Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/168/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124211828
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124211828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek

senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: A.,
nar. XX.XX.XXXX a A. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXX/
XX, F. G., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Antonom Kamasom, advokátom, so sídlom Palackého
6403, Trenčín a otca A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. XXX/XX, G. F. H., zastúpeného právnou
zástupkyňou Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou, so sídlom Moyzesova 1200/12, Dubnica nad Váhom,
v odvolacom konaní za účasti Krajskej prokuratúry v Trenčíne, Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín, o

návrhu otca na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 32P/98/2024-175 zo dňa 15. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch III. a IV. a v závislom výroku V. o trovách prvoinštančného
konania potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I.
zveril maloleté deti A., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, vo výroku

II. určil, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia, vo
výroku III. rozhodol, že matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. sumou 230,- EUR mesačne
a na výživu maloletého A. sumou 180,- EUR mesačne k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
súčinnosťouod01.07.2024.VovýrokuIV.určildlhnavýživnomzaobdobieod01.07.2024do30.04.2025
pre maloletú A. vo výške 1 220,- EUR a pre maloletého A. vo výške 900,- EUR, ktorý je matka maloletých
detí povinná splácať popri bežnom výživnom k rukám otca v pravidelných mesačných splátkach vo výške
40,- EUR na maloletú A. a vo výške 30,- EUR na maloletého A., s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca

po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok, ak sa matka dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky. Vo výroku V. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh otca maloletých detí
doručený súdu dňa 23.07.2024, v ktorom sa domáhal úpravy práv a povinností k maloletým deťom A.
a A. v otázke zverenia do osobnej starostlivosti otca, uloženia povinnosti matke na výživu maloletých
detí, na jeho odôvodnenie, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 24 ods. 1, 2 a 3, § 25

ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, Článku 5 Zákona o rodine, § 40
ods. 1 CMP, § 52 CMP, § 58 CMP, § 217 ods. 2 CSP, § 232 ods. 4 CSP rozhodol tak, ako uviedol vo
výrokovej časti svojho rozsudku.3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloleté deti A. a A.
pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov, ktorý trval asi 8 rokov, spolužitie rodičia ukončili v apríli 2024
a doposiaľ o úprave práv a povinností k maloletým deťom nebolo súdom vo veci rozhodované. Otec

uvádzal, že odišiel z domácnosti spolu s deťmi, pretože správanie matky bolo voči deťom nevhodné,
počas spolužitia s deťmi deti bila varechou a rukou, avšak neprimerane, boli to jej výchovné metódy.
Do júla 2024, do času, kedy bolo otcovi vyšetrovateľkou oznámené začatie trestného konania voči
matke vo veci týrania blízkej a zverenej osoby – maloletých detí A. a A., sa realizovala striedavá
osobná starostlivosť o deti v týždenných intervaloch. Po vydaní neodkladného opatrenia súdu prvej

inštancie dňa 15.05.2024 sa matka stretávala s deťmi každý druhý víkend v sobotu od 15.00 hod. do
17.00 hod. za prítomnosti otca. Dňa 23.12.2024 došlo k incidentu, kvôli ktorému bola matka uznaná za
vinnú a odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/262/2024 zo dňa 25.12.2024
z prečinu nebezpečného vyhrážania sa a z prečinu porušovania domovej slobody, keď došla na dvor
rodinného domu, kde žije otec s deťmi a jeho rodičmi, postŕhala vianočnú výzdobu, rozbila kvetináče,
rozbila sklo na vchodových dverách, telefonicky sa vyhrážala otcovi. Odvtedy sa styk matky s deťmi

prestal realizovať. Dňa 26.04.2025 sa od incidentu prvýkrát matka osobne dostavila pred domácnosť
otca a domáhala sa styku. Deti však nesúhlasili sa stretnúť s matkou, preto otec matke styk neumožnil.
Na základe týchto skutočnosti ohľadne úpravy práv a povinností otec žiadal zveriť maloleté deti do
jeho osobnej starostlivosti, matka navrhovala zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti, avšak na
pojednávaní dňa 15.05.2025 uviedla, že vie akceptovať aj zverenie detí do osobnej starostlivosti otca za

