Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121206653
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121206653.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XXX, XXX XX B., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Mačík, advokát, so sídlom Hlavná
137, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ D. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, XXX XX F., právne
zastúpený PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13,

080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, 2/ H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Vl. Clementisa 16, 080 01 Prešov,
3/ A. F. F., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX F., 4/ A. K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom L. F. XX, XXX
XX L. F., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C/66/2021-184 zo dňa 13.03.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku V..

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo strán sporu (I. – IV. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo
strán náhradu trov konania nepriznal (V. výrok).

2. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Poukázal na to, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou
v 2. rade si strany sporu náhradu trov konania navzájom nežiadali a čo sa týka vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovanými v 1., 2. a 3. rade, nemožno u žiadnej zo sporových strán hovoriť explicitne o úspechu,

resp. neúspechu v konaní, keďže obe strany sporu mali záujem na výsledku konania, boli úspešní v
rovnakom rozsahu, preto súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti výroku V. o trovách konania podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), f) a h) CSP. Poukázal na to, že súdom prvej inštancie zvolený spôsob aplikácie práva

v danom prípade predmetného sporu je nesprávny a v rozpore so základnými princípmi Civilného
sporového poriadku a Občianskym zákonníkom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov a zasahuje i do práva vlastniť majetok (zníženie majetkovej sféry vo
vzťahu k neodôvodnenému nepriznaniu náhrady trov konania), a to i za situácie, že žalobkyňa
z neznámych dôvodov zjavne nevyužila možnosť zákonom predpokladanú, a to dohodnúť sa s
jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi a zrealizovať riadnu ponuku, o čom svedčí obsah spisu a

nakoniecajvýrokrozsudkučísloIV.,ktorýjevskutočnostitaktiežvýsledkomdohodyanieautoritatívneho
rozhodnutia a tak ide minimálne pre väčšinu žalovaných, o úplne zbytočný súdny spor a zbytočnevyvolané náklady predstavujúce trovy konania, ktoré zavinila žalobkyňa. Súd prvej inštancie navyše pri
rozhodnutí ani neaplikoval ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v odvolaním dotknutej časti i nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom predmetný

nedostatok súdneho rozhodnutia spôsobuje, že nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie
znemožnil žalujúcej sporovej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok V.
rozsudkusúduprvejinštancietak,žežalobkyniuložínahradiťžalovanémuv1.radenáhradutrovkonania

v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedla, že aj keď napadnutý výrok rozsudku nie je široko
argumentačný, je vecný a správny. Odôvodnenie rozhodnutia dáva logickú a jasnú odpoveď na otázky,
z akých skutočností súd vychádzal, akú právnu úpravu na vec použil a akými právnymi úvahami sa
spravoval pri svojom rozhodovaní.

Súdny spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci je špecifickým
druhomkonaniavktoromideovzájomnévyporiadaniemajetkovýchvzťahovmedzistranamisporu,ktorý
sa môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka, preto nie je možne konštatovať, že
úspech v konaní ma ten podielový spoluvlastník, ktorý inicioval súdne konanie. Súd v tomto súdnom
konaní nie je viazaný žalobným návrhom, ale je viazaný zákonnou postupnosťou, preto nie je možné

procesnýúspechodvíjaťodtohočobolomedzistranamispornéakčomutedabolovedenédokazovanie.
Tak ako bolo vyššie uvedené, súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
konaním “iudicii duplicis“, ktoré je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady procesného
úspechu vo veci, ale z toho že žiadna zo strán konania nevychádza z konania s menšou hodnotou, než s
ktorou do neho vstupovala. Preto si každá zo strán konania má znášať vlastné trovy, čo je spravodlivým

východiskom pre rozhodnutie o nákladoch konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ak je žalobe vyhovené, je rozhodnutím v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov.
Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctve sa každému z podielových spoluvlastníkov
dostane jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo alebo
formou finančnej náhrady.

Žalobkyňa poukázala na to, že súdne konanie bolo iniciované aj z dôvodu pasívneho postoja žalovaného
v 1. rade k možnosti uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v predsúdnej
fáze konania. Pokiaľ by aj žalovaný v 1. rade predostrel svoj návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, ktorý ak by bol založený na logickým argumentoch a bol by presvedčivý,
k súdnemu konaniu by nemuselo dôjsť. Teda povedané inak, žalovaný v 1. rade sa dovoláva priznania

nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli v dôsledku jeho postoja k veci a ktoré by za iných
okolnosti nemuseli vzniknúť, ak by k veci zaujal aktívny prístup založený na vecnej argumentácií. Aj z
uvedeného dôvodu by bolo priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade v súdnom
konaní v rozpore so spravodlivým usporiadaním predmetu sporu, ktorého imanentnou súčasťou je aj
rozhodovanie o trovách súdneho konania.

