1aods.2zákonač.381/2001Z.z.,ktoréupravujeprávopoisteného(škodcu),
abypoisťovateľzpoisteniazodpovednostizanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénároky

na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného spočívajúcej vo vykonaní úkonov
potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti.
Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup
smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu.

31. V kontexte uvedeného, ako aj účelu náhradného vozidla ako vyplýva z vyššie uvedených nálezov
Ústavného súdu Slovenskej republiky, je potrebné nahliadať aj na proces odškodňovania škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa
v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového

vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu a že zmluvný servis zasiela faktúru, ktorou
vyúčtuje cenu opravy (keďže medzi poškodeným a autoservisom ide spravidla o odplatný zmluvný
vzťah), poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu opravy, za splnenia čoho dôjde k
vydaniu motorového vozidla poškodenému. V prípade zmluvných servisov poisťovateľa škodcu môže
mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“ osobitný – „exkluzívny“ vzťah premietnutý do poskytnutia určitej

(predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného, na čo slúži tzv. krycí
list. Zo zisteného skutkového (stranami sporu v konaní nerozporovaného) stavu vyplýva, že predmetný
postup bol uplatnený aj v prejednávanom prípade, keď motorové vozidlo poškodenej bolo zo strany
autoservisu poškodenej vydané potom, ako bol predmetný krycí list zo strany poisťovne doručený
autoservisu dňa 25. 06. 2021. Napriek tomu, že žalovaná sa v prejednávanom spore snaží navodiť

dojem, že ona nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom
právneho vzťahu založeného zmluvou medzi poškodenou a zmluvným servisom, jej ingerencia (daná
spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového
vozidla) je tým jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia
žalovanej(akopoisťovateľaškodcu),ktoréhosipoškodenásamaneurčuje,nakoľkopovinnostižalovanej

vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným) a ktorý tým vstupuje do vzťahu
s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodenou „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti
(tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.) a postavenie autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s
poškodenou na „dobrovoľnom“ zmluvnom základe (na základe voľby poškodenej), ktorý je výsledkomkontraktačného procesu s určitým obsahom, pričom ide o odplatný zmluvný vzťah. Práve „partnerský“
vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho
listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi –

partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému
jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila
nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného
potommožnovyvodiťzáujempoisťovateľaškodcu(aknevzniknúdôvodnépochybnostiorozsahuškody)
bezodkladne vydať krycí list, prípadne partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k

ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, prípadne v rámci
spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis
vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy.

32. Argumentácia žalovanej o neúčelnosti trvania nájmu náhradného vozidla odo dňa opravy do jej
úhrady/doručenia krycieho listu a „svojvoľného“ určenia doby trvania nájmu poškodenou v intenciách

uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je (vo všeobecnosti), či už na
zmluvnom základe, resp. ex lege (§ 151s a nasl. Občianskeho zákonníka) oprávnený zadržať motorové
vozidlodovykonaniaúhradyopravy(vdanomprípadebolafaktúrazaopravumotorovéhovozidlasplatná
vdeňukončeniaopravy,t.j.dňa21.06.2021).Odvolacísúdpotomvzákladenevidídôvod,abyzostrany
zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného

vozidla poškodenej partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, prípadne vydania krycieho listu,
nakoľko až týmto dochádza k ukončeniu procesu odškodnenia poškodenej a vzniku objektívnej možnosti
poškodenejužívaťopravenémotorovévozidlo.Vychádzajúczuvedenýchvýchodískodvolacísúddospel
k záveru, že za daných okolností nedochádza na strane poškodenej k zmene jej postavenia už tým, že
došlo k vykonaniu opravy jej motorového vozidla, ale k tomu dochádza až vtedy, keď uvedené motorové

vozidlomohlareálneužívať,t.j.dňom,kedydošlokvydaniukrycieholistuzostranypoisťovateľaškodcu.

33. Odvolací súd v spojitosti s vysloveným záverom zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali záver o omeškaní autoservisu s opravou
motorového vozidla poškodenej a na to nadväzujúcim vyhotovením a zaslaním faktúry za opravu vozidla

žalovanej, prípadne o omeškaní poškodenej s prevzatím opraveného motorového vozidla. Zo zistených
skutočností, t. j. že poškodená si dala opraviť poškodené motorové vozidlo v servise, v kontexte
skutočností vyplývajúcich z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo
dňa 25. 06. 2021 možno vyvodiť, že poškodená vstupovala do právneho vzťahu s autoservisom
založeného na zmluvnom základe s tým, že úhrada ceny diela/opravy bude zabezpečená vydaním

krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu, t. j. žalovanej. O uvedenom svedčí aj postup samotného
autoservisu, ktorý faktúru za opravu motorového vozidla zasielal aj žalovanej. V kontexte uvedeného
muselo byť žalovanej zrejmé, že pri bežnom (očakávanom) chode udalostí bude predmetné motorové
vozidlo poškodenej vydané až po vydaní krycieho listu, v prípade úhrady fakturovanej sumy, teda že
ukončenie tohto „procesu“ bude podmienené úhradou (prípadne zabezpečením úhrady), ktorú mala

vykonať samotná žalovaná. Argumentácia žalovanej potom prinajmenšom ignoruje existujúci faktický
stav založený poškodenou a autoservisom, pričom to bola práve žalovaná, ktorá svojvoľným určením
termínu vykonania úhrady objektívne oddialila vydanie motorového vozidla poškodenej.