podmienky úpravy styku detí s matkou každý druhý víkend v nedeľu a v sobotu od 15.00 hod. do 17.00
hod. za prítomnosti vzťahovej osoby, za ktorú matka navrhovala otca matky. Zároveň s navrhovanou
úpravou styku navrhla vykonať znalecké dokazovanie, aby znalec vyjadril a posúdil vzťahové väzby
matky voči deťom a maloletým deťom voči matke. Keďže bol v otázke styku medzi rodičmi rozpor
a súd prvej inštancie nemal dostatočne vykonané dokazovanie k rozhodnutiu o úprave styku, pričom

považoval v súlade s prokurátorom (vstúpil do konania) za podstatné vyčkať na vývoj trestného konania
vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, v ktorom je aktuálne nariadené znalecké dokazovanie znalcom
psychiatrom voči matke, vylúčil návrh matky na úpravu styku na samostatné konanie (vedené pod sp.
zn. 32P/96/2025).
4.OkresnýsúdrozhodolozverenímaloletýchdetíA.aA.doosobnejstarostlivostiotca,aajovyživovacej

povinnosti matky k maloletým deťom vo výške uvedenej vo výroku jeho rozsudku. Mal za osvedčený
priemerný čistý príjem otca za rok 2024 vo výške 2 095,34 EUR, za obdobie január 2025 1 950,57
EUR, vrátane daňových bonusov na dve deti. Čistý príjem matky za január 2024 až január 2025 vo
výške 1 586,- EUR, za druhý a tretí mesiac 2025 priemerne 1 743,- EUR, t. j. za obdobie od januára
2024 do marca 2025 bol čistý mesačný príjem matky priemerne 1 607,- EUR. Maloletý A. aktuálne

navštevuje predprimárne vzdelávanie v materskej škole, okrem bežných výdavkov na život a škôlku
mu hradí otec návštevy psychológa dva až trikrát do mesiaca s výdavkom 20,- EUR/hod., návštevu
logopedičky jeden až dvakrát mesačne s výdavkom 10,- EUR/hod.. Maloletá A. navštevuje Spojenú
špeciálnu školu v G. F. H., vzhľadom na zdravotné postihnutie má pravidelne zvýšené bežné mesačné
výdavky so zdravotným stavom na lieky 5,- EUR mesačne, vyšetrenia u neurológa raz ročne 30,- EUR,

metabolické vyšetrenia raz ročne 30,- EUR, hipoterapia dvakrát do týždňa na polhodinu s výdavkom 15,-
EUR za jednu hipoterapiu, masáže a rehabilitácie dvakrát do mesiaca s výdavkom 10,- EUR za jednu
rehabilitáciu, návštevy logopéda jeden až dvakrát mesačne s výdavkom 30,- EUR/hodina. Ďalej sú to
výdavky na školské výlety maloletej asi 10,- EUR mesačne, hygienické prostriedky v škole 10,- EUR
mesačne, dvakrát po 5,- EUR za maloletú psychologické vyšetrenie v súkromnom Centre prevencie

a poradenstva v G. F. H. v 10. mesiaci 2024. Matka výdavky na deti uvádzané otcom nerozporovala,
namietala otcom navrhovanú výšku výživného. Tvrdila, že hradí maloletému A. stravu v škôlke, každému
dieťaťu stavebné sporenie po 100,- EUR mesačne a životné poistenie každému dieťaťu asi po 22,-
EUR mesačne. Zároveň prispela otcovi na polovicu jednorazového väčšieho výdavku na hipoterapiu, t. j.
sumou 250,- EUR a z vlastnej iniciatívy otcovi poslala aj za inú terapiu polovicu, t. j. 38,- EUR. Uvedené

výdavky na deti, ani ďalšie jej výdavky však matka nepreukázala. Výška stravného u maloletého A.
je aktuálne v minimálnej výške, keďže navštevuje povinnú predškolskú triedu materskej školy, čo sa
týka úhrady stavebného sporenia a životných poistení deťom matkou, súd prvej inštancie uviedol, že
tieto výdavky matka hradí dobrovoľne, nejde o nevyhnutné výdavky na deti a nie je namieste, aby boli
zohľadnené pri určení bežného výživného.

