Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoEk/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206908
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6615206908.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu,
v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, proti povinnému A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, o vymoženie 625,-
Eur s príslušenstvom, pôvodne vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.

zn. 11610/2015, a v súčasnosti súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad
Bratislava, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava pod sp. zn. EX 24454/2023, o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.
9Er/391/2015-122 z 18. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku o zastavení exekúcie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancieuznesenímč.k.9Er/391/2015-122z18.08.2025exekúciuvykonávanúnazáklade
Rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 11835/14 z 10. 11. 2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“),
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., v tom
čase so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“)
zastavil (I. výrok) podľa § 57 ods. 1 písm. l) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 03. 2017

(ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že výkon exekúcie je v rozpore s verejným poriadkom, keď
exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom a na uvedenú skutočnosť nebolo prihliadnuté pri vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie
nevyhovel námietkam povinného proti trovám exekúcie (II. výrok).
1.1 Po posúdení Zmluvy o úvere č. 304602559 z 15. 11. 2012 uzavretej medzi oprávneným a povinným
(ďalej len „zmluva o úvere“) súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou

zmluvou uzavretou medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“), keďže zo zmluvy
o úvere nevyplýva, že by povinný bol podnikateľským subjektom a že pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Oprávnený jednoznačne
konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Úver zo zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom podľa §
1 ods. 2 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZoSÚ“). Zo zmluvy o úvere súd prvej inštancie zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške
800,- Eur a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 700,- Eur v 12 mesačných splátkach po 125,- Eur, t. j. celkom vo výške 1.500,- Eur. V zmluve
o úvere je uvedené RPMN vo výške 261,44 %. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve o úvere
absentuje údaj o zmluvnom úroku. Napriek tomu sa v exekúcii od povinného okrem istiny vymáha

aj úrok z omeškania, zmluvný úrok, poplatky a zmluvná pokuta. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej
inštancie dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Podporne súd prvej inštancie uviedol,že pokiaľ by aj bol zmluvný úrok dojednaný vo výške 32 % ročne, tak by úver bol bezúročný a bez
poplatkov aj z toho dôvodu, že výška úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Súd
prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/26/2011

z 26. 04. 2012, z ktorého vyplýva, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Priemerná úroková sadzba zo spotrebiteľských úverov v trvaní do jedného roka v rozhodnom
období bola vo výške 9,23 % ročne. Uplatnená výška úroku predstavuje viac než trojnásobok tejto

priemernej úrokovej sadzby z úverov v rozhodnom období. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská
zmluva, ktorá založila legitimitu pre exekučný titul, bola dojednaná individuálne, v dôsledku čoho bol
rozhodcovskýrozsudokpredstavujúciexekučnýtitulvydanýorgánom,ktorýmalprávomocvecprejednať
a rozhodnúť. V tejto súvislosti poukázal na to, že právomoc rozhodcovského súdu odvíjajúcu sa od
platnosti rozhodcovskej zmluvy, už v tomto konaní riešil, keď uznesením č. k. 9Er/391/2015-37 z 05.
01. 2020 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom toto uznesenie bolo potvrdené

v odvolacom konaní uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/8/2021 z 17. 02.
2021. Pre úplnosť sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s námietkou, ktorú vzniesol v konaní povinný
ohľadne toho, či predmetná stará exekúcia je v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ex lege zastavená
adospelkzáveruotom,ženebolisplnenépodmienkyprezastaveniestarejexekúciepodľarelevantných

ustanovení ZoUNEK.
1.2 Súd prvej inštancie námietkam povinného proti trovám exekúcie ako oneskorene podaným
nevyhovel. Uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie a o predbežných trovách vydané súdnym
exekútorom bolo preukázateľne povinnému doručené dňa 23. 11. 2015. Lehota na podanie námietok
proti trovám exekúcie povinnému v zmysle § 201 ods. 2 Exekučného poriadku márne uplynula dňa 08.

12. 2015.

2. Oprávnený v odvolaní podanom proti napadnutému uzneseniu za použitia odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyjadril
nesúhlas s napadnutým uznesením a uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Oprávnený žiadal náhradu trov konania,
ktoré mu v konaní vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
2.1 Oprávnený s povinným uzavrel zmluvu o úvere. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl.