34. Pokia3 ide o tvrdenie žalovanej, že žalobca nepreukázal dôvodnos? a úeelnos? vypožieania

náhradného motorového vozidla, odvolací súd zároveo poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 322/2025 zo doa 17. 07. 2025 v obdobnej veci, z ktorého možno
vyvodi? záver, že v prípade bežnej obchodnej praxe servisu a pois?ovne, ktorá spoeíva v tom, že servis
– zmluvný partner pois?ovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho
vyzýva až po dorueení krycieho listu pois?ovne, „dôkazné bremeno o skutoenostiach podstatných pre

posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla po ukoneení opravy – vystavení faktúry, bol neúeelný,
mala tvrdi? a preukazova? žalovaná pois?ovoa, keiže v prospech nej mali by? skutoenosti o tom, že
s?ažovate3ovi nie nebránilo, aby si už opravené vozidlo prevzal predtým, ako vystavala krycí list. Bolo
na žalovanej pois?ovni tvrdi? a preukazova? skutoenosti rozhodné pre posúdenie toho, že ialšie trvanie
nájmu náhradného vozidla nebolo úeelné“. Bežnou obchodnou praxou pritom, pokia3 ide o vydanie

vozidla až po zaplatení fakturovanej ceny opravy, resp. poskytnutia poistného plnenia pois?ovoou alebo
krycím listom zo strany pois?ovne, v danom prípade argumentoval aj žalobca (vo vyjadrení k odporu
žalovanej). Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí tiež konštatoval, že „pri posúdení otázky rozsahu
náhrady škody spôsobenej nemožnos?ou užívania poškodeného vozidla dochádza k stretu záujmovpois?ovní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na strane jednej a
podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane druhej. V centre
týchto podnikate3ských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užíva? poškodené vozidlo a ktorý

je pois?ovoami usmeroovaný k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch. V tomto systéme je z
poh3adu právnej istoty ako ústavnej hodnoty všetkých zúeastnených neudržate3né, aby boli vo vz?ahu
k povinnosti preukázania úeelnosti trvania nájmu formulované rozdielne dôkazné štandardy rôznych
krajských súdov. Osobitne tomu je v situácii, kei proces opravy a vydania poškodeného vozidla ako
osobitného splnenia povinnosti pois?ovne pod3a § 15 ods. 1 zákona e. 381/2001 Z. z. je ureovaný

bežnou obchodnou praxou pois?ovní a servisov – zmluvných partnerov pois?ovní, no nie bežnou
obchodnou praxou poškodených a prenajímate3ov náhradných vozidiel.“

35. Vzh3adom na závery vyslovené v uvedenom náleze ústavného súdu, ako aj v rozhodnutí ústavného
súdu sp. zn. I. ÚS 291/2025, v ktorom ústavný súd s poukazom na rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 602/2022
a III. ÚS 476/2024 akcentoval porovnate3nos? situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená

eiastoená škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna a skutkový stav veci, sa odvolací
súd v prejednávanom spore, vzh3adom na odlišnú rozhodovaciu prax senátov odvolacieho súdu
v minulosti, priklonil k tej rozhodovacej praxi odvolacieho súdu, ktorá za úeelné považovala prenajatie
náhradného vozidla až do vystavenia a dorueenia krycieho listu príslušnému autoservisu žalovanou,
následkom eoho bolo vydanie opraveného motorového vozidla poškodenej (napr. rozhodnutie sp. zn.

11Co/67/2024 zo doa 31. 07. 2024, 11Co/75/2024 zo doa 26. 09. 2024, 10Co/165/2024 zo doa 24. 07.
2025, 6Co/24/2024 zo doa 28. 02. 2025, 7Co/40/2025 zo doa 27. 08. 2025).

36. V preskúmavanej veci žalobca preukázal úeelnos? trvania nájmu potvrdením poškodenej
a autoservisu, že vozidlo bolo poškodenej odovzdané až v deo dorueenia krycieho listu pois?ovne.

Žalovaná zároveo nepreukázala, resp. nenavrhla vykona? žiaden dôkaz na preukázanie tvrdenia, že
poškodená mala možnos? si doa 21. 06. 2021, kedy bola pod3a faktúry ukoneená oprava, vozidlo
prevzia? (eo predpokladá vedomos? poškodenej o ukoneení opravy) a neurobila tak len z dôvodu, že
sa rozhodla vyeka? na dorueenie krycieho listu.