K námietke matky, že príjem otca detí je vyšší ako jej príjem, poukázal okresný súd na osobnú
starostlivosť otca o deti a uviedol, že rodič, ktorý sa osobne o deti nestará, sa má vyššou mierou podieľať
na výdavkoch detí. K majetkovým pomerom súd prvej inštancie poukázal na otcom uvádzaný mesačný
výdavok spolu 700,- EUR na splátku dvoch úverov, ktoré boli zobraté počas spolužitia rodičov zaúčelom rekonštrukcie rodinného domu vo vlastníctve matky. Matka je vlastníčkou dvoch nehnuteľností,
dvojizbového bytu a rodinného domu, vlastní motorové vozidlo, otec majetok vyššej hodnoty nevlastní.
S poukazom na odôvodnené potreby maloletých detí zodpovedajúce ich veku a zdravotnému stavu

a vyšetrenia, okrem nákladov otca na cestovné s tým súvisiace, mal za to, že je v schopnostiach
amožnostiachmatkyprispievaťnavýživumaloletejA.sumu230,-EURanavýživumaloletéhoA.sumou
180,- EUR mesačne. U maloletej A. súd prvej inštancie prisúdil na výživu viac, ako sa domáhal otec,
nakoľko aj vyššia suma výživného vo výške 230,- EUR je spôsobilá byť takmer celá konzumovaná len
na mesačné zvýšené výdavky maloletej v súvislosti s jej zdravotným stavom, okrem toho, otec musí

hradiť bežné výdavky na stravu, bývanie a ošatenie maloletých. Pri určení výšky výživného prihliadol aj
na odporúčaciu tabuľku Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného, kedy pri dvoch deťoch
je namieste určiť výživné pri dieťati na prvom stupni základnej školy vo výške 14 % z príjmu rodiča
a u dieťaťa v predškolskom zariadení vo výške 12 % z príjmu rodiča. Zároveň určil aj nedoplatok, ktorý
vznikol matke na výživnom za obdobie od 01.07.2024 do 30.04.2025, t. j. od mesiaca, v ktorom bol
podaný návrh na začatie konania. Otec uviedol, že až od 08/2024 matka začala prispievať na výživu

maloletej A. sumou 120,- EUR mesačne, na výživu maloletého A. sumou 100,- EUR mesačne. Napriek
tomu, že právny zástupca pri záverečnej reči uvádzal úhradu výživného matkou od 07/2024, uvedené
matka nepreukázala, bolo v rozpore s vyjadrením otca, preto súd prvej inštancie zohľadnil platenie
výživného matkou až od 08/2024 s tým, že dlh na výživnom určil voči maloletej A. v sume 1 220,- EUR
a uložil ho platiť matke v splátkach vo výške 40,- EUR a voči A. vo výške 900,- EUR uložil matke zaplatiť

k rukám otca v splátkach vo výške 30,- EUR pod stratou výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku do výrokov III. a IV. podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých
detí prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podaním doručeným 16.06.2025 (č. l. 187), a to

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h), f) CSP. Mala za to, že jej osobné, zárobkové a majetkové pomery
neumožňujú hradiť výživné vo výške, ako to určil súd prvej inštancie. Na pojednávaní dňa 15.05.2025
otec maloletých razantne zmenil návrh na určenie výživného z pôvodnej požadovanej výšky 120,- EUR
(v návrhu) na sumu 230,- EUR na maloletú A. a z pôvodne požadovanej výšky 100,- EUR na sumu
180,- EUR na maloletého A., a to z dôvodu, že v čase podania návrhu nepoznal príjmové pomery matky.

Matka tento argument nepovažovala za dôvodný, nakoľko obaja rodičia žili viac ako 7 rokov
v spoločnej domácnosti a mali prehľad o vzájomných príjmoch. Od podania návrhu zo strany otca matka
pravidelne hradila výživné, a to vo výške 120,- EUR na maloletú A. a vo výške 100,- EUR na maloletého
A..Aktívnesapodieľalanazabezpečenípotriebdetíaplnilasvojuzákonnúpovinnosť.Vdôsledkuzmeny
návrhu zo strany otca tak vznikol za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu vysoký peňažný

nedoplatok na výživnom, a to napriek tomu, že otec v priebehu konania od matky nežiadal prispievať
vyššie výživné, napr. na mimoriadne výdavky na deti. Zároveň súd prvej inštancie neprihliadol, že matka
prispela otcovi polovicu na mimoriadny výdavok na hipoterapiu, t. j. sumou 250,- EUR, ako aj ďalšie
výdavky na terapiu vo výške 38,- EUR, a vyhodnotil tieto matkou vynaložené výdavky jednostranne
v neprospech matky, hoci ich otec detí nerozporoval a mal o nich vedomosť. Uvedené považovala matka