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), v zmysle
§ 261 ods. 3 písm. d) ObZ má povahu absolútneho obchodu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere
sú Všeobecné podmienky poskytovania úveru (ďalej len „VPPÚ“), čo vyplýva priamo aj z prednej strany
zmluvy o úvere. Povinný vyhlásil, že súhlasí s VPPÚ, že k nim nemá žiadne výhrady a zaviazal sa ich
dodržiavať. Povinný potvrdil prevzatie zmluvy o úvere, vrátane VPPÚ, a vyhlásil, že je plne spôsobilý

na všetky právne úkony. Povinný tak jednoznačne prejavil vôľu byť viazaný VPPÚ. Uzavretie zmluvy
o úvere bez toho, aby prejav vôle povinného zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ, neprichádza do úvahy.
Oprávnený si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil svoju informačnú povinnosť vo vzťahu
k dlžníkovi a bola tiež splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Vychádzajúc z uvedeného
aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v danom prípade nie je prípustná. Právny vzťah

medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským. Navyše sa povinný nemôže dodatočne
dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy o úvere, keďže jej uzavretie v „uvedenej“ forme vyvolal
a inicioval povinný. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy
budú v budúcnosti spravovať. Rovnako tak tomu bolo aj v danom prípade. Podľa VPPÚ sa zmluvné
strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami ObZ. Zmluva o úvere bola

uzavretá podľa ustanovení ObZ, z ktorého vyplýva, že tam explicitne vymedzené zmluvy (vrátane
úverovej) sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov právneho vzťahu ustanoveniami ObZ, od
ktorých nie je možné sa odchýliť, nakoľko ide o kogentné ustanovenie.
2.2 Súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku z dôvodu,
že výkon exekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom. Oprávnený s týmto dôvodom na

zastavenie exekúcie nesúhlasí a považuje ho za neaplikovateľný na predmetný prípad. Exekučný súd
nedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom,nemôženaprávaťchyby
a nedostatky exekučného titulu (R 47/2012) v prípade, ak je rozhodnutie právoplatné a vykonateľné.
Vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, rozsah zákonnej prieskumnej povinnosti súdu skúmať exekučný titul je obmedzený výlučne
na preskúmanie formálnych alebo obsahových náležitostí exekučného titulu, t. j. či je exekučný
titul spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú

správnosť exekučného titulu (obdobne uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17Er/586/2017).
Súd nemôže v exekučnom konaní skúmať okolnosti, ktoré by spôsobovali vznik, zánik, výšku alebo
zmenu uloženej povinnosti, ako ani okolnosti, za akých došlo k vydaniu exekučného titulu. Dňom
nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu bola pre povinného judikovaná nová povinnosť, preto
akékoľvek ďalšie preskúmanie výroku právoplatného exekučného titulu nie je prípustné. Exekučný

súd nemôže svojim rozhodnutím vysloviť záver, že istina alebo príslušenstvo priznané exekučným
titulom pochádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa, keďže by tým spochybnil právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Pokiaľ by exekučný
súd takéto okolnosti skúmal, dostal by sa do pozície odvolacieho orgánu, keď by skúmal hmotnoprávnu
a procesnoprávnu povahu konania, ktorá predchádzala vydaniu exekučného titulu, na čo nemá vecnú
príslušnosť. Okamihom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu je rozhodnutie

záväzné nielen pre účastníkov konania, ale aj pre ostatné štátne orgány. Exekučný súd nemôže v rámci
exekučného konania nahradiť ani zrušiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ani jeho časti
a v tejto veci nemôže doplniť / nahradiť dokazovanie. Exekučný poriadok navyše v ustanovení § 50
ods. 1 jednoznačne určuje okamih, od ktorého môže povinný v exekučnom konaní namietať skutočnosti,
pre ktorá by bola exekúcia neprípustná (t. j. ak tieto okolnosti nastali „po vzniku exekučného titulu“).

Oprávnený podporne poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
41/2011 z 03. 05. 2011.
2.3 Oprávnený v podanom odvolaní poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 77/02 a sp. zn. II. ÚS 85/06.

3. Povinný ďalšie vyjadrenie v odvolacom konaní neprodukoval.

4. Exekučné konanie sa začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a pokračovalo po nadobudnutí účinnosti CSP. Odvolanie
oprávneného bolo podané na súd prvej inštancie už za účinnosti CSP. Odvolací súd pri prejednaní

odvolania vychádzal z princípu priamej aplikability procesných predpisov a aplikoval príkaz vyplývajúci
z ustanovenia § 470 ods. 1 CSP.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa §
34 CSP, preskúmal vec v rozsahu I. výroku napadnutého uznesenia podľa § 379 CSP. V podanom

odvolaníoprávnenýuvádza,ženapádauzneseniesúduprvejinštancievcelomrozsahu,avšakzobsahu
podaného odvolania bez pochybností vyplýva, že oprávnený namieta vecnú správnosť výlučne I. výroku
uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd vykonal odvolací prieskum z dôvodov vymedzených v
odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v
zmysle § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok pre jeho nariadenie a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku I. o zastavení
exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému uzneseniu je odvolací súd viazaný

ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP).
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj
dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu, preto odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie
v rozsahu viazanosti odvolania a jeho dôvodmi. Ne/dostatok procesných podmienok skúma odvolací
sud ex offo (§ 380 ods. 2 CSP).

7. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku.
Odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP vytýka oprávnený súdu prvej inštancie
nesprávne zistený skutkový stav v tom, či vzťah medzi oprávneným a povinným na základe zmluvy
o úvere je vzťahom spotrebiteľským, a tiež to, že v konaní nebolo prípustné aplikovať ustanovenia

právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, keď vzťah medzi oprávneným a povinným nie
je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený tiež namietal to, že exekučný súd nie je v exekučnom konaní
oprávnený vykonať vecný prieskum právoplatného exekučného titulu.7.1 Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní citoval rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 77/02 a sp. zn. II. ÚS 85/06, tak odvolací
súd konštatuje, že parciálna citácia textu dvoch rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky v

odvolaní, týkajúca sa (porušenia) práva na spravodlivý proces, sama o sebe nepredstavuje uplatnenie
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď oprávnený v podanom odvolaní neprodukoval
argumentáciu konkrétne vytyčujúcu spôsob porušenia jeho práva na spravodlivý proces súdom prvej
inštancie.

8. Súd prvej inštancie správne posúdil charakter zmluvy o úvere. Skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie, ktorý posúdil zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným (veriteľom)
a povinným (dlžníkom) ako spotrebiteľský právny vzťah spotrebiteľa (fyzickej osoby) a dodávateľa
v zmysle § 52 OZ sú správne. Forma zmluvy o úvere na predtlačenom formulári potvrdzuje skutočnosť,
že zmluva bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne
nadriadenéhosubjektuvočisubjektupodriadenému,tj.zpostaveniadodávateľavočispotrebiteľovi,čoje

typické pre spotrebiteľské zmluvy. Na tom nič nemení ani formulárová dohoda zmluvných strán v zmysle
§ 262 ods. 1 ObZ zakomponovaná do VPPÚ. Odhliadnuc od skutočnosti, že zo zmluvy o úvere podľa
názoru odvolacieho súdu nevyplýva oprávneným tvrdená neoddeliteľnosť VPPÚ od zmluvy o úvere,
aj pri ich náležitej inkorporácii ako súčasti zmluvy o úvere, nemožno v prípade spotrebiteľských zmlúv
prihliadať na dohodu zmluvných strán v zmysle, že všetky práva zmluvných strán sa budú spravovať

ustanoveniami ObZ, nakoľko takúto dohodu prinášajúcu zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa
nemohol spotrebiteľ v zmysle § 54 ods. 1 OZ platne uzavrieť (jeho postavenie v zmluvnom vzťahu
dohoda podľa § 262 ods. 1 ObZ zhoršuje v tom, že ak by takáto dohoda nebola uzavretá, mal by
postavenie spotrebiteľa a jeho práva a povinnosti zo zmlúv by sa spravovali pre neho priaznivejšími
ustanoveniami OZ, o čo by takouto dohodou prišiel). Odvolací súd súhlasí s oprávneným, že zmluva

o úvere predstavuje absolútny obchod, avšak aj v prípade absolútnych obchodov má v zmysle § 52
ods. 2 veta tretia OZ v znení účinnom od 01. 04. 2015 prednosť pri spotrebiteľských právnych vzťahoch
aplikácia ustanovení OZ pred ustanoveniami ObZ, a to aj vo vzťahu k spotrebiteľskej zmluve z roku 2012
vzmyslenázoruuvedenéhovrozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3MCdo14/2014
z 21. 04. 2015, kde sa uvádza, že nakoľko k ustanoveniu § 52 ods. 2 veta tretia OZ, podľa ktorého

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, právny predpis, ktorého je súčasťou,
nemá prechodné ustanovenie, odo dňa jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie ohľadne spotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere a z nej vyplývajúceho právneho

vzťahu medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom. Vychádzajúc z uvedeného
je zrejmé, že na právny vzťah medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom sa
vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ, ako aj relevantné ustanovenia ZoSÚ, zákona o rozhodcovskom
konaní (napr. § 33) a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (napr. § 5b).

9. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo
11/2010 z 26. 09. 2011 (R 47/2012), na ktoré oprávnený v podanom odvolaní poukázal. V tomto
rozhodnutí najvyšší súd uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov konania
rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. To znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je

exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu (§ 159 OSP). Zdôraznil,
že súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či
k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na

jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov
vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd
oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského
súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.
9.1 Najvyšší súd v tomto rozhodnutí však zároveň konštatoval, že exekučný súd je v exekučnom konaní

zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené
v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom
konaní“). Toto zákonné ustanovenie účinné do 31.12.2014 umožňovalo exekučnému súdu preskúmať
aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. V zmysle tohto ustanovenia, ak exekučný súdzistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, je povinný
exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza.
Preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom tak bolo možné postupom podľa

§ 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Najvyšší súd konkretizoval, že z tohto zákonného
ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, nie však na to, či spotrebiteľská
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť, ktorá je hodnotená ako neprijateľná
podmienka, spôsobuje rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim je, či plnenie odporuje alebo
neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

9.2 Vzhľadom na uvedené sa na predmetnú exekúciu vzťahuje prieskumná povinnosť (ex offo)
exekučného súdu vyplývajúca z ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení vzhliadol rozpor plnenia uloženého exekučným titulom a vymáhaného
v exekúcii s dobrými mravmi, keď skonštatoval, že vymáhaný zmluvný úrok je zjavne neprimeraný,
trojnásobne presahujúci priemernú výšku úrokovej sadzby z úverov v rozhodnom období, a preto aj
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/26/2011 z 26. 04. 2012

v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený v podanom odvolaní predmetný záver súdu prvej inštancie
nerozporoval. Oprávnený nereagoval ani na záver súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje
údaj o zmluvnom úroku, hoci sa ten ako príslušenstvo vymáha v súdnej exekúcii, čo spôsobuje, že
úver je bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ
zmluvný úrok trojnásobne prevyšuje priemernú výšku úrokovej sadzby zo spotrebiteľských úverov, tak

takýto úrok nie je primeraný a je v rozpore s dobrými mravmi. O celkovej neprimeranosti príslušenstva
vymáhanej pohľadávky svedčí aj skutočnosť, že ročná percentuálna miera nákladov úveru vyplývajúca
zo zmluvy o úvere presahuje 200 % a tiež skutočnosť tvrdená oprávneným a nepopretá povinným ani
súdnym exekútorom, že v predmetnom exekučnom konaní sa vymáha suma prevyšujúca 6.000,- Eur,
keď oprávnený poskytol povinnému spotrebiteľský úver vo výške 800,- Eur. Odvolací súd zdôrazňuje,

že oprávnený v podanom odvolaní nenamietal ani to, že zmluvný úrok ako príslušenstvo vymáhanej
pohľadávky je oddeliteľný od zvyšku vymáhanej pohľadávky, prípadne že v predmetnej exekúcii nebola
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vymožená istina exekvovanej pohľadávky, teda že exekúciu
bolo potrebné zastaviť len sčasti, v dôsledku čoho sa odvolací súd s touto okolnosťou v rámci
odvolacieho prieskumu nezaoberal a ani nemohol zaoberať. Vzhľadom na uvedené odvolací súd

konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovským rozsudkom
bol povinný zaviazaný na plnenie rozporné s dobrými mravmi, ktorého vymáhanie v exekučnom konaní
je v rozpore s verejným poriadkom.

10. Senát 17Co Krajského súdu v Banskej Bystrici už v uznesení sp. zn. 17CoEk/3/2025 z 26.
03. 2025 pri posúdení obdobného odvolania podaného totožnou osobou (oprávneným) uviedol, že
exekučný súd postupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou ústavného súdu, keď skúmal (vecne)
exekučný titul. Senát 17Co ani pod vplyvom odvolacej argumentácie produkovanej oprávneným v tomto
konaní nevidí dôvod odkloniť sa od vyššie uvedeného záveru. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že

exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je rozhodcovský rozsudok, a to na rozdiel od
konania preskúmavaného odvolacím súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 17CoEk/3/2025, v ktorom
bol exekučným titulom platobný rozkaz. Pokiaľ oprávnený poukázal na dobovú rozhodovaciu činnosť
najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej vecný prieskum exekučného titulu exekučným súdom nebol
prípustný, tak odvolací súd uvádza, že recentná judikatúra ústavného súdu túto rozhodovaciu prax

prekonala. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 523/2025 z 24. 09. 2025, v ktorom ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej
sťažnosti skonštatoval, že podľa judikatúry SD EÚ a ústavného súdu exekučné konanie netvorí prekážku
pre vykonanie ex offo prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, z ktorej
plnenie je predmetom súdnej exekúcie. Odvolací súd podporne poukazuje napr. aj na rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 z 15. 06. 2022, sp. zn. III. ÚS 166/2023
z 07. 09. 2023, sp. zn. III. ÚS 74/2024 z 30. 07. 2024 a sp. zn. III. ÚS 358/2024 z 19. 09. 2024.

11. S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu argumentáciu
oprávneného podľa § 365 ods. 1 písm. f) ani h) CSP.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne exekučný súd
v rámci rozhodnutia o trovách exekučného konania.13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci
deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11

ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e/ CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).