37. Na základe vyššie uvedeného je potom pod3a názoru odvolacieho súdu existencia príeinnej
súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalos?ou (dopravnou nehodou zo doa 24. 05. 2021) a vznikom
súvisiacej škody spoeívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady
vykonanej zo strany žalovanej, daná. Pod3a názoru odvolacieho súdu vyššie prezentovaný výklad
zodpovedá úeelu zákona e. 381/2001 Z. z., ktorým je dosiahnutie eo najväešieho zmiernenia následkov

vzniknutých poškodenému v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla tak v materiálnej, ako aj
nemateriálnej sfére. V prejednávanom spore si poškodená náhradné vozidlo prenajala iba na obdobie,
kedy sa jej poškodené vozidlo nachádzalo v servise a dažku opravy ovplyvni? nemohla. Podstatnou
bola v tomto prípade aj okolnos?, že oprava poškodeného motorového vozidla poškodenej prebiehala
v autorizovanou servise, ktorý je zároveo v zmluvnou vz?ahu so žalovanou. Úeelnos? prenájmu

náhradného vozidla zo strany poškodenej, vrátane doby nájmu, bola teda jednoznaená.

38. Ako vecne správne odvolací sú vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v easti priznania
poplatku za pristavenie vozidla.
39. Námietku žalovanej, že uvedený poplatok nesúvisí s nájmom náhradného vozidla odvolací súd

vyhodnotil ako nedôvodnú. Poplatok predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej súvislosti
s poistnou udalos?ou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a
neby? tejto poistnej udalosti, ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Poplatok za pristavenie
a odobratie vozidla uplatnený žalobcom v sume 30,- eur mal nesporný hmotnoprávny základ vyplývajúci
zo zmluvného vz?ahu založeného zmluvou o nájme, uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímate3om

a poškodenou ako nájomcom a z h3adiska nutnosti a úeelnosti jeho vynaloženia, a teda dôvodnosti
uplatnenia tohto poplatku v rámci náhrady škody, mal krajský súd za to, že i táto eas? je krytá príeinnou
súvislos?ou spojenou so vznikom dopravnej nehody, pretože k vynaloženiu tejto easti nákladov by v
prípade absencie vzniku samotnej poistnej udalosti - dopravnej nehody nedošlo. Uvedený poplatok
poškodená nevyhnutne musela vynaloži? na to, aby jej žalobca vozidlo požieal a ide teda o súeas?

škody, ktorá poškodenej vznikla.

40. Za vecne správny napokon považoval odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie o oprávnenosti
nároku žalobcu na úroky z omeškania. Pod3a názoru odvolacieho súdu sa ust. § 11 ods. 8 zákona e.381/2001 Z. z. týka len prípadu omeškania pois?ovate3a s plnením jeho nepeoažnej povinnosti pod3a
§ 11 ods. 6 predmetného zákona, riadne a veas zaea? a skonei? prešetrenie poistnej udalosti a jeho
výsledky riadne oznámi? poškodenému. Nezaoberá sa však omeškaním pois?ovate3a so splnením

jeho inej právnej povinnosti peoažného charakteru, a to veas a riadne poskytnú? poškodenému plnenie
náhrady škody. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona e. 381/2001 Z. z. nevylueuje vznik nároku poškodeného
na úroky z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peoažného plnenia náhrady škody zo
strany pois?ovate3a, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na
úrok z omeškania u poškodeného vylúei?. Predmetné ustanovenie neureuje, že poškodený má nárok

na úroky z omeškania len v prípade v oom uvedenom.

41. Vychádzajúc z uvedených skutoeností a záverov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
vo výroku I., ktorým žalobe vyhovel, vrátane závislého výroku III. o trovách konania, vo vz?ahu ku
ktorému žalovaná neprodukovala osobitné odvolacie námietky a vo vz?ahu ku ktorému okresný súd
aplikoval správne zákonné ustanovenia, pod3a § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

42. Pokia3 ide o výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej easti zamietol,
i kei žalovaná v odvolaní uviedla, že odvolanie podáva proti rozsudku okresného súdu v celom
rozsahu, odvolací súd, vychádzajúc pri posudzovaní odvolania, vrátane jeho rozsahu, z obsahu
odvolania v zmysle § 124 ods. 1 C. s. p., ponechal napadnutý rozsudok v tejto easti nedotknutý, kei

žalovanávodvolaníneprodukovalažiadnenámietky,ktorýmibyspochyboovalasprávnos?záverovsúdu
v uvedenej easti. Uvedený výrok zároveo nepredstavuje výrok, ktorý by bol v neprospech žalovanej,
a teda žalovaná ani nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania v tejto easti.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pod3a § 396 ods. 1, § 262 ods.

1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto
mu súd priznal voei žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)