za pochybenie v súvislosti s určením výšky dlhu matky na výživnom, nakoľko platby slúžili priamo na
zabezpečovanie odôvodnených potrieb detí, hoci súd prvej inštancie uvádzané výdavky posúdil, že ich
matka v konaní nepreukázala, je však nepochybné, že vynaložené boli. Súd prvej inštancie nevzal do
úvahy pravidelné platby úhrad stavebného sporenia a životných poistení deťom zo strany matky, ide
o zabezpečovanie potrieb do budúcna a je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo poistené životnou

poistkou. Tieto platby boli vykonávané dlhodobo, dávno pred samotným konaním o určení výživného
s tým, že matka je toho názoru, že je potrebné prihliadnuť na tieto platby a mal ich okresný súd zahrnúť
do právnych úvah pri určovaní vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom. Súd prvej inštancie
sa opieral priamo o tzv. tabuľkové výživné, avšak bez toho, aby individuálne starostlivo posúdil všetky
odôvodnené potreby maloletých detí a pomery matky. Zároveň matka poukázala na neprimeranú výšku

určeného výživného vzhľadom na pomer príjmov matky, skutkové zistenia týkajúce sa dosahovaného
príjmu otca (2 095,- EUR mesačne) oproti zisteniam o dosahovanom príjme matky, ktoré sa neprejavili
v individualizácii schopností a možností matky hradiť také výživné, ktoré otec požadoval. Zároveň
namietala aj právnu úvahu súdu prvej inštancie a právne posúdenie na tom, že otec detí má mesačne
výdavky na splácanie úveru vo výške 700,- EUR, túto skutočnosť však posúdil výlučne jednostranne

v neprospech matky, čím nastal nepomer v rovnosti účastníkov, keďže pri určení výživného matke nebral
do úvahy jej výdavky na splatenie hypotekárneho úveru. Majetkové, resp. záväzkové vzťahy rodičov
vzniknuté počas vedenia spoločnej domácnosti okresný súd nemal brať do úvahy vôbec. V ďalšom
matka namietala výdavky na pohonné hmoty otca v rozsahu 250,- EUR mesačne, ktoré otec podľamatky nepreukázal, jedná sa o ničím nepodložené tvrdenie, čo malo takisto zjavne vplyv na správnosť
záverov okresného súdu o výške výživného. Takýto mesačný výdavok by znamenal, že otec najazdí
v súvislosti s potrebami detí každý mesiac viac ako 2 300 km, otec však uvádzal, že cesty na vyšetrenia

do Bratislavy absolvuje s maloletou dvakrát ročne. Matka navrhla, aby Krajský súd v Žiline zmenil
napadnutý rozsudok Okresného súdu v Trenčíne tak, že vyživovaciu povinnosť matky voči maloletej
A. určí sumou 160,- EUR mesačne a vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému A. určí sumou
130,- EUR mesačne, s účinnosťou od 01.07.2024, vždy k rukám otca, do 15. dňa v mesiaci a stanoví
výšku dlhu matky na výživnom od 01.07.2024 do 30.04.2025 pre maloletú A. vo výške 520,- EUR a pre

maloletého A. vo výške 400,- EUR, ktorý bude povinná splácať pri maloletej A. v mesačných splátkach
40,- EUR a u maloletého A. v mesačných splátkach 30,- EUR spolu s bežným výživným s účinnosťou od
nasledujúcehomesiacapoprávoplatnostirozsudkuaždoúplnéhovyrovnaniadlhupodnásledkomstraty
výhody splátok, eventuálne navrhla, aby Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. K odvolaniu matky sa vyjadrila Okresná prokuratúra Trenčín v podaní doručenom 10.07.2025 (č.

l. 195), v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie pri zisťovaní skutočného stavu a určení výživného
na maloleté deti dôsledne vychádzal z ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prihliadol na
odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného
stavudieťaťa,odjehofyzickejaduševnejvyspelosti,spôsobuobsahujehoprípravynabudúcepovolanie
a podobne. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však zároveň bezprostredne ovplyvňované schopnosťami

a možnosťami jeho rodičov. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o výške výživného na obe maloleté deti v plnej miere zohľadnil majetkové
pomery matky maloletých ako rodiča, ktorej deti nie sú zverené do osobnej starostlivosti a ktorá bude
zároveň viazaná povinnosťou prispievať na výživu detí k rukám otca ako rodiča v osobnej starostlivosti.
Konajúci okresný súd sekundárne vychádzal aj z príjmov a pomerov otca, ktoré mal po vykonanom