S poukazom na vyššie uvádzanú argumentáciu žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd o podanom
odvolaní žalovaného v 1. rade proti V. výroku rozsudku rozhodol tak, že ho ako vecné správny a zákonný
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdí a prizná jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému
v 1. rade.

5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP)), po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného v 1. rade podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie nie je

opodstatnené, a preto rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania (V. výrok) ako vecne správny
potvrdil.

6. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že z jemu neznámych dôvodov žalobkyňa nevyužila zákonom
predpokladanú možnosť, a to dohodnúť sa s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi, o čom má

svedčať obsah spisu, ako aj výrok IV. rozsudku. Odvolací súd k tomu uvádza, že uvedené tvrdenie
žalovaného v 1. rade nie je korektné, pretože žalobkyňa sa pred podaním žaloby usilovala o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. Podielovým spoluvlastníkom adresovala dvakrát
návrhy na odkúpenie jej spoluvlastníckych podielov, ktoré ale neboli akceptované. Na uvedenéskutočnosti upozornil odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 21.05.2024 (bod 22.
odôvodnenia).

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení výroku o trovách konania správne konštatoval, že v predmetnej
veci nemožno explicitne hovoriť u žiadnej zo sporových strán o úspechu, resp. neúspechu v konaní.
Taktiež správne poukázal na to, že obe strany mali záujem na výsledku konania a boli úspešní
v rovnakom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, teda že každá zo strán
mala v konaní čiastočný úspech. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa žalobou

navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné nehnuteľnosti budú jej, ako väčšinovej
podielovej spoluvlastníčke, prikázané do výlučného vlastníctva s tým, že ostatných spoluvlastníkov
vyplatí v súlade s cenou určenou znaleckým posudkom. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa
30.06.2022 rozhodol v zmysle návrhu žalobkyne. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný
v 1. rade a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 21.05.2024 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zmysle viazanosti právnym názorom odvolacieho

súdu súd prvej inštancie následným rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania, zrušil
podielové spoluvlastníctvo s tým, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal časť predmetných
nehnuteľností zodpovedajúcich jej spoluvlastníckemu podielu a spoluvlastníckemu podielu žalovanej
v 2. rade a zároveň zostávajúcu časť nehnuteľností prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaných
v 1., 3. a 4. rade. Odvolací súd má za to, že takéto zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

je potrebné hodnotiť ako čiastočný úspech strán sporu, teda aj žalobkyne a žalovaného v 1. rade
a súd prvej inštancie správne uviedol, rovnako ako žalobkyňa, že zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov, pričom je taktiež podstatné to, že
nikoho nemožno nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a vzhľadom na postoj strán v konaní súd
prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal jej podiel a podiel

žalovanej v 2. rade, keďže táto požadovala vyplatenie finančnej náhrady a vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný v 1., 3. a 4. rade nesúhlasili s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva vyplatením finančnej
náhrady, súd ponechal týchto žalovaných v podielovom spoluvlastníctve. Predmetné rozhodnutie súd
vo vzťahu k trovám konania správne vyhodnotil ako čiastočný úspech strán sporu.
Odvolací súd poukazuje na to, že spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je

špecifický tým, že je vždy v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov jeho vyporiadanie, ktoré vždy
musízodpovedaťveľkostipodielovjednotlivýchspoluvlastníkov.Rozhodnutiesúduprvejinštancieotom,
že žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania, teda, že každá strana si znáša trovy konania
sama, zároveň zodpovedá zásade spravodlivého usporiadania pomerov v tejto veci.

8. Žalovaný v 1. rade poukazoval aj na to, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenie
§ 257 CSP, k čomu odvolací súd uvádza, že aj v prípade pokiaľ by bol súd aplikoval toto ustanovenie,
tak výsledok rozhodnutia by bol totožný, teda, že súd by náhradu trov konania stranám sporu nepriznal,
keďže žalovaný v 1. rade nešpecifikoval na základe akých relevantných skutočností by mu mala byť
priznaná náhrada trov konania podľa tohto zákonného ustanovenia. Odvolací súd nevylučuje, že aj

aplikáciou ustanovenia § 257 CSP je možné rozhodnúť o trovách konania pri takomto type sporu, avšak
aj keď súd prvej inštancie rozhodol na základe § 255 ods. 2 CSP, je jeho rozhodnutie vecne správne
a zodpovedá skutkovým okolnostiam prejednávanej veci, tak ako to odvolací súd uviedol už vyššie.
Odvolací súd opätovne zvýrazňuje skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nepreukázal, aby akýmkoľvek
konkrétnymspôsobomreagovalnaponukužalobkynenasledujúcejpovypracovaníznaleckéhoposudku

na určenie všeobecnej hodnoty predmetnej parcely a taktiež nepreukázal akým iným spôsobom aktívne
pristupoval k tejto veci, okrem podania odvolania.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, s použitím § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému v 1. rade
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).