dokazovaní zistené, a ktoré podrobne popísal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Správne zohľadnil
aj pomery na strane maloletých, pričom maloletá A. nie je zdravá (trpí vážnym neurogenetickým
vývinovým ochorením Roettov syndróm) a maloletý A. v dôsledku traumatických situácií spôsobených
matkou, voči ktorej prebieha v súčasnosti trestné konanie, navštevuje s otcom psychologické poradne,
a teda nemajú len bežné potreby primerané ich veku. Pri rozhodovaní prihliadol aj na to, že rodičia

spolu nežijú, pričom otec platí poplatky súvisiace s bývaním jeho rodičom, splátku úveru, má zvýšené
výdavky s maloletou A., pričom matka je vysokoškolsky vzdelaná, so stabilným príjmom, býva sama
vo svojom dvojizbovom byte, nemá žiadne vážne zdravotné problémy a nemá ani žiadne vyživovacie
povinnosti na iné deti, vlastní dve nehnuteľnosti a osobné motorové vozidlo. Podľa názoru prokuratúry
akékoľvek ďalšie dokazovanie v prejednávanej veci prvoinštančným súdom by bolo nadbytočné, a to

najmäsprihliadnutímnaodôvodnenépotrebymaloletýchdetí(maloletýA.–čoskoro6-ročný,navštevuje
predškolské zariadenia a maloletá A. – 8-ročná, bude mať vždy zvýšené potreby vzhľadom na svoj vážny
zdravotný stav). Podľa názoru prokuratúry tak súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, navrhla, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil.
7. K odvolaniu matky sa vyjadroval aj otec v podaní doručenom dňa 04.08.2025 (č.l. 198), v ktorom

uviedol, že jednoznačne preukázal výdavky, ktoré nevyhnutne vynakladá na maloleté deti, okrem
bežných výdavkov aj zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletých detí a potrebou
návštevy psychológa, predovšetkým z dôvodov zapríčinených nevhodným správaním sa matky voči
vlastným deťom, ktoré bolo jednoznačne preukázané z výsledkov znaleckého dokazovania v trestnom
konaní znalkyňou I. A. J. K.. Otec maloletých detí výlučne sám zabezpečuje osobnú starostlivosť

o maloleté deti nepretržite, nakoľko uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 32P/73/2025 zo dňa
03.06.2025, právoplatným dňa 26.06.2025 a vykonateľným dňa 10.06.2025 okresný súd zakázal matke
maloletých detí približovať sa k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, s výnimkou
účasti na konaniach pred súdmi, orgánmi verejnej moci a účasti na sociálnom poradenstve alebo inom
odbornom poradenstve. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom v celom rozsahu

potvrdiť.

8. Okresná prokuratúra v podaní zo dňa 13.08.2025 (č.l. 208) sa vyjadrovala k vyjadreniu otca a v ňom
poukazovala už na vyjadrenie, ktoré bolo zaslané dňa 10.07.2025 pod č.k. Pc 68/25/33009-33.

9. V priebehu odvolacieho konania bolo do spisového materiálu doručené podanie Krajskej prokuratúry
v Trenčíne zo dňa 03.09.2025 (č.l. 218), ktorým oznámila prebratie vstupu do odvolacieho konania.
V súlade s § 13 ods. 1 CMP na základe tohto podania došlo k vstupu Krajskej prokuratúry v Trenčínev rámci odvolacieho konania, o ktorom súd nevydáva žiadne rozhodnutie, uvedené bolo vyjadrené
v záhlavovej časti rozsudku odvolacieho súdu.
10. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletých detí,
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust.
§ 65, § 66, § 67 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. a v závislom

výroku V. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
12. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,

odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP.
13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej

vodôvodnenínapadnutéhorozsudkujesúdprvejinštanciekoherentný,jehorozhodnutiejekonzistentné,
rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj aj závery, ku ktorým dospel, sú
racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nezistil v tejto veci
dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu

ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom
prvejinštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodov
súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie
vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť
osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie.
14. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP odvolací súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie podané matkou maloletých detí proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol upravený
výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Matka podaným odvolaním napadla výroky
III., IV. a s tým súvisiaci výrok V. o trovách prvoinštančného konania. Podľa rozsahu a obsahu odvolania,

ktorého boli námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne skutkové zistenia,
výroky I. a II. neboli napadnuté odvolaním matky a ani odvolací súd nezistil ich vecnú nesprávnosť,
a preto v tejto časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
detiniesúschopnésamésaživiť(§62ods.1Zákonaorodine);vyživovaciapovinnosťrodičovkdeťomje

ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; výživou
dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný
vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie,
obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne,
športové a rekreačné potreby a podobne). Pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada teda na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti
a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku,
zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne.
16. Odvolacísúd,poposúdenívecinazákladeodvolaniamatky,voväzbekodvolacímdôvodomuvádza,

že ani jeden z nich nebol relevantný. K námietke, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie nevychádza zo skutočného stavu, odvolací
súd uvádza, že táto bola formulovaná iba vo všeobecnej rovine a nebolo uvedené, v čom konkrétne
vidí matka nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov súdu prvej inštancie, preto aj odvolacísúd môže na túto námietku reagovať iba vo všeobecnej rovine. Po oboznámení sa s obsahom celého
spisového materiálu a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že
tento odvolací dôvod nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu

potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy,
pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi a pri rozhodovaní
dôsledne prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo v súlade s Článkom 10
CMP a so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP. Súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov

účastníkovkonania,prípadneneboliinakpreukázanépočaskonania.Rovnakonemožnokonštatovať,že
bysúdprvejinštancieopomenulrozhodujúceskutočnostirelevantnépredanúvec,ktorébolipreukázané
vykonanými dôkazmi alebo, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal materiálnej pravde tak, ako
je zmyslami vnímateľná, a teda objektívne preukázateľná (skutočný stav veci).
17. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací
súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie môže spočívať v takom postupe, pri ktorom súd pri

rozhodnutípoužijenesprávnuprávnunormu,alebosíceaplikujesprávnuprávnunormu,alejunesprávne
interpretuje, alebo správnu právnu normu síce správne vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikuje. Pri preskúmaní obsahu spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že
takáto situácia v danej veci nenastala. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní napadnutým výrokom
III., IV. vychádzal zo zákonnej úpravy ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré na

vec správne aplikoval. V nadväznosti na odvolaciu námietku matky, že v dôsledku zmeny návrhu zo
strany otca vznikol za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu vysoký peňažný nedoplatok na
výživnom, a to i napriek tomu, že otec v priebehu konania od matky nežiadal prispievať vyššie výživné,
napr. na mimoriadne výdavky na deti, v spojení s tým, že nepoznal príjmové pomery matky, považoval
súd túto námietku za nedôvodnú. Konania podľa Civilného mimosporového poriadku sú charakteristické

tým, že sa môžu začať aj na návrh, aj bez návrhu (§ 23 CMP). Medzi konania, ktoré je možné začať
aj bez návrhu, sú konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti. V prípade konaní, ktoré sa môžu
začať aj bez návrhu, nie je potrebné rozhodovať o zmene návrhu na začatie konania, ustanovenie § 28
CMP sa v danom prípade neaplikuje. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj § 40 CMP, keď v prípadoch, ak
konanie možno začať aj bez návrhu, nie je súd viazaný návrhom na začatie konania a môže prisúdiť aj

viac, než čoho sa domáhajú účastníci konania. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie, pokiaľ
rozhodoval o určení výživného, nebol viazaný návrhom, príp. zmenou návrhu zo strany otca maloletých
detí a výlučne pri určení výživného prihliadal na to, aké boli odôvodnené potreby oprávnených, teda
maloletých detí a prihliadal na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, v danom prípade
matky, ako aj druhého rodiča – otca.

18. K ďalej námietke matky, že súd prvej inštancie neprihliadol na mimoriadne výdavky, ktorými mala
prispieť otcovi na hipoterapiu, t. j. sumou 250,- EUR, ako aj na ďalšiu terapiu vo výške 38,- EUR,
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odsek 35.odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie, v ktorom skonštatoval, že tieto výdavky na deti ani ďalšie výdavky matka súdu
nepreukázala. Súd prvej inštancie správne nevzal do úvahy ani matkou tvrdené pravidelné platby

úhrad stavebného sporenia a životných poistení detí, nakoľko tieto výdavky matka hradí dobrovoľne,
nejde o nevyhnutné výdavky na deti, preto nie je namieste, aby boli zohľadnené pri určení bežného
výživného. Je teda potrebné, aby dostával k jeho rukám vyplácanú pravidelnú súdnym rozhodnutím
určenú mesačnú sumu výživného za účelom úhrady bežných, ako aj viacerých zvýšených výdavkov
na deti. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že matka vo svojom odvolaní navrhovala

zmeniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej A. sumou 160,- EUR mesačne a vo vzťahu
k maloletému A. sumou 130,- EUR mesačne, pričom výšku zameškaného výživného vyčíslila bez toho,
že by od nej odrátala ňou tvrdené mimoriadne výdavky, ktorými mala prispieť na hipoterapiu sumou 250,-
EUR a na terapiu vo výške 38,- EUR. Uvedené preukazuje, že tieto tvrdenia matka nevedela preukázať
a z tohto dôvodu si ich ani neuplatnila v konečnom odvolacom návrhu.

19. Odvolací súd ako nedôvodnú zhodnotil aj námietku matky, že súd prvej inštancie sa pri určovaní
výšky výživného riadil metodikou určovania výživného, tzv. tabuľkovým výživným, a to práve z dôvodu,
ako bolo už vyššie uvedené, že súd prvej inštancie zohľadňoval všetky zákonné kritériá vyplývajúce
z § 62 ods. 2 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Poznamenáva, že i keď právne predpisy
Slovenskej republiky neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona

nutné posudzovať individuálne, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, práve metodika pre výpočet
výživného zverejnená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá je síce materiálom
odporúčacieho charakteru, má za cieľ zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov
v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie dvoch vyživovacíchpovinností pri dieťati na prvom stupni základnej škody predstavuje primerané výživné cca 14 % z príjmu
rodiča a u dieťaťa v predškolskom zariadení cca 12 % z priemerného čistého mesačného príjmu
povinného rodiča. Pokiaľ súd prvej inštancie bral do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku,

je treba považovať súdom prvej inštancie určené výživné v sume 230,- EUR na maloletú A. a v sume
180,- EUR na maloletého A. za primerané.
20. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok matky v súvislosti s tým, že príjem otca detí je vyšší
ako príjem matky, odvolací súd poukazuje na to, že matka sa na samotnom výkone starostlivosti
o maloleté deti nepodieľa, čiže nemôže mať a zjavne ani nemá reálnu predstavu o tom, aké obmedzenie

sú z hľadiska praktického života osoby, v danom prípade otca, ktorý je tým zaťažený, spojené.
Oproti osobnej starostlivosti otca výkon rodičovských povinností na strane matky je reálne obmedzený
v súčasnosti len na plnenie si vyživovacej povinnosti, takže nie je žiadnym spôsobom limitovaná vo
vzťahu k akýmkoľvek aktivitám v rámci svojho každodenného života, a to ani v minimálnej miere,
v dôsledku čoho správne súd prvej inštancie mieru výkonu osobnej starostlivosti zo strany otca
maloletých detí zohľadnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že výška výživného bola odôvodnená jednak

preukázanými odôvodnenými potrebami maloletých detí, ktoré boli riadne špecifikované v odseku 35.
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, rozsah a výšku, ktorých matka v konaní pred súdom prvej
inštancie ani v odvolacom konaní relevantne nespochybnila, ako aj možnosťami a schopnosťami matky
maloletých detí.
21. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že maloleté deti, okrem

bežných výdavkov súvisiacich s bývaním, stravou, ošatením, hygienou, majú výrazne zvýšené výdavky
v súvislosti s ich zlým zdravotným stavom, kedy tieto predstavujú u maloletej A. cca od 200,- EUR
mesačne až viac. Nie je pravdou tvrdenie matky, že by súd prvej inštancie do týchto výdavkov zarátal
aj výdavky otca na cestovné. Na uvedené náklady súd prvej inštancie uviedol, že mesačné výdavky
na maloletú A. vzhľadom na jej zdravotnú diagnózu sú cca od 200,- EUR mesačne viac, a to okrem

nákladov otca na cestovné s tým súvisiace.
22. Dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2024 do 30.04.2025, režim splatenia tohto dlhu (podmienky
splatenia, výška splátok) súd prvej inštancie určil podľa odvolacieho súdu správne, pri ktorom zohľadnil
platenie výživného matkou až od 08/2024, čo matka v jej odvolacom návrhu nespochybnila.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutých výrokoch III. a IV. v spojení so závislým výrokom V. o trovách prvoinštančného konania
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
24. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc § 52 CMP, v zmysle
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 19 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).